Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200096
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3021200096.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu:
A. B. C., s miestom podnikania J. Bottu 1260/32, Partizánske, IČO: 11 741 180, právne zastúpený: JUDr.
Matej Valjent, advokát so sídlom Jesenského 232, Partizánske, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100480122/2021 zo dňa 23.3.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oznámením o daňovej kontrole č. 101885437/2019 zo dňa 6.8.2019 Daňový úrad Trenčín, pobočka
Partizánske podľa § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok) oznámil
kontrolovanému daňovému subjektu - žalobcovi výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2019 a začiatok daňovej
kontroly určil na deň 2.8.2019. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku
ukončená dňa 10.9.2020 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 101383977/2020 zo dňa 3.9.2020

žalobcovi, súčasťou ktorého bola výzva podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole v lehote 30 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol určený rozdiel
v sume 5954,89 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019, nadmerný odpočet v sume 4006,40
eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 1 948,49 eur, pričom žalobca sa
v lehote určenej správcom dane k protokolu nevyjadril, o čom správca dane spísal podľa § 68 ods. 2
písm. c) Daňového poriadku úradný záznam. Následne rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka
Partizánske č. 101646078/2020 zo dňa 29.10.2020 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového

poriadku určený rozdiel v sume 5954,89 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019, nadmerný
odpočet v sume 4006,40 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 1948,49
eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom v sume 5954,89 eur z faktúr
od dodávateľa Energetické systémy Slovensko a.s., nasledovne:
- faktúra č. 20190079 zo dňa 2.5.2019, predmet: Base Cardomilc, Base D., E. F. E., E. G., H. I., H. G.,
H. J., základ dane 8233,46 eur, 20 % DPH 1646,69 eur,
- faktúra č. 20190082 zo dňa 2.5.2019, predmet: citrónová aróma prášková, základ dane 2 695 eur, 20

% DPH 539 eur,
- faktúra č. 20190083 zo dňa 3.5.2019, predmet: sušené mlieko Opočno, základ dane 3 450 eur,
20 % DPH 690 eur,- faktúra č. 20190085 zo dňa 6.5.2019, predmet: sušené mlieko Opočno, základ dane 9 900 eur, 20 %
DPH 1980 eur,
- faktúra č. 20190099 zo dňa 22.5.2019, predmet: múka hladká pšeničná, základ dane 2 496 eur,

20 % DPH 499,20 eur,
- faktúra č. 20190100 zo dňa 22.5.2019, predmet: smotana, základ dane 3000 eur, 20 % DPH 600 eur.

2. Správca dane vo svojom rozhodnutí č. 101646078/2020 zo dňa 29.10.2020 ustálil, že v
posudzovaných zdaniteľných obchodoch vznikol daňový únik tým, že dodávateľ a subdodávateľ žalobcu

pôsobili v umelo vytvorenom obchodnom reťazci ako nárazníkové spoločnosti, ktoré prostredníctvom
vystavených faktúr predstierali, že medzi sebou obchodujú takým spôsobom, že tovar uvedený na
faktúre nakúpili a s malým navýšením ceny ho predali ďalej s cieľom získania odpočítania DPH u
žalobcu, pričom subdodávateľ DPH do štátneho rozpočtu neuhradil a vznikol mu daňový nedoplatok.
Správca dane dodal, že ak jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca
si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú DPH a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za

účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko
takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a
primeranej obozretnosti, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania. Správca dane dospel k
záveru, že žalobca mohol a mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie DPH je
súčasťou podvodného konania zo strany subdodávateľa a umelo vloženého dodávateľa dodávateľského

reťazca a žalobca mal a mohol prijať opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie, prípadne jeho účasť
na takomto konaní.

3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č.
101646078/2020 zo dňa 29.10.2020 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100480122/2021 zo dňa

23.3.2021 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 101646078/2020
zo dňa 29.10.2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že rozhodnutie
správcu dane obsahuje v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku všetky zákonnom stanovené
náležitosti, správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a
vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s

judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ. Žalovaný zdôraznil, že záver
správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné
presvedčivo konštatovať, že žalobca, jeho dodávateľ a subdodávateľ vzájomný obchodný vzťah bez
riadneho podnikateľského dôvodu účelovo predstierali s cieľom získania takého daňového zvýhodnenia,
na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený.

4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že spornou otázkou nebola reálna
existencia tovaru a jeho použitie na uskutočnené zdaniteľné plnenia na výstupe. Nebolo sporné, že
žalobca sa zaoberá výrobou a predajom zmrzlinových kornútov a komponentov do zmrzliny. Žalobca
má cca 8 zamestnancov, prevádzku aj skladové priestory, v majetku má strojné zariadenie, budovu aj

autá. Spornou otázkou bolo dodanie tovaru prostredníctvom deklarovaného dodávateľského reťazca
tvoreného dodávateľom Energetické systémy Slovensko a.s. a subdodávateľom Energetické systémy
s.r.o. Správca dane zistil neobvyklé okolnosti obchodných transakcií, ktoré v nadväznosti na konanie
žalobcu zakladajú dôvodné pochybnosti, že dodávateľ, subdodávateľ a žalobca deklarovali vzájomné
obchodné transakcie len pre daňové účely, pričom sporné plnenia žalobcovi reálne nedodal deklarovaný

dodávateľ, pretože žalobca pri sporných obchodných transakciách sám konal priamo s dodávateľmi
tovaru z iných členských štátov EÚ.

5. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, dodávateľ žalobcu síce
potvrdil spoluprácu so žalobcom a taktiež potvrdil i dodanie tovaru v zmysle sporných faktúr. K

okolnostiam prepravy a k skladovaniu tovaru sa však dodávateľ žalobcu vyjadril len všeobecne a
nekonkrétne a taktiež sa nevedel vyjadriť k spôsobu prepravy od subdodávateľa. Ani deklarovaný
subdodávateľ, ktorý formálne potvrdil spoluprácu s dodávateľom, nevedel poskytnúť žiadne konkrétne
informácie o preprave tovaru a jeho skladovaní. Bolo zistené, že deklarovaný subdodávateľ Energetické
systémy s.r.o. je nekontaktným subjektom, faktúry vystavené dodávateľmi tovaru z iných členských

štátov EÚ pre subdodávateľa Energetické systémy s.r.o. uhrádzal deklarovaný dodávateľ Energetické
systémy Slovensko a.s., pričom s dodávateľmi tovaru z iných členských štátov EÚ nejednal
subdodávateľ Energetické systémy s.r.o., ale obchody dojednával deklarovaný dodávateľ Energetické
systémy Slovensko a.s., alebo priamo žalobca. Skutočnosť, že za tovar platil priamo dodávateľ, ktorýza subdodávateľa aj konal spoločne so žalobcom je neobvyklá a neštandardná a to s poukázaním na
to, že nekontaktný subdodávateľ súvisiacu DPH do štátneho rozpočtu nezaplatil. Uvedené skutočnosti
zakladajú dôvodné podozrenie, že deklarovaný obchodný reťazec v tuzemsku bol vytvorený účelovo,

bez riadneho podnikateľského dôvodu s cieľom získania daňového zvýhodnenia v podobe uplatnenia
práva na odpočet DPH, na ktorý by inak nebol žalobca oprávnený. V prípade, ak by žalobca nadobudol
tovar priamo od dodávateľov z iných členských štátov EÚ, bola by transakcia neutrálna, pretože by
bol uplatnený prenos daňovej povinnosti na žalobcu, ktorý by súvisiacu DPH priznal a zároveň by si
daň odpočítal, ale účelovým zapojením tuzemského dodávateľa a subdodávateľa, avšak bez riadneho

podnikateľského dôvodu a bez zaplatenia DPH bola vytvorená situácia, pri ktorej žalobca získal daňovú
výhodu v podobe odpočítania DPH, na ktorú by inak nedosiahol.

6. Ohľadne deklarovaného dodávateľa, spoločnosti Energetické systémy Slovensko a.s. bolo zistené,
že za zdaňovacie obdobie máj 2019 daňový subjekt síce podal daňové priznanie, DPH však do štátneho
rozpočtu neodviedol a nedoplatok na dani predstavuje celkovo sumu 109 647,83 eur, z toho nedoplatok

na DPH predstavuje sumu 86 068,82 eur.

7. Ohľadne deklarovaného subdodávateľa, spoločnosti Energetické systémy s.r.o. bolo zistené, že jej
konateľom je E. K., ktorý je osobou, ktorá figuruje vo viac ako 500 položkách. Spoločnosť Energetické
systémy s.r.o. síce podala za zdaňovacie obdobie máj 2019 daňové priznanie, do štátneho rozpočtu

však DPH neodviedla, pričom jej nedoplatky predstavujú sumu 1 648 554,22 eur.

8. Žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia ustálil, že správca dane dôvodne vyjadril pochybnosti
o dodaní tovaru prostredníctvom deklarovaného dodávateľa Energetické systémy Slovensko a.s. a
subdodávateľa Energetické systémy s.r.o. Zo zistení nepochybne vyplýva, že plnenie, ktoré žalobca

prijal bolo spojené s podvodným konaním, pričom DPH, ktorú si žalobca odpočítal na vstupe, nebola
do štátneho rozpočtu odvedená. Subdodávateľ Energetické systémy s.r.o. reálne nevykonával žiadnu
ekonomickú činnosť, jeho úlohou bolo faktúry vystaviť a vykázať v daňovom priznaní s cieľom navodiť
dojem reálneho obchodovania a zachovania neutrality DPH, avšak s chýbajúcou daňou, ktorú do
štátneho rozpočtu nezaplatil. To, že subdodávateľ Energetické systémy s.r.o. nebol ekonomicky činným

subjektom je zrejmé i z toho, že za zdaňovacie obdobie rok 2019 nepodal daňové priznanie k
dani z príjmov a konateľom je E. K., ktorý je pre správcu dane známy, nakoľko sa jedná o osobu,
ktorá je štatutárom mnohých nekontaktných obchodných spoločností. Dodanie tovaru prostredníctvom
deklarovaného dodávateľa a subdodávateľa bolo predstierané len pre daňové účely a žalobca, ktorému
predstieranie právnych úkonov v účelovo vytvorenom dodávateľskom reťazci zabezpečilo daňovú

výhodu o tejto skutočnosti musel vedieť a nekonal v dobrej viere a to najmä s poukázaním na skutočnosť,
že žalobca pri obchodných transakciách sám konal s dodávateľmi tovaru z iných členských štátov EÚ,
pričom realizoval objednávky tovaru a taktiež jeho prepravu z čoho vyplýva, že vedomostná stránka
žalobcu o nezákonnom alebo podvodnom konaní iného subjektu je zrejmá.

9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného
č. 100480122/2021 zo dňa 23.3.2021. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že on svoje dôkazné bremeno
uniesol, keď disponuje faktúrou a reálnym tovarom. Tým žalobca splnil podmienky svojho nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Za najrôznejšie nedostatky v prostredí dodávateľa a subdodávateľa
nezodpovedá, preto tieto nedostatky nemôžu byť dôvodom na nepriznanie odpočtu DPH u žalobcu ako

odberateľa. Pokiaľ tak správca dane a žalovaný učinili, nezákonne preniesli na žalobcu zodpovednosť
jeho dodávateľa a subdodávateľa za neplnenie si ich povinností, pričom so subdodávateľom nebol
žalobca ani v žiadnom obchodnom vzťahu. Navyše, žalobca nezískal žiadnu daňovú výhodu, nakoľko
predmetný potravinársky tovar by pre svoju výrobu musel zabezpečiť od iného dodávateľa, pričom
by mu rovnako vzniklo právo na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, ako je to v tomto prípade.

Skutkové zistenia správcu dane a žalovaného tak považoval žalobca za nedostatočné, neúplné a
nesprávne vyhodnotené. Zároveň bol žalobca toho názoru, že správca dane a žalovaný vychádzali z
nesprávneho výkladu rozloženia dôkazného bremena, keďže dôkazné bremeno žalobcu nie je možné
vnímať ako absolútne. Taktiež uviedol že ak aj došlo k podvodnému konaniu, resp. že žalobca o ňom
vedel alebo mohol vedieť, žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil, na základe akých v daňovom

konaní vykonaných dôkazov mohol/mal žalobca mať vedomosť o prípadnom protiprávnom konaní jeho
dodávateľa, resp. subdodávateľa hoci odpoveď práve na tento argument je kľúčová. Okrem uvedeného
dal do pozornosti nutnosť dodržiavania zásad daňového konania, či zákonnú požiadavku zachovania
lehoty na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku.10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal zopakoval argumentáciu vyslovenú
v napadnutom rozhodnutí a dodal, že žalobca nesplnil podmienky uplatnenia práva na odpočet DPH
podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o DPH”).
11. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
12. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k.13S/30/2021-82 zo dňa 8.9.2021 rozhodol o žalobe žalobcu
tak, že ju ako nedôvodnú postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len ,,S.s.p.”) zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný rozsudkom sp.zn.4Sfk/13/2022 zo dňa
25.4.2024 tak, že napadnutý rozsudok zrušil s tým, že úlohou správneho súdu bude aj s poukazom
na príslušnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vec opätovne posúdiť a to hlavne v otázke dôvodov, pre
ktoré nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane. Zároveň zo strany správneho súdu bude
potrebné posúdiť i realizáciu tzv. Axell Kittel testu zo strany správcu dane a žalovaného a to v rozsahu
príslušného žalobného bodu žalobcu.

13. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

14. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 177
a nasl. S.s.p.. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti
na to podľa § 190 S.s.p. rozhodol o zamietnutí žaloby. Správny súd rozhodol vo veci rozsudkom verejne
vyhláseným dňa 31.10.2024.

15. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie č. 100480122/2021 zo dňa 23.3.2021, ktorým
žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101646078/2020 zo dňa 29.10.2020
podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Uvedeným rozhodnutím správcu dane bol podľa § 68
ods. 5 a 6 Daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel v sume 5954,89 eur na DPH za zdaňovacie
obdobie máj 2019, nadmerný odpočet v sume 4006,40 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola

vyrubená DPH v sume 1948,49 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH z faktúr
od dodávateľa Energetické systémy Slovensko a. s..
16. Správny súd primárne poukazuje na to, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora EÚ i Najvyššieho správneho súdu SR obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná
osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu

alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020
zo dňa 30.6.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). V nadväznosti na to, aj pri dôkaznom bremene je
v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými/odlišnými situáciami: 1. preukazovaním
materiálnych podmienok odpočtu DPH a 2. preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva
ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pokiaľ sa týka preukazovania materiálnych podmienok

odpočtu DPH, v tomto prípade primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pri preukazovaní
daňového podvodu už leží na správcovi dane.
17. Z vyššie označeného rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že primárnym dôvodom pre nepriznanie
práva na odpočítanie dane žalobcovi nebolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane,alepodstatourozhodnutífinančnýchorgánovboloodopretienárokunaodpočítaniedanežalobcovi

z dôvodu tvrdeného daňového podvodu a vedomosti žalobcu o ňom.
18. V súvislosti s posúdením skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely
rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test ktorý je
vyvodením/vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C- 439/04) s tým,
že aj odborná literatúra (napr. L., P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky.

Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá premieta do štyroch otázok, ktorých zodpovedanie
je na účely odopretia práva na odpočítanie dane z dôvodu podvodného konania relevantné, a ktoré
osvojil už aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp.zn.6Sžfk/52/2020 zo dňa
26.5.2022): 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento daňový
únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli

posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. Ak boli posudzované
zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový
subjekt?19. Pokiaľ sa týka posúdenia splnenia podmienky chýbajúcej dane – daňového úniku, správny súd
zastáva názor, že v predmetnej veci bolo splnenie tejto podmienky zo strany finančných orgánov
preukázané, keď k daňovému úniku došlo. Finančné orgány z informačného systému finančnej správy

zistili, že za kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. máj 2019 priamy dodávateľ žalobcu – Energetické
systémy Slovensko a.s. síce podal daňové priznanie, avšak vlastnú daňovú povinnosť neuhradil.
V prípade subdodávateľa Energetické systémy, s.r.o. za uvedené zdaňovacie obdobie podal daňové
priznanie, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť, avšak daň neuhradil. Zo strany dodávateľa,
resp. subdodávateľa žalobcu ako účastníka zdaniteľného obchodu tak nedošlo k odvedeniu dane

s tým, že žalobca si následne uplatnil odpočítanie dane. Z rozhodnutí finančných orgánov pritom
možno vyvodiť, že došlo k narušeniu daňovej neutrality, teda že nebola odvedená daň zatiaľ čo iný
subjekt si daň odpočítal, a to za účelom získania zvýhodnenia. Zo zistení finančných orgánov tak
podľa názoru správneho súdu vyplynulo, že plnenie, ktoré žalobca prijal bolo spojené s podvodným
konaním, s tým, že daň ktorú si odpočítal nebola do štátneho rozpočtu uhradená. Ďalej je potrebné
uviesť, že finančné orgány vo svojich rozhodnutiach popísali skutočnosti svedčiace o pôsobení tzv.

nárazníkových spoločností, ktoré iba predstierali, že medzi sebou navzájom obchodujú a to takým
spôsobom, že tovar uvedený na faktúre nakúpili a s malým navýšením ceny ho predali ďalej a to
s cieľom získania odpočtu dane u posledného daňového subjektu v reťazci – žalobca. Neodvedenie
dane deklarovaným priamym dodávateľom žalobcu Energetické systémy Slovensko a.s., resp. aj
subdodávateľom Energetické systémy, s.r.o. a následne uplatnené odpočítanie dane viedlo k daňovému

zvýhodneniu, odporujúcemu daňovému právu Európskej únie, keďže takéto operácie nezodpovedajú
požiadavke primeranej obozretnosti a tento daňový únik je dôsledkom podvodného konania.
20. Správny súd ďalej poukazuje na to, že tovar ktorý bol predmetom fakturácie bol reálne dodaný
od viacerých zahraničných dodávateľov z Nemecka, Talianska, či Českej republiky. Finančné orgány
vo svojich rozhodnutiach popísali viacero zistení, ktoré nasvedčovali umelému charakteru, resp.

podvodnému pôsobeniu spoločnosti Energetické systémy Slovensko a.s. a Energetické systémy, s.r.o.
vnimizistenomapopísanomobchodnomreťazci.Vsúvislostisovsunutímmedzičlánkovdoobchodného
reťazca bolo zistených viacero podozrivých skutočnosti, napr. okrem iného aj to, že k úhrade faktúr
došlo za subdodávateľa Energetické systémy, s.r.o. priamym dodávateľom žalobcu - Energetické
systémy Slovensko a.s., a teda ide o vzájomne prepojené a organizované subjekty, ktoré sú v pozícii

nárazníkových spoločností. Subdodávateľ žalobcu, t.j. spoločnosť Energetické systémy, s.r.o. pritom
reálne nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, keď za zdaňovacie obdobie rok 2019 nepodal daňové
priznaniekdanizpríjmov,pričomjejštatutárnyzástupcavystupovalakokonateľmnohýchnekontaktných
spoločností. Štatutárny zástupca priameho dodávateľa žalobcu p. M. sa nevedel vyjadriť ku konkrétnym
okolnostiam fakturovaného obchodu, nevedel uviesť kto s kým komunikoval za dodávateľa pri nákupe

komodít, rovnako sa nevedel vyjadriť ani k preprave tovaru, ktorý bol predmetom ďalšieho predaja
odberateľovi – žalobcovi.
21. Zistenia finančných orgánov vychádzali najmä z podaných žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií, keď dňa 20.4.2020 bola správcovi dane doručená odpoveď z talianskej finančnej správy,
a to v súvislosti s preverením faktúry č. 112 zo dňa 12.3.2019 vystavenej spoločnosťou MILC S.r.l.

pre odberateľa Energetické systémy, s.r.o. Z predmetnej odpovede vyplynulo, že tovar bol vyrobený
vo fabrike spoločnosti MILC S.r.l. a bol predaný spoločnosti Energetické systémy, s.r.o. Tovar bol
dodaný spoločnosti Energetické systémy, s.r.o., za ktorú vystupoval žalobca v spolupráci s jeho dcérou
M. F.. Tovar bol objednaný dcérou žalobcu. Žalobca vyzdvihol tovar a zabezpečil jeho prepravu ,
pričom prevzatie sa realizovalo v spoločnosti MILC S.r.l. Zároveň došlo k porušeniu deklarovaného

obchodného reťazca uvedeného p. M. a p. C. t.j., že nákup predsa prebiehal z EÚ iba prostredníctvom
spoločnosti Energetické systémy Slovensko a.s. a nie subdodávateľsky cez Energetické systémy, s.r.o.
Okrem tohto bolo zistené, že priamy dodávateľ žalobcu Energetické systémy Slovensko a.s. uhrádzal
faktúry za subdodávateľa Energetické systémy, s.r.o., čo malo nasvedčovať ich vzájomnej prepojenosti,
organizovanosti, resp. ich nárazníkovej úlohe v obchodnom reťazci.

22. Dňa 7.4.2020 bola správcovi dane doručená odpoveď z Českej finančnej správy, a to v súvislosti
s preverením faktúry č. 519000645 zo dňa 20.3.2019 a faktúry č. 519001313 zo dňa 20.6.2019
vystavenej daňovým subjektom Mlékarná Hlinsko a.s., Česká republika, z ktorej vyplynulo, že pri
objednávke tovaru dňa 6.3.2019 za spoločnosť Energetické systémy, s.r.o. vystupoval p. A. M. –
neoprávnená osoba (bol predsedom predstavenstva Energetické systémy Slovensko, a.s., ktorý nie

je štatutárnym zástupcom Energetické systémy s.r.o.). Nemal splnomocnenie rokovať za uvedenú
spoločnosť, ktorej konateľom bol E. K. a prokuristom bol p. C.. Tovar bol objednaný emailom
spoločnosťou Energetické systémy Slovensko, a.s. a Energetické systémy s.r.o., pričom za odberateľa
prevzal tovar žalobca. Z odpovede taktiež vyplynulo, že dopyt zaslal dňa 14.12.2019 žalobca. Aj v tomtoprípade bolo zistené, že priamy dodávateľ žalobcu Energetické systémy Slovensko a.s. uhrádzal faktúry
za subdodávateľa Energetické systémy, s.r.o., čo nasvedčovalo ich prepojenosti a organizovanosti. Išlo
o zistenie neobvyklých okolnosti, ktoré boli v rozpore s vyjadrením žalobcu, deklarovaného dodávateľa

i subdodávateľa. Objednávku za subdodávateľa Energetické systémy, s.r.o. realizoval deklarovaný
dodávateľ Energetické systémy Slovensko, a.s. a tiež žalobca, ktorý prevzal tovar s tým, že úhrady
za subdodávateľa realizoval deklarovaný dodávateľ. Uvedené skutočnosti tak nasvedčovali vytvoreniu
umelého reťazca, ktorého cieľom bolo získanie odpočítania dane tuzemsku u žalobcu.
23. Dňa 22.6.2020 bola doručená správcovi dane odpoveď z nemeckej finančnej správy, v rámci ktorej

preverovali faktúru č. 201914 zo dňa 21.5.2019 vystavenej Naschwerk Eiskreationen na spoločnosť
Energetické systémy Slovensko, a.s. V súvislosti s dodávkami od zahraničného dodávateľa Naschwerk
Eiskreationen, Nemecko, z odpovede vyplynulo, že síce objednávky tovaru mali byť komunikované so
spoločnosťou Energetické systémy Slovensko, a.s., tovar jej nebol doručený, ale bol prevzatý priamo
žalobcom a to vo vlastnom mene a na vlastný účet. Zároveň bola zistená personálna prepojenosť
medzi žalobcom a spoločnosťou Naschwerk Eiskreationen, v ktorej vystupuje dcéra žalobcu (Jana

Diewald). Finančné orgány s poukazom na uvedené prijali záver, že obchodná spolupráca žalobcu so
spoločnosťou Naschwerk Eiskreationen, Nemecko prostredníctvom dcéry žalobcu M. F. svedčí o tom,
že tovar bol nakupovaný a prepravovaný v mene žalobcu a na jeho účet a teda skutočne nepotreboval
na realizáciu dodávok, uskutočnených zo zahraničia tuzemského dodávateľa Energetické systémy
Slovensko, a.s..

24. Okrem uvedeného bola správcovi dane dňa 15.5.2020 doručená odpoveď z českej finančnej správy,
týkajúca sa preverenia faktúry č. 6502107 zo dňa 17.5.2019, vystavenej spoločnosťou GoodMills Česko,
s.r.o. na spoločnosť Energetické systémy Slovensko, a.s. V tomto prípade bol zistený rozpor osoby, ktorá
vystupovala za spoločnosť Energetické systémy Slovensko, a.s., keď p. C. nebol oprávnenou osobou,
nakoľko t.č. bol prokuristom spoločnosti Energetické systémy, s.r.o. a nemal splnomocnenie rokovať za

Energetické systémy Slovensko, a.s., keďže jej štatutárnym zástupcom bol p. M..
25. Správny súd poukazuje na to, že v prípade niektorých objednávok došlo k ich realizácii samotným
žalobcom (prípadne jeho dcérou M. F.), ako aj na to, že k vykonaniu prepravy tovaru malo dôjsť
s využitím jeho automobilov a vodičov. Pokiaľ teda žalobca realizoval objednávky, či prepravu tovaru
do vlastných skladov od zahraničných dodávateľov, možno súhlasiť so závermi finančných orgánov,

že k uskutočneniu posudzovaných zdaniteľných obchodov, resp. zabezpečeniu potravinárskeho tovaru
žalobca skutočne nepotreboval zapojenie sa dodávateľa Energetické systémy Slovensko a.s., či
subdodávateľa Energetické systémy, s.r.o. Vyššie uvedené zistenia správcu dane pritom mali oporu
okrem iného v zisteniach finančných správ z EÚ, t.j., že úhrady boli realizované priamym dodávateľom
žalobcu za jeho subdodávateľa, resp., že objednávky tovaru boli uskutočnené priamo žalobcom, resp.

prostredníctvom jeho dcéry. Uvedené vyplynulo napr. z odpovede finančnej správy z EÚ v spoločnosti
MILC S.r.l., pričom v odpovedi z finančnej správy z EÚ v spoločnosti Mlékarna Hlinsko, bola uvedená
informácia, že dopyt zaslal samotný žalobca. Na zabezpečenie dodávok (uskutočnených zo zahraničia),
resp. tovaru pre svoju výrobu tak ani podľa názoru správneho súdu žalobca (aj napriek tomu, že to
deklaroval) reálne nepotreboval spoločnosti Energetické systémy Slovensko a.s. a Energetické systémy,

s.r.o. (plniace iba úlohu tzv. nárazníkových spoločností), nakoľko sám poznal svojich dodávateľov (čo
potvrdili tiež odpovede z finančnej správy z EÚ v spoločnosti MILC S.r.l., Mlékarna Hlinsko). Za zmienku
stojí i finančnými orgánmi zistená skutočnosť týkajúca sa zmeneného sledu nákupu od dodávateľov
z EÚ t.j. Energetické systémy Slovensko a.s. k žalobcovi, keď p. M. pred správcom dane uvádzal, že
nakupoval tovar od spoločnosti Energetické systémy, s.r.o., p. C. uviedol, že tovary potravinárskeho

charakteru dodala spoločnosti Energetické systémy Slovensko, a.s. spoločnosť Energetické systémy,
s.r.o., no odpovede z finančnej správy EÚ preukazujú aj to, že z EÚ nakupujú priamo aj Energetické
systémy Slovensko a.s., len fakturačne tovar prechádza cez Energetické systémy, s.r.o. Správny súd
opätovne poukazuje na to, že pokiaľ žalobca realizoval objednávky tovaru, resp. jeho prepravu priamo
od zahraničných dodávateľov, no zároveň deklaroval nadobudnutie tovaru od dodávateľa Energetické

systémy Slovensko, s.r.o. nekonal v dobrej viere, resp. musel mať vedomosť o umelo vytvorenom reťazci
atedaivedomosťonezákonnom/podvodnomkonaníinéhosubjektu.Vnadväznostinavyhodnotenietzv.
vedomostnej stránky finančné orgány vo svojich rozhodnutiach popísali i skutočnosti svedčiace o tom,
že žalobca vo vzťahu k jeho priamemu dodávateľovi neprijal primerané opatrenia na to aby sa uistil, že
jeho plnenie nebude súčasťou podvodného reťazca. Žalobca na otázku správcu dane prečo si vybral za

obchodného partnera Energetické systémy Slovensko, s.r.o., a aké informácie o ňom mal, resp. zisťoval
uviedol, že si nepreveruje nič, on dal zadanie čo potreboval, keď bol tovar na jeho dvore tak poslal p. M.
faktúru, ktorú mu uhradil. Taktiež dodal, že nemá čas a vedomosti komunikovať a tak si to zabezpečil
cez spoločnosť Energetické systémy Slovensko, s.r.o. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca napokonnevenoval žiadnu pozornosť smerujúcu k prijatiu akýchkoľvek opatrení, ktorými by sa podvodnému
konaniu predišlo. Za tohto stavu i správny súd musel konštatovať, že zo strany správcu dane boli
predložené objektívne dôkazy, na základe ktorých bolo možné uzavrieť, že žalobca mohol a mal

vedieť, že posudzované plnenia sú súčasťou podvodného konania, pričom neprijal žiadne opatrenia,
ktoré by vylúčili podvodné konanie. Pokiaľ sa týka argumentácie žalobcu smerujúcej k možným
pochybeniam finančných orgánov týkajúcim sa dĺžky daňovej kontroly, či porušenia základných zásad
daňového konania, túto žalobca bližšie nekonkretizoval, keď sa v rámci nej iba obmedzil na citáciu
príslušnej právnej úpravy, či judikatúry. Zároveň mal správny súd za to, že finančné orgány sa vo

svojich rozhodnutiach vysporiadali so všetkými návrhmi a námietkami žalobcu, pričom boli odôvodnené
spôsobom predpokladaným ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
26. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 S.s.p. zamietol.
27. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario
tak, že ako neúspešnému účastníkovi konania mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k
žalovanému podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože

neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).