Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220203648
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2220203648.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobkyne: Q. T. U. A., B..

XX.XX.XXXX, C. T., X. X., S. W.. D.. XX, T., zastúpenej JUDr. Tünde Keszegh, Ph.D., advokátkou,
Dunajská Streda, Jókaiho 24, proti žalovanej: R. K., G.. W. T., B.. XX.XX.XXXX, C. T., X. X., U. D..
XXX, T., zastúpenej JUDr. Kvetoslavou Živčákovou, advokátkou, Šamorín, Bratislavská 61/68, o vydanie
dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 22.10.2020 (doplnenou podaním z 09.11.2020 o úradný preklad pripojenej listiny) sa

žalobkyňa domáhala voči žalovanej vydania dedičstva prevzatého žalovanou po zomrelom manželovi
(žalovanej). Žalobu odôvodnila tým, že uznesením tunajšieho súdu v dedičskom konaní pod sp. zn.
8D/8/2017 zo dňa 23.10.2017 súd ustálil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa - neb. Y. K., B.. XXXX H.
Z.. XX.XX.XXXX a schválil dohodu dedičov, podľa ktorej prebrala žalovaná podiel na nehnuteľnostiach
vedených na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Č. L. a takisto podiel na finančnej čiastke 140.896,27 eur
uloženejnadepozitnomúčte.Nazákladetohtouzneseniasažalovanástalapodielovouspoluvlastníčkou
nehnuteľnostívedenýchnalistevlastníctvač.XXXprekat.úz.Č.L.-pozemkovregistra„E“parc.č.XXX/

X orná pôda vo výmere 57 068 m2 a parc. č. XXX/XX orná pôda vo výmere XXXX m2 v podiele X/XX a
v rovnakom podiele bola žalovanej vyplatená finančná čiastka 14.676,69 eur. Uvedený poručiteľ zomrel
ako slobodný, bez potomkov, rodičia ho predumreli, jeho dedičmi zo zákona v tretej skupine boli jeho
(t. č. už nebohí) súrodenci (a ďalej spolužijúca osoba), medzi nimi brat - R. K., B.. XXXX H. Z.. XXXX.
Po tomto bratovi sa stali dedičmi jeho tri deti - K., B.. R. K. T.. (B.. XXXX H. Z.. XX.XX.XXXX) a nebohý
Y. P.. Žalovaná v dedičskom konaní predložila potvrdenie vydané notárom v T., podľa ktorého jediným
zákonným dedičom nebohého R. K. T.. je jeho manželka - žalovaná. R. K. T.. zomrel bez potomkov,

rodičia ho predumreli. Bol ženatý, ale so svojou manželkou - žalovanou nežil v spoločnej domácnosti,
pričom podľa maďarského práva v prípade, že poručiteľ zomrel bez potomkov a jeho rodičia nežijú a
poručiteľ nežije so svojou manželkou v spoločnej domácnosti, zákonnými dedičmi sú potomkovia jeho
rodičov, v danom prípade sestra nebohého R. K. T.. - K.. K. B. K. a jej dcéra R. však dedičstvo po
nebohom R. K. T.. odmietli a jediným zákonným dedičom nebohého R. K. T.. je tak druhá dcéra K. -
žalobkyňa. O tom, kto je zákonným dedičom nebohého R. K. T.. prebieha súdne konanie na príslušnom
súde v T.H. (pod sp. zn. P.21501/2020) a nie je ukončené. Žalobkyňa sa o tom, že v roku 2017 prebehlo

dedičské konanie po neb. Y. K. dozvedela v júni 2020, o tomto konaní nebola upovedomená, ani nebola
predvolaná ako účastník - dedič. Po nahliadnutí do spisu zistila, že dedičstvo nadobudla žalovaná, hoci
oprávneným dedičom je žalobkyňa, z ktorého dôvodu v zmysle § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
žalovaná povinná žalobkyni ako oprávnenému (jedinému) dedičovi toto dedičstvo vydať.(2) Žalovanej bola žaloba riadne doručená 17.02.2022. K žalobe sa vyjadrila cestou advokátky na
pojednávaní tým, že namietla aktívnu legitimáciu žalobkyne, ktorá sa dedičského konania nezúčastnila

a neuplatnila si právo na určenie dedičského podielu. Má za to, že čestné prehlásenia matky a
sestry žalobkyne (o odmietnutí dedičstva po B.. R. K. T..) nie sú právne relevantné. Poukázala na
to, že na tunajšom súde súbežne prebieha obdobné konanie vo veci sp. zn. 14C/5/2021 medzi
žalobkyňou a žalovanou v rovnakom postavení, predmetom prieskumu je však iné rozhodnutie o
prejednaní dedičstva. Tiež uviedla, že žalobkyňa na maďarskom súde v priebehu troch rokov podala v

šiestich prípadoch žalobu o určenie okruhu dedičov, vo všetkých prípadoch bolo konanie zastavené pre
nezaplatenie súdneho poplatku. S poukazom na § 469 Občianskeho zákonníka uviedla, že žalobkyňa
bola maďarským súdom odsúdená pre spreneveru peňažných prostriedkov patriacich R. K., trestný súd
vo veci rozhodol 22.03.2022 a žalobkyňu uznal za vinnú.

(3) Súd vo veci rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom č. k. 12C/32/2020-353 dňa 07.09.2022 tak,

že žalobu zamietol. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave ako odvolací uznesením č. k.
26Co/18/2023-408 zo dňa 03.07.2023 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného poukázal na to, že
v súdenom spore sa jedná o žalobu oprávneného dediča proti nepravému dedičovi (hereditas petitio) o
vydanie dedičstva a ochrana oprávneného (pravého) dediča je inštitútom dedičského práva, pomocou

ktorého má byť dojednaná náprava, ak sa zistí (až po prejednaní dedičstva), že oprávneným (pravým)
dedičom poručiteľa je niekto iný, než komu bolo dedičstvo potvrdené alebo podľa výsledku prejednania
dedičstva inak nadobudol, ochrana oprávneného (pravého dediča) sa riadi právnou úpravou, ktorá bola
určujúca pre dedičské právo po poručiteľovi, pričom závisí len od vôle oprávneného dediča, či bude
požadovať vydanie dedičstva proti nepravému dedičovi alebo nie. Pre úspešnosť dedičskej žaloby platí,

že žalobu je oprávnený podať iba ten, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, hoci ním mal byť; že
dedičské konanie, v ktorom bolo dedičstvo potvrdené nepravému dedičovi, bolo právoplatne skončené;
žaloba môže smerovať iba proti nepravému dedičovi, nie proti osobám, ktoré síce z dedičstva niečo
nadobudli, avšak nie ako dedičia a žalobca musí v konaní preukázať, že má lepšie právo ako nepravý
dedič. Ďalej uviedol, že z (nedostatočného) odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie sú zrejmé

úvahy vedúce k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne.

(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi - uznesením
tunajšieho súdu č. k. 8D/8/2017-79 zo dňa 23.10.2017 (č. listu v spise 10), potvrdením notárky Dr.
Andrásiné Sz. Emőke vystaveným jej zástupkyňou Dr. Nagy Henriett zo dňa 03.10.2016 (č. l. 48),

žalobami podanými žalobkyňou súdu v T. (č. l. 24, 78, 279), uznesením toho súdu zo dňa 25.03.2021 (č.
l. 182, 225), rozsudkom toho súdu (č. l. 320, 326), vyhláseniami matky žalobkyne a sestry žalobkyne (č.
l. 289 + 376, 285 + 377), listinou zo dňa 26.10.2016 (č. l. 339, 340) a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(5) Z uznesenia tunajšieho súdu č. k. 8D/8/2017-79 zo dňa 23.10.2017, v ktorom dedičskom konaní bolo

prejednané dedičstvo po poručiteľovi Y. K., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.XX.XXXX, vyplýva, že žalovaná
právom B.. R. K. T.., Z.. XXXX schválenou dohodou dedičov prebrala v podiele 5/48 nehnuteľnosti a
peňažné prostriedky, ako sú špecifikované v žalobe. V dedičskom konaní predložila žalovaná potvrdenie
(T.) notára zo dňa 03.10.2016 (zrejme 2017) o jej postavení ako dedičky po K. R. T.. V znení uznesenia
tunajšieho súdu je žalovaná aj evidovaná ako podielový spoluvlastník v katastri nehnuteľností.

Účastníkom uvedeného dedičského konania bola aj matka žalobkyne B. K. K. (L. R. K. U.., Z.. XXXX
- brata poručiteľa), v dedičskom konaní ju zastupoval rovnaký splnomocnenec ako žalovanú. Matka
žalobkyne dedičstvo v konaní neodmietla.

(6) Písomným podaním zo dňa 15.03.2021 (č. l. 125) navrhla žalobkyňa prerušenie konania do

skončenia súdneho konania o určenie okruhu dedičov neb. R. K., Z.. XXXX, vedenom na Krajskom
súde hlavného mesta v T.H. (pod číslom 20.P.22.583/2020) s odôvodnením že až rozhodnutie vydané
v predmetnom konaní určí, kto je dedičom neb. R. K..

Žalobkyňa sa žalobou spísanou 16.07.2020 domáhala v dotknutom konaní rozhodnutia súdu o uznaní jej

postavenia ako dediča voči žalovanej. Uvedený súd dňa 25.03.2021 v predmetnom konaní pod číslom
20.P.22.583/2020 vydal uznesenie, ktorým žalobu odmietol pre nezaplatenie súdneho poplatku.Následne žalobkyňa zahájila podaním žaloby dňa 21.12.2021 opäť na Krajskom súde hlavného mesta
konanie vo veci „uznania postavenia ako dediča“.
Na pojednávaní dňa 01.07.2022 súd vo veci rozhodol rozsudkom (sp. zn. 20.P.22.984/2021/16)

tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení písomného vyhotovenia rozhodnutia okrem iného poukázal
na to, že ... ohľadne pozemkov nachádzajúcich sa v zahraničnom štáte je smerodajné právo toho
štátu, kde pozemok leží, pričom aj z rozhodnutia o odovzdaní dedičstva priloženého žalobkyňou
bol identifikovateľne aplikovaný slovenský Občiansky zákonník ohľadne dedenia a preto posúdenie
postavenia dediča podľa vetvy a dedenie na základe T. Občianskeho zákonníka je prinajmenšom

sporné ... Žalobkyňa sa odvolávala na to, že jej matka aj súrodenec dedičstvo odmietli, avšak ak by
tomu tak bolo, potom ona (matka) by evidentne nemohla dediť. Tvrdenie žalobkyne, že ona je dedičkou
z titulu dedenia podľa vetvy, je v protiklade s jej prednesom o tom, že je dedičkou z dôvodu odmietnutia
(dedičstva) zo strany jej dvoch blízkych osôb. Tvrdenia o skutočnostiach týkajúcich sa vetvovej podstaty
majetkového predmetu vôbec (žalobkyňa) nemala ...

(7) Matka žalobkyne B. K. K. vystavila dňa 03.02.2022 „vyhlásenie o odmietnutí dedičstva v pobočnom
rade“, v ktorom uviedla, že dedičstvo jej brata R. bolo odovzdané jeho bývalej manželke, ktorá však
nemôže dediť, ak pri otvorení dedičstva medzi manželmi manželské spolužitie nejestvovalo a neboli
žiadne vyhliadky na obnovenie spolužitia, po jej bratovi Y. P. zákonnou dedičkou bola jeho manželka. Jej
súrodenci nemali potomkov a preto nastáva dedenie v pobočnom rade a dedičkou v pobočnom rade po

oboch je ona. Vyhlásila, že toto dedičstvo odmieta v záujme toho, aby dedičstvo dostali jej deti - Q. H. R..
Sestra žalobkyne R. R. rovnako dňa 03.02.2022 vydala „vyhlásenie o odmietnutí dedičstva“. Vyhlásila
v ňom, že jej strýkovia R. H. Y. zomreli, ani jeden z nich nemal potomkov a notár dedičstvo v oboch
prípadoch odovzdal manželke, hoci na dedenie majetku v pobočnom rade je oprávnená jej matka. Jej
matka dedičstvo odmietla, preto ako potomkovia - zákonní dedičia sú dedičmi ona a jej súrodenec.

Prehlásila, že dedičstvo odmieta aj ona, v dôsledku čoho dedí jej súrodenec.

V odvolacom konaní žalobkyňa predložila ďalšie, skôr vystavené (obe zo dňa 21.11.2018) vyhlásenia
jej matky a sestry o vzdaní sa dedičstva, podľa ktorých matka žalobkyne B. K.. K. v prípade, že by bola
dedičkou brata - R.Z. K. T.., odmieta dedičstvo v prospech svojich dvoch detí; sestra žalobkyne R. R.

obdobne uviedla, že odmieta dedičstvo v prospech svojej sestry v prípade, že by boli dedičmi jej strýka.

(8) V konaní ďalej žalobkyňa predložila listinu označenú ako „Ajándék“ spísanú v maďarskom jazyku (v
preklade „Dar“), podľa ktorej vystavil žalobkyni jej strýko - R. K. T.. oprávnenie na výber jeho úspor z
bankových účtov v prípade jeho smrti.

(9) Podľa § 131 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) žaloba je procesný úkon,
ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

(10) Vecná legitimácia ako taká je stav, vyplývajúci z hmotného práva a je daná vtedy, ak jeden účastník

je subjektom práva a druhý na opačnej strane subjektom povinnosti. O aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
ide vtedy, ak mu patrí nárok, ktorý žalobou uplatňuje a pasívnu, ak žalovaný má skutočne povinnosť,
ktorej splnenia sa na ňom žalobca domáha. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že žalobca nie
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a žalovaný nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. (z rozsudku
Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.07.2013 sp. zn. 11Co/309/2011)

(11) Podľa § 463 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Z. z. - OZ) dedič môže dedičstvo
odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu
zaslaným.

Podľa § 464 OZ vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa,
keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých
dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.

(12) Žalobkyňa cestou advokátky doplnila na pojednávaní konanom 07.09.2022, že dedičmi poručiteľa

Jozefa Feketeho mali byť jeho traja súrodenci a spolužijúca osoba, tu súdny komisár okruh dedičov
určil podľa práva platného v čase smrti poručiteľa, avšak v čase prejednania dedičstva (v roku 2017)
už súrodenci dediča nežili a na ich miesto mali vstúpiť ich dedičia, v prípade R. K. U.. to boli jeho tri
deti - matka žalobkyne, R.É. K. T.. H. Y. K.. V čase prejednania dedičstva bol zomrelý aj R. K. T.. aokruh jeho dedičov mal byť určený podľa T. práva. Pri určení dediča v osobe pozostalej manželky došlo
k pochybeniu, utajovala žijúcich súrodencov (matku žalobkyne). Aj v prípade, že by žalobkyňa prehrala
spor na maďarskom súde, majetok poručiteľa zistený v Slovenskej republike by aj tak dedila sestra neb.

R. K., nakoľko tak ustanovuje právna úprava T. republiky (dedenie podľa vetvy). Žalobkyňa k otázke
svojej aktívnej legitimácie poukázala na to, že matka žalobkyne síce prijala dedičstvo po poručiteľovi Y.
K., ale odmietla dedičstvo po R. K. T..

(13) Podľa § 469 OZ nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho

manželovi,deťomaleborodičomalebozavrhnutiahodnéhokonaniaprotiprejavuporučiteľovejposlednej
vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

Podľa § 485 ods. 1 OZ ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je
povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

Žalobuovydaniemajetkuzdedičstvapodľa§485OZmôžeúspešnepodaťlenten,ktonebolúčastníkom
konania o dedičstve. (R 44/1986)

(14) V danom prípade sa žalobkyňa domáha vydania dedičstva od žalovanej tvrdiac, že je oprávnený

dedič po neb. R. K. T.., Z.. XXXX, keď jej matka - jeho sestra a tiež jej sestra - jeho ďalšia neter vyhlásili,
že dedičstvo po ňom odmietajú. Poukazovala na to, že podľa maďarského práva, ktoré sa vzťahuje na
dedenie po uvedenom poručiteľovi, nemohla dediť žalovaná ako pozostalá manželka, nakoľko v čase
jeho smrti nežili spoločne. Ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu hlavného mesta, dedičské konanie
po poručiteľovi R. K. T.. prebehlo v T. (sp. zn. 11078/Ü/277/2017/18), dedičstvo bolo v plnom rozsahu

odovzdané žalovanej ako dedičke podľa dedičskej postupnosti dedenia zo zákona.
V znení záverov z tohto dedičského konania bolo vystavené notárske potvrdenie o tom, že žalovaná
je dedičkou po R. K. T.. pre účely dedičského konania vedeného na tunajšom súde po jeho strýkovi -
poručiteľovi Y. K.. Žalobkyňa sa domáha voči žalovanej vydania práve toho dedičstva, ktoré prevzala
právom neb. R. K. T.. v dedičskom konaní vedenom po Y. K..

(15) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa svoje tvrdenie o
svojom postavení oprávneného dediča nijakým spôsobom nepreukázala. Majetok po neb. R. K. T..
zdedila žalovaná. Žalobkyňa nepreukázala (ani netvrdila), že by sa ona, resp. jej matka domáhala
vydania dedičstva prevzatého žalovanou v označenom (prvotnom) dedičskom konaní, ktoré konečné

rozhodnutie z tohto sporu (majúceho prebehnúť pred maďarským súdom) by jednoznačne zodpovedalo
otázku, kto je oprávneným dedičom po neb. R. K. T.. Keďže prevzatie dedičstva žalovanou v prvotnom
dedičskom konaní (t. j. po poručiteľovi R. K. T..) nebolo žalobou (o vydanie dedičstva) napadnuté,
v dedičskom konaní vedenom tunajším súdom po poručiteľovi Y. K. správne notár - súdny komisár
rešpektoval postavenie žalovanej ako právnej nástupkyne právom neb. R. K.. Žalobkyňa potom nebola

oprávnená v danom prípade na podanie žaloby, a to z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, a teda
z dôvodu, že nie je nositeľom práva na vydanie dedičstva. Žalobkyňa sa domáhala vydania dedičstva
z dôvodu, že jej matka, ktorej má prislúchať postavenie dediča po neb. R. K. T.., dedičstvo odmietla,
ale súdu nebolo preukázané ani postavenie matky ako oprávneného dediča a odmietnutie dedičstva z
jej strany tak nebolo relevantné. Z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane žalobkyne preto súd

žalobu zamietol.

(16) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalovaná ako po procesnej stránke úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov voči žalobkyni. O
výške týchto trov rozhodne súd následne, po právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).