Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624203058
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2624203058.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa D. XXX,
zastúpená splnomocnencom: LEGALION s.r.o., so sídlom Senica, Hviezdoslavova 309/1, IČO: 55
070 396, proti odporcovi: E. F., nar. X.X.XXXX, adresa G. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní odporcu proti výrokom I., II. a IV. uznesenia Okresného súdu Senica zo dňa 26.
februára 2024, č.k. 9C/11/2024-41, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľke p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímprvoinštančnýsúdnariadilneodkladnéopatrenie-výrokomI.uložilodporcovi

povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovať
navrhovateľku, výrokom II. uložil odporcovi povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov, s výnimkou nevyhnutnej súbežnej účasti navrhovateľky a odporcu na procesných
úkonoch pred orgánmi verejnej moci v nevyhnutnom rozsahu, výrokom III. v časti presahujúcej
vzdialenosť 50 metrov súd návrh zamietol, výrokom IV. o trovách konania rozhodol tak, že odporca
je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100

%, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia a výrokom V. rozhodol, že odporca môže podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej
na navrátenie do pôvodného stavu, príp. na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia.

2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 325 ods. 1 a 2 písm. f) a h), § 326

ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, 3, 4, § 337 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu a jeho príloh rozhodoval na návrh navrhovateľky, ktorá sa
domáhala, aby súd odporcovi uložil povinnosť nekontaktovať ju a zároveň povinnosť nepribližovať sa
k nej na vzdialenosť menšiu ako 200 metrov, a to z dôvodu, že správanie sa odporcu, ktorý neustále

kontaktuje navrhovateľku a túto sleduje, vzbudzuje u navrhovateľky obavu o jej bezpečnosť, slobodu,
telesnú a duševnú integritu.

4. Súd prvej inštancie posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že
v danej veci sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko je zrejmé,
že odporca svojím správaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky. Ako vyplýva z

tvrdení navrhovateľky podložených aj priloženými dôkazmi, odporca opakovane rôznymi spôsobmi
kontaktuje navrhovateľku proti jej vôli, túto sleduje, núti ju konať tak, ako ona nechce, to všetko napriektomu, že navrhovateľka odporcu žiadala, aby s takýmto správaním prestal. Konanie odporcu v tomto
smere dosiahlo takú intenzitu, ktorá priviedla navrhovateľku až k podaniu trestného oznámenia pre
podozrenie zo spáchanie trestného činu nebezpečného prenasledovania. Súd prvej inštancie má za

osvedčenú obavu z ďalšieho konania odporcu ohrozujúceho duševnú a telesnú integritu navrhovateľky,
čo odôvodňuje potrebu riešenia danej veci formou neodkladného opatrenia. Súd považuje správanie a
konanie odporcu voči navrhovateľke za obťažovanie prekračujúce hranice akceptovateľného záujmu.
Opisovanie čiernych myšlienok a straty chuti do života je zasa istou formou nepriameho nátlaku na
navrhovateľku s cieľom prinútiť ju ku konaniu, ktoré si však navrhovateľka neželá. Je pochopiteľné,

že takéto správanie odporcu, od ktorého odporca neupustil napriek výzvam zo strany navrhovateľky,
v navrhovateľke vyvoláva pocity strachu a ohrozenia. Súd prvej inštancie má za to, že potreba
ochrany duševnej, príp. telesnej integrity navrhovateľky je v danom prípade plne odôvodnená a preto
návrhu vyhovel. Pokiaľ však ide o navrhovateľkou navrhnutú vzdialenosť v časti zákazu priblíženia,
navrhovaných 200 metrov považuje súd za neprimeranú vzdialenosť. Ak by súd návrhu v tejto
časti vyhovel, mohlo by zo strany odporcu prísť aj k neúmyselnému porušeniu súdom uloženej

povinnosti. Súd má za to, že na naplnenie účelu neodkladného opatrenia bude plne postačovať zákaz
priblíženia na vzdialenosť 50 m. Z toho dôvodu bol návrh v časti presahujúcej vzdialenosť 50 m
zamietnutý. Neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného
opatrenia odporcu rozhodne neobmedzia odporcu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah,
nezanechajú žiadne škodlivé následky, nakoľko mu uložia len neobťažovať navrhovateľku neželanými

telefonátmi, správami a osobným kontaktom. Sledovaný účel v danom prípade nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1
CSP a navrhovateľke, ktorá mala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, priznal
proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5.ProtitomutouzneseniuvočivýrokuI.,II.aIV.podalodvolanieodporca(odvolateľzrejmenedopatrením
uviedol, že podáva odvolanie voči výrokom I. až IV., avšak z obsahu odvolania je zrejmé, že výrok III.
odvolaním nenapáda, preto súd vychádzal z obsahu jeho podania a považoval uznesenie napadnuté
odvolaním len vo výrokoch I., II. a IV.), pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f)

a h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Odvolateľ uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia sa nezakladá na pravde, argumentácia je len
na základe domnienok, neboli navrhnuté dostatočné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a nezákonné. Súd dospel k uvedeným záverom výlučne
na základe tvrdení navrhovateľky a niekoľko rokov starých listov predložených navrhovateľkou, ktorých
cieľom bolo vykresliť nejakú obavu z osoby odporcu a to v spojení s podaním trestného oznámenia
na neho pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania. Predložené
listy, ktoré považuje za dôvernú listovú komunikáciu a ktoré neboli výhražné, vulgárne a ani v

neprimeranom počte, už boli v minulosti spolu s ďalšími skutočnosťami predmetom minimálne dvoch
trestných oznámení zo strany navrhovateľky a jej rodiny vo vzťahu k jeho osobe. Avšak ani v jednom
prípade nebolo zo strany štátnych orgánov konštatované, že by porušil nejaké ustanovenie zákona.
Navrhovateľka odporcu opakovane krivo obviňuje z protiprávneho konania a tak očierňuje jeho meno
a povesť.

V poslednom období (1-2 roky dozadu ) komunikoval s navrhovateľkou len sporadicky, išlo len
o zdvorilostné pozvania, v žiadnom prípade na ňu nevyvíjal tlak. Odvolateľ bol políciou zastrašovaný,
aby sa vyhýbal obci D., hlavne nenavštevoval evanjelický kostol v D., čím sa veľmi znížila kvalita
jeho osobného a rodinného života, keďže je veriaci človek a v obci D. a jej okolí má početnú rodinu.
Nie je pravdou, že by navrhovateľku za obdobie posledných piatich rokov niekam sústavne pozýval,

nikdy jej spoločnosť nevyhľadával ani nechodil kvôli nej do kostola, vždy bol slušný a viackrát sa
aj za nič ospravedlnil, len aby dosiahol kľud a zmier. Navrhovateľke a ani jej rodine sa ani nikdy
nevyhrážal, na rozdiel od otca navrhovateľky, ktorý sa mu osobne vyhrážal zbitím alebo zabitím. Otec
navrhovateľky je podľa názoru odvolateľa chorobne žiarlivý a chcú sa mu pomstiť za to, že upovedomil
starostu obce na znečistenie životného prostredia ich firmou, ktorá podniká v oblasti nákladnej dopravy.

Skutočnostipopísanénavrhovateľkouvjejnávrhu,ktoréokresnýsúdprevzaldoneodkladnéhoopatrenia
sú nepravdivé a zavádzajúce a ich cieľom ako aj dôsledkom, keďže súd vydal neodkladné opatrenie,
je poškodenie, resp. obmedzenie odvolateľových práv, najmä práva na slobodný pohyb, uplatňovanie
vierovyznania ale aj osobný, rodinný a pracovný život. Predmetné neodkladné opatrenie, ktoré nemá lendočasný charakter (má byť podľa súdu konečnou úpravou pomerov medzi stranami), preto odvolateľa
neprimeraným spôsobom a nenávratne obmedzuje na právach, čo považuje za nezákonné. Pokiaľ
ide o náhradu trov konania, nesúhlasí s názorom okresného súdu, že navrhovateľka mala v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, keďže zo samotného neodkladného opatrenia (výroku III.) ako aj z jeho odôvodnia je
zrejmé, že v časti návrhu nebola navrhovateľka úspešná.

7. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu uviedla, že odvolanie

musí byť odmietnuté, pretože odporca v odvolaní a ani v jeho doplnení neuviedol odvolacie dôvody,
ako podstatnú náležitosť odvolania a na doplnenie odvolania nie je možné prihliadať, pretože
sa v ňom uvádzajú nové skutočnosti a tvrdenia, ktoré neboli súdu doručené v rámci lehoty na
podanie odvolanie. Ak by sme aj pripustili, že súd sa musí s tvrdeniami a argumentmi odporcu
vysporiadať, tieto nie sú spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu. Poukázala na to, že listy
odporcu síce neboli výhražné a vulgárne, avšak boli v neprimeranom počte, keďže išlo o neustále

kontaktovanie navrhovateľky, či už listami, telefonickými hovormi alebo SMS správami. K argumentácii
odporcu o nevyvíjaní tlaku na navrhovateľku uviedla, že vzhľadom na to, že obsahom listov bolo
opakované navrhovanie osobných stretnutí a vyznávanie citov k osobe navrhovateľky, nemožno hovoriť
o tom, že by na navrhovateľku nebol vyvíjaný tlak. Novoročné želanie, ktoré uviedli v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia taktiež nemožno považovať za zdvorilostné a dobromyseľné,

nakoľko odporca navrhovateľke opäť navrhoval osobné stretnutie, navyše v jeho byte. Predmetný list
navyše navrhovateľke neadresoval prostredníctvom pošty, ale osobne jej ho prišiel zastrčiť do dverí.
Odporca nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie dôvodnosti podaného odvolania. Odvolanie je
formulované vágne, pričom obsahuje len strohé popretie argumentov navrhovateľky, a to bez náležitého
odôvodnenia podloženého relevantnými dôkazmi. Žiada napadnuté odvolanie odporcu odmietnuť,

prípadne napadnuté uznesenie potvrdiť.

8. Na vyjadrenie navrhovateľky reagoval odporca (odvolacia replika) a uviedol, že navrhovateľka sa
neustále snaží fabulovať, prekrúcať dôkazy, ktoré boli doručené aj na políciu, ktorá sa už mimo iné nimi
zaoberaladokoncadvakrátaterazužtretíkrátanevyhodnotilaichzažiadnenebezpečnevýhražnéalebo

iným spôsobom škodlivé, taktiež navrhovateľka nerešpektuje ich označenie za dôvernú komunikáciu a
naďalej ju zverejňuje širokej verejnosti, bezohľadne predkladá akoby dôkazy a vytrháva z kontextu jej
obsah ako sa mu hodí. Tým marí spravodlivý priebeh procesu. Navrhovateľ je v tejto veci už tak zaujatý
a premotivovaný, že to považuje za jeho osobnú pomstu voči odporcovi. Svojim textom v návrhu na
neodkladné opatrenia vyobrazil odporcu ako nejakého úchyla a asociála a tým zničil jeho dobrú povesť.

Navrhovateľ zamlčal, že odporca väčšinu času žije a pracuje v Rakúsku a tým zavádzal celé predošlé
súdne konanie, nakoľko sa odporca nenachádza ani na území Slovenskej republiky a nemôže teda
v žiadnom prípade ohrozovať respektíve prenasledovať nijakým spôsobom navrhovateľku ako uvádza
aj v trestnom konaní. Navrhovateľka neuvádza ani nevysvetľuje, neodôvodňuje presný dôvod prečo
navrhovateľka a jej rodinný príslušníci si dali tú námahu a to v období asi 5 rokov až do súčasnosti, že si

zálohovali a ukladali sms správy, listy, nahrávali, natáčali si odporcu na mobil, sledovať jeho prítomnosť
či už v obci D. alebo v evanjelickom kostole v D. a presne ich datovať, a to aj v čase keď boli či
už v pracovnom alebo kamarátskom vzťahu. Navrhovateľ zastupujúci A. B. C. týmto svojim konaním
spôsobili obzvlášť závažným spôsobom a úmyslom poškodiť odporcu, vystaviť ho poníženiu a jeho
rodinu, neustálym dávaním podnetov na políciu a mali by sa neodkladne verejne ospravedlniť a vyvodiť

mimo súdnu náhradu škodu spôsobenú týmto ľahostajným správaním sa a odporcu finančne odškodniť,
nakoľko nielenže je poškodzovaná jeho povesť a jeho rodiny ale je tým aj časovo zaťažený. Poukázal,
že z praxe sa dáva takéto neodkladné opatrenie na dobu určitú a nie ako v tomto prípade, keď nebola
ani určená doba účinnosti neodkladného opatrenia.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená; sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej

telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o osvedčené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku a pretože v celom
rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a
odkazuje na (výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného

uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľa, dopĺňa iba nasledovné:

14. Odvolateľ namietal, že predložené listy neboli výhražné, vulgárne, ani v neprimeranom počte, pričom

boli v minulosti predmetom minimálne dvoch trestných oznámení, avšak ani v jednom prípade nebolo
konštatované, že by porušil nejaké ustanovenie zákona. Odvolací súd musí dať za pravdu odvolateľovi
v tom, že obsah predloženej korešpondencie nie je vulgárny, avšak v ostatnom sa s odvolateľom
stotožniť nemôže. V konaní nie je sporné, že navrhovateľka a odporca nemali spolu partnerský vzťah,
poznali sa v pracovnom prostredí. Obsah predloženej korešpondencie zo strany odporcu však vykazuje

znaky pasívne agresívneho nátlaku na navrhovateľku, aby s odporcom nadviazala partnerský vzťah, aj
keďjenepochybné,žeodporkyňaoňnemázáujemaviackrátsapokúšalaprimäťodporcuktomu,abyod
svojho konania upustil. V listoch sa opakovane vyskytujú narážky, že navrhovateľka nie je bez odporcu
v živote šťastná a mala by sa stať jeho partnerkou, napr. „to, že Ty sa stále nedokážeš sama rozhodnúť
a necháš si nakazovať od rodičov, je Tvoja vec. Zatiaľ si tým, ale nič nedosiahla, lebo nie si „šťastná“.

Majetok, peniaze Tu budú k ničomu, keď budeš „sama“. ...“, „možno dnes som ja ten zlý, ale možno
zajtra Tvojím srdcom hladený“ (č.l. 7). Z ďalšieho textu korešpondencie je zrejmé, že odporca vyhľadáva
navrhovateľku, sleduje ju a následne jej chce komunikovať svoje dojmy o tom, že ju videl, napr. „chodíš
sa kdesi „schovávať“ za organ do akejsi „trucovne“, odkiaľ vôbec nič nemôžeš vidieť, čo sa deje pred
oltárom. ... aj tak sa tam s tou kamarátkou hráte s mobilmi, ale to je vaša vec... (č.l. 9). Opakovane sa

s ňou chce stretnúť, napr.: „...Mali by sme sa stretnúť, porozprávať. Trucovaním a tým, že tu „utneme“
smesazatiaľlentrápili.“Zkorešpondenciejezrejméajto,žeodporcaopakovanenavrhovateľkevyznáva
lásku a je presvedčený, že navrhovateľka bez neho nie je šťastná a obmedzením kontaktu s ním sa bude
len trápiť. Obsah korešpondencie miestami prechádza do nepriameho vyhrážania, naznačovania, že ak
navrhovateľka neurobí, ako si odporca želá, stane sa niečo zlé: „...ozvi sa mi čím skorej, tým lepšie,

aby už zasa nebolo neskoro. Áno som v tomto ako dieťa, máš pravdu. Lebo keď vidím tú nemohúcnosť,
zúfalstvo, zasa podľahnem hlúpostiam, keď napíšem, ešte dobre, aj tak tie sms-ky ti asi neprídu, alebo
ich ani nečítaš, ale aby sa nestalo niečo zlé. Zbytočne a nezmyselne....“ (č.l. 11), „...a odvtedy kráčam
v tme. Som už veľmi unavený a nevládzem. Už dávno som stratil chuť žiť a vôbec, som len ako tieň
toho, kým som bol.“

15. Odvolateľ namieta, že v poslednom období 1-2 roky dozadu komunikoval so žalobkyňou len
sporadicky, pričom ide o zdvorilostné pozvania napr. na vianočný koncert. Po preskúmaní predloženej
korešpondencie má odvolací súd za to, že je pravdou, že niektoré z listov nie sú datované, okrem
obálky zo dňa 23.03.2021, listu zo dňa 07.06.2020, 13.06.2020, 04.07.2021, 11.07.2021, výplatnej

pásky zo dňa 30.06.2021. V rozpore s tvrdením odporcu je však sms správa, ktorú zaslal odporca
otcovi navrhovateľky zo dňa 14.01.2024 s textom: „...Ahoj intrigán. Asi pred týždňom som nechal odkaz
B. s návrhom stretnúť, kde som ju chcel oboznámiť, čo tie Vaše trestné oznámenia a vyhrážky cez
advokátamneobnáša.Neozvalasa,ovšetkomsomasiviacakopredpolrokominformovalajtohoVášhoadvokáta p. H., čo sú moje ďalšie kroky, ak sa mi neospravedlníš. Budeš mať čas o tom premýšľať
vo väzbe, či sa to stalo za to, keď si sa hral na Všemohúceho, čo si tým dosiahol? I. čo ju už viac
ako 5 rokov vodí za nos, že sa túla po D. radšej mohla byť so mnou a už možno mať aj rodinu.

Jedine ona ťa mohla „zachrániť“. Si veľmi zlý, krutý človek, intrigán a podvodník.“ Z uvedenej správy je
zrejmé, že odporca napriek vedomosti o opakovaných trestných oznámeniach, zablokovaní v telefóne
navrhovateľky a výzvam advokáta navrhovateľky stále pokračuje v kontaktovaní navrhovateľky, chce
sasňoustretnúť,maťsňouvzťaharodinu,pričomnaznačuje,žeonajezodpovednázato,čosastanejej
otcovi. Z korešpondencie od odporcu je takisto zrejmé, že odporca si vynucuje pozornosť navrhovateľky

proti jej vôli a opakovane ju kontaktuje, aj keď ona s tým nesúhlasí. Má za to, že aj navrhovateľka je
do neho zaľúbená a odmietaním kontaktu s ním, len „trucuje“, pričom snahy odporcu o kontaktovanie
navrhovateľky pretrvávajú niekoľko rokov: „...budú to dva roky, čo sa poznáme B....“ (č.l. 9 rub), „...dnes
sú to tri roky, čo som ťa spoznal...“ (č.l. 10), „...nemám Ti za zlé, že sa predo mnou schovávaš ... prosím,
aby si sa ma už prestala „báť“, vyhýbať sa mi, akúsi apatiu voči mne a zasa sa mohli kamarátiť, stretnúť,
porozprávať...“(č.l.10),„...niesomtaký,akotomožnourčitevyznelo,lentakveľmisomchcelbyťsTebou

za každú cenu, že som sa až hlúpo správal, až mne dnes so nepochopiteľného konania. Niet divu, že si
si ma všade zablokovala... dúfam, že raz Ti napíšem nejaký pekný zaľúbený dopis, ale už právom svojej
frajerke...“ (č.l. 10 rub), „...tak ako rás vidím v kostole (ako bolo aj k kázni), rád by som ťa videl každé
ráno, každý večer... Nenechaj ma už čakať B., veľmi ťa o to prosím. Potom mám čierne myšlienky, aj
keď sám by som sa určite nikdy nepokúsil vziať si život, lebo to považujem za slabé a hlúpe, tak ako

keby som si ako muž mal platiť za potešenie od ženy.“ (č.l. 11), „...čo tak všetko hodiť za hlavu, celé tie
3 roky a začať nanovo. Zahodiť ten spor, usmiať sa tomu všetkému, stretnúť sa, načo sa trápiť a ničiť
si zdravie... viem, že máš rada aj ty mňa. A už po tom všetkom sa ti stačí prestať trucovať a začať sa
konečne ku mne správať, ako keď si sa ku mne pekne správala a vtedy som sa do teba zaľúbil, lebo
som videl, že aj ty ľúbiš mňa...“ (č.l. 12), „...tých sms-iek som už toľko napísal, aj keď ich vôbec asi

nečítaš. Na messangeri som zablokovaný... Stále ťa drží ten vzdor voči mne? ...Kam to až zájde, alebo
čo tomu bude predchádzať...“ (č.l. 13) „...snáď mi už čoskoro zavoláš, alebo napíšeš a môžeme sa ja
stretnúť. ...nebuď už na mňa taká odmeraná, ubíja ma to. Už by to mohlo prestať ...“ (č.l. 13 rub) „...a
či mňa už budeš nenávidieť, schovávať sa predo mnou, ignorovať ma, blokovať , som vďačný, že som
ťa mohol stretnúť...“ (č.l. 14)

16. Na základe uvedeného sa nemohol odvolací súd stotožniť s odporcom, že navrhovateľku
za posledných päť rokov nevyhľadával. Naopak, navrhovateľka osvedčila, že odporca napriek jej
opakovanej snahe, aby ju nekontaktoval, ktorá vyústila do opakovaných trestných oznámení a podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tento pokračuje v snahe ju kontaktovať, chce s ňou

nadviazať partnerský vzťah, pričom forma jeho komunikácie je pasívne agresívna s náznakom vyhrážok
a vyvíjania tlaku, aby navrhovateľka konala podľa jeho predstáv. Okrem písomnej korešpondencie
odporca ju mal podľa navrhovateľky opakovane kontaktovať až zo šiestich telefonických čísiel, a to
aj napriek tomu, že boli z jej strany zablokované, pričom k tejto skutočnosti sa odporca ani nevyjadril
a výslovne ju nepoprel. Potom aj obrana odporcu, že cez obec, v ktorej navrhovateľka býva a zdržiava

sa v nej, iba prechádza cestou do práce, vyznieva účelovo, najmä s poukazom navrhovateľky na to,
že niektoré listy a odkazy jej odporca zastrkáva priamo do dverí, čo odporca takisto nepoprel. Podľa
názoru odvolacieho súdu niekoľko rokov pretrvávajúce kontaktovanie navrhovateľky so snahou o citové
zblíženie s ňou, či už písomné, elektronickou formou, alebo osobné, navzdory jej jednoznačnému
nesúhlasu adresovanému nielen odporcovi, ale aj formou trestných oznámení a prostredníctvom

advokáta, vykazuje znaky sústavného narúšania telesnej a duševnej integrity navrhovateľky, ktorá má
právo slobodne sa pohybovať po mieste svojho bydliska bez obáv, že ju bude odporca obťažovať svojou
neželanou pozornosťou a takisto má právo, aby nebola obťažovaná z jeho strany snahou o kontakt
prostredníctvom listov, sms-iek, atď., čím je narušené jej súkromie a rodinný život. Samotné tvrdenie
odporcu, že orgány činné v trestnom konaní v konaní odporcu nevideli naplnenie znakov skutkovej

podstaty trestného činu nemá nijaký súvis s tým, že konanie odporcu napĺňa znaky ohrozovania telesnej
a duševnej integrity navrhovateľky.

17. Na základe vyššie uvedeného potom odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II., ktorým bolo návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia vyhovené, potvrdil.18. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že doplnenie odvolania odporcu nemohlo byť odmietnuté ako
oneskorene podané, keď zásielka bola daná na poštovú prepravu dňa 16.03.2024, pričom lehota na
podania odvolania končila až 18.03.2024.

19. Pokiaľ ide o výrok IV., ktorým súd prvej inštancie zaviazal odporcu na náhradu trov konania
navrhovateľke v rozsahu 100 %, odvolateľ namietal, že zo samotného neodkladného opatrenia ako
aj z jeho odôvodnia je zrejmé, že v časti návrhu nebola navrhovateľka úspešná. Odvolací má za to,
že navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia dvojakou formou, a to uložením

zákazu odporcovi ju kontaktovať a uložením zákazu približovať sa k nej na určenú vzdialenosť. V oboch
prípadoch bolo navrhovateľke vyhovené, teda je potrebné konštatovať jej plný úspech vo veci. Súd
prvej inštancie nevyhovel návrhu len v tej časti, kde zákaz približovania k navrhovateľke presahoval
vzdialenosť 50 m, pričom navrhovateľka žiadala zákaz približovania na vzdialenosť 200 m. Vzdialenosť,
ktorú súd považoval za primeranú však celkom závisela od úvahy súdu. Podľa nálezu ÚS SR sp.
zn. III. ÚS 475/2018 (13/2021), zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nebola

snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne celkom odchýliť od pravidla
pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Záver súdu absolútne vylučujúci
osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška
plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia
§ 255 Civilného sporového poriadku súdom nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Odvolací

súd dospel k záveru berúc na zreteľ vyššie uvedené závery ÚS SR, že súd prvej inštancie správne
postupoval, keď navrhovateľke priznal náhradu trov prvoinštančného konania, keďže bola úspešná čo
do nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze kontaktovania, ako aj zákaze približovať
sa k nej, pričom posúdenie vzdialenosti, na ktorú súd určil zákaz približovania spočíval na voľnej úvahe
súdu. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV.,

ktorým rozhodol o trovách konania, potvrdil.

20. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnej navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči odporcovi v plnom rozsahu, s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso

stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací

dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a
uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).