Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922201492
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6922201492.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka v spore žalobcu MAKRO REALITY, s. r.
o., Lučenec, Štvrť M. R. Štefánika 2450/13, IČO: 47 076 194, zastúpeného advokátom Mgr. Jozefom
Mochnackým, Lučenec, T. G. Masaryka 14/A, proti žalovanej A. B., narodenej XX. XXXXXXX XXXX,
RimavskáSobota,K.Mikszátha294/51,zastúpenejadvokátomJUDr.Mgr.ViktoromBalákom,Rimavská

Sobota, Povstania 15, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota z 28. júna 2023 č.k. 12C/35/2022-205, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z 28. júna 2023 č.k. 12C/35/2022-205 p o t
v r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom z 28. júna 2023 č.k. 12C/35/2022-205 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej
inštancie“) žalobu zamietol (prvý výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol
tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania (druhý výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zriadenia

vecného bremena v prospech vlastníka stavby rodinného domu súp. č. XXX (žalobcu) na pozemku C
KN parc. č. XX/X v katastrálnom území C., zapísaného na LV XXX, a to práva prechodu a prejazdu
cez pozemok C KN parc. č. XX/X v katastrálnom území C., zapísaného na LV XXX, v rozsahu podľa
geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 16. decembra 2021 vyhotoveného Geodéziou
Rimavská Sobota, D. E. F..
1.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky zákonník“ alebo ,,OZ“).

1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom
rodinného domu vo Večelkove súp. č. XXX na parc. č. XX/X a žalovaná je vlastníčkou parc. č. XX/X,
ku ktorej žalobca navrhol zriadiť právo prechodu, pričom pozemky susedia s pozemkom vo vlastníctve
obce Večelkov, na ktorom je miestna komunikácia. V súčasnosti iný priamy prístup žalobcu k jeho
rodinnému domu ako cez pozemok žalovanej nemá (čo bolo zistené aj pri obhliadke súdom prvej
inštancie).

1.4. Podľa znaleckého posudku č. 263/2021 vypracovaného D. G. H., znalkyňou z odboru stavebníctvo,
pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností zo 6. októbra 2021 (ďalej len ,,znalecký posudok
č. 263/2021“) všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena na pozemkuparc. č. XX/X, kat. územie C., je vo výške 251,55 eur, pričom znalkyňa uviedla, že prístup z verejnej
komunikácie parc. č. XXX/X nie je možný, pretože komunikácia je ohraničená oporným múrom v
svahovitom teréne a narušenie statiky oporného múru nie je technicky možné.

1.4.1. V súvislosti so znaleckým posudkom č. 263/2021 súd prvej inštancie akceptoval námietku
žalovanej, že znalkyňa D. G. H. nie je znalcom z odboru statiky, pričom narušenie statiky je v podstate
vždy technicky možné, na čo nie sú potrebné ani odborné vedomosti a znalkyni ani nebola zadaná
úloha vyjadrovať sa k statike oporného múru. Preto pokiaľ ide o závery znalkyne, že prístup z verejnej
komunikácie nie je možný pre ohraničenie oporným múrom a narušenie statiky oporného múru nie je

technicky možné, súd prvej inštancie nemohol brať do úvahy jej znalecký posudok .
1.5. Žalobca v konaní predložil ďalej statický posudok vypracovaný D. H. I., autorizovaným stavebným
inžinierom (statika stavieb), z decembra 2022, podľa ktorého nie je možné vybudovanie vjazdu na
pozemok žalobcu a neodporúča sa úprava oporného múru pre vybudovanie vchodu a schodiska pre
peší prístup.
1.5.1. Vzhľadom na námietku žalovanej o veľmi všeobecnom, nekonkrétnom posudku D. H. I. z

decembra 2022, žalobca predložil nový statický posudok vypracovaný D. H. I. v marci 2023, podľa
ktorého nie je možné vybudovanie vjazdu na pozemok žalobcu a pre vybudovanie vchodu a schodiska
pre peší prístup na pozemok by bolo potrebné narušenie kamenného oporného múru s tým, že znalec
tento zásah neodporúčal, pretože by mohlo dôjsť k zosunu svahu nad oporným múrom, avšak bez
podrobného zamerania a preskúmania oporného múru, zamerania svahu, jeho geologického zloženia

niejemožnéposúdiťúnosnosťgravitačnéhoopornéhomúru.Opornýmúrjenapozemkuobce.Vprípade
zásahu do kamenného oporného múru je možné, že by došlo k takému poškodeniu, že by bolo nutné
vybudovať nový železobetónový oporný múr, prípadne odstrániť časť svahu, upraviť ho a vybudovať
schodisko, nie však vjazd pre automobily. Nie je možné vylúčiť, že by nedošlo zosunutím svahu a k
poškodeniu rodinného domu.

1.6. Zo záväzného stanoviska vypracovaného D. D. J. z marca 2023, na otázku, či je možné zrealizovať
podľa platných technických noriem prístupovú cestu z obecnej komunikácie cez obecnú parcelu parc. č.
XXX/X na pozemok žalobcu, vyplýva, že prístupová cesta by mohla byť vybudovaná tak, že od zvonice
by boli osadené oceľové schody, kopírujúce oporný múr po dĺžke, ktorými by sa prekonala jeho výška
a za oporným múrom terénnymi úpravami zeminy a zelene by sa vytvoril chodník s terénnymi schodmi

po skúmanú parcelu. Terénnymi úpravami a oceľovými schodmi nie je potrebné zasahovať do oporného
múru a investícia na vybudovanie prístupovej cesty je minimálna. Je teda možné zrealizovať podľa
platných technických noriem takúto prístupovú cestu z obecnej komunikácie.
1.6.1. Podľa ďalšieho záväzného stanoviska D. D. J. z júna 2023 by mohla byť vybudovaná aj príjazdová
cesta, kedy od zvonice by bol vytvorený terénny nábeh na parcelu parc. č. XX/X, kde je potrebné

rozobratie oporného múru v potrebnom rozsahu. Zo statického hľadiska je možné zasiahnuť bezpečne
do jestvujúceho oporného múru a navrhovaným riešením ho vystužiť a pripraviť jeho fungovanie pre
navrhovaný stav. Investícia na vybudovanie prístupovej cesty je primeraná návrhu. Presné riešenie je
predmetom vykonávacieho projektu.
1.7. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX na

pozemku parc. č. XX/X a pozemky C KN parc. č. XX/X, XX/X, XX/X G. XX/X kúpnou zmluvou, vklad
ktorej bol povolený dňa 16. júna 2021 pod C. XXXX/XXXX.
1.7.1. Žalobca listom z 22. júna 2021 ponúkol žalovanej odkúpenie pozemkov, resp. navrhol uzavretie
zmluvy o zriadení vecného bremena.
1.8. K. C. dňa 17. augusta 2022 pod č. 01/2022 oznámila žalovanej (ako stavebníkovi), že nemá

námietky proti uskutočneniu drobnej stavby - prístrešku pre osobné auto na C KN parc. č. XX G. XX/
X, a to na základe D. H. L. vypracovanej technickej (projektovej) dokumentácie pre stavbu prístrešku
pre auto z marca 2021.
1.8.1. Súd prvej inštancie podotkol, že nebola preukázaná účelovosť konania žalovanej v súvislosti
s vybudovaním prístrešku pre auto, ktoré už v súčasnosti stojí, nakoľko dokumentácia bola vyhotovená

ešte v marci 2021 (teda skôr, než žalobca nadobudol vlastnícke právo k susednému domu), pričom
žalovaná svojím konaním (ohlásením drobnej stavby) neporušila žiadnu svoju povinnosť.
1.9. K. C. dňa 22. augusta 2022 na základe žiadosti žalovanej zaujala stanovisko, že ako príslušný
stavebný úrad nemá žiadne námietky voči vybudovaniu prístupu na parcelu parc. č. XX/X pre rodinný
dom súp. č. XXX z miestnej (obecnej) komunikácie, avšak pri riešení vstupu žiadala od majiteľa

pozemku,resp.zhotoviteľavypracovanúprojektovúdokumentáciu,statickýposudokapríslušnúžiadosť.
1.10. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že prípadným vybudovaním schodov podľa stanoviska D.
J. tieto by sa nachádzali na obecnej komunikácii a nie je isté, či by obec Večelkov dala súhlas naich vybudovanie, a že nie je zrejmé, či by boli splnené všetky stavebné-technické predpoklady na
uskutočnenie takejto stavby, v tomto smere žalobca žiadne dôkazy nepredložil.
1.11. Súd prvej inštancie uviedol, že právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď

nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Súd pri
rozhodovaní musí zobrať do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Preto musí vždy
zobrať do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou,
ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Súd by mal vždy prihliadať na
to, aby stavbu bolo možné riadne užívať, a aby vlastník pozemku, cez ktorý má právo cesty viesť, bol

obmedzený čo najmenej (princíp minimalizácie zásahov do práv vlastníka pozemku).
1.12. V súčasnosti žalobca iný prístup od verejnej komunikácie ako cez parcelu žalovanej nemá.
Keďže táto prechodu pešo nebráni (sama sa vyjadrila, že žalobca môže pešo prechádzať, kým si
nevybuduje vlastný prístup a žalobca toto ohľadom súčasného stavu nespochybnil), žalobca má
možnosť len odparkovať si auto na kraji verejnej komunikácie, teda na obecnom pozemku blízko zvonice
a pešo sa môže dostať svojmu rodinnému domu. 1.12.1. Na pozemku žalovanej je po správnom

konaní vybudovaný prístrešok pre auto, a je preto namieste námietka žalovanej, že prejazd cez jej
pozemok by ani nebol možný hocijakým autom vzhľadom na obmedzenie veľkosti. Tiež vzhľadom
na umiestnenie prístreška by prípadný prejazd žalobcu bol viazaný na to, že by žalobkyňa musela s
autom z prístrešku vyjsť, aby mohlo prejsť iné auto. Samotné tieto skutočnosti by však jednoznačne
nepostačovali na zamietnutie žaloby, ak by mal nastať stav, že by žalobca sa nepochybne nemohol inak

ako cez predmetnú parcelu žalovanej dostať k svojmu domu.
1.13. Rozhodujúca preto ostáva otázka, či je splnená podmienka podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, t.j. že prístup žalobcu k rodinnému domu nemožno zabezpečiť inak ako navrhovaným
vecným bremenom.
1.13.1. Podľa posudkov statika D. H. I. z decembra 2022 a z marca 2023 zásah do oporného múru je

veľmi náročný a mohlo by dôjsť k porušeniu svahu, terénu pred rodinným domom a v najhoršom prípade
aj k poškodeniu rodinného domu, prípadne by mohlo dôjsť k poškodeniu jestvujúceho oporného múru a
k nutnosti vybudovať nový železobetónový oporný múr, preto zásah neodporúčal.
1.13.2. Podľa názoru súdu prvej inštancie tieto tvrdenia D. H. I. sú len vo veľmi všeobecnej rovine,
keďže aj bez odborných znalostí pri pohľade na múrik pri svahu je evidentné, že každý zásah by bol

náročný, nakoľko ide o hrubý múr a strmý svah nad ním, a teda nepochybne by mohlo dôjsť k určitým
problémom so zosuvom. Nie je tu však žiaden konkrétny návrh ani výpočet, kedy by mohlo dôjsť k
nejakémupoškodeniumúrika,keďžeajprístupmôžebyťvybudovanýrôznymspôsobom,resp.vrôznych
rozmeroch.
1.14. Podľa záväzných stanovísk statika D. D. J. z marca 2023 a z júna 2023 je možné vybudovať

prístupovú cestu pešo osadením oceľových schodov do múrika a vytvorením chodníka na múrikom,
kedy by nebolo potrebné zasahovať do oporného múru. Pre vybudovanie príjazdovej cesty by mohol
byť vytvorený od zvonice terénny nábeh. Zo statického hľadiska je možné zasiahnuť bezpečne do
jestvujúceho oporného múru a navrhovaným riešením ho vystužiť a pripraviť jeho fungovanie pre
navrhovaný stav.

1.14.1. I keď ani stanoviská D. D. J. neobsahujú konkrétne výpočty, dôkazné bremeno bolo na žalobcovi.
Žalobcom predložené posudky vypracované D. I. súd prvej inštancie nemohol vyhodnotiť ako také,
ktoré by nesporne dokazovali, že zo strany od verejnej komunikácie nie je možné zriadiť prístup k domu
žalobcu, a to prinajmenšom pešo, keď je možnosť parkovania pri zvonici.
1.14.2.Tiežžalobcaneuniesoldôkaznébremeno,pokiaľuvádzal,ženiejeistéanito,čibyobecVečelkov

dala ako vlastník súhlas na zabezpečenie prístupu, ako to navrhol D. D. J., keďže by to bolo na jej
pozemku. Obec Večelkov však dňa 22. augusta 2022 zaujala stanovisko, že nemá žiadne námietky
voči vybudovaniu prístupu na parcelu parc. č. XX/X pre rodinný dom súp. č. XXX z miestnej (obecnej)
komunikácie.
1.15. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, že jeho prístup k rodinnému domu nemožno zabezpečiť inak. 1.15.1. Pokiaľ žalobca
poukazoval na vysoké náklady pri zriadení nového prechodu, súd prvej inštancie konštatoval, že z
predložených dôkazov nevyplynulo, že by náklady na zriadenie prechodu pešo bolo neúmerne vysoké
a pokiaľ ide o prístup autom k domu, pozemok žalobcu susedí s pozemkom obce (kde je aj verejná
komunikácia), teda má možnosť autom sa dostať až k svojej parcele. Ak žalobca uvádzal, že aj keby

teoreticky vybudovanie prístupu autom bolo možné, určite by to bolo 15 000 Eur až 20 000 Eur, čo je
veľký nepomer k ujme žalovanej, na tieto argumenty súd prvej inštancie nemohol prihliadnuť, pretože
ide len o uvedenie sumy bez výpočtu.1.15.2. Podľa názoru súdu prvej inštancie by zriadením vecného bremena vznikla žalovanej ujma, ktorá
by nemohla riadne využívať svoju nehnuteľnosť, ak by musela auto vyparkovať z prístreška zakaždým,
keď by žalobca chcel ísť k svoju domu.

1.15.3. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu o splnení
podmienky podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda že jeho prístup k rodinnému domu
nemožno zabezpečiť inak ako žalobcom navrhovaným vecným bremenom.
1.16. Súd prvej inštancie záverom poukázal i na nezodpovedný prístupu právneho predchodcu žalobcu,
ktorý si nevybudoval k domu prístupovú cestu od verejnej komunikácie, práve naopak, pred domom

vytvoril rovinatý terén, čím sa dostal do situácie, že inak ako cez pozemok žalovanej sa k domu nedostal,
pritom však tento prístup si nijakým právnym úkonom (napr. dohodou) nezabezpečil.
1.16.1. Žalobca mal vedomosť o tom, že právne prístup ku kupovanej nehnuteľnosti zabezpečený
nemá a bolo len na jeho rozhodnutí, či napriek tomu nehnuteľnosti kúpi, alebo nie, hoci sa zaoberá
sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností.
1.17. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“) a
žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
2.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e) f), h) CSP.

2.2. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremeno, že jeho prístup
k rodinnému domu nemožno zabezpečiť inak ako cez pozemok žalovanej, čo je v rozpore s vykonaným
dokazovaním.
2.2.1.Zdokazovaniavykonanéhoprvoinštančnýmsúdomnespornevyplynulo,žeon akovlastníkstavby
nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Vlastníkom pozemku priľahlého k pozemku je žalovaná.

2.2.2. Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jeho pozemok, na ktorom je postavená stavba,
hraničí s verejnou komunikáciou spravovanou obcou Večelkov.
2.3. V súvislosti s otázkou práva cesty poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 20.
júla 2005 sp. zn. 22 Cdo 1897/2004 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len ,,najvyšší súd“) z 27. júna 1972 sp. zn. Cpj 59/71 (R 65/1972).

2.4. Pokiaľ ide o posúdenia práva prejazdu, z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, či si on prejazd
k svojej stavbe môže alebo nemôže zabezpečiť inak ako cez parcelu žalovanej.
2.4.1. Prvoinštančný súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal zo záväzného stanoviska
vypracovaného D. D. J., z ktorého vyplýva, že z verejnej komunikácie je podľa platných technických
noriem možné vybudovať prístupovú cestu aj bez potreby zásahu do oporného múru, a to osadením

oceľových schodov kopírujúcich oporný múr po dĺžke, ktorými by sa prekonala jeho výška a za oporným
múrom terénnymi úpravami zeminy a zelene by sa vytvoril chodník s terénnymi schodmi k parcele č.
XX/X.
2.4.2. Uvedené záväzné stanovisko ale vôbec nerieši otázku možnosti vybudovania prístupovej cesty
(teda prechodu a prejazdu), ale len otázku prechodu (peši). Stanovisko sa nezaoberá možnosťou, alebo

nemožnosťou vybudovania prejazdu z miestnej komunikácie k jeho domu cez jeho pozemok. Je zrejmé,
že stavebný zásah do oporného múru statik neodporúčal, keďže prístup peši navrhol riešiť vybudovaním
schodov bez zásahu do oporného múru. Vybudovanie cesty pre motorové vozidlo by si nepochybne
takýto zásah vyžadovalo.
2.5. Zo statických posudkov D. H. I. z decembra 2022 a z marca 2023 vyplýva, že zásah do oporného

múru je veľmi náročný a mohlo by dôjsť k porušeniu svahu, terénu pred rodinným domom a v najhoršom
prípade aj k poškodeniu rodinného domu, prípadne by mohlo dôjsť k poškodeniu jestvujúceho oporného
múru a k nutnosti vybudovať nový železobetónový oporný múr. Zásah teda neodporúčal. Je teda zrejmé,
že zásah do oporného múru by bol experimentom, ktorý by mohol ohroziť samotnú stavbu žalobcu.
2.6. Mal za to, že súd prvej inštancie vyhodnotil záver o veľkej rizikovosti zásahu do oporného múru

nesprávane a účelovo, pričom súd prvej inštancie v rozpore s vykonanými dôkazmi vytvoril vlastný
úsudok.
2.7. Pokiaľ sa jedná o otázku nákladov na vybudovanie prístupovej cesty po vykonaní zásahu do
oporného múru, tieto vychádzali z predpokladu, že by takáto možnosť výstavby bola možná. Z
vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že vybudovanie prístupovej cesty je veľmi

rizikové a prakticky nemožné.
2.8. Podotkol, že žalovaná začala so zabezpečovaním príslušných povolení na výstavbu prístrešku
po začatí konania, a to účelovo v snahe zmariť zriadenie práva prechodu k jeho stavbe. Nevydanímneodkladného opatrenia došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu garantovanú v čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“).
2.9. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo statického posudku D. D. J.. Mal za to,

že aj laickým posúdením možno dospieť k záveru, že vzhľadom na sklon svahu a blízkosť verejnej
komunikácie nie je možné peší prístup k jeho stavbe vybudovať. Pokiaľ žalovaná tvrdila niečo iné, mala
túto skutočnosť preukázať.
2.10. Ďalej poznamenal, že absentuje v písomnom vyhotovení rozsudku argumentácia súdu prvej
inštancie pri ústnom odôvodnení rozsudku, a to že po vybudovaní prístrešku súd prvej inštancie

nemohol žalobe vyhovieť v rozsahu prechodu, keďže žalobca nepredložil nový geometrický plán a
nezmenil žalobný petit, ktorým by inak vymedzil, cez ktorú časť pozemku žalovanej chce prechádzať
peši k svojej stavbe.
2.11. Záverom dodal, že právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí
základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), v ktorom je implikované aj právo na súdnu ochranu zaručené

čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom
a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, keď v hodnotení skutkových zistení
absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne

posudzovaných skutočností nezhodnotil (Zo súdnej praxe č. 37/2010).
2.11.1. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (Zo súdnej praxe č. 56/2008).

2.11.2. Mal za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, resp. jednotlivé časti
odôvodnenia si navzájom odporujú.
2.12. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“
alebo ,,odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie vo veci, eventuálne odvolací súd sám meritórne vo veci rozhodol a žalobe v celom rozsahu

vyhovel. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania a odvolacieho konania.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo
správne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci, preto rozsudok je vecne
správnym a zákonným rozhodnutím, ktoré je náležite odôvodnené.

3.1. S odvolacími námietkami žalobcu nesúhlasila, pričom poukázala na svoje predchádzajúce
vyjadrenia, ako aj na záväzné stanovisko D. J. z marca 2023 (ktoré žalobca účelovo nesprávne
vykladá), z ktorého vyplýva okrem možnosti vybudovania pešieho prístupu k nehnuteľnosti žalobcu
s minimálnymi nákladmi pomocou oceľových schodov, čo nevyžaduje zásah do oporného múru, aj
možnosť vybudovania prístupu s vozidlami.

3.1.1. V tejto súvislosti poukázala na časť „Variantu 2“ záväzného stanoviska D. J. z marca 2023,
z ktorej vyplýva: ,,Prístupová a príjazdová cesta by mohla byť vybudovaná nasledovným spôsobom. Od
zvonice by bol vytvorený terénny nábeh na parcelu č. XX/X, kde je potrebné rozobratie oporného múru
v potrebnom rozsahu, miere podľa terénneho návrhu autorizovaného projektanta pre cestnú dopravu,
ktorého návrh bude obsahovať maximálnu možnú mieru prístupu zohľadňujúc max. možný sklon cesty.

Zo statického hľadiska je možné zasiahnuť bezpečne do jestvujúceho oporného múru a navrhovaným
riešením ho vystužiť a pripraviť jeho fungovanie pre navrhovaný stav. Terénnymi úpravami v tomto
prípade je potrebné zasahovať do oporného múru a investícia na vybudovanie prístupovej cesty je
primeraná návrhu. Presné riešenie je predmetom vykonávacieho projektu. V tomto prípade je potrebné
zasahovať do oporného múru, a príjazdová a prístupová cesta na parcelu č. XX/X motorovými vozidlami

je možná. Táto varianta si vyžaduje investičné náklady na realizáciu.
Odpoveď : Je možné zrealizovať podľa platných technických noriem príjazdovú a prístupovú cestu z
obecnej komunikácie cez obecnú parcelu XXX/X na pozemok s parcelným číslom XX/X v obci Večelkov.
Varianta 1 je v tomto prípade úspornejšia ako varianta 2.“
3.1.2. Z uvedeného doplnenia stanoviska je zrejmé, že prístupovú cestu pre peší prístup ako aj prístup

s vozidlami je možné vybudovať, pričom zo statického hľadiska je možné zasiahnuť bezpečne do
jestvujúceho oporného múru a navrhovaným riešením ho vystužiť a pripraviť jeho fungovanie pre
navrhovaný stav.3.1.3. Uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožnila s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie (odsek
34.) o neunesení dôkazného bremena na strane žalobcu v súvislosti s nemožnosťou zabezpečiť prístup
k rodinnému domu iným spôsobom.

3.2. Odmietla tvrdenia žalobcu, podľa ktorých účelovo v snahe zmariť zriadenie práva prechodu k stavbe
žalobcu ona začala so zabezpečovaním príslušných povolení na výstavbu prístreška po začatí konania.
3.2.1. Podotkla, že projekt na výstavbu prístreška je z marca 2021, pričom mala záujem vybudovať
prístrešok už dlhšiu dobu, čo vyplynulo aj z jej výsluchu na pojednávaní a z jej vyjadrení.
3.2.2. V súvislosti s postaveným prístreškom pre motorové vozidlo poukázala na rozsudok

Najvyššieho súdu ČR z 25. februára 2010 sp. zn. 22 Cdo 2411/2008.
3.3. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej
voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalovaná vo svojom
vyjadreníneuviedlanovéskutočnosti,ktorébynebolipredmetomjehoodvolania, pretopoukázalvcelom

rozsahu na svoje odvolanie.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce
a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.

9. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu, a s ktorými by sa prvoinštančný

súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný
právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého
rozhodnutia.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom sporu bolo zriadenie vecného bremena práva cesty
podľa § 151o ods. 3 OZ.12. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

13. Základnými podmienkami na zriadenie práva nevyhnutnej cesty sú: a) vlastník stavby nie je súčasne
vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, c) neexistujú
okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.
13.1. Podľa § 151 o ods. 3 OZ je možné zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby (ktorý

súčasne nie je vlastníkom priľahlého pozemku), avšak nie v prospech vlastníka pozemku.
13.2. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby k verejnej komunikácii (napr.
k ceste, miestnej či účelovej komunikácii), prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku
komunikácii. Priľahlým pozemkom sa preto nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku
vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné.
13.3. Pod právom cesty cez cudzí pozemok je treba rozumieť nielen právo prechodu, ale aj právo

prejazdu, ak je to potrebné pre riadne využitie nehnuteľnosti.
13.4. Vecné bremeno práva cesty podľa § 151 o ods. 3 OZ nemožno zriadiť, ak si vlastník stavby môže
zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie.
13.5. Z rozsudku najvyššieho súdu z 27. júna 2023 sp. zn. 1Cdo/74/2022 vyplýva: ...(„) 22. Podľa §
151o ods. 3 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k

stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
22.1. Ustanovenie § 151o ods. 3 bolo do Občianskeho zákonníka doplnené zákonom č. 568/2007
Z. z. a má svoj pôvod v zákone č. 140/1896 r. z., o prepožičiavaní nevyhnutných ciest, ktorý bol
zrušený Občianskym zákonníkom č. 141/1950 Zb. Od 1. apríla 1952 do 1. januára 2008 vecné bremeno

spočívajúce v práve nevyhnutnej cesty (cesty z núdze) bolo možné zriadiť len podľa stavebného zákona
v súvislosti s vyvlastnením [§ 108 ods. 2 písm. d) a § 109 ods. 1 StavZ]. Prijatie ustanovenia § 151o ods.
3 v roku 2007 zákonodarca odôvodnil potrebami praxe. V Českej republike bolo ustanovenie § 151o
ods. 3 v rovnakom znení doplnené už skôr, a to zákonom č. 367/2000 Sb. s účinnosťou od 1. januára
2001. Situácia predvídaná v § 151o ods. 3 OZ vo svojej podstate predstavuje konflikt vlastníckeho práva

vlastníka stavby s vlastníkom pozemku.
22.2. Zriadiť vecné bremeno práva cesty podľa § 151o ods. 3 OZ možno za podmienok v tomto
ustanovení uvedených. Na zriadenie práva nevyhnutnej cesty musia byť splnené tieto tri podmienky: a)
vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak a c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

22.3. Ad a): Podľa § 151o ods. 3 OZ možno zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby,
nie v prospech vlastníka pozemku. Ak zákon upravuje zriadenie vecného bremena výlučne v prospech
jediného subjektu - vlastníka stavby, nemožno zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka inej
nehnuteľnej veci, teda ani v prospech vlastníka pozemku. Právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len na
návrh vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je vlastníkom priľahlého pozemku.

22.4. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii prípadne k
pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Súdna prax pri aplikácii § 151o ods. 3
OZ používa širšieho výkladu v prospech vlastníkov stavieb, pokiaľ ide o výklad slov „priľahlý pozemok“.
Priľahlým pozemkom sa preto nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale
aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, to znamená aj pozemky vzdialenejšie. Keďže

účelom prístupu spočívajúceho v práve cesty v zmysle § 151o ods. 3 OZ je zabezpečenie prístupu k
verejnej komunikácii (napr. k ceste, miestnej či účelovej komunikácii), priľahlými pozemkami sú všetky
pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže k verejne komunikácii dostať. Právo cesty v prospech
vlastníka môže súd zriadiť v zmysle § 151o ods. 3 OZ aj vtedy, keď je táto stavba obklopená pozemkami
vlastníka stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník stavby cez svoje pozemky nedostane k verejnej

komunikácii (pozri napr. R 60/2006).
22.5. Vecné bremeno ako právo nevyhnutnej cesty môže byť zriadené už k existujúcej ceste alebo
môže byť na náklady vlastníka stavby zriadená cesta nová. Nie je ani rozhodujúce, k akému účelu je
stavba používaná, či je to obytný dom, alebo továreň. Pre rozsah zriaďovaného práva je rozhodujúca
hospodárska potreba stavby, resp. spôsob a rozsah jej užívania; cestu však možno zriadiť iba v takom

rozsahu, bez ktorého by obvyklé užívanie stavby bolo znemožnené alebo značne sťažené. Podstatné
pritom je, aby vlastníkovi stavby bolo umožnené predmet svojho vlastníctva užívať.22.6. Podľa § 151o ods. 3 OZ právo cesty je možné zriadiť iba cez pozemok, nie cez budovu (teda tak,
že by cesta využívala budovu - viedla cez jej súčasť; pozri k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.
zn. 22Cdo/1274/2003, na www.nsoud.cz).

23. Ad b): Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Nevyhnutnú cestu možno zriadiť len vtedy, ak nemožno
prístup zabezpečiť inak, teda najmä zmluvne. Prístup musí byť zabezpečený k verejnej ceste (napr. k
ceste, miestnej či účelovej komunikácii). Vecné bremeno práva cesty podľa § 151o ods. 3 OZ nemožno
zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie.

23.1. Prístup nemožno zabezpečiť inak aj v prípade, že zabezpečenie takého prístupu bude
síce technicky možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne také vysoké (spravidla
budú mnohonásobne prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva cesty), že
ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Technická možnosť zriadiť prístup inak je
nevýznamná aj v prípade, že vytvorenie iného prístupu (napr. nového vchodu do budovy) by nedovoľoval
všeobecne záväzný právny predpis, resp. rozhodnutie oprávneného orgánu.

23.2. Podmienka, že prístup vlastníka stavby nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník
priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho
časť odpredá, alebo že mu zriadi vecné bremeno zmluvou, a to za obvyklú cenu (pozri R 32/2006).
Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej
veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel (pozri napr. rozsudky

Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/3903/2008, či sp. zn. 22Cdo/2854/2010, na www.nsoud.cz).
24. Ad c): Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo
obmedzené čo možno najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby má možnosť zriadiť prístup k stavbe
bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, napríklad zriadením nového vchodu k priľahlej verejnej
komunikácii, nemožno právo vecného bremena cesty zriadiť.

24.1. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto je vždy
treba porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi
zaťaženého pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby
zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. Preto môže zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce
právu cesty v rozsahu objektívne zabezpečujúcom riadne užívanie stavby, aj keď nepôjde o užívanie

komfortné - napríklad podľa okolností prípadu nemusí mať vlastník stavby zabezpečený príjazd k domu
autom za účelom jeho garážovania, ak by to neprimerane obmedzilo vlastníka pozemku (Občiansky
zákonník I, 2. vydanie, 2019, Števček, Dulák, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.).(“)...

14. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že dokazovanie je jeden zo

základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať
zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie sporu. Ustanovenie § 185
CSP zaviedlo princíp formálnej pravdy.
14.1. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré
mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to,

že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi
tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom
je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
14.1.1. V prípade tohto konania ide o civilné sporové konanie, ktoré je konaním kontradiktórnym, v
ktorom strany sporu majú povinnosť poskytnúť svoje skutkové tvrdenia a následne preukázať pravdivosť

svojich tvrdení (uniesť tzv. dôkazné bremeno).
14.1.2. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia
a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí,
že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej
povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie

povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví
v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore.
14.1.3. Pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia,
ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca
urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho

vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy
zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí
byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných
a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy dôležité a právnerelevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu
predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho
podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi

k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce
z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz.

15. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu je potrebné
uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd
v odvolacom konaní skúma (okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania), či súd
prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, a či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní
dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie
(kde možno zaradiť i nevykonanie stranou sporu navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že
prvoinštančným súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva

z prevedených dôkazov), prípadne, ak má za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 384
ods. 1 CSP)
15.1. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie,
z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho

ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany
prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými
pravidlami a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť.
15.1.1. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie postupoval v súlade s Čl.
15 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého ,,Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade

s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.“
15.1.2. Súd prvej inštancie hodnotil všetky vykonané dôkazy, ako aj skutkové prednesy strán, či iné
procesné úkony podľa svojej voľnej úvahy, ktoré limity boli ústavnoprávne, pričom zákonnú silu pripísal
jednotlivým dôkazom súd prvej inštancie podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu
voľného hodnotenia dôkazov.

16. Súd prvej inštancie postupoval správne, disponujúc so statickými posudkami D. H. I. č. 2022-110
z decembra 2022 a č. 2023-11 z marca 2023 (prílohová obálka č.l. 91 spisu), ktoré boli predložené súdu
prvej inštancie žalobcom a záväznými stanoviskami D. D. J. z marca 2023 (č.l. 167 spisu) a z júna
2023 (č.l. 197-198 spisu), ktoré boli predložené žalovanou, zhodnotil presvedčivosť statických posudkov

D. H. I. a záväzných stanovísk D. D. J., ich logické odôvodnenie a súlad s ostatnými vykonanými
dôkazmi (vrátane obhliadky na mieste samom vykonanej súdom prvej inštancie dňa 21. marca 2023,
viď Zápisnica z obhliadky, č.l. 149-150 spisu), keď ich zhodnotil v tom zmysle, ktorý z nich a z akých
dôvodov vzal za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádzal zo záverov statických
posudkov D. H. I..

17. Pokiaľ D. H. I. v statických posudkoch zaujal záver, že nie je možné vybudovanie vjazdu na pozemok
žalobcu a pre vybudovanie vchodu a schodiska pre peší prístup na pozemok by bolo potrebné narušenie
kamenného oporného múru, pričom tento zásah neodporučil, pretože by mohlo dôjsť k zosunu svahu
nad oporným múrom, i podľa názoru odvolacieho súdu (totožne s názorom prvoinštančného súdu) ide

o všeobecný záver, keďže samotný D. H. I. v závere statického posudku č. 2023-11 z marca 2023 sa
vyjadril, že bez podrobného zamerania a preskúmania oporného múru, zamerania svahu, jeho
geologického zloženia nie je možné posúdiť únosnosť gravitačného oporného múru.

18. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie statické posudky D. D. J. hodnotil voľne,

v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi z hľadiska ich vnútornej logiky, t. j. vo vzťahu k skutkovým
okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov.
18.1. I podľa názoru odvolacieho súdu závery záväzných stanovísk D. D. J. z marca 2023 (č.l. 167
spisu) a z júna 2023 (č.l. 197-198 spisu) sú náležitým spôsobom odôvodnené, sú podložené obsahom
stanoviska autorizovaného stavebného inžiniera, ktorý prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými

bolo potrebné v posudzovanej veci sa vysporiadať, pričom závery záväzných stanovísk nie sú v rozpore
s výsledkami ostatných dôkazov a zároveň ich odôvodnenie zodpovedá pravidlám logického myslenia.
18.2. D. D. J. v záväznom stanovisku z júna 2023 vyvrátil záver D. H. I. o nemožnosti vybudovanie
vjazdu na pozemok žalobcu, a že pre vybudovanie vchodu a schodiska pre peší prístup na pozemok bybolo potrebné narušenie kamenného oporného múru, keď uviedol ...(„) Varianta 1 Prístupová cesta by
mohla byť vybudovaná nasledovným spôsobom. Od zvonice by boli osadené oceľové schody kopírujúce
oporný múr po dĺžke, ktorými by sa prekonala jeho výška a za oporným múrom terénnymi úpravami

zeminy a zelene by sa vytvoril chodník z terénnymi schodmi po skúmanú parcelu č.XX/X. Terénnymi
úpravamiaoceľovýmischodminiejepotrebnézasahovaťdoopornéhomúruainvestícianavybudovanie
prístupovej cesty je minimálna. Presné riešenie je predmetom vykonávacieho projektu. V tomto prípade
nie je potrebné zasahovať do oporného múru, ale príjazd na parcelu č. XX/X motorovými vozidlami nie
je možný no peší prechod je možný. Táto varianta si vyžaduje minimálne náklady na realizáciu.

Varianta 2 Prístupová a príjazdová cesta by mohla byť vybudovaná nasledovným spôsobom. Od
zvonice by bol vytvorený terénny nábeh na parcelu č. XX/X, kde je potrebné rozobratie oporného múru
v potrebnom rozsahu, miere podľa terénneho návrhu autorizovaného projektanta pre cestnú dopravu,
ktorého návrh bude obsahovať maximálnu možnú mieru prístupu zohľadňujúc max. možný sklon cesty.
Zo statického hľadiska je možné zasiahnuť bezpečne do jestvujúceho oporného múru a navrhovaným
riešením ho vystužiť a pripraviť jeho fungovanie pre navrhovaný stav. Terénnymi úpravami v tomto

prípade je potrebné zasahovať do oporného múru a investícia na vybudovanie prístupovej cesty je
primeraná návrhu. Presné riešenie je predmetom vykonávacieho projektu. V tomto prípade je potrebné
zasahovať do oporného múru, a príjazdová a prístupová cesta na parcelu č. XX/X motorovými vozidlami
je možná. Táto varianta si vyžaduje investičné náklady na realizáciu.
Odpoveď : Je možné zrealizovať podľa platných technických noriem príjazdovú a prístupovú cestu z

obecnej komunikácie cez obecnú parcelu XXX/X na pozemok s parcelným číslom XX/X v obci Večelkov.
Varianta 1 je v tomto prípade úspornejšia ako varianta 2.“
18.3.Zuvedenéhovyplýva,žeD.D.J.vzáväznomstanoviskuzjúna2023riešiotázkumožnosti prístupu
z verejnej komunikácie na pozemok žalobcu nielen prístupovou cestou ale aj príjazdovou cestou (viď
Varianta 2), preto je mylný názor žalobcu v odvolaní, že záväzné stanovisko nerieši otázku možnosti

vybudovania prístupovej cesty (teda prechodu a prejazdu), ale len otázku prechodu (peši).
18.4. Odvolací súd dodáva, že záväzné stanovisko D. D. J. nadväzuje na stanovisko k žiadosti
ObecnéhoúraduVečelkovz22.augusta2022,zktoréhovyplýva,žeobecnýúradakopríslušnýstavebný
úrad nemá žiadne námietky voči vybudovaniu prístupu na parcelu č. XX/X (pre rodinný dom súp. č. XXX)
v katastrálnom území C. z miestnej (obecnej) komunikácie (č.l. 75 spisu).

19. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v spore nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno), že existuje
len jediná reálna možnosť prístupu žalobcu k jeho rodinnému domu, a to cez nehnuteľnosť žalovanej.
19.1. Práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že existujú ďalšie realizovateľné alternatívy
prístupu, ktoré navrhla žalovaná, a ktoré žalobca relevantným spôsobom nevyvrátil alebo nespochybnil,

a to priamo z miestnej komunikácie cez pozemok vo vlastníctve žalobcu k rodinnému domu žalobcu
v obci Večelkov.

20. Pretože v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu zamietol.

21. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd dodáva, že žalovaná bola oprávnená
na nehnuteľnosti v jej vlastníctve (parcele C KN parc. č. XX/X) vybudovať prístrešok, keďže konala
v zmysle § 123 OZ, podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

22. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie
na základe jeho návrhu nenariadil neodkladné opatrenie, odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto
odvolacieho konania je odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie, a nie odvolanie žalobcu
voči uzneseniu súdu prvej inštancie zo 7. novembra č.k. 12C/35/2022-92, ktorým súd prvej inštancie

v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. januára 2023 č.k. 15Co/121/2022-112
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (uloženia žalovanej umožniť žalobcovi prechod
motorovými vozidlami a pešo po pozemku parc. č. XX/X) zamietol, tieto odvolacie argumenty mal
žalobca uplatniť v odvolacom konaní, ktoré bolo vedené na Krajskom súde pod sp. zn. 15Co/121/2022,
a preto nespadajú pod prieskumnú činnosť odvolacieho súdu v tomto odvolacom konaní (vedenom pod

sp. zn. 13Co/88/2023).

23. Ak žalobca v odvolaní poukázal na to, že v písomnom vyhotovení rozsudku absentuje i iná
argumentácia súdu prvej inštancie pri ústnom odôvodnení rozsudku ohľadne absencie aktuálnehogeometrického plánu, odvolací súd konštatuje, že prehratím zvukového záznamu z pojednávania na
súde prvej inštancie dňa 28. júna 2023 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie
žaloby na základe totožného argumentu, ktorý bol uvedený v písomnom vyhotovení rozsudku (t.j.

možnosť priameho prístupu z miestnej komunikácie cez pozemok vo vlastníctve žalobcu k stavbe).
23.1. Otázka neaktuálnosti geometrického plánu predloženého žalobcom spolu so žalobou by bola
podstatná jedine v prípade, ak by súd prvej inštancie vyhovel žalobe. Pokiaľ teda súd prvej inštancie
absenciu aktuálneho geometrického plánu neuviedol v odôvodnení rozsudku (hoc ju uviedol pri ústnom
odôvodnení rozsudku), nedošlo týmto postupom súdu prvej inštancie k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

24. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách
konania (druhý výrok), keďže súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

25. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
25.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval zásadu

zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP.
25.2. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, preto jej podľa § 255
ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
25.3. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,

d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej

pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.