Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120203056
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7120203056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: 365.bank, a. s., sídlo:
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený advokátskou kanceláriou:
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., sídlo: Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232
471, proti žalovanému: A. B., narodený: XX.XX.XXXX, bytom: C. C., XXX XX C., zastúpený advokátskou
kanceláriou: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., sídlo: Štefánikova 8, 071 01
Michalovce, IČO: 47 236 183, v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 26Odi/3/2020 - 134 zo dňa 27. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 26Odi/3/2020 - 134 zo dňa 27. júla 2021.

II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: 1, zrušil oddlženie žalovaného A. B.,
nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX C., o ktorom bolo rozhodnuté Okresným súdom Košice I
pod sp. zn. 26Odk/628/2019, v dôsledku ktorého bol žalovaný zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť
uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a 2, priznal žalobcovi

náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zrušenia
oddlženia žalovaného z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Žalobca odôvodnil svoju
žalobu spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 2.1. a 2.2.

2.1. Žalobca uviedol, že dňa 12.07.2019 uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere č.
1989610074, na základe ktorej ako veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 12.200,-
eur. Neskôr Okresný súd Košice I. vydal dňa 31.12.2019 uznesenie pod sp. zn. 26OdK/628/2019,
ktorým vyhlásil konkurz na žalovaného a zbavil ho všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v
konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Žalobca si dňa 27.01.2020 uplatnil svoj
nárok na neuhradenú pohľadávku z titulu vyššie uvedenej zmluvy prihláškou do konkurzného konania.
Dňa 27.01.2020 zaslal ustanovený správca žalobcovi potvrdenie o zapísaní pohľadávky do zoznamu

pohľadávok vo výške 11.795,31 eur.

2.2. Podľa žalobcu zo správania žalovaného pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní
záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom.K tomuto uviedol, že žalovaný v čase uzatvárania Zmluvy o úvere, vedel, že svoje záväzky plniť nebude,
a nakoľko už šesť mesiacov od podpisu zmluvy bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, žalovaný
uviedol žalobcu do omylu svojím klamlivým správaním, za účelom získať finančné prostriedky. Dodal,

že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Podľa žalobcu žalovaný v čase uzatvárania zmluvy vedel,
že svojím konaním poškodí veriteľa a svoj záväzok nesplní, nakoľko v konkurznom konaní nebude
žalobca uspokojený resp. vo veľmi malej miere. Žalobca poukázal na ustanovenia § 166f a § 166g zák. č.
7/2005 Z.z. v platnom znení (ďalej aj len „ZKR“) a navrhol súdu v súlade s vyššie uvedeným prihliadnuť

prísnejšie na uvádzané skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u žalovaného z dôvodu, že žalovaný
získal osobitné životné skúsenosti, ktoré mu umožňovali posúdiť danú situáciu s väčšou odbornosťou.

3. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že žalobca o ňom v žalobe uvádza nepravdivé a zavádzajúce
informácie a nevie z akých zdrojov čerpal tieto informácie. Uviedol, že spotrebiteľský úver č. 1989610074
použil výlučne na refinancovanie predchádzajúcich záväzkov vo výške 9.709,30 eur a nie pre svoju

osobnú potrebu. Išiel s poctivým zámerom, čo je možné usúdiť z jeho konania. Dodal, že predchádzajúci
dlh v plnom rozsahu splatil a banke poskytol potrebnú súčinnosť, ktorú od neho banka požadovala. S
poukazomnavyššieuvedenénavrholžalobuakovyslovenenedôvodnúzamietnuťažalobcuzaviazaťna
znášanie trov konania. Neskôr tiež uviedol, že všetko za neho vybavovali páni v Centre právnej pomoci,
pričom im uviedol všetky skutočnosti, t.j. aj to, že mal pôžičku. Dodal, že nikdy nemal problémy s bankou

a pôžičku splácal do poslednej chvíle až dovtedy, kým mu nebolo povedané, že nech nespláca, že to
budú splácať za neho. Tvrdil, že nerozumie zákonom a že nemal žiadny zlý úmysel, že bol zavedený
právnikmi, preto sa dostal do tejto situácie.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel skutkový a právny stav veci spôsobom

uvedeným v tomto a nasledovných odsekoch 4.1. až 4.5. tohto odôvodnenia. Medzi stranami nebolo
sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, že úver nebol riadne splácaný, že
žalovaný podal návrh na vyhlásenie konkurzu a že bol oddlžený v konaní vedenom na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 26OdK/628/2019. Žalobca si ako veriteľ v konkurznom konaní na majetok
žalovaného prihlásil svoju pohľadávku voči žalovanému, a to prihláškou zo dňa 27.01.2020.

4.1. Žalovaný dňa 10.07.2019 požiadal žalobcu o úver vo výške 12.000,- eur s dobou splácania 8 rokov.
V žiadosti žalovaný uviedol, že je zamestnaný, má čistý mesačný príjem vo výške 550,- eur, je vdovcom
a nemá vyživované deti. Ďalej tiež uviedol, že mesačné splátky iných úverov a pôžičiek predstavujú 0
eur a zrážky, výživné a iné výdavky predstavujú 0,- eur. V čase podania žiadosti mal žalovaný už úver u

žalobcu so zostatkovou hodnotou 9.623,- eur. Poštová banka, a.s. (žalobca - dnes s obchodným menom
365.bank, a. s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 12.07.2019 uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere dňa 12.07.2019, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 12.200,- eur s počtom
mesačných splátok 96 vo výške mesačnej splátky 196,79 eur a prvá splátka bola splatná 15.08.2019.
Týmto úverom bol splatený zostatok predchádzajúceho úveru v sume 9.709,30 eur. Podľa výpisov z

Centrálneho registra exekúcií v čase žiadosti o úver boli proti žalovanému vedené 4 exekučné konania
(EX 3113/18, EX 2880/18, EX 1202/2018 a EX 1987/2005).

4.2. Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 26OdK/628/2019-21 zo dňa 31.12.2019, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 4/2020 dňa 08.01.2020 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka A. B., nar.

XX.XX.XXXX, a že dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v
rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol doručený súdu dňa
23.12.2019. Žalovaný vyhlásil v návrhu, že je platobne neschopný, že sa do tohto stavu nepriviedol
úmyselne a pri preberaní záväzkov sa nespoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením.

4.3. Z dokladov predložených súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 26OdK/628/2019 bolo
zistené, že: a) zo zoznamu majetku žalovaného vyplýva, že nevlastní a posledné tri roky nevlastnil
majetok väčšej hodnoty, b) z Centrálneho registra exekúcií bolo zistené, že sa proti nemu vedú
3 exekučné konania (EX 1987/2005, EX 1202/2018 a EX 2880/18), c) podľa zoznamu veriteľov
mal žalovaný 4 veriteľov (Home Credit Slovakia, a.s., Mesto Michalovce, Poštová banka, a.s. /teraz

365.bank, a. s./, Provident Financial, s.r.o.), d) podľa životopisu žalovaný je zamestnaný v spoločnosti
Viscare, spol. s r.o. s mesačným príjmom okolo 500,- eur. Výdavky má vo výške 600 eur mesačne,
nakoľko je po mozgovej príhode a často navštevuje lekárov. Na životopise žalovaného a zozname jeho
majetku je uvedený dátum 22.07.2019.4.4. Na základe zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca ako veriteľ

žalovaného bol dotknutý oddlžením, preto má právo domáhať sa v zmysle ustanovenia § 166f ZKR
zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi, pričom návrh bol podaný v
zákonom stanovenej lehote. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že bol preukázaný nepoctivý zámer
žalovaného podľa § 166g ods. 2 písm. g) a h) ZKR. Tento svoj záver odôvodnil nasledovným konaním
žalovaného: Žalovaný dňa 10.07.2019 podpísal žiadosť o úver, v ktorej uviedol, že okrem úveru od

žalobcu nemá žiadne mesačné splátky iných úverov a nemá žiadne splátky ani zrážky. Žalovaný však
mal v čase podanej žiadosti záväzky (aj voči nebankovým spoločnostiam), ktoré neuhrádzal, v dôsledku
čoho boli na neho vedené exekučné konania, ako to vyplýva z registra exekúcií. Žalobca posudzoval
schopnosť žalovaného splácať úver (poskytnuté peňažné prostriedky) na základe jeho príjmu, ktorý
uviedol vo výške 550,- eur. Žalovaný žalobcovi uviedol, že je vdovcom a nemá žiadne vyživované
dieťa. Úver bol žalovanému poskytnutý dňa 12.07.2019. Napriek mesačnému deklarovanému príjmu

vo výške 550,- eur neuhrádzal svoje záväzky riadne a včas. Už dňa 22.07.2019, teda len 10 dní po
poskytnutí úveru zo strany žalobcu, vyplnil tlačivá (životopis a zoznam majetku), ktoré predložil Centru
právnej pomoci v súvislosti s prípravou podkladov pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Je
teda evidentné, že žalovaný v čase uzatvárania Zmluvy o úvere, vedel, že svoje záväzky plniť nebude
a svoju nepriaznivú finančnú situáciu bude riešiť konkurzom. Necelých šesť mesiacov od podpisu

Zmluvy o úvere už bol vyhlásený konkurz na jeho majetok. Žalovaný uviedol žalobcu do omylu svojím
klamlivým správaním, za účelom získať finančné prostriedky. Žalovaný v čase uzatvárania zmluvy vedel,
že svojím konaním poškodí veriteľa a svoj záväzok nesplní, nakoľko v konkurznom konaní nebude
žalobca uspokojený.

4.5. Obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že nemal nepoctivý zámer a postupoval tak ako
mu poradili v Centre právnej pomoci súd považoval iba za účelovú, keďže z jeho konania v čase
poskytnutia úveru a bezprostredne po jeho poskytnutí je zrejmé, že svoju nepriaznivú finančnú situáciu
chcel riešiť konkurzom a napriek tomu požiadal žalobcu o poskytnutie ďalšieho úveru. Rozhodnutie
o trovách konania bolo odôvodnené ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“)

a skutočnosťou, že žalobca mal vo veci plný úspech.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol, aby odvolací súd
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže nahradiť trovy konania žalovaného. Svoje
odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Konkrétne
dôvody žalovaného sú uvedené v odsekoch 5.1. a 5.3.

5.1.Lenzoskutočnosti,žežalovanýuviedolvosvojejžiadostioúverto,ženemážiadnemesačnésplátky

iných úverov, nemožno mať preukázaný samotný nepoctivý zámer žalovaného. K tomuto žalovaný
poukázal na to, že žalovaný v čase poskytovania úverov nemal žiadnu vedomosť o tom, že sú voči
nemu vedené nejaké exekúcie a túto skutočnosť sa žalovaný dozvedel až po tom, čo mu bol poskytnutý
úver, a to od samotného Centra právnej pomoci, keď si vybavoval dokumenty potrebné pre oddlženie,
t.j. žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nemal vedomosť o tom, že by u neho mohli byť splnené

zákonné podmienky pre oddlženie.

5.2. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, z čoho vyvodzuje, že žalovaný mal
v čase uzavretia zmluvy o úvere už vedieť, že nebude plniť svoje záväzky a že ich bude riešiť konkurzom.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal nato, že určitú dobu fungoval tak, že zo spotrebiteľských úverov

splácal staršie dlhy a refinancoval staršie úvery a takto postupoval žalovaný aj v tomto prípade, keď
novým úverom splatil svoj skorší úver, kde bol veriteľom práve žalobca. Nepoctivý zámer u žalovaného
nie je možné vyvodzovať len z toho, že medzi uzatvorením zmluvy o úvere a vyplnením tlačiva pre
Centrum právnej pomoci uplynula určitá doba, ktorá sa súdu javí ako krátka. Zmluva o úvere bola
uzavretá dňa 12.7.2019, pričom žalovaným predložený zoznam jeho majetku bol Centru právnej pomoci

predložený až dňa 22.8.2019. Z toho je zrejmé, že medzi uzatvorením zmluvy o úvere a predložením
dokumentov potrebných pre oddlženie Centru právnej pomoci neubehlo 10 dní, ale viac ako mesiac.
Skutočnosť, že žalovaný sa pri uzatvorení zmluvy o úvere nespoliehal na riešenie svojej situácie
konkurzom, vyplýva aj z toho, že dňa 15.8.2019 uhradil prvú splátku úveru.5.3. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že konštatoval, že žalovaný
v čase uzatvárania zmluvy vedel, že poškodí veriteľa a svoj záväzok nesplní, nakoľko v konkurznom

konaní nebude žalobca uspokojený. Takýto záver podľa žalovaného z vykonaných dôkazov nevyplýva.
Zároveň dodal, že nie je možné vyvodzovať záver o úmysle poškodiť veriteľa iba zo skutočnosti, že
určitú dobu po uzavretí úveru podal žalovaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Naopak podľa žalovaného,
to že poskytnutý úver použil na splatenie skoršieho úveru, kde bol veriteľom žalobca, svedčí o absencii
akéhokoľvek úmyslu alebo snahy poškodiť žalobcu. Obdobne žalovaný nesúhlasil so záverom súdu

prvej inštancie o tom, že žalovaný nepreukázal existenciu svojho poctivého zámeru, nakoľko žalobca
nepreukázal, žeby žalovaný po vyhlásení konkurzu nemal snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich
schopností a možností. K tomuto uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania toho, že žalovaný
nemal poctivý zámer, je na strane žalobcu.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci

prvoinštančným súdom ako aj s odôvodnením vydaného rozhodnutia. Na základe uvedeného navrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil a aby žalovaného zaviazal nahradiť žalobcove
trovy odvolacieho konania. Dôvody tohto stanoviska sú uvedené v nasledovných odsekoch 6.1. až 6.4.

6.1. Tvrdenie žalovaného o tom, že nevedel o iných svojich záväzkoch (konkrétne menoval exekúcie)

je účelové, pretože okrem exekúcií mal žalovaný v tom čase ešte minimálne dva ďalšie záväzky
voči nebankovým inštitúciám, ktoré nereportujú do spoločného registra bankových informácií, pričom
žalovaný o týchto svojich záväzkoch musel vedieť.

6.2. Vo svojom odvolaní žalovaný uviedol, že za účelom splácania svojich skorších záväzkov čerpal

ďalšie záväzky. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nedokázal splácať svoje záväzky zo svojho príjmu
už pred samotným čerpaním ďalšieho úveru a tiež z toho vyplýva, že žalovaný mal ohľadom čerpania
úverov dostatočné skúsenosti.

6.3.Tvrdeniežalovaného,žemedzičerpanímúveruapredloženímdokumentovkoddlženiuneubehlo10

dníjeúčelové.Ktomutožalobcauviedol,žežalovanýpredložilživotopisaďalšiepodkladydňa22.7.2021
a následne doplnil ďalšie podklady neskôr. K tomuto poukázal na časové hľadisko v tom zmysle, že úver
čerpal 12.7.2019 (piatok) a dňa 22.7.2019, keď predložil doklady bol pondelok, z čoho vyplýva, že od
čerpania úveru do predloženia podkladov ubehlo len 5 pracovných dní. K tomuto ešte žalobca dodal,
že žalovaný mohol v tomto období odstúpiť od úverovej zmluvy (mal na to 14 dní od uzavretia zmluvy),

čím by sa mohol vyhnúť zámernému poškodeniu veriteľa.

6.4. K obrane žalovaného, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku, žalobca uviedol, že
v spore má povinnosť dokazovať aj žalovaný a to v závislosti od procesnej situácie, pričom dodal, že
od nikoho nie je možné požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu

skutočnosť – niečo, čo sa nestalo, čo neexistuje).

7. Žalovaný k stanovisku žalobcu v odvolacom konaní uviedol, že trvá na tom, že v čase uzavretia zmluvy
nemal vedomosť o tom, že má ďalšie záväzky alebo, že sú voči nemu vedené exekúcie. V tejto súvislosti
argumentoval tým, že exekútori mu už v tom čase nesťahovali žiadne financie a preto si myslel, že už

voči nemu nie sú tieto exekúcie vedené. K tvrdeniu žalobcu, že od poskytnutia úveru 12.7.2019 do jeho
návštevy v Centre právnej pomoci (od 15.7.2019 do 19.7.2019) ubehol iba malý časový úsek uviedol, že
ide iba o hypotetické závery, pretože aj zo samotného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že doklady boli Centru
právnej pomoci predložené až dňa 22.8.2019. K tomuto ešte žalovaný dodal, že aj pokiaľ by medzi
poskytnutím úveru a návštevou Centra právnej pomoci uplynul len jeden deň, tak ani z tohto nevyplýva

automatický záver o nepoctivom zámere dlžníka. Zároveň ešte žalovaný poukázal nato, že poskytnutým
úverom refinancoval skôr poskytnutý úver žalobcu a teda, že ho nezobral na nejaké spotrebné účely.

8. K vyjadreniu žalovaného (odsek 7) sa žalobca vyjadril tak, že žalovaný neuviedol žiadne nové
skutočnosti a ohľadom svojej návštevy Centra právnej pomoci len popiera logickú dedukciu časového

vymedzenia tejto návštevy. Dodal, že žalovaný sa úmyselne vyhýba zodpovedaniu podstatnej skutkovej
otázky, a to kedy konkrétne došlo k jeho prvému kontaktu s Centrom právnej pomoci, t.j. kedy vznikla
pohnútka žalovaného využiť inštitút oddlženia. Tiež poukázal nato, že žalovaný zámerne opomenul
uviesť, že okrem splatenia predchádzajúceho úveru mu zostala k dispozícii čiastka vo výške 2.490,70eur. Na záver konštatoval, že ak by mal žalovaný skutočne poctivý zámer ako to tvrdí, tak krátko po
čerpaní úveru mohol využiť niekoľko spôsobov, aby minimalizoval škodu veriteľa a nie naopak, napríklad
mohol od zmluvy odstúpiť, čo však neurobil.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až

§ 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

11. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej,

s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalovaného
a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f)

a h) CSP, t.j. súd prvej inštancie podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Existenciu
týchto odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne a správne
zistil skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia.
Neopodstatnenosť týchto odvolacích dôvodov je bližšie odôvodnená v nasledovných odsekoch 12.1.až

12.5.

12.1. Vychádzajúc z ustanovenia § 166g ods. 2 písm. g) a h) ZKR dlžník nemá poctivý zámer najmä ak
z jeho správania sa pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na
to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom alebo ak z jeho správania sa pred

podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého
veriteľa. Súd prvej inštancie správne zistil, že obidva tieto prípady nepoctivého správania sa žalovaného
vo veci boli naplnené a tento svoj záver náležite vysvetlil v odseku 23 odôvodnenia vydaného rozsudku.

12.2. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 10.7.2019 žalobca dňa 12.7.2019 poskytol žalovanému

úver vo výške 12.200,- eur, ktorý žalovaný použil na splatenie predchádzajúceho úveru u žalobcu
vo výške 9.709,30 eur. Žalovaný dňa 22.7.2019 na účely konkurzného konania a svojho oddlženia
vyhotovil pre Centrum právnej pomoci svoj životopis a tiež vyplnil zoznam svojho majetku, následne
tieto doklady doručil Centru právnej pomoci dňa 22.8.2019, dňa 12.12.2019 bol na príslušný konkurzný
súd doručený návrh na vyhlásenie konkurzu a na základe tohto návrhu bol uznesením Okresného

súdu Košice I č.k. 26OdK/628/2019-21 zo dňa 31.12.2019 vyhlásený konkurz na majetok žalovaného
a zároveň bol žalovaný zbavený dlhov.

12.3. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný dňa 12.7.2019 prevzal od žalobcu úver vo výške
12.200,-eur,užo10dnínatopreCentrumprávnejpomocinaúčelypodaniasvojhonávrhunavyhlásenie

konkurzuaoddlženievyhotovilžalovanýsvojživotopisavyplnilzoznamsvojhomajetkuanásledneurobil
kroky smerujúce k vyhláseniu konkurzu a jeho oddlženiu, pričom k vyhláseniu konkurzu a oddlženiu
žalovaného aj reálne došlo. Na základe takéhoto správania sa žalovaného z pohľadu krátkosti času od
prevzatia úveru žalovaným do uskutočnenia jeho krokov smerujúcich ku vyhláseniu konkurzu skutočne
možno usudzovať, že žalovaný sa pri preberaní záväzkov spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť

konkurzom. T.j. aj z pohľadu odvolacieho súdu bolo potrebné uzavrieť, že žalovaný podľa § 166g ods.
2 písm. g) ZKR ako dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.

12.4. K nepoctivému zámeru dlžníka (žalovaného) podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR odvolací súd
rovnako ako aj súd prvej inštancie konštatuje, že aj tento zákonný predpoklad naplnenia nepoctivého

zámeru žalovaného je daný. Uvedený záver vyplýva z jednoduchého zistenia, že žalovaný najprv
„navýšil“ svoj dlh u žalobcu zo sumy 9.709,30 eur na sumu 12.200,- eur a následne nato iba v krátkom
časovom slede uskutočnil kroky smerujúce k vyhláseniu konkurzu a oddlženiu. Žalobcovi teda takýmto
správanímsažalovaného škodareálneajvznikla.Nazákladetakéhotokonaniapredpodanímnávrhunaoddlženie opodstatnene možno usudzovať, že žalovaný ako dlžník mal snahu poškodiť svojho veriteľa
– žalobcu.

12.5. Neobstojí obrana žalovaného v jeho tvrdení, že novým úverom uhradil svoj skorší dlh u žalobcu,
pretože poskytnutím nového úveru sa dlh žalovaného u žalobcu dokonca zvýšil z pôvodných 9.709,30
eur na sumu 12.200,- eur. Žalovaný navyše zavádzal (klamal), keď tvrdil, že získaný úver nepoužil na
svoju vlastnú spotrebu, ale iba na splatenie skoršieho dlhu u žalobcu. Žalovaný po splatení pôvodného
úveru, novým úverom získanú sumu 2.490,70 eur žalobcovi nevrátil a teda ju použil iným spôsobom.

V neprospech žalovaného je potrebné tiež poukázať nato, že žalovaný pri svojej žiadosti o poskytnutie
nového úveru od žalobcu uviedol nepravdivé údaje ohľadom svojich záväzkov a exekúcií a v tomto
smere je nepodstatné a aj málo uveriteľné tvrdenie žalovaného, že o svojich iných dlhoch a dokonca
exekúciách nemal vedomosť. Všetky tieto okolnosti vedú k záveru, že žalovaný pri podaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu a oddlženie nemal poctivý zámer. Je potrebné a aj vhodné dodať, že v § 166g ods. 2
ZKR nie sú prípady nepoctivého zámeru uvedené taxatívne, preto pri jeho zisťovaní nepoctivého zámeru

je možné vychádzať aj z iných okolností existujúcich pred alebo pri vyhlásení konkurzu a oddlženia.

13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stavvecianataktosprávnezistenýskutkovýstavaplikovalpríslušnézákonnéustanovenia.T.j.odvolacie
dôvody deklarované žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP nie sú naplnené. Odvolací súd

preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. T.j. žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške

trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,

na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).