Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723202314
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1723202314.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu
JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: V.. W. N., I.. XX.X.XXXX,
bytom O. XXX/XX, Y., zastúpeného: V.. Y. X., B.., F.G., M. M. X. X/D, Z., proti žalovanej: Z.. Ľ. N., I..
XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, Y., zastúpenej: N.Á. &. N. F. N. M..L..T.., R.: XX XXX XXX, M. M. Ď. XF, Z.
o určenie vlastníckeho práva a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej

proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 6.10.2023, č. k. 4C/40/2023-53, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej nenakladať s nehnuteľnosťou,
nachádzajúcou sa v kat. území Y., obec Y., okres B., vedenou Okresným úradom Pezinok na liste

vlastníctva číslo XXX ako stavba rodinného domu s garážou súpisné číslo XXX, postavená na
pozemkoch registra „H.“ KN parcelné čísla XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 136 m2
a XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 34 m2, najmä ju nescudziť, nepredať, nedarovať,
nezameniť, nedať do nájmu alebo bezodplatného užívania, inak nezaťažiť právom k cudzej veci, najmä
záložným právom, zabezpečovacím prevodom práva, alebo vecným bremenom, nevložiť do základného
imania obchodnej spoločnosti, alebo družstva, do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o určenie

vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel, právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c) a d), §
326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“), čl. 20 ods. 1, 3 Ústavy SR a § 123, § 124 a § 143 zákona č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že z listinných dôkazov žalobcu
mal súd osvedčené, že strany sporu dňa 21.8.2004 uzavreli manželstvo, že v čase jeho uzavretia
bol žalobca výlučným vlastníkom pozemkov v k. ú. Y., obec Y., okres B. parc. č. XXX/X,X,X, XXX/
X,X F. XXX, že za trvania manželstva bolo na meno žalobcu, ako stavebníka, dňa 24.11.2005 vydané
stavebným úradom Obce Y. stavebné povolenie zn. 5/84-SP/95-27615/05 na výstavbu novostavby
rodinného domu, oplotenia s prípojkami na inžinierske siete na O. U.. O. Y. na pozemkoch parc. č.

XXX/X,X F. XXX, že dňa 13.10.2009 bolo žalobcovi vydané stavebným úradom Obce Y. kolaudačné
rozhodnutie č.j.: 0130-kol/2009-li na užívanie novostavby rodinného domu a tomuto bolo rozhodnutím
obce Y. dňa 16.10.2009 pridelené súp. číslo XXX /. Č. XX/, že dňa 1.2.2017 strany sporu uzavreli
písomnú darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (žalobca
ako darca a oprávnený z vecného bremena a žalovaná ako obdarovaná a povinná z vecného bremena),
že predmetom daru boli pozemky a rodinný dom s garážou, zapísané na LV č. XXX a predmetom

vecného bremena bolo zriadenie práva žalobcu doživotného bezplatného bývania a užívania predmetu
daru, že zmena vlastníckeho práva a ťarcha právnym titulom tejto zmluvy v katastri nehnuteľnostíbola povolená katastrálnym úradom pod V 467/2017 zo dňa 16.3.2017, pričom stav zápisu výlučného
vlastníckeho práva žalovanej k nehnuteľnostiam, vedeným na LV č. XXX pre k. ú. Y., obec Y., okres
B., spolu so zápisom ťarchy vecného bremena v prospech žalobcu, trvá ku dňu tohto rozhodnutia.

Ďalej mal súd žalobcom osvedčenú sms správu žalovanej zo dňa 3.5.2023 o odchode zo spoločnej
domácnosti, podanie návrhu žalovanou dňa 22.6.2023 na tunajší súd na rozvod manželstva strán
sporu, vyjadrenie žalobcu k návrhu na rozvod manželstva, v ktorom popiera tvrdenia žalovanej o
príčinách rozvratu manželstva, prvé pojednávanie vo veci je nariadené až na termín 10.11.2023 a
taktiež mal za osvedčené, že uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 45C/29/2023-33 zo dňa 7.8.2023

bolo žalobcovi neodkladným opatrením nariadené nevstupovať do nehnuteľnosti, postavenej v obci
Y., súp. č. XXX, na parcele č. XXX/X o výmere 136 m2, evidovanej na LV č. XXX k. ú. Y., obec Y.,
okres B. a uložená povinnosť nepribližovať sa k žalovanej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s
výnimkouúčastinaprocesnýchúkonochvcivilnomsúdnom,trestnomapriestupkovomkonanívrozsahu
nevyhnutnej účasti žalobcu na týchto úkonoch (vec je v štádiu odvolacieho konania z dôvodu podaného
odvolania žalobcom). Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca osvedčil možnú existenciu práva vo veci

samej (pravdepodobnosť nároku), keď z predložených listinných dôkazov sa javí ako pravdepodobné
porušenie kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
pri uzatváraní darovacej zmluvy stranami sporu, manželmi, v časti predmetu daru - stavby rodinného
domu s garážou súp. č. XXX, právnym titulom ktorej zmluvy žalovanej svedčí zápis jej výlučného
vlastníctva k stavbe v katastri nehnuteľností. Konštatoval, že otázka, či je žalobca skutočne nositeľom

tvrdeného práva, bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, avšak na účely nariadenia
neodkladného opatrenia možno dospieť k záveru, že žalobca pravdepodobnosť tohto práva osvedčil.
Existenciu ďalšej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je existencia bezprostredne
hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán
sporu, mal súd rovnako za osvedčenú žalobcom. Žalobca síce neosvedčoval, že žalovaná robí kroky,

smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou, alebo že by mala v úmysle akýmkoľvek spôsobom ju scudziť
alebo zaťažiť, je však zrejmé, že úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu
následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Ak by však
bolo v danom prípade potrebné čakať na takéto (právne) úkony žalovanej, smerujúce k nakladaniu s
predmetnounehnuteľnosťou,prípadnéneskôrvydanéneodkladnéopatrenie,akoformaprávnejochrany

strany sporu mohla byť neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia
nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak, poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Pre
nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje aj potreba zachovať skutkový a
právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu,
ako v čase začatia konania a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania sa súdny spor nepredlžoval v

dôsledku zmeny okruhu strán sporu v dôsledku následných prevodov, príp. s potrebou zmeny žalobného
petitu. Zákaz dispozície s nehnuteľnosťou má v tomto význame aj už deklarovaný preventívny účinok.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil aj princíp proporcionality a možné následky zásahov
do práv strán sporu nariadením neodkladného opatrenia. Uviedol, že ak nie je úmyslom žalovanej
s vlastníckym právom akokoľvek nakladať, zásah do jej vlastníckeho práva, spočívajúceho v zákaze

nakladania, nebude mať na ňu žiaden (teda ani negatívny) dopad a užívacie právo žalovanej k predmetu
sporu nariadením tohto neodkladného opatrenia nebude dotknuté; zároveň nebude kolidovať ani s už
neprávoplatne nariadeným neodkladným opatrením Okresným súdom Pezinok v konaní, vedenom pod
sp. zn. 45C/29/2023, keďže sa žalobca nedomáha vstupu do predmetu sporu, ani uloženia povinnosti
žalovanej strpieť realizáciu práva žalobcu, zodpovedajúceho vecnému bremenu v zmysle písomnej

zmluvy zo dňa 1.2.2017. Ak by naopak úmyslom žalovanej bolo vlastnícke právo k predmetnej stavbe
scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod na
nariadenie neodkladného opatrenia. Uzavrel, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia
môže splniť svoj účel, sledujúci zabezpečenie dočasnej ochrany práv žalobcu, ktorých sa domáha vo
veci samej, pri súčasnom osvedčení tohto nároku žalobcu a zásah do ktorých práv zo strany žalovanej

je reálny. Nakoľko žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne so žalobou vo
veci samej (o určenie vlastníckeho práva), o nároku na náhradu trov konania, spojených s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p..

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365
písm. a), f) a h) C.s.p., t.j., že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že nariadením neodkladného opatreniabolo neprípustným spôsobom a neodôvodnene zasiahnuté do jej základného práva garantovaného
Ústavou Slovenskej republiky, a to práva vlastniť majetok. Ochrana domnelých práv žalobcu nie je podľa
jej názoru nevyhnutne potrebná, nakoľko aktuálne nehrozí bezprostredne akýkoľvek nezákonný zásah

alebo porušenie ním tvrdených práv, pričom žalobca nepreukázal súdu potrebu nevyhnutnej úpravy
vzťahov strán sporu. Ďalej uviedla, že pri nariadení neodkladného opatrenia neboli splnené procesné
podmienky pre takéto rozhodnutie požadované Civilným sporovým poriadkom, najmä v ustanovení §
326 ods. 1. Mala za to, že žalobca neosvedčil pred vydaním napadnutého uznesenia svoj nárok, a
to ani v rovine pravdepodobnosti jeho existencie, pričom na základe skutkového stavu je zrejmé, že

žalobca nemá akékoľvek právo, resp. nárok, ktorý by im umožňoval žiadať o súdnu ochranu nariadením
neodkladného opatrenia. Odvolateľka poukázala na to, že žalobca bol ešte pred vstupom do manželstva
so žalovanou výlučným vlastníkom pozemkov v kat. území Y., obec Y., okres B.,, reg. „H. N. B.. Č..
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X F. XXX, resp. po zlúčení a rozčlenení pozemkov geometrickým
plánom č. XX/XXXX vlastníkom pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X F. XXX/X,
ktoré získal do výlučného vlastníctva titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov

s predchádzajúcou manželkou. Po uzavretí manželstva medzi žalobcom a žalovanou bola na týchto
pozemkoch vystavaná predmetná nehnuteľnosť. Žalobca so žalovanou uzatvorili darovaciu zmluvu
a zmluvu o zriadení práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, predmetom ktorej bolo darovanie
nehnuteľností v kat. území Y., obec Y., okres B. a to pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X F. XXX/X a súčasne aj stavby rodinného domu s garážou. Žalobca sa následne žalobou o

určenievlastníckehoprávadomáhaneplatnostiprávnehoúkonuanávrhomnanariadenieneodkladného
opatreniasadomáhasúdnejochranypredkonanímobchádzajúcimzákonnéustanovenia,ktoréspôsobil
on sám, pričom podľa názoru odvolateľky takémuto stavu je potrebné odňať právnu ochranu a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Žalovaná sa domnievala, že v danom prípade súd
prvej inštancie prijal nesprávny právny názor a neprimerane zasiahol do jej práv. Poukázala na to,

že žalobca okrem svojich tvrdení v podanom návrhu, potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nijakým
spôsobom nepreukázal a rovnako nepreukázal potrebu bezprostredne upraviť pomery, a to príkazom
adresovaným žalovanej nenakladať s nehnuteľnosťou a odvolával sa výhradne na skutočnosť, že
predmetná nehnuteľnosť je stále súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo odôvodňuje
neplatnosťou darovacej zmluvy v časti, ktorá sa týka stavby rodinného domu s garážou, ktorou bola

žalovaná obdarovaná a odkazuje na s tým súvisiace ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolateľka
tvrdila, že označenie žalobcu za jediného stavebníka bolo z jeho strany úmyselné, o čom svedčí aj fakt,
že na konci pri doručovaní Stavebného povolenia zo dňa 24.11.2005 je prečiarknuté meno žalovanej a
podľa jej názoru to nariadil pracovníkom práve žalobca. Taktiež žalobca v roku 2012 cielene neuviedol
žalovanú pri ohlásení drobnej stavby. Žalobca sa o niečo podobné tiež pokúsil pri Zmluve o dielo,

ktorej predmetom bola stavba rodinného domu - Y. na O. U., teda zmluva o dielo k nehnuteľnosti, ktorá
podľa vyjadrenia žalobcu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď žalobca uzatvoril
zmluvu o dielo so zhotoviteľom R. Š.I., pričom na tejto zmluve bola pôvodne uvedená aj žalovaná, s
tým, že žalobca túto zmluvu odmietol podpísať, kým na nej figurovalo aj meno žalovanej. Následne
vystavil R. Š. novú zmluvu o dielo, na ktorej už žalovaná uvedená nebola a túto sa žalobca rozhodol

podpísať(akmalžalobcazato,ženehnuteľnosťjesúčasťoubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,
prečo by odmietol podpísať zmluvu o dielo, v ktorej by figurovala aj žalovaná). Počas manželstva sa
žalobca účelovo pokúšal pred žalovanou zatajovať jeho hospodárenie so spoločnými financiami. V
predložených zmluvách nie je žalovaná označovaná za spoluvlastníka a je zrejmé, že ide o opakované
a účelové konanie žalobcu. Manželka bola dokonca zamestnaná na notárskom úrade žalobcu, ktorý

sa ju rozhodol prepustiť len z toho dôvodu, aby nemusel za žalovanú odvádzať odvody. Odvolateľka
ďalej uviedla, že dôvod konania žalobcu bol jeho úmysel do momentu darovania navodiť dojem, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, pričom žalovaná sa o zosúladenie neusilovala, nakoľko ju žalobca
opakovane zastrašoval. Jediným dôvodom darovania nehnuteľnosti boli podľa jej názoru obavy žalobcu
o majetok, ktoré vyplynuli zo skutočnosti, že v roku 2017 vtedajší ministri spravodlivosti podávali žaloby

na žalobcu v súvislosti s výkonom jeho pracovnej činnosti ako notára (žalobca spísal notárske zápisnice
vo veci G. M., F..M.. a pravdepodobne aj notársku zápisnicu W. I., ktoré boli spojené s verejne známym
prípadom W. N., na ktorý poukázal novinár V. N.). Žalobca donútil podpísať žalovanú niekoľko zmlúv,
pod nátlakom, iba preto, že jej žalobca prisľúbil, že na ňu prevedie nehnuteľnosť v Y., o ktorej teraz
tvrdí, že bola po celý čas súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolateľka uviedla,

že za firmu B., M..L..T.. v skutočnosti nikdy nekonala a nemala bližšiu vedomosť o činnostiach, ktoré
sa v rámci tejto spoločnosti vykonávali; žalobca niekoľkokrát sfalšoval jej podpis ako štatutára v tejto
spoločnosti; žalobca prinútil žalovanú, aby táto vybrala hotovosť z účtu majiteľa B., M..L..T.. vo výške
viac ako 250.000 eur, ktoré boli následne uložené v bezpečnostnej schránke vo O. O. B. s ďalšími300.000 eur, ktoré žalobca prehnal osobným účtom žalovanej, čo zdôvodnil tak, že si inak nevedel
vybrať peniaze z W.. Poukázala na to, že žalovaná nemala žiadne informácie o príjmoch a investíciách
žalobcu počas manželstva s tým, že žalobca mal a pravdepodobne aj má peniaze uložené v niekoľkých

investičných fondoch, pričom mu boli vyplatené podielové listy v sume 1.029 351,67 eur. Falšovanie
podpisov za žalovanú neobmedzil žalobca len v rámci spoločnosti B., M..L..T.., ale dovolil si sfalšovať
podpis žalovanej aj na iných dokumentoch. V Zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 23.9.2004
žalobca zámerne uviedol nepravdivú informáciu, že jeho stav je rozvedený, pričom v tomto čase už
bol ženatý so žalovanou. V roku 2009 žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obytnom súbore III Veže a táto nehnuteľnosť bola nadobudnutá
za trvania manželstva, napriek tejto skutočnosti žalobca nehnuteľnosť následne daroval bez súhlasu
žalovanej svojmu synovi (na kúpnej zmluve a ani na darovacej zmluve nebolo uvedené meno a podpis
žalovanej). Odvolateľka uviedla, že si je vedomá, že ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej
sa mala v minulosti dovolať, avšak chce poukázať na to, že žalobca počas manželstva so žalovanou
opakovane neprihliadal na existenciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovanú vynechával

z úkonov, ktoré si vyžadovali aj jej súhlas a jeho bežnou praxou počas manželstva bolo uskutočňovanie
rôznych druhov podvodov. Odvolateľka odmietla tvrdenie žalobcu, že by sa v nehnuteľnosti pohybovali
akékoľvek cudzie osoby. Pokiaľ žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem tým, že je jeho právne
postavenie ohrozené, odvolateľka konštatovala, že do tohto postavenia sa dostal sám žalobca, ktorý
svojimvlastnýmrozhodnutímakonanímdarovalnehnuteľnosťžalovanej.Žalovanápredtým,akopodala

návrh na rozvod, sa rozhodla dobrovoľne opustiť predmetnú nehnuteľnosť spolu s ich synom, pričom
žalobca uviedol nepravdivé informácie v súvislosti s tým, že táto nehnuteľnosť bola v tom čase jeho
jediným domovom, keďže bol od roku 2009 vlastníkom niekoľkých nehnuteľností, ktoré boli súčasťou
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Jediným úmyslom žalovanej v súvislosti právnymi krokmi,
ktoré podnikla (podanie návrhu na rozvod a nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom zákazu vstupu

žalobcu do nehnuteľnosti) bola ochrana jej osoby a synovho psychického zdravia; v žiadnom prípade
nebolo jej úmyslom podnikať takéto právne kroky len z dôvodu postupného získania nehnuteľnosti vo
svoj prospech. Poukázala na to, že ak by mala úmysel nehnuteľnosť akokoľvek previesť, či zaťažiť
alebo umožniť jej užívanie iným osobám, mohla tak spraviť už dávno predtým ako podala samotný
návrh na rozvod manželstva. Ak sa žalobca obáva, že by mu žalovaná mohla zmariť alebo sťažiť

domáhania sa spätného skutočného uchopenia svojho vlastníckeho práva v plnom rozsahu, poukázala
na to, že žalobca podnikol počas manželstva a trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
viacero takýchto krokov proti osobe žalovanej. Upriamila pozornosť na to, že žalobca opiera svoje
obavy a potrebu neodkladného opatrenia len o negatívne emócie žalovanej, podaný návrh na rozvod
a neodkladné opatrenie (zákaz vstupu do nehnuteľnosti). Zároveň konštatovala, že nehnuteľnosť je

zaťažená vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností v
prospechosobyžalobcu,čoznižuješancukúpytejtonehnuteľnostikýmkoľvek.Podľanázoruodvolateľky
nie je dostatočne daný naliehavý záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a ani
dôvod bezodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia. Namietala, že súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol akýkoľvek relevantný dôvod pre takéto

rozhodnutie, neuviedol, ktoré skutočnosti ho viedli k tomu, aby na úkor vlastníckeho práva žalovanej
uprednostnil ochranu nezákonného konania žalobcu (vyhotovenie darovacej zmluvy). Rozhodnutie, v
ktorom absentuje jeho základná zložka, a to dostatočné a relevantné odôvodnenie, považovala za
nepreskúmateľnéapretoarbitrárne.Súdprvejinštanciepodľajejnázoružiadnymspôsobomneprihliadal
na skutočnosť, že žalobca sa takéhoto postavenia dostal vlastným pričinením, čo je zreteľné z toho, že

na darovacej zmluve figuruje ako darca. Prvoinštančný súd uviedol, že neodkladné opatrenie má najmä
preventívny účinok, avšak nebral do úvahy skutočnosť, že naliehavý právny záujem nie je daný, ak je
spornú otázku spoločného vlastníctva možné riešiť ako otázku predbežnú v rámci konania o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva. Na základe vyššie uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanej prizná

náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 5.12.2023, v ktorom uviedol, že dôvody
nesprávnosti napadnutého rozhodnutia formulovala žalovaná zmätočne a neprehľadne, pričom uviedla
skutočnosti, ktoré sú vo vzťahu k neodkladnému opatreniu bez právneho významu. Žalobca vo svojom

návrhu podrobne nielen skutkovo ale aj právne vysvetlil, že predmetná nehnuteľnosť bola vystavaná
počas trvania manželstva, v dôsledku čoho je jej právnym režimom bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov a nie jeho výlučné vlastníctvo, pričom tvrdenia o čase výstavby nehnuteľnosti riadne preukázal
listinnými dôkazmi. Žalobca vo svojom návrhu odkázal na viaceré súdne rozhodnutia, v zmyslektorých je darovacia zmluva medzi žalobcom a žalovanou, ktorej predmetom je sporná nehnuteľnosť,
postihnutá vadou absolútnej neplatnosti a z tohto pohľadu preto považoval hodnotenie súdu, podľa
ktorého je nárok žalobcu pravdepodobný, za plne postačujúci na uloženie zákazu nakladania s

predmetnou nehnuteľnosťou. Poukázal na to, že pre režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov
je nepodstatné, či kúpnu zmluvu alebo zmluvu o dielo uzatvoril len jeden z manželov, alebo obaja, s
odkazom na znenie § 143 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o dve pripravené verzie zmluvy o dielo
so zhotoviteľom stavby, uviedol, že voľba, ktorú z návrhov zmluvy o dielo uzatvoriť, súvisela s obsahom
zmluvy a zmluvnými podmienkami, nie s osobou účastníka. Konštatoval, že žalovaná v celom svojom

odvolaní tvrdenia žalobcu o tom, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nijako nepoprela a z obsahu jej odvolania možno vyvodiť, že súhlasí s tým, že sporná nehnuteľnosť
do bezpodielového spoluvlastníctva patrí. Poukázal na to, že tvrdeniu žalovanej že „jediný dôvod pre
ktorý sa žalobca rozhodol predmetnú nehnuteľnosť darovať žalobkyni boli jeho obavy o majetok“ v
súvislosti s konaniami, ktoré proti nemu ako notárovi mali byť v tom čase vedené, by logicky odporovala
aj samotná žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech. Ak má

žalovaná za to, že právny úkon spornej darovacej zmluvy nebol zo strany žalobcu urobený slobodne
a vážne, uviedol, že je darovacia zmluva postihnutá aj dôvodom neplatnosti podľa ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Žalobca tvrdil, že zmluvy, ktoré žalovaná predložila (týkajúce sa prevodu
majetkužalobcu,ktorýchsamaúčastníčkounebola),získalaodcudzenímzkancelárskejskrinkyžalobcu,
ktorú používal výlučne na svoje účely a ktoré sa jej netýkajú; z dokazovania sú preto tieto dôkazné

prostriedky s poukazom na ust. § 187 ods. 1 C.s.p. vylúčené. Uviedol, že konanie žalovanej ju samo
o sebe usvedčuje zo zlého úmyslu voči žalobcovi. Žalovaná si je jednoznačne vedomá toho, že za
žalobcu sa vydala, keď bol tento už v zrelom veku a vo veľmi dobrom materiálnom postavení, kým ona
bola od neho o generáciu mladšia a bez akéhokoľvek majetku; je preto logické, že žalobca mal aj iný
majetok, s ktorým samostatne nakladal. Nie je pravdou, že všetok majetok, ktorý žalobca kedy vlastnil,

patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Poukázal na to, že nie je zrejmé, aký súvis s predmetom
konania (neodkladným opatrením) majú predkladané zmluvy, týkajúce sa výlučného majetku žalobcu
a aký účel sa ich predložením sleduje. Za osobitne závažné považoval tvrdenia žalovanej, že na
predložených zmluvách sú zo strany žalobcu sfalšované jej podpisy, tvrdil, že uvedené je výslovne lživé.
Zo strany žalovanej je iluzórne sa domnievať, že by nejaký osvedčujúci orgán osvedčil podpis žalovanej

bez jej vlastnej účasti. Pokiaľ ide o preukázanie potreby neodkladnej úpravy pomerov, odvolateľ
poukázal na súdnu prax, v zmysle ktorej k nariadeniu neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné,
aby žalovaná už nehnuteľnosť previedla na tretie osoby a postačuje to, že z jej správania je plne
zrejmé, že vyvoláva konflikty, ktorými preukazuje, že uchopenie subjektívneho práva žalobcu bude hatiť.
Upriamil pozornosť na to, že žalovaná sa neštíti vstupovať do jeho bankových účtov prostredníctvom

prihlasovacích kódov priradených k jeho menu, ktoré získala odcudzením jeho osobných dokumentov,
alebo do jeho súkromnej emailovej korešpondencie, súkromných dokumentov, kópií súdneho spisu z
rozvodového konania s jeho predchádzajúcou manželkou či dokumentov týkajúcich sa vyporiadania
jeho bezpodielového spoluvlastníctva s predchádzajúcou manželkou, alebo dokonca oslovovať jeho
bývalú manželku a súkromnú komunikáciu s ňou si bez jej vedomia nahrávať a túto nahrávku predkladať

v súdnom konaní. Podľa jeho názoru to všetko súvisle preukazuje, že žalovaná nemá dobré úmysly,
že voči žalobcovi prechováva výlučne negatívne až nenávistné emócie a za účelom ich saturácie
akékoľvek svoje konanie vníma ako oprávnené a nie ako poškodzujúce práva a oprávnené záujmy
žalobcu. K tvrdeniu žalovanej, že až doposiaľ bola pri ochrane svojich vlastných záujmov v súvislosti
s ňou tvrdeným domácim násilím, ktoré sa mal na nej žalobca dvadsať rokov manželstva dopúšťať,

ochromená a nebola schopná žiadne úkony vykonať skôr, konštatoval, že do 05/2023 žili strany sporu v
stabilizovanom partnerskom vzťahu bez zjavných partnerských nezhôd, ktoré sa nijako nemanifestovali
ani navonok a od tohto dátumu sa žalovaná celkom zreteľne cíti byť dostatočne emocionálne silná,
čo preukazuje podávaním viacerých vymyslených trestných oznámení na žalobcu či produkovaním
ďalších nepravdivých tvrdení o jeho osobe. Podľa jeho názoru námietka nedostatku naliehavého

právneho záujmu pri určovaní neplatnosti právneho úkonu sa nariadeného neodkladného opatrenia
nedotýka. Z pohľadu obmedzenia žalovanej v nakladaní s nehnuteľnosťou je nepodstatné, či sa žalobca
domáha určenia vlastníckeho práva v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
alebo v samostatnom konaní. Žalobca nesúhlasil ani s ďalšou námietkou žalovanej, že nariadeným
neodkladným opatrením došlo k neprimeranému zásahu do jej práva, keďže žalovaná má naďalej

právo predmetnú nehnuteľnosť v plnom rozsahu užívať a ak nemá záujem nehnuteľnosť previesť na
tretie osoby, neodkladné opatrenie ju vôbec žiadnym spôsobom neobmedzuje. Nepovažoval za náležité
tvrdenie žalovanej, že by ňou napadnuté uznesenie bolo zdôvodnené nedostatočne. Nesúhlasil ani
s vyhodnotením žalovanej, že vzniknutá skutková situácia je následkom zavinenia žalobcu, nakoľkodarovacia zmluva je dvojstranným právnym úkonom vyžadujúcim si prejav vôle aj žalovanej, preto
existujúca situácia je presne rovnakou mierou zavinená aj žalovanou. Na základe uvedeného navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil, pričom si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

5. Žalovaná sa vyjadrila podaním zo dňa 18.1.2024, v ktorom uviedla, že množstvo zmlúv, ktoré priložila
k svojmu odvolaniu, bolo priložených s cieľom objasniť odvolaciemu súdu celkový obraz žalobcu a jeho
dlhodobéúčelovékonanie.Tvrdila,žežalobcadlhodobokonalvsúvislostispredmetnounehnuteľnosťou

zámerne tak, že sa z dlhodobého hľadiska usiloval navodiť dojem, že táto nehnuteľnosť je v jeho
výlučnom vlastníctve. Žalobca s ohľadom na jeho právnické vzdelanie, musel mať v čase uzatvorenia
darovacej zmluvy vedomosť, že takto uzatvorená darovacia zmluva medzi manželmi je absolútne
neplatná a jej uzatvorenie predstavuje obchádzanie zákonných ustanovení. Žalovaná nesúhlasila s
tvrdením žalobcu, že by z jej strany malo ísť len o „polemizáciu o úmysle žalobcu previesť na ňu
vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti“, keďže jeho úmysel bol jasne dokázaný tým, že podpísal

darovaciu zmluvu a zariadil zápis do katastra nehnuteľností. Uviedla, že predložila vo svojom odvolaní
zmluvy, ktorých súčasťou nebola, ale mala byť, pričom žalobca aj v týchto prípadoch konal účelovo
a žalovanú obchádzal pri ďalších právnych úkonoch, preto sa jej predmetné zmluvy týkali. Tvrdila,
že jej cieľom bolo preukázať, že konanie žalobcu bolo účelové, dlhodobé a opakujúce sa, rovnako,
ako pri predmetnej darovacej zmluve, s tým, že odmietla akúkoľvek prítomnosť zlého úmyslu z jej

strany. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že všetky zmluvy, ktoré predložila, sa týkajú výlučne majetku
žalobcu (zmluva, ktorou žalobca daroval nehnuteľnosť v obytnom súbore III Veže súvisí aj so žalovanou,
nakoľko bola nadobudnutá v čase uzavretia manželstva). Podľa jej názoru mala plné právo prístupu k
dokumentom žalobcu a v tejto súvislosti odmietla akékoľvek konanie v rozpore s dobrými úmyslami.
Žalovaná odmietla tvrdenie, že by do 05/2023 žili so žalobcom v stabilizovanom partnerskom vzťahu bez

zjavných partnerských nezhôd, nakoľko aj pred týmto dátumom boli v rodine prítomné viaceré nezhody,
konflikty a domáce násilie, ktoré boli preukázané v inom súdnom konaní (na Okresnom súde Pezinok,
v konaní pod sp. zn.: 45C/29/2023 a na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn: 2Co/56/2023). Uviedla,
že nemá žiaden záujem previesť predmetnú nehnuteľnosť na žiadne tretie osoby. K „odcudzeniu z
kancelárskej skrinky“ uviedla, že predmetné dokumenty sa nachádzali v komode v hosťovskej izbe,

pričom nejde o jej zlý úmysel, ale o spôsob ako si zabezpečuje ochranu svojich práv. Žalovaná sa snažila
nájsť darovaciu zmluvu, ktorú jej žalobca neposkytol a rovnako sa pokúsila nájsť dokumenty, týkajúce
sa predmetnej nehnuteľnosti, ktoré pred ňou žalobca ukrýval spolu s ostatnými zmluvami vo svojom
notárskomúradeadomovichpriniesolažkeďukončilsvojučinnosťakonotárpriodchodedostarobného
dôchodku s tým, že popri tom našla spomínané zmluvy, ktoré boli uzatvorené počas manželstva, a

ktoré sa jej týkajú (tieto nadobudnutia majetku v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov však
žalobca pred ňou zamlčal počas ich manželstva). Tvrdila, že v odvolaní neposkytla zmluvy týkajúce
sa majetku, ktorý by mal žalobca pred uzatvorením manželstva. K sfalšovaným podpisom uviedla, že
nevylučuje, že v osvedčovacích knihách sú jej podpisy, avšak na dokumentoch, ktoré predložila súdu, sú
jej podpisy jednoznačne sfalšované. Tvrdila, že bežnou praxou žalobcu bolo, že žalovanej bez bližšieho

vysvetlenia priniesol koncom roku predmetné osvedčovacie knihy domov a prikázal jej podpísať sa
do kníh na označených stranách, pričom žalovaná občas žalobcovi podpisovala nejaké zmluvy doma,
preto bola v dobrej viere, že chýbajúce podpisy v osvedčovacích knihách sa týkali tých podpisov a
nie podpisov, ktoré za ňu podpísal na zmluvách niekto iný (niekedy spätne doložila svoje podpisy do
osvedčovacích kníh aj priamo v notárskom úrade žalobcu, keď bola na to vyzvaná zamestnankyňou

N. N., ktorá v úrade pracovala za slobodna ako O., a ktorá aj žalovanej osvedčila na dokumentoch
podpisy, ktoré žalovaná nikdy pred ňou nepodpísala). Podľa jej názoru žalobca zavádza súd, keď
tvrdí, že žalovaná sa „neštíti vstupovať do jeho bankových účtov prostredníctvom prihlasovacích
kódov priradených k jeho menu, ktoré získala odcudzením jeho osobných dokumentov“, nakoľko
informácie o vyplatení podielových listov žalobcovi má priamo z banky, keďže bola spoludisponentom na

predmetných podielových listoch a o všetkých úkonoch týkajúcich sa podielových listov bola priebežne
informovaná priamo z banky prostredníctvom aplikácie banky. Na základe vyššie uvedeného žiadala,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.

6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, §
380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej je dôvodné.7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom

rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť
vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok
na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia
neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z
ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich

skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,

vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne
ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,
že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru

neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň
základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

17. V preskúmavanej veci sa žalobca vo veci samej domáha určenia, že nehnuteľnosť (rodinný
dom) patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pre úspech v tomto konaní bolo potrebné
zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, v tomto prípade taký právny vzťah, ktorý odôvodňuje
domáhať sa ochrany vlastníckeho práva. V danom prípade ide o nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná

v katastri nehnuteľností len na jedného z manželov (žalovanú) za súčasného tvrdenia žalobcu o
nadobudnutí nehnuteľnosti počas trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva, a to za situácie, keď
manželstvo účastníkov konania (a aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov) stále trvá. Je potrebné
vychádzať zo skutočnosti, že žalobca v súčasnosti nemá žiadny iný procesný nástroj ochrany svojhovlastníckeho práva, ako je žaloba na určenie vlastníckeho práva, ktorým by mohol dosiahnuť zmenu
zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a ktorým by definitívne vyriešil právny vzťah
so žalovanou, týkajúci sa predmetnej nehnuteľnosti. Iná situácia by bola, ak by bolo bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov v čase podania žaloby zaniknuté alebo by prebiehalo konanie o vyporiadanie
tohto spoluvlastníctva na súde (pričom uvedené by malo vplyv na posúdenie danosti naliehavého
právneho záujmu na určení vlastníckeho práva), čo však nie je daný prípad. Na základe skutočností
obsiahnutých v žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemožno vyvodiť, že žalobca vo
fáze konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil danosť nároku, ktorému sa

má poskytnúť neodkladná ochrana, pričom skúmanie splnenia predpokladov na určenie vlastníckeho
práva bude predmetom konania vo veci samej. V danom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu
absentuje preukázanie, resp. osvedčenie, že bez neodkladnej úpravy pomerov bude právo žalobcu
ohrozené.

18. Odvolací súd majúc vedomosť o rozhodnutiach iných súdov, v ktorých sa riešila otázka naliehavosti

dočasnej úpravy a ohrozenia exekúcie, na ktoré poukázal žalobca, sa nestotožnil s právnym záverom,
že nie je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil, že žalovaný uskutočnil konkrétne úkony smerujúce
k nakladaniu s nehnuteľnosťou a už len dôvodná obava, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu
nakladaniu s nehnuteľnosťou, prípadne, že sa žalovaný začne zbavovať tohto majetku, v konečnom
dôsledku vedie k ohrozeniu potencionálnej exekúcie. Naopak, odvolací súd považuje za nutné, aby

pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia boli aspoň osvedčené také skutočnosti, ktoré by reálne
odôvodňovali potrebu úpravy pomerov sporových strán, príp. obavu z ohrozenia exekúcie. Odvolací
súd uvedomujúc si, že úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku
môže byť osvedčiteľný s ťažkosťami, a osvedčenie konania smerujúceho k ohrozeniu práv a záujmov
navrhovateľa môže byť obtiažne, nepovažuje ničím neosvedčené tvrdenie o úmysle druhej strany niečo

vykonať za dostatočný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má zabrániť takémuto
tvrdenému konaniu, a to bez preukázania akýchkoľvek ďalších súvisiacich okolností daného prípadu. V
opačnom prípade by podľa názoru odvolacieho súdu mohlo dôjsť k nariadeniu neodkladného opatrenia
prakticky v každej veci, v ktorej by prichádzala do úvahy možnosť dispozície s vecami alebo právami (§
325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p.). Odvolací súd dáva do pozornosti, že účinná ochrana záujmov sporovej

strany je dostatočným spôsobom zachovaná už tým, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
postačuje tvrdené skutočnosti osvedčiť, t.j. nie je nutné ich nepochybne preukázať. Preto je dôvodné
vyžadovať od navrhovateľa neodkladného opatrenia aspoň osvedčenie bezodkladnej potreby úpravy
pomerov, príp. ohrozenia exekúcie, za ktoré však nemožno považovať tvrdenia žalobcu o negatívnom,
resp. nepriateľskom postoji žalovanej k žalobcovi, pričom zlý úmysel žalovanej vo vzťahu k nakladaniu

so sporným majetkom nemožno vyvodiť z úkonov, ktoré doposiaľ vykonala (návrh na rozvod manželstva,
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia), a ktoré súvisia výlučne s osobnými a rodinnými vzťahmi
žalobcu a žalovanej, keď žalovaná zároveň úmysel nakladať s nehnuteľnosťou výslovne poprela.

19. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov

založených v súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami sporu, nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom.

20. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

21. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byťv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).