Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120207333
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3120207333.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX, F., proti žalovaným: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. J. XXXX/XXX, K. L. M., 2/ N.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. J. XXXX/XXX, K. L. M. a 3/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. J.
XXXX/XX, P. P., žalovaný 3/ zastúpený JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom Palackého

85/5, Trenčín, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o určenie absolútnej
neplatnosti právnych úkonov a iné, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
6. mája 2024, č.k. 17C/27/2020-309, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na

nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.04.2024 podaného v priebehu konania o veci samej.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 12.10.2020 v spojení s dopĺňajúcimi
podaniami zo dňa 07.12.2020, 18.12.2020, 22.12.2020, 28.04.2021, 20.07.2021 sa žalobca proti
žalovaným domáha rozhodnutia súdu, ktorým by tento: 1/ vyslovil, že právne úkony smerujúce k
rozsudkom, č.k. 8C 724/75-42, 14C/283/2008 v spojení s č.k. 4Co/141/2011-340 sú neplatné absolútne,

vrátane rozsudkov; 2/ vyslovil, že vo vzťahu k rozsudku č.k. 8C 724/75-42, sú neplatné úkony: - rozsudok
samotný vcelku, neberúc do úvahy ded. rozhodnutie D 834/76 (res judicata a porušenie predkupného
práva) a v častiach priznávajúcich A. Q., príbuznej navrhovateľa, výlučné vlastníctvo nehnuteľnosti parc.
č.303 a č. 298; - Kúpno-predajná zmluva medzi predchodcom žalovaného v 1. rade R. H. a A. Q. RI
584/77 - 60/77; 3/ vyslovil, že vo vzťahu k rozsudku 14C/283/2008, sú neplatné úkony: - Notárska
zápisnica N 43/98, NZ 155/98, zo 7.5.1998, - Osvedčenie č. 48/98, - Osvedčenie č. N 147/01 podľa

zák. č. 293/92, - Notárska zápisnica N 147/01, - Kúpno-predajná zmluva medzi B. A. a spol. a G. H.
a spol., zo dňa 12. mája 2003; 4/ vyslovil, že vo vzťahu k rozsudku 4Co/141/2011-340, sú neplatné
úkony ako v bode 3/ a ďalšie tvrdenia: citovanie identifikácie, podľa ktorej užívateľmi pare. č. 302-spol.
dvor bola aj rodina žalobcu 1/ a vzápätí popretie jej existencie (str. 7), tvrdenia o tzv. reálnej deľbe
a o vysporiadaní spoluvlastníctva „ešte pred smrťou poručiteľky S. C.“, - tvrdenie, že „rozhodnutie Št.
Notárstva v Trenčíne, sp. zn. D 834/76 nezodpovedalo skutočným vlastníckym vzťahom"; a aby súd 5/

uložil Okresnému úradu, Katastrálny odbor so sídlom v Trenčíne, aby dokončil zápis vlastníckych práv
nadobudnutých a 1D 787/85, inak v súlade s predkupným právom, s Registrom obnovenej evidencie
pozemkov, s rozhodnutiami Katastrálneho úradu z 29.12.2005, z 25.08.2006 a z 12.03.2007 ako aj s
prihliadnutím na Darovaciu zmluvu, zo dňa 15.12.2010. O podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie
rozsudkom zo dňa 09.04.2024 tak, že ju v celom rozsahu zamietol, ktorý rozsudok súdu doposiaľ nie
je právoplatný.3. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že dňa 09.04.2024 žalobca podal na súd v tomto konaní aj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v tomto znení: „Vážený súd, týmto si dovoľujem navrhnúť nariadiť
predbežné (neodkladné) opatrenie, aby G. H. a spol. bola uložená až do právoplatného skončenia veci

samej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami na ul. O. J. M. P.. P., vrátane ich
prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu alebo iného zaťaženia; 2/ vyzvať menovaného, aby prestal brániť neobmedzenému vstupu
na spol. dvor (parc. č. 302), ktorý vstup starousadlíkovi nezanikol a mal byť zo zákona zaznamenaný
na LV č. XXX ; na základe (vektorovej) mapy určeného operátu (ROEP) vypratal priestor [(parc. č.

297/2 (342 -záhrada)], na ktorom stojí dočasná drobná stavba (chliev) a podľa možnosti celý priestor
po pôvodnú hranicu parc. č. 342, zdedený po H. F. a B. P.. Tento priestor je potrebný pre údržbu
rod. domu č. XXXX, t.č. na dokončenie fasády.“ Uvedený návrh žalobca bližšie neodôvodnil. Súd prvej
inštancie vyhodnotil vyššie uvedené skutočnosti so zreteľom na ním aplikované ustanovenia § 324
ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2 a § 329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a posúdil tieto vo svetle teoretických východísk plynúcich z ním aplikovanej právnej

úpravytak,ženávrhužalobcunanariadenieneodkladnéhoopatreniasozreteľomnakonkrétneokolnosti
danej veci vyhovieť nemožno, a to pre nesplnenie zákonných predpokladov využitie tohto inštitútu
opodstatňujúcich. Dôvodil, že pre jeho nariadenie bolo potrebné aspoň osvedčiť existenciu nároku
žalobcu vo vzťahu k veci samej, teda dôvodnosť žaloby. Ako je však zrejmé z obsahu spisu, súd dňa
09.04.2024 žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu pre skutočnosť, že je v celom rozsahu procesne

neprípustná už len z ktorého dôvodu nie je možné návrhu žalobcu vyhovieť a neodkladným opatrením
bezodkladne upravovať pomery sporových strán. Medzi neodkladným opatrením a vecou samou by
mala existovať súvzťažnosť, korelácia, čomu v danej veci však nie je. Ďalším dôvodom zamietnutia
návrhu bolo, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je vôbec odôvodnený, je v ňom
uvedený iba petit návrhu, bez ďalšieho zdôvodnenia, preto súd nemal za osvedčenú ani bezodkladnosť

úpravy pomerov sporových strán. Naviac navrhovaný zákaz nakladania s nehnuteľnosťami v návrhu
je formulovaný nedostatočne, nehnuteľnosti v ňom nie sú ani dostatočne špecifikované. Vo vzťahu
k návrhu žalobcu v časti, aby bol neodkladným opatrením „menovaný“ vyzvaný k tomu, aby prestal
brániť neobmedzenému vstupu na spol. dvor (parc. č. 302), ktorý vstup starousadlíkovi nezanikol a mal
byť zo zákona zaznamenaný na LV č. XXX ; na základe (vektorovej) mapy určeného operátu (ROEP)

vypratal priestor [(parc. č. 297/2 (342 - záhrada)], na ktorom stojí dočasná drobná stavba (chliev) a podľa
možnosti celý priestor po pôvodnú hranicu parc. č. 342, zdedený po H. F. a B. P., súd prvej inštancie
poukázal v konečnom dôsledku na to, že neodkladným opatrením súd nevyzýva povinného k určitému
správaniu, ale povinného zaväzuje k takému správaniu.

4.Rozhodnutiesúduprvejinštancievzákonomstanovenejlehoteodvolanímnapadolžalobca(odvolanie
proti zamietajúcemu rozhodnutiu o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súčasťou
odvolania proti rozhodnutiu o veci samej), navrhujúc, posúdiac obsah odvolania, odvolaciemu súdu
zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude
v celom rozsahu vyhovené s tým, že v ťažiskovo replikuje rovnakú konštrukciu navrhovaného znenia

petitu neodkladného opatrenia, ktorú uplatňoval už pred súdom prvej inštancie s tým, že naviac ešte
požaduje odovzdať kľúč od brány spoločného dvora bezodkladne zo strany G. H. a spol. ako povinného.
Pokiaľ súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na NO odôvodňuje tiež zamietnutím jeho žaloby vo veci
samej z dôvodu jej procesnej neprípustnosti, nie je mu zrejmé, prečo túto žalobu prijal a vzápätí ju
z procesného aspektu zamietol. Navrhovateľ len chcel pripomenúť súdu jeho záväzok platnú verejnú

listinu nielen garantovať, ale aj zabezpečiť jej implementáciu, súd sa však naďalej odchyľuje od merita
veci, vnucuje mu sporový ráz konania, bezdôvodne uprednostňuje CSP pred O.s.p., všetko smeruje skôr
k právnemu negacionizmu než k výkonu spravodlivosti. Korelácia medzi vecou samou a neodkladným
opatrením je očividná, keď v súvislosti s dedičskými rozhodnutiami bývalých štátnych notárstiev možno
hovoriť o prezumpcii vlastníctva ako skonštituovaného, ktoré vlastníctvo vyžaduje ochranu. Pokiaľ

dedič podal návrh na vklad rozhodnutia do katastra, malo byť jeho dedičstvo zapísané a vylúčené
akékoľvek spätné pôsobenie právnych predpisov, či rozhodnutí. Priznáva, že nariadenie NO mohlo
byť sformulované presnejšie, keďže menovaní príbuzní vedeli znepríjemniť život na spoločnom dvore,
vrcholom čoho bol spôsob akým odišli, zanechajúc majetkové pomery neusporiadané, predkupné právo
porušené, vlastné deti bezdôvodne vydedené. V rámci spolunažívania sa rešpektovali vecné bremená

prechodu cez spoločný dvor a prístupu k ďalším pozemkom. Podľa dedičského rozhodnutia, na čom
participuje aj rodina žalobcu v rozsahu 1/3 + 1/8, zapísané v identifikáciách a zakreslené na mape a po
zmene vlastníckych vzťahov v rokoch 1977 až 2008, mali byť tieto vecné bremená zapísané na LV nažiadosť novousadlých vlastníkov, čo sa nestalo. Poukazuje na to, že sa stal vlastníkom parcely č. 299,
301, pozemku pod chlievom, zdedil parcelu č. 342, čo musí dotiahnuť z hľadiska dedičsko-právneho.

5. Žalovaní 1/, 2/ nevyužili svoje právo vyjadriť sa k podanému odvolaniu.

6. Žalovaný 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne uvádza, že návrh na nariadenie NO voči nemu je absolútne nedôvodný vzhľadom aj na
obsah žaloby a rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, ktoré je zamietajúceho charakteru.

Poukazuje na to, že vo vzťahu k požiadavke na nariadenie NO absentuje riadne odôvodnenie zo strany
žalobcu, t.j. dôvody, pre ktoré by súd mal nariadiť neodkladné opatrenie a tak obmedziť vlastnícke
právo žalobcu 3/, čím nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie NO. Poukazuje tiež na to, že
žalovanému 3/ bolo priznané vlastnícke právo už právoplatne skončeným konaním vedeným pred OS
Trenčín č. k. 14C/283/2008. Navrhuje potvrdiť zamietajúce rozhodnutie, odvolanie považuje za v plnom
rozsahu neopodstatnené.

7.Žalobcavosvojejreplikenavyjadreniežalovaného3/sjehostanoviskomnesúhlasí,podľajehonázoru
právnazástupkyňažalovaného3/bymalaprehodnotiťsvojezastupovaniežalovaného3/vtomtokonaní.
V ďalšom v rámci tohto podania sa vyjadruje k veci samej.

8. Žalovaný 3/ v duplike na repliku žalobcu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uvádza, že G.
H. je riadny účastník konania, keďže to bol práve žalobca, ktorý ho za účastníka označil. Poukazuje na
to, že vo veci samej sa žalobca domáha niečoho, čo nie je ani v praxi vykonateľné a zapísateľné do
katastra nehnuteľností. V ďalšom poukazuje na protichodné skutočnosti uvádzané žalobcom v priebehu
konania, vzťahujúce sa k veci samej.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v
neprospechktorej bolonapadnutérozhodnutievydanépodľa§359CSP,protirozhodnutiu,protiktorému
je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. d/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v
rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého

rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa §
387 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

385 ods. 1 CSP (a contrario).

11. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného počas
prebiehajúceho konania (pred rozhodnutím vo veci samej) nevyhovel posúdiac, že žalobca neosvedčil
naplnenie zákonných predpokladov pre využitie požadovaného procesného inštitútu, v konkrétnosti

neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v korelácii so žalobou vo
veci samej, ktorá bola ako procesne neprípustná na súde prvej inštancie zamietnutá (doposiaľ
nie právoplatne), vytkol mu tiež absentujúce dôvody od ktorých navrhovateľ NO (zároveň žalobca)
odvodzuje opodstatnenosť využitia požadovaného inštitútu, poukazuje tiež na to, že formulovaný petit
NO v niektorých častiach ani nie je dostatočne určitý (pokiaľ ide o identifikovanie nehnuteľností, ktorých

sa má NO týkať).

12. Odvolateľ (žalobca) posúdiac odvolanie podľa jeho obsahu, spochybňuje správnosť skutkových a
právnych záverov súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie, uplatňujúc tak dôvody na

odvolanie uvedené tiež v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
13. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a posúdení obsahu podaného
odvolania, námietky odvolateľa vo svetle vyššie uvedených odvolacích dôvodov vyhodnotil ako
neopodstatnené. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené
(osvedčené) skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP a z

nich vyvodil správne právne závery o nesplnení zákonných podmienok pre vydanie žalobcom
v konkrétnostiach danej veci požadovaného neodkladného opatrenia s následkom vydania vecne
správneho zamietajúceho rozhodnutia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil
v súlade s požiadavkami predpísanými CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje sodôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP), na
ktoré v podrobnostiach poukazuje, aby ich nadbytočne všetky neopakoval.

14. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva:

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa ust. § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí pripojiť navrhovateľ listiny, na
ktoré sa odvoláva.

18. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v

dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že
exekúcia bude ohrozená. V rámci civilného sporového konania, je nariadenie neodkladného opatrenia
možné za splnenia zákonných predpokladov. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí byť z
hľadiska splnenia zákonných predpokladov osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami,
musí tu byť existencia navrhovateľom NO tvrdených a osvedčených skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento
inštitút charakteristický, a to uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia, ktorým je objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa tento domáha. Navrhovaným neodkladným opatrením nesmie byť
vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia tiež nemôžu obmedziť povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne

upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené,
ak jeho navrhovateľovi hrozí reálne vznik, alebo rozširovanie škody, či inej ujmy a to porušovaním,
alebo ohrozovaním jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do
takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Z dikcie zákona teda vyplýva,
že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná v čase rozhodovania o NO musí byť odôvodnená

individuálnymi okolnosťami prípadu. Ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore
so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia. Touto úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti
účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

22. Odvolací súd vyhodnotením rozhodujúcich skutočností vo svetle vyššie uvedených teoretických

východísk, dospel zhodne ako súd prvej inštancie k záveru, že v preskúmavanej veci neboli v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie (ani odvolacieho súdu) naplnené zákonné predpoklady pre žalobcom
požadované využitie inštitútu neodkladného opatrenia, keď ani preskúmaním námietok v odvolacom
konaní, nebolo možné dospieť k odlišnému, na prospech žalobcu vydanému rozhodnutiu.

23. Pôvodnou žalobou zo dňa 12.10.2020 v spojení s dopĺňajúcimi podaniami zo dňa 07.12.2020,
18.12.2020, 22.12.2020, 28.04.2021, 20.07.2021 sa žalobca proti žalovaným domáha rozhodnutia súdu,
ktorým by tento: 1/ vyslovil, že právne úkony smerujúce k rozsudkom, č.k. 8C 724/75-42, 14C/283/2008
v spojení s č.k. 4Co/141/2011-340 sú neplatné absolútne, vrátane rozsudkov; 2/ vyslovil, že vo vzťahuk rozsudku č.k. 8C 724/75-42, sú neplatné úkony: - rozsudok samotný vcelku, neberúc do úvahy ded.
rozhodnutie D 834/76 (res judicata a porušenie predkupného práva) a v častiach priznávajúcich A. Q.,
príbuznej navrhovateľa, výlučné vlastníctvo nehnuteľnosti parc. č.303 a č. 298; - Kúpno-predajná zmluva

medzi predchodcom žalovaného v 1. rade R. H. a A. Q. RI 584/77 - 60/77; 3/ vyslovil, že vo vzťahu k
rozsudku 14C/283/2008, sú neplatné úkony: - Notárska zápisnica N 43/98, NZ 155/98, zo 7.5.1998, -
Osvedčenie č. 48/98, - Osvedčenie č. N 147/01 podľa zák. č. 293/92, - Notárska zápisnica N 147/01, -
Kúpno-predajnázmluvamedziB.A.aspol.aG.H.aspol.,zodňa12.mája2003;4/vyslovil,ževovzťahu
k rozsudku 4Co/141/2011-340, sú neplatné úkony ako v bode 3/ a ďalšie tvrdenia: citovanie identifikácie,

podľa ktorej užívateľmi pare. č. 302-spol. dvor bola aj rodina žalobcu 1/ a vzápätí popretie jej existencie
(str. 7), tvrdenia o tzv. reálnej deľbe a o vysporiadaní spoluvlastníctva „ešte pred smrťou poručiteľky S.
C.", - tvrdenie, že „rozhodnutie Št. Notárstva v Trenčíne, sp. zn. D 834/76 nezodpovedalo skutočným
vlastníckym vzťahom"; a aby súd 5/ uložil Okresnému úradu, Katastrálny odbor so sídlom v Trenčíne,
aby dokončil zápis vlastníckych práv nadobudnutých a 1D 787/85, inak v súlade s predkupným právom,
s Registrom obnovenej evidencie pozemkov, s rozhodnutiami Katastrálneho úradu z 29.12.2005, z

25.08.2006 a z 12.03.2007 ako aj s prihliadnutím na Darovaciu zmluvu, zo dňa 15.12.2010.

24. Túto žalobu odôvodnil žalobca tým, že odôvodnenia rozsudkov 8C 724/75, 14C/283/2008 v spojení
s č.k. 4Co/141/2011 obsahujú zrejme si odporujúce skutočnosti a nesprávnosti. Súdy mohli tieto vady
odstrániť samé, avšak tak dodnes neurobili. Je nepochopiteľné, že na tieto vady nielenže nepoukázal

odvolací súd, ale mechanicky prevzal odôvodnenia rozsudkov súdu prvej inštancie. Prehodnotenie
súdnych rozhodnutí z minulosti pripustila aj nová vláda. Rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný
v rozpore so zákonom, vtedy platným Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len „OSP“) i samotným
žalobným návrhom. Ak je pravda, že predmet sporu „určenie vlastníctva“ bol sformulovaný nepresne -
vlastníctvo bolo určené - bolo vecou súdu sa s touto nepresnosťou vysporiadať a rozhodovať v duchu

ustanovení § 175y ods. l a 2 OSP (teraz § 212 CSP), podľa ktorých je určovacia žaloba po právoplatnom
skončení ded. konania neprípustná : - tieto ustanovenia dopĺňa ustanovenie § 135 ods. 2 OSP, podľa
ktorého je súd viazaný rozhodnutím vydaným iným orgánom, v danom prípade býv. Št. Notárstvom a
býv. Katastrálnym úradom, ktorý trikrát svojím rozhodnutím vrátil vec Správe katastra. Aj podľa § 80
OSP sa na daný prípad vzťahuje bod b) : návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo

o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; konkrétne
sa žalobcovia domáhali zápisu spoluvlastníckych podielov na príslušné listy vlastníctva, čo však Správa
katastra Trenčín do dnešného dňa podľa rozhodnutia D 834/76, nevykonala napriek tomu, že tak mala
urobiť zo zákona. Ustanovenia OSP sa vzťahujú aj na rozhodnutia štátneho notárstva, vrátane zásady
res judicata, ktorú obsahuje § 159 : „Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať

znova.“ Inak povedané. v tej istej veci, ktorá bola právoplatne rozhodnutá, sa nesmie znova konať,
možno len nariadiť výkon rozhodnutia. Rozsudok porušil aj základné práva žalobcov dediť a vlastniť
majetok, garantované čl. 20 Ústavy SR.

25. Súd prvej inštancie o vyššie uvedenej žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 9. apríla 2024 č.k.

17C/27/2020-304, a to tak, že žalobu žalobcu, posúdiac ju ako procesne neprípustnú, zamietol. Proti
tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie a vec sa nachádza na odvolacom súde a je vedená pod
sp. zn. 27Co/78/2024 a nachádza sa t.č. v štádiu pred vyhlásením rozsudku vo veci samej.

26. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca bezprostredne v časovom rozostupe štyroch dní pred

rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej, teda v priebehu konania pred súdom prvej inštancie,
podal do konania návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto znení: „Vážený súd, týmto si
dovoľujem navrhnúť nariadiť predbežné (neodkladné) opatrenie, aby G. H. a spol. bola uložená až do
právoplatného skončenia veci samej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami
na ul. O. J. M. P.. P., vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva

zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo iného zaťaženia; 2/ vyzvať menovaného, aby prestal brániť
neobmedzenému vstupu na spol. dvor (parc. č. 302), ktorý vstup starousadlíkovi nezanikol a mal byť zo
zákona zaznamenaný na LV č. XXX ; na základe (vektorovej) mapy určeného operátu (ROEP) vypratal
priestor[(parc.č.297/2(342-záhrada)],naktoromstojídočasnádrobnástavba(chliev)apodľamožnosti
celý priestor po pôvodnú hranicu parc. č. 342, zdedený po H. F. a B. P.. Tento priestor je potrebný pre

údržbu rod. domu č. XXXX, t.č. na dokončenie fasády.“ Uvedený návrh žalobca neodôvodnil.27. Vychádzajúc z obsahu odvolania, žalobca aj v odvolacom konaní na takto formulovanom návrhu
na neodkladné opatrenie trvá s tým, že tento naviac mení (rozširuje) o povinnosť „G. H. a spol. ako
povinným“ odovzdať mu kľúč od brány spoločného dvora (bezodkladne).

28. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, teda primárne možno súhlasiť so súdom prvej
inštancie v tom, že jedným z ťažiskových dôvodov, ktoré nevyhnutne museli indikovať k zamietajúcemu
rozhodnutiu súdu prvej inštancie je fakt, že žaloba vo veci samej v korelácii s ktorou, ako tvrdí samotný
žalobca (odvolateľ) aj v priebehu konania návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vzniesol,

bola súdom prvej inštancie zamietnutá. Nariadenie neodkladného opatrenia v konaní za súčasného
zamietnutia žaloby vo veci samej je totiž neprípustné, pričom v okolnostiach v danej veci ide práve
o takýto prípad, keďže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý tento vzniesol bezprostredne pred rozhodnutím súdu prvej inštancie
vo veci samej, bolo už súdom prvej inštancie rozhodnuté v merite veci tak, že žaloba žalobcu bola
zamietnutá. Nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie za tejto situácie tak už len z tohto

dôvodu do úvahy neprichádzalo.

29. Nad rámec toho správne súd prvej inštancie posúdil, že tu je existencia ďalšieho, rovnako
významného dôvodu, pre ktorý nebolo možné návrhu žalobcu vyhovieť v časti o nariadenie NO.
Každý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia totiž musí okrem všeobecných náležitostí žaloby,

ktoré sú vymedzené ustanovením § 132 CSP, spĺňať tiež ďalšie požiadavky na obsahové náležitosti
takéhoto návrhu, s prihliadnutím na špecifiká tohto inštitútu predpísané ustanovením § 325 ods. 1
CSP, ktoré predstavujú základné podmienky pre to, aby v súlade s § 328 ods. 1 CSP bolo možné
neodkladné opatrenie nariadiť. Tieto základné podmienky sú alternatívne formulované ako potreba
bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, v rámci ktorých je tu povinnosť

navrhovateľa NO opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, splnenie ktorej obsahovej náležitosti predstavuje
základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia NO domáha, a ktoré skutkové tvrdenia
v tomto smere zaťažujúce navrhovateľa je tento povinný aj osvedčiť. Je potrebné si uvedomiť, že
podmienky vzniku potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie nie je možné

generalizovať a vždy pri rozhodovaní o takomto návrhu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností
prípadu, tvrdenia vo vzťahu ku ktorým povinnosť ich osvedčenia zaťažuje navrhovateľa, musia indikovať
k odôvodneniu poskytnutia tomuto súdnej ochrany využitím tohto inštitútu, keď procesné zabezpečenie
má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, preto v rámci osobitných
náležitostí musí navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom rozhodne možno uzavrieť, že bez ich osvedčenia (teda
dôvodnosti chráneného nároku) neprichádza nariadenie NO aj z tohto dôvodu do úvahy. Z normatívneho
znenia § 327 CSP vyplýva, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
neodstraňuje, a teda ustanovenia § 128 a § 129 sa nepoužijú, ktoré znenie ustanovenia § 327 súdna
prax interpretuje tak, že tento postup sa aplikuje na prípady návrhu na nariadenie NO, ktorý nemá

charakter podania vo veci samej, pretože je to priamo vylúčené doslovným znením zákona, o ktorý
prípad ide tiež v posudzovanej veci, keďže neodkladné opatrenie podané v priebehu konania o veci
samej, je formulované samotným žalobcom ako opatrenie dočasného charakteru (žiada jeho nariadenie
do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej) a vykazuje tiež charakter predbežnosti
poskytovanejpetitórnejochranyvovzťahukmožnejexekúcii.Keďževokolnostiachvtejtovecisamožno

stotožniť so súdom prvej inštancie v tom, že navrhovateľ NO (žalobca – odvolateľ) si nesplnil svoju
povinnosť predpísanú mu ustanovením § 326 CSP, keď neopísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či obavu z ohrozenia exekúcie, teda skutočnosti osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň nepripojil žiadne relevantné
listiny, ktoré by takúto potrebu osvedčovali, jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prakticky

vôbec nebol odôvodnený (ako správne uvádza súd prvej inštancie, v návrhu bol uvedený len žalobcom
formulovaný petit neodkladného opatrenia), nebolo možné aj z tohto dôvodu postupovať inak, ako bez
ďalšieho jeho návrh na NO aj z tohto dôvodu zamietnuť, keďže pri absencii týchto zákonných náležitostí
nemohol mať súd prvej inštancie za osvedčenú ani naliehavosť úpravy pomerov sporových strán, ani
obavu z ohrozenia možnej exekúcie. Uvedené nedostatky nebolo možné odstrániť zo strany súdu

ani výzvou žalobcovi na ich odstránenie, keďže v podmienkach tejto veci navrhované NO nevykazuje
znaky rozhodnutia vo veci samej, preto na odstránenie vád návrhu, či jeho doplnenie o dôvody
v zmysle zákonných predpokladov na jeho nariadenie daných § 326 CSP sa nevyzýva, čo je dané
samozrejme podstatou a zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia a za existujúcich vád tak potomnebolo možné postupovať inak, ako uplatnený návrh zamietnuť. V konečnom dôsledku sa možno
stotožniť aj s tým, že posledná časť návrhu formulovaná ako výzva „menovanému“ (v odvolacom konaní
identifikovanému ako G. H. a spol.), aby prestal brániť vstupu na spoločný dvor a vypratal priestor, na

ktorom stojí drobná stavba chlievu, či priestor po pôvodnú hranicu parc. č. 342 zdedený po H. F. a B.
P., nebol formulovaný na uloženie mu takejto povinnosti, ako to inštitút neodkladného opatrenie svojou
povahou predpokladá, avšak táto vada je vo vzťahu k predchádzajúcim dvom ťažiskovým dôvodom,
pre ktoré bolo nevyhnutné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, len podružnou.
Tieto nedostatky neboli odstránené ani v odvolacom konaní a tiež neboli zistené skutočnosti indikujúce

k takej zmene skutkového stavu, ktorá by odôvodňovala zmenu napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ
vkonečnomdôsledkužalobcavodvolanínadrámecpredsúdomprvejinštancieformulovanéhovnávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia tento čiastočne mení (rozširuje) o povinnosť uložiť G. H. a spol.
(tiež vada spočívajúca v nekonkretizovaní všetkých subjektov, ktorých považuje žalobca za subjekty
povinné z neodkladného opatrenia) tiež povinnosť bezodkladne mu odovzdať kľúč od brány spoločného
dvora, tak je potrebné uviesť, že zmena návrhu v odvolacom konaní prípustnou nie je (analogicky §

371 CSP).

30. Sumárne teda možno konštatovať, že nad rámec nemožnosti vyhovieť návrhu pre neúspech vo
veci samej, tiež nemožno pochybovať, že dôkazné bremeno ohľadne osvedčenia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov, či obáv z ohrozenia exekúcie (tiež v kumulácii) tak ako to žiadal žalobca vo

svojom návrhu, zaťažovalo výlučne žalobcu. Faktom je, že tak, ako správne konštatoval súd prvej
inštancie, tento potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia neosvedčil.
Nekonkretizoval existenciu zásahov, ktoré by využitie tohto inštitútu vyžadovali, vo vzťahu ku ktorým by
bolo potrebné v ďalšom aj osvedčiť, že reálne k nim dochádza, a že si tieto dočasnú úpravu vyžadujú.
Nestačilo len vznášať požiadavku na úpravu pomerov avšak bez bližšej konkretizácie dôvodov na ktorej

túto žalobca zakladá. Tento si však svoju povinnosť osvedčiť využitie požadovaného inštitútu nesplnil,
keď k svojmu návrhu na NO pred súdom prvej inštancie neprodukoval žiadne relevantné tvrdenia a
nepripojil ani žiadne listiny, ktoré by akútnosť potreby úpravy osvedčovali a využitie inštitútu NO teda
aj opodstatňovali. V konečnom dôsledku nedôvodne odvolateľ namieta, že na vec mali byť aplikované
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, keďže tak žaloba, ako aj návrh na nariadenie NO boli

podané už za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý správne súd prvej inštancie na danú vec
aj aplikoval.

31. Vo svetle vyššie uvedených skutočností, súd prvej inštancie teda správne vyhodnotil neosvedčenie
opodstatnenosti využitia inštitútu neodkladného opatrenia pre absenciu uvedenia relevantných dôvodov

naliehavosti potreby úpravy pomerov medzi stranami, či zabezpečenia vykonania exekúcie. Nedôvodne
preto odvolateľ namieta skutočnosti, ktoré by mali indikovať k naplneniu dôvodov na odvolanie
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých
je založené rozhodnutie), keď aj podľa názoru odvolacieho súdu v tomto smere súd prvej inštancie,
vychádzajúc z osvedčeného skutkového stavu prítomného v čase jeho rozhodnutia nepochybil, keď

využitie inštitútu NO z dôvodov a v rozsahu požadovanom žalobcom neodobril.

32. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úlohou súdu je len skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inštitút neodkladného opatrenia neslúži
na to, aby prostredníctvom neho boli vyriešené sporné vzťahy účastníkov, neprejudikuje ani

nenahrádza rozhodnutie vo veci samej v situácii, keď návrh na NO bol podaný v priebehu určitého
sporu a o tejto dokonca bolo rozhodnuté, k čomu zjavne žalobca jeho uplatňovaním smeroval.
Rozhodnutie o neodkladnom opatrení vzhľadom na charakter tohto inštitútu, ktorým je rýchla a účinná
ochrana potenciálne ohrozeného práva, vyžaduje len osvedčenie tvrdených skutočností nariadenie
neodkladného opatrenia opodstatňujúcich, k naplneniu čoho v posudzovanej veci nedošlo. S odvolacími

argumentmi žalobcu, ktoré sa priamo nevzťahovali k samotnému rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na
nariadenie NO, sa preto odvolací osobitne ani nevysporiadaval, keďže aj podľa konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie,
ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu podstatný význam, to znamená aj bez toho, aby zachádzal
do všetkých detailov samotného sporu.

33. Odvolateľom uplatnené námietky tak neboli spôsobilé k záveru o naplnení dôvodov na odvolanie
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ ani h/ CSP.34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd identicky so súdom prvej inštancie
k záveru o neosvedčení dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne za použitia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V priebehu odvolacieho

konania neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k odlišnému, v ich prospech
vyznievajúcemu rozhodnutiu.

35. Identicky ako súd prvej inštancie, tiež odvolací súd nerozhodol o náhrade trov odvolacieho konania,
keďže v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia je súčasťou konania o žalobe vo veci samej) a to v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP, pričom
s otázkou trov konania a ich prípadnej náhrady, prichádza do úvahy sa vysporiadať až následne
v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (a to vrátane trov
vzniknutých v odvolacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).