Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120207333
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3120207333.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX, F., proti žalovaným: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. J. XXXX/XXX, K. L. M., 2/ N. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. J. XXXX/XXX, K. L. M. a 3/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. J. XXXX/
XX, P. P., zastúpenému JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, o
určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 9. apríla 2024 č.k. 17C/27/2020-304, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný 3/ m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlavím identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol,
výrokom II. žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal a výrokom III. žalovanému
3/ priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným domáha
rozhodnutia súdu ktorým by:
1/ vyslovil (určil), že právne úkony smerujúce k rozsudkom, č.k. 8C 724/75-42, 14C/283/2008 v spojení
s č.k. 4Co/141/2011-340 sú neplatné absolútne, vrátane rozsudkov;
2/ vyslovil, že vo vzťahu k rozsudku č.k. 8C 724/75-42, sú neplatné úkony: - rozsudok samotný vcelku,
neberúc do úvahy ded. rozhodnutie D 834/76 (res judicata a porušenie predkupného práva) a v častiach
priznávajúcich A. Q., príbuznej navrhovateľa, výlučné vlastníctvo nehnuteľnosti parc. č.XXX O. E. XXX;

- Kúpno-predajná zmluva medzi predchodcom žalovaného v 1. rade R. H. a A. Q. S. XXX/XX - XX/XX;
3/ vyslovil, že vo vzťahu k rozsudku 14C/283/2008, sú neplatné úkony: - Notárska zápisnica N 43/98, NZ
155/98, zo 7.5.1998, - Osvedčenie č. 48/98, - Osvedčenie č. N 147/01 podľa zák. č. 293/92, - Notárska
zápisnica N 147/01, - Kúpno-predajná zmluva medzi B. A. a spol. a G. H. a spol., zo dňa 12. mája 2003;
4/ vyslovil, že vo vzťahu k rozsudku 4Co/141/2011-340, sú neplatné úkony ako v bode 3/ a ďalšie
tvrdenia: citovanie identifikácie, podľa ktorej užívateľmi pare. č. XXX-XXXX. dvor bola aj rodina žalobcu
1/ a vzápätí popretie jej existencie (str. 7), tvrdenia o tzv. reálnej deľbe a o vysporiadaní spoluvlastníctva

„eštepredsmrťouporučiteľkyT.C.“,-tvrdenie,že„rozhodnutieŠt.NotárstvavTrenčíne,sp.zn.D834/76
nezodpovedalo skutočným vlastníckym vzťahom";
5/ uložil Okresnému úradu, Katastrálny odbor so sídlom v Trenčíne, aby dokončil zápis vlastníckych práv
nadobudnutých a 1D 787/85, inak v súlade s predkupným právom, s Registrom obnovenej evidenciepozemkov, s rozhodnutiami Katastrálneho úradu z 29.12.2005, z 25.08.2006 a z 12.03.2007 ako aj s
prihliadnutím na Darovaciu zmluvu, zo dňa 15.12.2010. Takto formulovanú žalobu odôvodnil žalobca
tým, že odôvodnenia rozsudkov 8C 724/75, 14C/283/2008 v spojení s č.k. 4Co/141/2011 obsahujú

zrejme si odporujúce skutočnosti a nesprávnosti. Súdy mohli tieto vady odstrániť samé, avšak tak
dodnes neurobili. Je nepochopiteľné, že na tieto vady nielenže nepoukázal odvolací súd, ale mechanicky
prevzal odôvodnenia rozsudkov súdu prvej inštancie. Prehodnotenie súdnych rozhodnutí z minulosti
pripustila aj nová vláda. Rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný v rozpore so zákonom, vtedy platným
Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len „OSP“) i samotným žalobným návrhom. Ak je pravda, že

predmet sporu „určenie vlastníctva“ bol sformulovaný nepresne - vlastníctvo bolo určené - bolo vecou
súdu sa s touto nepresnosťou vysporiadať a rozhodovať v duchu ustanovení § 175y ods. l a 2 OSP (teraz
§ 212 CSP), podľa ktorých je určovacia žaloba po právoplatnom skončení ded. konania neprípustná :
- tieto ustanovenia dopĺňa ustanovenie § 135 ods. 2 OSP, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím
vydaným iným orgánom, v danom prípade býv. Št. Notárstvom a býv. Katastrálnym úradom, ktorý trikrát
svojím rozhodnutím vrátil vec Správe katastra. Aj podľa § 80 OSP sa na daný prípad vzťahuje bod

b) : návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva
zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; konkrétne sa žalobcovia domáhali zápisu
spoluvlastníckych podielov na príslušné listy vlastníctva, čo však Správa katastra Trenčín do dnešného
dňa podľa rozhodnutia D 834/76, nevykonala napriek tomu, že tak mala urobiť zo zákona. Ustanovenia
OSP sa vzťahujú aj na rozhodnutia štátneho notárstva, vrátane zásady res iudicata, ktorú obsahuje §

159 : „Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.“ Inak povedané v tej istej
veci, ktorá bola právoplatne rozhodnutá, sa nesmie znova konať, možno len nariadiť výkon rozhodnutia.
Rozsudok porušil aj základné práva žalobcov dediť a vlastniť majetok, garantované čl. 20 Ústavy SR.
Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že dňa 11. mája 1976 vydalo Štátne notárstvo v Trenčíne rozhodnutie
pod číslom D 834/76 v dedičskej veci po nebohej T. C., zomrelej dňa XX.XX.XXXX po prejednaní

náhradného dedičstva. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.1976. Toto rozhodnutie bolo
aktualizované a potvrdené aj po zmene režimu Uznesením Okresného súdu v Trenčíne pod č. 18D
3226/93, D not. 359/93 zo dňa 17.08.1995, ktoré rozhodnutie nadobudlo platnosť dňa 30.9.1995.
V zmysle Katastrálneho zákona správa katastra vykoná záznam vždy, ak má verejná listina účinky
právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti. Práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú na

základe verejných listín v poradí, v akom boli na správu katastra doručené, pričom správa katastra,
ani súd nemali právomoc posudzovať, ktorá verejná listina spôsobilá na záznam je vierohodnejšia.
Správa katastra v Trenčíne tým, že poradie nedodržala a predmetné rozhodnutia nezapracovala do
LV, porušila zákon, čo má za následok absolútnu neplatnosť všetkých ďalších úkonov, vzťahujúcich
sa na nadobudnuté dedičstvo, a to počnúc r. 1946, kedy poručiteľka zomrela. Ide najmä o zápis

pred verejným notárom v Trenčíne o údajnej zámene pozemkov predchodcom žalobcov S. C. zo dňa
14.06.1948; Kúpno-predajnú zmluvu medzi predchodcom žalovaného v. 1. rade R. H. a príbuznou
žalobcov A. Q. S. XXX/XX - XX/XX; Notársku zápisnicu N 43/98, NZ 155/98 zo 7.5.1998; Osvedčenie
č. N 147/01 podľa zák. č. 293/92; Notársku zápisnicu N 147/01; Kúpno-predajnú zmluvu medzi B.
A. a spol. a G. H. a spol. zo dňa 12.mája 2003, pričom podpis B. A. sa nezhoduje s podpisom

na splnomocnení, zo dňa 28.4.1997 (v spise), LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX. Ďalej žalobca
pokračuje tým, že polemizuje so správnosťou odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trenčín (sp.zn.
14C/283/2008) a podľa žalobcu týmto nesprávnym odôvodnením potvrdil nezáujem zistiť skutočný stav
tejto veci. Žalobca najmä nesúhlasí s tvrdením súdu, že došlo medzi právnymi predchodcami žalobcov
i žalovaných k nadobudnutiu vlastníckeho práva mimo zápis do pozemkovej knihy niekedy v 20-tych

rokoch minulého storočia, formou vysporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou. Takouto
konštrukciou je snaha súdu dokázať, že žalobcovia nemali okrem iného vlastnícke právo k parc. č. XXX
- spoločný dvor, ktorý bol a je jedinou prístupovou cestou pre všetkých obyvateľov z jeho oboch strán,
t.č. na ul. O. J. E. XX O. XX M. P.. P.. Samotný priebeh pojednávania bol nedôstojný, ako o tom svedčí
sťažnosť na samosudkyňu B. A. B. zo dňa 14.12.2010. Treba však konštatovať, že tieto činy zostali bez

adekvátneho vyvodenia dôsledkov, čo na rozsudok vrhá tieň jednostrannosti. V roku 2003 sa žalobcovia
obrátili na tunajší súd proti Správe katastra v Trenčíne so žalobou o vyslovenie povinnosti zapísať do KN
nehnuteľností v k.ú. P. P.. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 15 C 21/04 zo dňa 14.05.2004 však toto
konanie z dôvodu nedostatku právomoci zastavil a vec postúpil na ďalšie konanie Katastrálnemu úradu v
Trenčíne, Správe katastra Trenčín. V tomto správnom konaní Katastrálny úrad svojím právnym názorom

zaviazal Správu katastra, aby predmetné dedičské rozhodnutie potvrdené ďalšími verejnými listinami
zapracovaldopríslušnýchLV.KeďžeSprávakatastravTrenčínetakneurobilaanipoviacnásobnejvýzve
svojhonadriadenéhoorgánu,došlokďalšiemuporušeniuzákona.Žalobcaakožalobcovvžalobeoznačil
aj iné fyzické osoby, avšak konanie voči nim bolo právoplatnými uzneseniami súdu zo dňa 02.09.2021zastavené (voči B. G., ktorá zomrela pred začatím konania) alebo ich podanie (žaloba) bolo odmietnuté
(vo vzťahu k A. U. a B. C.).

3. K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 3/, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a
to v podaniach zo dňa 14.09.2021 a 26.03.2024. V nich najmä uviedol to, že rozsudkom Okresného
súdu Trenčín zo dňa 22.10.2010 sp.zn. 14C/283/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín
zo dňa 03.05.2012 sp.zn. 4Co/141/2011 bolo právoplatne rozhodnuté, že žaloba čo do určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa zamieta, pričom súdy sa vtedy zaoberali ako hmotnoprávnou,

tak aj procesnou stránkou dôvodnosti žaloby. Uvedené rozsudky civilných súdov, ktoré rozhodovali o
žalobe o určení vlastníckeho práva, sú súdne rozhodnutia, nie právne úkony, a teda nie je možné
sa dovolávať ich neplatnosti, a to či absolútnej, alebo relatívnej. Rozsudky civilných súdov vydané
v rámci konania č.k. 8C/724/75-42 a 14C/283/2008 predstavujú čo do určenia vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam vec res iudicata, pre ktorú už nie je možné opätovne vec nanovo
riešiť, resp. otvárať. Čo je rozsudok a aké druhy rozsudkov poznáme je bližšie upravené v Civilnom

sporovom poriadku (predtým v Občianskom súdnom poriadku) a čo je právny úkon je upravené v
Občianskom zákonníku, v ktorom je zároveň upravená aj absolútna neplatnosť právnych úkonov. Z
týchto dôvodov nie je možné riešiť ako ,,absolútnu neplatnosť právneho úkonu právoplatný rozsudok
č. k. 8C/724/75-42, 14C/283/2008“. Rovnako tak to platí aj vo vzťahu k tomu, že žalobca sa domáha
rozhodnutia o neplatnosti tvrdení, notárskej zápisnice, osvedčenia o dedičstve a kúpnej zmluvy. Ak

žalobca mieni podanou žalobou dosiahnuť jeho zápis vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho práva
k dole uvedeným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, toto dosiahne jedine žalobou o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorá však už raz bola podaná a právoplatne zamietnutá. Bolo
právoplatne skonštatované, že žalobca 1/ nie je, resp. žalobcovia 2/ až 4/ nie sú podieloví spoluvlastníci
predmetných nehnuteľností. Ide o procesnú neodstrániteľnú preukážku vedenia konania. Vo vzťahu

k časti žaloby, ktorou sa žalobca domáha rozhodnutia súdu o uložení povinnosti Okresnému úradu -
katastrálny odbor so sídlom v Trenčíne dokončiť zápis zo zákona vlastníckych práv nadobudnutých
a X K. XXX/XX, inak v súlade s predkupným právom, s Registrom obnovenej evidencie pozemkov, s
rozhodnutiami Katastrálneho úradu z 29.12.2005, z 25.08.2006 a z 12.03.2007 ako aj s prihliadnutím na
Darovaciu zmluvu zo dňa 15.12.2010, žalovaný 3/ uviedol, že súd nemôže v civilnom súdnom konaní

podľa ustanovení Civilného sporového poriadku uložiť povinnosť orgánu štátnej správy vykonať zápis
vlastníckeho práva na základe dedičského rozhodnutia, a to jednak preto, že to nepatrí do právomoci
civilných súdov a jednak, že Okresný úrad Trenčín - odbor katastra nie je účastník tohto konania a nie
je možné ukladať povinnosť v civilnom konaní osobám, ktoré nie sú ani jeho účastníkom. Žalovaní 1/
a 2/ sa k žalobe písomne nevyjadrili.

4. Súd prvej inštancie so zreteľom na ust. § 137 Civilného sporového poriadku žalobu žalobcu v časti
určovacej zamietol ako procesne neprípustnú. V ustanovení citovaného § 137 Civilného sporového
poriadku je uvedené aké žaloby sú v zásade procesne prípustné a čo nimi možno požadovať. Ako je
zrejmé zo žalobného návrhu žalobcu, žalobou sa domáha vyslovenia neplatnosti dvoch právoplatných

rozsudkov, dvoch notárskych zápisníc, dvoch osvedčení o dedičstve, dvoch kúpnych zmlúv, tvrdení, a
takisto uloženia povinnosti Okresnému úradu Trenčín - katastrálny na dokončeniu zápisu vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam. Súd ako dôvodnú vyhodnotil obranu žalovaného 3/, ktorý argumentoval, že
rozsudky civilných súdov, ktoré rozhodovali o žalobe o určení vlastníckeho práva, sú súdne rozhodnutia,
nie právne úkony, a teda nie je možné sa dovolávať ich neplatnosti, a to či absolútnej, alebo relatívnej.

Rovnako tak to platí aj vo vzťahu k tomu, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti notárskych zápisníc
a osvedčení o dedičstve. Vonkoncom sa už nemožno domáhať neplatnosti tvrdení. Tvrdenia nie sú
právnymi úkonmi, nakoľko nejde o prejavy vôle, s ktorými by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv súd uviedol,
že podanie takejto žaloby na súd žalobcom neumožňuje žiadny osobitný právny predpis. Je tiež plne

dôvodná argumentácia žalovaného 3/, že ak žalobca mieni podanou žalobou dosiahnuť jeho zápis
vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, toto
dosiahne jedine žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorá však už raz bola podaná
a právoplatne zamietnutá. Vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa žalobca domáha rozhodnutia súdu o
uložení povinnosti Okresnému úradu Trenčín - katastrálny odbor, súd uvádza, že nemôže v civilnom

súdnom konaní podľa ustanovení Civilného sporového poriadku uložiť povinnosť orgánu štátnej správy
vykonať zápis vlastníckeho práva na základe dedičského rozhodnutia, a to jednak preto, že to nepatrí
do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní a jednak, že Okresný úrad Trenčín - odbor katastra
nie je stranou sporu. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ súd rozhodolpodľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, keďže im v konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne
si ani neuplatňujú, náhradu trov konania im nepriznal. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným 3/ súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný 3/ bol plne

úspešný v tomto spore, a preto mu súd náhradu trov konania priznal proti žalobcovi v plnom rozsahu.
Žalovaný 3/ bol v konaní aktívny a na svoje zastupovanie splnomocnil aj právnu zástupkyňu. O výške
náhrady trov konania žalovanému 3/ rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca,
domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
pričom z textu odvolania, ktoré sa v ťažiskovej veci netýka dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie, možno identifikovať, že odvolateľ namieta proti tomu, že súd prvej inštancie sa
vecne nezaoberal neplatnosťou právnych úkonov, ktorých sa on dovolával, tvrdí, že súd prvej inštancie
nesprávne aplikoval v tomto prípade ust. § 137 Civilného sporového poriadku, keď podľa jeho názoru

mal aplikovať ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, ktoré súdna prax akceptuje ako
dopadajúce na žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov, čo vo výsledku viedlo aj k nesprávnemu
zamietnutiu jeho žaloby. Vydaným rozhodnutím podľa jeho názoru súd prvej inštancie poprel sám seba,
rezignoval na svoju kompetenciu na výkon rozhodnutia, podľa jeho názoru prekročil svoju právomoc,
keď arbitrárne zmenil ním definované nesporové vykonávacie konanie na konanie sporové, dôkazné

bremeno preniesol na žalobcov, vo všeobecnosti uvádza, že rozhodoval vylúčený sudca a nesprávne
obsadený súd bez bližšieho zdôvodnenia, podľa jeho názoru rozhodnutie vychádza len zo subjektívneho
názoru protistrany a venuje sa vecným skutočnostiam týkajúcim sa ním spomínaných dedičských či
iných súdnych rozhodnutí, pripája listinné dôkazy a vyhlásenia tretích osôb. Poukazuje na nesprávnosť
rozhodnutí vydaných v iných veciach, namieta, že nebol vedený výkon rozhodnutia na vydané dedičské

rozhodnutia, ktoré naviac predstavujú vo vzťahu k tomuto konaniu prekážku litispedencie a res iudicata.
Jeho odvolacie námietky tak nad rámec všeobecného tvrdenia o vydaní rozhodnutia zaujatým sudcom
ako dôvodu odvolania uvedeného v § 365 ods. 1 písm. c/ CSP možno subsumovať pod dôvody na
odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. a, b/, g/, h/ CSP (vady procesných podmienok, porušenie
práva na spravodlivý proces, dotváranie skutkového stavu novotami, nesprávne právne posúdenie).

6. Žalovaní 1/, 2/ nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Žalovaný 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu vo svojom písomnom vyjadrení
uviedol, že žaloba je od počiatku nedôvodná, nevykonateľná a zjavne neopodstatnená. Žalobca

nerozlišuje súdne rozhodnutie ako akt súdnej moci a právne úkony ako hmotnoprávne akty. Domáha
sa určenia neplatnosti právnych úkonov, za ktoré označuje súdne rozhodnutia, dedičské rozhodnutia
a zmluvy, pričom však na určení neplatnosti zmlúv nemá naliehavý právny záujem, resp. takýto typ
žaloby podľa CSP nie je prípustný. Žiaden právny predpis nepozná naviac inštitút absolútnej neplatnosti
súdnych rozhodnutí. Poukazuje na to, že vlastnícke právo žalobcu sa už riešilo v konaní pred OS Trenčín

pod sp. zn. 14C/283/2008, kde bolo právoplatne rozhodnuté, že jeho žaloba o určenie vlastníctva sa
zamieta. Žiada preto, aby rozhodnutie bolo potvrdené.
8. Žalobca vo svojej replike na písomné vyjadrenie žalovaného 3/ opakovane trvá na neplatnosti ním
označených „právnych úkonov“. Poukazuje na to, že v minulosti vydané súdne rozhodnutia boli založené
na absolútne neplatných právnych úkonoch, pričom na nepráve nemožno založiť právo a k týmto

konaniam ani v minulosti nemalo dôjsť. Následne vo svojom podaní doručenom súd dňa 03.09.2024
označenom ako doplnenie odvolania poukazuje na to, že napadnutý rozsudok vyznieva v neprospech
žalobcu rovnako ako na časovej osi predchádzajúce súdne rozhodnutia, že v odôvodneniach rozsudkov
sa opakujú identické argumenty a podľa jeho názoru súd by mal bezodkladne nariadiť výkon rozhodnutí
smerujúcich k reštitúcii 2/3 dotknutých pozemkov v prospech rodiny žalobcu a čiastočne v prospech

potomkov A. Q. žijúcich v Nitre a v Starej Turej. Pripája rôzne listinné doklady, čestné prehlásenie tretích
osôb.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore (žalobca), v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, vykonal

preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, teda neboli splnené

zákonné predpoklady preto, aby nariadenie pojednávania bolo z hľadiska zákona potrebné.

11. Žalobca ako vyplýva z obsahu spisu, sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným rozhodnutia
súdu, ktorým by tento : 1/ určil, že právne úkony smerujúce k rozsudkom pod č.k. 8C 724/75-42,
14C/283/2008 v spojení s č.k. 4Co/141/2011-340 sú neplatné absolútne, vrátane rozsudkov; 2/ určenia,

že vo vzťahu k rozsudku č.k. 8C 724/75-42 sú neplatné úkony: - rozsudok samotný vcelku, neberúc
do úvahy ded. rozhodnutie D 834/76 (res judicata a porušenie predkupného práva) a v častiach
priznávajúcich A. Q., príbuznej navrhovateľa, výlučné vlastníctvo nehnuteľnosti parc. č.XXX O. E. XXX;
- Kúpno-predajná zmluva medzi predchodcom žalovaného v 1. rade R. H. a A. Q. S. XXX/XX - XX/XX;
3/ ďalej určenia, že vo vzťahu k rozsudku 14C/283/2008, sú neplatné úkony: - Notárska zápisnica N
43/98, NZ 155/98, zo 7.5.1998, - Osvedčenie č. 48/98, - Osvedčenie č. N 147/01 podľa zák. č. 293/92,

- Notárska zápisnica N 147/01, - Kúpno-predajná zmluva medzi B. A. a spol. a G. H. a spol., zo dňa
12. mája 2003; 4/ určenia, že vo vzťahu k rozsudku 4Co/141/2011-340, sú neplatné úkony ako v bode
3/ a ďalšie tvrdenia: citovanie identifikácie, podľa ktorej užívateľmi pare. č. XXX-XXXX. dvor bola aj
rodina žalobcu 1/ a vzápätí popretie jej existencie (str. 7), tvrdenia o tzv. reálnej deľbe a o vysporiadaní
spoluvlastníctva„eštepredsmrťouporučiteľkyT.C.“,-tvrdenie,že„rozhodnutieŠt.NotárstvavTrenčíne,

sp. zn. D 834/76 nezodpovedalo skutočným vlastníckym vzťahom"; a v konečnom dôsledku 5/ aby
súd uložil Okresnému úradu, Katastrálny odbor so sídlom v Trenčíne dokončiť zápis vlastníckych práv
nadobudnutých a 1D 787/85, inak v súlade s predkupným právom, s Registrom obnovenej evidencie
pozemkov, s rozhodnutiami Katastrálneho úradu z 29.12.2005, z 25.08.2006 a z 12.03.2007 ako aj s
prihliadnutím na Darovaciu zmluvu, zo dňa 15.12.2010.

12. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.) vo vzťahu
kpožadovanémuurčeniuneplatnostižalobcomidentifikovanýmúkonomakoneprípustnúprenedostatok
naliehavého právneho záujmu (§ 137 CSP) a vo vzťahu k uloženiu povinnosti katastrálnemu úradu pre
nedostatok právomoci a skutočnosť, že tento subjekt ani nie je stranou sporu. Pokiaľ ide o trovy konania

vzniknuté stranám sporu, žalovaným 1/ a 2/ napriek úspechu v spore trovy nepriznal, keďže im nevznikli
a žalovanému 3/ priznal ako úspešnej strane ich plnú náhradu voči žalobcovi (výroky II. a III.).

13. Odvolateľ (žalobca) v odvolaní produkuje námietky, z ktorých je možné identifikovať skutočnosti,
ktoré možno subsumovať pod dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 pod písm. a/, b/, c/,

g/ a h/ CSP (nesplnenie procesných podmienok, porušenie práva na spravodlivý proces, rozhodnutie
vydané zaujatým sudcom, dotváranie skutkového stavu tzv. novotami, nesprávne právne závery na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie).

14. Primárne vo vzťahu k podanému odvolaniu je potrebné konštatovať, že toto je síce svojim rozsahom

pomerne obsiahle, avšak v ťažiskovej časti nemá pôvod v skutkových a právnych záveroch na ktorých
súd prvej inštancie založil napadnuté rozhodnutie, odvolateľ v ňom polemizuje so správnosťou súdnych
rozhodnutí vydaných v iných súdnych konaniach, ktoré už pred podaním žaloby v tejto veci boli
právoplatne skončené. Racionálne z neho možno len opoznať, že (avšak len vo všeobecnej rovine
a stručne) namieta, že rozhodnutie bolo vydané zaujatým sudcom/bol nesprávne obsadený súd,

polemizuje so správnosťou právneho posúdenia otázky naliehavého právneho záujmu domáhajúc sa
aplikácie Občianskeho súdneho poriadku, zároveň však tvrdí, že podanou žalobou mienil vyvolať
nesporové konanie (konkretizuje že vykonávacie), predkladá v priebehu odvolania rôzne listiny
a vyhlásenia tretích osôb, ktoré podľa jeho tvrdenia majú mať význam pre posúdenie vecnej stránky
žaloby, vyslovuje nespokojnosť s tým, že súd prvej inštancie sa vecnou stránkou vôbec nezaoberal

a protirečivo s tým tvrdí, že vo veci nebolo možné rozhodnúť pre prekážku res iudicata, či litispedencie
s poukazom na v minulých rokoch vydané právoplatné dedičské rozhodnutia. Obsah odvolania v jeho
ťažiskovej časti je tak súborom k predmetu sporu sa priamo nevzťahujúcich tvrdení, prostredníctvom
ktorých odvolateľ napáda iné konania (tiež právoplatne skončené) na rôznych úrovniach a rôzneho
charakteru. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie len tých tvrdení, ktoré sú spôsobilé výlučne

vo vzťahu k predmetu konania v posudzovanej veci k ich subsumovaniu pod uplatňované odvolacie
dôvody so zreteľom na skutkové a právne závery na ktorých je založené napádané rozhodnutie.15. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti a tiež na námietky žalobcu
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v

konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

16. Procesné podmienky (podmienky konania) predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby

súdmoholautoritatívnevovecirozhodnúť. Ichexistenciaasplneniejepredpokladomposkytnutiasúdnej
ochranyohrozeným,alebopoškodenýmsubjektívnymprávamvrozsahučl.1ZákladnýchprincípovCSP,
čo je cieľom civilného konania. Procesný kódex ich definuje ako podmienky, za ktorých môže súd konať
a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého
konania (§ 161 CSP). Vadou predpokladanou v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP trpí konanie v prípade,
ak súd vec prejednal a rozhodol, napriek existujúcim nedostatkom týkajúcim sa procesných podmienok.

17. Vo svetle ust. § 161 ods. 1 CSP, vychádzajúc z ktorého súd (ktoréhokoľvek stupňa) kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
„procesné podmienky“), nemohol odvolací súd opomenúť tvrdenie žalobcu (paradoxne produkované
proti jeho vlastným záujmom), že o jeho žalobe v tejto veci nebolo možné rozhodnúť pre prekážku res

iudicata, za ktorú považuje právoplatné rozhodnutia vydané v dedičských konaniach z roku 1976 a nasl.,
majúc tiež za to, že vo vzťahu k nim ide tiež o prekážku litispedencie (začatého skoršieho konania).

18. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá
vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

19. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na
súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa
začalo neskôr.

20. Keďže odvolateľom uvádzané právoplatné dedičské rozhodnutia vydané v konaniach o dedičstve
nespĺňajúpojmovéznakyvovzťahukpodanejžalobevtejtovecianizhľadiskaust.§159CSP(prekážka
začatej veci) ani z hľadiska ust. § 230 CSP (prekážka veci rozhodnutej) sú jeho námietky nespôsobilé
k záveru o nedostatku procesných podmienok s následkom zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu.

21. Žalobca v ďalšom prostredníctvom podaného odvolania spochybňuje objektivitu zákonného sudcu
súdu prvej inštancie JUDr. Erika Kačmára obmedziac sa na všeobecné tvrdenie, že rozhodnutie bolo
vydané zaujatým sudcom, čo indikuje (i keď to odvolateľ takto priamo neformuluje) k uplatňovaniu
odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP, ktorú námietku z hľadiska vyššie

uvedeného odvolacieho dôvodu musel odvolací súd preskúmať bez ohľadu na to, či by o námietke
zaujatosti zákonného sudcu bolo už rozhodované.

22. V ustanovení § 365 ods. 1 písm. c/ CSP sú uvedené dva na rovnakú úroveň postavené
dôvody, ktoré tiež samostatne zakladajú procesnú vadu významnú podľa tohto ustanovenia, ktorými

sú: a/ rozhodovanie vylúčeným (zaujatým) sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným.
23. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

24. Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania veci pre zaujatosť, sa v občianskom súdnom
konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa
čl. 46 ods.1 ústavy. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti)
a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby
rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd

musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne,
žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci.
Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv,
ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (II. ÚS 71/97).25. Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť
súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a

rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom tohto práva je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh
oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o tomto
návrhu (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).19. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že
existenciu zaujatosti sudcu možno vyvodiť len z jeho konkrétneho pomeru k veci, k účastníkom,
alebo ich zástupcom, alebo k iným osobám zúčastneným na konaní. Sudca je totiž pri výkone

svojej funkcie nezávislý a je povinný zákony a iné všeobecné právne predpisy vykladať podľa svojho
najlepšie vedomia a svedomia, rozhodovať nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na
základe skutočností a v súlade so zákonom. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, v
ktorom je zákonným sudcom, je teda možné len v mimoriadnych prípadoch, za podmienok upravených
citovaným ustanovením § 49 ods. 1 (príp. ods. 2) CSP, ktoré predpokladajú existenciu takých závažných
skutočností, v dôsledku ktorých aj pri uplatňovaní zásady nezávislosti rozhodovania, by mohli vzniknúť

pochybnosti o nezaujatosti sudcu. K takejto situácii môže dôjsť len vtedy, ak je evidentné, že vzťah
sudcu k danej veci, ich účastníkom, alebo ich zástupcom, dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom
stanovejpovinnostisudcanebudemôcť,alebonebudeschopnýnezávisleanestrannerozhodnúť.Zákon
tedazakladávylúčeniesudcunaexistencii určitéhodôvoduvymedzenéhotakýmikonkrétneoznačenými
a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým

subjektívnypohľadnavylúčeniesudcu;nato,abybolsudcavylúčený,nemôžupostačovaťpochybnostio
možnej zaujatosti. Sudcov pomer k účastníkom, ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní,
môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom, alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému sa zároveň
môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza
i vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v

príčinnej súvislosti s predmetom daného konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. II. ÚS 76/1999 z 20. júla 1999).

26. U vec prejednávajúceho sudcu súdu prvej inštancie však v konkrétnostiach z tvrdení odvolateľa
nevyplýva a odvolací súd tiež z obsahu spisu nezistil žiadnu z okolností, ktorá by ho vo svetle § 49

CSP diskvalifikovala z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci z hľadiska pochybnosti o jeho
nezaujatosti, či už zo subjektívneho, alebo objektívneho hľadiska. Námietka odvolateľa je formulovaná
len všeobecne, bez konkretizovania tvrdených rodinných, či iných väzieb medzi sudcom a žalovanými,
ich PZ, či osobami, ktoré by mohli sudcu o okolnostiach veci inak, ako zo súdneho spisu informovať,
teda je formulovaná spôsobom, ktorý nie je spôsobilý objektivitu sudcu spochybniť.

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že meradlom hodnotenia objektivity sudcu nemôže byť subjektívne
hľadisko účastníka konania, či jeho ničím nepodložené domnienky. Pokiaľ odvolateľ spochybňuje
objektivitu zákonného sudcu bez bližšie identifikovania možného vzťahu k žalovaným, či ich právnej
zástupkyni, ktorý by presahoval profesný rámec výkonu advokátskej činnosti, či akéhokoľvek dôkazu

v tomto smere, pričom akýkoľvek vzťah nemožno dovodiť ani z postupu sudcu v konaní, tieto nie sú teda
ničím objektivizované. Pokiaľ objektivitu sudcu by spochybňoval odvolateľ odvodzujúc to od procesného
postupu súdu, či vydaných rozhodnutí, spôsobu vykonania a hodnotenia dôkazov, či od samotného
spôsobu, ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci, nejde o okolnosti, ktoré sú dôvodom na vylúčenie
sudcu (§ 49 ods. 3 CSP), tieto sú spôsobilé k preskúmaniu len z hľadiska iných odvolacích dôvodov.

28. Posúdením namietaných skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nich nedošlo
k naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP.

29. Následne odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti vo

svetle odvolacích námietok vzťahujúcich sa k možnému naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (nesprávne právne závery na ktorých je založené rozhodnutie v otázke
naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe), keď odvolateľ tvrdí, že súd prvej inštancie mal
namiesto ust. § 137 CSP aplikovať ust. § 80 OSP (predchádzajúceho procesného kódexu).

30. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP)
je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne
mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávneinterpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku
toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

31. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností vyššie uvedenú odvolaciu námietku žalobcu vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodnú. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa
dostatočne vo vzťahu k tejto otázke zaoberal rozhodujúcimi skutočnosťami a tieto vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP. Správne zvoleným postupom predtým, ako pristúpil k posudzovaniu
vecnej opodstatnenosti žaloby, primárne plniac si svoju zákonnú povinnosť, sa súd prvej inštancie

zaoberal (keďže ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti) jej prípustnosťou z hľadiska ust. § 137
písm. d/ CSP, pričom ním prijatý záver, vychádzajúc z ktorého zvolenú žalobu v jej určujúcej časti
posúdil vo svetle ust. § 137 písm. d/ CSP ako neprípustnú (keďže možnosť jej podania zo žiadneho
osobitného predpisu nevyplýva) s následkom jej zamietnutia, považuje tiež odvolací súd za správny.
Správne zároveň žalovanému 3/ vzhľadom na plný úspech vo veci priznal aj plnú náhradu trov
konania voči žalobcovi. Zároveň správne posúdil, že vzhľadom k tomu, že úspešným žalovaným 1/

a 2/ (voči ktorým bola žaloba rovnako zamietnutá) vznik trov zo spisu nevyplynul, náhradu trov im
napriek ich úspechu nebol dôvod priznať (§ 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie pri
posudzovaní rozhodujúcich skutočností postupoval v súlade so zákonom, rozhodol o nich poukazom
na všetky relevantné skutočnosti, s následkom nespôsobilosti odvolania k inému, ako potvrdzujúcemu
rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby

sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa odvolací súd stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so

správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov. Obsah spisového materiálu
v predmetnom súdnom konaní pripúšťa interpretáciu faktov a posúdenie relevantných právnych otázok
tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom prvej inštancie.

32. Nad rámec toho, že ťažiskové námietky v otázke naliehavého právneho záujmu sú dostatočne

a správne zodpovedané už samotným odôvodnením napadnutého rozhodnutia (tie ktoré bolo možné
z podaní produkovaných odvolateľom vzťahujúcich sa k tejto otázke vôbec vyselektovať a ktoré sú
v princípe v identickom duchu produkované aj v odvolacom konaní), odvolací súd považuje za potrebné
uviesť ešte nasledovné:

33. Otázka prípustnosti zvolenej žaloby z hľadiska ust. § 137 CSP a teda aj otázka (ne)existencie
naliehavého právneho záujmu, či existencie osobitného predpisu oprávňujúceho žalobcu k podaniu
určovacej žaloby, je vecou právneho posúdenia.

34. Základným predpokladom prípustnosti a následne tiež aj úspešnosti určovacej žaloby, o ktorú ide

tiež v posudzovanej veci, v prípade ak ide o žalobu na určenie práva (§ 137 ods. 1 písm. c/ CSP)
je záver o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pokiaľ tento nevyplýva
z osobitného predpisu (kedy ho preukazovať nie je potrebné) a v prípade ak ide o určenie právnej
skutočnostipodľa§137ods.1písm.d/CSPjetakátožalobaprípustnoulenvprípadezistenia,žeurčenie
konkrétnej právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu, pre prípad pozitívneho záveru o čom,

rovnako skúmanie naliehavého záujmu už do úvahy neprichádza. Pokiaľ takto normované predpoklady
z hľadiska ustanovenia § 137 CSP, ako základné podmienky prípustnosti prikročenia k posudzovaniu
vecnej stránky žalobného návrhu nie sú splnené, v prípade záveru o ich nedostatku, je bez ďalšieho
daný dôvod zamietnutia žaloby ako celku.

35. Kritériom pre pozitívno-právne členenie žalôb je v zásade podľa § 137 CSP žalobcom formulovaný
žalobný návrh (petit) v spojitosti s právnym dôvodom tvrdeného práva. Význam ust. § 137 je
predovšetkým normatívny, ktorý normatívny význam spočíva v tom, že ustanovenie vymedzuje
podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti (§
137 písm. d/ CSP) vychádzajúc zo znenia ustanovenia, ktoré ju normuje, musí vyplývať z osobitného

predpisu (hmotného práva), inak je takáto žaloba neprípustná. Zmluvy a iné právneho úkony, ich
existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej
len „OZ“).36. Pokiaľ teda z osobitného predpisu vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti,
už nie je na strane žalobcu povinnosť preukazovať a na strane súdu oprávnenie skúmať naliehavý
právny záujem, keďže za týchto okolností právny záujem na určení práva vyplýva priamo z právneho

predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu,
ktoré oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem
žalobcu je daný, pokiaľ však takáto možnosť z osobitného predpisu nevyplýva, bez ďalšieho to indikuje
k zamietnutiu takto formulovanej žaloby pre jej neprípustnosť.

37. V okolnostiach posudzovanej veci, ako vyplýva z predchádzajúcich častí tohto rozhodnutia, žalobca
formuloval svoju žalobu na vyslovenie neplatnosti dvoch právoplatných rozsudkov, dvoch notárskych
zápisníc, dvoch osvedčení o dedičstve, dvoch kúpnych zmlúv, ktoré označil za právne úkony, pričom
súd prvej inštancie správne posúdil, že pokiaľ ide o rozsudky civilných súdov, ktorými bolo rozhodované
právoplatne o žalobe o určenie vlastníckeho práva, nie sú právnymi úkonmi, ale súdnymi rozhodnutiami,
a teda nie je možné sa dovolávať ich neplatnosti, a to či už absolútnej alebo relatívnej, čo identicky

dopadá tak na určenie neplatnosti notárskych zápisníc, či osvedčení o dedičstve, ktoré tiež za právne
úkony v zmysle možnosti domôcť sa ich neplatnosti žalobca svoju žalobou formuloval. Pokiaľ ide
o žalobu v časti, ktorou žalobca žiadal o vyslovenie neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv, plne sa možno
stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že podanie takto formulovanej určovacej žaloby žiadny
osobitný právny predpis žalobcovi neumožňuje, a teda v tejto časti súd prvej inštancie správne žalobu

vyhodnotil ako procesne neprípustnú s následkom nevyhnutnosti jej zamietnutia. Keďže konanie v tejto
veci bolo podané za účinnosti Civilného sporového poriadku, teda aktuálneho procesného kódexu,
ktorý nadobudol účinnosť od 1. júla 2016, a ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb., teda Občiansky
súdny poriadok a v posudzovanej veci bolo konanie začaté už za účasti aktuálneho procesného kódexu,
súd prvej inštancie nepochybil, keď v celom rozsahu správne otázku naliehavého právneho záujmu

posudzoval vo svetle ust. § 137 Civilného sporového poriadku, keďže aplikácia § 80 Občianskeho
súdneho poriadku, ktorej sa žalobca odvolaním domáha, majúc za to, že by to bolo pre neho
priaznivejšie, tu do úvahy neprichádza. V tomto smere sú rovnako jeho odvolacie námietky nespôsobilé
privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie.

38. Identicky bez právneho významu a dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia je jeho
námietka spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie pochybil, keď žalobu zamietol bez toho, aby túto
po vecnej stránke preskúmal. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, tak
základným predpokladom prípustnosti a následne aj možnosti vecného prieskumu podanej určovacej
žaloby je záver o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a len v prípade

zistenia, že formulovaná žaloba je žalobou z hľadiska § 137 ods. 1 písm. d/ CSP (teda v okolnostiach
tejto veci) prípustnou, je možné prikročiť k posudzovaniu vecnej stránky žalobného návrhu inak, ak táto
základná podmienka prípustnosti žaloby splnená nie je, bez ďalšieho je tu daný dôvod na zamietnutí
žaloby v časti o určení neplatnosti právnych úkonov, ako to aj v tomto prípade v celom rozsahu
správne urobil súd prvej inštancie. Preskúmavanie vecnej stránky žaloby v tejto časti o určenie tak do

úvahy neprichádzalo. Týmto postupom, ktorý aj odvolací súd považuje za správny nemohlo dôjsť takto
k naplneniu dôvodu na odvolanie uvedeného ani v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na
spravodlivý proces).

39. V nadväznosti na vyššie uvedené námietky odvolateľa potom protirečivo a paradoxne vyznievajú

jeho ďalšie námietky spočívajúce v tom, že toto konanie súd prvej inštancie posúdil nesprávne ako
sporovú vec, keď podľa jeho názoru on podanou žalobou smeroval k vyvolaniu nesporového konania,
konkrétne identifikujúc, že toto konanie mal súd prvej inštancie považovať za konanie vykonávacie, teda
exekučné. Žalobcom podaná žaloba bez akejkoľvek pochybnosti vykazuje prvky, a to tak z hľadiska
skutočností, na ktorých je založená, ako aj z hľadiska formulovania žalobného návrhu samotným

žalobcom konania sporového, čo vlastne potvrdzuje samotný odvolateľ tým, že sa domáha záveru
o existencii naliehavého právneho záujmu na jej podaní vo svetle ust. § 80 O.s.p., ako základného
predpokladu prípustnosti určovacej žaloby v sporovom konaní. Akým spôsobom žalobca žalobu
formuloval, len o takej žalobe mohol súd prvej inštancie rozhodnúť. A preto odlišné predstavy odvolateľa
v tomto smere rozhodne nemôžu ísť na ťarchu nesprávností zapríčinených súdom prvej inštancie, ale

samotným žalobcom.

40. Pokiaľ sa poslednou časťou žaloby žalobca domáhal uloženia ním identifikovanej povinnosti
katastrálnemu odboru v súvislosti s dedičskými rozhodnutiami, ktoré, ako žalobca tvrdil, katasternemal podrobiť zápisu do katastra nehnuteľností, tak súd prvej inštancie správne posúdil, že jednak
tento žalobcom dotknutý subjekt nie je účastníkom tohto sporu a jednak konanie o návrhu na vklad
či zápis skutočností, na ktorých trvá žalobca, podlieha konaniu o návrhu na vklad upravenému

Katastrálnym zákonom a jeho preskúmanie v tomto konaní z hľadiska nedostatku právomoci do úvahy
ani neprichádza. V tomto smere nakoniec žiadne konkrétne námietky voči týmto záverom súdu prvej
inštancie odvolateľ ani neprodukoval.

41. Pokiaľ tiež odvolateľ v odvolacom konaní produkuje ďalšie listiny, či vyhlásenia tretích osôb, čo

možno subsumovať pod uplatnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP
(dotváranie skutkového stavu novotami), ktoré sa zjavne vzťahujú k vecnej stránke žaloby a zároveň
tieto tzv. novoty v odvolacom konaní nesprevádza tvrdeniami ani dôkazmi, ktoré by boli spôsobilé
k ich vecnému preskúmaniu odvolacím súdom za splnenia zákonných predpokladov pre ich prípustnosť
v odvolacom konaní daných ustanovením § 366 CSP, teda spôsobilých k naplneniu dôvodu na odvolanie
uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, ani v tomto smere nie je odvolanie spôsobilé k odlišnému,

na prospech odvolateľa vydanému rozhodnutiu.

42. Sumárne tak všetky produkované odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť v prospech
odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

43. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
postupoval pri posúdení rozhodujúcich otázok správne, za súčasného zistenia o správnosti rozhodnutia
tiež v častiach o trovách konania, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil. V odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neboli uvedené žiadne rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, či s ktorými by sa

nebol zaoberal a dostatočne aj vysporiadal už súd prvej inštancie.

44. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanému 3/ ich náhradu vzhľadom na jeho úspech v odvolacom konaní v plnom
rozsahu priznal a žalovaným 1/ a 2/ napriek ich plnému úspechu v odvolacom konaní nepriznal, keďže

týmto trovy v odvolacom konaní nevznikli.

45. O výške náhrady trov konania žalovaného 3/ vzniknutých tak pred súdom prvej inštancie, ako aj
v odvolacom konaní rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).