Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824202173
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8824202173.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: A. B. C., D., so sídlom, E. XX, XXX XX F., IČO: XX
XXX XXX proti žalovanému: mal. G. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX B., zastúpený
zákonným zástupcom – poručníkom J. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX B., o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

1 5C/55/2024

I. Súd zakazuje žalovanému nakladať s finančnými prostriedkami do výšky 823,60 eur na bežnom
účte vedenom v K. B., D., so sídlom na E. L. M. X, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, č. IBAN: C.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, s výnimkou tých pohľadávok, ktoré nepodliehajú exekúcii, najmä tieto
finančné prostriedky vybrať z účtu alebo previesť na iný účet, s výnimkou ich prevodu na účet vedený u
navrhovateľa č. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia

až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zaplatenie sumy 823,60 eur s prísl.

II. Súd zakazuje žalovanému bežný účet č. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v K. B.,
D., so sídlom E. L. X, B. XXXX XX, IČO: XX XXX XXX zrušiť, zaťažiť právami tretích osôb, založiť
alebo zmeniť majiteľa účtu, a to odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia až do právoplatného skončenia

konania vo veci samej o zaplatenie sumy 823,60 eur s prísl.

III. Súd ukladá žalobcovi v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému
žalobu vo veci samej, o zaplatenie sumy 823,60 eur s prísl.

IV. prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

V. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

o d ô v o d n e n i e :

14 5C/55/2024

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd žalovanému zakázal
nakladať s finančnými prostriedkami do výšky 823,60 eur na bežnom účte vedenom v K. B., D., so sídlom

na E. L. M. X, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, č. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, najmä tieto
finančné prostriedky vybrať z účtu alebo previesť na iný účet, s výnimkou ich prevodu na účet vedený u
navrhovateľa č. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia
a zároveň zákazu žalovanému bežný účet č. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v K. B.,
D., so sídlom E. L. X, B. XXXX XX, IČO: XX XXX XXX zrušiť, zaťažiť právami tretích osôb, založiť alebo
zmeniť majiteľa účtu, a to odo dňa právoplatnosti uznesenia.2. Svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je bankou, ktorá vykonáva
bankové činnosti v súlade s bankovým povolením vydaným Národnou bankou Slovenska. Jednou z
bankových činností je vedenie bežných účtov pre jeho klientov. Žalovaný má u žalobcu vedený bežný

účet č. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a je jeho majiteľom. Na bežný účet žalovaného
bol vyplácaný starobný dôchodok (sociálna dávka) jeho matky N. H., rod. č. XXXXXX/XXXX. Matka
žalovaného nemala u žalobcu vedený vlastný bežný účet a dôvod výplaty jej dôchodkovej dávky na
bežný účet žalovaného nie je žalobcovi známy. Žalovaný využíval svoj vyššie uvedený bežný účet
iba na prijímanie dôchodkových dávok pre svoju matku. Žiadne iné operácie na tomto bežnom účte

nevykonával.Dôchodkovédávkybolimatkežalovanéhonaďalejvyplácanénabežnýúčetžalovanéhoaž
do 11. októbra 2024. Vyplácanie starobného dôchodku po smrti dôchodcu je bežnou záležitosťou, ktorá
súvisí s procesmi Sociálnej poisťovne. Žalovaný dňa 5.11.2024 jednorazovo previedol všetky finančné
prostriedky na bežnom účte, teda celý jeho zostatok vo výške 684,43 eur na svoj osobný účet IBAN:
C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v K. B., D.. IČO: XX XXX XXX zapísanej v obchodnom
registri Mestského súdu Bratislava III., oddiel Sa, vložka č. 71/B, E. L. X, B. X XXX XX (ďalej len „K.

B."). Sociálna poisťovňa dňa 5.11.2024 doručila žalobcovi žiadosť o vrátenie neoprávnene poukázaných
dôchodkových dávok na účet IBAN C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v A. B. vo výške 823,60,-
eur s odôvodnením, že poberateľ dôchodku už nespĺňal nárok na dôchodkovú dávku a jej výplatu z
dôvodu, že dňa 7. augusta 2024 zomrel. Žalobca má uzatvorenú Príkaznú zmluvu zo dňa 3.12.1997
so Sociálnou poisťovňou, podľa ktorej je povinný v prípade úmrtia dôchodcu poukázať Sociálnej

poisťovni sumu poukázanú na účet dôchodcu po dni jeho úmrtia bez zbytočného odkladu v zmysle
spracovateľských podmienok banky po doručení tlačiva „Žiadosť o vrátenie neoprávnene poukázaných
dôchodkových dávok", (článok III ods. l, písm. c) Príkaznej zmluvy so Sociálnou poisťovňou zo dňa
3.12.1997). Žalobca si nemôže splniť svoje záväzky z príkaznej zmluvy so sociálnou poisťovňou,
pretože zostatok na bežnom účte žalovaného nepostačuje na splnenie tejto povinnosti. Žalobca svoje

obavy poukazuje výpisom z účtu žalovaného za posledné 3 mesiace, kde bol jeho jediný príjem z
dôchodku matky žalovaného. Žalovanému bola odoslaná žiadosť o vrátenie úhrady dňa 12.11.2024.
Je jednoznačne preukázané, že finančné prostriedky boli prevedené na účet vedený v K. B.. Podľa
názoru žalobcu je zrejmé, že k prevodu zostatku bežného účtu žalovaným do inej banky došlo práve
z dôvodu previesť peňažné prostriedky a zabrániť tak žalobcovi ich vráteniu Sociálnej poisťovni. Na

základe uvedeného sa obáva, že peňažné prostriedky prevedené na účet v K. B. minie. Ak žalovaný
neprevedie na svoj bežný účet finančné prostriedky v dostatočnej výške do 90 dní, žalobca sa bude
domáhať zaplatenia príslušnej čiastky žalovaným súdnou cestou. Žalobca poukázal na ust. § 324 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2
písm. d) CSP, „a ust. § 326 ods. 1 CSP.

3. Z predložených dôkazov bol zistený nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobca požiadal listom zo dňa 12.11.2024 žalovaného o vrátenie sumy 823,60 eur (4x205,90 eur)
z titulu neoprávnene poukázaných dôchodkových dávok, nakoľko N. H. dňa 7.8.2024 zomrela, preto už

nespĺňala nárok na dôchodkové dávky vyplatené za obdobie od 12.8.2024 do 11.12.2024.

5. Sociálna poisťovňa, ústredie listom z 5.11.2024 požiadala žalobcu o vrátenie sumy 823,60 eur, ktorá
bola na uvedené číslo účtu poukázaná za obdobie od 12.8.2024 do 11.12.2024, počas ktorého dôchodca
N. H. už nespĺňala nárok na dôchodkovú dávku a jej výplatu z dôvodu, že dňa 7.8.2024 zomrela.

6. Podľa predloženého výpisu z účtu vedeného u žalobcu pre žalovaného za obdobie 29.6.2024 až
31.7.2024 je zrejmé, že počiatočný stav účtu bol 6,08 eur, konečný stav bol 7,73 eur, pričom boli
realizované 4 kreditné operácie celkovo v sume 655,24 eur a 12 debetných operácií v sume -653,59 eur.

7. Podľa predloženého výpisu z účtu vedeného u žalobcu pre žalovaného za obdobie 1.8.2024 až
30.8.2024 je zrejmé, že počiatočný stav účtu bol 7,73 eur, konečný stav bol 201,63 eur, pričom bola
realizovaná 1 kreditná operácia celkovo v sume 205,90 eur a 2 debetné operácie v sume -12,- eur.

8. Podľa predloženého výpisu z účtu vedeného u žalobcu pre žalovaného za obdobie 31.8.2024 až

30.9.2024 je zrejmé, že počiatočný stav účtu bol 201,63 eur, konečný stav bol 395,53 eur, pričom bola
realizovaná 1 kreditná operácia celkovo v sume 205,90 eur a 2 debetné operácie v sume -12,- eur.9. Podľa predloženého výpisu z účtu vedeného u žalobcu pre žalovaného za obdobie 1.10.2024 až
31.10.2024 je zrejmé, že počiatočný stav účtu bol 395,53 eur, konečný stav bol 589,43 eur, pričom bola
realizovaná 1 kreditná operácia celkovo v sume 205,90 eur a 2 debetné operácie v sume -12,- eur.

10. Podľa predloženého výpisu transakcií z účtu vedeného u žalobcu pre žalovaného za obdobie
1.11.2024 až 12.11.2024 je zrejmé, že žalovaný dňa 5.11.2024 previedol sumu 684,43 eur na iný účet
č. C..

11. Podľa Článku II bod. 1 príkaznej zmluvy z 1.12.1997 predloženej žalobcom, uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu ako príkazníkom a Sociálnou poisťovňou ako príkazcom, príkazník sa zaväzuje
vykonávať pre príkazcu činnosti súvisiace s bezhotovostným poukazovaním dávok dôchodkového
zabezpečenia podľa tejto zmluvy a „Všeobecných podmienok poukazovania dávok dôchodkového
zabezpečenia na účty v bankách“ (ďalej len „Všeobecné podmienky“), ktoré sú uvedené v prílohe tejto
zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.

12. Podľa Článku III bod 1. písm. c) predmetnej príkaznej zmluvy, príkazník je povinný vrátiť
príkazcovi neoprávnene poukázané sumy z dôvodu úmrtia dôchodcu alebo z iného dôvodu v súlade so
Všeobecnými podmienkami.

13. Podľa žalobcom predložených Všeobecných podmienok poukazovania dávok dôchodkového
zabezpečenia na účty v bankách, banka, ktorá vedie účet dôchodcu, je povinná na základe „Žiadosti o
vrátenie neoprávnene poukázaných dávok dôchodkového zabezpečenia“ (ďalej len „žiadosť o vrátenie
dávok“), ktorej formulár je v prílohe č.2 týchto podmienok, vrátiť Sociálnej poisťovni, na číslo účtu
uvedené v článku 1 príkaznej zmluvy, sumy neoprávnene poukázané na účet dôchodcu a) z dôvodu

úmrtia dôchodcu, b) z iného dôvodu. a)V prípade úmrtia dôchodcu banka je povinná poukázať Sociálnej
poisťovni celú požadovanú sumu ihneď po doručení žiadosti o vrátenie dávok. Ak banka dostane
oznámenie o úmrtí dôchodcu predtým, ako si Sociálna poisťovňa vyžiada vrátenie naviac poukázaných
súm, banka zablokuje sumy poukázané po úmrtí dôchodcu a písomne to ihneď oznámi Sociálnej
poisťovni. b) V prípade neoprávnene poukázaných súm na účet dôchodcu z iných dôvodov, banka je

povinná poukázať Sociálnej poisťovni požadovanú sumu až do výšky kreditného zostatku účtu a to ihneď
po doručení žiadosti o vrátenie dávok. Ak banka nemôže žiadosti Sociálnej poisťovne vyhovieť z dôvodu
zrušenia účtu, alebo z iného dôvodu, ihneď to písomne oznámi Sociálnej poisťovni.

14. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6P/86/2024 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu

VranovnadTopľouč.k.6P/86/2024-30z17.9.2024bolzmenenývýrokrozsudkuOkresnéhosúduVranov
nad Topľou sp. zn. 6P/131/2016 zo dňa 16.08.2016 tak, že súd ustanovil J. H., nar. XX.XX.XXXX za
poručníka pre maloletého G. H., nar. XX.XX.XXXX. Výrok II. rozsudku súd uložil poručníkovi povinnosť
zabezpečovať výchovu maloletého dieťaťa, zastupovať ho a spravovať jeho majetok s tým, že ak nejde
o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

15. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami,

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnostíhodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

23. V zmysle § 330 odsek 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

24. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

25. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

26. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

27. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej
si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného
žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného
opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.

28. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že

osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

29. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,
vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok

súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

30. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu

o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

31. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu. (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

32. Súd sa v danom prípade stotožňuje s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými
v návrhu.

33. Svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobca opiera o skutočnosť, že žalovaný zo
svojho bežného účtu vedeného u žalobcu, kde boli až do 11.10.2024 vyplácané dôchodkové dávky
matky žalovaného, previedol po smrti matky dňa 5.11.2024 jednorazovo celý zostatok na bežnom
účte na svoj iný osobný účet IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v K. B., D.. ZároveňSociálna poisťovňa dňa 5.11.2024 doručila žalobcovi žiadosť o vrátenie neoprávnene poukázaných
dôchodkových dávok vo výške 823,60 eur s odôvodnením, že poberateľ dôchodku – matka žalovaného,
už nespĺňala nárok na dôchodkovú dávku a jej výplatu z dôvodu, že zomrela dňa 7.8.2024.

34. Žalobca svoj nárok proti žalovanému opiera o uzatvorenú Príkaznú zmluvu zo dňa 3.12.1997
so Sociálnou poisťovňou, podľa ktorej je povinný v prípade úmrtia dôchodcu poukázať Sociálnej
poisťovni sumu poukázanú na účet dôchodcu po dni jeho úmrtia bez zbytočného odkladu v zmysle
spracovateľských podmienok banky. Žalobca svoje obavy preukazuje výpisom z účtu žalovaného za

posledné 3 mesiace, kde bol jeho jediný príjem z dôchodku matky žalovaného, pričom zostatok na účte
v sume 684,43 eur žalovaný v celosti previedol na iný svoj účet vedený v inej banke.

35. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie

(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp

subsidiarity).

36. Vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená. Pohľadávka z účtu v banke by vo všeobecnosti mohla byť spôsobilým
predmetom sudcovského záložného práva. Je však potrebné skúmať aj ďalšie predpoklady spôsobilosti
predmetu záložného práva, mimo iného aj to, či pohľadávka z účtu v banke je prevoditeľná alebo nie.
Vo všeobecnosti zákon možnosť postúpenia takejto pohľadávky neobmedzuje. Samostatnou otázkou
je, či možno zriadiť záložné právo aj k pohľadávke z účtu v banke, ak postúpenie takejto pohľadávky

odporuje zmluve medzi bankou a dlžníkom. Uvedené v danom prípade súd nemá za preukázané,
nakoľko nedisponuje zmluvou medzi bankou a žalovaným. V prípade, ak by dojednanie medzi bankou a
majiteľom účtu zakazovalo prevod takejto pohľadávky, v zmysle § 525 ods. 2 OZ by takáto pohľadávka
nebola prevoditeľná, a preto podľa explicitného znenia zákona ani nemohla byť zálohom. Uvedené by
tiež znamenalo, že účel dočasného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čo však

za daných okolností súd nemá možnosť overiť.

37. Naviac však je tu ďalší dôvod, pre ktorý sledovaný cieľ v danom prípade nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Nakoľko cieľom žalobcu je predísť zmareniu exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, že tento cieľ nemožno pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia vždy

dosiahnuť. Jeho dosiahnutie je nepredvídateľné a závislé od rôznych okolností, ktoré veriteľ nevie alebo
nemôže ovplyvniť. Keďže súd má povinnosť zaslať uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia
dlžníkovi najneskôr do troch dní od dňa jeho vyhotovenia, nemožno vopred predvídať, kedy sa dlžník o
jeho nariadení skutočne dozvie. Nemožno vylúčiť, že to bude už v deň odoslania, najmä ak sa uznesenie
doručujeelektronicky.Nadruhejstranejepraktickyveľmiťažkéažnemožnédosiahnuť,abyvtejtolehote

bolo uznesenie doručené notárovi na registráciu, notár túto registráciu vykonal, veriteľovi vydal výpis z
registra záložných práv a tento veriteľ týmto výpisom preukázal banke vznik záložného práva. V zásade
možno konštatovať, že prostredníctvom platnej právnej úpravy nemožno s istotou predísť zmareniu
exekúcieprikázanímpohľadávkyzúčtuvbanke.Vzhľadomnauvedenéjesúdtohonázoru,žesledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Prinajmenšom pri gramatickom výklade možno

konštatovať, že tento účel nie je dosiahnutý, a preto by sa za daných okolností nemala uplatniť priorita
zabezpečovacích opatrení. Súd sa preto prikláňa k názoru, že na účely zabezpečenia peňažných
prostriedkov na účte dlžníka môže súd vždy vydať neodkladné opatrenie. Pri neodkladnom opatrení
totiž netreba registrovať záložné právo a toto následne preukazovať, ale úplne postačuje jeho vydanie.
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nadobúda vykonateľnosť jeho doručením, samotné

uznesenie je pre subjekt záväzné doručením (v súvislosti s vyššie uvedeným názorom o nemožnosti
v danom prípade dosiahnuť sledovaný cieľ zabezpečovacím opatrením a že na účely zabezpečenia
peňažných prostriedkov na účte dlžníka môže súd vždy vydať neodkladné opatrenie, súd odkazujena odborný článok: Zámožík, J., Zabezpečenie peňažných prostriedkov na bankovom účte v civilnom
procese, Súkromné právo 1/2022).

38. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalovanému je dôvodný. Okolnosti uvádzané žalobcom pred nariadením neodkladného opatrenia podľa
názoru súdu vyvodzujú opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaným
spôsobom, pretože boli žalobcom osvedčené. Žalobca totiž požaduje neodkladným opatrením, aby
sa žalovanému zakázalo nakladať s finančnými prostriedkami do výške 823,60 eur na jeho účte a

zároveňsanavrhujeuložiťžalovanémuzákazzrušiť,zaťažiťprávamitretíchosôb,založiťalebosizmeniť
majiteľa účtu. Samotná neodkladnosť vyplýva z tej skutočnosti, že žalovaný previedol všetky peňažné
prostriedky, ktoré boli neoprávnené vyplatené ako dôchodková dávka matky žalovaného po jej smrti, na
svojinýúčet,tedasajaví,ženemalvúmysletietoprostriedkyponechaťkdispozíciibankenaichvrátenie
Sociálnej poisťovni. Zároveň možno mať obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie potenciálnej pohľadávky
žalobcu, nakoľko nie je zrejmé, že by žalovaný disponoval iným dostatočným majetkom, pričom na účte

žalovanéhovedenéhoužalobcusanenachádzajútakmeržiadnefinančnéprostriedky(stavk12.10.2024
podľa predloženého výpisu transakcií) a na tento účet boli takmer výlučne pripisované iba prostriedky z
dôchodkovej dávky žalovanej. Z týchto dôvodov bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalovanému vyhovené, pretože bolo preukázané, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, že tieto vzťahy
si vyžadujú dočasnú úpravu, neodkladné opatrenie je spôsobilé zabrániť zmareniu exekúcie osvedčenej

pohľadávky žalobcu a zároveň, že táto úprava nespôsobí žalovanému ujmu a ani nenávratný stav.

39. Žalobca pre účely neodkladného opatrenia dostatočne osvedčil svoju pohľadávku proti žalovanému.
Súd je toho názoru, že žalobca samotnými skutočnosťami uvedenými v návrhu a predloženými listinami
osvedčil svoj nárok do tej miery, že je možné považovať za splnenú aj podmienku o dôvodnosti návrhu

vo veci pre účely nariadenia neodkladného opatrenia.

40. Z predloženej príkaznej zmluvy z 3.12.1997 v spojení so Všeobecnými podmienkami poukazovania
dávok dôchodkového zabezpečenia na účty v bankách vyplýva, že v prípade úmrtia dôchodcu banka
je povinná poukázať Sociálnej poisťovni celú požadovanú sumu ihneď po doručení žiadosti o vrátenie

dávok, na rozdiel od neoprávnene poukázaných súm na účet dôchodcu z iných dôvodov, kedy je banka
povinná vrátiť Sociálnej poisťovni iba sumu do výšky kreditného zostatku účtu. V danom prípade tak je
banka povinná vrátiť Sociálnej poisťovni celú požadovanú sumu ihneď, a to bez možnosti oznamovania
dôvodov Sociálnej poisťovni, že uvedené nie je možné, čím banke vzniká pohľadávka proti žalovanému.
Peňažné prostriedky tak banka vyplatí na ťarchu účtu žalovaného, a to bez ohľadu na to, či na tomto

účte sa nachádza dostatok finančných prostriedkov.

41. Najvyšší súd ČR už v rozsudku č. j. 35 Odo 801/2002 vyslovil a odôvodnil záver, že peňažné
prostriedky na účte vedenom peňažným ústavom na základe zmluvy o bežnom účte alebo na základe
zmluvy o vkladovom účte nie sú v majetku majiteľa účtu, v prospech ktorého bol tento účet zriadený,

ale v majetku peňažného ústavu. Oprávnenie majiteľa účtu, ako aj osôb majúcich k účtu dispozičné
oprávnenie spočívajúce v tom, aby na základe jeho príkazu boli vyplatené peňažné prostriedky z účtu
v peňažnom ústave, predstavuje preto iba pohľadávku z účtu v peňažnom ústave. Tieto závery boli
potvrdené aj rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1036/2020, zo dňa 22. 9. 2020.

42. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
5CoCsp/17/2022 z 23. februára 2023, kde v obdobnej situácii ohľadne nároku žalobcu, ktorého žalobu
prvoinštančný súd zamietol, odvolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že súd prvej inštancie
predčasne uviedol, že banka nemala oprávnenie na výzvu Sociálnej poisťovne plniť za žalovanú,
predčasný bol i názor, že Sociálna poisťovňa túto neoprávnene vyplatenú platbu mala vymáhať od toho,

kto sa na jej účet neoprávnene obohatil podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka a že žalobca, že si
mal platbu vymáhať od Sociálnej poisťovne. Prostriedky na účte podľa názoru odvolacieho súdu sú totiž
vždy v majetku banky. Pokiaľ banka plnila z vlastných zdrojov, hoci na ťarchu účtu, vzniká jej nárok na
vrátenie týchto prostriedkov proti žalovanému.

43. V danom prípade je teda možné primerane aplikovať vyššie uvedené závery v tom zmysle, že
ak banka plnila na ťarchu účtu žalovaného, nakoľko jej táto povinnosť vyplynula z príkaznej zmluvy
a všeobecných podmienok, jednalo sa o prostriedky banky, preto jej vzniklo oprávnenie proti majiteľovi
účtu – žalovanému, na vrátenie týchto prostriedkov. Uvedené konštatovanie v danom prípade postačujepreosvedčenienárokužalobcu,ktorémusamáposkytnúťochranadočasnýmnariadenímneodkladného
opatrenia.

44. Opodstatnenosť konečnej žaloby bude posudzovať súd v rozhodnutí vo veci samej, čo však
pre rozhodnutie o návrhu na neodkladného opatrenia voči maloletému žalovanému nebolo natoľko
právne významné, pretože v súčasnom štádiu konania a bez vykonania navrhnutých dôkazov, nemožno
výsledok sporu prejudikovať. Žalobca dostatočne osvedčil obavu z ohrozenia exekúcie možného
rozhodnutia súdu z dôvodu, ak by bol v spore úspešný, pretože žalovaný by fakticky mohol nakladať

s finančnými prostriedkami, ktoré mu neprináležia, a ktoré môže mať uložené na účte v inej peňažnej
inštitúcii, či už ich spotrebovaním, požičaním, darovaním alebo ich výberom.

45. V tomto smere pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je potrebná ani úplná istota, že
sa jedná o účet žalovaného, na ktorom majú byť peňažné prostriedky zabezpečené (žalobca uvedenú
skutočnosť osvedčil, opak by musel osvedčovať žalovaný) a nemusí byť jednoznačne preukázané, že

by na tomto účte bola suma 823,60 eur (takúto skutočnosť ani nie je reálne možné s istotou garantovať
ku dňu vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, vzhľadom k možným pohybom na
bežnom účte žalovaného prakticky v každom okamihu). V tejto súvislosti súd poukazuje na stav v rovine
osvedčovania pre konanie o nariadení neodkladného opatrenia a v súvislosti s uvedeným poukazuje na
závery uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/112/2017 z 28. 06. 2017).

46. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že jeden zo základných predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to dôvodnosti samotného návrhu vo veci z hľadiska právneho
posúdenia, bola zo strany žalobcu v danom okamihu pre účely nariadenia neodkladného opatrenia
splnená, a to vyššie uvedenými skutočnosťami, ktorými svoj nárok a jeho trvanie žalobca osvedčil

(princíp opodstatnenosti).

47. Ďalším predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je v danej veci tiež osvedčenie obavy
veriteľa, že exekúcia bude ohrozená (princíp opodstatnenosti). Dôvodná obava žalobcu z ohrozenia
exekúcie voči žalovanému je daná viacerými skutočnosťami. Dôvodná obava je daná už samotným

konaním žalovaného spočívajúcom v prevedení celého zostatku na účte vedeného u žalobcu v celosti
na svoj iný účet vedený v inej banke. Uvedené konanie môže u žalobcu samo o sebe vzbudzovať
obavy, že žalovaný tak konal s úmyslom, aby prevedenú sumu nemusel vrátiť respektíve aby žalobcovi
znemožnil vrátenie neoprávnene poskytnutej dôchodkovej dávky. Žalovanému muselo byť zrejmé, že
po smrti matky tejto zanikol nárok na vyplácanie dôchodkovej dávky.

48. Obava žalobcu z ohrozenia exekúcie voči žalovanému je daná aj tým, že žalovaný zrejme
nedisponuje majetkom spôsobilým na vykonanie exekúcie, a to s výnimkou finančných prostriedkov,
ktorý je predmetom tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca navrhuje zriadiť
zabezpečovacie opatrenie na peňažné prostriedky žalovaného na jeho bankovom účte. Jedná sa o

jediný majetok, na ktorý by mohla byť vedená exekúcia, pričom tento je enormne likvidný, t. j. žalovaný
ním môže voľne disponovať a zbaviť sa ho, resp. zmeniť na hotovosť, a to práve za účelom vyhýbania
sa zaplatenia dlhu.

49. Obava žalobcu je teda odôvodnená tým, že žalovaný môže svoje peňažné prostriedky na účte

kedykoľvek previesť a tým sa zbaviť jediného majetku spôsobilého na exekúciu. V prípade, ak by
žalovaný peňažné prostriedky z bankového účtu previedol, došlo by fakticky k zmareniu budúcej
exekúcie, keďže žalovaný iný majetok spôsobilý na účinné vykonanie exekúcie preukázateľne nemá.
Hoci žalobcovi a ani súdu v okamihu rozhodnutia nie je zrejmý stav bankového účtu žalovaného, avšak
jedná sa o účet, na ktorý žalovaný preukázateľne previedol zostatok svojho účtu vedeného u žalobcu a

tieto prostriedky sa na bankovom účte žalovaného s určitosťou nachádzali.

50. Uložením požadovaného zákazu nakladania s prostriedkami na účte žalovanému a disponovania
s účtom žalovaného, tak možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp
efektívnosti), nakoľko tak bude môcť žalobca v prípade úspešného uplatnenia svojho nároku tento

uspokojiť zo zabezpečených prostriedkov na účte žalovaného.

51. Tu je potrebné zdôrazniť, že peňažné prostriedky, s ktorými súd žalovanému zakázal nakladať,
v skutočnosti ani nepatria žalovanému (v rovine osvedčenia žalobcovho nároku). Tu je potrebnézdôrazniť rozdiel medzi situáciou, kedy pri existencii „bežnej“ pohľadávky veriteľa vyplývajúcej napríklad
zo zmluvného vzťahu (zmluva o pôžičke, úverová zmluva a pod.), súd zakazuje nakladať povinnému
s jeho vlastnými prostriedkami. V danom prípade ide o peňažné prostriedky, ktoré ani nemajú byť

majetkom žalovaného. Teda súd zakazuje nakladať žalovanému s prostriedkami do určitej výšky, ktoré
však objektívne (v rozsahu osvedčenia nároku žalobcom predloženými listinami) ani nemajú patriť do
majetku žalovaného, s ktorými prostriedkami ani nemal oprávnenie nakladať. Za života jeho matky tieto
patrili do jej majetku a po smrti matky žalovaného nárok na dôchodkové dávky úplne zanikol.

52. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu žalobcu, ktorým žiadal zakázať žalovanému
nakladať s finančnými prostriedkami do výšky 823,60 eur na jeho bežnom účte vedenom v K. B., D., ako
aj návrhu žalobcu, ktorým žiadal zakázať žalovanému tento účet zrušiť, zaťažiť právami tretích osôb,
založiť alebo zmeniť majiteľa účtu, avšak s obmedzeniami, ktorými sa bude súd zaoberať nižšie.

53. S účinnosťou od 1.7.2016 CSP prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred

neurčeného obdobia. Civilný sporový poriadok tak upustil od línie dočasnosti poskytnutej ochrany.
Ustanovenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne.
Úprava v CSP upustila od dočasnosti charakteru neodkladných opatrení oproti predbežným opatreniam.
V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie ustanovenia § 336 ods. 1 CSP veta druhá, čo však nie je
prejednávaný prípad.

54. Súd je totiž povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha,
ale tiež rešpektovať práva toho, proti komu takýto návrh smeruje, preto nie je možné konštatovať,
že nariadením neodkladného opatrenia sa trvalo usporiadajú práva tam, kde je potrebné preskúmať
vec riadnym dokazovaním vykonaným vo veci samej. Samotné osvedčenia dôvodnosti nároku žalobcu

v danom prípade nestačí. Je potrebné skúmať samotný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným,
ktorý je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vzťahom spotrebiteľským (žalobca súdu nepredložil
zmluvný základ tohto vzťahu) a zároveň musí žalobca jednoznačne preukázať svoj peňažný nárok voči
žalovanému tak, aby bolo nepochybne zrejmé, či sa jedná o nárok vyplývajúci zo zmluvy, či nárok na
náhradu škody alebo bezdôvodné obohatenie. Takýto prieskum však vybočuje z rámca prieskumu v

konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto je ho možné vykonať len v konaní vo
veci samej ( v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
5Co/162/2019 z 04. 12. 2019 v súvislosti s nutnosťou skúmať vo veci samej dohodu o zrážkach zo
mzdy a jej zmluvný základ pri neodkladných opatreniach, ktorými sa pred začatím konania domáhajú
spotrebitelia vo vzťahu k bankám prípadne iným dodávateľom (obchodníkom)).

55. Z vyššie uvedeným teda súvisí možnosť nariadenia neodkladného opatrenia bez časového
obmedzenia, ale prípadne aj možnosť trvanie neodkladného opatrenia obmedziť po určitú dobu.

56. Súd tak vzhľadom na uvedené, trvanie nariadeného neodkladného opatrenia obmedzil do skončenia

konania, ktoré bude začaté vo veci samej na základe povinnosti uloženej žalobcovi výrokom III.
tohto uznesenia. Nakoľko samotný žalobca si petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nevyžiadal toto časové obmedzenie, v tejto časti súd považuje návrh žalobcu za čiastočne zamietnutý.
Ak súd nariadil neodkladné opatrenie s časovým obmedzením, rozhodol o nariadení neodkladného
opatrenia v užšom rozsahu, ako to požadoval žalobca.

57. Súd preto vyhovel návrhu žalobcu, avšak výrokom III. tohto uznesenia mu uložil podať žalobu vo
veci samej, pričom do skončenia takto ním iniciovaného konania bude trvať aj nariadené neodkladné
opatrenie.

58. V súlade s § 336 ods. 1 CSP, keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
zároveň vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

59.Podľa§336ods.2CSPsúdvprípadeuloženiavyššieuvedenejpovinnostimusívovýrokuuznesenia
uviesť strany a predmet konania vo veci samej. Samotný predmet konania vymedzila žalobca v návrhu

osvedčením existencie jeho peňažnej pohľadávky ptori žalovanému v sume 823,60 eur. Súd vzhľadom
na uvedené vymedzil predmet konania vo veci samej (o zaplatenie uvedenej sumy) a označil strany tohto
sporu v treťom výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobcovi tak uložil povinnosť
podať žalobu vo veci samej, teda o zaplatenie sumy 823,60 eur, pričom stranami sporu budú žalobcaa žalovaný. Zároveň súd žalobcovi na podanie žaloby vo veci samej určil primeranú lehotu 60 dní.
V žalobe bude musieť svoj nárok žalobca dostatočne odôvodniť a v konaní vo veci preukázať, pričom
až po riadne vykonanom dokazovaní vo veci samej bude zrejmé, či žalobcovi tvrdený a v rámci tohto

konania o neodkladnom opatrení osvedčený nárok proti žalovanému aj skutočne patrí alebo nie.

60. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebude v lehote podaná (§
336 ods. 3 CSP).

61. Druhým obmedzením, ktoré súd považuje za čiastočné zamietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je obmedzenie týkajúce sa skutočnosti, že nie všetky peňažné prostriedky
vedené na účte v banke sú exekvovateľné. Exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke nepodliehajú
napríklad peňažné prostriedky na účte do výšky 165 eur, peňažné prostriedky určené na výplatu miezd
zamestnancov povinného na výplatný termín najbližší dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie
exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, či prostriedky do výšky sumy, ktorá sa podľa zákona

nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, ak má povinný zasielanú mzdu
alebo iné príjmy na účet v banke (§ 104 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.). Tento výpočet
však nie je konečný, nakoľko nepostihnuteľnosť pohľadávky z účtu v banke môže vyplývať aj z iných
ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitných predpisov. Neodkladné opatrenie možno nariadiť
iba v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri pohľadávkach, ktoré exekúcii nepodliehajú,

nemôže existovať obava z ohrozenia exekúcie. Uvedené teda platí aj pre neodkladné opatrenie, ktoré
by bolo nariadené z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie, ako v prejednávanom prípade.

62. Keďže je nevyhnutné, aby sa vo formulácii petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia presne špecifikovala pohľadávka z účtu

v banke, na ktorú sa zákaz vzťahuje, výrok rozhodnutia musí byť formulovaný tak, aby bolo zrejmé,
ku ktorej časti pohľadávky sa vzťahuje neodkladné opatrenie a ku ktorej časti pohľadávky z účtu v
banke sa nevzťahuje z dôvodu, že nepodlieha exekúcii. Z hľadiska určitosti výroku uznesenia je otázne,
či možno túto časť pohľadávky vymedziť všeobecne (napr. „s výnimkou tej časti pohľadávky, ktorá
nepodliehaexekúcii“)alebotrebaosobitnešpecifikovaťkonkrétnečastipohľadávkyzúčtuvbanke(napr.

formuláciou„svýnimkoučastipohľadávkyzodpovedajúcejpeňažnýmprostriedkomnaúčtedovýšky165
eur“).Vzhľadomnato,žemnožstvoprípadovpohľadávok,ktorénepodliehajúexekúcii,nemožnovopred
ani jednoznačne špecifikovať, treba sa preto skôr prikloniť k tomu, že vo výroku uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia stačí uviesť všeobecnejšie, že sa zákaz netýka pohľadávok nepodliehajúcich
exekúcii, keďže takúto formuláciu treba považovať za dostatočne určitú a obsahujúcu všetky prípady

vylúčenia exekvovateľnosti pohľadávky z účtu v banke (v súvislosti s uvedeným súd odkazuje na
odborný článok: Zámožík, J., Zabezpečenie peňažných prostriedkov na bankovom účte v civilnom
procese, Súkromné právo 1/2022, kde vyššie uvedené závery týkajúce za nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia mutatis mutandis platia aj pre prípad, ak sa nariaďuje neodkladné opatrenie zabezpečujúce
peňažné prostriedky na účte v banke).

63. Súd vzhľadom na uvedené zakázal žalovanému nakladať s finančnými prostriedkami na bežnom
účte vedenom v K. B., D., do výšky 823,60 eur, avšak s výnimkou tých pohľadávok, ktoré nepodliehajú
exekúcii. Nariadením neodkladného opatrenia súdom s vymedzením časti nároku, ku ktorej sa zákaz
nakladania nevzťahuje, je tak potrebné považovať za čiastočné zamietnutie návrhu žalobcu na

nariadenie neodkladného opatrenia bez tohto obmedzenia.

64.Vyššieuvedenéobmedzeniatakgarantujúsplnenieďalšiehozákladnéhopredpokladuprenariadenie
neodkladného opatrenia, a to že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný
stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu (žalovaného) neprimeraným

spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

65. Záruku, že súdom nariadeným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, že
právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah, poskytuje rozhodnutie súdu tým, že v zmysle návrhu súd zakázal nakladať

žalovanému s prostriedkami na jeho účte iba do výšky žalobcom osvedčenej pohľadávky v sume 823,60
eur, tiež tým že súd stanovil výnimku z tohto zákazu ohľadne súm, ktoré nepodliehajú exekúcii a že
zároveň časovo obmedzil trvanie neodkladného opatrenia právoplatným skončením konania vo veci
samej, ohľadne ktorej veci zároveň uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu a tiež časovým obmedzenímv prípade, že takúto žalobu žalobca v lehote 60 dní nepodá (prichádza do úvahy zrušenie neodkladného
opatrenia).

66. V závere súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie ako zabezpečovací prostriedok v civilnom
procese nemôže sám osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej alebo právnickej
osoby. Zdanlivo znevýhodňujúce postavenie subjektu, proti ktorému nariadené predbežné opatrenie
(neodkladné opatrenie) smeruje, vrátane konaní, kedy bolo predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie)
nariadenéažrozhodnutímodvolaciehosúdu,protiktorémuniejeprípustnéodvolanieakoriadnyopravný

prostriedok, nie je možné považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Uvedené postavenie
subjektu, proti ktorému nariadené predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) smeruje, je vyvažované
právom podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené
(§ 334 CSP.), prípadne nárokom na náhradu škody a inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením, ak
sa žalobe žalobcu vo veci samej nevyhovie, alebo ak nedôjde k uspokojeniu práva žalobcu (§ 340 ods.
1 CSP). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017)

67. Podľa § 332 ods. 1, ods. 2 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

68. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie súd nemohol viazať vykonateľnosť uznesenia až na
moment po nadobudnutí jeho právoplatnosti, nakoľko uvedené by bolo v priamom rozpore s citovaným
procesným predpisom. Toto neodkladné opatrenie je preto vykonateľné doručením, čomu zodpovedá
aj výrok nariadeného neodkladného opatrenia.

69. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

70. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

71. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

72. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

73. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

74. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 CSP, súd zároveň
rozhodol aj o trovách konania.

75. V danom konaní tak bol žalobca úspešný v časti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia,
avšak nie v celom rozsahu, nakoľko zo strany súdu došlo k časovému obmedzeniu neodkladného
opatrenia (žalobca žiadal neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia) a zároveň súd obmedzil aj
predmet zákazu nakladania s prostriedkami na účte, na ktorý sa má vzťahovať neodkladné opatrenie,
keď žalovanému zakázal nakladať s finančnými prostriedkami na bežnom účte s výnimkou pohľadávok,

ktoré nepodliehajú exekúcii. Žalobca žiadal nariadenie neodkladného opatrenia bez tohto obmedzenia,
čo je potrebné rovnako považovať za čiastočný neúspech žalobcu. Pri tomto druhu neodkladných
opatrení, ktorými sa ukladá strane povinnosť alebo zákaz, pričom zároveň dochádza k určitým
obmedzeniam a výnimkám z tohto zákazu, stanoveným zo strany súdu, je tak ťažké jednoznačne vyčísliť
úspech strán sporu. Vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj na samotnú skutočnosť, že žalobca ani

v návrhu nežiadal priznať žiadnu náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému, súd úspech strán
vyhodnotil tak, že tento úspech je približne rovnaký a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov
konania o neodkladnom opatrení nepriznal.76. Zároveň aj v prípade, že by sú konštatoval vznik úplného alebo čiastočného nárok na náhradu trov
na strane žalobcu (z dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia), v prípade väčšieho úspechu žalobcu
v danej veci ako u žalovaného, tento nárok by súd žalobcovi nemohol priznať z dôvodu vzhliadnutia

dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie trov podľa § 257 CSP na strane žalovaného.

77. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ustanovenie § 257 CSP, ktorého účelom
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko

kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa.Jednouzoskupínprípadov,vktorýchaplikáciatohtoustanoveniaprichádzadoúvahy,súprípady

charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom

na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (porovnaj uznesenie Ústavného súdu
SR z 08.12.2011, sp. zn. II.ÚS/563/2011).

78. Z IV (s. 64): Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli

účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

79. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania podľa § 150 OSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
všetkýchúčastníkovkonaniaatrebavziaťdoúvahynielenpomerytoho,ktobymaltrovykonaniazaplatiť,

ale treba zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 150 OSP (§ 257 CSP ) sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 3M
Cdo 5/2006).

80. Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako

aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie
o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej
udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol
stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku.

(uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 6. 2019, sp. zn. II. ÚS 113/2019)

81. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že žalovaný je maloletá osoba, študent prvého ročníka strednej
školy. Spoločne s bratom (jeho poručníkom) býva v sociálnom byte, nikto iný s nimi v spoločnej
domácnosti nebýva. Zároveň je potrebné okrem majetkovej situácie poukázať na aktuálne osobné

pomery maloletého žalovaného, otcovstvo ku ktorému nebolo určené a ktorému bol po smrti matky
súdomustanovenýporučník-bratžalovaného,ktorýjejehozákonnýmzástupcom.Uvedenénasvedčuje
skutočnosti,žemaloletýžalovanýsamomentálnenachádzaajvzložitejaťaživejživotnejsituácii.Zistené
skutočnosti sú zrejmé z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6P/86/2024.

82. Sám žalobca konštatuje, že žalovaný zrejme nemá žiaden majetok, čím odôvodňuje obavu
z ohrozenia exekúcie ním tvrdenej pohľadávky, ktorej existenciu v konaní osvedčoval. Existencia
akéhokoľvek majetku žalovaného tak nebola v konaní preukázaná (v rozsahu osvedčenia), v opačnomprípade by to nakoniec mohlo viesť aj k zamietnutiu samotného návrhu žalobcu z dôvodu absencie
obavy z ohrozenia exekúcie.

83. Nakoľko pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade
trov konania podľa § 257 CSP treba prihliadať na pomery všetkých strán sporu a treba zohľadniť aj
dosah takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka, súd prihliadol aj na
pomery na strane žalobcu. Nakoľko ide v danom prípade o právnickú osobu, je možné jednoznačne
vyhodnotiť, že zníženie majetku žalobcu výnimočným nepriznaním náhrady trov konania, by nemohlo

v žiadnom prípade ohroziť existenciu tohto subjektu. V majetkovej sfére žalobcu nedôjde k značnému
úbytku a nepriznanie trov konania tejto strane v predmetnej veci bude mať zanedbateľný dopad na jeho
celkovú majetkovú situáciu.

84. Žalobca je obchodná spoločnosť – banka so stabilným zázemím a nepriznanie náhrady trov konania
nie je spôsobilé žalobcu existenčne ohroziť (v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad uznesenie

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/109/2019 z 26. 05. 2020).

85. Naopak žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, naviac maloletou, tiež vzhľadom na predmet konania
o neodkladnom opatrení, a to zákaz nakladania s prostriedkami na jeho bežnom účte, môže potenciálne
existenčne ohroziť aj pohľadávka žalobcu na náhradu trov konania v danej veci.

86. Uplatnenie zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania sa v danej veci javí
ako neprimeraná tvrdosť voči žalovanému, ktorý je beztak v ťaživej osobnej a sociálnej situácii (pozri
aj Najvyšší súd SR, sp.zn. 5M Cdo/24/2011) a odstránenie tejto tvrdosti súd považuje jednoznačne za
dôvod hodný osobitého zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania protistrane.

87. Za týchto okolnosti javí sa jednoznačne spravodlivé, aby akékoľvek náklady, ktoré žalobcovi vznikli
v súvislosti s jeho návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má slúžiť na zabezpečenie
jeho pohľadávky, ktorej existencia bola v tomto konaní iba osvedčená a o dôvodnosti nároku žalobcu
bude potrebné rozhodnúť až v konaní o veci samej, aby si tieto náklady znášal žalobca sám.

88. V závere je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ súd vymedzí hypotézu právnej normy § 257 CSP správne,
nemôže byť jeho rozhodnutie v rozpore so zákonom, a to ani v prípade, že neboli vzaté do úvahy iné
okolnosti, ktoré strana sporu považuje za podstatné. Na uvedené by bolo možné prihliadať a uvedené pri
aplikácii ustanovenia § 257 CSP by bolo možné posudzovať len v prípade, že by tieto úvahy boli celkom

zjavne neprimerané (napríklad by zohľadňovali skutočnosť, ktorá sa nijako k predmetnému zákonnému
ustanoveniu nevzťahuje). (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/103/2018 z 19. 09.
2018).

Poučenie:

1 5C/55/2024

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.