Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122290828
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6122290828.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu Gas
Logistics a.s., IČO: 47 460 962, so sídlom Táborská 15, 040 01 Košice, v konaní zast. GOREJ Legal,
s.r.o., IČO: 47 231 939, so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice proti žalovanému NAWARA s.r.o.,
IČO: 45 262 721, so sídlom Banská Belá č. 49, 966 15 Banská Belá, v konaní zast. JUDr. Michal
Holčík, advokát, so sídlom kancelárie Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen o zaplatenie 51.764,- Eur s
príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 45.600,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a
o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 28Cb/10/2022-275

zo dňa 16. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 28Cb/10/2022-275 zo dňa 16. júna 2023 vo
výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 28Cb/10/2022-275 zo dňa 16. júna 2023
vo výroku II. m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.940,- Eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.940,- Eur od 18.05.2022 do zaplatenia, do 3

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 28Cb/10/2022-275 zo dňa 16. júna 2023 vo
výroku III. p o t v r d z u j e .

IV. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 28Cb/10/2022-275 zo dňa 16. júna 2023 vo
výroku IV. m e n í tak, že p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
o žalobe v rozsahu 100 %.

V. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 28Cb/10/2022-275 zo dňa 16. júna 2023 vo
výroku V. p o t v r d z u j e .

VI. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o žalobe
v rozsahu 100 %.

VII. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o vzájomnej
žalobe v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 40.824,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 40.824,- Eur od18.05.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo
výroku III. vzájomnú žalobu zamietol. Vo výroku IV. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu

trov konania o žalobe v rozsahu 57,74 %. Vo výroku V. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou v upomínacom konaní
dňa 11.04.2022, po pripustení zmeny uznesením súdu prvej inštancie č. k. 28Cb/10/2022-188 zo dňa

15.03.2023, sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 51.764,- Eur s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 51.764,- Eur od 18.05.2022 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako kupujúci
uzatvoril so žalovaným ako predávajúcim Kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k hnuteľným
veciam zo dňa 11.04.2018 (ďalej aj len „Zmluva“ alebo „Kúpna zmluva“), ktorej predmetom bol záväzok
žalovaného predať žalobcovi hnuteľné veci identifikované v prílohe č. 1. Žalobca uhradil žalovanému

celú kúpnu cenu. Žalovaný napriek výzvam neodovzdal žalobcovi: tlakové nádoby 2 kg v počte kusov 3;
tlakové nádoby 10 kg v počte kusov 1022; tlakové nádoby 33 kg v počte kusov 10; klietky na uskladnenie
tlakových nádob v počte kusov 102. Žalobca po tom, čo naposledy vyzval žalovaného k odovzdaniu
hnuteľných vecí, listom zo dňa 07.04.2022 odstúpil od Zmluvy v časti uvedených hnuteľných vecí.
Následne žalobca ako kupujúci uzatvoril dňa 08.04.2022 so spoločnosťou PROFER PLUS s.r.o., Hradec

Králové, IČ: 259 42 468 ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa hnuteľných vecí
nahrádzajúcich nesplnenú dodávku žalovaného. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 51.764,- Eur,
pričom pozostávala z čiastkových kúpnych cien jednotlivých prevádzaných vecí: 1 ks tlaková nádoba 2
kg za kúpnu cenu 18,- Eur, t. j. kúpna cena za 3 ks 54,- Eur; 1 ks tlaková nádoba 10 kg za kúpnu cenu
30,- Eur, t. j. kúpna cena za 1022 ks 30.660,- Eur; 1 ks tlaková nádoba 33 kg za kúpnu cenu 65,- Eur,

t. j. kúpna cena za 10 ks 650,- Eur; 1 ks klietka na uskladnenie tlakových nádob za kúpnu cenu 200,-
eur, t. j. kúpna cena za 102 ks 20.400,- Eur. Uvedené skutočnosti zakladajú žalobcovi voči žalovanému
nárok na zaplatenie sumy minimálne 51.764,- Eur, nezohľadňujúc pritom dobu bezmála 4 rokov, počas
ktorých žalobca z dôvodov na strane žalovaného nemohol užívať majetok, za ktorý zaplatil a ktorý mal
nadobudnúť do svojho vlastníctva titulom Zmluvy.

3. Žalovaný poprel, že by mu žalobca uhradil celú kúpnu cenu, keď kúpna cena v zmysle Dodatku č.
1 k Zmluve predstavovala spolu 642.000,- Eur s DPH, ktorá bola v časti 596.400,- Eur splatná do 90
dní od podpisu Zmluvy a v sume 45.600,- Eur v lehote do 31.12.2020 a žalobca uhradil žalovanému
iba prvú časť kúpnej ceny. Žalovaný dodal žalobcovi takmer všetky hnuteľné veci a žalobcom tvrdené

počty chýbajúcich vecí sú nesprávne. Je pravdou, že žalobca ho písomne vyzval na odovzdanie
hnuteľných vecí, na čo žalovaný reagoval viacerými e-mailmi, ktorými sa snažil so žalobcom odsúhlasiť
prípadný chýbajúci počet neodovzdaných hnuteľných vecí. Jednotlivé hnuteľné veci sa nachádzali u
klientov žalovaného (na odberných miestach, ktoré nadobudol žalobca) s tým, že žalobca po zaplatení
prvej časti kúpnej ceny začal tieto odberné miesta preberať a následne zavážať už svojím plynom v

odkúpených fľašiach, vyzdvihovať z nich jednotlivé tlakové nádoby a zavážať na odberné miesta vlastné
tlakové nádoby. Takýmto spôsobom aj podľa odovzdávacích protokolov bolo po uzatvorení Zmluvy
žalobcovi odovzdaných cca 90 % tlakových nádob a klietok. Podľa evidencie žalovaného žalobcovi
neboli odovzdané: 2 kg fľaše v počte 3 ks; 10 kg fľaše v počte 197 ks (je potrebné odpočítať 189 ks
vyradených); 33 kg fľaše v počte 6 ks (je potrebné odpočítať 10 ks vyradených) a klietky na uskladnenie

tlakových nádob v počte 101 ks, ktoré si však žalobca u odberateľa nevyzdvihol. Keďže žalobca
žalovanému neuhradil celú kúpnu cenu, tak žalobca nenadobudol vlastnícke právo k hnuteľným veciam
v hodnote 45.600,- Eur a tieto nebolo povinnosťou žalovaného žalobcovi odovzdať. V tomto smere
žalovanýpoukázalna§325Obchodnéhozákonníka.Hocižalovanýpopieraplatnosťodstúpeniažalobcu
od zmluvy, mal by žalobca preukázať akú hodnotu mali hnuteľné veci uvedené v Zmluve, ktoré mu

žalovaný nedodal, keď hodnota nedodaných hnuteľných vecí podľa Zmluvy z roku 2018 nemôže byť
totožná s hodnotou takýchto vecí obstaraných žalobcom v roku 2022.

4. Žalobca v ďalších písomných podaniach uviedol, že nie je pravdou, že by žalovanému nezaplatil
druhú časť kúpnej ceny vo výške 45.600,- Eur a poukázal na kvitanciu žalovaného, ktorá tvorí obsah čl.

VIII. ods. 1 Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi stranami dňa 26.07.2019 a tiež poukázal
na opakovanú kvitanciu žalovaného, ktorá tvorí obsah čl. II ods. 3 Dodatku č. 2 zo dňa 15.07.2020 ku
Kúpnej zmluve. V čl. III ods. 3 Dodatku č. 2 k zmluve došlo zároveň k dojednaniu nového termínu pre
odovzdanie všetkých prevádzaných vecí, a to do 30.09.2020, ktorý taktiež nebol zo strany žalovanéhododržaný. Žalovaný si nikdy neuplatnil právo podľa § 325 alebo § 326 Obchodného zákonníka. Žalovaný
prvýkrát vyzýval žalobcu na doplatenie kúpnej ceny až v polovici roku 2022, teda takmer 1,5 roka po
tvrdenej splatnosti druhej časti kúpnej ceny. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že povinnosť odovzdať hnuteľné veci

žalobcovi mal až po úplnej úhrade kúpnej ceny, tak jeho vyhlásenie zo dňa 06.03.2019 a Zmluva o
poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019 sú dôkazom toho, že k úplnej úhrade kúpnej ceny žalovanému
došlo a žalovaný z tohto dôvodu nikdy žalobcovi neodoprel žiadne plnenie. Žalovaný sa v súlade s ním
vydanými kvitanciami aj fakticky správal, keď tvrdenú pohľadávku až do tohto súdneho sporu nijako
nevymáhal a nikdy neuplatnil v súdnom spore, a to ani vo forme obrany, hoci bol vo viacerých súdnych

sporoch v procesnej pozícii žalovaného o zaplatenie peňažných súm zo strany žalobcu, prípadne
žalobcovho postupníka. Zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019, ktorá obsahuje prvú kvitanciu
žalovaného ohľadom zaplatenia celej kúpnej ceny, koncipovali právni zástupcovia strán sporu, pričom
pri rokovaní o jej obsahu sa výslovne riešila aj otázka úplného zaplatenia kúpnej ceny. Počiatočná
spornosť, ktorá medzi právnymi zástupcami vystala, bola odstránená a žalovaný bezpodmienečne
potvrdil úplné zaplatenie celej kúpnej ceny, ako vyplýva z čl. VIII ods. 1 Zmluvy o poskytovaní služieb.

Nie je pravdou, že by žalovaný potvrdil len čiastočnú úhradu kúpnej ceny. Žalovaná suma predstavuje
súčet časti kúpnej ceny, ktorú je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi titulom odstúpenia od Zmluvy a
cenového rozdielu pri kúpe podľa pôvodnej zmluvy a náhradnej zmluvy so spoločnosťou PROFER
PLUS s.r.o. podľa § 469 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o počty neodovzdaných hnuteľných vecí, zo
žalovaným predloženého výpočtu a protokolov vyplýva, že k začiatku septembra 2019 žalovaný evidoval

voči žalobcovi 1396 ks neodovzdaných tlakových nádob 10 kg a 11 ks tlakových nádob 33 kg. Pokiaľ
sa jedná o tlakové nádoby 10 kg, žalovaný vo svojej dokumentácii tvrdí, že do 27.04.2022 žalobcovi
odovzdal 8631 ks nádob, od žalobcu prijal 7432 ks, pričom pri zohľadnení ním samým evidovaného
dlžného (počiatočného) počtu 1396 ks uzavrel, že žalobcovi neodovzdal už len 197 ks. Tieto výpočty
však nie sú správne. Jednak žalovaný nezarátal do počtu nádob odovzdaných žalobcom žalovanému

ani všetky nádoby, ktoré sú zaznamenané ním v predložených protokoloch. Konkrétne by počet nádob
odovzdaných zo strany žalobcu žalovanému mal byť navýšený o 514 ks. Žalovaný ďalej v rámci počtu
ním odovzdaných nádob žalobcovi nedôvodne zahrnul 482 ks nádob, ktorých odovzdaním žalovaný
uspokojoval iný záväzok voči žalobcovi, ktorý sa týkal vrátenia celkom 634 ks nádob, ako vyplýva
z vyhlásenia žalovaného zo dňa 06.03.2019, následne potvrdeného vyhlásením zo dňa 14.08.2019.

Počet 1396 nádob evidovaných žalovaným ako počiatočný stav k 30.08.2019 predstavujú nádoby,
ktoré sa mali nachádzať v dispozícii pôvodného odberateľa žalovaného Gas Zvolen s.r.o., ktorý sa po
uzatvorení predmetnej zmluvy mal stať zákazníkom žalobcu. Spoločnosť Gas Zvolen s.r.o. však tvrdenia
žalovaného o vlastníctve nádob poprela a tvrdila, že predmetné nádoby sú jej výlučným vlastníctvom.
Zrejme na základe toho sa žalovaný vo svojich vyhláseniach zo dňa 06.03.2019 a 14.08.2019 zaviazal,

že predmetné tlakové nádoby v počte 1396 ks žalobcovi odovzdá „za spoločnosť Gas Zvolen s.r.o.“. Z
dokumentácie žalovaného vyplýva, že za spoločnosť Gas Zvolen s.r.o. celkovo odovzdal žalobcovi len
340 ks tlakových nádob 10 kg. Žalovaný teda nevyvrátil tvrdenie žalobcu, že žalobcovi neodovzdal 1022
ks nádob 10 kg, pre ktoré žalobca odstúpil od zmluvy. Pokiaľ ide o tlakové nádoby 33 kg, z dokumentácie
žalovaného vyplýva, že ku dňu 30.08.2019 evidoval 11 ks neodovzdaných nádob žalobcovi. Ako vyplýva

z vyhlásení žalovaného zo dňa 06.03.2019 a 14.08.2019, ide obdobne ako u predchádzajúcich 1396 ks
tlakových nádob 10 kg o 11 ks nádob 33 kg, ktoré sa mali nachádzať v dispozícii spoločnosti Gas Zvolen
s.r.o., ktorá však vlastníctvo žalovaného poprela a žalovaný sa zaviazal k ich odovzdaniu žalobcovi
„za spoločnosť Gas Zvolen s.r.o.“. Z dokumentácie žalovaného (protokolov) vyplýva, že neodovzdal
žalobcovi jedinú nádobu 33 kg za spoločnosť Gas Zvolen s.r.o. Žalovaný tiež pri svojich výpočtoch

nezohľadnil 30 ks nádob 33 kg, ktoré mu žalobca odovzdal dňa 14.10.2020, o čom žalobca predložil
protokol. Po zohľadnení tohto je možné korigovať počet žalovaným evidovaných nádob, ktoré mu boli
odovzdané zo strany žalobcu pre účely vykonania opráv v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa
26.07.2019 na 195 ks. Oproti žalovaným odovzdanému počtu 170 ks je vzájomná bilancia v prospech
žalobcu o 25 ks.

5. Žalovaný v ďalších písomných podaniach uviedol, že jediné, čím žalobca preukazuje zaplatenie
kúpnej ceny, je poukazovanie na tvrdené kvitancie žalovaného, avšak tvrdenia obsiahnuté v týchto
kvitanciáchnemajúoporuvskutkovomstaveasúkonštatovanévrozporesoskutočnosťou.Vyhláseniao
úhrade kúpnej ceny boli v týchto kvitanciách obsiahnuté len preto, že sa týkali konštatovania vo vzťahu k

dovtedy splatnej časti kúpnej ceny vo výške 596.400,- Eur. Kvitancie sú z 26.07.2019, resp. 15.07.2020,
pričom časť kúpnej ceny vo výške 45.600,- Eur bola podľa Dodatku č. 2 splatná až 31.12.2020 a táto
zostala neuhradenou. Až do uzatvorenia Dodatku č. 2 žalovaný nemal povinnosť žalobcovi prevádzané
veciodovzdať,keďžestranybolidohodnuté,žetietoveciodovzdádotrochdníodzaplateniakúpnejceny.Tlakové nádoby, ktoré žalobcovi neboli odovzdané ich vyzdvihnutím na odberných miestach, žalovaný
postupne vracal žalobcovi tak, že mu pri prevzatí fliaš na opravu vydal väčšie množstvo fliaš ako prevzal,
čo vyplýva z predložených odovzdávacích protokolov. K neodovzdaniu zvyšnej časti prevádzaných vecí

došlolenzdôvoduneuhradeniacelejkúpnejcenyžalobcom.Vzťahymedzistranamisarapídnezhoršilia
žalovaný nadobudol dôvodnú pochybnosť o úmysle žalobcu zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny. Žalovaný
do 30.09.2020 nebol v omeškaní s odovzdaním prevádzaných vecí a s poukazom na § 325 a § 326
Obchodnéhozákonníkanebolvomeškanísichodovzdanímaniod01.01.2021.Žalovanýpritomžalobcu
na zaplatenie sumy 45.600,- Eur viackrát vyzýval a po jej splatnosti sa začal domáhať jej úhrady, resp.

snažil sa na túto svoju pohľadávku započítavať pohľadávky žalobcu a nakoniec svoj nárok uplatnil
súdnou cestou podanou vzájomnou žalobou. Hoci žalobca tvrdí, že mu žalovaný neodovzdal hnuteľné
veci, ktoré sa mali nachádzať u spoločnosti Gas Zvolen s.r.o., tak žalobca sa správal ako riadny vlastník
týchto hnuteľných vecí a spoločnosti Gas Zvolen s.r.o. fakturoval za ich užívanie nájomné. V záujme
zachovania korektných vzťahov následne žalovaný tieto pohľadávky voči spoločnosti Gas Zvolen s.r.o.
odkúpil a vysporiadal si ich s ňou. Žalovaný pohľadávku na zaplatenie druhej časti kúpnej ceny vo

výške 45.600,- Eur voči žalobcovi eviduje vo svojom účtovníctve, táto bola splatná v zmysle samotnej
kúpnej zmluvy až do 31.12.2020 bez nutnosti vystavovať faktúru. Žalovaný sa v kvitanciách vyjadroval
iba ku dovtedy splatným pohľadávkam a pokiaľ ešte v roku 2021 žalovaný odovzdal žalobcovi časť
predmetných hnuteľných vecí, toto nie je popretím nároku žalovaného na zaplatenie druhej časti kúpnej
ceny. Žalovaný poprel tvrdenia predsedu predstavenstva žalobcu Ing. Bobra, že k úhrade druhej časti

kúpnej ceny došlo postupne v hotovosti zamestnancovi žalovaného A. B., prevažne v prvej polovice roka
2019 s tým, že A. B. Ing. Bobrovi pri každej čiastkovej úhrade odovzdal potvrdenie o vykonaní úhrady,
a že A. B. navrhol, aby sa druhá časť kúpnej ceny vôbec nedávala do účtovníctva. Žalovaný potvrdil,
že v období od 14.06.2019 do 15.08.2019 prijal od žalobcu a od so žalobcom spriaznenej spoločnosti
LPG Logistics s.r.o. pôžičky v celkovej výške 70.000,- Eur. Všetky platby, ktorými boli tieto pôžičky

poskytnuté, sa realizovali výlučne bezhotovostne úhradami na účet žalovaného. Jedná sa o obdobie
bezprostredne nadväzujúce na obdobie, v ktorom ako tvrdí predseda predstavenstva žalobcu, došlo zo
strany žalobcu k úhrade druhej časti kúpnej ceny žalovanému. Podľa žalovaného je preto zarážajúce,
že by výlučne úhradu druhej časti kúpnej ceny vykonával žalobca v hotovosti. Peňažné prostriedky si
žalovaný požičiaval za situácie, kedy stále nemal uhradenú druhú časť kúpnej ceny a bol v tom, že táto

mu do 31.12.2020 bude zo strany žalobcu uhradená.

6. Súdu prvej inštancie bola dňa 07.03.2023 doručená vzájomná žaloba žalovaného, ktorou sa voči
žalobcovi domáha zaplatenia sumy 45.600,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
45.600,- Eur od 01.01.2021 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,- Eur. Vzájomnú žalobu žalovaný odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola
dňa 11.04.2018 uzavretá Kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam v znení
Dodatku č. 1 zo dňa 26.04.2018 a Dodatku č. 2 zo dňa 15.07.2020. Žalobca ako kupujúci sa zaviazal
zaplatiť žalovanému kúpnu cenu vo výške 642.000,- Eur s DPH, pričom dňa 24.07.2018 zaplatil iba prvú
časť kúpnej ceny vo výške 596.400,- Eur. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 45.600,- Eur, ktorú mal

žalobca žalovanému zaplatiť do 31.12.2020, žalobca doposiaľ neuhradil.

7.Súdprvejinštancienapadnutérozhodnutieodôvodniltým,ženebolosporné,žedňa11.04.2018strany
uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal odovzdať žalobcovi a previesť na žalobcu
vlastnícke právo k hnuteľným veciam uvedeným v prílohe tejto zmluvy. Jednalo sa o motorové vodidlá,

zariadenie čerpacej stanice LPG a plničky a tlakové nádoby (fľaše) na uskladnenie plynu o objemoch
2 kg, 5 kg, 10 kg a 33 kg, ako aj klietky na uskladnenie týchto tlakových nádob v počtoch uvedených
v zmluve. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že šlo o tzv. relatívny obchodný záväzkový vzťah. Kúpna
zmluva bola medzi stranami uzavretá v rámci súboru viacerých zmlúv, na základe ktorých dochádzalo k
predaju portfólia zákazníkov a s tým spojeného materiálneho a technického vybavenia zo žalovaného na

žalobcu. V zmluve bola dohodnutá kúpna cena vo výške 596.400,- Eur vrátane DPH, ktorú mal žalobca
zaplatiť do 90 dní od podpisu zmluvy bezhotovostným prevodom na bankový účet žalovaného. Nebolo
sporné, že už dňa 26.04.2018 bol uzavretý Dodatok č. 1, ktorým došlo k navýšeniu kúpnej ceny na
sumu 642.000,- Eur s DPH, teda k navýšeniu o 45.600,- Eur vrátane DPH, pričom zostala nezmenená
splatnosť prvej časti kúpnej ceny 596.400,- Eur a u druhej časti kúpnej ceny 45.600,- Eur bola dohodnutá

jej splatnosť do 31.12.2020, bezhotovostným prevodom na bankový účet žalovaného. Nebolo tiež
sporné, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 596.400,- Eur bola žalobcom žalovanému zaplatená dňa
24.07.2018 bezhotovostným prevodom na účet žalovaného. Základnou spornou skutočnosťou medzi
stranami bola úhrada druhej časti kúpnej ceny vo výške 45.600,- Eur, ktorej úhradu žalovaný popieral.Riešenie tejto skutkovej otázky bolo rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného
peňažného nároku, ako aj žalovaným uplatneného nároku formou vzájomnej žaloby, pričom tieto nároky
sa z právneho hľadiska navzájom vylučovali (teda nebolo možné, aby popri sebe obstáli).

8.Podľasúduprvejinštanciezhľadiskaskutkovéhodejanazákladevykonanéhodokazovaniavyplynulo,
že po uzavretí Kúpnej zmluvy, Dodatku č. 1 a zaplatení prvej časti kúpnej ceny žalovanému dochádzalo
k postupnému odovzdávaniu hnuteľných vecí žalobcovi. Medzi stranami nebolo sporné, že ku dňu
30.08.2019 ešte nebol splnený záväzok žalovaného odovzdať žalobcovi 1396 ks fliaš 10 kg, 598 ks

fliaš 2 kg, 6 ks fliaš 5 kg, 11 ks fliaš 33 kg a 128 ks klietok, keď tieto počty neodovzdaných fliaš
vyplývali ako počiatočný stav ku dňu 30.08.2019 z tabuliek predložených samotným žalovaným a boli
potvrdené žalovaným v jeho písomnom vyhlásení zo dňa 06.03.2019, v ktorom sa zaviazal na ich
odovzdanie „za spoločnosť Gas Zvolen s.r.o.“. Konateľka žalovaného ani svedok B. nepopreli, že u
uvedených počtov neodovzdaných vecí sa jednalo o hnuteľné veci, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy
zodňa11.04.2018.Rovnakýpočetstáleneodovzdanýchhnuteľnýchvecíbolpotvrdenýajvopakovanom

vyhlásení žalovaného, resp. svedka B. zo dňa 14.08.2019. Podľa tvrdení žalobcu bola druhá časť kúpnej
ceny vo výške 45.600,- Eur zaplatená žalovanému na základe vzájomnej dohody v hotovosti v prvej
polovici roka 2019, pričom bola celá zaplatená pred uzatvorením Zmluvy o poskytovaní služieb zo
dňa 26.07.2019. Vo vzťahu k tvrdeniu svedka B., že už v čase vyhotovenia vyhlásení žalovaného zo
dňa 06.03.2019 a 14.08.2019 predseda predstavenstva žalobcu p. Bobro naznačoval, že druhú časť

kúpnej ceny nezaplatí, sa podľa súdu prvej inštancie javilo ako nelogické, aby napriek tomu žalovaný
dával predmetné vyhlásenia o tom, že dosiaľ neodovzdané hnuteľné veci žalobcovi odovzdá. Obzvlášť
rozporne to potom vyznievalo vo vzťahu k základnej argumentácii žalovaného, že niektoré hnuteľné veci
doposiaľ žalobcovi nedodal s poukazom na § 325 a najmä § 326 Obchodného zákonníka, teda že mienil
využiť právo dočasne odoprieť svoje plnenie, nakoľko nadobudol pochybnosti o tom, že svoj záväzok

splní žalobca. Žalovaný však nikdy neoznámil žalobcovi, že si uplatňuje právo podľa § 325 alebo § 326
Obchodného zákonníka a začal to tvrdiť až v priebehu tohto súdneho konania. Aj konateľka žalovaného
potvrdila, že žalovaný nikdy neinformoval žalobcu, že mu časť predmetných hnuteľných vecí nebude
dodaná z dôvodu nezaplatenia druhej časti kúpnej ceny.

9. Podľa súdu prvej inštancie z hľadiska ďalšej chronológie skutkového deja medzi stranami nebolo
sporné, že dňa 26.07.2019 uzavreli Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá mala rámcovať ich ďalšiu
obchodnú spoluprácu v tom smere, že žalovaný sa zaviazal poskytovať žalobcovi za odplatu služby
obnovy (opravy a údržby) propán-butánových tlakových fliaš na základe objednávok žalobcu, za čo mu
žalobca bude platiť odplatu. V tom čase ešte zo strany žalovaného neboli žalobcovi odovzdané všetky

hnuteľné veci v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018. Strany v priebehu konania zhodne uviedli,
že Zmluvu o poskytovaní služieb koncipovali a rokovania o jej uzavretí viedli ich právni zástupcovia.
V čl. VIII ods. 1 tejto zmluvy bolo uvedené, že na základe Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k hnuteľným veciam uzatvorenej dňa 11.04.2018 sa žalovaný zaviazal (okrem iného) odovzdať
žalobcovi zásobníky plynu. „K odovzdaniu predmetných zásobníkov nedošlo do dnešného dňa napriek

tomu, že klient poskytovateľovi uhradil celú kúpnu cenu všetkých hnuteľných vecí.“ Z predloženej e-
mailovej komunikácie právnych zástupcov strán bezprostredne predchádzajúcej uzavretiu Zmluvy o
poskytovaní služieb vyplývalo, že právny zástupca žalobcu k navrhovanému čl. VIII ods. 1 uviedol, že
podľa vyjadrenia klienta (žalobcu) kúpna cena hnuteľných vecí bola v celom rozsahu zaplatená, na čo
mu právny zástupca žalovaného dňa 19.07.2019 odpísal, že „náš klient (žalovaný) neeviduje úhradu

celej kúpnej ceny. V samotnom dodatku č. 1 bola splatnosť druhej časti kúpnej ceny dohodnutá do
31.12.2020. Preto trváme na vypustení časti vety o úplnej úhrade.“ Reakcia právneho zástupcu žalobcu
na uvedené bola dňa 19.07.2019: „Je dobré, že tu toto nedorozumenie vzniklo a klienti si ho budú musieť
vydiskutovať.“ Podľa súdu prvej inštancie z uvedeného vyplýva, že úhrada druhej časti kúpnej ceny bola
skutočne výslovne predmetom rokovaní medzi stranami sporu, resp. ich právnymi zástupcami v čase

koncipovania Zmluvy o poskytovaní služieb, pričom výsledkom celého negociačného procesu bolo, že
žalovaný túto zmluvu podpísal, vrátane jej čl. VIII ods. 1, ktorý potvrdzuje zaplatenie celej kúpnej ceny
v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 26.04.2018. Vzhľadom na
konečné podpísané vyjadrenie „uhradil celú kúpnu cenu všetkých hnuteľných vecí“ v kontexte vyššie
uvedenej negociácie strán, resp. ich zástupcov, súd prvej inštancie neuveril vyjadreniam žalovaného,

resp. svedka B., že týmto vyjadrením žalovaný myslel len úhradu prvej časti kúpnej ceny.

10. Súd prvej inštancie ako podporujúce tvrdenia žalobcu o úhrade druhej časti kúpnej ceny vyhodnotil
aj okolnosť, že v dňoch 11.06.2019 a 01.08.2019 boli uzavreté zmluvy o pôžičke, na základe ktorýchbola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 20.000,- Eur od žalobcu a vo výške 50.000,- Eur od
spoločnosti LPG Logistics s.r.o., IČO: 44 490 305, personálne prepojenej so žalobcom, pričom priamo
v zmluvách je uvedené, že pôžička je žalovanému poskytnutá za účelom dostavby a spustenia do

prevádzky Opravovne PB fliaš vo Zvolene a pôžičky boli splatné do 30 dní po vydaní kolaudačného
rozhodnutia ku stavbe, najneskôr však do 31.12.2019. Skutočnosť, že žalovaný v tom čase staval
opravovňu, potvrdila konateľka žalovaného aj svedok B. s tým, že bola skolaudovaná v roku 2020.
Za daných okolností súd prvej inštancie považoval za nelogické tvrdenie žalovaného, že peňažné
prostriedky si požičiaval za situácie, kedy stále nemal uhradenú druhú časť kúpnej ceny a bol v tom, že

táto mu do 31.12.2020 bude žalobcom uhradená. Súd prvej inštancie vskutku nevidel rozumný dôvod,
aby žalovaný, pokiaľ by žalobcom stále nemal vyplatených 45.600,- Eur, si namiesto dohodnutia skoršej
úhrady tejto druhej časti kúpnej ceny, naopak od samotného žalobcu požičal sumu 20.000,- Eur a od
so žalobcom spriaznenej spoločnosti ďalších 50.000,- Eur. Súd prvej inštancie naopak uveril vyjadreniu
predsedu predstavenstva žalobcu, že dôvodom skoršej úhrady druhej časti kúpnej ceny bola žiadosť p.
B., ktorý nutne potreboval peniaze do ním budovanej opravovne tlakových nádob, a že teda druhá časť

kúpnej ceny za hnuteľné veci vo výške 45.600,- Eur bola v tom čase (prvá polovica roka 2019) uhradená
žalovanému v predstihu oproti pôvodne dojednanej splatnosti 31.12.2020 (hoci nie na bankový účet, ako
bolo dohodnuté v dodatku č. 1). Pôžičky boli žalovanému postupne poskytnuté na jeho bankový účet v
období od 20.06.2019 do 15.08.2019 a práve v tomto období bola dňa 26.07.2019 stranami uzavretá
Zmluva o poskytovaní služieb, v ktorej žalovaný potvrdil úhradu celej kúpnej ceny všetkých hnuteľných

vecí v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018.

11. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že po uvedených udalostiach v lete 2019 chronologicky nasledovalo
začatierealizácieZmluvyoposkytovaníslužieb,kedyžalobcaodovzdávalžalovanémupropán-butánové
fľaše za účelom vykonávania revízií a opráv, po ktorých vykonaní zase žalovaný odovzdával v rôznych

počtoch tieto fľaše žalobcovi, o čom svedčia predložené preberacie protokoly a dodacie listy. Následne
dňa 15.07.2020 bol medzi stranami uzavretý Dodatok č. 2, v ktorom sa dohodli, že všetky dovtedy
neodovzdané hnuteľné veci budú odovzdané žalobcovi ako kupujúcemu do 30.09.2020. V čl. II ods. 3
Dodatku č. 2 zároveň žalovaný ako predávajúci vyhlásil, že „kúpna cena v zmysle čl. III kúpnej zmluvy
bola kupujúcim uhradená riadne a včas. Predávajúci vyhlasuje, že voči kupujúcemu neeviduje žiadne

pohľadávky.“ Súd prvej inštancie s ohľadom na ustálený skutkový dej aj v tomto smere uveril žalobcovi,
že Dodatok č. 2 bol uzavretý z dôvodu, že ani v tom čase mu ešte všetky kúpené hnuteľné veci neboli zo
strany žalovaného odovzdané, preto strany dohodli konkrétny konečný dátum ich odovzdania s tým, že
pre vylúčenie pochybností žalovaný opakovane potvrdil už predtým vykonanú úhradu celej kúpnej ceny.
Pokiaľ žalovaný opakovane písomne potvrdil úhradu kúpnej ceny s tým, že výslovne uviedol, že voči

žalobcovi neeviduje žiadne pohľadávky, súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové tvrdenie žalovaného,
že aj týmto vyjadrením (opätovne) mal na mysli len potvrdenie úhrady dovtedy splatnej prvej časti
kúpnej ceny. Nie je rozumne vysvetliteľné konanie žalovaného, pokiaľ podpísal v júli 2020 vyhlásenie
uvedeného znenia za situácie, ak by mal (ako uvádzal svedok B.) už od roku 2019 pochybnosti o ochote
žalobcu uhradiť mu druhú časť kúpnej ceny. O takejto svojej pochybnosti pritom žalovaný žalobcu

nijako neinformoval a hoci mu stále neodovzdal niektoré hnuteľné veci, neoznámil žalobcovi, že toto
svoje plnenie v zmysle § 326 Obchodného zákonníka odopiera do doby, kým mu žalobca zaplatí druhú
časť kúpnej ceny, resp. inak zabezpečí jej splnenie. V prípade uplatnenia práva odmietnuť plnenie s
poukazom na § 326 Obchodného zákonníka pritom musí dlžník rátať s tým, že plnenie musí odmietnuť
požadovaným spôsobom, aby nastali jeho účinky. Odopretie plnenia musí dlžník oznámiť druhej strane,

pričom musí odmietnuť plnenie pred alebo súčasne so splatnosťou záväzku. Len splnenie zákonných
dôvodov odopretia plnenia a jeho včasnosti zaručuje, že dlžník sa nedostane do omeškania. Uplatnenie
práva odmietnuť plnenie spôsobuje zmenu obsahu záväzku (porov. Ovečková, O. a kol. Obchodný
zákonník – Veľký komentár. Bratislava : Wolters Kluver, 2017. § 326).

12. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že faktúru č. 180170917 na zaplatenie prvej časti kúpnej ceny
vo výške 596.400,- Eur vystavil žalovaný žalobcovi dňa 20.07.2018, bola v nej uvedená splatnosť
dňa 24.07.2018 a v uvedený deň bola aj uhradená prevodom na bankový účet žalovaného. Faktúru
č. 200190248 na zaplatenie druhej časti kúpnej ceny vo výške 45.600,- Eur vystavil žalovaný dňa
31.12.2020, uviedol dátum jej splatnosti 11.01.2021. Na zaplatenie druhej časti kúpnej ceny žalovaný

vyzýval žalobcu e-mailom zo dňa 25.01.2021. Bolo pravdou, že v zmysle samotného Dodatku č.
1 bola táto časť kúpnej ceny splatná až dňa 31.12.2020, avšak súd prvej inštancie s ohľadom na
uvedené vyhodnotenie dokazovania ustálil, že v skutočnosti bola uhradená už pred podpisom Zmluvy
o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019. Navyše, v druhej polovici roka 2020 došlo k ďalšiemuzhoršeniu vzťahov medzi stranami, pričom ako uvádzal svedok A., koncom roku 2020 sa nakopili
záväzkyžalovanéhovočižalobcovi.Tietopohľadávkyžalobcuvočižalovanémudňa18.12.2020odkúpila
materská spoločnosť žalobcu Hunsgas s.r.o. a začiatkom roku 2021 ich začala aj vymáhať voči

žalovanému. Po zohľadnení uvedených skutočností súd prvej inštancie považoval konanie žalovaného,
ktorý začal naopak vyzývať na zaplatenie druhej časti kúpnej ceny žalobcu, za účelové, keďže tento
záväzok už strany mali medzi sebou vyrovnaný, čo žalovaný opakovane písomne potvrdil. Tiež žalovaný
nepoprel tvrdenie žalobcu, že napriek viacerým súdnym sporom vedeným voči nemu zo strany žalobcu,
resp. spoločnosti Hunsgas s.r.o. ako žalobcovho postupníka, si žalovaný svoju tvrdenú pohľadávku na

zaplatenie druhej časti kúpnej ceny v žiadnom konaní neuplatnil na započítanie, pričom si jej zaplatenie
uplatnil až vzájomnou žalobou v teraz prejednávanej veci. Strany sporu, resp. ich právni zástupcovia
medzi sebou až v priebehu februára až júna 2022 viedli komunikáciu, kde žalovaný žiadal zaplatenie
druhej časti kúpnej ceny vo výške 45.600,- Eur, resp. si ju mienil čiastočne započítať oproti pohľadávkam
žalobcu, s čím žalobca nesúhlasil a konzistentne sa pridržiaval svojho tvrdenia, že druhá časť kúpnej
ceny už bola uhradená, čo žalovaný potvrdil v predmetných kvitanciách, tvoriacich súčasť Zmluvy o

poskytovaní služieb a Dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve.

13. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach
považovalzapreukázanétvrdeniežalobcu,žecelúkúpnucenu,vrátanejejdruhejčastivovýške45.600,-
Eur, žalovanému uhradil, a to ešte pred uzatvorením Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019.

Pokiaľ žalovaný napriek tomu nedodal žalobcovi všetky hnuteľné veci, ku ktorých dodaniu sa v kúpnej
zmluve zaviazal, dostal sa žalovaný s ich odovzdaním do omeškania.

14. Súd prvej inštancie pre ustálenie konkrétnych počtov neodovzdaných hnuteľných vecí vzal
žalovaným predložené tabuľky, na ktoré sa v konečnom dôsledku odvolával aj samotný žalobca. Medzi

stranami tak nebolo sporné, že ku dňu 30.08.2019 ešte nebol splnený záväzok žalovaného odovzdať
žalobcovi 1396 ks fliaš 10 kg, 598 ks fliaš 2 kg, 6 ks fliaš 5 kg, 11 ks fliaš 33 kg a 128 ks klietok
a tieto počty vyplývajú ako počiatočný stav ku dňu 30.08.2019 z uvedených tabuliek. Nebolo sporné,
že medzi stranami existovala dlhodobejšia obchodná spolupráca, najmä v zmysle uzavretej Zmluvy
o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019. V nasledujúcom období sú preto v tabuľkách zachytené

pohyby fliaš o jednotlivých objemoch, ktoré odovzdával žalobca žalovanému (za účelom opravy a
revízie), ako aj žalovaný žalobcovi (po vykonaní opravy a revízie), o ktorých prevodoch svedčia aj
predložené odovzdávacie protokoly a dodacie listy. Žalovaný tvrdil, že svoj záväzok dodať žalobcovi
kúpené hnuteľné veci v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018 postupne plnil tak, že pri prevzatí fliaš
od žalobcu na opravu mu vydal väčšie množstvo fliaš ako prevzal, čo žalobca osobitne nepoprel, len sa

strany rozchádzali v konkrétnych počtoch neodovzdaných vecí.

15. Podľa súdu prvej inštancie pokiaľ sa jedná o tlakové nádoby 10 kg, z tabuliek vyplývalo, že v
období od 30.08.2019 do 27.04.2022 žalovaný mal odovzdať žalobcovi 8631 ks. Podľa tvrdenia žalobcu,
ktoré žalovaný v priebehu konania nepoprel, v rámci uvedeného počtu odovzdaných nádob žalovaný

nedôvodnezahrnul482ksnádob,ktorýchodovzdanímžalovanýuspokojovalinýzáväzokvočižalobcovi,
ktorý sa týkal vrátenia celkom 634 ks, ktoré boli uvedené vo vyhláseniach žalovaného zo dňa 06.03.2019
a 14.08.2019 (konkrétne 150 ks patriacich firme Tam Trans spedition s.r.o., 400 ks, ktoré nakúpila
firma Gas Logistics a.s. počas inventarizácie a 84 ks, ktoré chýbajú v inventarizácii NAWARA s.r.o.).
Jednalo sa o dva preberacie protokoly zo dňa 03.04.2020 o odovzdaní žalobcovi 40 + 40 ks, preberací

protokol zo dňa 01.06.2020 o odovzdaní žalobcovi 100 ks a preberací protokol zo dňa 15.01.2022 o
odovzdaní žalobcovi 302 ks fliaš 10 kg. U všetkých sa jednalo o odovzdanie fliaš z dlžného obalového
konta, ktoré žalovaný vracal v súvislosti s iným záväzkom a tieto je potrebné pre účely ustálenia
počtu nedodaných fliaš 10 kg v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018 odpočítať od počtu 8631
fliaš, ktoré žalovaný odovzdával žalobcovi po 30.08.2019. Nebolo naopak dôvodné od tohto počtu

odrátať 340 ks fliaš, u ktorých z protokolov vyplýva, že boli odovzdané „za spoločnosť Gas Zvolen
s.r.o.“, keď medzi stranami nebolo sporné, že aj odovzdaním týchto fliaš bol práve plnený záväzok z
predmetnej kúpnej zmluvy. Na základe toho súd prvej inštancie vychádzal z počtu 8149 ks fliaš 10
kg, ktoré žalovaný odovzdal v uvedenom období žalobcovi v rámci obchodnej spolupráce v zmysle
Zmluvy o poskytovaní služieb, a ktorých odovzdaním, pokiaľ by žalovaný odovzdával väčšie počty ako

prijímal, by zároveň plnil svoj záväzok dodať fľaše v zmysle kúpnej zmluvy. Na druhej strane žalobca
za uvedené obdobie 30.08.2019 až 27.04.2022 podľa tabuliek odovzdal žalovanému 7432 ks. Žalobca
nedôvodne žiadal navýšiť tento počet o 514 ks, ktoré údajne žalovaný neuviedol v tabuľkách, hoci sú
zaznamenané v predložených preberacích protokoloch. Podľa súdu prvej inštancie však všetky pohybyfliaš zo strany žalobcu žalovanému v zmysle žalobcom konkretizovaných protokolov v predmetných
tabuľkách uvedené sú (dodací list č. 02053 zo dňa 09.01.2020 – 140 ks; preberací protokol a dodací
list č. 02075 zo dňa 20.01.2020 – 74 ks; dodací list č. 31/2021 zo dňa 07.04.2021 – 100 ks; dodací list

zo dňa 14.04.2022 – 200 ks). Ku dňu 30.08.2019 teda žalovaný dlhoval žalobcovi odovzdanie 1396 ks.
Následne do 27.04.2022 odovzdal žalobcovi 8149 ks. Za rovnaké obdobie od žalobcu prijal 7432 ks.
Pokiaľ teda aj žalovaný plnil svoj záväzok dodať žalobcovi kúpené hnuteľné veci v zmysle Kúpnej zmluvy
zo dňa 11.04.2018 tak, že pri prevzatí fliaš od žalobcu na opravu mu vydal väčšie množstvo fliaš ako
prevzal, ku dňu čiastočného odstúpenia od kúpnej zmluvy (07.04.2022), resp. učinenia náhradnej kúpy

zo strany žalobcu od spoločnosti PROFER PLUS s.r.o. (08.04.2022), žalovaný stále bol v omeškaní s
dodaním 679 ks fliaš 10 kg (1396 – 8149 + 7432). Súd prvej inštancie tiež osobitne zdôraznil, že v zmysle
Dodatku č. 2 si strany dohodli konečný termín odovzdania všetkých hnuteľných vecí do 30.09.2020. Z
predmetných tabuliek, protokolov a dodacích listov, s prihliadnutím na uvedené posúdenie súdu prvej
inštancie pritom vyplývalo, že k rozhodujúcemu dátumu plnenia 30.09.2020 bol žalovaný v omeškaní s
odovzdaním fliaš 10 kg (existovalo negatívne saldo odovzdaných fliaš v neprospech žalovaného).

16. Podľa súdu prvej inštancie pokiaľ sa jedná o tlakové nádoby 33 kg, z tabuliek vyplývalo, že ku
dňu 30.08.2019 žalovaný dlhoval žalobcovi odovzdanie 11 ks. Následné pohyby týchto fliaš boli: dňa
25.09.2019 odovzdal žalobca žalovanému 22 ks (preberací protokol na č.l. 32 spisu), t. j. saldo bolo 33
ks v neprospech žalovaného; dňa 19.10.2019 odovzdal žalobca žalovanému 14 ks a zároveň prijal od

žalovaného 14 ks (preberacie protokoly na č.l. 49 p.v. a 50 spisu), t. j. saldo zostalo nezmenené 33 ks v
neprospech žalovaného; vo februári 2020 prijal žalobca od žalovaného 39 ks (preberací protokol na č.l.
64p.v.spisu),t.j.saldobolo6ksvprospechžalovaného.Ďalšípohybpodľatabulieknastalažvofebruári
2021 (protokol na č.l. 75 spisu), resp. žalobca doložil dodací list zo dňa 14.10.2020 (č.l. 149 spisu),
podľa ktorého v uvedený deň odovzdal žalovanému 30 ks fliaš. To však nič nemení na skutočnosti, že k

rozhodujúcemu dňu 30.09.2020 žalovaný nebol v omeškaní s odovzdaním žiadnych tlakových fliaš 33
kg, naopak saldo bolo 6 ks v jeho prospech. Podľa súdu prvej inštancie preto bolo zrejmé, že pokiaľ
sa jedná o tlakové fľaše 33 kg, záväzok žalovaného bol ku dňu 30.09.2020 zaniknutý splnením. Ďalšie
obchodovanie medzi stranami a vzájomné výmeny fliaš 33 kg v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb už
nemali žiadny vplyv na plnenie záväzku žalovaného z Kúpnej zmluvy. Ku dňu čiastočného odstúpenia

od kúpnej zmluvy, resp. učinenia náhradnej, teda žalovaný nebol v omeškaní s dodaním žiadnych fliaš
33 kg, preto podľa súdu prvej inštancie v tejto časti odstúpenie od kúpnej zmluvy nebolo dôvodné.

17. Podľa súdu prvej inštancie pokiaľ sa jednalo o tlakové nádoby 2 kg, medzi stranami nebolo sporné,
že žalovaný neodovzdal žalobcovi 3 ks, čím sa dostal do omeškania so svojím plnením. Pokiaľ sa jedná

o klietky na uskladnenie tlakových nádob, žalobca hovoril o neodovzdanom počte 102 ks, žalovaný v
písomných vyjadreniach potvrdil neodovzdanie 101 ks. Neodovzdanie 101 ks klietok teda nebolo medzi
stranami sporné. Svedok B., zamestnanec žalovaného potom potvrdil, že klietok nebolo odovzdaných
žalobcovi 102 ks. Súd prvej inštancie preto vychádzal z toho, že žalovaný bol v omeškaní s odovzdaním
102 ks klietok.

18. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že žalobca poslednou výzvou zo dňa 31.03.2022
opakovane vyzval žalovaného na odovzdanie doposiaľ nedodaných hnuteľných vecí a poskytol
žalovanému lehotu na ich dodanie do 05.04.2022. Keďže žalovaný bol naďalej v omeškaní s ich
dodaním, žalobca v súlade s § 346 ods. 1 a § 347 ods. 1 Obchodného zákonníka dňa 07.04.2022

písomnečiastočneodstúpilodkúpnejzmluvyohľadneplnenia,ktorésatýkaločastizáväzkužalovaného,
s ktorým bol v omeškaní. Pretože súd prvej inštancie už dospel k záveru, že žalovaný skutočne bol v
omeškaní so splnením časti svojho záväzku v čase tohto odstúpenia, keďže celá dojednaná kúpna cena
bola zaplatená, a preto súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca platne odstúpil od Kúpnej zmluvy, avšak
len ohľadom záväzku, s ktorého plnením bol žalovaný napriek výzvam skutočne v omeškaní. V zmysle

§ 351 ods. 2 Obchodného zákonníka tak žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi časť zaplatenej
kúpnej ceny, zodpovedajúcej hodnote nedodaných hnuteľných vecí. V Kúpnej zmluve zo dňa 11.04.2018
bola dohodnutá len celková kúpna cena, bez uvedenia ceny jednotlivých prevádzaných hnuteľných
vecí. Bolo teda pravdou, že nebolo možné z obsahu zmluvy ustáliť konkrétnu cenu pôvodne zmluvne
dohodnutého plnenia, ktorá by zodpovedala práve počtom nedodaných vecí, teda časti záväzku, ktorého

sa týkalo odstúpenie od zmluvy. Súd prvej inštancie sa však stotožnil s tým, že v súdenej veci nebolo
nevyhnutné ustálenie tejto konkrétnej časti kúpnej ceny, ktorú bol žalovaný povinný žalobcovi vrátiť
titulom odstúpenia od zmluvy. Žalobca totiž v súlade s § 469 Obchodného zákonníka uskutočnil v
primeranej dobe od odstúpenia náhradnú kúpu tovaru, ktorý mu žalovaný nedodal, od inej obchodnejspoločnosti,keďdňa08.04.2022uzavrelkúpnuzmluvusospoločnosťouPROFERPLUSs.r.o.Vtakomto
prípade mal žalobca v zmysle § 380 a § 469 Obchodného zákonníka nárok na náhradu škody vo
výške rozdielu medzi kúpnou cenou, ktorá sa mala platiť za dodanie hnuteľných vecí na základe kúpnej

zmluvy so žalovaným, a cenou dohodnutou v náhradnom obchode. Pokiaľ teda v konečnom dôsledku pri
náhradnom obchode žalobca zaplatil spoločnosti PROFER PLUS s.r.o. cenu 18,- Eur za tlakovú nádobu
2 kg, cenu 30,- Eur za tlakovú nádobu 10 kg a cenu 200,- Eur za každú klietku na uskladnenie tlakových
nádob, pokiaľ aj tieto ceny boli vyššie, než by pripadala kúpna cena na tieto konkrétne hnuteľné veci
podľa kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018, práve v rozsahu prevyšujúcom túto kúpnu cenu (ktorú bol inak

žalovaný povinný žalobcovi vrátiť v dôsledku odstúpenia od zmluvy), mal žalobca nárok na náhradu
škody až do výšky ceny dojednanej v náhradnom obchode. Žalovaný v celom priebehu konania nikdy
nerozporoval, resp. nespochybňoval skutkové tvrdenie žalobcu, že kúpnu cenu za náhradný obchod
spoločnosti PROFER PLUS s.r.o. uhradil a pokiaľ toto prvýkrát spochybnil až v záverečnej reči na
pojednávaní, s prihliadnutím na zásadu koncentrácie konania, súd prvej inštancie na tento prostriedok
procesnej obrany neprihliadol.

19. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca dôvodne uskutočnil náhradnú kúpu 3 ks fliaš 2 kg (x 18,- Eur
= 54,- Eur), 679 ks fliaš 10 kg (x 30,- Eur = 20.370,- Eur) a 102 ks klietok (x 200,- Eur = 20.400,- Eur), teda
tovaru spolu v hodnote 40.824,- Eur. Žalobcovi tak voči žalovanému vznikol nárok na vrátenie zaplatenej
kúpnej ceny za uvedené počty nedodaných vecí a vo zvyšnom rozsahu až do výšky 40.824,- Eur

nárok na náhradu škody vo výške rozdielu medzi kúpnou cenou, ktorá sa mala platiť na základe kúpnej
zmluvy, a cenou dohodnutou v náhradnom obchode. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 40.824,- Eur a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietol, nakoľko ho nepovažoval za
dôvodný s prihliadnutím na skutočné počty hnuteľných vecí, s ktorých dodaním bol žalovaný v omeškaní
v čase odstúpenia od zmluvy, ako tieto vyplynuli z dokazovania. Súd prvej inštancie z dôvodu omeškania

žalovaného priznal žalobcovi aj úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur.

20. Súd prvej inštancie vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k záveru, že druhá časť kúpnej ceny
vo výške 45.600,- Eur bola žalobcom uhradená už pred uzavretím Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa

26.07.2019, v ktorej žalovaný jej úhradu potvrdil, preto vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú
zamietol.

21. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodoval na základe zásady úspechu s tým, že žalobca
sa domáhal priznania sumy 51.764,- Eur s príslušenstvom, bola mu priznaná suma 40.824,- Eur

s príslušenstvom, teda žalobca bol úspešný v rozsahu 78,87 % a neúspešný v rozsahu 21,13 %, a preto
súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania o žalobe voči žalovanému v rozsahu
57,74 % (78,87 % - 21,13 %). V časti konania o vzájomnej žalobe bol žalobca úspešný v celom rozsahu,
a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej
žalobe v rozsahu 100 %.

22. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie v
rozsahuvýrokuII.avýrokuIV.zodvolacíchdôvodovpodľa§365ods.1písm.f),h)zákonač.160/2015Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
výroku II. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.940,- Eur s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 10.940,- Eur od 18.05.2022 do zaplatenia a vo výroku IV. zmenil tak, že
priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100 %.

23. Žalobca v odvolaní uviedol, že vo vzťahu k tlakovým nádobám hm. 10 kg nesúhlasí s prepočtom
súdu prvej inštancie nesúhlasíme. V prvom rade nie je správne zistenie súdu prvej inštancie, že
žalobca odovzdal žalovanému titulom Zmluvy o poskytovaní služieb len 7.432 ks. Žalobca už v podaní
zo dňa 03.10.2022 namietal, že žalovaný vo svojej tabuľke nezarátal do počtu nádob odovzdaných
žalobcom žalovanému nádoby, ktoré sú zaznamenané v ním samým predložených protokoloch. Ide

o 63. protokol (Dodací list číslo 02053 zo dňa 09.01.2020) zachytávajúci odovzdanie počte 140 ks,
66. protokol (Dodací list číslo 02075 zo dňa 20.01.2020) zachytávajúci odovzdanie v počte 74 ks, 97.
protokol (Dodací list číslo 31/2021 zo dňa 07.04.2021) zachytávajúci odovzdanie v počte 100 ks a
149. protokol (Dodací list zo dňa 14.04.2022) zachytávajúci odovzdanie v počte 200 ks, t. j. spolu vpočte 514 ks. Súd prvej inštancie uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú uzatvárajúc,
že všetky odovzdania označené žalobcom sú v tabuľkách žalovaného uvedené. S uvedeným záverom
súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasí, keďže bol vyslovený bez skúmania konkrétnych žalovaným

predložených protokolov, spoliehajúc sa len na správnosť tabuľky žalovaného. Vychádzajúc z obsahu
protokolov dňa 09.01.2020 nastali dve odovzdania tlakových nádob žalobcom žalovanému v totožnom
počte 140 ks, čo vyplýva zo 62. protokolu a 63. protokolu, no v tabuľke žalovaného je zaznamenané
len jedno odovzdanie, na základe čoho požiadavka žalobcu na pripočítanie 140 ks tlakových nádob je
dôvodná; odovzdanie v zmysle 66. protokolu v počte 74 ks nie je zaznamenané v tabuľke žalovaného,

keď je ku dňu 20.01.2020 zaznamenané len odovzdanie v zmysle 67. protokolu v počte 84 ks, na základe
čoho je aj požiadavka žalobcu na pripočítanie 74 ks tlakových nádob dôvodná; dňa 07.04.2021 nastali
celkom tri odovzdania tlakových nádob medzi žalobcom a žalovaným, z toho dve odovzdania boli v
totožnom počte 100 ks, čo vyplýva z 95. protokolu a 97. protokolu (Dodací list číslo 31/2021), no v
tabuľke žalovaného je zaznamenané len jedno odovzdanie v počte 100 ks, na základe čoho požiadavka
žalobcu na pripočítanie 100 ks tlakových nádob je dôvodná; dňa 14.04.2022 nastali dve odovzdania, a to

jedno obojstranné (výmena) - 200 ks za 200 ks (150. protokol), ktoré je zachytené v tabuľke žalovaného
a jedno jednostranné (žalobcom žalovanému v počte 200 ks), ktoré vyplýva zo 149. protokolu a nie je
zaevidované v tabuľke žalovaného, na základe uvedeného je aj požiadavka žalobcu na pripočítanie 200
ks tlakových nádob dôvodná. Žalobca mal preto za to, že bola dôvodná požiadavka žalobcu na korekciu
počtu žalovaným evidovaných nádob, ktoré mu odovzdal žalobca pre účely vykonania opráv v zmysle

Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019, na 7.946 ks (7432 + 514) a za tohto skutkového stavu
potom nebolo dôvodné krátiť žalobcom uplatnený nárok, keďže pri počiatočnom počte dlžných tlakových
nádob 1.396 ks, žalobcom odovzdanom počte 7.964 ks a žalovaným odovzdanom počte 8.149 ks je
výsledná bilancia 1.193 ks, čo je viac ako žalobcom v žalobe tvrdených 1.022 ks. Žalobca zároveň
poukázal na skutočnosť, že žalovaný nikdy nenamietal skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v podaniach

žalobcu zo dňa 03.10.2022 a 11.05.2023 a ponechal ich bez vyjadrenia (§ 151 ods. 1 CSP). Práve
naopak, v neskoršom priebehu konania žalovaný svoju obranu koncentroval len na námietku, že mu
žalobca nezaplatil druhú časť kúpnej ceny, keď v bode 11 svojho podania zo dňa 07.03.2023 uviedol
cit.: „Žaloba žalobcu by bola v zásade dôvodná iba v prípade, ak by tento naozaj preukázal, že splnil
elementárnu povinnosť zo Zmluvy, a to zaplatiť celú kúpnu cenu“.

24. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že vo vzťahu k tlakovým nádobám hm. 33 kg s prepočtom,
resp. prístupom súdu prvej inštancie nesúhlasí z dôvodov, že posúdenie súdu prvej inštancie koliduje
s tabuľkou žalovaného ako aj jeho vlastným tvrdením v odpore proti platobnému rozkazu, že žalobcovi
neodovzdal 6 ks tlakových nádob. Nie je dôvodné a nezodpovedá to ani žiadnemu ujednaniu sporových

strán, aby od počtu, ktoré mal žalovaný odovzdať titulom Kúpnej zmluvy za spoločnosť Gas Zvolen
s.r.o. boli odpočítavané tlakové nádoby odovzdávané a preberané v súvislosti s vykonávanou opravou
podľa Zmluvy o poskytovaní služieb. Žalovaný nikdy nenamietal skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v
podaniach žalobcu zo dňa 03.10.2022 a zo dňa 11.05.2023, ponechal ich bez vyjadrenia (§ 151 odsek
1 CSP) a práve naopak, v neskoršom priebehu konania žalovaný svoju obranu koncentroval len na

námietku, že mu žalobca nezaplatil druhú časť kúpnej ceny.

25. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v žalobcom napadnutej časti potvrdil. Podľa žalovaného námietky žalobcu sú nedôvodné a
správnosť napadnutého rozhodnutia v zamietajúcej časti žiadnym spôsobom nespochybňujú.

26. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný v
rozsahu výroku I., výroku III., výroku IV. a výroku V. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
f), h) CSP, teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalobu žalobcu v časti
zaplatenia sumy 40.824,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 40.824,- Eur od
18.05.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením vo výške 40,- Eur

zamietne, vo výroku III. zmenil tak, že uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 45.600,-
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 45.600,- Eur od 01.01.2021 do zaplatenia a
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, vo výroku IV. zmenil
tak, že prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100 % a vovýroku V. zmenil tak, že prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vzájomnej
žalobe v rozsahu 100 %.

27. Žalovaný v odvolaní k postupu súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na zásadu koncentrácie
konania neprihliadol na námietku žalovaného ohľadom spochybnenia, resp. poukazu na nepreukázanie
úhrady kúpnej ceny žalobcom v prípade náhradného obchodu, uviedol, že v záverečnej reči túto
skutočnosť zdôraznil preto, že žalobca nikdy počas konania netvrdil, že kúpnu cenu za náhradný
obchod uhradil, a teda žalovaný vlastne nemal aké tvrdenie ani popierať. Žalovanému potom nie

je zrejmé, aký prostriedok procesnej obrany mal počas konania uplatniť, keďže samotný žalobca
ani len netvrdil, že mu nejaká škoda vznikla, poukazoval iba na uzatvorenie náhradného obchodu,
no nie na jeho samotnú realizáciu. Nie je vylúčené, že námietka, resp. poukázanie žalovaného na
nepreukázanie vzniku škody, do zamýšľaného rozhodnutia, ktoré mohol mať zákonný sudca v rámci
prípravy na pojednávanie prirodzene pripravené, nezapadala. Súd prvej inštancie však neprihliadnutím
na konštatovanie žalovaného znemožnil strane žalovaného, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže na neprihliadnutie
na konštatovanie žalovaného neexistoval zákonný dôvod. Konštatovanie žalovaného o nepreukázaní
vzniku škody v záverečnej reči nebolo v zmysle § 149 CSP prostriedkom procesného útoku, ani
prostriedkom procesnej obrany, a teda tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaný tento prostriedok
procesnej obrany neuplatnil včas, je nesprávne. Žalobca si podľa žalovaného jednoducho vo vzťahu

k svojej žalobe nesplnil svoju povinnosť tvrdenia dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania vzniku
škody pritom zaťažovalo žalobcu, ktorý v tejto súvislosti vznik škody ani len netvrdil. Z dôvodu absencie
preukázaniavznikuškodyakotakejprostebolonamiestežalobužalobcuvcelomrozsahuzamietnuť.Pre
úplnosť veci žalovaný tiež uvádza, že postráda žalobcom tvrdené viaceré výzvy na dodanie chýbajúcich
vecí a osobitne poukazuje na konanie žalobcu, ktorý výzvu na dodanie chýbajúcich vecí žalovanému

odoslal vo štvrtok 31.03.2022 s „primeranou“ dodatočnou lehotou na plnenie do utorka 05.04.2022,
aby následne hneď 07.04.2022 od Zmluvy čiastočne odstúpil; aj táto skutočnosť vypovedá o svojskom
ponímaní poctivého obchodného styku žalobcom.

28. Žalovaný dal v odvolaní do pozornosti, že žalobca až do predloženia písomných odpovedí svojho

štatutárneho zástupcu Ing. Bobra v konaní neuvádzal, ako a kedy k úhrade zvyšnej časti kúpnej ceny vo
výške 45.600,- Eur vlastne došlo. Hoci žalovaný niekoľko sto stranové výpisy svojich účtov za obdobie
od uzatvorenia Zmluvy predložil, žalobca ani v nadväznosti na túto skutočnosť stále neuvádzal, ako
k úhrade zvyšnej časti kúpnej ceny prišlo a trval na tom, že úhrada zvyšnej časti kúpnej ceny bola
jednoducho realizovaná. Žalovaný je pritom o dôvodnosti svojho nároku na zaplatenie zvyšnej časti

kúpnej ceny presvedčený a i preto ho v konaní uplatnil vzájomnou žalobou. Žalovaný si je vedomý
svojej dôkaznej situácie, v rámci ktorej čelí dvom kvitanciám, no tieto sú s prihliadnutím na ostatné
skutočnosti nepravdivé, resp. zavádzajúce. Otázkou podľa žalovaného vyvstáva, prečo je konštatovanie
o zaplatení celej kúpnej ceny obsiahnuté v dvoch rôznych dokumentoch, vyhotovených s odstupom
jedného roka, teda prečo malo byť konštatovanie o zaplatení celej kúpnej ceny dojednávané opakovane.

Svoje vysvetlenie poskytol žalovaný, ktorý uviedol, že pri vyhotovovaní oboch kvitancií bol v tom, že
sa jedná len o konštatovanie vo vzťahu k dovtedy splatnej časti kúpnej ceny. Iné vysvetlenie je aj
vzhľadom na ostatné okolnosti nelogické, žalovaný totiž nemal dôvod potvrdzovať neskôr prezentované
tvrdenie žalobcu, že žalovaný tým potvrdzoval úhradu zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 45.600,- Eur
v hotovosti, mimo akýchkoľvek účtovných záznamov.

29.Žalovanývovzťahukpreukazovaniunepravdivostikvitanciípoukazujenato,žekúpnacenamalabyť
v zmysle kúpnej zmluvy uhradená na účet žalovaného, pričom splatnosť bola dojednaná do 31.12.2020;
žalovaný v e-maile zo dňa 19.07.2019 namietol, že neeviduje úhradu celej kúpnej ceny; žalovaný dňa
05.01.2021 žalobca zaslal faktúru na úhradu druhej časti kúpnej ceny; žalovaný dňa 25.01.2021 žalobcu

e-mailom žiada o úhradu faktúry vystavenej na druhú časť kúpnej ceny; žalovaný v e-maile zo dňa
11.02.2022 žalobcovi uvádza, že k úhrade druhej časti kúpnej ceny doposiaľ nedošlo; všetky platby,
ktorésamedzisporovýmistranamiuskutočnili,bolivykonanébezhotovostnenaúčtyžalovaného;úhrada
druhej časti kúpnej ceny na účet žalovaného vykonaná nebola a žalobca tvrdí, že ju žalovanému uhradil
postupne, v hotovosti, dokladmi však nedisponuje; žalobca o úhrade zvyšnej časti kúpnej ceny vôbec

neúčtuje; žalobca hoci tvrdí, že sa mal so žalovaným dohodnúť, že o zvyšnej časti kúpnej ceny sa
nebudeúčtovaťatútosiuhradiamimoúčtovníctva,uhradilzozvyšnejčastikúpnejcenyajDPH.Vkonaní
stáli proti sebe úplne protichodné verzie o tom, ako bola vysporiadaná zvyšná časť kúpnej ceny a súd
prvej inštancii uveril verzii žalobcu a tak i následne vo veci rozhodol, podľa žalovaného však nesprávne.Je pritom nelogické, aby žalovaný nedôvodne v rámci svojej obrany proti žalobe žalobcu a následne
v rámci vzájomnej žaloby nepokračoval v uplatňovaní svojej pohľadávky, aby sa domáhal niečoho, na čo
má podľa neho nárok. Žalovaný tak vzájomnou žalobou zavŕšil proces uplatňovania svojej pohľadávky,

s ktorým začas ešte v januári 2021. Pokiaľ žalobca i súd prvej inštancie v rámci vysporiadania sa
napríklad s kvitanciou obsiahnutou v Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019 poukazovali
na počiatočnú spornosť, ktorá vyvstala medzi právnymi zástupcami a ktorá sa týkala úhrady druhej
časti kúpnej ceny, s poukazom na mail právneho zástupcu žalovaného zo dňa 19.07.2019, predložený
žalobcom, z uvedeného správania je potom zrejmé, že tento v čase, keď mala byť zvyšná časť kúpnej

ceny uhradená a keď strany sporu dojednávali Zmluvu o poskytovaní služieb, skutočne takúto úhradu
neevidoval a skutočne sa ponúka vysvetlenie, že žalovaný mal tým na mysli len potvrdenie dovtedy
splatnej časti kúpnej ceny. Veď načo by potom úhradu tejto zvyšnej časti žalovaný opätovne potvrdzoval
aj v Dodatku č. 2 k Zmluve zo dňa 15.07.2020. Tvrdenie žalobcu, že k úhrade zvyšnej časti kúpnej
ceny malo prísť v hotovosti a bez daňového dokladu a účtovného záznamu sa potom logike úplne
vymyká. Veď ak by mali strany sporu, ako to tvrdí žalobca, záujem zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny

v hotovosti a mimo účtovníctva, tak by sa skôr asi dohodli na znížení kúpnej ceny o 45.600,- Eur,
prípadne na jej odpustení, ale určite sa kvitanciami nevystavovali riziku postihu za porušenie zákonnej
povinnostineuskutočňovaniahotovostnýchplatiebmedzipodnikateľminadsumu15.000,-Eur.Žalovaný
pritom nepopiera pravosť „kvitancií“, no bráni sa, že ich obsah je vo vzťahu k tvrdenej úhrade kúpnej
ceny nepravdivý, keďže k úhrade druhej časti kúpnej ceny v skutočnosti nikdy nedošlo a tvrdí, že ich

podpisom potvrdzoval len úhradu dovtedy splatnej časti kúpnej ceny. Skutočnosť, že k úhrade druhej
časti kúpnej ceny nedošlo, je zrejmá aj z následného konania žalovaného, ktorý sa bezprostredne po jej
splatnosti začal domáhať jej úhrady. Žalovaný sa teda po splatnosti druhej časti kúpnej ceny a možnosti
jej vymáhania nikdy nesprával tak, že táto pohľadávka neexistuje, resp. že zanikla splnením alebo že
by bola špekulatívna.

30. Podľa žalovaného to, že neinformoval žalobcu o využití svojho práva podľa § 325 alebo § 326
Obchodného zákonníka ešte neznamená, že sa právo žalovaného uplatniť svoje právo oslabilo, resp.
zaniklo. Žalobca sa dodania vecí v období od 30.09.2020 do odoslania výzvy 31.03.2022 nedomáhal,
nemal preto žalovaný žalobcovi čo oznamovať. Pokiaľ súd prvej inštancie ako podporujúce tvrdenie

žalobcu o úhrade druhej časti kúpnej ceny vyhodnotil aj okolnosť, že v dňoch 11.06.2019 a 01.08.2019
boli uzavreté zmluvy o pôžičke, tak v kontexte toho, akou formou boli tieto pôžičky poskytnuté, je
odôvodnenie súdu prvej inštancie účelové. Žalovaný poukazuje na to, že hoci mu mala byť zvyšná
časť kúpnej ceny poskytnutá v hotovosti, pôžičky boli žalovanému poskytnuté bezhotovostne. A predsa
i skutočnosť, že žalobca žalovanému poskytol iba pôžičku vo výške 20.000,- Eur, môže predsa svedčať

o tom, že samotný žalobca v tom čase dostatočnými prostriedkami na prípadnú skoršiu splatnosť
zvyšnej časti kúpnej ceny nedisponoval. Žalovaný súdu prvej inštancie pri rozhodovaní a odôvodnení
rozhodnutia vyčíta, že sa vybral jednoduchšou cestou, pretože poukazovanie na kvitancie je skutočne
jednoduchšie ako popasovať sa s matériou sporu, s príbehmi prezentovanými stranami sporu. No
a výsledkom je len ďalšie povzbudzovanie žalobcu v jeho nekalom konaní a rozčarovanie žalovaného.

31. Žalovaný tiež namieta, že „kvitancie“ nemajú zo žiadneho zákona ani judikatúry slovenských súdov
charakter tzv. vyvrátiteľnej domnienky, ktorá by bez ďalšieho zbavovala povinnosti žalobcu preukázať
úhradu druhej časti kúpnej ceny. Žalovaný si je vedomý obsahu „kvitancií“ a prostredníctvom výpovede
konateľky žalovaného a svedka A. B. ozrejmil, za akých okolností došlo k ich podpísaniu. Žalovaný

neberie existenciu „kvitancií“ na ľahkú váhu, no okrem nich nič nenasvedčuje tomu, že k úhrade druhej
časti kúpnej ceny skutočne došlo. Na dokreslenie situácie celého vzťahu sporových strán vo vzťahu
k forme úhrady jednotlivých záväzkov žalovaný poukazuje aj na vyjadrenie Ing. Bobra a ním predložené
zmluvy o pôžičkách, ktoré majú na posúdenie prejednávanej veci podstatný vplyv, keďže podávajú
obraz a dôkaz o spôsobe vykonávania úhrad žalobcu, resp. Ing. Bobra. Žalovaný potvrdzuje, že pôžičky

vo výške 70.000,- Eur v období od 14.06.2019 do 15.08.2019 skutočne od žalobcu a spoločnosti
LPG Logistic s.r.o. prijal. Títo veritelia žalovanému pôžičky poskytli vo viacerých tranžiach a hoci ide
o obdobie, ktoré bezprostredne predchádza obdobiu, v ktorom ako tvrdí Ing. Bobro, došlo k úhrade
druhej časti kúpnej ceny, tak všetky platby, ktorými boli pôžičky poskytnuté, sa realizovali výlučne
bezhotovostne. I v svetle týchto skutočností je zarážajúce, nepravdepodobné a nelogické, že by výlučne

úhradudruhejčastikúpnejcenyvykonávalžalobcavhotovostiapritomsumyoveľamenšíchobchodných
prípadov, resp. tranží, vykonával bezhotovostne. Je tiež nelogické, resp. odporujúce si tvrdenie Ing.
Bobra, že hoci sa so žalovaným dohodli, že „druhú časť kúpnej ceny“ nedajú do účtovníctva, a žalovaný
by tak jediný mal prospech z neúčtovania o druhej časti kúpnej ceny znížením si dane z príjmova neodvedením DPH, tak napriek tomu žalovaný, resp. Ing. Bobro žalovanému v hotovosti uhradil celú
druhú časť kúpnej ceny, teda i DPH. Je na povážení, či žalobca, ktorý má argument, resp. odpoveď
na každé tvrdenie žalovaného, ktorý predkladá dôkazmi, disponuje mnohými dokladmi, podrobnou e-

mailovou komunikáciou, vyjadruje sa k vykonaným dôkazom, tieto starostlivo hodnotí; jednoducho sa
vo svojej podstate správa veľmi zodpovedne a starostlivo, dokáže ustáť svoju pozíciu v spore len
s poukazovaním na „kvitancie“ a ktorý vo vzťahu k mechanizmu úhrady druhej časti kúpnej ceny
argumentuje iba tým, že keďže existujú „kvitancie“, tak nič iné preukazovať ani vlastne nemusí a keď
už je dotlačený k podaniu vysvetlenia svojím štatutárom, tak uvedenie, že k úhrade sumy 45.600,- Eur

došlo v hotovosti a bez dokladov. Je nelogické, aby žalovaný vystavoval faktúru na pohľadávku, ktorá
už mala byť uhradená a túto skutočnosť vo vystavenej faktúre nezohľadnil a paradoxne sa domáhal
úhrady svojej pohľadávky na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny. Veď žalobca nepredložil jediný
dôkaz, napríklad odpoveď na výzvu či e-mail žalovaného, v ktorom by uviedol, že aj zvyšná časť
kúpnej ceny je uhradená. Na výhradu súdu prvej inštancie, že žalovaný si svoju tvrdenú pohľadávku
na zaplatenie druhej časti kúpnej ceny v žiadnom konaní neuplatnil na započítanie, je potrebné uviesť,

že konanie, v ktorom by mohol takúto procesnú obranu použiť, nebolo, vo všetkých konaniach, ktoré
žalobca, resp. spoločnosť Hunsgas s.r.o. viedla proti žalovanému, žalovaný pohľadávky, ktoré voči nemu
boli uplatňované, popieral. Keby na ne v rámci procesnej obrany započítal, tak by tým vlastne uznal
pohľadávky, ktoré voči nemu boli uplatňované.

32. Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa bližšie nezaoberal tým, čo vlastne mali kvitancie
predstavovať a podľa žalovaného ich podstatou bolo špekulatívne získanie majetkového prospechu
žalobcom, ktoré ho iba povzbudzuje k ďalšiemu nepoctivému konaniu. Výklad sa musí opierať
o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné jednanie o uzavretí zmluvy,
prax, ktorou si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli a ich správanie po uzavretí zmluvy.

S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/16/2002 žalovaný poukázal na to,
že pri výklade vôle podľa § 266 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka nemôže byť východiskom len
sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente, kedy prejav vôle urobil. I v kontexte uvedeného
rozhodnutia sa správanie žalobcu vo vzťahu obsahu kvitancie javí ako rozporuplnejšie ako správanie
sa žalovaného. Tvrdenia žalobcu, že zvyšnú časť zaplatil v hotovosti, úhradu vykonal bez daňového

dokladu, napriek absencii daňového dokladu úhradu v hotovosti realizoval vrátane DPH, že o úhrade
zvyšnej časti kúpnej ceny vo svojom účtovníctve neúčtuje a skutočnosť, že všetky platby medzi stranami
boli vykonávané výlučne bezhotovostne, podľa žalovaného skutočne svedčia o tom, že príbeh, resp.
verzia prezentovaná žalobcom je jednoducho menej uveriteľná ako verzia prezentovaná žalovaným.
I preto žalovaný napadnuté rozhodnutie vníma ako určitý alibizmus a súdu prvej inštancie vyčíta, že sa

nepopasoval viac s matériou sporu a vierohodnosťou jednotlivých dôkazov a príbehov prezentovaných
stranami sporu. Súd prvej inštancie sa uchýlil k jednoduchšej a nebezpečnej logike. Zaoberal sa iba
verziou žalobcu, nebral do úvahy správanie sa žalovaného súvisiace s uplatňovaním jeho pohľadávky
na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny. Žalovaný priznáva, že kvitancie podpisovať nemal, keďže tieto
vniesli do vzťahu strán sporu spornosť. Je však prirodzené, že spoločenské vzťahy v sebe prirodzene

obsahujú prvky neistoty a nejasnosti, ktoré sú vyvažované dôverou v čestnosť protistrany, pričom podľa
žalovaného žalobca čestný nie je. V prípade sporu by práve tento aspekt mal byť sudcami braný do
úvahy, čo sa však v prejednávanej veci podľa žalovaného nestalo. Žalovaný si je vedomý skutočnosti,
že 45.600,- Eur chýbajúcich oprávanému žalovanému je bez pochýb rovnaké spoločenské zlo ako
nespravodlivo uložená povinnosť žalobcovi. Pri hľadaní spravodlivosti by preto súdy mali cítiť povinnosť

dať za pravdu tomu, kto je presvedčivejší a tomu, v prospech koho sa ľahšie odôvodňuje. To by malo
súd viesť k menej formalistickému prístupu v rozhodovaní, k väčšiemu záujmu o merito veci v porovnaní
s procesnými argumentmi a v neposlednom rade k detailnejšiemu a presvedčivejšiemu odôvodneniu
rozhodnutia.

33. Žalovaný v odvolaní poukázal i na to, že v niektorých prípadoch strana zaťažená dôkazným
bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre
rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažený
dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť
svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti

bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť“
nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť“ nemožno zamieňať s obrátením
dôkazného bremena. Napriek ústavnej zásade voľného hodnotenia dôkazov nemôže všeobecný súd
„uveriť“astotožniťsasjednýmdôkazom(konkrétnymikvitanciami)abezďalšieho„neuveriť“aodmietnuťiné dôkazy (skutočnosti tvrdené žalovaným). Všeobecný súd je povinný zistiť procesnú pravdu v konaní,
k čomu má slúžiť práve dokazovanie, a preto je povinný vysvetliť, prečo v prípade konfliktu medzi
verziami toho istého prípadu vyhodnotil ako vierohodnú práve verziu prezentovanú žalobcom a nie tú

druhú, prezentovanú žalovaným.

34. Žalovaný v odvolaní uviedol aj novotu - výzva na zaplatenie náhradného obchodu za zásobníky,
a to vo vzťahu k dokresleniu správania sa žalobcu a jeho ponímaniu a významu obsahu zmluvných
dojednaní. Žalovaný si je vedomý, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo, aby sa súd stotožnil

s jeho právnymi názormi, no má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne a nespravodlivé.

35. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku I. a výroku III. potvrdil a vo výroku II. a IV. zmenil tak, ako navrhol žalobca
vo svojom odvolaní. Podľa žalobcu, ak by súd prvej inštancie prihliadol na námietku žalovaného
vznesenú až v záverečnej reči, práve naopak, porušil by práva žalobcu, ktorému by bolo procesne

znemožnené reagovať na skutočnosť, ktorú žalovaný nikdy predtým nenamietal a v priebehu celého
konania nebola medzi stranami sporná. Okrem toho, v predchádzajúcom priebehu konania žalovaný
výslovne koncentroval svoju obranu len na jedinú námietku, a to že mu žalobca nezaplatil druhú časť
kúpnej ceny, a preto ak žalovaný vo vzťahu k spôsobenej škode v priebehu konania výslovne nič
nenamietal, zmena v jeho postoji až v záverečnej reči je púhou špekuláciou, ktorej nemôže byť priznaná

procesná relevancia. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností však žalobca uvádza, že kúpnu ceny
spoločnosti PROFER PLUS s.r.o. uhradil v celom rozsahu a v prípade, že by odvolací súd pripustil
prostriedok procesnej obrany uplatnený žalovaný až v záverečnej reči, žalobca predkladá potvrdenia
o úhrade jednotlivých častí kúpnej ceny spoločnosti PROFER PLUS s.r.o.. Žalobca považuje za krajne
nenáležité, aby žalovaný, ktorý bol v omeškaní s dodaním hnuteľných vecí žalobcovi po dobu štyroch

rokov, namietal, že mu žalobca pred odstúpením od Zmluvy poskytol neprimerane krátku lehotu na
dodatočné splnenie jeho povinností. S odkazom na § 530 ods. 1 Obchodného zákonníka je však úplne
irelevantné, akú dodatočnú lehotu žalobca žalovanému poskytol a aj keby primeraná lehota mala byť
dlhšia, tak nie je sporné, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil ani do uplynutia tejto inej primeranej
lehoty.

36. Žalobca poukázal na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo e-mailovou korešpondenciou
preukázané, že pred uzatvorením Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019 sa medzi právnymi
zástupcami sporových strán výslovne riešila aj otázka zaplatenia druhej časti kúpnej ceny, keď vtedajší
právny zástupca žalovaného namietal formuláciu článku VIII. ods. 1 Zmluvy o poskytovaní služieb,

ktorá mala potvrdzovať zaplatenie celej kúpnej ceny. Právny zástupca žalobcu na túto pripomienku
reagoval tak, že požiadal strany, aby si nedorozumenie odkomunikovali. K uvedenému došlo, a to
s výsledkom, že žalovaný v článku VIII ods. 1 Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019
potvrdil úplné zaplatenie celej kúpnej ceny. Uvedenou e-mailovou korešpondenciou tak boli vyvrátené
nepravdivé tvrdenia žalovaného, že sa údajne domnieval, že potvrdzuje len čiastočnú úhradu kúpnej

ceny, ako jeho tvrdenie, že tak činil na základe uistení žalobcu. Práve pluralita kvitancií úplne rozptyľuje
nepravdivé tvrdenia žalovaného o tom, že kúpna cena nebola zaplatená, resp. o tom, že si žalovaný
myslel,ževskutočnostipotvrdzujeniečoiné.Žalovanýnaspochybnenieúhradydruhejčastikúpnejceny
nepredložil nič, len vlastné – vnútorne rozporné vyjadrenia bez toho, aby ich oprel o akýkoľvek dôkaz.
Žalovaný nedokázal zrozumiteľne a akceptovateľne vysvetliť, z akého iného dôvodu, než z dôvodu

plnej úhrady žalobcom, vydal žalobcovi dve kvitancie potvrdzujúce úhradu celej kúpnej ceny podľa
Zmluvy. Vysvetlenie, ktoré žalovaný poskytol, kladie žalovaného, resp. jeho štatutárny orgán do pozície
nespôsobilého na právne úkony. Ak bolo účelom spochybniť spôsobilosť štatutára žalovaného čítať
a porozumieť podpisovaného textu, v takom prípade bol žalovaný neúspešne, pretože túto skutočnosť
žalovaný netvrdil a ani nepreukázal. Žalobca k tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že sa nikdy nesprával

tak, ako by jeho pohľadávka na zaplatenie druhej časti kúpnej ceny zanikla zaplatením, uviedol, že
žalovaný sám tvrdil, že spornú druhú časť kúpnej ceny vyúčtoval faktúrou koncom roka 2020, ktoré
konanie žalovaného bezprostredne nadväzovalo na uplatňovanie nárokov spoločnosťou Hungas s.r.o.,
ktoré táto spoločnosť nadobudla postúpením od žalobcu. Za zmienku tiež stojí skutočnosť, že žalovaný
v konaní vôbec nepredložil spornú faktúru č. 201990248 a z korešpondencie medzi sporovými stranami,

ktorú predložil žalovaný tiež vyplynulo, že žalovaný vystavil s číslom 200190248 a dátumom splatnosti
11.01.2021 minimálne dve faktúry, a to faktúru znejúcu na sumu 45.600,- Eur a faktúru znejúcu na sumu
10.068,23 Eur.37. Podľa žalobcu skutkové tvrdenia žalobcu a dôkazy, ktoré predložil, nielen jednotlivo, ale aj vo
vzájomnej súvislosti vyvracajú čo i len hmlistú pravdepodobnosť tvrdení žalovaného o tom, že mu
nebola uhradená druhá časť kúpnej ceny. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že ak žalovaný potvrdil úplné

zaplatenie kúpnej ceny dvakrát, na dvoch samostatných listinách a s obsahom, ktorým nepripúšťa
iný výklad, nejde o náhodu, ani o omyl, ako sa to snaží tvrdiť žalovaný. Pokiaľ žalovaný dôvodí,
že žalobca v čase poskytnutia pôžičiek nedisponoval dostatkom peňazí pre skoršiu úhradu druhej
časti kúpnej ceny, pretože z celkovej sumy pôžičiek poskytol len sumu 20.000,- Eur, aj tento jeho
argument je nepodloženým dohadom a navyše obráteným naruby. Pridŕžajúc sa úvahy žalovaného je

zrejmé, že neschopnosť žalobcu poskytnúť viac ako 20.000,- Eur sa dá vysvetliť presne naopak, že sa
finančne vyčerpal doplatením druhej časti kúpnej ceny žalovanému. Súd nemá žiaden dôvod osvojovať
si nepravdivé a nepreukázané tvrdenia žalovaného a hľadať spôsoby ako takéto závery odôvodniť. Je
prirodzené a žiadúce, keď súd uprednostní ten záver, ktorý je dôkazom podložený pred takým záverom,
ktorý preukázaný nie je a čo je v posudzovanej veci najpodstatnejšie, je krajne nepravdepodobný. Pokiaľ
ideoprávneposúdeniekvitancií,žalobcaopätovnepoukazujenaprávnynázorNajvyššiehosúduČeskej

republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. 33Cdo/5289/2017 zo dňa 11.12.2019, v ktorom aproboval závery
vyjadrení v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2670/98 zo dňa 10.10.2000. Žalovaný pravosť
predmetných opakovaných kvitancií nepoprel a ich pravdivosť nevyvrátil a ani nepredložil žiadne také
vysvetlenie, tobôž dôkazy, ktoré by buď opodstatňovali záver o nepravdivosti kvitancií alebo aspoň
poskytovali rozumné vysvetlenie, prečo žalovaný dvakrát písomne potvrdil žalobcovi úplné zaplatenie

kúpnej ceny, hoci dnes s odstupom štyroch rokov od vydania prvej kvitancie tvrdí, že to nebola pravda.
Nepresvedčivá výpoveď konateľky žalovaného a svedka B. potvrdili, že neuhradenie kúpnej ceny
je krajne nepravdepodobné až vylúčené, a to vzhľadom k skutočnému správaniu žalovaného, ktorý
domnelú pohľadávku sám neevidoval v účtovníctve až do roku 2020, resp. 2021, nevystavil faktúru
v súlade so zákonom o DPH v roku 2018, dvakrát písomne potvrdil jej úhradu zo strany žalobcu,

odovzdával žalobcovi sporný hnuteľný majetok aj v roku 2021, hoci dnes tvrdí, že odovzdanie zámerne
zdržiaval pre nezaplatenie, nevyzýval žalobcu k zaplateniu a domnelú pohľadávku si neuplatnil ako
obranu v súdnych sporoch a napokon v konaní nepredložil spornú faktúru, ktorou mal údajne vyúčtovať
druhú časť kúpnej ceny. Pokiaľ žalovaný opakovane vyčíta žalobcovi porušenie zákona č. 394/2012 Z.
z. o obmedzení platieb v hotovosti, nepriamo tým priznáva, že k zaplateniu druhej časti kúpnej ceny

došlo, pričom ak dôjde k začatiu konania o uloženie sankcie sa tento správny delikt, žalobca sa mu
postaví čelom.

38. Podľa žalobcu aj aplikujúc zásady výkladu prejavu vôle, nie je možné kvitancie vystavené žalovaným
vykladať inak ako tak, že sa nimi potvrdzuje úhrada celej kúpnej ceny zo strany žalobcu a že žalovaný

voči žalobcovi neeviduje žiadne pohľadávky. Ak by kvitancie mali potvrdzovať splatenie len časti kúpnej
ceny, v takom prípade by museli obsahovať uvedenie, že sa nimi potvrdzuje úhrada len časti kúpnej
ceny. Pre úplnosť žalobca uvádza, že aj keby sa na kvitancie malo aplikovať ustanovenie § 35 ods.
2 Občianskeho zákonníka, výsledok ich interpretácie by bol totožný ako v prípade aplikácie § 266
Obchodného zákonníka. Ak žalovaný požaduje od súdov, aby uprednostnili jeho ničím nepreukázanú

a vnútorne rozpornú verziu pred preukázanou verziou žalobcu, je požiadavka žalovaného krajne
nenáležitá. Žalobca nenamieta uplatnenie novoty žalovaným v odvolacom konaní, no nevidí v nej žiaden
súvis s predmetom prejednávanej veci a tento nevyplýva ani z odvolania žalovaného.

39. V odvolacej replike žalovaný rozvinul odvolaciu argumentáciu, a pretože podľa § 365 ods. 3 CSP

platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania a pretože novoty v odvolacom konaní možno použiť za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 366 CSP len v odvolaní, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalovaným
v odvolacej replike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

40. V odvolacej duplike žalobca rozvinul argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu a pretože podľa
§ 373 ods. 4 CSP platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr
v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalobcom v odvolacej
duplike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

41. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu a odvolaní
žalovaného viazaný rozsahom odvolaní (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože
odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie dospel k niektorým nesprávnym skutkovým zisteniam,v dôsledku čoho vec aj čiastočne nesprávne právne posúdil a hoci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie, keďže k niektorým nesprávnym skutkovým zisteniam došlo z dôvodu, že súd prvej
inštancie nepostupoval podľa § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP, aby nedošlo k tzv. prekvapivému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, na prejednanie odvolaní nariadil odvolací súd pojednávanie na deň
14.11.2024.Odvolacísúdvsúlades§178ods.1vspojenís§378ods.1CSPnapojednávaniepredvolal
len zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného, ktorí sa na pojednávanie dostavili.

42. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci

uzavreli dňa 11.04.2018 v písomnej forme Kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k hnuteľným
veciam (ďalej aj len „Kúpna zmluva“ alebo „Zmluva“).
Podľa čl. I. ods. 1, 2 Zmluvy predmetom kúpnej zmluvy bol záväzok predávajúceho odplatne previesť
vlastnícke právo k hnuteľným veciam špecifikovaným v prílohe č. 1 tejto zmluvy a záväzok kupujúceho
zaplatiť kúpnu cenu. Predávajúci vyhlasuje, že je výlučným vlastníkom všetkých prevádzaných vecí, s
výnimkou prevádzaných vecí uvedených v bode I. písm. b), c), d) prílohy č. 1.

Podľa čl. II. ods. 2 Zmluvy kupujúci nadobudne vlastnícke právo k prevádzaným veciam okamihom
zaplatenia kúpnej ceny podľa čl. III tejto zmluvy, a to bez ohľadu na ich faktické odovzdanie/prevzatie
kupujúcim.
Podľa čl. III. ods. 1 Zmluvy kúpna cena za prevádzané veci je dojednaná vo výške 497.000,- Eur bez
DPH, t. j. 596.400,- Eur vrátane DPH.

Podľa čl. III. ods. 3 Zmluvy, kúpna cena bude zaplatená v lehote 90 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy, a
to bezhotovostným bankovým prevodom na špecifikovaný účet predávajúceho vedený v C. C., D..
Podľa čl. IV. ods. 4 Zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že na požiadanie ktorejkoľvek zmluvnej strany
spíšu o odovzdaní a prevzatí prevádzaných vecí, resp. ktorejkoľvek z nich protokol, v ktorom zachytia
stav prevádzanej veci a skutočnosť, že došlo k jej odovzdaniu a prevzatiu medzi zmluvnými stranami.

Bez ohľadu na spísanie protokolu/protokolov podľa predchádzajúcej vety je predávajúci povinný
odovzdať kupujúcemu prevádzané veci (okrem tých, ktoré sa nachádzajú u zákazníkov predávajúceho),
a to v lehote 3 dní odo dňa zaplatenia kúpnej ceny.

43. Dňa 26.04.2018 strany uzavreli Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve a dohodli sa, že v Zmluve sa menia

ustanovenia čl. III. tak, že kúpna cena za prevádzané veci je dojednaná vo výške 535.000,- Eur bez
DPH, t. j. 642.000,- Eur vrátane DPH, prvá časť kúpnej ceny vo výške 596.400,- Eur vrátane DPH bude
zaplatená v lehote 90 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy a druhá časť kúpnej ceny vo výške 45.600,-
Eur vrátane DPH bude zaplatená v lehote do 31.12.2020, a to bezhotovostným bankovým prevodom na
špecifikovaný účet predávajúceho vedený v C. C. D. (ďalej aj len „Dodatok č. 1“).

44. Dňa 15.07.2020 strany uzavreli Dodatok č. 2 ku Kúpnej zmluve, ktorého predmetom podľa čl. II. bolo
najmä úplné uvedenie hnuteľných prevádzaných vecí (ďalej aj len „Dodatok č. 2“).
Podľa čl. II. ods. 3 Dodatku č. 2, predávajúci týmto vyhlasuje, že kúpna cena v zmysle čl. III kúpnej
zmluvy bola kupujúcim uhradená riadne a včas. Predávajúci vyhlasuje, že voči kupujúcemu neeviduje

žiadne pohľadávky.
Podľa čl. III. ods. 3 Dodatku č. 2, odovzdanie a prevzatie prevádzaných vecí sa uskutoční najneskôr
do 30.09.2020.

45. Písomným úkonom zo dňa 31.03.2022, označeným Posledná výzva na vydanie hnuteľných vecí,

právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného naposledy k odovzdaniu hnuteľných vecí v zmysle kúpnej
zmluvy zo dňa 11.04.2018, najneskôr do 05.04.2022. Vo výzve bolo uvedené, že žalovaný doposiaľ
žalobcovi neodovzdal tlakové nádoby 2kg v počte 3 ks, tlakové nádoby 10 kg v počte 1022 ks, tlakové
nádoby 33 kg v počte 10 ks a klietky na uskladnenie tlakových nádob v počte 102 ks. Žalovaný bol
upozornený, že ak v poskytnutej dodatočnej lehote označený majetok žalobcovi neodovzdá, bude

žalobca nútený obstarať náhradný tovar u iného dodávateľa, a to za predpokladanú súhrnnú výšku
51.764,- Eur.

46. Písomným úkonom zo dňa 07.04.2022, označeným Čiastočné odstúpenie od zmluvy, právny
zástupca žalobcu žalovanému uviedol, že listom zo dňa 31.03.2022 bol žalovaný naposledy vyzvaný

na odovzdanie tam uvedených hnuteľných vecí, ktoré žalobca kúpil titulom kúpnej zmluvy zo dňa
11.04.2018. Na výzvu žalovaný reagoval nečinnosť, preto z dôvodu právnej istiny v mene žalobcu
odstupuje od Zmluvy v časti kúpy nasledovných neodovzdaných a nedodaných hnuteľných vecí: tlakovénádoby 2 kg v počte kusov 3; tlakové nádoby 10 kg v počte kusov 1022; tlakové nádoby 33 kg v počte
kusov 10; klietky na uskladnenie tlakových nádob v počte kusov 102.

47. Dňa 08.04.2022 žalobca ako kupujúci a spoločnosť PROFER PLUS s.r.o., Hradec Králové ako
predávajúci uzavreli v písomnej forme Kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam,
ktorejpredmetompodľačl.I.bod.1,2bolprevodvlastníckehoprávakhnuteľnýmveciamšpecifikovaným
v prílohe č. 1 tejto zmluvy.
Podľa čl. III. ods. 1 zmluvy, kúpna cena za prevádzané veci je dojednaná vo výške 51.764,- Eur bez DPH.

Podľa prílohy č. 1 k tejto kúpnej zmluve jej predmetom boli tlakové nádoby 2 kg v počte 3 ks za kúpnu
cenu 18,- Eur/ks, t. j. kúpna cena spolu 54,- Eur; tlakové nádoby 10 kg v počte 1022 ks za kúpnu cenu
30,- Eur/ks, t. j. kúpna cena spolu 30.660,- Eur; tlakové nádoby 33 kg v počte 10 ks za kúpnu cenu 65,-
Eur/ks, t. j. kúpna cena spolu 650,- Eur a klietky na uskladnenie tlakových nádob v počte 102 ks za
kúpnu cenu 200,- Eur/ks, t. j. kúpna cena spolu 20.400,- Eur.

48. Dňa 26.07.2019 žalobca ako klient a žalovaný ako poskytovateľ uzavreli v písomnej forme Zmluvu
o poskytovaní služieb, ktorej predmetom podľa čl. I. bol záväzok žalovaného poskytovať žalobcovi za
odplatu služby obnovy (opravy a údržby) propán-butánových tlakových fliaš, a to na základe záväznej
objednávky žalobcu a záväzok žalobcu zaplatiť za vykonané služby žalovanému odmenu.
V čl. VIII. ods. 1 tejto zmluvy je uvedené, že na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva

k hnuteľným veciam uzatvorenej dňa 11.04.2018 medzi klientom ako kupujúcim a poskytovateľom ako
predávajúcim sa poskytovateľ zaviazal (okrem iného) odovzdať klientovi zásobníky plynu. K odovzdaniu
predmetných zásobníkov nedošlo do dnešného dňa napriek tomu, že klient poskytovateľovi uhradil celú
kúpnu cenu všetkých hnuteľných vecí.

49. Svedok E. F. A., prokurista žalobcu, na súdom prvej inštancie písomne položené otázky odpovedal,
že potvrdzuje, že došlo k úplnej úhrade kúpnej ceny žalovanému podľa uzavretej kúpnej zmluvy zo
dňa 11.04.2018 v znení dodatkov č. 1 a 2. Uvedené skutočnosti potvrdil žalovaný a tiež sa podľa toho
dlhodobo správal a nezaplatenie kúpnej ceny nikdy nenamietal. Pokiaľ vie, k úhrade kúpnej ceny došlo
v roku 2019. Všetko vybavoval p. Bobro. Koncom roku 2020 sa záväzky žalovaného voči žalobcovi

dostali na neúnosnú mieru cca 50.000,- Eur. Tieto pohľadávky žalobcu voči žalovanému dňa 18.12.2020
odkúpila spoločnosť Hunsgas s.r.o., ktorej je svedok konateľom (materská spoločnosť spoločnosti Gas
Logistics a.s.). Začiatkom roku 2021 spoločnosť Hunsgas s.r.o. začala aktívne tieto pohľadávky voči
žalovanému aj vymáhať. Čo sa týka pohľadávky na opakované zaplatenie druhej časti kúpnej ceny,
ktorú si žalovaný vymyslel začiatkom roku 2021, týmto žalobcu iba dlhodobo zastrašoval a nikdy sa

neodvážil túto pohľadávku reálne uplatniť. To nastalo až v súčasnom súdnom spore. Pritom od roku
2021 si spoločnosť Hunsgas s.r.o. súdne uplatňovala voči žalovanému pohľadávky (pôvodne vlastnené
žalobcom) v celkovej výške 46.040,06 Eur. Keby žalovaný chcel túto svoju fiktívnu pohľadávku vymáhať,
tak by si ju uplatnil voči Hunsgas s.r.o. už v roku 2021. Na otázky, či žalobca eviduje v denníku účtovných
zápisov konkrétny účtovný zápis o úhrade druhej časti kúpnej ceny vo výške 45.600,- Eur spolu s

príslušným účtovným dokladom a či si žalobca uplatnil odpočet DPH z kúpnej ceny tohto účtovného
prípadu, sa svedok nevedel vyjadriť, nakoľko v spoločnosti Gas Logistics a.s. je od augusta 2018 iba vo
funkcii prokuristu a nestará sa o vedenie účtovníctva.

50. Ing. Igor Bobro, predseda predstavenstva žalobcu, na súdom prvej inštancie písomne položené

otázky odpovedal, že žalobca v celom rozsahu uhradil žalovanému celú kúpnu cenu v zmysle kúpnej
zmluvy zo dňa 11.04.2018 v znení dodatkov č. 1 a 2, a to vrátane druhej časti vo výške 45.600,- Eur. K
úhrade druhej časti došlo postupne v hotovosti p. A. B., ktorý zastupoval žalovaného aj pri dojednávaní
celéhoobchoduvapríli2018.Kúhradedruhejčastikúpnejcenydošloprevažnevpriebehuprvejpolovice
roka 2019. Kúpna cena bola plne uhradená pred uzatvorením Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa

26.07.2019,kdežalovanýpotvrdiljejplnúúhradu.Dôvodomskoršejúhradybolaprosbap.B.,ktorýnutne
potreboval peniaze do ním budovanej opravovne tlakových nádob. Pri každej čiastkovej úhrade p. B.
odovzdal predsedovi predstavenstva žalobcu potvrdenie o vykonaní úhrady. Tieto potvrdenia predseda
predstavenstva žalobcu v súčasnosti nevie nájsť. Úhradu druhej časti kúpnej ceny vo výške 45.600,- Eur
žalobca neeviduje v denníku účtovných zápisov. Bol to p. B. za spoločnosť žalovaného, kto navrhol, aby

sa druhá časť kúpnej ceny vôbec nedávala do účtovníctva. Do účtovníctva si ju nedal ani žalovaný a na
druhúčasťkúpnejcenyžalovanýaninevystavilfaktúru.Žalovanýodnichdodatočnezinkasovalprakticky
bezúročnú pôžičku vo výške 70.000,- Eur (20.000,- Eur od žalobcu a 50.000,- Eur od spoločnosti LPG
Logistics s.r.o.). Pôžičky boli poskytnuté so symbolickým úrokom 1 % ročne, a to znova pre účelydostavby opravovne tlakových fliaš žalovaného. Žalobca si neuplatnil odpočet DPH z úhrady druhej
časti kúpnej ceny, ani nemohol, pretože im nikdy nebola doručená faktúra od žalovaného vystavená v
súlade so zákonom o DPH. Faktúra, ktorú žalovaný špekulatívne vystavil v roku 2020, resp. 2021 nie je

spôsobilá pre uplatnenie nadmerného odpočtu, pretože bola vystavená v rozpore so zákonom o DPH.

51. Konateľka žalovaného Jitka Jašková uviedla, že predmetné sporné hnuteľné veci nedodali z dôvodu,
že zo strany žalobcu im doposiaľ nebola zaplatená druhá časť kúpnej ceny vo výške 45.600,- Eur. Ku
konkrétnym počtom doposiaľ nedodaných hnuteľných vecí sa nevedela vyjadriť ani približne. Pokiaľ

žalobca poukazuje na dva dokumenty, v ktorých žalovaný mal potvrdiť, že došlo k úhrade celej kúpnej
ceny, s týmto návrhom prišiel p. Bobro. Keď mu v čase podpisovania týchto vyhlásení hovorili, že druhá
časť kúpnej ceny ešte stále nie je uhradená, on na to povedal, že tá ešte nie je splatná, a preto na ňu
nemajú prihliadať. Povedal to jej, aj p. B. u nich v kancelárii, nevedela sa vyjadriť, kedy to bolo. V rámci
dobrých vzťahov preto takéto vyhlásenia v tom čase žalovaný podpísal. Text predmetných ustanovení
pochopila konateľka tak, že sa jedná o úhradu pohľadávok, ktoré boli v tom čase po splatnosti. Žalovaný

nikdy neinformoval žalobcu, že mu tieto hnuteľné veci nebudú dodané z tohto dôvodu nezaplatenia
druhej časti kúpnej ceny. Všetky tie nedodané hnuteľné veci sa v súčasnosti nachádzajú u žalovaného
na dvore, resp. na hale, kde má opravovňu. Nevedela sa vyjadriť k okolnostiam uzavretia dodatku
č. 1 z 26.04.2018 ku kúpnej zmluve zo dňa 11.04.2018, ani k dôvodu jeho uzavretia. Žalovaný začal
účtovať ohľadom tejto druhej časti kúpnej ceny vo výške 45.600,- Eur okolo roku 2019 alebo 2020,

nakoľko pozabudli vystaviť s tým súvisiacu faktúru, a preto ju vystavili až dodatočne. Pokiaľ sa vo
vyhláseniach žalovaného zo 06.03.2019 a 14.08.2019 spomína spoločnosť Gas Zvolen s.r.o., táto bola
kedysi zákazníkom žalovaného. Žalovaný predal portfólio svojich zákazníkov žalobcovi, v rámci tohto
portfóliabolajzákazníkGasZvolens.r.o.Pokiaľsavtomtovyhláseníuvádza,žežalovanývrátižalobcovi
propán-butánové obaly a klietky za firmu Gas Zvolen s.r.o. v uvedených počtoch, tieto počty obalov

ostali v spoločnosti Gas Zvolen s.r.o. a žalovaný sa zaviazal, že namiesto nich dodá iné z vlastných
zásob. Dohoda medzi žalovaným a žalobcom bola taká, že žalovaný mu bude fľaše dodávať opravené
a zlegalizované, pričom opravovňa žalovaného bola skolaudovaná až v roku 2020, preto tieto opravené
a zlegalizované fľaše mohli vracať až potom.

52. Svedok A. B. uviedol, že je dlhé roky zamestnancom žalovaného, mal na starosti celý ten prevod
portfólia zákazníkov zo strany žalovaného žalobcovi, tento obchod dohodol on. V roku 2019 niekedy v
júni alebo júli prišiel za nimi p. Bobro, aby podpísali ten dodatok, ktorého vyjadrením malo byť to, že majú
medzi sebou vyrovnané záväzky. Po prečítaní toho návrhu buď svedok alebo konateľka žalovaného
podotkli, že ešte nie je medzi stranami vysporiadaná druhá časť kúpnej ceny, ktorá bola síce splatná až

o 1,5 roka neskôr, avšak ešte stále nebola zaplatená. Na to p. Bobro uviedol, aby to tam neplietli, keďže
je to splatné až o 1,5 roka. Svedok s konateľkou žalovaného sa nad tým potom ďalej nezamýšľali a
konateľka žalovaného toto podpísala. Hnuteľné veci, ktoré neboli odovzdané, neodovzdali z pozornosti,
nakoľko p. Bobro sa začal vyjadrovať o tom, že aj tak to nezaplatia, bolo to začiatkom roka 2020 na
stretnutí u p. A.. Žalovaný uzavrel aj zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky na zaplatenie druhej

častikúpnejcenysospoločnosťouB.G.,ktorábolavtomčaseprávnouzástupkyňoužalovaného,neskôr
bola uzavretá zmluva, ktorou sa tá pohľadávka vrátila žalovanému. Dodatok č. 1 k predmetnej kúpnej
zmluve sa uzatváral v roku 2018, asi sa vtedy bavili, že sa tá kúpna cena ešte navýši, lebo sa tam
zahrnula ešte nejaká cisterna, avšak nepamätal si už presne okolnosti. Hnuteľné veci, tzn. klietky a fľaše
boli odovzdávané žalobcovi postupne, nakoľko ich bolo veľké množstvo. Vtedy žalovaný začal stavať

aj opravovňu na propán-butánové fľaše, ktorá bola skolaudovaná asi koncom roka 2020 a dohodli sa
vtedy s p. Bobrom, že mu vrátia všetky fľaše tak, aby boli opravené a mali revíziu, čo aj žalovaný robil a
sú o tom príslušné záznamy. Svedok uviedol, že žalobcovi nebolo vydaných 102 klietok a odhadom 200
až 400 plynových fliaš. Tieto veci sú uskladnené u žalovaného, ktorý je pripravený ich žalobcovi vydať,
keď bude zaplatená druhá časť kúpnej ceny. Okolnosti uvedené vo vyhláseniach zo dňa 06.03.2019 a

14.08.2019 sú pravdivé, v tom čase už p. Bobro naznačoval, že druhú časť kúpnej ceny nezaplatí, resp.
vždy hovoril, že si to majú vyriešiť s p. A.. Spoločnosť Gas Zvolen s.r.o. bola zákazníkom žalovaného,
ktorého tiež žalovaný predal v rámci portfólia žalobcovi. Pokiaľ sa jedná o počty fliaš a klietok uvedené
vo vyhláseniach zo 06.03.2019 a 14.08.2019, žalovaný vzal na seba, že za spoločnosť Gas Zvolen s.r.o.
tieto vráti žalobcovi. Tieto hnuteľné veci bol žalovaný zobrať u spoločnosti Gas Zvolen s.r.o. a následne

ich odovzdal žalobcovi s tým, že nie všetky, ktoré sú uvedené v týchto počtoch. Konkrétne klietok z
uvedených 128 odovzdali len 26.53. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

54. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370)
znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,
ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

55. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená

nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana,
ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola
poskytnutá.

56. Podľa § 347 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa týka iba časti
splatného záväzku, je druhá strana oprávnená odstúpiť od zmluvy len ohľadne plnenia, ktoré sa týka

tejto časti záväzku.

57.Podľa§351ods.1Obchodnéhozákonníkaodstúpenímodzmluvyzanikajúvšetkyprávaapovinnosti
stránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysavšaknedotýkanárokunanáhraduškodyvzniknutejporušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,

riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

58. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v

zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

59. Podľa § 469 Obchodného zákonníka, ak niektorá strana v súlade s týmto zákonom odstúpila od
zmluvy a v primeranej dobe od odstúpenia primeraným spôsobom kupujúci uskutočnil náhradnú kúpu

alebo predávajúci náhradný predaj tovaru, na ktorý sa odstúpenie od zmluvy vzťahovalo, nárok na
náhradu škody vzniknutý podľa toho zákona zahŕňa rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorá sa mala platiť
na základe zmluvy, a cenou dohodnutou v náhradnom obchode. Pri určení tohto rozdielu sa prihliadne
na obsah zmluvy. Nárok na náhradu škody, ktorá zvýšila, tým nie je dotknutý.

60. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej v rozsahu výroku II.
z dôvodov uvedených a obsahovo vymedzených v odvolaní žalobcom a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď v časti
prevyšujúcej sumu 40.824,- Eur s príslušenstvom, t.j. v časti o zaplatenie 10.940,- Eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.940,- Eur od 18.05.2022 do zaplatenia, žalobu zamietol.

V rozsahu výroku I. a výroku III. odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej
z dôvodov uvedených a obsahovo vymedzených v odvolaní žalovaným a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil, keď na základe žaloby žalobcu uložil žalovanému peňažnú povinnosť zaplatiť sumu
40.824,- Eur s príslušenstvom a keď vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a v konaní na súde prvej

inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces a ex offo nezistil ani
vady týkajúce sa procesných podmienok.

61. V súdenej veci sa žalobca od žalovaného domáhal splnenia peňažnej povinnosti v sume 51.764,-
Eur s príslušenstvom titulom nárokov po čiastočnom odstúpení žalobcu od Kúpnej zmluvy o prevode

vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zo dňa 11.04.2018 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.04.2018
a Dodatku č. 2 zo dňa 15.07.2020 (ďalej aj len „Kúpna zmluva“) z dôvodu omeškania žalovaného ako
predávajúceho s povinnosťou dodať žalobcovi tovar (hnuteľné veci). Podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 07.03.2023, označeným Vzájomná žaloba, sa žalovaný od žalobcu domáhal splnenia
peňažnej povinnosti v sume 45.600,- Eur s príslušenstvom titulom úhrady zostatku kúpnej ceny podľa

Kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018 v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2. Súd prvej inštancie správne
konštatoval, že z právneho hľadiska sa tieto nároky navzájom vylučovali, t.j. pohľadávku žalovaného
nebolo možné uplatniť na započítanie s pohľadávkou žalobcu, a preto súd prvej inštancie nielen podľaoznačenia, ale i podľa obsahu, správne vyhodnotil, že žalovaný si uplatnil svoje práva proti žalobcovi
vzájomnou žalobou (§ 147 ods. 1 CSP).

62. Súd prvej inštancie tiež správne vyhodnotil, že medzi stranami nebolo sporné, že prvá časť
kúpnej ceny za hnuteľné veci vo výške 596.400,- Eur bola žalobcom žalovanému zaplatená dňa
24.07.2018 bezhotovostným prevodom na účet žalovaného a správne vyhodnotil, že základnou
spornou skutočnosťou bola úhrada druhej časti kúpnej ceny vo výške 45.600,- Eur, ktorej riešenie
bolo rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti tak žalobcom uplatneného nároku, ako aj žalovaným

uplatneného nároku formou vzájomnej žaloby. Súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že mal
preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že celú kúpnu cenu, vrátane jej druhej časti vo výške 45.600,-
Eur, žalovanému uhradil, a to ešte pred uzavretím Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019,
čo žalovaný potvrdil v kvitanciách tvoriacich súčasť Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019
a Dodatku č. 2 zo dňa 15.07.2020, čím žalobca splnil svoju zmluvnú povinnosť a pokiaľ žalovaný napriek
tomu nedodal žalobcovi všetky hnuteľné veci, dostal sa žalovaný s ich odovzdaním do omeškania. Súd

prvej inštancie preto posúdil ako dôvodný čo do základu nárok žalobcu a čo do výšky žalobe vyhovel
v sume 40.824,- Eur s príslušenstvom (výrok I.) a v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie 10.940 Eur
s príslušenstvom žalobu zamietol (výrok II.) a zároveň posúdil ako nedôvodný nárok žalovaného a
vzájomnú žalobu zamietol (výrok III.)

63.Odvolacísúdsavzmysle§387ods.2CSPvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia vo vzťahu k obsahu rozhodnutia vo veci samej vysloveného súdom prvej inštancie vo výroku
I. a výroku III. a v tomto rozsahu odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia
a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. a výroku III.
a vzhľadom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného, dopĺňa ďalšie dôvody.

64. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, domáha prieskumu vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích
dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods.

1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že
odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť
odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také
nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v
odvolacom konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací

súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné nesprávnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli
najavo, nebude na ne prihliadať. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne,
t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP.
Splneniezákonnejpovinnostiuviesťodvolaciedôvodyvšakneznamená,žeodvolateľlenuvedieniektorý

z odvolacích dôvodov taxatívne upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť odvolacie
dôvody znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť,
a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie
sú nesprávne a prečo sú nesprávne. Pretože zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine
CSP neumožňuje vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania

limituje odvolateľa nielen v povinnosti vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj
v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody obsahovo vymedziť, keď názor, že za obsahové vymedzenie
odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023). Nie je preto právom,
ale ani povinnosťou odvolacieho súdu dotvárať odvolaciu argumentáciu odvolateľa a v rovine dohadov

nachádzať dôvody z akých sa napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne.

65. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci odvolací súd musí konštatovať, že odvolacia argumentácia
žalovaného, napriek jej pomernej rozsiahlosti, v značnom rozsahu je opakovaním tvrdení a argumentov
uvádzanýchvkonanínasúdeprvejinštancie,atobezakejkoľvekrelevancie,resp.vzťahukukonkrétnym

zisteniam, záverom a postupom súdu prvej inštancie, ktoré by mali podľa žalovaného spôsobovať
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. a výroku III.. Účelom
odvolacieho konania však nie je, aby odvolací súd opakovane posudzoval a vyhodnocoval tvrdenia
a argumenty odvolateľa, resp. strán, uvedené v konaní na súde prvej inštancie, keď aj z ustanovenia§ 387 ods. 3 CSP vyplýva odvolaciemu súdu povinnosť zaoberať sa len tými podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie, aj to len v prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako

vo výroku vecne správne potvrdzuje. Splnenie povinnosti uviesť a obsahovo vymedziť tvrdené dôvody
nesprávnosti napadnutého rozhodnutia preto nie je možné nahrádzať tým, že odvolateľ bude v odvolaní
opakovať tvrdenia a argumenty uvedené v konaní na súde prvej inštancie, resp. bude trvať na tvrdeniach
a argumentoch uvedených v konaní na súdu prvej inštancie, ale odvolateľ umožní odvolaciemu súdu
prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia len tým, že oponuje konkrétnym zisteniam,

záverom a postupom súdu prvej inštancie, a teda v obsahovom vymedzení ním tvrdených dôvodov
nesprávnosti konkretizuje, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a tiež
konkretizuje, prečo sú nesprávne.

66. Pretože účelom odvolacieho konania na základe odvolania žalovaného bolo posúdenie vecnej
správnosti napadnutého rozhodnutia výlučne v kontexte odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo

vymedzenýchžalovanýmvovzťahukukonkrétnymzisteniam,záveromapostupomsúduprvejinštancie,
ktoré považuje žalovaný za nesprávne, a teda účelom odvolacieho konania nebolo posudzovať
a vyhodnocovať výhrady žalovaného proti žalobe, tak ako tieto žalovaný niekoľkokrát v odvolaní
konštatoval, odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. a výroku
III. len z tých dôvodov uvedených a obsahovo vymedzených žalovaným v podanom odvolaní, ktoré

boli uvádzané vo vzťahu ku konkrétnym zisteniam, záverom a postupom súdu prvej inštancie, ktoré
považoval žalovaný v odvolaní za nesprávne.

67. K námietke žalovaného v odvolaní, ktorou súdu prvej inštancie vytýkal nesprávny procesný postup,
keď súd prvej inštancie s prihliadnutím na zásadu koncentrácie konania neprihliadol na prostriedok

procesnej obrany, ktorý žalovaný uplatnil až v záverečnej reči a ktorým spochybnil skutkové tvrdenie
žalobcu, že kúpnu cenu za náhradný obchod uhradil, pričom žalovanému nie je zrejmé, aký prostriedok
procesnej obrany mal počas konania použiť, keďže samotný žalobca nikdy počas konania netvrdil
(a tobôž nepreukázal), že kúpnu cenu za náhradný obchod uhradil, odvolací súd udáva, že pre
civilné sporové konanie je charakteristické, že úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej

aktivity strany sporu. Procesnú aktivitu strana realizuje uplatňovaním prostriedkov procesného útoku
a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sú podľa § 149 CSP najmä skutkové tvrdenie, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany podliehajú koncentrácii konania, a preto strany sú podľa § 153 ods. 1 CSP povinné uplatniť

prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas,pričomprostriedkyprocesnéhoútoku
a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje
v dvoch podobách, a to ako koncentrácia sudcovská, ktorá je v diskrečnej právomoci súdu a ako
koncentrácia zákonná, ktorá je pre súd a strany sporu obligatórna. Sudcovská koncentrácia znamená,

že súd nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, teda ich mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania a sudcovská koncentrácia konania sa uplatňuje, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zákonná koncentrácia konania
znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do

vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

68. Súd prvej inštancie aplikoval sudcovskú koncentráciu konania s poukazom na to, že žalovaný
v celom priebehu konania nikdy nerozporoval, resp. nespochybňoval skutkové tvrdenie žalobcu, že
kúpnu cenu za náhradný obchod spoločnosti PROFER PLUS s.r.o. uhradil a pokiaľ toto prvýkrát

spochybnil až v záverečnej reči, súd prvej inštancie s prihliadnutím na zásadu koncentrácie konania na
tento prostriedok procesnej obrany neprihliadol.

69. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že právo predniesť záverečnú reč uplatnil
žalovaný na výzvu súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 16.06.2023, na ktorom došlo

aj k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia. Pojednávanie konané dňa 16.06.2023 bolo v poradí tretím
pojednávaním v súdenej veci, keď na v poradí prvom pojednávaní nariadenom na deň 14.03.2023
k meritórnemu prejednaniu veci nedošlo, avšak na v poradí druhom pojednávaní konanom dňa
25.04.2023 už súd prvej inštancie vec meritórne prejednával, vrátane určenia, ktoré skutkové tvrdeniasú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré
dôkazy nevykoná a súd prvej inštancie tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Žalovaný
sa vo veci vyjadroval aj písomne, a to odporom podaným v upomínacom konaní a následne v konaní na

súde prvej inštancie podaním zo dňa 30.08.2022, podaním zo dňa 07.03.2023, ďalším podaním zo dňa
07.03.2023, ktorým podal vzájomnú žalobu, podaním zo dňa 23.03.2023, podaním zo dňa 22.05.2023
a podaním zo dňa 14.06.2023. Z písomných podaní a ústnych prednesov urobených žalovaným, resp.
zástupcom žalovaného v konaní na súde prvej inštancie, odvolací súd nezistil a ani samotný žalovaný
v odvolaní netvrdil, že by pred uplatnením práva preniesť záverečnú reč, žalovaný rozporoval, resp.

spochybňovať, že kúpnu cenu za náhradný obchod žalobca uhradil.

70. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že mu nie je zrejmé, aby prostriedok procesnej obrany mal
počas konania na súde prvej inštancie uplatniť, keďže žalobca nikdy neuviedol skutkové tvrdenie, že
kúpnu cenu za náhradný obchod skutočne uhradil, a teda žalovaný vlastne ani nemal aké tvrdenie
popierať, odvolací súd udáva, že výpočet prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej

obranyvustanovení§149CSPjedemonštratívny,pričomsamotnýmipojmamiprocesnýútokaprocesná
obrana sa zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia strán v civilnom sporovom konaní.
Aj demonštratívny výpočet procesných prostriedkov v ustanovení § 149 CSP však ako prostriedok
procesného útoku a prostriedok procesnej obrany definuje skutkové tvrdenia. Povinnosť strany uviesť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie je zakotvená aj v čl. 8 CSP upravujúcom základné princípy

a následne v ustanovení § 150 CSP, podľa ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Uvedením skutkových tvrdení si strana
sporu plní svoju základnú procesnú povinnosť, a to povinnosť tvrdenia. Povinnosť tvrdenia a na ňu
nadväzujúca povinnosť dôkazná, svedčí tak žalobcovi, ako i žalovanému, a teda každý má v konaní
tvrdiť tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti, resp. sú na základe

hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Civilné sporové konanie sa totiž dôsledne
riadi zásadou formálnej pravdy, a teda súd je v konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu,
a preto pozícia žalovaného v konaní by sa nemala zakladať, resp. obmedzovať len na popieranie
skutkových tvrdení žalobcu ako protistrany, ale aj na uvádzanie vlastných skutkových tvrdení a najmä na
včasné a dostatočné uvádzanie skutkových tvrdení, pretože oneskorené alebo nedostatočné uvedenie

skutkových tvrdení môže mať sankciu v podobe aplikácie koncentrácie konania a v konečnom dôsledku
až v podobe straty sporu. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci tak tvrdenie žalovaného, že žalobca
nezaplatil kúpnu cenu za náhradný obchod, bolo skutkovým tvrdením a ako skutkové tvrdenie podliehalo
koncentrácii konania.

71. Záverečná reč, tak ako to vyplýva zo zákonnej úpravy ustanovenia § 182 CSP, slúži na to, aby strany
zhrnulisvojenávrhyavyjadrilisakdokazovaniuakprávnejstránkeveci.Záverečnárečtedapredstavuje
sumarizáciu skutkových a právnych tvrdení strán sporu v priebehu celého konania pred ukončením
pojednávania, na ktorom má byť vyhlásené rozhodnutie vo veci samej, resp. ktoré má byť odročené za
účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Inštitút záverečnej reči preto nie je náhradou opomenutia

alebo procesnej pasivity strán sporu, ale má slúžiť k zhrnutiu veci po skutkovej a právnej stránke a nie
k uplatňovaniu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré mali byť realizované stranami
sporu v predchádzajúcich skorších fázach konania a súdneho pojednávania. Preto, ak žalovaný až na
pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 16.06.2023, aj to až v záverečnej reči, uviedol na
svoju obranu skutkové tvrdenia, že žalobca neuhradil kúpnu cenu za náhradný obchod, odvolací súd

vyhodnocujeakosprávnypostupsúduprvejinštancie,akaplikáciousudcovskejkoncentráciekonaniana
tento prostriedok procesnej obrany žalovaného neprihliadal, pretože ak by žalovaný konal starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, tento prostriedok procesnej obrany vo forme skutkových
tvrdení mohol uplatniť skôr v písomných podania a ústnych prednesoch. Žalovaný pritom bol od prvého
procesného úkonu, ktorý mu vo veci patril, odborne právne zastúpený advokátom.

72. Pokiaľ potom žalovaný v odvolaní konštatuje, že z dôvodu absencie preukázania vzniku škody
ako takej, t.j. nepreukázania úhrady kúpnej ceny žalobcom za náhradný obchod, bolo na mieste
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, odvolací súd poukazuje na to, že právna kvalifikácia
je vždy vecou a úlohou súdu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/25/2018 zo dňa

29.11.2018). Tak ako vyplýva z ods. 43 a ods. 44 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvej
inštanciežalobcomuplatnenýnárokprávneposúdilsodkazomnaustanovenie§351ods.2Obchodného
zákonníka a uzavrel, že titulom čiastočného odstúpenia žalobcu od Kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018
vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi časť zaplatenej kúpnej ceny zodpovedajúcej hodnotenedodaných hnuteľných vecí a keďže v Kúpnej zmluve zo dňa 11.04.2018 strany dohodli len celkovú
kúpnu cenu, súd prvej inštancie bol tiež názoru, že nebolo nevyhnutné ustálenie konkrétnej časti kúpnej
ceny, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi vrátiť titulom odstúpenia od zmluvy. Žalobca totiž v súlade s

§ 469 Obchodného zákonníka v primeranej dobe od odstúpenia dňa 08.04.2022 uskutočnil náhradnú
kúpu tovaru, ktorý mu žalovaný nedodal a v takomto prípade mal žalobca nárok na náhradu škody vo
výške rozdielu medzi kúpnou cenou, ktorá sa mala platiť za dodanie hnuteľných veci na základe Kúpnej
zmluvy zo dňa 11.04.2018 a cenou dohodnutou v náhradnom obchode a pokiaľ v konečnom dôsledku
pri náhradnom obchode by aj ceny boli vyššie, než by pripadala kúpna cena na tieto konkrétne hnuteľné

veci podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018, práve v rozsahu prevyšujúcom túto kúpnu cenu, ktorú je
inak žalovaný povinný žalobcovi vrátiť v dôsledku odstúpenia od zmluvy, má žalobca nárok na náhradu
škody až do výšky ceny dojednanej v náhradnom obchode.

73. Žalovaný síce podal odvolanie aj z odvolacieho dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak žalovaný osobitne neuviedol žiadnu takú

odvolaciu argumentáciu, ktorou by namietal a rozporoval právnu kvalifikáciu nároku žalobcu tak, ako
ju súd prvej inštancie ustálil a odôvodnil v ods. 43 a ods. 44 napadnutého rozhodnutia. I keď právna
kvalifikácia je vecou súdu, v prípade odvolania to neznamená, že odvolací súd by mal správnosť
právnehoposúdeniavecisúdomprvejinštancievyhodnocovaťexoffo,resp.bezodvolacejargumentácie
odvolateľa. Aj pri posudzovaní správnosti právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie je odvolací

súd viazaný a limitovaný obsahovým vymedzením odvolania, t.j. tvrdeniami a argumentmi uvedenými
odvolateľom, a preto v konkrétnych okolnostiach súdenej veci, ak súd prvej inštancie dôvodnosť žalobou
uplatneného nároku právne ustálil a priznal titulom vrátenia plnenia poskytnutého pred odstúpením
od zmluvy a osobitné zákonné ustanovenia o náhrade škody pri náhradnej kúpe použil súd prvej
inštancie na podopretie záveru o výške peňažného záväzku, ktorý má žalovaný vrátiť žalobcovi po

čiastočnomodstúpeníodKúpnejzmluvyzodňa11.04.2018,lenkonštatovaniežalovanéhovodvolaní,že
z dôvodu absencie preukázania vzniku škody ako takej, t.j. nepreukázania úhrady kúpnej ceny žalobcom
za náhradný obchod, bolo na mieste žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, neumožňovalo
odvolaciemu súdu prieskum právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie tak, ako ho súd prvej
inštancie ustálil a odôvodnil v ods. 43 a ods. 44 napadnutého rozhodnutia.

74. Odvolací súd však pre úplnosť veci, i nad rámec odvolacej argumentácie žalovaného, považuje
za potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 469 Obchodného zákonníka predstavuje špeciálnu úpravu vo
vzťahu k všeobecnej úprave náhrady škody (§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka). Podstatou tejto
špeciálnej úpravy je uľahčenie situácie poškodenej strany, ktorá odstúpila od kúpnej zmluvy, keď právo

na náhradu škody je v rozsahu stanovenom v § 469 Obchodného zákonníka (obdobne aj v rozsahu
stanovenom v § 470 Obchodného zákonníka) nepopierateľné a je nutné iba preukázať, aký veľký
je rozdiel medzi cenou stanovenou v kúpnej zmluve a cenou dohodnutou v náhradnom obchode.
Odstúpením od kúpnej zmluvy teda nie je dotknutý nárok strany, ktorá od zmluvy odstúpila, na náhradu
škody, ktorá vznikla v súvislosti s porušením zmluvy druhou zmluvnou stranou. Ustanovenie § 469

Obchodného zákonníka obsahuje pravidlo na určenie náhrady škody v prípadoch, keď niektorá zo
zmluvných strán odstúpila od zmluvy a v primeranej dobe od odstúpenia bol uskutočnený primeraným
spôsobom náhradný obchod. To znamená, strana, ktorá odstúpila od zmluvy, t.j. kupujúci, resp.
predávajúci, uskutočnila primeraným spôsobom náhradnú kúpu, resp. náhradný predaj tovaru, na ktorý
sa odstúpenie vzťahovalo. V zmysle tohto pravidla sa v týchto prípadoch náhrada škody, ktorá vznikla

tejto strane, vypočíta ako rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorá sa mala platiť na základe kúpnej zmluvy
(ak by nedošlo k odstúpeniu) a cenou dohodnutou v náhradnom obchode. Preto, ak v konkrétnych
okolnostiach súdenej veci žalobca svoj nárok skutkovo vymedzil tak, že žalobca ako kupujúci uzatvoril
dňa 08.04.2022 so spoločnosťou PROFER PLUS s.r.o., Hradec Králové ako predávajúcim kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa hnuteľných vecí nahrádzajúcich nesplnenú dodávku žalovaného

podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018 a kúpna cena bola dojednaná vo výške 51.746,- Eur, a teda ak
žalobca uviedol tvrdenie o dojednanej, t.j. dohodnutej cene v náhradnom obchode, žalobca uplatňoval
svoj nárok v súlade s hypotézou právnej normy upravenou v ustanovení § 469 Obchodného zákonníka,
pričom si žalobca splnil nielen povinnosť tvrdenia, ale i povinnosť dôkaznú, keď na podopretie tvrdenia
o cene dohodnutej v náhradnom obchode ako dôkaz označil a predložil Kúpnu zmluvy o prevode

vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zo dňa 08.04.2022 uzavretú medzi žalobcom ako kupujúcim
a spoločnosťou PROFER PLUS s.r.o., Hradec Králové ako predávajúcim.75. Pokiaľ žalovaný v odvolaní pre úplnosť uviedol, že okrem absencie preukázania vzniku škody titulom
zaplatenia kúpnej ceny za náhradný obchod, postráda žalobcom tvrdené viaceré výzvy na dodanie
chýbajúcich vecí a osobitne poukazuje na konanie žalobcu, ktorý výzvu na dodanie chýbajúcich vecí

žalovanému odoslal vo štvrtok 31.03.2022 s „primeranou“ dodatočnou lehotou na plnenie do utorka
05.04.2022, aby následne hneď 07.04.2022 od Zmluvy čiastočne odstúpil, hoci šlo o konštatovanie
žalovaného v odvolaní bez toho, aby namietal konkrétnu nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,
vzhľadom na právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že síce podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka základnou zákonnou podmienkou pre

uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy z dôvodu omeškania dlžníka alebo veriteľa, ktoré znamená
nepodstatné porušenie zmluvy, je poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na splnenie omeškanej
povinnosti, avšak súčasne v zmysle zákonnej úpravy obsiahnutej v § 350 ods. 1 Obchodného zákonníka
platí, že ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od
zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty
pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá

sa mala poskytnúť na plnenie povinností. Zákonodarca teda pre uplatnenie práva odstúpiť od zmluvy
z dôvodu omeškania dlžníka alebo veriteľa znamenajúceho nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti
nevyžaduje opakované výzvy na splnenie omeškanej povinnosti a zákonodarca zároveň rieši aj situácie,
ak by k odstúpeniu od zmluvy došlo bez poskytnutia dodatočnej lehoty na plnenie alebo poskytnutia
neprimeranej lehoty na plnenie.

76. K námietke žalovaného v odvolaní, ktorou súdu prvej inštancie vytýkal, že pri rozhodovaní
a odôvodnení rozhodnutia sa vybral jednoduchšou cestou, pretože poukazovanie na kvitancie je
skutočne jednoduchšie ako sa popasovať s matériou sporu, s príbehmi prezentovanými stranami sporu,
odvolací súd udáva, že pre civilné sporové konanie je charakteristická kontradiktórnosť konania, a teda

predpokladom pre úspech v spore je schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným
bremenom. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá tieto skutočnosti
tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Ak sa veriteľ domáha splnenia dlhu, je na
ňom,abypreukázalvzniksplatnejpohľadávkyvočidlžníkoviaakbolopreukázané,žetakátopohľadávka
skutočne vznikla, môže sa dlžník brániť tvrdením, že táto pohľadávka už zanikla. Dôkazné bremeno

ohľadne existencie právnych skutočností, ktoré mali za následok zánik dlhu, leží na dlžníkovi. Dôkazom
významným pre posúdenie, či došlo k splneniu dlhu, je aj písomné potvrdenie o zaplatení dlhu, tzv.
kvitancia, keď podľa § 569 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platí, že veriteľ je povinný vydať dlžníkovi
na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený a dlžník je
oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň potvrdenie.

77. Potvrdenie o splnení dlhu, tzv. kvitancia, je v Občianskom zákonníku systematicky zaradená v
rámci zákonnej úpravy inštitútu splnenia dlhu. Písomná kvitancia je súkromnou listinou. Pre posúdenie
súkromnej listiny ako dôkazného prostriedku je významná jej pravosť a pravdivosť. Listina je pravá,
ak pochádza od vystaviteľa a je ním tiež podpísaná. Ak je listina pravá, ak nie je sfalšovaná alebo

pozmenená, dokazuje, že vystaviteľ prejavil vôľu o obsahu v listine zachytenom, prípadne urobil
vyhlásenie v listine obsiahnuté. Hodnotenie dôkazu súkromnou listinou zákon osobitne neupravuje, a
preto je potrebné postupovať podľa § 191 CSP vyjadrujúceho zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď
zo zákona ani z povahy veci nevyplýva, že by pre hodnotenie dôkazov súkromnými listinami bolo možné
vysloviť iné pravidlo. Vzhľadom na zákonnú definíciu kvitancie, t.j. že ide o písomné potvrdenie veriteľa

o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený, kvitancia je dôkazom o tom, že veriteľ prehlásil, že
dlžník čiastočne alebo úplne splnil dlh v kvitancii uvedený a dôkazné bremeno opaku, teda popretia
pravdivosti listiny, nesie ten, kto pravdivosť listiny popiera. Nie je pritom možné dovodiť, aby iba popretie
pravdivosti kvitancie veriteľom, ktorý kvitanciu vystavil, malo za následok vznik dôkaznej povinnosti a
dôkazného bremena ohľadne pravdivosti potvrdenia dlžníkovi, ktorý z existencie vyhlásenia veriteľa v

kvitancii uvedeného vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky Prijatie myšlienky, že postačuje,
aby veriteľ poprel pravdivosť ním vystavenej kvitancie, aby dlžníkovi vznikla povinnosť preukázať jej
správnosť, by malo pre právne i obchodné styky výrazne negatívne účinky. Odvolací súd je potom toho
právneho názoru, že samotné popieranie ani nepodložené spochybňovanie kvitancie veriteľom, nemôže
mať za následok oslabenie jej dôkaznej sily a to, či prehlásenie obsiahnuté v kvitancii postačuje ku

skutkovému zisteniu, že k splneniu dlhu skutočne došlo, posúdi v konečnom dôsledku súd v rámci
voľného hodnotenia dôkazov.78. Odvolací súd nepopiera, že pri náhľade na inštitút tzv. kvitancie a jej dôkaznej sily vychádzal
aj z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít Českej republiky (napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2670/98 zo dňa 10.10.2000, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

23Cdo/2590/2022 zo dňa 18.12.2023), keď na rozhodovaciu prax súdov Českej republiky podporne
poukazoval i žalobca a hoci odvolací súd si je vedomý, že rozhodnutia súdov iných štátov nespadajú
pod ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v kontexte článku 2 CSP, odvolací súd
je toho právneho názoru, že skutočnosť, že v civilnom sporovom konaní vedenom podľa zákona č.
160/2015 Z.z. slovenské súdy majú rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho

súdu SR, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie,
a teda skutočnosť, že pod ustálenú rozhodovaciu prax, v súlade s ktorou by malo byť aj v tejto
súdenej veci rozhodované, rozhodnutia súdov Českej republiky nepatria, neznamená, že pri interpretácii
práva a aplikovaní zákonov v totožnej právnej otázke alebo za totožnej právnej úpravy, nemôžu súdy
Slovenskej republiky dospieť k rovnakým právnym názorom a záverom ako súdy Českej republiky, resp.
iných štátov.

79. V súdenej veci žalovaný ako veriteľ žalobcovi ako dlžníkovi vyhlásil v čl. VIII. bod 1 Zmluvy o
poskytovaní služieb zo dňa 29.07.2019, že žalobca žalovanému uhradil celú kúpnu cenu všetkých
hnuteľných vecí na základe Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam
uzatvorenej dňa 11.04.2018 a žalovaný ako veriteľ žalobcovi ako dlžníkovi vyhlásil v čl. II. bod 3 Dodatku

č. 2 zo dňa 15.07.2020 ku Kúpnej zmluve o prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, že kúpna
cenavzmyslečlánkuIII.Kúpnejzmluvybolažalobcomuhradenáriadneavčasažalovanývočižalobcovi
neeviduje žiadne pohľadávky. Ak žalovaný ako veriteľ žalobcovi ako dlžníkovi opakovanie písomne
potvrdil, že uhradil celú kúpnu cenu podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018, nie je dôvodné súdu
prvej inštancie vyčítať, že pri rozhodovaní vychádzal z predmetných kvitancií a rovnako nie je dôvodné

žalobcovi vytýkať, ak v súlade s hmotným právom z týchto listín odvodzoval svoje nároky. Žalovaný
existenciu kvitancií bagatelizoval a opomínal skutočnosť, že bol to práve žalovaný ako veriteľ, ktorý
vydal potvrdenie, že dlh žalobcu bol splnený a najmä vydal kvitanciu opakovane, keď ani zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplýva, že by kvitancia nemohla byť vystavená veriteľom aj opakovane.
Nebol to preto žalobca ako dlžník, kto mal preukázať, že kvitancie sú pravdivé alebo by mal aj iným

spôsobom tvrdiť a preukazovať, že dlh splnil, ale bol to žalovaný ako veriteľ popierajúci pravdivosť
kvitancií, ktoré sám vystavil, kto mal preukázať, že kvitancie nie sú pravdivé.

80. Žalovaný síce v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že sa zameral na kvitancie a nepopasoval sa
s matériou sporu, avšak s čím konkrétne, t.j. s akými otázkami alebo argumentmi pre vec podstatnými

sa súd prvej inštancie nevysporiadal, žalovaný v odvolaní neuvádza a nekonkretizuje. Odvolací
súd už konštatoval, že za obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, a teda odvolateľ
umožní odvolaciemu súdu prieskum vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia len tým,
že v obsahovom vymedzení ním tvrdených dôvodov nesprávnosti konkretizuje, ktoré zistenia, závery
a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a tiež konkretizuje, prečo sú nesprávne. Posudzovanie

opodstatnenosti podaného odvolania nie je ovládané revíznou zásadou, ktorá by zaväzovala odvolací
súd z úradnej povinnosti k aktívnemu vyhľadávaniu všetkých relevantných odvolacích dôvodov, na
ktorých základe by bolo možné prijať záver o vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie, t.j. o dôvodnosti podaného odvolania. Práve naopak, právna úprava odvolaciemu súdu
nedovoľuje, aby v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (čl. 6 CSP) takýmto spôsobom

zasahoval do sporu v prospech odvolateľa. Ak by odvolací súd bez náležitého obsahového vymedzenia
odvolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, porušil by základné
právo na súdnu ochranu tej strany sporu, ktorá stojí na opačnej procesnej strane, teda v danom prípade
žalobcu (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03). Zmyslom a účelom civilného
procesu je poskytovať ochranu súkromným právam vyplývajúcim z práva hmotného, ktoré je vystavané

na autonómii vôle jeho subjektov, ktorá sa potom premieta aj do práva procesného v podobe dispozičnej
zásady, ktorá ovláda civilné sporové konanie. V súlade s dispozičnou zásadou je stranám dané, aby
slobodnenakladaliskonanímasjehopredmetom.Dispozičnázásadajeprocesnýmvyjadrenímprincípu
ochrany autonómie vôle a zodpovednosti jednotlivca za presadenie jeho vlastných právnych záujmov.
Dispozičná zásada sa podľa právnej doktríny prejavuje ako v konaní pred súdom prvej inštancie, tak

aj v konaní pred súdom odvolacím, ktorého zahájenie je v rukách strán (odvolateľa), preto predmet
odvolaciehoprieskumujedanýlenrozsahomodvolaniaaodvolacímidôvodmi,ktoréodvolateľvodvolaní
aj obsahovo vymedzí.81. Zo žalovaným formulovaného odvolania nevyplýva a nie je zrejmé stanovisko žalovaného ako
odvolateľa, z akých dôvodov vo väzbe na konkrétne skutkové zistenia a právne závery prijaté a
vyslovené súdom prvej inštancie, žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Žalovaným

formulované odvolanie totiž v zásade bolo len opakovaným uvádzaním vlastnej verzie a pohľadu
žalovaného na súdenú vec, tak ako ich už uvádzal v konaní na súde prvej inštancie. Účelom odvolacieho
konania však nebolo, aby bez relevantnej odvolacej argumentácie žalovaného o tom, ktoré zistenia,
závery alebo postupy súdu prvej inštancie spôsobujú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací
súd opakovane vyhodnocoval a posudzoval tvrdenia a argumenty prezentované stranami v konaní

na súde prvej inštancie, pričom zároveň odvolací súd nemal povinnosť, ale ani právo, odvolaciu
argumentáciu žalovaného dotvárať a vyvodzovať alebo nachádzať v nej dôvody z akých je možné
považovať napadnuté rozhodnutie za nesprávne.

82. Pokiaľ potom žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že sa mal bližšie zaoberať tým, čo
vlastne mali kvitancie predstavovať, keď podľa žalovaného ich podstatou bolo špekulatívne získanie

majetkového prospechu žalobcom, ktoré ho iba povzbudzuje k ďalšiemu nepoctivému konaniu, z takto
prezentovanej odvolacej argumentácie žalovaného odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako inak sa mal
súd prvej inštancie predmetnými kvitanciami zaoberať než tak, že ide o potvrdenie žalovaného ako
veriteľa o splnení dlhu žalobcu ako dlžníka. Ak prípadne žalovaný svojou odvolacou argumentáciou
sledoval, že súd prvej inštancie mal na predmetné kvitancie aplikovať zákonné ustanovenia výkladu

prejavu vôle, keď pred výtkou smerujúcou k súdu prvej inštancie, žalovaný v odvolaní konštatuje, že z
civilistického hľadiska platí pravidlo, že právny úkon sa má vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia,
ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a následne
žalovaný v odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/16/2002, ktoré
rozhodnutie sa zaoberá výkladom ustanovenia § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, pre úplnosť

veci odvolací súd udáva, že aplikačná prax je jednotná v tom, že ak je v zmluve obsiahnutá dohoda
tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na
výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa tohto jedna zo strán domáha (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Obo/66/2002). V konkrétnych okolnostiach súdenej veci prejav vôle strán, ale najmä
žalovaného ako veriteľa, bol vyjadrený v písomnej podobe v čl. VIII. bod 1 Zmluvy o poskytovaní služieb

zo dňa 29.07.2019 a v čl. II. bod 3 Dodatku č. 2 zo dňa 15.07.2020 tak zrozumiteľným a jednoznačným
spôsobom, že nevzbudzuje pochybnosti usudzovať o inom zámere, než o tom, že potvrdzuje úplné
splnenie dlhu žalobcu.

83. Pokiaľ v kontexte toho, že žalobca i spoločnosť LPG Logistics s.r.o. poskytli žalovanému pôžičky

bezhotovostnou formou, žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vyčítal, že je účelové odôvodnenie,
keď poskytnutie pôžičiek súd prvej inštancie vyhodnotil ako podporujúce tvrdenie žalobcu o úhrade
zvyšnejčastikúpnejceny,ztaktoprezentovanejodvolacejargumentáciežalovanéhoniejezrejmé,prečo
odôvodnenie súdu prvej inštancie má byť účelové, a preto odvolací súd len pre úplnosť veci udáva, že
v tvrdeniach žalovaného nenašiel rozumné vysvetlenie, prečo by si mal žalovaný požičiavať od žalobcu

peniaze v situácii, ak by mu nezaplatil druhú časť kúpnej ceny, a teda by si mal požičiavať peniaze od
svojho dlžníka.

84. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že sa úplne vymyká logike tvrdenie žalobcu, že
k úhrade zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 45.600,- Eur malo prísť v hotovosti a bez daňového

dokladu a účtovného záznamu a strany by sa kvitanciami určite nevystavovali riziku postihu za porušenie
zákonnej povinnosti neuskutočňovania hotovostných platieb medzi podnikateľmi nad sumu 15.000,-
Eur, odvolací súd poukazuje na to, že predmetom tohto súdneho konania nebolo posudzovanie
plnenia povinností strán v zmysle účtovných a daňových predpisov, ani posudzovanie konania strán
zodpovedajúceho zákonu o obmedzení platieb v hotovosti.

85. Pokiaľ na výhradu súdu prvej inštancie, že svoju tvrdenú pohľadávku na zaplatenie druhej časti
kúpnej ceny si žalovaný v žiadnom konaní neuplatnil na započítanie, žalovaný v odvolaní konštatuje, že
bytýmvlastneuznalpohľadávky,ktorévočinemuboliuplatňované,odvolacísúdsícestakýmtonázorom
žalovaného súhlasí, avšak žalovaný ani len netvrdil, prečo prípadne sa svojho nároku nedomáhal sám

v procesnom postavení žalobcu v ním iniciovanom súdnom konaní.

86. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal i to, že sa nepopasoval viac s vierohodnosťou
jednotlivých dôkazov a príbehov prezentovaných stranami sporu, avšak ktorý konkrétny dôkaz a prečokonkrétne by nemal byť vierohodný žalovaný v odvolaní neuvádza. Pokiaľ potom žalovaný súdu prvej
inštancie vytýka, že sa zaoberal iba verziou žalobcu a nebral do úvahy správanie sa žalovaného
súvisiace s uplatňovaním jeho pohľadávky na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 45.600,-

Eur, odvolací súd udáva, že má za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal nielen s
prostriedkami procesného útoku žalobcu, ale i s prostriedkami procesnej obrany žalovaného a svoje
zistenia a závery dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k
záveru o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku čo do základu, ako aj k záveru o nedôvodnosti
vzájomnou žalobou uplatneného nároku, nie je možné vyhodnocovať tak, že súd prvej inštancie sa

zaoberal iba verziou žalobcu. Aj o vzájomnej žalobe žalovaného mohol súd prvej inštancie rozhodnúť
len na základe a v rozsahu splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalovaného, a teda pri
rešpektovaní princípu kontradiktórnosti civilného sporového konania a rovnosti strán sporu. I keď v
článku 2 ods. 2 CSP právna istota je definovaná ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnutý spravodlivo, neznamená to, že by súdy nemali rešpektovať stranami uplatnené
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany a najmä rozsah splnenia stranám
svedčiacej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Civilné sporové konanie sa totiž dôsledne riadi
zásadou formálnej pravdy, a preto súd je v konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Nie je
úlohou konajúceho súdu dotvárať skutkový stav, ale úlohou súdu je na základe konkrétnych skutkových

tvrdení strán sporu skutkový stav zistiť a tento vyhodnotiť, nie však na základe navrhnutých dôkazov
strán sporu bez konkrétneho skutkového tvrdenia selektívne z nich vytvárať konkrétne tvrdenia a
skutkové okolnosti a takto vytvárať skutkový stav. Súd teda nedáva za pravdu tomu, kto je presvedčivejší
a tomu, v prospech koho sa rozhodnutie ľahšie odôvodňuje a tiež nerozhoduje podľa vierohodností
verzií sporu podľa ich prezentovania stranami sporu, tak ako v odvolaní konštatoval žalovaný, ale ako už

odvolací súd opakovane uvádzal, súdy rozhodujú podľa stranami uplatnených prostriedkov procesného
útoku a prostriedkov procesnej obrany a podľa toho, ktorá strana sporu svoje tvrdenia preukázala tak,
že ich bolo možné subsumovať pod hypotézu právnej normy a v prípade žalobcu dospieť k právnemu
záveru o dôvodnosti žaloby alebo v prípade žalovaného dospieť k záveru o nedôvodnosti žaloby. Ak
súd rozhodne podľa práva, len z dôvodu, že nerozhodol podľa predstáv strany sporu, nie je možné mu

vytýkať, že je formalistický alebo že rozhodnutie nie je spravodlivé.

87. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádzal novoty spočívajúce v rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci sp.
zn. 19Cb/5/2021 a následne v rozhodnutí odvolacieho súdu sp. zn. 43Cob/28/2022 s tým, že po vydaní
týchto rozsudkov žalobca posmelený úspechom v konaní týkajúcom sa náhrady škody za náhradný

obchod vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 27.335,- Eur, z odvolacej argumentácie žalovaného nie
je zrejmé a nevyplýva ako táto skutočnosť má spôsobovať nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

88. Odvolací súd preto uzatvára, že na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej v rozsahu výroku I. a výroku III. je vecne

správne.

89. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie i žalobca a namietal spôsob a prepočet, akým
súd prvej inštancie posúdil rozsah splnenia záväzku žalovaného voči žalobcovi na dodanie tlakových
nádob hm. 10 kg a tlakových nádob hm. 33 kg, keď súd prvej inštancie zvolil taký spôsob prepočtu, že od

počiatočného dlžného počtu tlakových nádob podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018 odpočítal aj tie,
ktoré žalovaný odovzdával žalobcovi titulom Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019, pričom
pri tlakových nádobách hm. 10 kg záver súdu prvej inštancie bol vyslovený bez skúmania konkrétnych
žalovaným predložených protokolov, spoliehajúc sa len na správnosť tabuľky žalovaného a pri tlakových
nádobách hm. 33 kg posúdenie súdu prvej inštancie koliduje s tabuľkou žalovaného ako aj jeho vlastným

tvrdením v odpore a keď navyše žalovaný nikdy nenamietal skutkové tvrdenia uvedené v podaniach
žalobcu zo dňa 03.10.2022 a zo dňa 11.05.2023 a ponechal ich bez vyjadrenia.

90. V civilnom sporovom konaní súd podľa § 215 ods. 1, 2 CSP rozhoduje na základe zisteného
skutkového stavu, ktorý skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa Civilného sporového

poriadku. Základným spôsobom obstarávania skutkových poznatkov súdom je dokazovanie z
navrhnutých dôkazov strán (§ 185 CSP). Procesným postupom, ktorým sa zisťuje skutkový stav veci,
sú aj skutkové zistenia vyplývajúce z nepopretia skutkových tvrdení, keďže podľa § 151 ods. 1 CSP
platí, že skutkové tvrdenia strany, ktorá protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné apodľa § 186 ods. 2 CSP platí, že súd vychádza aj zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvod na
pochybnosť o ich pravdivosti. Odvolací súd už konštatoval, že skutkové tvrdenia patria k prostriedkom
procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany, t.j. k procesným úkonom, ktoré strany uplatňujú v

civilnom sporovom konaní na ochranu svojich ohrozených alebo porušených práv. Pravdivým a úplným
uvádzaním podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa sporu si strana sporu plní
jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť, tak ako je v zmysle článku
8 CSP táto povinnosť deklarovaná aj v základných princípoch Civilného sporového poriadku a následne
upravená v ustanovení § 150 ods. 1 CSP.

91. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu,
ktorého podaním v upomínacom konaní toto súdne konanie začalo (§ 3 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z.
o upomínacom konaní) žalobca uviedol i to, že žalovaný neodovzdal žalobcovi ani nasledovné: tlakové
nádoby 10 kg v počte 1022; tlakové nádoby 33 kg v počte kusov 10.

92. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, t.j. pri prvom procesnom úkone, ktorý mu vo veci
patril, uviedol i to, že podľa evidencie žalovaného žalobcovi neboli odovzdané: 10 kg fľaše v počte 197
ks (je potrebné odpočítať 189ks vyradených); 33 kg fľaše v počte 6 ks (je potrebné odpočítať 10 ks
vyradených). Niektoré z hnuteľných vecí, ktoré mal žalovaný žalobcovi podľa Kúpnej zmluvy odovzdať,
boli z dôvodu ich nespôsobilosti ďalšieho plnenia vyradené, o čom mal žalobca vedomosť, a to: 10

kg fľaše v počte 189 ks; 33 kg fľaše v počte 10 ks. Žalovaný ako dôkaz na tieto tvrdenia označil:
odovzdávacie protokoly, prehľad chýbajúcich hnuteľných vecí, resp. pohybu fliaš, zoznam vyradených
fliaš.

93. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol i to, že pokiaľ ide o počet 197 ks tlakových nádob

10 kg, tento nie je pravdivý a nepreukazujú ho ani odovzdávacie protokoly predložené žalovaným v
prílohe jeho odporu proti platobnému rozkazu, nakoľko žalovaný predložil tie, ktoré sa týkali odovzdania
tlakových nádob opravovaných žalovaným pre žalobcu na základe Zmluvy o poskytovaní služieb
zo dňa 26.07.2019, čo je zrejmé z ich od obsahu. Pokiaľ ide o počet 6 ks tlakových nádob 33
kg, tento nie je pravdivý a nepreukazujú ani záznamy predložené žalovaným v prílohe jeho odporu

proti platobnému rozkazu, nakoľko žalovaný predložil tie, ktoré sa týkali odovzdania tlakových nádob
opravovaných žalovaným pre žalobcu na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019. Z
dôvodu aktuálneho čerpania dovoleniek zamestnancami žalobcu, žalobca nie je schopný už v tomto
podaní zaujať komplexné a vyčerpávajúce stanovisko k listinám predložený žalovaným v tejto súvislosti.
Komplexne sa žalobca však vyjadrí dodatočne a v tejto súvislosti predložil aj dôkazy.

94. Žalovaný v podaní datovanom dňa 30.08.2022, doručenom súdu prvej inštancie dňa 30.08.2022,
ktoré bolo reakciou na vyjadrenie žalobcu k odporu, uviedol i to, že tlakové nádoby, ktoré žalobcovi
neboli „odovzdané“ ich „vyzdvihnutím“ na odberných miestach - jednalo sa o cca 1000 ks 10 kg fliaš
žalovaný postupne vracal žalobcovi tak, že mu pri prevzatí fliaš na opravu vydal väčšie množstvo fliaš

ako prevzal, čo žalovaný preukazuje predloženými odovzdávacími protokolmi. Je potom pravdou, že z
celkového počtu prevádzaných vecí žalovaný žalobcovi neodovzdal 10 kg fľaše v počte 8 ks(je potrebné
odpočítať 189 ks vyradených).

95. Žalobca v podaní datovanom dňa 03.10.2022, doručenom súdu prvej inštancie dňa 07.10.2022,

uviedol i to, že týmto podaním predkladá vyjadrenie k dôkazom predloženým žalovaným v prílohe jeho
odporu proti platobnému rozkazu za účelom preukázania, že žalovaný si temer splnil svoje povinnosti
odovzdať žalobcovi hnuteľné veci tvoriace predmet prevodu podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018 v
znení neskorších dodatkov (ďalej vo vyjadrení len „Zmluva“)a vyjadrenie k podaniu žalovaného zo dňa
30.08.2022.

Žalobca následne k tlakovým nádobám hm. 10 kg uviedol, že odvolávajúc sa na Dokumentáciu
žalovaného, žalovaný tvrdí, že do dňa 27.04.2022 žalobcovi odovzdal 8631 ks nádob, od žalobcu
prijal 7432 nádob, pričom po zohľadnení ním samým evidovaného dlžného počtu 1396 nádob žalovaný
uzavrel, že žalobcovi neodovzdal už len 197 ks nádob. Vychádzajúc už len z Dokumentácie žalovaného,
tvrdenia a výpočty žalovaného nie sú pravdivé a správne, pretože: žalovaný nezarátal do počtu nádob

odovzdaných žalobcom žalovanému ani všetky nádoby, ktoré sú zaznamenané v ním predložených
protokoloch. Ide o protokol na str. 63 (Dodací list číslo 02053 zo dňa 09.01.2020) v počte 140 ks, protokol
na str. 66 (Dodací list číslo 02075 zo dňa 20.01.2020) v počte 74 ks, protokol na str. 97 (Dodací list
číslo 31/2021 zo dňa 07.04.2020) v počte 100 ks a protokol na str. 149 (Dodací list zo dňa 14.04.2022)v počte 200 ks, t. j. spolu v počte 514 ks. Už len po zohľadnení uvedeného je možné korigovať počet
žalovaným evidovaných nádob, ktoré mu boli odovzdané zo strany žalobcu pre účely vykonania opráv
v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019, na 7946 ks (7432 + 514); žalovaný ďalej

od ním priznaného dlžného počtu nádob 1396 ks nesprávne a nedôvodne odpočítal aj tlakové nádoby
zaznamenané v ním predloženom protokole na str. 71 (datovaný dňom 03.04.2020) v počte 40 ks, v
protokole na str. 72 (datovaný dňom 03.04.2020) v počte 40 ks, v protokole na str. 79 (datovaný dňom
01.06.2020) v počte 100 ks a v protokole na str. 140 (datovaný dňom 03.04.2020) v počte 302 ks,
spolu v počte 442 ks. Odovzdaním uvedených nádob v počte 442 ks žalovaný uspokojoval iný záväzok

voči žalobcovi na vrátenie celkom 634 ks nádob, čo preukazujeme vyhlásením žalovaného zo dňa
06.03.2019, následne potvrdeného aj vyhlásením zo dňa 14.08.2019, ktoré prikladáme v prílohe tohto
podania. Vyššie uvedené nádoby v počte 442 ks sa preukázateľne netýkali žalovaným evidovaného
počtu 1396 nádob, tak ako vyplýva z vlastnej Dokumentácie žalovaného a z nižšie uvedeného; 1396
nádob evidovaných žalovaným ako počiatočný stav k 30.08.2019 predstavujú nádoby, ktoré sa mali
nachádzať v dispozícii pôvodného odberateľa žalovaného (Gas Zvolen s.r.o.), ktorý sa po uzatvorení

Zmluvy mal stať zákazníkom žalobcu. Spoločnosť Gas Zvolen s.r.o. však tvrdenia žalovaného o
vlastníctve nádob poprela a tvrdila, že predmetné nádoby sú jej výlučným vlastníctvom. Žalovaný zrejme
aj v tomto prípade predal žalobcovi niečo, čo už predtým predal niekomu inému (spoločnosti Gas
Zvolen, s.r.o.) a pod hrozbou vyvodenia trestnoprávnych následkov sa vo svojich vyhláseniach zo dňa
06.03.2019 a zo dňa 14.08.2019 zaviazal, že predmetné tlakové nádoby v počte 1396 ks žalobcovi

odovzdá „za spoločnosť Gas Zvolen s.r.o.“. Prihliadnuc k Dokumentácii žalovaného tento z celkového
počtu 1396 ks nádob preukázal odovzdanie len 340 ks, čo je zrejmé z obsahu protokolu na str. 30 (zo
dňa 08.10.2019) potvrdzujúceho odovzdanie 160 ks nádob za spoločnosť Gas Zvolen s.r.o., protokolu
na str. 31 (zo dňa 10.10.2019) potvrdzujúceho odovzdanie 50 ks nádob za spoločnosť Gas Zvolen s.r.o.,
protokolu na str. 46 (zo dňa 28.11.2019) potvrdzujúceho odovzdanie 30 ks nádob za spoločnosť Gas

Zvolen s.r.o. a protokolu na str. 87 (zo dňa 28.01.2021) potvrdzujúceho odovzdanie 100 ks nádob za
spoločnosť Gas Zvolen s.r.o. Skutočnosť, že ide o tlakové nádoby odovzdávané „za spoločnosť Gas
Zvolen s.r.o.“ je zrejmá z textácie predmetných protokolov. Žiadne iné nádoby hm. 10 kg za spoločnosť
Gas Zvolen s.r.o. žalovaný žalobcovi neodovzdal. Zhrnúc vyššie uvedené, žalovaný nepreukázal svoje
tvrdenie, že odovzdal žalobcovi 1022 ks nádob, pre ktoré žalobca platne odstúpil od Zmluvy. Po

odpočítaní vyššie uvedených 442 ks nádob (ktorými žalovaný neplnil záväzok zo Zmluvy) a odpočítaní
340 ks (ktorými žalovaný plnil záväzok zo Zmluvy), predstavuje žalovaným tvrdený zostávajúci počet
nádob, ktoré žalobcovi odovzdal 7849 ks (8631 – 442 - 340). Týchto 7849 nádob bolo odovzdaných
žalobcovi na základe Zmluvy o poskytovaní služieb, pričom tento počet približne (s bilanciou v prospech
žalobcu o 97 ks) zodpovedá počtu nádob, ktoré žalovanému odovzdal do opravy žalobca v počte 7.946

ks (ako uvedený počet vyplýva z prvej odrážky tohto bodu).
Žalobcaktlakovýmnádobámhm.33kguviedol,že:zDokumentáciežalovanéhovyplýva,žetentokudňu
30.08.2019 evidoval 11 ks neodovzdaných nádob žalobcovi. Žalovaný ďalej tvrdí, že odovzdal žalobcovi
170 ks nádob a žalobca odovzdal žalovanému 165 ks nádob, pričom po zohľadnení ním samým
evidovaného dlžného počtu 11 nádob, žalovaný uzavrel, že žalobcovi neodovzdal už len 6 ks nádob.

Ako vyplýva z vyhlásenia žalovaného zo dňa zo dňa 06.03.2019 a zo dňa 14.08.2019, ide obdobne ako
u predchádzajúcich 1396 ks tlakových nádob (hm. 10 kg), o 11 ks nádob, ktoré sa mali nachádzať v
dispozícii spoločnosti Gas Zvolen s.r.o., ktorá však vlastníctvo žalovaného poprela a žalovaný sa preto
zaviazal k ich odovzdaniu žalobcovi „za spoločnosť Gas Zvolen s.r.o.“.10. Ako vyplýva z Dokumentácie
žalovaného (protokolov), žalovaný neodovzdal žalobcovi jedinú nádobu hm. 33 kg za spoločnosť Gas

Zvolen s.r.o.. Žalovaný navyše do počtu žalobcom odovzdaných nádob nezarátal nádoby v počte 30 ks
odovzdané žalovanému v deň 14.10.2020, o čom v prílohe tohto podania predkladáme dôkaz – protokol
zo dňa 14.10.2020. Po zohľadnení uvedeného je možné korigovať počet žalovaným evidovaných nádob,
ktoré mu boli odovzdané zo strany žalobcu pre účely vykonania opráv v zmysle Zmluvy o poskytovaní
služieb zo dňa 26.07.2019 na 195 ks (165 + 30). Oproti žalovaným odovzdanému počtu 170 je vzájomná

bilancia v prospech žalobcu o 25 ks. Zhrnúc vyššie uvedené, žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že
odovzdal žalobcovi 11 ks nádob.

96.Žalovanýsakvyjadreniužalobcuzodňa03.10.2022vyjadrilpodanímzodňa07.03.2023,doručeným
súdu prvej inštancie dňa 07.03.2023, pričom k skutkovým tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa počtu

nedodaných tlakových nádob hm. 10 kg a tlakových nádob hm. 33 kg, žalovaný vlastné tvrdenia
neuviedol. Žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia k počtu nedodaných tlakových nádob hm. 10 kg a
tlakových nádob hm. 33 kg ani v ďalšom podaní zo dňa 07.03.2023, doručenom súdu prvej inštancie
dňa 07.03.2023, ktorým uplatnil vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy 45.600,- Eur s príslušenstvom.97. Odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie na prejednanie veci samej určil pojednávanie na
deň 14.03.2023, ktoré pojednávanie bolo pred jeho otvorením odročené na deň 25.04.2023 za účelom

doplnenia dokazovania, a teda na pojednávaní určenom na deň 14.03.2023 k vyjadreniam strán a ich
zástupcov vo veci samej nedošlo.

98. Žalovaný sa následne vyjadril podaním zo dňa 23.03.2023, doručeným súdu prvej inštancie dňa
23.03.2023, avšak k počtu nedodaných tlakových nádob hm. 10 kg a tlakových nádob hm. 33 kg,

žalovaný vlastné tvrdenia neuviedol. Žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia k počtu nedodaných tlakových
nádob hm. 10 kg a tlakových nádob hm. 33 kg ani na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa
25.04.2023, na ktorom došlo aj k výsluchu konateľky žalovaného Jitky Jaškovej.

99. Žalobca sa ďalej vyjadril podaním zo dňa 11.05.2023, doručeným súdu prvej inštancie dňa
11.05.2023, ktoré vyjadrenie predložil „zohľadňujúc priebeh ostatného pojednávania, na ktorom sa

uskutočnil výsluch konateľky žalovaného a svedka A. B.“ a v ktorom vyjadrení žalobca uviedol i to,
že zostáva tak vyhodnotiť rozsah, v ktorom si žalovaný nesplnil záväzok odovzdať žalobcovi tlakové
nádoby hm. 10 kg a 33 kg. Konateľka žalovaného sa v rámci výsluchu nevedela vôbec vyjadriť k
zostatkom neodovzdaných hnuteľných vecí žalobcovi. Svedok B. v rámci svojho výsluchu uviedol, že
počet neodovzdaných tlakových nádob odhaduje na 200 až 400, čím vyvrátil predchádzajúce tvrdenie

žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, že žalobcovi neodovzdal len 11 ks tlakových nádob
(3 ks t.n. hm. 2kg + 8ks t.n. hm. 10kg). Žalovaný v prílohe k odporu proti platobnému rozkazu
predložil aj dokument s názvom „Prehľad fliaš“, v ktorom ako počiatočný stav pri tlakových nádobách
hm. 10 kg uvádza počet 1396 a pri tlakových nádobách 33 kg počet 11 ks, čo sú počty, ktoré sa
zhodujú s počtami uvedenými vo vyhlásení žalovaného zo dňa 03.06.2019, v ktorých sa žalovaný

zaviazalodovzdaťžalobcovihnuteľnéveci„zaspoločnosťGASSlovenskos.r.o.“.Zovšetkýchprotokolov
predložených žalovaným sa odovzdania tlakových nádob hm. 10 kg „za spoločnosť GAS Slovensko
s.r.o.“ týka len 340 ks, čo je zrejmé z obsahu protokolu na str. 30 (zo dňa 08.10.2019) potvrdzujúceho
odovzdanie 160 ks nádob za spoločnosť Gas Zvolen s.r.o., protokolu na str. 31 (zo dňa 10.10.2019)
potvrdzujúceho odovzdanie 50 ks nádob za spoločnosť GAS Slovensko s.r.o., protokolu na str. 46 (zo

dňa 28.11.2019)potvrdzujúceho odovzdanie 30 ks nádob za spoločnosť Gas Zvolen s.r.o. a protokolu
na str. 87 (zo dňa 28.01.2021) potvrdzujúceho odovzdanie 100 ks nádob za spoločnosť GAS Slovensko
s.r.o.. Po odpočítaní takto odovzdaného počtu 340 ks od stavu zachyteného k 06.03.2019 (1396 ks),
predstavuje neodovzdaný zostatok 1056 tlakových nádob hm. 10 kg, ktorý počet prevyšuje žalobcom
tvrdený rozsah 1022 ks. Z protokolov predložených žalovaným v prílohe k odporu proti platobnému

rozkazu tiež vyplýva, že žalovaný neodovzdal žalobcovi ani jedinú tlakovú nádobu hm. 33 kg za
spoločnosť Gas Zvolen s.r.o..

100. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 11.05.2023 vyjadril podaním zo dňa 22.05.2023,
doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.05.2023, avšak vlastné tvrdenia o počte nedodaných tlakových

nádob hm. 10 kg a tlakových nádob hm. 33 kg žalovaný neuviedol a neuviedol ich ani na pojednávaní
konanom na súde prvej inštancie dňa 16.06.2023, na ktorom došlo i k vyhláseniu napadnutého
rozhodnutia.

101. Možnosť strany ako prostriedok procesnej obrany alebo prostriedok procesného útoku uplatniť

skutkové tvrdenia alebo popretie skutkových tvrdení protistrany, nie je obmedzená len na žalobu,
vyjadrenie k žalobe, repliku a dupliku v súvislosti s postupom súdu upraveným v ustanovení § 167 CSP.
Strana môže uvádzať vlastné skutkové tvrdenia a popierať tvrdenia protistrany aj v ďalších písomných
podaniach a ústnych prednesoch v konaní a možnosť strany na uplatnenie takýchto prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany je limitovaná len aplikáciou koncentrácie konania.

Preto, ak žalobca v podaní zo dňa 03.10.2022 a potom aj v podaní zo dňa 11.05.2023, uviedol vlastné
skutkové tvrdenia o počte nedodaných tlakových nádob hm. 10 kg a tlakových nádob hm. 33 kg, ktoré
tvrdenia aj podoprel dôkazmi, a teda žalobca výslovne poprel skutkové tvrdenia žalovaného o počte
nedodaných tlakových nádob hm. 10 kg a tlakových nádob hm. 33 kg a ak žalovaný následne tieto
tvrdenia žalobcu účinne nepoprel, t.j. neuviedol ďalšie vlastné tvrdenia o počte nedodaných tlakových

nádob hm. 10 kg a tlakových nádob hm. 33 kg, pričom prípadne ani súd prvej inštancie nemal dôvod
na konštatované skutkové tvrdenia žalobcu aplikovať sudcovskú koncentráciu konania, pri zisťovaní
skutkového stavu správne mal súd prvej inštancie v súlade s § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP vychádzaťako z nesporných zo skutkových tvrdení žalobcu o počte 1022 ks nedodaných tlakových nádob hm. 10
kg a 10 ks nedodaných tlakových nádob hm. 33 kg.

102. Pokiaľ aj žalovaný na podporu svojich tvrdení o množstve tlakových nádob, ktoré podľa evidencie
žalovaného neboli žalobcovi odovzdané, v odpore ako dôkazy označil a predložil odovzdávacie
protokoly, prehľad chýbajúcich hnuteľných vecí, resp. pohybu fliaš a zoznam vyradených fliaš, odvolací
súd musí konštatovať, že dôkaz, resp. dokazovanie nemá slúžiť na to, aby si sám súd z dôkazov strany
vyvodzovalanachádzalrozhodujúceskutočnosti,aledokazovaniemápreukázaťto,čostranytvrdilianie

zisťovať to, čo strany ani netvrdili. V súlade s princípom kontradiktórnosti civilného sporového konania
a zásadou rovnosti strán, nebolo preto povinnosťou, ale ani právom súdu prvej inštancie, aby nahrádzal
procesnú aktivitu žalovaného a z dôkazov označených a predložených žalovaným zisťoval a vyvodzoval
aj iné skutkové tvrdenia, než tie, ktoré konkrétne žalovaný uviedol ako prostriedok procesnej obrany. Pre
úplnosť veci odvolací súd tiež konštatuje, že pokiaľ žalobca svoje tvrdenia o počte nedodaných tlakových
nádob podopieral i dôkazmi, ktoré označil a predložil žalovaný, tak zo žiadneho ustanovenia Civilného

sporového poriadku nevyplýva, že ak strana uvádza vlastné skutkové tvrdenia, resp. popiera skutkové
tvrdenia protistrany, že by ich nemohla podoprieť dôkazmi, ktoré označila a predložila protistrana.

103. Vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobcu o počte nedodaných tlakových nádob hm.
10 kg a o počte nedodaných tlakových nádob hm. 33 kg, žalovaný bol v omeškaní so záväzkom

dodať žalobcovi 1022 ks tlakových nádob hm. 10 kg a bol v omeškaní so záväzkom dodať žalobcovi
10 ks tlakových nádob hm. 33 kg, a preto ohľadom omeškania žalovaného so záväzkom dodať tlakové
nádoby hm. 10 kg žalobca platne odstúpil od Kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018 nielen čo do počtu
679 ks, ako ustálil súd prvej inštancie, ale aj čo do počtu ďalších 343 ks, t.j. spolu 1022 ks a zároveň
žalobca platne odstúpil od Kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018 aj ohľadom omeškania žalovaného so

záväzkom dodať 10 ks tlakových nádob hm. 33 kg. Správnym právnym posúdením veci je preto potrebné
žalobe žalobcu vyhovieť aj v časti o zaplatenie 10.940,- Eur s príslušenstvom, t.j. za tlakové nádoby
hm. 10 kg v počte 343 ks pri cene 30,- Eur/ks = 10.290,- Eur a za tlakové nádoby hm. 33 kg v počte
10 ks pri cene 65 Eur/ks = 650,- Eur a príslušenstvom je úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 10.940,- Eur od 18.05.2022 do zaplatenia. Na tomto mieste pre úplnosť veci odvolací súd tiež

udáva, že žalovaný síce podal odvolanie aj z odvolacieho dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak žalovaný osobitne neuviedol žiadnu takú
odvolaciu argumentáciu, ktorou by namietal a rozporoval žalobcovi priznaný úrok z istiny, ktorú súd prvej
inštancie posúdil a priznal ako dôvodnú, keď odvolací súd už konštatoval, že i keď právna kvalifikácia je
vecou súdu, v prípade odvolania to neznamená, že odvolací súd by mal správnosť právneho posúdenia

veci súdom prvej inštancie vyhodnocovať ex offo, resp. bez odvolacej argumentácie odvolateľa, ale aj
pri posudzovaní správnosti právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie je odvolací súd viazaný a
limitovaný obsahovým vymedzením odvolania odvolateľom.

104. Odvolací súd preto uzatvára, že na základe obsahového vymedzenia odvolania žalobcu dospel

k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej v rozsahu výroku II. vecne správne nie je.

105. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. a výroku
III. vo veci samej, ako aj v rozsahu závislého výroku V. o náhrade trov konania o vzájomnej žalobe, o
ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správne potvrdil.

106. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. vo veci samej podľa § 388 CSP
zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.940,- Eur s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 10.940,- Eur od 18.05.2022 do zaplatenia, pričom podľa § 232 ods. 3 CSP lehota

na plnenie je 3 dni a plynie žalovanému od právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu.

107. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil aj v rozsahu závislého výroku
IV. o náhrade trov konania o žalobe a podľa § 396 ods. 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol
tak, že žalobcovi, ktorý vzhľadom na zmenu výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie mal v konaní

o žalobe na súde prvej inštancie plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
o žalobe v rozsahu 100%.108. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodoval o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania o žalobe a o nároku na náhradu trov odvolacieho konania o vzájomnej žalobe
ažalobcovi,ktorýmalplnýúspechvodvolacomkonaníožalobeaplnýúspechmalajvodvolacomkonaní

o vzájomnej žalobe, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o žalobe
v rozsahu 100% a priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o vzájomnej
žalobe v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

109. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).