Rozsudok – Záložné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123208349
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123208349.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu E-RAN Property, s. r.

o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO 46293043, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica
Birošová, s. r. o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO 36837857, proti žalovanému UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a. s., so sídlom Želetavká 1525/1, Praha 4 - Michle, IČO 64948242,
organizačná zložka UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO 47251336, zastúpenému Stentors advokátska kancelária, s. r. o.,
so sídlom Hodžovo nám. 2A, Bratislava – Staré Mesto, IČ 51757184, o určenie neexistencie záložného
práva takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXXX vedenom A. B. C., D. A. E. D. B. D. – F., a to k nebytovému priestoru č. 1 nachádzajúcom
sa vo vchode č. 0, na prízemí stavby so súp. č. XXX, budova postavená na pozemku registra C, parc. č.
XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2 v podiele 1/1, k podielu na spoločných častiach

a zariadeniach domu a na pozemku XXXX/XXXXX, k nebytovému priestoru č. 2 nachádzajúcom sa vo
vchode č. 0, na prvom poschodí stavby so súp. č. 525, budova postavená na pozemku registra C, parc. č.
XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2 v podiele 1/1, k podielu na spoločných častiach
a zariadeniach domu a na pozemku XXXX/XXXXX, k nebytovému priestoru č. X nachádzajúcom sa vo
vchode č. 0, na prízemí stavby so súp. č. 525, budova postavená na pozemku registra C, parc. č. XXX/
XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2 v podiele 1/1, k podielu na spoločných častiach
a zariadeniach domu a na pozemku XXXX/XXXXX a k nebytovému priestoru č. 4 nachádzajúcom sa

vo vchode č. 0, na prízemí stavby so súp. č. 525, budova postavená na pozemku registra C, parc.
č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2 v podiele 1/1, k podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu a na pozemku XXXX/XXXXX, zriadené na základe zmluvy o zriadení
záložného práva č. 000308/D/CORP/2015 zo dňa 25.06.2015 v prospech žalovaného neexistuje. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností. Dňa 25.06.2015 ako záložca
uzavrel so žalovaným ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva č. XXXXXX/X/XXXX/
XXXX,ktorejpredmetombolozriadeniezáložnéhoprávakuvedenýmnehnuteľnostiamnazabezpečenie

plnení dlžníka, spoločnosti E-RAN Slovakia, spol. s r. o., aktuálne pod názvom REKODOM, s. r. o.,
v konkurze. Vklad záložného práva bol povolený dňa 14.08.2015. Má za to, že záložná zmluva je
absolútne neplatný právny úkon a na jej základe nemohlo dôjsť účinne k vzniku záložného práva.
Záložná zmluva nebola platne uzatvorená, nakoľko nebola podpísaná štatutárom žalovaného a osobypodpisujúce záložnú zmluvu nepreukázali pri jej podpise svoje oprávnenie konať v mene žalovaného. Za
žalovaného pri podpise záložnej zmluvy konali pracovníci žalovaného, ale k záložnej zmluve nepripojili
listinu, z ktorej by im vyplývalo oprávnenie konať v mene žalovaného. Podľa údajov zapísaných

v Obchodnom registri mohol v čase uzavretia záložnej zmluvy konať vedúci organizačnej zložky, vtedy
G. H., samostatne. S poukazom na rozhodnutie Mestského súdu v Prahe sp. zn. 33Ca 205/1998
je nevyhnutné, aby neoddeliteľnou súčasťou listiny, v ktorej nerobí úkon osobne účastník, ale jeho
zástupca, bolo plnomocenstvo. Súčasťou napadnutej záložnej zmluvy ale plnomocenstvo nebolo,
a preto záložná zmluva nemohla byť uzavretá platne. Tento nedostatok nemohol byť zhojený pripojením

plnomocenstva k návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, keď zo samotnej
záložnej zmluvy nie je zrejmé, na základe čoho osoby podpisujúce záložnú zmluvu odvodzovali svoje
oprávnenie konať menom žalovaného. Ďalšou zásadnou vadou záložnej zmluvy je absencia náležitej
špecifikácie zabezpečenej pohľadávky a hodnoty zabezpečenej pohľadávky. Záložná zmluva upravuje
zabezpečenú pohľadávku žalovaného a jej odpovedajúce záväzky žalobcu v čl. II. Zabezpečovaná
pohľadávka však nie je označená presne a určito. Tiež má za to, že záložná zmluva neurčuje hodnotu

zabezpečovanej pohľadávky, pričom zabezpečovaná pohľadávka je v zmluve vymedzená nepresne,
neurčito a nezrozumiteľne. Preto nie je možné presne identifikovať pohľadávku žalovaného, ktorá
má byť záložným právom zabezpečená. Z dôvodu nedostatočnej formulácie čl. II záložnej zmluvy je
jeho postavenie neisté. Samotný čl. II odkazuje na zmluvu o úvere č. 000308/CORP/2015, zmluvu
okontokorentnomúvereč.000309/CORP/2015ač.000310/CORP/2015azmluvualeboviacerézmluvy,

ktoré budú uzavreté medzi záložným veriteľom a dlžníkom v budúcnosti medzi dátumom tejto zmluvy
a posledným dňom tretieho mesiaca po tom, kedy budú zabezpečené pohľadávky uhradené v plnom
rozsahu, a to až do maximálnej súhrnnej sumy najvyššej hodnoty istiny zabezpečenej pohľadávky
ako je určená v bode 3.4 záložnej zmluvy, ktorý bod nie je v zmluve obsiahnutý a zmluvy netvoria
prílohu záložnej zmluvy. V uvedenom článku je obsiahnutá taká definícia zabezpečenej pohľadávky,

že týmito by mohli byť akékoľvek nároky žalovaného bez možností zistiť, čo je skutočne ich obsahom.
Zdôraznil, že pohľadávka musí byť vymedzená tak, aby nevznikali o nej pochybnosti, pričom podkladom
pre zápis do katastra je len tá listina, ktorou sa zriaďuje právo a nie ďalšie listiny. Pohľadávka tak
musí byť dostatočne špecifikovaná priamo v záložnej zmluve. Ak sú záložnou zmluvou zabezpečované
pohľadávky, ktoré majú vzniknúť v budúcnosti, je požiadavka, aby išlo o pohľadávky, ktoré majú vznikať

v určitej dobe naplnená len vtedy, ak je v záložnej zmluve vymedzený nielen začiatok, ale aj koniec tejto
doby. Povinnými obsahovými náležitosťami záložnej zmluvy sú určenie pohľadávky, určenie hodnoty
zabezpečenej pohľadávky a určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.
V zmluve je potrebné uviesť deň a právny dôvod vzniku pohľadávky a jej predmet. V prípade peňažnej
pohľadávky je potrebné vyjadriť jej výšku, splatnosť, výšku úrokov a výšku úrokov z omeškania.

V prípade budúcej pohľadávky je potrebné v záložnej zmluve presne určiť skutkovú podstatu, z ktorej
má pohľadávka vzniknúť. V dotknutej záložnej zmluve je pohľadávka určená odkazom na zmluvy,
pričom tieto nie sú neoddeliteľnou súčasťou záložnej zmluvy. Súčasne nie je pohľadávka žiadnym
iným spôsobom v záložnej zmluve špecifikovaná, nie je špecifikovaná ani jej výška, splatnosť, výška
úrokov, či iného príslušenstva. Rovnako nie sú v záložnej zmluve riadne špecifikované pohľadávky,

ktoré môžu záložnému veriteľovi vzniknúť v budúcnosti. V záložnej zmluve sú iba všeobecne opísané
zabezpečené záväzky ako všetky súčasné a budúce záväzky záložcu z viacerých zmlúv, prípadne na
základe nároku z bezdôvodného obohatenia, či na základe nároku na náhradu škody. Vzhľadom na
zrejmý rozpor záložnej zmluvy zo zákonom, je záložná zmluva absolútne neplatná a na jej základe
nemohlozáložnéprávovzniknúť.Žalobcaďalejuviedol,ženapožadovanomurčenímánaliehavýprávny

záujem, nakoľko podľa súčasného právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností svedčí záložné
právo žalovanému, pričom tento stav nie je v súlade s právnym stavom. Rozhodnutie súdu o určení
neexistencie záložného práva je spôsobilé byť podkladom pre zmenu zápisu práva v katastri, a preto
naliehavý právny záujem je daný. Okrem toho je toto konanie jediné spôsobilé finálne usporiadať právne
vzťahy medzi stranami sporu, pretože jeho výsledkom bude určenie, či záloh je alebo nie je zaťažený

záložným právom, nakoľko toto zaťaženie nielenže negatívne ovplyvňuje plnohodnotné nakladanie so
zálohom ale hrozí, že v dôsledku výkonu záložného práva môže dôjsť k nenávratnému pozbaveniu
vlastníckeho práva k zálohu.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žiadne

zákonnéustanovenienevyžadujenaplatnosťprávnehoúkonuuzatvorenéhonazákladeplnomocenstva,
aby plnomocenstvá osôb poverených na podpisovanie daného právneho úkonu tvorili neoddeliteľnú
súčasť danej zmluvy. Pokiaľ zákon nevyžaduje splnenie takejto podmienky, nie je možné vyžadovať od
kohokoľvek jej splnenie. Vôbec nie je možné tvrdiť, že právny úkon je neplatný pre rozpor so zákonom.V zmysle právnej teórie platí, že nikoho nemožno postihovať za konanie, ktoré nie je v rozpore so
zákonom, resp. od nikoho nie je možné vyžadovať viac ako určuje zákon. Nesúhlasil s aplikáciou
rozhodnutia Mestského súdu v Prahe sp. zn. 33Ca 205/1998, nakoľko sa jedná o rozhodnutie cudzieho

štátu, nemožno ho akceptovať ako judikát a už vôbec nie ako ustálenú rozhodovaciu prax súdov
Slovenskej republiky. Pri uzatváraní záložnej zmluvy konali za žalovaného v zmluve uvedené osoby na
základe plnomocenstva zo dňa 04.12.2014, pričom tieto plnomocenstvá boli v danom čase riadne prijaté
a ani jedno nebolo ani odvolané, ani vypovedané. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že pohľadávka nie
je v záložnej zmluve presne a určito označená a že záložná zmluva neurčuje hodnotu zabezpečenej

pohľadávky. Má za to, že len zákon môže určiť, aké nevyhnutné náležitosti musia byť splnené na to,
aby záložná zmluva bola platná. Podstatnými náležitosťami záložnej zmluvy okrem písomnej formy je
a) označenie zmluvných strán, b) označenie predmetu zálohu, c) označenie pohľadávky, ktorej splnenie
záloh sleduje. Písomná záložná zmluva musí obsahovať vôľu zmluvných strán zriadiť záložné právo
k predmetnému zálohu a popis právnych skutočností, s ktorými zmluvné strany spájajú vznik záložného
práva. Predmetná záložná zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, preto nemôže byť

neplatná. Zákon jednoznačne určuje, akým spôsobom má byť pohľadávka špecifikovaná, a to v § 151b
ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda v zmluve musí byť určená najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa
zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Táto
požiadavka zákonodarcu je v zmluve splnená, keď v čl. II ods. 3 je uvedená najvyššia hodnota istiny
vo výške 2.000.000 eur. Určenie maximálnej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, je

dôležité z toho hľadiska, že záložné právo nemusí zabezpečovať celú pohľadávku, ale len jej časť.
Tiež to má význam preto, lebo záložným právom možno zabezpečiť pohľadávku, ktorá má vzniknúť
v budúcnosti, pričom jej výška nie je celkom istá. V dotknutej záložnej zmluve sú bez akýchkoľvek
pochýb dostatočne zrozumiteľne, určito a nezameniteľne identifikované zabezpečené pohľadávky, a to
prostredníctvom právneho dôvodu vzniku pohľadávky – určenie zabezpečovanej zmluvy o úvere (čl.

Iods.3záložnejzmluvy)akoajpredmetuzabezpečenejpohľadávky–určeniezabezpečenejpohľadávky
v čl. II záložnej zmluvy. Nesúhlasil, že podmienkou platnosti záložnej zmluvy je vyjadrenie výšky,
splatnosti, výšky úrokov a výšky úrokov z omeškania, a to jednak s poukazom na celkom jasne
špecifikovanú podmienku zákonodarcu v ustanovení § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka a jednak
na skutočnosť, že v čase uzatvárania zmluvy nie je možné určiť splatnosť pohľadávky, výšku riadnych

úrokov a úrokov z omeškania, keďže toto sú premenné, ktoré sa odvíjajú od správania dlžníka, teda
od toho, akým spôsobom spláca svoje úvery a v akej výške tieto úvery čerpá. Napríklad v prípade
kontokorentných úverov poskytnutých dlžníkovi sa môže výška čerpaného úveru meniť doslova každý
deň a rovnako aj výška riadnych úrokov a úrokov z omeškania sa tak môže meniť každým dňom. V čase
uzatvárania záložnej zmluvy nebolo v jeho objektívnych možnostiach a schopnostiach špecifikovať

splatnosť, výšku úrokov a úrokov z omeškania, keďže tieto premenné nezávisia od neho, ale od
správania dlžníka, ktoré nevie nijak ovplyvniť. Zákonodarca na takéto prípady pamätal v ustanovení §
151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde ako zákonnú podmienku platnosti záložnej zmluvy vyžaduje
určenie hodnoty zabezpečenej pohľadávky a pokiaľ túto nie je možné určiť, tak určenie najvyššej
hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Túto požiadavku zákonodarcu splnil, a preto nie je

možné tvrdiť, že záložná zmluva je z dôvodu neurčenia zabezpečenej pohľadávky absolútne neplatná.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/85/2015 zo dňa
12.11.2018 ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoCsp/9/2023 zo dňa 17.01.2024.
Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Žalobca
nijak

nepreukázal, že by pristúpil k výkonu záložného práva. Ak by tomu tak aj bolo, žalobca by sa vedel
efektívnejšie brániť podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poznamenal, že záložná
zmluva bola uzavretá v roku 2015, pričom žalobca napáda jej neplatnosť po 8 rokoch. V tom vidí
účelovosť konania žalobcu. Poukázal na § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách,
kedy môže osoba, ktorá sa cíti byť dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť

dobrovoľnej dražby. S účinnosťou od 01.06.2014 bol zavedený osobitný prostriedok procesnej ochrany,
a to žaloba o určenie neplatnosti dražby z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy. Preto použitím iného
procesného postupu by došlo k obchádzaniu zákona a narušeniu právnej istoty a popretiu hodnovernosti
údajov a záväznosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Žalobca nie je zbavený ochrany a má
procesný prostriedok ochrany podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Okrem toho majetok, ktorý je

predmetom záložnej zmluvy, je zahrnutý do konkurznej podstaty dlžníka, kde aj v rámci konkurzného
konania žalobca inicioval konanie o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty. Má tak za to, že žalobca
aj takýmto spôsobom dosiahne preskúmanie záložnej zmluvy.3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
000308D/CORP/2015 zo dňa 25.06.2015, výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. D. – F., ktoré listinné dôkazy
predložil žalobca a oboznámením plnomocenstva udeleného E. I. J. zo dňa 04.12.2014, plnomocenstva

udeleného G. G. J. zo dňa 04.12.2014, ktoré listinné dôkazy predložil žalovaný, a zistil nasledovný
skutkový stav:

4. Žalobca ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ uzavreli dňa 25.06.2015 zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXX/XXXX/XXXX za účelom zabezpečenia dlhu dlžníka, E-

RAN Slovakia, spol. s r. o.. Zmluvné strany si v čl. I bod 3 zmluvy dojednali, že predmetnou zmluvou
sú zabezpečené pohľadávky zo zmluvy o úvere, a to a) zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 25.06.2015
u záložného veriteľa pod č. XXXXXX/XXXX/XXXX, b) zo zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej dňa
25.06.2015 u záložného veriteľa pod č. XXXXXX/XXXX/XXXX, c) zo zmluvy o kontokorentnom úvere
uzavretej dňa 25.06.2015 u záložného veriteľa pod č. XXXXXX/XXXX/XXXX, d) zo zmluvy o úvere alebo
z viacerých zmlúv o úvere, ktoré budú uzavreté medzi záložným veriteľom a dlžníkom v budúcnosti

medzi dátumom tejto zmluvy a posledným dňom tretieho mesiaca po tom, kedy budú zabezpečené
pohľadávky uhradené v plnom rozsahu, a to až do maximálnej súhrnnej sumy najvyššej hodnoty istiny
zabezpečenej pohľadávky, ako je určená v bode 3.4 tejto zmluvy. Podľa čl. II zmluvy pohľadávkami
záložného veriteľa, ktoré zabezpečuje záložné právo zriadené touto zmluvou, sú pohľadávky záložného
veriteľa, a to 1) na vrátenie peňažných prostriedkov poskytnutých záložným veriteľom v prospech

dlžníka (istina) na základe zmluvy o úvere, ako aj na zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania
a na zaplatenie dojednaných poplatkov, prípadne iných dlžných dúm podľa zmluvy o úvere, vrátane
prípadu predčasnej splatnosti istiny z dôvodov uvedených v zmluve o úvere, ako aj pri odstúpení
od zmluvy o úvere alebo jej vypovedaní alebo vypovedaní poskytnutia úveru alebo jej časti, alebo
2) na vydanie istiny ako bezdôvodného obohatenia, najmä v prípade zrušenia zmluvy o úvere alebo

v prípade neplatnosti zmluvy o úvere a na vydanie úžitkov z predmetu bezdôvodného obohatenia
vo výške úrokov a úrokov z omeškania určených podľa bodu 1.1, ako aj 3) na náhradu nákladov
účelne vynaložených na uplatnenie práv záložného veriteľa zo zmluvy o úvere a v súvislosti s ňou
a na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s touto zmluvou a s výkonom záložného práva
podľa nej, prípadne 4) na náhradu škody spôsobenej záložnému veriteľovi porušením povinností zo

záväzkového vzťahu založeného zmluvou o úvere alebo touto zmluvou, pokiaľ táto škoda nie je
krytá zabezpečenými pohľadávkami uvedenými vyššie. Záložné právo podľa tejto zmluvy zabezpečuje
zabezpečené pohľadávky v čase podpisu tejto zmluvy už vzniknuté alebo ktoré ešte len vzniknú
v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, a to aj v prípade zmeny zmluvy o úvere,
najmä pri predĺžení splatnosti zabezpečenej pohľadávky alebo pri zvýšení sumy úveru, ako aj v prípade

akejkoľvek zmeny záväzkového vzťahu zo zmluvy o úvere medzi bankou a dlžníkom alebo nahradenia
záväzku novým záväzkom. Zmluvné strany sa dohodli, že pre určenie existencie a výšky zabezpečenej
pohľadávky sú rozhodujúce účtovné záznamy záložného veriteľa a výpisy z nich, pokiaľ sa nepreukáže
iné. Najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečujú zabezpečené pohľadávky sa súhrnne určuje na
sumu vo výške 2.000.000 eur. V čl. III si zmluvné strany dohodli, že predmetom zálohu sú nehnuteľnosti

v k. ú. D. – F., a to nebytový priestor č. 12 – 1 nachádzajúci sa vo vchode č. 0, na prízemí bytového domu
so súp. č. XXX, postaveného na pozemku registra C, parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 212 m2, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku vo veľkosti
3704/22440, podiel na priľahlom pozemku parc. č. XXX/X, ostatné plochy o výmere 1.219 m2 vo veľkosti
3704/22440, nebytový priestor č. 12 - 2 nachádzajúci sa vo vchode č. 0, na 1. poschodí bytového domu

so súp. č. XXX, postaveného na pozemku registra C, parc. č. XXX/XX, F. plocha a nádvorie o výmere 212
m2, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku 3884/22440, podiel na priľahlom
pozemku parc. č. XXX/X, A. plochy o výmere 1.219 m2 vo veľkosti 3884/22440, nebytový priestor č. 12 -
3 nachádzajúci sa vo vchode č. 0, na prízemí bytového domu so súp. č. XXX, postaveného na pozemku
registraC,parc.č.406/17,zastavanáplochaanádvorieovýmere212m2,podielnaspoločnýchčastiach

a zariadeniach domu a na pozemku 7429/22440, podiel na priľahlom pozemku parc. č. 406/8, ostatné
plochy o výmere 1.219 m2 vo veľkosti 7429/22440 a nebytový priestor č. 12 - 4 nachádzajúci sa vo
vchode č. 0, na prízemí bytového domu so súp. č. XXX, postaveného na pozemku registra C, parc. č.
406/17, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2, podiel na spoločných častiach a zariadeniach
domu a na pozemku 7423/22440 a podiel na priľahlom pozemku parc. č. 406/8, ostatné plochy o výmere

1.219 m2 vo veľkosti 7423/22440. Záložnú zmluvu za záložného veriteľa podpísala G. G. J., G. centra
firemnej klientely, a E. I. J., vzťahový manažér pre firemných klientov.5. Z výpisu z LV č. XXXX vedenom A. B. C., katastrálnym odborom, vyplýva, že žalobca je výlučný
vlastník nehnuteľností tam zapísaných, a to nebytového priestoru č. X nachádzajúceho sa vo vchode
č. 0, na prízemí stavby so súp. č. 525, budova postavená na pozemku registra C, parc. č. 406/17,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2, podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu
a na pozemku vo veľkosti 3704/22440, nebytového priestoru č. 2 nachádzajúceho sa vo vchode č. 0,
na prvom poschodí stavby so súp. č. 525, budova postavená na pozemku registra C, parc. č. 406/17,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2, podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu
a na pozemku vo veľkosti 3884/22440, nebytového priestoru č. X nachádzajúceho sa vo vchode č. 0,

na prízemí stavby so súp. č. 525, budova postavená na pozemku registra C, parc. č. 406/17, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 212 m2, podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku
vo veľkosti 7429/22440 a nebytového priestoru č. 4 nachádzajúceho sa vo vchode č. 0, na prízemí
stavby so súp. č. 525, budova postavená na pozemku registra C, parc. č. 406/17, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 212 m2, podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku vo
veľkosti 7423/22440.

6. Plnomocenstvom zo dňa 04.12.2014 žalobca splnomocnil E. I. J. okrem iného na podpisovanie
úverových zmlúv na strane splnomocniteľa a podpisovanie zmlúv zabezpečujúcich pohľadávky
splnomocniteľa vyplývajúce z úverových zmlúv. Plnomocenstvo bolo udelené na obdobie od 01.01.2015
do 31.12.2015 a za žalobcu ho podpísal G. H., vedúci organizačnej zložky. Splnomocnenec svojim

podpisom potvrdil, že udelené plnomocenstvo prijíma.

7. Plnomocenstvom zo dňa 04.12.2014 žalobca splnomocnil G. G. J. okrem iného na podpisovanie
úverových zmlúv na strane splnomocniteľa a podpisovanie zmlúv zabezpečujúcich pohľadávky
splnomocniteľa vyplývajúce z úverových zmlúv. Plnomocenstvo bolo udelené na obdobie od 01.01.2015

do 31.12.2015 a za žalobcu ho podpísal G. H., vedúci organizačnej zložky. Splnomocnenec svojim
podpisom potvrdil, že udelené plnomocenstvo prijíma.

8. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 31 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou
alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v
ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil

v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj
vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

10. Podľa § 151b ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo

zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa
určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva
sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

11. Podľa § 151c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žaloba
o určenie neexistencie záložného práva je z procesného hľadiska žalobou podľa § 137 písm. c) CSP,
ktorá je prípustná vtedy, ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny
záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo

právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
V danom prípade má súd za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neexistencie
záložného práva, nakoľko bez takéhoto určenia by bolo jeho vlastnícke právo k predmetu záložného
práva v prípade výkonu záložného práva zo strany žalovaného ako záložného veriteľa ohrozené a jehoprávne postavenie neisté. Určením neexistencie záložného práva sa medzi stranami sporu vyriešia
všetky sporné otázky a rozhodnutie bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočné. Pokiaľ žalovaný
namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu poukazom na ustanovenie § 21 ods. 2

zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého by sa žalobca mohol domáhať
určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy, a z toho dôvodu má
žalobca k dispozícii iný právny prostriedok na dosiahnutie požadovaného účelu, na tomto mieste súd
uvádza, že z hľadiska istoty právneho postavenia žalobcu nie je spravodlivé od neho požadovať,
aby vo svojom právne neistom postavení zotrvával až do času, kým záložný veriteľ pristúpi k výkonu

záložného práva a až následne, po tom, čo dôjde k zásahu do jeho vlastníckeho práva vydražením
zálohu, sa domáhal ochrany svojich práv. Práve žalobou o určenie neexistencie záložného práva sa
dá predísť vzniku ďalších sporov, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s výkonom záložného práva.
Žalovaný tiež poukazoval, že nedostatok naliehavého právneho záujmu vyplýva aj z toho, že žalobca
v rámci konkurzného konania vedeného proti dlžníkovi inicioval konanie o vylúčenie zálohu zo súpisu
majetku patriaceho do konkurznej podstaty. O tomto však nepredložil žiaden dôkaz. Súd tak nemá

vedomosť, čo je predmetom žalovaným spomínaného konania a na akom skutkovom základe. Okrem
toho, rozhodnutie, ktorým by záloh bol vylúčený zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty,
nie je spôsobilé pre výmaz záložného práva príslušným orgánom z listu vlastníctva.

13. Za stavu, keď súd skonštatoval danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom

určení, preskúmal dôvodnosť žaloby z hľadiska hmotného práva. Žalobca neplatnosť záložnej zmluvy
odvodzoval od skutočnosti, že predmetná záložná zmluva nebola na strane žalovaného podpísaná
osobami oprávnenými konať za žalovaného, konajúce osoby pri podpise zmluvy nepreukázali svoje
oprávnenie konať za žalovaného a plnomocenstvo osôb, ktoré za neho konali netvorilo neoddeliteľnú
súčasť záložnej zmluvy. Ako vyplýva z ustanovenia § 31 Občianskeho zákonníka, každý, t. j. aj právnická

osoba, sa môže dať pri právnom úkone zastúpiť inou fyzickou alebo právnickou osobou. Plnomocenstvo
musí obsahovať označenie splnomocniteľa a splnomocnenca, musí v ňom byť vymedzený rozsah
zastúpenia a v prípade, že je pre právny úkon, ktorý sa má urobiť, predpísaná písomná forma, musí
mať aj plnomocenstvo písomnú formu. V predmetnej veci žalovaný využil túto zákonnú možnosť,
keď na konanie v jeho mene splnomocnil iné osoby, konkrétne E. I. J. K. G. G. J.. Plnomocenstvá

udelené menovaným osobám obsahujú označenie splnomocniteľa i splnomocnenca, je v nich jasne
vymedzený rozsah oprávnení uvedených osôb, medzi ktoré patrí aj zastupovanie žalovaného pri
podpisovaní zmlúv zabezpečujúcich jeho pohľadávky, t. j. aj pri podpisovaní záložných zmlúv, a sú
uskutočnené v zákonom predpísanej písomnej forme. Žalovaný menovaným osobám plnomocenstvo
udelil na obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015. Z uvedeného tak vyplýva, že osoby, ktoré predmetnú

záložnú zmluvu so žalobcom v mene žalovaného uzatvorili, boli na takéto konanie oprávnené, a preto
záver žalobcu o neplatnosti záložnej zmluvy z tohto dôvodu je neopodstatnený. Pokiaľ žalobca namietal,
že uvedené osoby sa pri podpise zmluvy nepreukázali plnomocenstvom, tu možno konštatovať, že
ak žalobca mal pochybnosti o ich oprávnení konať v mene žalovaného, nič mu nebránilo vyžiadať
si od nich doklad preukazujúci toto ich oprávnenie. Pokiaľ tak neurobil, vystavil sám seba riziku, že

zmluvu uzatvára s na to neoprávnenými osobami. V neposlednom rade žalobca vyslovil názor, že
záložná zmluva je neplatná preto, lebo plnomocenstvá konajúcich osôb neboli neoddeliteľnou súčasťou
záložnej zmluvy. Tu súd, v zhode s právnym názorom žalovaného, uvádza, že zákon v žiadnom
zo svojich ustanovení nestanovuje podmienku, že plnomocenstvo musí byť neoddeliteľnou súčasťou
záložnej zmluvy. V prípade právnych úkonov, na ktoré sa vyžaduje písomná forma, je potrebné, aby

plnomocenstvo tiež malo písomnú formu, čo bolo v tomto prípade dodržané. Požiadavka žalobcu, aby
bolo plnomocenstvo neoddeliteľnou súčasťou záložnej zmluvy, je nad rámec zákona. Pokiaľ žalobca
poukazoval v tejto súvislosti na rozhodnutie Mestského súdu v Prahe sp. zn. 33Ca 205/1998, je potrebné
uviesť, že nie je zrejmé, z akých skutkových okolností a z akých zákonných ustanovení súd vychádzal
pri formulovaní tam uvedeného záveru. Okrem toho rozhodnutie Mestského súdu v Prahe rozhodne nie

je judikátom, ktorého právne závery by tvorili ustálenú súdnu prax a pre súdy nižších stupňov by mal
relatívne záväzný charakter. Jedná sa o rozhodnutie cudzieho štátu, ktoré v podmienkach slovenskej
rozhodovacej praxe môže mať len podporný charakter.

14. Záložná zmluva je základnou právnou skutočnosťou, na základe ktorej dochádza k zriadeniu

záložného práva. Záložným právom možno zabezpečiť nie len existujúcu, ale aj budúcu pohľadávku.
O zabezpečenie budúcej pohľadávky ide vždy vtedy, ak je záložné právo zriadené skôr, ako dôjde
k reálnemu plneniu z daného záväzkového vzťahu. V tomto kontexte pôjde najčastejšie o zabezpečenie
pohľadávky zo záväzkového vzťahu, ktorý síce už existuje, ale samotná pohľadávka vznikne ažv budúcnosti na základe poskytnutia plnenia zo strany veriteľa, ku ktorému sa zaviazal, napr. v zmluve
o úvere. Aj budúca pohľadávka musí byť v záložnej zmluve dostatočne individualizovaná. Občiansky
zákonník nikde vo svojich ustanoveniach presne neurčuje, akým spôsobom má byť pohľadávka

v záložnej zmluve špecifikovaná. Pre platnosť záložnej zmluvy tak bude postačovať, aby pohľadávka
bola identifikovaná takým spôsobom, ktorý vylúči jej zameniteľnosť s inou pohľadávkou. Pohľadávku
možno dostatočne identifikovať do nezameniteľnej podoby predovšetkým prostredníctvom vymedzenia
jej subjektov, predmetu plnenia, právneho dôvodu jej vzniku a spravidla aj výšky pohľadávky v dobe
uzavretia záložnej zmluvy. V súdenej veci záložná zmluva zabezpečuje viaceré budúce pohľadávky, a to

pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 000308/CORP/2015 zo dňa 25.06.2015, zo zmluvy o kontokorentnom
úvere č. 000309/CORP/2015 zo dňa 25.06.2015, zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000310/
CORP/2015 zo dňa 25.06.2015. Zmluva tak obsahuje právny titul, na základe ktorého majú budúce
pohľadávky vzniknúť. Okrem toho v čl. II záložnej zmluvy je presne špecifikovaný aj predmet plnenia,
ktorým je istina poskytnutých úverov, úroky, úroky z omeškania, poplatky dojednané v zmluve.
Zabezpečené pohľadávky sú tiež vymedzené právnym dôvodom, či už sa jedná o bezdôvodné

obohatenie, náhradu škody alebo náhradu nákladov vynaložených na uplatnenie práv zo zmlúv o úvere.
Za takéhoto stavu súd zastáva názor, že budúce pohľadávky zabezpečené záložnou zmluvou sú
dostatočne určito špecifikované tak, že nie sú zameniteľné s inými pohľadávkami. Pokiaľ žalobca
namietal, že záložná zmluva neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, tu súd upriamuje pozornosť
na čl. II bod 3 dotknutej záložnej zmluvy, kde je jasne uvedené, že najvyššia hodnota istiny, do

ktorej sa pohľadávky zabezpečujú je vo výške 2.000.000 eur. Takéto vyjadrenie najvyššej hodnoty
istiny je v súlade s ustanovením § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka a jeho použitie je namieste
najmä pri budúcich pohľadávkach, ako je to aj v tomto prípade, ktorých hodnotu nemožno v čase
uzavretia záložnej zmluvy presne určiť. Čo sa týka právneho titulu uvedeného v čl. I bod 3 písm. d)
záložnej zmluvy, strany sa dohodli, že budú zabezpečené aj pohľadávky zo zmluvy o úvere alebo

z viacerých zmlúv o úvere, ktoré budú uzavreté medzi záložným veriteľom a dlžníkom v budúcnosti
medzi dátumom tejto zmluvy a posledným dňom tretieho mesiaca po tom, kedy budú zabezpečené
pohľadávky uhradené v plnom rozsahu, a to až do maximálnej súhrnnej sumy najvyššej hodnoty istiny
zabezpečenej pohľadávky, ako je určená v bode 3.4 tejto zmluvy, tu možno konštatovať, že sa jedná
o skupinu budúcich pohľadávok určitého druhu, t. j. budúce druhové pohľadávky. Zabezpečenie takýchto

pohľadávok upravoval v ustanovení § 299 ods. 2 Obchodný zákonník. Po reforme záložného práva, kedy
s účinnosťou od 01.01.2003 bola právna úprava záložného práva v Obchodnom zákonníku zrušená, už
inštitút budúcich druhových pohľadávok nie je upravený žiadnym zákonom. Ich zabezpečenie záložným
právom však nie je Občianskym zákonníkom nijak vylúčené. Súd má preto za to, že aj keď zabezpečenie
budúcich druhových pohľadávok nie je zákonom upravené, nie je ním súčasne nijak vylúčené, a preto

možno ako budúcu pohľadávku v zmysle § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka zabezpečiť aj budúcu
druhovú pohľadávku. Pre platnosť záložnej zmluvy je potrebné budúcu druhovú pohľadávku dostatočne
vymedziť čo do druhu, doby ich vzniku a maximálnej výšky zabezpečenia. V danom prípade je
vymedzený druh pohľadávok, a to pohľadávky zo zmluvy alebo zmlúv o úvere, je dostatočne vymedzená
doba ich vzniku, a to pohľadávky zo zmluvy o úvere alebo z viacerých zmlúv o úvere, ktoré budú uzavreté

medzi záložným veriteľom a dlžníkom v budúcnosti medzi dátumom tejto zmluvy a posledným dňom
tretieho mesiaca po tom, kedy budú zabezpečené pohľadávky uhradené v plnom rozsahu, a súčasne
je určená aj maximálna súhrnná suma najvyššej hodnoty istiny zabezpečenej pohľadávky. Na tomto
mieste možno dať za pravdu žalobcovi, že bod 3.4 zmluva neobsahuje, avšak najvyššia hodnota istiny
je uvedená v čl. II bod 3 predmetnej záložnej zmluvy, čím možno považovať akékoľvek pochybnosti

o maximálnej súhrnnej sume budúcich druhových pohľadávok za odstránené.

15. S poukazom na uvedené, za zistenia, že napadnutá záložná zmluva obsahuje všetky náležitosti
tak, ako to predpokladá zákon a zabezpečené pohľadávky sú v nej riadne špecifikované, zamietol súd
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. V predmetnej veci mal plný úspech žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).