Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 13Csp/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124327500
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Lacová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:6124327500.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v právnej veci žalobcu: A. B. C., a.s., so sídlom

D.E.XXXX/XXX,XXXXXF.,IČO:XXXXXXXX,právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaGOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája č. 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: G. D.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H. E. XXX/XX, XXX XX I. J. B., v konaní o zaplatenie 1.291,90
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi :
sumuvovýške5,70Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9,25%ročneod16.08.2024dozaplatenia,
sumu vo výške 15,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 16.09.2024 do

zaplatenia,
sumu vo výške 15,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65% ročne od 16.10.2024 do
zaplatenia,
všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.06.2024 bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený návrh na vydanie platobného
rozkazu o zaplatenie pohľadávky vo výške 1.444,25 Eur s prísl., ktorým sa právny predchodca
žalobcu domáhal vydania rozhodnutia tak, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť zosplatnenú
istinu vo výške 1.419,35 Eur, vyčíslený zmluvný úrok vo výške 65,99 Eur, istinu 17,40 Eur, úrok
z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy 1.291,90 Eur od 11.04.2024 do zaplatenia, a
povinnosťou nahradiť trovy konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil nasledovne tým, že žalobca
ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 27.04.2023 úverovú zmluvu č.

XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti A. B. C.,
a.s. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.483,- Eur. Žalovaná sa
zaviazala vrátiť peňažné prostriedky v 96 pravidelných mesačných splátkach po 30,55 Eur. Žalovaná
sa dostala do omeškania, keď nesplácala úver riadne a včas. Napriek opakovaným upozorneniam
dlžné splátky nedoplatila. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok
s názvom Ukončenie zmluvy dňa 26.03.2024 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval
žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanej lehotu

15 dní na splnenie povinností, žalovaná v lehote dlžnú sumu neuhradila a preto žalobca neuplatnil
v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Sadzbu úroku z omeškania si žalobca uplatnil vo výške 9,5%
ročne ku dňu 11.04.2024.Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo dňa 12.04.2024 žalovanú
k zaplateniu aktuálnej dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí,bude podaná žaloba. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred
podaním návrhu. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradil sumu 191,10 Eur a odkázal na prílohu,
v ktorej je uvedený prehľad splátok a úhrad. Z prehľadu splátok a úhrad žalobca eviduje dlh vo

výške 1.510,24 Eur - pozostáva z istiny 17,40 Eur, úroku 65,99 Eur, zosplatnenej istiny 1.419,35 Eur,
poistenie CPI 7,50 Eur. Žalobca predložil súdu listiny, z ktorých obsahu vyplýva, že žalobca posudzoval
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z.: 1. Interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu
a podmienok bývania žalovaného, 2. úverová správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania

schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver. V rámcipostupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca
svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovaného dôsledným zisťovaním jeho kreditného
skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná príjmová
a výdavková stránka žalovanej. Uvedené posudzované bonity na základe parametrov vytvorených
odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje
limit najvyššej mesačnej splátky. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovanej

minimalizuje žalobca kontrolou žalovanej v externých registroch. Využívané sú registra Sociálnej
poisťovne, prípadne NRKI. Hodnotu informácií z týchto registrov je pritom potrebné považovať za
významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú obraz o stave záväzkov u veľkého počtu veriteľov a
u prevažnej väčšiny relevantných inštitucionálnych veriteľov na trhu.
V oprave žalobného návrhu v rámci upomínacieho konania žalobca upravil výšku istiny na správnu sumu

1.291,90 Eur. Žalovaná napriek výzve dlžné splátky neuhradila a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu
predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru a výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 26.03.2024 pre
omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 15.12.2023.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 29.07.2024 Platobný rozkaz pod sp.

zn. 16Up/1207/2024, ktorý bol žalovanej doručený do vlastných rúk dňa 06.08.2024, a proti ktorému
podala včas odôvodnený odpor, čím bol platobný rozkaz zrušený ex offo. Žalobca navrhol pokračovanie
v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP a vec bola dňa 03.09.2024 postúpená na
Okresný súd Humenné.

3. V odpore sa žalovaná vyjadrila k podanej žalobe a jej prílohám tak, že upozornila na overenie
neprijateľných zmluvných podmienok súdom a overenie výzvy na zaplatenie dlhu zo strany veriteľa
adresovanú žalovanej strane. Ďalej upozornila na čl. 5, čl. 6, čl. 8, § 132, § 290 a nasl., § 298, §
299 CSP. Mala zato, že sa jedná o spotrebiteľský spor, pričom predmetom je spotrebiteľská úverová
zmluva medzi stranami sporu, ktorá je plná neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobca zneužíva

zmluvný vzťah, ktorý obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a konanie má nekalé obchodné praktiky.
Uviedla, že ide o nárok, podľa ktorého sa má žalovanej poskytnúť ochrana, hrozí nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, spôsobuje neplatnosť zmluvných podmienok. Žalobca má zákonnú
povinnosť splniť povinnosť tvrdenia s dôkaznou povinnosťou. Uplatnený nárok žalobcu považovala za
neurčitý, nezrozumiteľný, nešpecifikovaný a nedokázaný. Ďalej upozornila na § 7 ods. 1, § 9 a § 11

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pri overovaní bonity žalovanej je z dokladov
predložených žalobcom preukázateľné, že v čase pred poskytnutím sporného úveru mala žalovaná
27+2 žiadostí o úver zamietnutých a 8 bolo odvolaných. V žalobe chýbal výpočet veriteľa, aká
čiastka mesačnej mzdy zostáva pre spotrebiteľa po úhrade dlhov, ktoré pred úverom mala. Žalovaná
nepreukázalaschopnosťsplácať,dostalaúver,hocihodostaťnemala.Upozornilanakonanievpodobnej

veci sp. zn. 7Csp/35/2024. Je povinnosťou súdu ex offo sa zaoberať v spotrebiteľských veciach
predbežnou otázkou - neprijateľnosťou zmluvných podmienok. Poukázala na § 52, § 53 Občianskeho
zákonníka a rozsudok súdneho dvora ES vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006. Zdôraznila, že veriteľa
a jeho vymáhačov písomne žiadala viackrát o písomné potvrdenie o vzájomných plneniach v rámci
predmetnej zmluvy, ale žiadne potvrdenie o plnení jej doteraz nevydali. Uplatnený nárok neuznáva čo

do dôvodu a výšky, žiadala žalobu zamietnuť a priznať bezdôvodné obohatenie a úžeru. Z opatrnosti
podala aj námietku premlčania. Žalobca neosvedčil svoj nárok relevantnými dôkazmi, priložené
listiny neosvedčujú uplatnený nárok (ani len matematicky, ani neuviedol odkontrolovateľný výpočet
a postup žalobcom nárokovanej čiastky 1.291,90 Eur) a priložené listiny neosvedčujú uplatnený nárok.
Žalobca v samotnom návrhu uprednostňuje preukazovanie výpočtov úrokov a úrokov z omeškania

pred preukázaním presných finančných údajov o vzájomných plneniach. Žiadala, aby súd aplikoval
ustanoveniaObčianskehozákonníkaapodrobilzmluvusúdnejkontrole.Žalovanáchcelamaťvyriešené,
či má zmluva neprijateľné zmluvné podmienky a akú sumu je žalovaná povinná za poskytnutý úver
žalobcovi uhradiť. Následkom nesplnenia povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosťdlžníka splácať úver je strata práva požadovať splatenie úveru jednorazovo v zmysle § 11 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nemá povinnosť platiť obvyklé úroky aj po zosplatnení úverovej
zmluvy so spotrebiteľom. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa v zmysle § 565

Občianskeho zákonníka, zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa
splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie úroky. Žalobca
úmyselne formuluje do svojich vadných zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s platnými
právnymi normami a nekalými obchodnými praktikami. Žalovaná ako spotrebiteľ nemohla ich ovplyvniť
a preukázateľne neboli individuálne dojednané. Tento spor má dve roviny - právnu a finančnú. Právna

rovina je v tom, že zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalobca ju oklamal.
Žalobca požičanie čiastky 1.483,00 Eur nepreukázal výpisom z účtu. Nepreukázal spojenie pôžičiek, ani
neuviedol ktorých. Žalobca sa odvoláva na prílohu spornej zmluvy, ktorú nedoručil. Žalobca nepreukázal
výšku reálne požičanej čiastky. Žalobca predložil len výpis o zaplatení sumy 191,10 Eur, len okrajovo
uviedol čiastku plnení 7.000,10 Eur. V zmluve bola uvedená výška úveru 1.483,00 Eur, pre revolvingový
úver 1.200,00 Eur, no reálne poskytnutá suma nebola dôkazom preukázaná. Podľa výpočtu 1.483,00

Eur – 191,10 Eur by mala žalovaná vrátiť sumu 1.291,90 Eur. Uviedla, že neuznáva ani trovy
konania vo výške 306,36 Eur. Žalobca nepredložil súdu celú zmluve o úvere, splátkový kalendár, dôkaz
o vzájomných plneniach, doručenky o zaslaní oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti, podpísané
obchodné podmienky, splnomocnenie veriteľa na podpis zmluvy. Vymáhači žalobcu otravovali žalovanú
osobne, cez SMS, aj počas sviatkov a po 18,00 hod., čo je v rozpore s dobrými mravmi. Mala zato, že

úver splnil všetky znaky o bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

4. Písomným podaním zo dňa 03.09.2024 žalobca reagoval na odpor žalovanej tak, že predložil
listiny, z ktorých obsahu posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať úver, a to: 1. Interný dokument
o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu, podmienok bývania, 2. správu zo sociálnej

poisťovne s údajmi, 3. úverovú správu z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti
splácať, 4. výpis z bankového účtu žalovanej za účelom príjmu a výdavkov, 5. výplatné pásky žalovanej
s uvedením, či sa vykonávajú zrážky zo mzdy. Žalobca zobral do úvahy, že tento úver bol poskytnutý
na refinancovanie iných dlhov žalovanej. Pripojil aj prílohu zmluvy a výpis z účtu ako dôkaz o prevode
peňazí žalovanej. Žalobca zároveň predložil výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 16.02.2024, danú

na poštovú prepravu dňa 20.02.2024 a doručenú dňa 27.02.2024 v C., výzvu k splateniu zo dňa
26.03.2024, danú na poštovú prepravu dňa 27.03.2024 a doručenú dňa 08.04.2024. Žalobca výzvou zo
dňa 15.02.2024 vyzval žalovanú na zaplatenie a upozornil na zosplatnenie. Napriek tejto výzve žalovaná
neuhradiladlžnúsumu,pretožalobcapristúpilkvyhláseniupredčasnejsplatnostibudúcichsplátokúveru
výzvou k splateniu úveru dňa 26.03.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 15.12.2023.

Žalobca navrhol, aby žalovaná zaplatila sumu 1.291,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 %
ročne zo sumy 1.291,90 Eur od 11.04.2024 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 100,- Eur
v mesačných splátkach po 70,- Eur splatných do 25. dňa mesiaca počnúc splatnosťou prvej splátky
25.11.2024 a následne do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

5. Písomným podaním zo dňa 17.09.2024 žalovaná reagovala na podanie žalobcu tak, že v platobnom
rozkaze uviedol istinu 1.291,90 Eur, a v uznesení súd uviedol sumu 1.444,25 Eur. Spochybnila
informácie, že jej bola výzva doručená v C. a nie v A., kde má miesto pobytu. Opätovne upozornila na
neprijateľné zmluvné podmienky, nekalé obchodné praktiky, bonitu, výšku uplatneného nároku, výšku
trov konania atď., tak ako uviedla už v podanom odpore a zotrvala naďalej na týchto svojich tvrdeniach.

K vyjadreniu pripojila tlačivo na dokladovanie osobných pomerov za účelom použitia § 27 CSP pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.

6. V ďalšom písomnom podaní žalovanej zo dňa 29.10.2024 opätovne uviedla rovnaké skutočnosti ako
v predchádzajúcich podaniach a ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré súd určil na deň

11.11.2024.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 11.11.2024, na ktoré boli strany sporu riadne a včas
predvolané, a ktorého sa žiadna zo strán nezúčastnila, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnili
a súhlasili s jeho vykonaním v ich neprítomnosti.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej
veci a zistil tento skutkový stav.8. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 27.04.2023 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - účelový úver
a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX (ďalej len ako „zmluva“) vo výške 1.483,00 Eur s dobou splatnosti
úveru na 96 mesiacov, s ročnou úrokovou sadzbou 16,45%, RPMN 17,8%, s celkovou čiastkou 2.692,80

Eur, dátumom prvej splátky 02.07.2023. Súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky žalobcu (čl.
17 druhá strana a nasl.). Podľa Prílohy č. 1 k zmluve, časť istiny úveru mala byť účelovo použitá na
úhradu záväzkov žalovanej voči nasledovným veriteľom:
Slovenská sporiteľňa, a.s., zmluva č. XXXXXXXXXX, suma 607,- Eur
Slovenská sporiteľňa, a.s., zmluva č. XXXXXXXXXX, suma 353,- Eur

Slovenská sporiteľňa, a.s., zmluva č. XXXXXXXX, suma 522,- Eur, spolu 1.482,- Eur (čl. 64).
Uzavretiu zmluvy predchádzalo skúmanie bonity zo strany žalobcu (čl. 22-24), ktoré preukazoval
priloženými listinnými dôkazmi, a to posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver a úverová
správa (čl. 22-24), výpis z bankového účtu žalovanej za účelom príjmu a výdavkov a výplatné pásky
žalovanej s uvedením, či sa vykonávajú zrážky zo mzdy (čl. 61 druhá strana a nasl.). V zmluve boli o
žalovanej uvedené nasledovné údaje: je rozvedená, počet vyživovaných detí 1, druh bývania - u rodičov,

zamestnaná od 11/2018 u zamestnávateľa K., C.. A., čistý mesačný príjem je 693,- Eur (čl. 13 druhá
strana).

9. Písomnosťou zo dňa 16.02.2024 „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ (čl. 25) žalobca oznámil
žalovanej, že už dlhšie než mesiac nereaguje na výzvu na zaplatenie dlžnej sumy 125,30 Eur

s upozornením, že ak nezaplatí do 15 dní od doručenia výzvy, bude požadovať okamžité jednorazové
vrátenie celého úveru, vrátane úrokov, nákladov a sankcií. Zásielka bola žalovanej odoslaná dňa
20.02.2024 (čl. 26) s podacím číslom zásielky K. a podľa výpisu z informačného systému Slovenskej
pošty bola žalovanej vydaná na pošte A. dňa 27.02.2024 (čl. 67).

10. Písomnosťou „Výzva k splateniu celého úveru“ zo dňa 26.03.2024 (čl. 67 druhá strana)
žalobca oznámil žalovanej, že v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úveru č.
XXXXXXXXXX ju vyzýva k splateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy s dlžnou čiastkou
1.594,24 Eur do 15 dní od spísania tejto výzvy. Zásielka bola žalovanej odoslaná dňa 27.03.2024 (čl. 27)
s podacím číslom zásielky K. a podľa výpisu z informačného systému Slovenskej pošty bola žalovanej

vydaná na pošte A. dňa 08.04.2024 (čl. 68 druhá strana).

11. Z „Výpisu čerpania splátok a úhrad“ žalovanej číslo zmluvy: XXXXXXXXXX vyplýva čerpanie úveru
žalovanou vo výške 1.483,00 Eur dňa 05.05.2023 a celková suma úhrad žalovanej od 02.07.2023 do
15.12.2023 v počte 6 splátok (6 x 30,55 Eur = 183,30 Eur) a 7. splátky dňa 15.01.2024 vo výške 7,80

Eur z 96 splátok, spolu 191,10 Eur (čl. 28).

12. Zo štatistiky NBS o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom
eurozóny (stav a nové obchody) za rok 2019 (čl. 117) vyplýva, že v období uzavretia predmetnej zmluvy,
teda v 4/2023 bola úroková miera vo výške 8,89 % ročne pre nové obchody so zmluvnou splatnosťou

nad 5 rokov.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
Podľa § 261 ods. 6 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo

zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 7 ods. 1 citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým

nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.
Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:

a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania žalovaného, výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne
zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi spoločnosťou A. B. C., a.s. a žalovanou, ktorí uzatvorili spolu
dňa 27.04.2023 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere – účelový úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 1.483,00 Eur na jej účet (čl. 65), pričom

žalobca za žalovanú uhradil veriteľom uvedených v Prílohe č. 1. zmluvy o úvere sumu 1.482,- Eur (čl.
64). Žalovaná v prospech žalobcu už realizovala úhrady vo výške 191,10 Eur (čl. 28). Žalobca si v tomto
konaní uplatnil po oprave sumu vo výške 1.291,90 Eur a zákonný úrok z omeškania vo výške 9,5%
ročne odo dňa 11.04.2024 do zaplatenia.
Žalobca - právnická osoba - podnikateľ bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná

- fyzická osoba - nepodnikateľ bola v postavení spotrebiteľa. Uvedený právny vzťah je režime
spotrebiteľského práva, súd ho preto posudzoval podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa
osobitných právnych predpisov - zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona o bankách a všeobecného právneho predpisu -
Občianskeho zákonníka, účinných v rozhodnom období.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti, a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Sám žalobca postavenie žalovanej ako spotrebiteľa v tomto konaní nespochybňoval.

15. Uzatvorená zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosticitovaného zákona (§ 1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
Súd v konaní ďalej skúmal, či žalobca ako veriteľ pred poskytnutím úveru žalovanej skúmal jej bonitu
s odbornou starostlivosť v zmysle § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca súdu predložil svoje

vyjadrenie a tiež doklady, z ktorých pred uzatvorením zmluvy posudzoval schopnosť žalovanej úver
splácať a mal za preukázané, že žalovaná je rozvedená, býva u rodičov, počet detí 1, je zamestná a
výška jej príjmu je 693,00 Eur. Ohľadom jej výdavkov vychádzal iba zo sumy životného minima vo výške
244,68 Eur na ňu a jej dieťa (čl. 58).

16. Z úverovej správy z registra dlžníkov tiež vyplýva, že v čase pred uzatvorením predmetnej úverovej

zmluvymalažalovaná27odmietnutýchžiadostíospotrebnýaosobnýúver (poslednázodňa21.07.2022
čl. 22 druhá strana). Za obdobie 2022, teda tesne pred uzatvorením zmluvy o úvere, boli odmietnuté
4 žiadosti a v roku 2023 už 2 žiadosti. Okrem refinancovaných úverov, žalovaná mala ešte kreditnú
splátkovú kartu. Na účte vedenom na meno žalovanej v peňažnom ústave ku dňu 11.03.2023 boli
finančné prostriedky vo výške - 484,66 Eur (čl. 62).

Žalobca v priebehu konania nepredložil žiaden doklad o tom, aby skúmal u žalovanej náklady na
zabezpečenie jej základných životných potrieb.

17. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/18 vyplýva, že Články 8 a 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o

zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú
povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa
ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v

tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti
veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy
o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej
jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v
trojročnej premlčacej dobe. Obdobný názor je vyjadrený aj v rozhodnutiach Súdneho dvora vo veciach

sp.zn. C-565/12 z 27.03.2014, C-449/13 zo dňa 18.12.2014.

18. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa

splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však
pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné
s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z
uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom,
či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o
úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak
veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie

zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa

potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančnýchprostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne

príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

19. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity

spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010
Z. z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť
nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby
pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať.
Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti
splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že

v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové
hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u
nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak
z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver
veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej

viere (malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou
pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou
zmluvnéhoplnenia,ktorúodspotrebiteľaobdržínebudúsplátkyúveru,alepoplatkyzaomeškanieplatieb
a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. ....
Za hrubé porušenie povinnosti podľa§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať

povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v
rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa
na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý
väčší úver, ako je schopný splácať. Keďže žalobca súdu žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného
nepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri

skúmaní bonity dlžníka žalobca nepostupoval (nezaujímali ho skutočné výdavky žalovaného a ich
preukázanie a to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru a nevykonal ani
lustráciu v prístupných registroch). V zmluve sa síce uvádza, že žalovaný má príjem 380,00 € a výdavky
0,00 € ale tieto údaje neboli doložené žiadnymi dokladmi.“

20. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 12Co/136/2019 zo dňa 28.05.2020 uviedol: ,,
Žalobca v konaní na súde prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní poukázal na to, že pri skúmaní
bonity vychádzal jednak zo Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, reportu J. poisťovne a z B. reportu,
avšak z týchto listín žalobca nemohol úplne zistiť finančnú situáciu na strane žalovaných. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd uvádza, že z uvedených listín a registrov nemohol žalobca ako veriteľ zistiť

celkovú finančnú situáciu žalovaných, teda takýto postup žalobcu nemožno považovať za skúmanie
bonity. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj uvedené konanie žalobcu považoval za skúmanie
bonity žalovaných, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou
starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaných,
ako napr. ich celkovú zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky, výdavky na

zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., teda žalobca si nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej
situácii žalovaných potrebnej pre posúdenie ich schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného
teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti žalobcom o
nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovaných splácať úver. Odvolací súd
záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity
spotrebiteľa.“

21. V tomto smere možno poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23CoCsp/26/2020,

ktorý hovorí o tom že cieľom ust. § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11. ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch
je predovšetkým dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy
a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s
vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Zároveň v predmetnom rozhodnutí uvádza, že dôraz priposúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru.

22. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6CoCsp/5/2023 zo dňa 15.06.2023 uviedol: ,, Zo
spisu vyplýva, že žalobca v priebehu prvoinštančného konania predložil (i) printscreen obrazoviek
z úverového registra zo dňa 16.01.2017 s (ii) printscreen dopytu do Sociálnej poisťovne zo dňa
16.01.2017. Odvolací súd poukazuje na to, že síce z predložených printscreenov výpisu z úverového

registraaSociálnejpoisťovnevyplýva,žetentodopytboluskutočnenývdeňposkytnutiaúveru,tedajeho
právny predchodca skúmal záväzky žalovanej voči iným bankovým subjektom, ako aj príjem žalovanej,
avšak žalobca nepreukázal kedy a či vôbec zisťoval aj ďalšie bežné výdavky žalovanej, napr. na
domácnosť, stravu, atď. Žalobca tak nepreukázal, či jeho právny predchodca skúmal celkovú finančnú
situáciu na strane žalovanej pred poskytnutím spotrebiteľského úveru alebo až po jej uzatvorení, preto
nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o dostatočnom skúmaní bonity jeho právnym predchodcom,

keďže v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno tak, ako to už uviedol súd prvej inštancie
vo svojom odôvodnení. Odvolaciemu súdu v tomto smere vyplýva, že žalobca, resp. jeho právny
predchodca v prípade ďalších nákladov a záväzkov žalovanej vychádzal len z jej tvrdení, ktoré uviedla
v žiadosti o poskytnutie úveru. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, a teda,
že právny predchodca žalobcu neskúmal všetky aspekty a okolnosti na strane žalovanej, teda možno

konštatovať, že z tvrdení žalobcu nevyplýva ani to, či si jeho právny predchodca utvoril reálny obraz
o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Žalobca
síce poukazoval na rodinnú situáciu a počet vyživovacích povinností žalovanej, avšak v prípade týchto
informácií vychádzal len z vyjadrení žalovanej, bez toho, aby tieto mal preukázané. Rovnako ani v
prípade výdavkov žalovanej nevyplýva, aby došlo k ich dostatočnému skúmaniu, pretože boli tieto

vôbec uvedené a ani zisťované neboli a rovnako vôbec neboli zisťované ani bytové a rodinné pomery
žalovanej, teda či táto býva sama alebo spolu s inými osobami, aké sú jej mesačné výdavky na stravu,
atď. Z uvedených dôvodov teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení
si povinnosti žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom o nepreukázaní odbornej starostlivosti
posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že pre posúdenie

splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká
bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca,
resp. jeho právny predchodca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.“

23. V rozhodnutí sp. zn. 1CoCsp/12/2023 zo dňa 13.06.2023 Krajský súd v Prešove uviedol: ,,Žalobca

bol súdom prvej inštancie vyzvaný na preukázanie splnenia povinností veriteľa v súvislosti so zisťovaním
bonity žalovaného s poukazom na ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na uvedenú
výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 8.11.2022, v ktorom uviedol, že veriteľ je pri posudzovaní
schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, príjem
spotrebiteľa a údaje o existujúcich záväzkoch získané z jedného alebo viacerých registrov. Existujúce

záväzky spotrebiteľa veriteľ v danom prípade overil dopytom do úverového registra, z ktorého bolo
zistené, že spotrebiteľ mal v čase podania žiadosti o úver splátkový úver so zostatkom 6.870,- Eur s
mesačnou splátkou 127,65 Eur a Kreditnú kartu s úverovým rámcom vo výške 300,- Eur s mesačnou
splátkou 15,- Eur. Žalovaný deklaroval čistý príjem vo výške 410,- Eur, ktorý bol overený dopytom
do Sociálnej poisťovne a pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci nákladov na zabezpečenie

základných životných potrieb braná do úvahy paušálna suma 198,- Eur. Výpočet disponibilného zostatku
z príjmu bol realizovaný: 410,- Eur (príjem) - 127,65 Eur (existujúce záväzky) - 198,- Eur (paušálna suma
výdavkov) = 84,35 Eur (disponibilný zostatok). Disponibilný zostatok podľa žalobcu je vyšší ako splátka
schvaľovaného úveru. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v zhode so
súdomprvejinštanciedospelkzáveru,ževeriteľvdanejvecihruboporušilsvojepovinnostiprioverovaní

bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 veta druhá zákona o
spotrebiteľskýchúveroch.Žalobcaneuniesoldôkaznébremeno,žebyjehoprávnypredchodcazisťovala
vyhodnotil dostatočným spôsobom príjem žalovaného pred uzavretím Zmluvy o úvere. Žalobca podobne
neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovaného pred uzavretím tejto zmluvy.
Žalobcom predložený dopyt do úverového registra sa týkal len úverovej zaťaženosti žalovaného vo

vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu C. C., a.s. Navyše skúmanie výdavkov len nahliadnutím do
databáz banky a úverových registrov nie je ani dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z
verejných databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o
výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou,či počtom vyživovacích povinností dlžníka. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta,
nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

24. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 3CoCsp/5/2023 zo dňa 01.06.2023 uviedol: ,,Odvolací
súd sa taktiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
ani pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovanej pred uzavretím zmluvy o úvere. Tvrdenie žalobcu o
mesačných výdavkoch žalovanej vo výške 400 Eur neboli ničím podložené. Pri získavaní relevantných
informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj

preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov
tak, aby získal objektívny obraz o finančnej situácií spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu nezískal
hodnoverné informácie o výdavkoch žalovanej na živobytie, ubytovanie, stravu, náklady na energie a
pod. Pokiaľ teda veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient
je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

25. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 22CoCsp/16/2023 zo dňa 19.12.2023 uviedol: ,,Pri
skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej
starostlivosti. Žalobca tvrdil, že právny predchodca pri posudzovaní výdavkov žalovanej vychádzal zo
sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti vo výške 210,20 Eur. Z dôkazov predložených
žalobcom však nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu zisťoval priemerné mesačné výdavky

žalovanej na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené
svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Z ust.
§ 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s
ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto

zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup
nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho-ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny.

26. Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý používa paušálny údaj v podobe sumy životného
minima, nakoniec neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Z ustanovenia § 2 ods. 5 plynie cit. „Výška

nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona
sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, životného minima
na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej
domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej

30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi
celkovouvýškoučistéhopríjmuspotrebiteľaaživotnýmminimomspotrebiteľa,životnýmminimomosoby,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a
výdavkaminainúosobu,vočiktorejmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosťvovýškeurčenejprávoplatným

rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného
minima na túto osobu.“ Z uvedeného nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov
na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb)
spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima.“

27. V tomto smere súd tiež poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn.
2CoCsp/20/2020 zo dňa 23.09.2020, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 53CoCsp/30/2021 zo
dňa 23.09.2021.

28. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je

potrebné podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca v konaní hodnoverne nepreukázal, že žalovaná v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spĺňala maximálny zákonný limit ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver v zmysle
§ 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nepreukázal, aby akýmkoľvek spôsobom
skúmal výšku výdavkov žalovanej potrebných na zabezpečenie jej základných životných potrieb a

vplyv týchto výdavkov na posúdenie jej spôsobilosti splácať úver. Pravidelné ani bežné každodenné
výdavky žalovanej nijak nezisťoval, vychádzal iba z paušálnej sumy 244,68 Eur na mesiac. Pokiaľ ide
o údaje z úverového registra, u žalovanej bola 27 krát zamietnutá žiadosť o poskytnutie splátkového aosobného úveru, naposledy 21.02.2023 (čl. 23), čo u žalobcu muselo rozhodne vzbudiť isté podozrenie
o nespôsobilosti žalovanej splácať požadovaný úver aj v tejto veci.
Žalobca skúmal iba príjem žalovanej a jej úverové zaťaženie. Vôbec neskúmal výdavky žalovanej, a

to náklady na bývanie, dopravu alebo domácnosť. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený
na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po
vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pokiaľ
teda veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je
schopný splácať požadovaný úver. Výdavky spotrebiteľa nepredstavujú iba splátky úverov. Žalobca teda

nepreukázal, aby skúmal výdavky žalovanej, keďže z predložených listinných dôkazov takéto zisťovanie
nevyplýva.
Bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou
cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej
starostlivosti a ako vyplýva z okolností prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné.
Postup právneho predchodcu žalobcu bol v tejto súvislosti iba formálny a nezodpovedal odbornej

starostlivosti. Právny predchodca žalobcu vôbec nezisťoval výdavky žalovaného, napriek tomu poskytol
žiadaný úver. Nezaujímal sa, aké má žalovaná výdavky na živobytie, a či teda jej zostáva dostatok
finančných prostriedkov na splácanie úveru.
Žalobca v zmysle ust. § 11 ods. 2 v spojení s ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch pred
poskytnutím úveru neposúdil ako veriteľ so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou bonitu

klienta prostredníctvom preukázania príjmov, výdavkov a rodinného stavu, a teda pri uzatvorení zmluvy
konal bez dostatočných a pravdivých údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa, čo je potrebné
považovať za hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť klienta splácať
poskytnutýúver.Ztohtodôvodubolopotrebnépovažovaťposkytnutýúverzabezúročnýabezpoplatkov.

29. Vzhľadom na porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosť, žalobca nemohol ani platne
pristúpiť k zosplatneniu úveru poskytnutého žalovanej a to v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch.

30. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru žalovanej, tak

ako to súd vyššie konštatoval, žalovaná bola na istine úveru povinná zaplatiť sumu 1.483,00 Eur, pričom
z tejto sumy už uhradila čiastku 191,10 Eur. Nakoľko nenastala splatnosť celého úveru z dôvodu vyššie
uvedeného, žalobcovi vznikol iba nárok na zaplatenie splatných splátok istiny úveru. Výška splátky na
istine úveru bola v sume 30,55 Eur (2.932,80 Eur/96). Prvá splátka bola splatná dňa 02.07.2023 a každá
ďalšia k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Vzhľadom na úhrady žalovanej vo výške 191,10

Eur, žalovaná uhradila 6 splátok a zo 7. splátky uhradila časť vo výške 7,80 Eur.
Keďže súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, vypočítal výšku splátky bez úrokov
nasledovne 1.483,00 Eur : 96 splátok = 15,45 Eur, čo je výška jednej splátky. Žalovaná zaplatila doposiaľ
sumu 191,10 Eur, teda 191,10 Eur :15,45 Eur = 12 splátok. Zročnosť ďalších splátok ešte nenastala.
Súd preto priznal žalobcovi sumu vo výške 5,70 Eur (ako rozdiel zaplatenej sumy 12 splátok 191,10 Eur

a sumy 185,40 Eur = 5,70 Eur – teda nedoplatku jednej splatnej splátky) a ďalšie dve splatné splátky
2 x 15,45 Eur do vyhlásenia rozsudku.
Keďže sa žalovaná dostala do omeškania, súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo
výške9,25%ročneod16.09.2024(odsplatnostiseptembrovejsplátky)dozaplateniaaúrokzomeškania
vo výške 8,65% ročne od 16.10.2024 (od splatnosti októbrovej splátky) do zaplatenia podľa § 3 ods. 1

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a aktuálnych úrokových sadzieb ECB v období vzniku omeškania
jednotlivých priznaných splátok.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v prevyšujúcej časti ako
nedôvodnú zamietol.

31. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
V danom prípade súd žalobu zamietol takmer v celom rozsahu, a preto by žalovanej vznikol nárok na
priznanie plnej náhrady trov konania. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy v súvislosti s týmto konanímnevznikli a žalobca bol úspešný len v malej časti, súd napokon náhradu trov konania nepriznal žiadnej
zo strán.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie.
Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v
Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Aknebudepovinnosťuloženátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenávstanovenejlehoteponadobudnutí
jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z. „Exekučný poriadok“ v znení neskorších predpisov.