Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123205502
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3123205502.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Zuzany Štolcovej,
vovecistarostlivostisúduomaloletédeti:A.B.,nar.XX.XX.XXXXaC.B.,nar.XX.XX.XXXX,obajabytom
u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica,
deti rodičov, matka: A. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - A. XX, XXX XX E. - A., zastúpená JUDr.

Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, a otec: C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XXX, E. G., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav Čibenka
s.r.o. so sídlom F. Urbánka 797/14, Púchov, o zvýšenie výživného na maloleté deti, na odvolanie matky
maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 86P/25/2023 - 71 zo dňa 07.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdTrenčínsvojímrozhodnutímč.k.86P/25/2023-71zodňa07.02.2024zmenilrozhodnutie
Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 11P/151/2016-39 zo dňa 14.12.2016 v časti o výživnom na
maloleté deti. Súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať zvýšeným výživným na maloletého A., zo
sumy 100 Eur mesačne na sumu 130 Eur mesačne a na maloletého C. zo sumy 100 Eur mesačne
na sumu 130 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletých, od 12.07.2023. Zameškané výživné na maloletého A. za obdobie od 12.07.2023 do

31.01.2024 vo výške 199,35 Eur otec zaplatí v mesačných deviatich splátkach po 20 Eur a desiatu
splátku zaplatí vo výške 19,35 Eur s tým, že prvá splátka bude zročná spolu s bežným výživným v
mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti napadnutého rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu pod
následkom výkonu rozhodnutia a pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i jednej z nich,
pričomzameškanévýživnézaplatíoteckrukámmatky.ZameškanévýživnénamaloletéhoC.zaobdobie
od 12.07.2023 do 31.01.2024 vo výške 199,35 Eur otec zaplatí v mesačných deviatich splátkach po 20
Eur a desiatu splátku zaplatí vo výške 19,35 Eur s tým, že prvá splátka bude zročná spolu s bežným

výživným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu pod
následkom výkonu rozhodnutia a pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i jednej z nich,
pričom zameškané výživné zaplatí otec k rukám matky. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 78 ods. 1, 2, 3 a § 75 ods.
1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), a rovnako tak s poukazom na ust. § 2 ods. 1 a

§ 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zmenu
rozhodnutia o výživnom. U maloletých je touto zmenou skutočnosť, že sú vekovo starší o 6 rokova teda úmerne ich veku sa zvýšili aj výdavky na stravu, hygienu, ošatenie, nastúpili do školy, takže
pribudli aj výdavky spojené so školskými a mimoškolskými aktivitami. V zmysle valorizačnej klauzuly
obsiahnutej v ZoR je vývoj životných nákladov objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe odôvodňuje

zmenu výšky výživného. U otca rovnako tak došlo k zmene pomerov oproti roku 2016. V roku 2016
mal príjem 1.000 - 1.200 Eur mesačne a v súčasnosti je jeho príjem v priemere 1.578,53 Eur mesačne.
Matka je t. č. na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 473 Eur, z ktorého
nemôže pokryť materiálne potreby maloletých a nie je schopná podieľať sa na ich výdavkoch v takej
miere ako otec, ktorého príjem je vyšší. Na druhej strane súd prvej inštancie zohľadnil, že každé

dieťa má k dispozícii oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti rodinné prídavky a daňový bonus
v celkovej výške 200 Eur, teda po zaplatení výživného má matka na každé dieťa k dispozícii 330 Eur,
čo vykrýva vyčíslené potreby maloletých detí. Preto vzhľadom k oprávneným potrebám maloletých, ako
aj finančným možnostiam otca nebolo podľa názoru prvostupňového súdu dôvodné zvýšiť výživné na
sumu 200 eur na dieťa mesačne a v tejto časti teda návrh matky zamietol. Súd ďalej určil otcovi dlhšiu
lehotu na zaplatenie zameškaného výživného a povolil mu splátky. O trovách konania rozhodol v zmysle

ust. § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie matka maloletých detí. Dôvodila, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný
stav veci s poukazom na ust. § 62 ods. 1 CMP a následne nesprávne a nezákonne rozhodol v danej veci.

Návrh matky vychádzal jednak z veku detí a tiež zo skutočnosti, že obaja synovia navštevujú základnú
školu a rovnako tak obaja majú športové aktivity. Taktiež matka poukazovala aj na zmenu stravovacích
návykov a nákladov oproti obdobiu, keď boli deti v útlom veku. Súd vyhodnotil majetkové pomery otca
a jeho schopnosti a možnosti prispievať zvýšeným výživným neobjektívne, nedostatočne a rozhodol
v neprospech maloletých detí. Príjem povinného rodiča je podľa názoru matky len jedným z aspektov

skúmaných pre potreby výživného na maloleté deti, a teda súd sa mal vysporiadať aj s dôkazmi, ktoré
sa dotýkajú za obdobie od poslednej úpravy výživného iných majetkových pomerov otca, čo neurobil.
Otec neuvádzal pravdu vo veci svojich nehnuteľností, ktoré previedol na iné osoby - predal, taktiež
neuviedol správne okolnosti úverov, pretože tie zanikli predajom bytu v E. G.. Matka taktiež poukázala
na rozdielny postoj súdu k úverovým povinnostiam rodiča. Otec nepoukazuje matke splátky pôžičky ako

uvádza v rozsudku, naopak je dlhodobo v omeškaniach a matka pôžičku vo výške 113,70 Eur spláca
prevažne sama. Na strane otca súd prvej inštancie uznal za oprávnené náklady jeho splátky úverov, a
to bez dokazovania, kedy boli predmetné úvery otcom zabezpečené a na aký účel. Otec na deti mimo
výživného mesačne minie maximálne 30 Eur. Prvostupňový súd nezdôvodnil a ani nevyhodnotil ako sa
vysporiadal s príjmom matky a jej potrebami, pričom matka vo vzťahu k deťom realizuje takmer všetky

mimoškolské aktivity. Na základe vyššie uvedeného preto žiadala, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie
súdu prvej inštancie, nariadil dokazovanie, a aby súd následne opätovne rozhodol a zvýšil na maloleté
deti výživné v rozsahu podaného návrhu.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých. Poprel matkine tvrdenia o tom, že zvýšené výdavky

spojené so športom uhrádza výlučne ona. Otec sa podieľa na týchto aktivitách nielen finančne,
ale rovnako tak aj osobne, čo bolo aj v konaní otcom uvedené a matkou nepopreté, pričom súd
prvej inštancie na túto skutočnosť prihliadal aj pri rozhodovaní o určení výšky výživného. Matka síce
poukazovala na vyšší príjem otca avšak nespomenula skutočnosť, ktorá bola aj v konaní preukázaná,
že otec prevzal záväzky z BSM, čím sa jeho majetkové pomery značne zhoršili. Súd prvej inštancie

podľa názoru otca vyhodnotil jeho schopnosti a možnosti prispievať na maloletých objektívne. Súd sa
riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré boli súdu predložené a takisto sa podrobne zaoberal
majetkovými pomermi otca. Všetky úvery podložené dôkazmi, neboli počas konania žiadnym spôsobom
popierané. Otec nemal žiadne príjmy z predaja nehnuteľností, nakoľko tieto boli použité na úhradu
časti spoločných záväzkov vzniknutých počas manželstva. Nie je teda pravdou, že súd akceptoval bez

námietok tvrdenia otca, nakoľko prvostupňový súd vychádzal z riadne predložených dôkazov otcom. Na
základe vyššie uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP

a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
CMP rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.5. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu s prihliadnutím na obsah odvolania
odvolací súd zistil, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo posúdiť, či nastali podmienky
pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali zvýšenie vyživovacej povinnosti otca

k maloletým deťom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola vyživovacia
povinnosť upravená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 11P/151/2016 zo dňa
14.12.2016. Týmto rozsudkom boli maloletí zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
platiť výživné vo výške 100 Eur na maloletého A. a 100 Eur na maloletého C.. Od toho čau uplynulo 6
rokov a v súčasnosti už obidve maloleté deti navštevujú školu a okrem nej majú aj mimoškolské športové

aktivity. Otec maloletých nepoprel, že sa pomery účastníkov od posledného rozhodovania zmenili,
no poukázal aj na to, že po vyporiadaní BSM sa zmenili aj majetkové pomery otca, keďže si musel
zabezpečiť bývanie, na základe čoho mu vznikli nevyhnutné náklady. Matka maloletých detí namietala,
že okrem súdom stanovenej sumy otec nijakým spôsobom nad rámec súdom určeného výživného
neprispievanamaloletých,čovzhľadomknarastajúcemuvekumaloletýchaichmimoškolskýmaktivitám
považuje matka za neprijateľné a pre ňu neudržateľné. Matka žije v rodinnom dome jej manžela,

kde žije spoločne s jej manželom, maloletým A., maloletým C. a ich spoločnými dvomi deťmi. Príjem
matka dosahuje z rodičovského príspevku vo výške 473 Eur a rovnako tak poberá rodinné prídavky
na štyri deti vo výške 240 Eur mesačne. Príjem manžela predstavuje cca 1.600 Eur mesačne. Medzi
základné výdavky patrí elektrika, voda, žumpa, TV, životné, úrazové poistky, nafta, hygiena a mobil.
Matka spoločne s jej manželom navyše splácajú hypotéku vo výške 560 Eur mesačne. Otec maloletých

býva v nájme v byte s priateľkou a cez víkend s maloletými deťmi. Jeho priemerný mesačný čistý
zárobok predstavuje 1.587,56 Eur. Okrem bežných mesačných výdavkov na cestovné, prenájom,
telefón, internet, stravu, hygienu a životnú poistku, navyše spláca úvery, pričom sa jedná o záväzky
prevzaté z BSM. Na informatívnom stretnutí rodičov otec maloletých detí uviedol, že si je vedomý zmeny
pomerov a dokonca súhlasil so zvýšením výživného zo sumy 100 Eur na sumu 130 eur na maloletého

A. a zo sumy 100 Eur na sumu 120 Eur na maloletého C..

6. Na základe takto zisteného skutočného stavu veci súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného
k maloletému A. sumou 130 Eur mesačne a sumou 130 Eur mesačne na maloletého C.. Tiež vypočítal
zameškané výživné na maloletého A. vo výške 199,35 Eur a zameškané výživné na maloletého C.

vo výške 199,35 Eur. Vychádzal pritom z primeranosti potrieb maloletých detí, ako aj zo schopností a
možností rodičov. Otcovi sa síce zvýšil jeho mesačný príjem, avšak naďalej spláca úvery, ktoré na seba
prevzal po vyporiadaní BSM po rozvode manželstva.

7. Súd prvej inštancie správne postupoval v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine, keď skúmal, či od

poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery rodičov a maloletých detí. Správne potom dospel k
záveru, že vzhľadom na vyšší fyzický vek maloletých, ich mimoškolské aktivity a s prihliadnutím na
možnosti a schopnosti rodičov je otec povinný plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 130 Eur mesačne na
maloletého A. a sumou 130 Eur mesačne na maloletého C.. S takýmto záverom sa stotožnil aj odvolací
súd, pričom v súlade s § 387 ods. 2 CSP poukazuje na závery súdu prvej inštancie.

8. Na základe takto zistených skutočností je možné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 191 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutočný stav,

primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto
zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil.

9. Pokiaľ teda v odvolaní matka maloletých detí uviedla, že výživné určené súdom prvej inštancie

považuje za nedostatočné, s týmto sa odvolací súd nestotožnil. Matka namietala, že otec predajom
domu, ktorý kúpil po predaji bytu, ktorý získal po vyporiadaní BSM, nadobudol finančné prostriedky,
na ktoré by mal súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti k maloletým deťom prihliadnuť. K tejto
skutočnosti odvolací súd uvádza, že matkine tvrdenie nie je nijakým spôsobom preukázané a práve
naopak súd prvej inštancie predmetný predaj rodinného domu skúmal v bode 12. napadnutého

rozhodnutia, pričom dospel k záveru, že peniaze nadobudnuté z predaja predmetného rodinného domu
otec využil na vyplatenie úverov, ktoré vzal na seba po vyporiadaní BSM. Rovnako tak matkine tvrdenia,
že otec nemá žiadnym spôsobom nad rámec súdneho rozhodnutia prispievať na maloletých, neboli
nijakýmspôsobompreukázanéanidokázané.Matkinunámietku,žesúdprvejinštanciesanevysporiadals príjmom matky a jej potrebami považuje odvolací súd za neopodstatnenú. Súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí (bod 23.) konštatoval, že matka je t. č. na rodičovskej dovolenke a poberá
rodičovský príspevok, z ktorého nemôže vykryť materiálne potreby detí a nie je schopná podieľať sa

na výdavkoch na maloleté deti v takej miere ako otec, ktorého príjem je vyšší. Aj na základe tejto
skutočnosti prvostupňový súd zaviazal otca povinnosťou prispievať vyššie výživné na obidve maloleté
deti.Inédôvody,prečobyrozhodnutiesúduprvejinštanciepovažovalazanesprávne,neuviedla.Ztýchto
dôvodov potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP a
žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).