Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011259
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2121011259.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Michala

Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom D. E. XXX/XXX, B. F., pre pokračovací zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 14.11.2023, č.k. 8T/8/2021-556, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX/XXX, B. F.,
o d s u d z u j e :
Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:
- stopa č. 3 - rukou písané listy v počte 8 ks,
- plastové puzdro s papierom so zapichnutými špendlíkmi,
- popísaný list zabalený v polyamidovom vrecku.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

III. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 14.11.2023, č.k. 8T/8/2021-556 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného, že
I. v presne nezistenom čase v G. H. I. J. K. XX umiestnil na vnútornú stranu kľučky ľavých predných dverí
tam zaparkovaného osobného motorového vozidla zn. Audi A4, evidenčného čísla G. L., lepiacu pásku s
prilepenými ihlami a na vnútornú stranu spätného zrkadla na strane spolujazdca umiestnil PVC vrecko s
rukou písaným listom, pričom okolo 6:30 hod. dňa 08.08.2020 pri nastupovaní do vozidla sa poškodený
F. M. povrchovo poranil o prilepené ihly a z obsahu listu sa dozvedel, že mal byť nakazený novým

smrteľným vírusom eboly dovezeným z Afriky s možnosťou poskytnutia vakcíny, za účelom obstarania
ktorej bolo od neho požadované, aby zavolal na telefónne číslo XXXXXXXXXX, pričom vakcína mu mala
byť poskytnutá na základe úhrady peňažných prostriedkov zodpovedajúcich cene života poškodenéhoa súčasne poškodenému bolo v liste hrozené, že v prípade nekonania bude o ňom oznámené na polícii,
že je nakazený a že šíri chorobu vo svojom okolí,
II. dňa 3.9.2020 v čase okolo 23.45 hod. z presne nezisteného miesta z telefónneho čísla XXXXXXXXXX

opakovane volal na telefónnu linku recepcie hotela Holiday Inn Trnava, patriaceho spoločnosti HI
Kongres Hotel Trnava s. r. o. so sídlom Športová 2, 010 01 Žilina a nachádzajúceho sa na Hornopotočnej
ulicič.5vTrnaveapočastelefonátuoznámil,ževhotelisanachádzabomba,ktorúvieodpáliťtelefónom,
pokiaľ mu hotel nezaplatí 1000 € a v prípade nevyhovenia jeho požiadavke bude opakovane volať do
hotela, v dôsledku čoho prišlo k uzatvoreniu hotela a evakuácii 84 ubytovaných hostí hotela a personálu,

III. dňa 2.10.2020 v čase okolo 18:10 hod. z presne nezisteného miesta z telefónneho čísla
XXXXXXXXXXzaslalpoškodenejN.B.F.nachádzajúcejsavtomčasenaM.J.K.XXB.G.najejmobilný
telefón SMS správy, v ktorých uviedol, že obe jej deti sú vo vážnom smrteľnom nebezpečí, pričom sa
mali nakaziť smrteľným vírusom ebola, v dôsledku čoho od nej požadoval sumu 3000 € za poskytnutie
vakcíny proti vírusu pod hrozbou, že ak tak neurobí, oznámi na polícii, že jej deti šíria smrteľný vírus
a zoberú ich do karantény,

teda v bode I a III iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, v
bode II iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, úmyselne spôsobil
nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširoval
poplašnú správu hoci vedel, že je nepravdivá a že môže vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu
vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta a túto oznámil právnickej osobe,

čím spáchal v bode I a III pokračovací zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, v bode
II zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, prečin šírenie poplašnej správy podľa § 361
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Za to bol odsúdený : Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky

a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa
obžalovanému pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky. Podľa §
51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá obmedzenie, ktoré je súčasťou

probačného dohľadu, a to obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok. Podľa §
51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, ktorá je súčasťou
probačného dohľadu, a to povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii
alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. k) Trestného zákona
súdobžalovanémuukladápovinnosť,ktorájesúčasťouprobačnéhodohľadu,atopovinnosťspočívajúcu

v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa §
60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to: stopa č.
3 - rukou písané listy v počte 8 ks, plastové puzdro s papierom so zapichnutými špendlíkmi, popísaný
list zabalený v polyamidovom vrecku. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých
vecí stáva štát.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný aj prokurátor, obaja proti výrokom o vine aj treste.
3. Prokurátor podané odvolanie odôvodnil nasledovne:
3.1. Po doplnení dokazovania v intenciách záverov odvolacieho sudu Okresný sud Trnava vyhlásil
vo veci dna 16.11.2023 napadnutý rozsudok. Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku na
tunajšiu prokuratúru dna 05.01.2024, na podklade novo ustáleného skutkového stavu vyplývajúceho

z doplneného dokazovania som toho názoru, že v predmetnej veci je odôvodnená právna kvalifikácia
skutkovvbodochI.ažIII.akopokračovacízločinvydieraniapodľa§189ods.1,ods.2písm.a)Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a v bode II súčasne ako prečin šírenia poplašnej
správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
3.2. V kontexte zabezpečeného znaleckého posudku č. 53/2023 vypracovaného Ústavom pre znaleckú

činnosť' v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o., Ernestova Basta 2, 940 56 Nove Zámky, je možne
ustáliť', že zmena výpovede obvineného a tvrdenie o priznaní pod vplyvom psychického nátlaku je
účelová, ako aj že vzhľadom na koncentráciu psychostimulancií (metamfetamínu, amfetamínu) nešlo
o koncentráciu, ktorá by mohla forenzne významne ovplyvniť schopnosť obžalovaného adekvátne
reagovaťnajehopostavenieosobypodozrivejzospáchaniatrestnejčinnosti.Vtomtosmerespoukazom

na preukázateľnú použiteľnosť výpovede obžalovaného z prípravného konania v procesnom postavení
obvineného poväzujem za potrebne poukázať na existenciu objektívnej súvislosti medzi jednotlivými
čiastkovými útokmi obvineného, ktoré boli namierene voči konkrétnym fyzickým osobám, pričom
jednotiacim zámerom obžalovaného bolo vylákať finančne prostriedky od poškodených. Obžalovaný sašpecifikovanýmspôsobompokúšalzískaťfinančnéprostriedkyodkonkrétnychosôb,ktoréichmalivydať
na poklade pokynov obžalovaného. Rovnako ako obžalovaný nevedel vo vzťahu k bodu I, či majiteľom
vozidla je fyzická osoba alebo právnická osoba. resp. či si obsah listu precitla vlastník vozidla alebo

len osoba, ktorá vozidla krátkodobo používa, totožne vo vzťahu k bodu II zavolal na recepciu hotela v
očakávaní splnenia jeho finančných požiadaviek zo strany konkrétnych osôb, ktorým dovolá, bez ohľadu
na fakt, či sú alebo nie sú oprávnené konať v mene právnickej osoby, alternatívne bez ohľadu na to,
či vlastníkom hotela je právnická alebo fyzická osoba. Žalovaného teda nebolo určujúce, kto konkrétne
bude realizovať jeho požiadavky a preto s pohľadom na uvedené v spojení so spôsobom realizácie

jednotlivých čiastkových útokov, som toho názoru, že medzi jednotlivými čiastkovými útokmi pod bodmi
I až III je daná subjektívna aj objektívna súvislosť a za dôvodnú považujem vyššie špecifikovanú právnu
kvalifikáciu.
3.3. Rovnako je potrebné konštatovať, že aj pre prípad akceptácie zmeny právnej kvalifikácie, nie
sú nijakým spôsobom dané okolnosti umožňujúce uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom.

3.4. Primárne sa nie je možné stotožniť s argumentáciou prvostupňového súdu, ktorý vyslovil odlišný
právny záver vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona, ako bol vyjadrený
v rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 20. toho 02.06.2023, spisová značka 5 To/139/2022.
Gramatickým výkladom príslušného ustanovenia je nutné dospieť k záveru, že v danej veci je potrebné
aplikovať ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona, ktoré vylučuje možnosť podmienečného odkladu

výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko zahladením odsúdenia nedochádza k zániku skutočnosti, že
prišlo k spáchaniu trestného činu počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody.
3.5. Uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby považuje za nedostatočný.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, skutočnosť, že sa opakovane dopúšťal

trestnej činnosti, nekritický postoj k trestnej činnosti, uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici
zákonnej sadzby neplní funkciu individuálnej prevencie. Rovnako je v danej veci oslabená funkcia
generálnej prevencie. Náprava obžalovaného z hľadiska dosiahnutia účelu trestu inak ako uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody, so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Nebude zabezpečená. Navrhujem, aby Krajský súd v Trnave zrušil odvolaním napadnutý výrok o vine

a treste vo vzťahu k obžalovanému A. B. a, aby sám tohto uznal za vinného zo spáchania skutkov na
tom právnom základe ako je uvedené vyššie a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v strede
zákonom upravenej sadzby, so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
4. Obhajca obžalovaného podané odvolanie odôvodnil nasledovne :
4.1. Obžalovaný v prvom rade namieta porušenie práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Obžalovaný po zrušení pôvodného rozsudku súdu prvého stupňa vzniesol
viacero námietok, s ktorými sa Okresný súd v odôvodnení vôbec nevyporiadal.
4.2. Z odôvodnenia napádaného rozsudku vyplýva, že súd uveril výpovedi obžalovaného z prípravného
konania (zo dňa 15.03.2021), pričom okrem iného vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku č.
53/2023, ktorý vypracovali prof. PhDr. Anton Heretik, PhD. a MUDr. Andrea Heretiková Marsalová.

Obžalovaný mal viacero výhrad k obsahu znaleckého posudku, najmä k jeho nezrovnalostiam, k čomu
Okresný súd uviedol, že nezistil vecnú súvislosť medzi týmito skutočnosťami a záverom znaleckého
posudku, potom s týmto záverom obžalovaný nemôže súhlasiť. Obžalovaný sa písomne, ako aj ústne
na hlavnom pojednávaní vyjadril k tomu, že znalec uviedol v posudku viaceré informácie v rozpore
so skutočnosťou, teda okrem informácii o hudbe, veku detí či dĺžke vzťahu s partnerkou, uviedol aj

zásadnú mylnú informáciu o užitej dávke drogy pred vykonaním domovej prehliadky a pred výsluchom
dňa 15.03.2021. Tieto nesprávne informácie a údaje v znaleckom posudku sú pritom podstatné (pokiaľ
ide o množstvo užitej dávky drogy), pretože dňa 15.03.2021 obžalovaný neužil zvyčajnú dávku drogy,
ako sa konštatuje v posudku (a čo obžalovaný znalcom ani neuviedol!), ale dvojnásobné množstvo,
nakoľko mal v pláne pracovať, teda chcel podať lepší pracovný výkon. Hoci sa teda môžu zdať tieto

nepravdivéinformácievposudkuakonepodstatnéalebonesúvisiacesozáveromposudku,svedčíotom,
že znalci nepracovali s presnými údajmi, a to nielen o záujmoch obžalovaného a jeho rodinnom živote,
ale predovšetkým o množstve drogy, ktorú obžalovaný dňa 15.03.2021 užil. Množstvo drogy pritom má
podstatný vplyv na psychiku človeka, bez ohľadu na to, či ide o prvoužívateľa alebo o obžalovaného,
ktorý účinok drogy poznal. Aj v prípade, ak konzument pozná účinky drog, je celkom prosté, že dávka

drogy, ktoré zodpovedá dvojnásobku „jeho“ zvyčajnej dávky, bude mať iný vplyv na jeho organizmus či
kognitívne alebo pamäťové schopnosti.
4.3. V nadväznosti na to obžalovaný navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania za účelom prepočtu
užitej drogy, pretože ani KEU vo svojom posudku zo dňa 21.04.2021 neuvádzala konkrétne množstvoužitej drogy a údaje v závere posudku („zistená prítomnosť metamfetamínu v koncentrácii viac ako 20
ng / ml krvi...“) nie sú dostatočne presné na to, aby sa to dalo učiť. Podľa názoru obžalovaného sa
nemožno uspokojiť s tým, že bola zistená prítomnosť metamfetamínu v jeho organizmu v koncentrácii

viac ako 20 ng/ ml krvi, pretože viac ako 20 ng môže byť 21 ng ale aj 100 ng. Tento posudok teda
nie je dosť presný, aby následne mohli znalci v posudku č. 53/2023 konštatovať, že išlo o zvyčajnú
dávku drogy, ktorá informácia zo spisu nevyplývala a obžalovaný im výslovne uviedol, že dňa 15.03.2021
užil dvojnásobok zvyčajnej dávky. Obžalovaný tiež pripomína, že ovplyvnenie metamfetamínom môže
mať rôzne účinky aj na osobu, ktorá dlhodobo užíva drogy a pozná ich účinky, a to v závislosti od

množstva, ktoré užije. Pri užití väčšieho množstva sa tieto účinky prejavujú výraznejšie, pokiaľ ide
napr. o stimuláciu nervového systému, myslenie a pod.. Obžalovaný tiež namietal, že znalci, ktorí
spracovali znalecký posudok č. 53/2023 neboli oprávnení vyjadrovať sa k vplyvu omamných látok na
obžalovaného. Už na hlavnom pojednávaní obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na
vyhlášku č. 228/2018 Z. z., podľa ktorej sa k vplyvom cudzorodých látok a škodlivým na organizmus
vyjadruje znalec z odboru súdne lekárstvo alebo súdnolekárska toxikológia. Okresný súd sa k týmto

námietkam obžalovaného vôbec nevyjadril a v odôvodnení rozsudku na ne nereagoval, teda svoje
závery odôvodnil iba na základe vybraných dôkazov a skutočností bez toho, aby vyvrátil alebo potvrdil
obhajobné námietky obžalovaného. Znalecký posudok bol pritom jeden z dôkazov, o ktorý súd opiera
svoje závery o vine obžalovaného, takže sa mal s námietkami náležite vyrovnať, nie ich ignorovať a
odôvodniť rozhodnutie „po svojom“. Nad rámec vyššie uvedeného poukazuje obžalovaný na to, že podľa

názoru súdu obžalovaný bol pod vplyvom drog, avšak tieto nemali mať na neho forenzne významný
vplyv, teda taký, ktorý by spochybňoval jeho schopnosť vnímať priebeh výsluchu a adekvátne reagovať.
S poukazom na závery znaleckého posudku KEU zo dňa 21.04.2021 možno uviesť, že metamfetamín po
aplikácii stimuluje centrálny nervový systém, dostavujú sa neobyčajne silné a jasné vnemy, myslenie je
subjektívnevnímanéakorýchleaprenikavé,vskutočnostijevšakneproduktívne.Berúcdoúvahyzávery

súdu a KEU, potom bol aj podľa názoru súdu obžalovaný pod vplyvom drog, čo musela vyvolať opísané
účinky, pričom tieto sa dostavili bez ohľadu na to, že obžalovaný účinok drog pozná (t. j. vedomosť
o účinku drog neznamená, že tieto účinky sa nedostavia). Obžalovaný pripomína, že KEU nezistilo
presné množstvo užitej drogy, uviedlo iba neurčitú informáciu o tom, že koncentrácia bola vyššia ako
20 mg /ml krvi. Pokiaľ znalci v posudku 53/2023 konštatovali, že neboli zistené objektívne údaje o tom,

že by obžalovaný mal príznaky ťažkej intoxikácie, nevylučuje to podľa názoru obžalovaného záver, že
metamfetamín vyvolal účinky opísané v posudku KEU (neproduktívne myslenie, stimulácia nervového
systému a pod.). Osoba, ktorá je preukázateľne pod vplyvom drog, ktoré majú účinky na jej nervový
systém či myslenie, objektívne nie je spôsobilá sa obhajovať. Ide pritom o povinnú obhajobu, teda
obvinený obhajcu musí mať už pred jeho výsluchom.

4.4. Odhliadnuc od toho, že Trestný poriadok v tejto súvislosti hovorí iba o obvinenom, v súlade s
predpismi Európskej únie je nutné právo na prístup k obhajcovi vztiahnuť aj na osobu podozrivého.
Obžalovaný už viackrát poukázal na to, že po zadržaní mu nebolo umožnené ani kontaktovať rodinných
príslušníkov, nieto obhajcu, takže reálny prístup k obhajcovi zabezpečený nemal. Na uvedenom nič
nemení ani vyhlásenie obsiahnuté v zápisnici, že obžalovaný si obhajcu nevolí, lebo takéto vzdanie

sa práva nemohlo vyvolať účinky. Jednak preto, že obžalovaný bol pod vplyvom návykových látok a
jeho vnímanie či myslenie bolo neproduktívne, a jednak z dôvodu, že podľa čl. 9 smernice č. 2013/48/
EÚ musela byť obžalovanému poskytnutá informácia o možných následkoch vzdania sa tohto práva.
Obžalovaný teda nemohol byť ukrátený na svojich právach iba preto, že zákonodarca nesprávne
transponoval ustanovenia smerníc do Trestného poriadku. Rovnako tak nedošlo k účinnému vzdaniu

sa práva na obhajobu, lebo zo strany OČTK neboli obžalovanému vysvetlené dôsledky tohto vzdania
sa práva. Tieto námietky vzniesol obžalovaný už v prvom odvolaní proti rozsudku, ktorý bol odvolacím
súdom zrušený. Napriek tomu sa im Okresný súd vôbec nevenoval v odôvodnený napádaného
rozsudku.
4.5. Obžalovaný vytýka súdu prvej inštancie aj hodnotenie navrhovaných dôkazov zo strany

obžalovaného alebo niektoré jeho tvrdenia, ktoré použil na svoju obhajobu. Súd prvej inštancie napríklad
odmieta ako účelové tvrdenie obžalovaného o tom, že mal dňa 15.03.2021 užiť dvojnásobná dávku
drogy, než je jeho zvyčajná. Takéto odmietanie obhajobných tvrdení a označovanie ich za účelové iba
preto, že boli prezentované v neskoršom štádiu konania, popiera zmysel práva na obhajobu. Obvinený
máprávoodzačiatkukonaniaprotisvojejosobevyjadriťsakuvšetkýmskutočnostiam,ktorésamukladú

za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Toto právo nie je koncentrované iba
na určité štádium konania a napokon Trestný poriadok aj na iných miestach umožňuje predkladať nové
skutočnosti a dôkazy, dokonca aj v odvolacom konaní (ustanovenie § 311 ods. 4 Trestného poriadku).4.6. To isté platí aj vo vzťahu k návrhu na vykonanie dokazovania, kedy obžalovaný navrhoval vypočuť
C. F. k okolnostiam domovej prehliadky. Pokiaľ tieto osoby v prípravnom konaní obžalovaný nespomínal,
žiadne ustanovenie Trestného poriadku mu nezakázalo navrhnúť tieto dôkazy neskôr. Napokon je

na obžalovanej osobe, akým spôsobom sa bude brániť, a pokiaľ tento spôsob nie je v súlade s
presvedčením súdu, nemôže to byť na ujmu práva na obhajobu a povinnosť súdu adekvátne reagovať
a vyporiadať sa s námietkami a návrhmi obžalovaného. Za neprípustné považuje obžalovaný aj to, že
súd ani nevypočul navrhovanú svedkyňu, teda nepozná obsah jej výpovede, napriek tomu tento a priori
hodnotí ako účelový a nevierohodný pre príbuzenský pomer k obžalovanému. Svedkyňa sa pritom v

domácnosti počas domovej prehliadky nachádzala, takže bez ohľadu na pomer k stranám by sa vedela
k jej priebehu vyjadriť, ako aj k tomu, ako sa dostali zaistené listy pri prehliadke do ich domácnosti.
4.7. Obžalovaný opakovane namieta aj zákonnosť dôkazov získaných pri domovej prehliadke, nakoľko
domová prehliadka bola účelová, s cieľom zaistiť iné veci, než boli opísané v príkaze na domovú
prehliadku. Podľa príkazu na domovú prehliadku sa mali hľadať tieto dôležité veci pre trestné stíhanie:
mobilné zariadenie slúžiace a spôsobilé na uskutočňovanie volaní na iné zariadenia ako aj iné veci

pochádzajúce z trestnej činnosti alebo použité pri jej páchaní.
4.8.Obžalovanýnamietaajsprávnosťzáverovsúdu,pokiaľideouloženiepovinnostizamestnaťsaalebo
sa uchádzať o zamestnanie. Obžalovaný dlhodobo pracuje ako živnostník (vrátane práce v zahraničí),
preto nevidí dôvod, prečo by mal zanechať tento zdroj jeho príjmov a zamestnať sa, kde by nemusel
dosahovať porovnateľné zisky. Od spáchania skutkov uplynula doba viac ako 3 rokov, pričom za tento

čas obžalovaný získaval finančné prostriedky z legálnych príjmov. Týmto však obžalovaný neuznáva
vinu zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu.
4.9. Vzhľadom na uvedené obžalovaný žiada odvolací súd, aby bol napádaný rozsudok súdu prvej
inštancie opätovne zrušený a vec mu bola vrátená na nové rozhodnutie.

5. Tunajší súd nariadil verejné zasadnutie na rozhodnutie o odvolaniach obžalovaného a prokurátora. Na
verejnomzasadnutírozhodolodoplnenídokazovaniaatovýsluchomsvedkyneC.F..Svedkyňapopísala
priebeh domovej prehliadky zo dňa 15.3.2021, pričom uviedla: Prebehlo to ráno, malý sa mi zobudil,
partner bol už hore, lebo sa chystal do práce. Ja som bola s malým synčekom v spálni, a keď som počula
hlasné klopanie na dvere, akurát som vychádzala zo spálne von. Spálňu sme mali oproti vchodovým

dverám, kde akurát stál obžalovaný a otváral dvere. Vo dverách som videla stáť viacej policajtov, ktorí
akurát vchádzali dnu. Jeden z policajtov hovoril, že je to policajná razia. Mňa zobrala jedna policajtka
a ja aj so synom v náručí som išla do izby, kde spala naša malá dcéra, policajtka so mnou vošla do tejto
izby a zatvorila dvere. Ja som zostala v izbe s policajtov, so synom a s dcérou. Mňa sa policajtka pýtala,
či máme doma zbrane, drogy, koľko máme mobilných telefónov, načo som jej odpovedala, že zbrane

a drogy nemáme, mobilné telefóny máme dva, ktoré som používala ja a obžalovaný, mali sme ešte také
dva staré mobilné telefóny, ktoré však slúžili iba pre deti na hranie. Policajtka si tieto mobily na hranie
pozrela a vrátila ich naspäť. Po nejakej chvíli prišiel do tejto izby iný policajt, povedal tejto policajtke, že
už sme ich našli, v ruke držal nejaké papiere, ukázal jej ich, ona si ich pozrela a vrátila mu ich. Povedala
na tie listy, že „to sú oni“. Potom sme s policajtkou išli z izby do obývačky, videla som, že obžalovaný

sedí na zemi, mal ruky za chrbtom a potom policajti povedali, že pôjde s nimi, že si má zobrať občiansky
a peniaze. Potom všetky aj s obžalovaným z domu odišli. K obsahu nájdených listov svedkyňa uviedla:
Ja som ich našla v schránke pred raziou, len zbežne som ich prečítala a potom som ich schovala do
šuflíka, myslela som si, že to je len taký žart. Keď večer prišiel partner z roboty, ukázala som mu, že
čo som našla v schránke. On sa na tie listy pozrel a povedal, že si ich pozrie neskôr, išiel sa najesť,

osprchovať a spať a potom sme sa už k tomu nedostali.
6. Po doplnení dokazovania nemali strany trestného konania ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Prokurátor navrhol, aby bolo vyhovené jeho odvolaniu, zmysle písomného odôvodnenia. Obhajca
obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania a navrhuje, aby súd zrušil
napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu I. inštancie. V prípade, že súd bude mať vinu obžalovaného za

preukázanú, navrhuje zmeniť výrok o treste tak, aby súd obžalovanému uložil miernejší trest, ako trest
odňatia slobody, a ako poľahčujúcu okolnosť mu zohľadnil aj neprimerane dlhý čas vedenia trestného
konania podľa § 36 písm. p) Trestného zákona. Primárne navrhuje obžalovanému uložiť peňažný trest,
nakoľko preukázali priloženými faktúrami, že má peňažné prostriedky na zaplatenie takéhoto trestu.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolania podali obžalovaný a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti
výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.

9. Po preskúmaní napadnutého rozsudku z dôvodov vymedzených v odvolaní, dospel odvolací súd
k nasledovným zisteniam.
10. Na základe odvolania obžalovaného proti výroku o vine, tunajší súd preskúmal a správnosť
napadnutého výroku o vine, ako aj správnosť odôvodnenia príslušnej časti rozsudku prvostupňového
súduadospelkzáveru,žetentovýrokjevecnesprávny,vychádzazvýsledkovvykonanéhodokazovania

a nenašiel dôvod na jeho zrušenie.
11. Po doplnení dokazovania, urobil prvostupňový súd vyhodnotenie vykonaných dôkazov a to podľa
názoru odvolacieho súdu správnym spôsobom. Prvostupňový súd zobral (až na jednu výnimku) do
úvahy všetky dôkazy, resp. skutočnosti, ktoré z nich vyplynuli a ktoré boli potrebné na rozhodnutie
o vine obžalovaného. Tieto dôkazy vyhodnotil zákonným spôsobom a dospel preto k správnym a

zákonným záverom o vine obžalovaného. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
nielen vymenoval obsah vykonaných dôkazov, ale uviedol aj to, čo podľa jeho názoru z týchto
dôkazov vyplýva. Zároveň uviedol spôsob akým tieto výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil a
prečo dospel k záverom, ktoré premietol do výrokov napadnutého rozsudku. Táto časť odôvodnenia
napadnutého rozsudku, je podľa názoru odvolacieho súdu obsahovo vyčerpávajúca a vecne správna.

Preto nepovažuje odvolací súd za potrebné opakovať zistenia a závery, ktoré sú relevantné vo vzťahu
k rozhodnutiu o vine obžalovaného.
K odvolaniu obžalovaného.12. Prvostupňový súd doplnil dokazovanie v rozsahu, ktorý mu určil tunajší súd vo svojom
predchádzajúcom uznesení zo dňa 02.02.2023, spisová značka 5To/120/2022, ktorým zrušil v poradí
prvý rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 10.05.2022 a vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
13.Pokiaľtunajšísúdpripredchádzajúcomrozsudkuvytkolprvostupňovémusúdu,ženezistilzapoužitia
odborných znalostí, aký vplyv mohla mať alebo má skutočnosť, že obžalovaný bol pri výsluchu pod
vplyvom metamfetamínu a amfetamínu na jeho schopnosť reprodukovať prežité udalosti, respektíve
schopnosť adekvátne reagovať na jeho postavenie osoby podozrivej zo spáchania trestnej činnosti,

prvostupňový súd tento nedostatok odstránil tým, že do konania pribral znaleckú organizáciu, ktorá
vypracovala znalecký posudok číslo 53/2023, na ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje
prvostupňový súd. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne uviedol, čo z tohto
znaleckého posudku a z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní vyplynulo, preto to nie je potrebné
na tomto mieste opakovať. Podľa názoru prvostupňového súdu zo znaleckého posudku vyplýva, že
obžalovaný bol v čase výsluchu pod vplyvom návykových látok, no táto skutočnosť nemohla forenzné

významne ovplyvniť jeho schopnosť adekvátne reagovať, a teda nemala významný vplyv na jeho
schopnosť reprodukovať prežité udalosti a schopnosť adekvátne reagovať na jeho postavenie osoby
podozrivej zo spáchania trestného činu činnosti. Súd tak nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by bolo
nebolo možné zohľadniť výpoveď obžalovaného z prípravného konania.
14. S týmto názorom prvostupňového súdu tunajší súd v plnom rozsahu súhlasí. Znalecké dokazovanie

bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, znalec jasne a zrozumiteľne vysvetlil všetky v skutočnosti , ktoré
sa vzťahujú skúmaným otázkam. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo znalecké dokazovanie vykonané
úplne a jeho závery sú zrozumiteľné a o ich správnosti niet dôvod pochybovať.
15. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal aj s obhajobou
obžalovaného, ktorá sa vzťahuje k správnosti vykonania znaleckého dokazovania a k správnosti záverov

z neho vyplývajúcich, pričom rovnakú argumentáciu obžalovaný uplatnil aj v rámci svojich odvolacích
námietok. Prvostupňový súd sa s touto argumentáciou obžalovaného vysporiadal správne, uviedol
všetky relevantné úvahy, ktoré ho viedli jej odmietnutiu. Keďže závery prvostupňového súdu vo vzťahu
k týmto námietkam sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania a
ktoré prvostupňový súd hodnotil logickým spôsobom, nie je možné im vytknúť žiadnu chybu alebo

nesprávnosť, ako sa to domáha obžalovaný vo svojom odvolaní. Opätovne, vzhľadom na správnosť
a úplnosť príslušnej časti odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu, odvolací súd na túto iba
odkazuje, bez potreby jej opakovania. K odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré sú citovaného
bodoch 4.2. a 4.3. tohto rozsudku, odvolací súd dodáva, že úvahy obhajoby, ktoré sú založené na
možnom účinku dvojnásobnej dávky drogy na psychiku obžalovaného, sú úvahami laickými, ktorých

správnosť nie je možné nijakým spôsobom overiť, respektíve nie je možné im pripísať relevanciu vo
vzťahu k skúmanej otázke. Výsledky znaleckého dokazovania bolo potrebné posúdiť aj vo vzťahu k
obsahu a spôsobu, akým obžalovaný vypovedal v procesnom postavení obvineného v prípravnom
konaní. Z jeho výpovede (spôsob akým spontánne vypovedal, respektíve spôsob ako odpovedal
na položené otázky), nesvedčia v prospech domnienky obhajoby, že by jeho výpoveď bola užitím

návykových látok natoľko ovplyvnená, aby ju bolo možné označiť ako nepravdivú, zmätočnú, výpoveď,
ktorá nemá žiadnu relevanciu k opisu konania, ktoré obvinený v nej poskytol. Na záver je možné
poukázať iba na tú časť zápisnice o výsluchu obžalovaného v procesnom postavení obvineného v
prípravnom konaní zo dňa 15.03.2021 (číslo listu 43), v ktorej sám obžalovaný uvádza, že sa cíti
byť zdravý a schopný výsluchu. Na nasledujúcej strane zápisnice o jeho výpovede je ďalej vyslovene

uvedené vyjadrenie obžalovaného, že momentálne nie je pod vplyvom drog, čo nesvedčí o tom, že by
bol dezorientovaný a nevedel o čom vypovedá.
16. V nadväznosti na vyriešenie odvolacej námietky, ktorá smeruje proti správnosti zhodnotenia
psychickéhostavu,vakomsaobžalovanýnachádzalvčase,keďbolvprocesnompostaveníobvineného
vypočúvaný v prípravnom konaní, je potrebné posúdiť aj ďalšiu odvolaciu námietku obžalovaného,

ktorá smeruje proti tomu, že pri výsluchu v prípravnom konaní, nemal obžalovaný zvoleného alebo
ustanoveného obhajcu.
17. Odvolací súd vychádza z toho, že obvinený pri svojom výsluchu dňa 15.03.2021 si bol plne vedomý
svojho procesného postavenia obvineného, bol si vedomý, z akých skutkov je obvinený, s akou právnou
kvalifikáciou. Za takejto situácie vyslovene uviedol, že si sťažnosť proti uzneseniu, ktorým mu bolo

vznesené obvinenie nepodáva, tejto sa vyslovene vzdáva a obhajcu si nevolí. Obžalovaný teda v tejto
procesnej situácii, pri plnom vedomí zrozumiteľne uviedol, že si obhajcu nevolí a teda ani nepožaduje
jeho prítomnosť pri svojom výsluchu. Odvolacie námietky obžalovaného založené na tom, že bolo
porušené jeho právo na obhajobu v tomto štádiu trestného stíhania, považuje preto odvolací súd v celomrozsahu za nedôvodné a jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 15.03.2021 považuje za zákonnú
a procesné použiteľnú v rámci vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní.
18. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku obžalovaného, ktorá je založená na nezákonnosti vykonania

domovej prehliadky, k tejto otázke sa vyjadril tunajší súd už vo svojom predchádzajúcom v uznesení
zo dňa 02.02.2023, spisová značka 5To/120/2022, keď vyjadril svoj názor, že domová prehliadka bola
nariadenáavykonanávsúladesozákonomajejvýsledkysúpoužiteľnéakodôkazvtrestnomkonaní.Po
zrušení v poradí prvého rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10.05.2022 a vrátení veci tomuto súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie, sa v tomto smere nevykonalo žiadne dokazovanie a preto závery

tunajšieho súdu vyslovené v jeho predchádzajúcom rozhodnutí, platia aj pre situáciu, ktorú posudzoval
prvostupňový súd pred vydaním napadnutého rozsudku. Túto odvolaciu námietku preto považuje tunajší
súd rovnako za nedôvodnú.
19. Zo všetkých odvolacích námietok obžalovaného uznal tunajší súd za dôvodnú tú, ktorou namietal,
že prvostupňový súd bezdôvodne odmietol návrh na vypočutie svedkyne C. F.. Tunajší súd súhlasí
s argumentáciou obhajoby, ktorá je citovaná bude 4.6. tohto rozsudku. Uvedenú chybu bolo možné

napraviť v rámci doplnenia dokazovania v odvolacom konaní, čo odvolací súd urobil. Z výpovede
uvedenej svedkyne v odvolacom konaní nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by vyvracali dôkazy, ktoré
svedčia o vine obžalovaného a o ktoré oprel prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok.
Svedkyňa popísala priebeh domovej prehliadky, pričom zároveň uviedla, že listy, nájdené pri domovej
prehliadke, našla ona predtým v ich poštovej schránke a následne ich dala do zásuvky v nábytku, kde ich

našla polícia pri domovej prehliadke. Táto skutočnosť nie je v protiklade s priznaním sa obžalovaného,
že uvedené listy, ktorými spáchal trestný čin, sám napísal. Rovnako tak ako prvostupňový súd, aj tunajší
súd považuje priznanie sa obžalovaného v prípravnom konaní v jeho výpovedi zo dňa 15.03.2021
za hodnoverné, nakoľko obžalovaný v tejto svojej výpovedi podrobne opísal nielen spôsob spáchania
trestnej činnosti, ale aj ich motiváciu a vecné a časové okolností, ktoré s jeho konaním súviseli. Jeho

výpoveď v prípravnom konaní bola spontánna a sám podrobne a zrozumiteľne opisuje všetky relevantné
skutočnosti, ktoré ho potom identifikujú ako páchateľa skutkov, za ktoré mu bolo vznesené obvinenie a
neskôr aj podaná obžaloba.
20. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutkov, za ktorých spáchanie súd obžalovaného uznal za vinného,
prvostupňový súd sa riadil právnym názorom, ktorý vyslovil tunajší súd vo svojom skoršom zrušujúcom

uznesení zo dňa 02.02.2023, čo znamená, že aj túto časť výroku o vine obžalovaného považuje odvolací
súd za správnu a zákonnú.
21. Vo vzťahu k možnosti uloženia peňažného trestu, ako to vo svojom odvolaní uvádza obžalovaný,
odkazuje odvolací súd na nižšie uvedené úvahy, ktoré súvisia s posúdením odvolania prokurátora.
Z nich vyplýva, že uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, je

neprimerane mierne a na obžalovaného je potrebné pôsobiť výkonom trestu odňatia slobody. O to viac je
nedostatočné a neprimerane mierne, ak by súd vyhovel návrhu obžalovaného a uložil mu ešte miernejší
trest v podobe peňažného trestu.

K odvolaniu prokurátora.

22. Prokurátor vo svojom odvolaní napáda právnu kvalifikáciu zistených skutkov, pričom namieta, že v
predmetnej veci je odôvodnená právna kvalifikácia skutkov v bodoch I. až III. ako pokračovací zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona a v bode II súčasne ako prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona.

23. Tunajší súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo dňa 02.02.2023, uviedol v bodoch
10. 11. a 12. tohto svojho uznesenia, že skutky, ktorých spáchanie konštatoval prvostupňový súd nie
sú vo všetkých svojich bodoch čiastkovými útokmi jedného - pokračujúceho trestného činu tak, ako
to uviedol prokurátor vo svojej o obžalobe a tak ako to aj teraz namieta vo svojom odvolaní. Zároveň
tunajší súd uviedol že čiastkové útoky pokračovacieho zločinu vydierania, tvorené skutkami I. a III.

nenapĺňajú kvalifikačný moment uvedený v ustanovení § 189 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
použitím § 138 písm. j) Trestného zákona, teda spáchaný na viacerých osobách. Tunajší súd zároveň v
tomto svojom uznesení uviedol, že ustálenie skutkového stavu považuje za predčasné, pretože nebola
správnym spôsobom zistená použiteľnosť výpovede obžalovaného z prípravného konania. Po vyriešení
tejto otázky, bude musieť prvostupňový súd opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie a opätovne

ustáliť skutkový stav.
24. Tak ako je vyššie uvedené pri vyhodnotení odvolania obžalovaného, podľa názoru tunajšieho súdu
prvostupňový súd po doplnení dokazovania správne ustálil skutkový stav a dospel k rovnakému záveru
akoprisvojomvporadíprvomrozsudkuzodňa10.05.2022,teda,žeobžalovanýspáchalskutkyuvedenév bodoch I. až III. napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd potom v súlade s ustanovením § 327 ods.
1 Trestného poriadku, podľa ktorého je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí
odvolacísúd,právnekvalifikovalkonanieobžalovanéhovsúladesozávermitunajšiehosúdu,citovanými

vyššie, v bode 23. tohto rozsudku. Odvolací súd zotrváva na svojom právnom názore vo vzťahu
právnemu posúdeniu skutku obžalovaného tak ako to urobil vo svojom predchádzajúcom uznesení
zo dňa 02.02.2023. Skutočnosť, že prokurátor prezentuje odlišné právne hodnotenie vykonaného
dokazovania, nie je dôvodom na zrušenie napadnutého výroku.
25. Odvolací súd považuje za dôvodnú tú námietku prokurátora, ktorá smeruje proti uloženému trestu,

ktorý považuje za neprimerane mierny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu uloženie podmienečného
trestu odňatia slobody nemá ambíciu splniť účel ani takzvanej individuálnej prevencie a už vôbec nie
účel takzvanej generálnej prevencie, ktoré sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona.
26. Prvostupňový súd pri odôvodňovaní výroku o treste uviedol, že ide o súbeh dvoch úmyselných
trestných činov, ktoré sú oba zločiny a do úvahy prichádza použitie takzvanej asperačnej zásady,
teda ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, kedy sa zvyšuje horná hranica

trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Vo
vzťahu k poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam dospel prvostupňový súd k záveru, že nezistil ani
žiadnu priťažujúcu, ani žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Na základe uvedeného upravil pôvodnú zákonom
stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody 2 roky až 6 rokov, na novú trestnú sadzbu odňatia
slobody na 2 roky až 8 rokov.

27. Úvahy prvostupňového súdu citované v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, považuje odvolací
súd v celom rozsahu za správne a vo svojich odvolaniach ich nenapadajú ani obžalovaný, ani prokurátor.
28. Prvostupňový súd rovnako dospel k záveru, že za primeraný a spravodlivý trest považuje trest
odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov a zároveň, že u obžalovaného sú dané okolnosti podľa
§ 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pre ktoré je možné

mu podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad
jeho správaním v skúšobnej dobe. S týmto názorom odvolací súd nesúhlasí.
29. V zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania
skutku, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho 2 roky, ak
vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a

pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v znení
účinnomvčasespáchaniaskutkusúdmôžezapodmienokuvedenýchv§49ods.1podmienečneodložiť
výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho 3 roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

30. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Trestného zákona je na použitie inštitútu podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody potrebné zistiť skutočnosti, ktoré sa viažu buď k osobe páchateľa
alebo k okolnostiam prípadu, ktoré umožňujú páchateľovi trestnej činnosti podmienečne odložiť výkon
uloženého trestu odňatia slobody. V prejednávanej trestnej veci odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti,
ktoré by sa viazali k osobe obžalovaného ako páchateľa viacnásobnej úmyselnej trestnej činnosti,

ktoré by odôvodňovali takéto rozhodnutie. Doterajší život obžalovaného nemožno nijakým spôsobom
vyhodnotiť kladne, podľa vlastného vyjadrenia z roku 2021 pravidelne užíval pervitín, aby zvyšoval svoju
pracovnú energiu, drogy užíva asi od pätnástich rokov. Podľa jeho ďalších vlastných vyjadrení mal
viacero dlhov voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, mal aj exekúcie. Pokiaľ prvostupňový súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že od spáchania trestnej činnosti uplynuli 3 roky, počas ktorých

sa páchania ďalšej trestnej činnosti nedopustil, podľa názoru tunajšieho súdu nejde o okolnosť, ktorú by
bolo možné zhodnotiť v prospech obžalovaného, v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona. Pri skúmaní ďalšej podmienky zákonom stanovenej na podmienečný odklad výkonu trestu
odňatia slobody a síce okolnostiach prípadu, odvolací súd opätovne nenachádza žiadne skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali postup podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný sa pri svojej

výpovedi v prípravnom konaní vyjadroval k dôvodom spáchania skutkov tak, že skutok uvedený pod
bodom III. napadnutého rozsudku, páchal z dôvodu, že bol na pani F. nahnevaný za to, ako sa k nemu,
respektíve k jeho družke a jeho dcére správala, keď od neho vymáhala nájomné. Jeho výpoveď ohľadne
motivácie je možné interpretovať aj tak, že to bolo z pomsty, hoci sa to neodrazilo v právnej kvalifikácii. K
motivácii spáchania skutku uvedeného v bode II. napadnutého rozsudku obžalovaný uviedol, že to bola

náhoda a zúfalosť, sám nevie čo si myslel, nemal plán ako by malo prísť k odovzdaniu peňazí. Vo vzťahu
ku skutku uvedenému v bode I. napadnutého rozsudku obžalovaný uviedol, že dôvodom jeho konania
bolo najmä to, že si myslel, že keď dotyčný majiteľ má motorové vozidlo značky Audi, tak mu bude môcť
niečozaplatiť.Tomčasebolinatomfinančnezleabolzúfalý.Motiváciuobžalovanéhokpáchaniutrestnejčinnosti, nie je žiadnym spôsobom ospravedlniteľná ani z ľudského hľadiska, nešlo o prípady, kedy by
obžalovaného k spáchaniu protiprávneho konania viedli ťaživé okolnosti objektívneho charakteru, na
ktoré by nemal nijaký alebo len malý vplyv. Páchanie trestnej činnosti tým spôsobom, že niekoho vzbudí

strach z nakazenia sa nebezpečnou, smrteľnou chorobou (skutok pod bodom I. napadnutého rozsudku),
tým, že v úmysle získať 1.000 eur vyvolá uzatvorenie hotela a evakuáciu viac ako 80 ubytovaných hostí
hotela a personálu (skutok pod bodom II. napadnutého rozsudku), prípadne tým, že vyvolá strach matky
maloletých detí z toho, že jej deti sa mali nakaziť smrteľným vírusom (skutok pod bodom III. napadnutého
rozsudku), nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotiť v prospech možnosti podmienečne

odložiť výkon uloženého trestu odňatia slobody. Uvedené spôsoby páchania trestnej činnosti možno
skôr označiť za odpudivé a zavrhnutiahodné a nie také, ktoré si zaslúžia zhovievavosť k ich páchateľovi
v podobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody.
31. Odvolací súd tak dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky uvedené v § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody. Posudzovanie správnosti
úvah prvostupňového súdu o tom, že v danom prípade sa neuplatní ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného

zákona, nie je z uvedeného dôvodu v tomto prípade potrebné.
32. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že trest odňatia slobody uložený vo
výmere 2 roky 6 mesiacov, je v danom prípade primeraný a spravodlivý. Uložený trest, pokiaľ ide o jeho
druh, zohľadňuje nebezpečnosť protiprávneho konania obžalovaného, ktorá je vyjadrená aj právnou
kvalifikáciou oboch skutkov v podobe zločinu. Výška uloženého trestu potom primerane zohľadňuje

skutočnosť, že obžalovaný spáchal 2 trestné činy v kategórii zločinu a 1 prečin. Nakoľko obžalovaný
v minulosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody, nie je potrebné, nie je nevyhnutné, pôsobiť na
neho výkonom dlhšieho trestu odňatia slobody, ako sa toho domáha prokurátor vo svojom odvolaní.
Podľa názoru tunajšieho súdu postačuje v jeho prípade uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej hranici
zákonnej trestnej sadzby. Výška uloženého trestu odňatia slobody tiež zohľadňuje skutočnosť, že od

spáchania skutkov ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu uplynuli viac ako 4 roky.
33. Nakoľko obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin, bolo namieste rozhodnúť o jeho zaradení na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide o rozhodnutie o
prepadnutí veci, ktoré urobil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku podľa § 60 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona, tento výrok je vecne správny a neboli proti nemu vznesené ani žiadne odvolacie
námietky.
34. Na základe vyššie uvedených zistení a záverov, vyhodnotil tunajší súd odvolaciu námietku
prokurátora proti uloženému trestu ako dôvodnú, keď rovnako ako prokurátor považuje uložený trest
odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu za súčasného uloženia

probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, za neprimerane mierny.
35. Nakoľko prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na rozhodnutie o treste
pre obžalovaného v odvolacom konaní, tunajší súd po zrušení napadnutého výroku o treste, postupom
podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol o uložení primeraného trestu pre obžalovaného a
to podľa kritérií, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.