Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123231709
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123231709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. X/XX, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/XX, D., obaja právne zastúpení JUDr. Jozef
Vančo, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, Ružomberok, proti žalovanému: Mesto Žilina, Nám. Obetí
komunizmu 1, Žilina, právne zastúpený Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického
4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, o usporiadanie vzťahov medzi vlastníkmi nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu z a m i e t a .

III. Žalovanému proti žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.06.2023 sa žalobcovia domáhajú usporiadania vzťahov medzi nimi
ako vlastníkmi nehnuteľnosti - stavieb žalovaným ako vlastníkom pozemku pod nehnuteľnosťou na tom
skutkovom odôvodnení, že dňa 08.08.1991 so žalovaným uzatvorili zmluvu o užívaní pozemku č. 5/
Pr/91, ktorej predmetom bol nájom pozemku parc. č. KNC 7896/4 o výmere 10.433 m2 nachádzajúci
sa v kat. úz. D., a na ktorej vybudovali tenisový areál v zmysle účelu nájomnej zmluvy (bližšie bod II.
predmetnej zmluvy). Podľa bodu IV. Zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade skončenia užívania pozemku

výpoveďou alebo uplynutím doby nájmu sa Mesto Žilina (žalovaný) zaväzuje odkúpiť reálnu zostatkovú
hodnotu areálu. Na uskutočnenie stavby tenisového areálu bolo vydané stavebné povolenie zo dňa
28.06.1991 pod č. 2/1340/91-Aš a následne boli vybudované stavby tenisového areálu a boli vydané
kolaudačné rozhodnutia zo dňa 20.5.1992 – Protokol č. 2/1148/92 a kolaudačné rozhodnutie zo dňa
10.3.1993 – Protokol č. 2/553/93. Pôvodná zmluva o užívaní pozemku – nájme (prvá) zanikla uplynutím
času 08.08.2011. Na žiadosť žalobcov o jej predĺženie žalovaný listom 20.6.2011 oznámil, že sa
uskutoční výberové konanie a naloženie s pozemkom môže byť iné než doteraz. Výsledkom jednaní,

ktorésauskutočnilimedzižalobcamiažalovanýmbolouzatvorenienájomnejzmluvyč.109/Právne/2013
na pozemok parc. č. 7896/4 a nájomný vzťah sa touto zmluvou uzatvoril na obdobie od 15.04.2013
do 31.10.2013, pričom v zmysle čl. 6. ods. 4 je uvedené, že prenajímateľ, teda Mesto Žilina, berie
na vedomie svoju povinnosť v prípade skončenia nájomného vzťahu výpoveďou alebo uplynutím doby
nájmu odkúpiť reálnu zostatkovú hodnotu vybudovaného areálu tak, ako mu táto povinnosť vyplýva
z čl. IV. zmluvy o užívaní pozemku č. 5/Pr/91 zo dňa 08.08.1991. Z dôvodu, aby nedošlo k obnoveniu
nájomnej zmluvy žalovaný podal návrh na vypratanie a súd v konaní 17C/263/2011-21 vydal dňa

15.03.2012 a v konaní 18C/320/2013-14 dňa 05.02.2014 rozkaz na plnenie, ktorým žalobcovi 1/ (ale
nie manželke E. B.), uložil povinnosť vypratať pozemok parc. č. KNC 7896/1 kat. úz. D., zastavané
plochy a nádvoria v časti o výmere 10.433 m2 vyčlenenej GP č. 3/91, mapový list 6-7, vyhotoveným
dňa 22.05.1991 a odovzdať ho žalobcovi. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica 24.05.2023v konaní 74Ek/2457/2022, kde súd v exekučnom konaní vedenom na podklade daného rozkazu na
plnenie uvádza, že pokiaľ exekučný titul neznie na odstránenie stavby, súdny exekútor si je toho určite
vedomý a tomu prispôsobí aj svoje kroky v priebehu exekúcie. Stavebníkom a vlastníkom stavieb sú

obaja žalobcovia, pričom jedného z nich sa žiadny exekučný titul netýka. Vzhľadom na vyššie uvedené
a na problematickú komunikáciu so žalovaným považuje za potrebné cestou súdu usporiadať ich vzťahy
ako vlastníkov nehnuteľnosti, ktorá stojí na pozemku žalovaného, pričom k pozemku toho času nemajú
užívacie právo. Žalobcovia tvrdia, že tenisový areál nebol stavaný ako dočasný, bol vybudovaný
v dobrej viere, že žalovaný ako prenajímateľ pozemku dodrží svoj záväzok vyjadrený v čl. IV. zmluvy

o užívaní pozemku č. 5/Pr/91 zo dňa 8.8.1991 a potvrdený aj v čl. 6. ods. 4 nájomnej zmluvy č. 109/
právne/2013 z r. 2013. Ako riešenie vzťahu sa javí v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka analogické
použitie Obč. zákonníka o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, resp. analogické použitie ust. §
135c Občianskeho zákonníka s tým, že v ich prípade sa nejedná o neoprávnené ani nelegálne stavby.
Stavba tenisového areálu bola realizovaná s riadnym stavebným povolením a prebehla jeho náležitá
kolaudácia, všetko bolo uskutočnené s vedomím žalovaného. Na základe uvedených skutočností žiada

prikázať žalovanému za primeranú náhradu určenú znaleckým posudkom odkúpiť stavbu tenisového
areálu pozostávajúcu zo sociálno-administratívnej budovy bez súp. čísla, 10 antukových a zatrávnených
športovýchplôch,studne,oplotenieareálu,prípojkyvodykparc.KNC7896/1,resp.ktenisovémuareálu,
ďalej prípojky dažďovej kanalizácie k parc. KNC 7896/1, kde je postavený tenisový areál, prípojky
NN k elektrosmerovému rozvádzaču tenisového areálu, prípojky NN k rozvodom čerpadiel tenisového

areálu, prístupovej komunikácie k parc. KNC 7896/1, resp. k tenisovému areálu, prístupového chodníka
k parc. č. 7896/1, resp. k tenisovému areálu, prístupovej komunikácii k zatrávnenej časti tenisového
areálu na parc. KNC 7896/1, všetko postavené na KNC 7896/1, kat. úz. D. v časti o výmere 10.433
m2 vyčlenenej GP č. 3/91 vyhotovený dňa 22.05.1991 F. G. do vlastníctva žalovaného a zaviazať
žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vyplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu primeranej

náhrady za prevedený tenisový areál do vlastníctva žalovaného a žiadal i náhradu trov konania.

2.Žalovanývpísomnomvyjadrení,doručenomsúdudňa01.12.2023(č.l.93),uviedol,ženespochybňuje
nevyhnutnosť usporiadania vzájomných sporných vzťahov. Žalobca viac než 10 rokov užíva
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného bez právneho titulu a je výsledkom mnohých neúspešných

rokovaní a pokusov sa so žalobcom dohodnúť. Faktom je, že žalobca užíva predmetnú nehnuteľnosť
viac než 32 rokov, pričom od 01.11.2013 túto užíva neoprávnene a bez toho, aby žalovanému
hradil akékoľvek nájomné. Uviedol, že nájomné, ktoré bolo dojednané nájomnou zmluvou zo dňa
08.08.1991anájomnouzmluvouzodňa10.04.2013bolazohľadnenápotrebainvestíciínevyhnutnýchna
vybudovanietenisovéhoareálu.Otejtoskutočnostiobestranyvedeliastaktonastavenýmipodmienkami

spolupráce súhlasili. O tejto skutočnosti pritom svedčí aj samotné znenie čl. 6. bodu 4, v ktorom sa
konštatuje, že žalovaný vybudovaný tenisový areál odkúpi za jeho reálnu zostatkovú hodnotu. Preto
nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, ktorý od žalovaného požaduje kúpnu cenu za predmetný tenisový
areál vo výške všeobecnej hodnoty. Žalovaný spochybňuje znenie čl. 6 bodu 4 nájomnej zmluvy č.
109/právne/2013 zo dňa 10.04.2013, o ktoré si žalobca odvodzuje svoj nárok resp. ním deklarovanú

zmluvnú povinnosť žalovaného odkúpiť reálnu zostatkovú hodnotu areálu, pričom v zmysle čl. IV. zmluvy
o užívaní pozemku č. 5/Pr/91 zo dňa 08.08.1991 „Investície, ktoré oprávnení vložia do vybudovaného
tenisového areálu budú predmetom osobitnej dohody, ktorú uzatvoria zmluvné strany po vybudovaní
areálu a ktorá bude súčasťou tejto zmluvy“. Tiež podľa čl. 6 bodu 4 nájomnej zmluvy č. 109/právne/2013
zo dňa 10.04.2013 „Prenajímateľ berie na vedomie svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z čl. VI. Zmluvy o

užívaní pozemku č. 5/Pr/91 zo dňa 08.08.1991, t. j. v prípade skončenia nájomného vzťahu výpoveďou
alebo uplynutím doby nájmu odkúpiť reálnu zostatkovú hodnotu vybudovaného tenisového areálu“.
V zmysle citovaných zmluvných dojednaní nevyplýva záväzok žalovaného odkúpiť reálnu zostatkovú
hodnotu areálu tak, ako sa to snaží navodiť žalobca. Žalovaný tiež poukazuje na fakt, že prípadný nárok
žalobcu na vrátenie investícií vložených do vybudovania tenisového areálu, si žalobca prvýkrát mohol

uplatniť už po uplynutí doby nájmu, t. j. po 31.10.2013, na základe čoho žalovaný považuje tento nárok
žalobcu za premlčaný. V prípade, že konajúci súd nerozhodne o zamietnutí žaloby, žalovaný z opatrnosti
vznáša kompenzačnú námietku spočívajúcu v uplatnení svojej pohľadávky na vydanie bezdôvodného
obohatenia na započítanie proti prípadnému nároku žalobcu. Predložil ZP č. 92/2023 zo dňa 23.11.2023
k stanoveniu nájmu pozemku zapísaného na LV č. XXXX kat. územie D., a to podľa GP 3/1991 o ploche

10433 m2, kedy nájom za rok predstavuje 141.000 eur (č.l. 102).

3. Žalobca v písomnom podaní dňa 29.12.2023 (č.l. 114) uviedol, že žalovaný síce súhlasí, že treba
pri odkupovaní areálu počítať reálnu zostatkovú hodnotu areálu, nie teda hodnotu účtovnú, avšakvznesenú kompenzačnú námietku žalovaným možno považovať za zjavnú špekuláciu žalovaného.
Žalovaným predložený ZP ohľadom ceny, resp. výšky nájmu v tomto konaní je zjavne nepoužiteľný.
Medzi stranami bol vyjadrený a prezentovaný záväzok žalovaného v prípade skončenia nájmu pozemku

tento odkúpiť za reálnu zostatkovú cenu, teda nie za účtovnú cenu, ale za hodnotu, akú tento areál
pri realizácii odkúpenia zo strany žalovaného pri zániku nájomného vzťahu na pozemok má. Pokiaľ
žalovaný uplatnil tzv. kompenzačnú námietku, možno mať zato, že žalovaný uznáva nárok žalobcu
ohľadom toho, že ak bude tenisový areál prevedený do vlastníctva žalovaného, tak žalobcom patrí
primeraná náhrada za tento areál. Žalovaný, pokiaľ uplatnil tzv. kompenzačnú námietku, ktorá má

spočívať vo vydaní bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti - pozemku pod tenisovým
areálom vo vlastníctve žalovaného bez riadne uzavretej nájmovej zmluvy, vo výške za dva roky užívania
pozemku v celkovej výške 282.000 eur, t. j. 13,51 eur za 1 m2/rok, t. j. za 10.436 m2, 141.000 eur ročne
žalobca uviedol, že tento znalecký posudok v tomto súdnom konaní pre určenie výšky nájomného, resp.
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré zodpovedá výške obvyklého nájmu za nepoužiteľnú a jeho
aplikáciu za doslova absurdnú. Zároveň žiadal vykonať dopyt na žalovaného, či a za akú cenu 1m2/

ročne prenajíma pozemky vo vlastníctve mesta a tiež vyhotoviť ZP, ktorého znalca ustanoví súd pre
stanovenie výšky finančných prostriedkov, ktoré je potrebné vynaložiť na projektovanie, administratívne
poplatky, stavebné práce a stavebný materiál a za akú výšku by sa dal v súčasnej dobe vybudovať
rovnaký tenisový areál a túto znalcom zistenú výšku finančných prostriedkov a takto tomu primeranú
náhradu stanoviť a následne vypočuť k záverom znalca.

4.Žalovanývpísomnomvyjadrenídňa19.02.2024(č.l.134)nadoplnenieuviedol,ženároknavyplatenie
reálnej zostatkovej hodnoty žalobcom nevznikol ani po uplynutí dohodnutej doby podľa nájomnej zmluvy
z roku 2013, nakoľko žalovaný nemal záujem naložiť s pozemkom iným spôsobom. Na podklade
uvedených skutočností žalovaný mal záujem uzatvoriť so žalobcom novú zmluvu, avšak žalobca

nepristúpil k podpisu novej nájomnej zmluvy, pričom zároveň odmietal tento majetok odovzdať a tento
užívalbezprávnehodôvodu.Opäťtaknenastalaprávnerelevantnásituácia,ktorábyžalobcovizakladala
nárok na vyplatenie reálnej zostatkovej hodnoty areálu. Nájomná zmluva z roku 2013 nezakladala nový
záväzok, ale žalovaný ako prenajímateľ len zobral na vedomie záväzok, ktorý bol založený nájomnou
zmluvouzroku1991.Žalovanýopätovneuviedol,žeakbyajkonajúcisúddospelvýkladompredmetných

zmluvných ustanovení k záveru, že žalobcom nárok na splnenie záväzku vznikol, tento považuje za
premlčaný, nakoľko tento prípadný nárok na vrátenie investícií vložených do vybudovania tenisového
areálu si žalobca mohol prvýkrát uplatniť už po uplynutí doby nájmu, t.j. po 31.10.2013. Na podklade
uvedených skutočností považuje žalobný návrh za neprípustný podľa § 137 písm. d) CSP a najmä v
znení, v akom ho žalobca formuloval, nevykonateľný. Žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.03.2024 na doplnenie uviedol, že jediným
relevantným podkladom pre určenie výšky zo strany žalovaného uplatneného vydania bezdôvodného
obohatenia voči žalobcovi, a to kompenzačnou námietkou môže byť štandardná cena nájmu
uplatňovaná žalovaným za pozemky vo vlastníctva žalovaného, ktoré prenajíma v rozhodnej dobe pod

podobnými športoviskami, resp. tenisovými areálmi. Z dôkazu predloženého žalobcom ZP č. 9/2014
Ing. Miloš Kovaľ posudok zo dňa 07.03.2014 stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, a to pozemok
tenisového areálu na parc. č. 7896/30 v kat. úz. D. v hodnote 33.500 eur. Hodnotená nehnuteľnosť
je pozemok pod areálom tenisových kurtov na novovytvorenej parc. č. 7896/30 kat. úz. D. určenej
geometrickým plánom a jedná sa o plochu definovanú na LV č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria

v intraviláne Mesta Žilina o výmere 10.443 m2 určenej GP. Pozemok je začlenený na okraj obytného
súboru Vlčince 3 v Žiline medzi bytové objekty a lesný porast žilinského lesoparku. Kurty sú na parc. č.
7896/4 kat. úz. D. a zaberajú celkovú výmeru 8.629,38 m2, z toho antukové dvorce 6.225 m2 a trávnatá
časť pozemku a trávnatým kurtom 2.404,38 m2, ostatná výmera sú komunikačné priestory a časť
pozemku pod sociálnym objektom.

6. V priebehu konania žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.10.2024 predložil návrh na vydanie
neodkladného opatrenia s opísaním rozhodujúcich skutočností ako v podanej žalobe pri uzatváraní a
zániku zmluvy o užívaní pozemku zo dňa 8.8.1991 a 15.04.2013 a s poukazom na čl. 6 ods. 4., kde sa
uvádza, že prenajímateľ teda Mesto Žilina berie na vedomie svoju povinnosť vyplývajúcu mu z čl. IV.

zmluvy o užívaní pozemku č. 5/Pr/91 zo dňa 08.08.1991, t. j. v prípade skončenia nájomného vzťahu
výpoveďou alebo uplynutím doby nájmu odkúpiť reálnu zostatkovú hodnotu vybudovaného areálu. Po
ukončení platnosti zmluvy sa uskutočňovali jednania stranami, ktorých predmetom bolo jednanie o
výške odkupnej ceny alebo hodnote - cene ďalšieho nájmu, avšak do dnešného dňa strany k dohodenedospeli. Okresný súd Žilina v konaní 18C/320/2013 vydal dňa 05.02.2014 rozkaz na plnenie, ktorým
žalobcovi 1/, ale nie manželke, uložil povinnosť vypratať pozemok parc. č. KNC 7896/1, kat. úz.
D., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v časti o výmer 10.433 m2 vyčlenenej geometrickým

plánom č. 3/91, mapový list 6-7, vyhotoveným dňa 22.05.1991 a odovzdať ho žalobcovi, pričom ohľadom
predmetného rozkazu na plnenie súd bližšie nešpecifikoval vo svojom rozhodnutí ním uloženú povinnosť
a aj v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica, v konaní 74Ek/2457/2022 z 24.05.2023, kedy súd
v exekučnom konaní vedenom na podklade daného rozkazu na plnenie uviedol, že pokiaľ exekučný
titul neznie na odstránenie stavby, súdny exekútor si je toho určite vedomý a tomu prispôsobí aj

svoje kroky v priebehu exekúcie. Návrh na neodkladné opatrenie odôvodnil i tým, že napriek uvedenej
skutočnosti žalovaný poveruje exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, Michalovce, aby odstránil stavbu -
tenisový areál na predmetnom pozemku a ten dnešného dňa 25.10.2024, tak činní a to bez toho, aby bol
či už právnemu zástupcovi alebo žalobcovi doručený exekučný príkaz. Na základe vyššie uvedeného
žiadal, aby súd vydaným neodkladného opatrenia zakázal žalovanému, a to aj prostredníctvom iných
osôb, poškodzovať a ničiť majetok žalobcu, a to konkrétne tenisový areál pozostávajúci zo sociálno-

administratívnej budovy bez súp. č., 10 antukových a zatrávnených športových plôch, studne, oplotenia
areálu, prípojky vody k parcela KNC 7896/1 resp. k tenisovému areálu, prípojky dažďovej kanalizácie k
parcele KNC 7896/1, kde je postavený tenisový areál,
prípojky NN k elekrosmerovému rozvádzaču tenisového areálu, prípojky NN k rozvodom čerpadiel
tenisového areálu, prístupovej komunikácie k parcele KNC 7896/, resp. k tenisovému areálu,

prístupového chodníka k parcele č. 7896/1, resp. k tenisovému areálu, prístupovej komunikácie k
zatrávnenej časti tenisového areálu na parcele KNC 7896/1,
všetko postavené na parcele KNC 7896/1, kat. úz. D., zastavané plochy a nádvoria v časti o výmere
10.433 m2, vyčlenenej geometrický plánom č. 3/91, mapový list 6-7/14, vyhoveným dňa 22.05.1991.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

8. Žalobca zotrval na podanom žalobnom návrhu a jeho skutkovom a právnom odôvodnení. Uviedol
potrebu riešiť situáciu medzi stranami sporu, keďže v podstate sú dvaja vlastníci nehnuteľnosti, teda

jeden vlastní pozemok a druhý vlastní areál, ktorý ho postavil v dobrej viere s tým, že žalovaný tento
areál odkúpi, ak nepredĺži nájom, žiaľ, k tomu nedošlo. Exekútor začal ničiť tento areál, vstúpil do
areálu, pričom exekučný príkaz oprávnený titul na vyporiadanie hnuteľných vecí z pozemku a vykonáva
exekúciu na nesprávnej nehnuteľnosti, nemal právo vstupu do areálu ako takého. Má záujem riešiť tento
vzťah dvoch vlastníkov s tým, že ak žalovaný má záujem predať mu túto nehnuteľnosť a tento areál,

a prípadne, ak žalovaný záujem nemá si odkúpiť nehnuteľnosti, tak dať vecné bremeno na pozemku
pod tenisovým areálom.

9. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Zotrval na svojich doterajších písomných
vyjadreniach. Ak žalobcovia mali zhodnotiť pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalovaného, tak sa jednalo

o investície, pričom v zmysle čl. IV. zmluvy o užívaní pozemku č. 5/Pr/91 ide o investície, ktoré oprávnení
vložia do vybudovaného tenisového areálu, budú predmetnom osobitnej dohody. Nakoľko žalobca užíva
tento pozemok už viac ako 10 rokov od roku 2013, je nárok na zaplatenie investícií, ktorým zhodnotil
pozemok žalobcu, premlčaný, nakoľko si ho mohol uplatniť už v roku 2013.

10. Za nesporné považoval súd to, že Zmluvou o užívaní pozemku č. 5/Pr/91 (č.l. 42 dôkaz produkovaný
žalobcami) dňa 08.08.1991 uzavretou medzi žalovaným a oprávnenými žalobcami 1/ a 2/ do užívania
na dobu 20 rokov boli pridelené nehnuteľnosti uvedené v LV evidované č. 34666, a to parc. č. 7896/4
o výmere 10.433 m2 špecifikovaná v geometrickom pláne. V čl. II. nehnuteľnosť sa prideľuje za účelom
vybudovania tenisového areálu pre rozvoj športu, hlavne pre športové vyžitie mládeže a v objekte sa

vybudujú zariadenia nevyhnutné pre zabezpečenie činnosti športového areálu, a to sprchy, sociálne
zariadenie, posilňovňa, klubovňa, snack-bar, byt správcu a v čl. IV. bolo dohodnuté, že užívanie sa
končí uplynutím dojednaného obdobia, a zároveň Mesto Žilina sa zaväzuje v prípade skončenia užívania
výpoveďou alebo uplynutím dojednaného času užívania a v prípade potreby využitia nehnuteľnosti
na iný účel odkúpiť reálnu zostatkovú hodnotu vybudovaného tenisového areálu. V rámci čl. V. bolo

dohodnuté, že investície, ktoré oprávnení vložia do vybudovania tenisového areálu budú predmetom
osobitnej dohody, ktorú uzatvoria zmluvné strany po vybudovaní areálu a ktorá bude súčasťou tejto
zmluvy.11. Tiež nebolo sporné, že nájomnou zmluvou č. 109/právne/2013 dňa 10.04.2013 uzavretou medzi
žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom 1/ ako nájomcom, prenajímateľ ako vlastník pozemku
parc. č. KNC 7896/1 o výmere 28.471 m2 zapísaný na LV č. XXX prenajíma nájomcovi časť pozemku

o výmere 10.433 m2 označená GP č. 3/91 vyhotoveným 22.05.1991 F. G. ako parc. č. 7896/4 a doba
nájmu bola uzavretá na dobu určitú, a to od 15.04.2013 do 31.10.2013 (čl. III.). V článku 6 citovanej
zmluvy (ukončenie nájmu) v bode 4. prenajímateľ berie na vedomie svoju povinnosť vyplývajúcu mu
z čl. IV. zmluvy o užívaní pozemku č. 5/Pr/91, t.j. v prípade skončenia nájomného vzťahu výpoveďou
alebo uplynutím doby nájmu odkúpiť reálnu zostatkovú hodnotu vybudovaného tenisového areálu, a

nájomca v bod 6. sa zaviazal dňom skončenia nájmu vrátiť prenajímateľovi prenajatú nehnuteľnosť
v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania s prihliadnutím na bežné opotrebovanie
a v opačnom prípade je povinný uhradiť prenajímateľovi náklady na tie opravy a práce, ktorými sa
prenajatá nehnuteľnosť uvedie do stavu, v akom ju nájomca prevzal, a to do 30 dní od odovzdania
nehnuteľnosti (č.l. 44-46 dôkaz produkovaný žalobcami).

12. Súd vzal za nesporne zistené, že rozhodnutím Obvodný úrad životného prostredia Žilina zo dňa
20.05.1992 por. č. 2/1148/92, kedy žalobca 1/ požiadal o vydanie kolaudačného rozhodnutia pre
stavbu „Terénne úpravy pre päť tenisových kurtov a ich oplotenie“, pre ktorú bolo vydané stavebné
povolenie dňa 28.06.1991 pod č. 2/1148/91 a stavebný úrad povolil užívanie stavby „Terénne úpravy
pre päť tenisových kurtov a ich oplotenie“. Tiež rozhodnutím zo dňa 10.03.1993 por. č. 2/553/93 vydal

kolaudačné rozhodnutie pre žiadateľa žalobca 1/ pre stavbu terénne úpravy pre päť tenisových kurtov
Žilina – Vlčince, pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie dňa 28.06.1991 pod č. 2/1448/91 a bolo
povolené užívanie stavby terénne úpravy pre päť tenisových kurtov Žilina – Vlčince. “ (č.l. 47-48 dôkaz
produkovaný žalobcami).

13. Z obsahu rozhodnutia Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/2457/2022 zo dňa 24.03.2024
súd zistil, že v exekučnej veci oprávneného Mesto Žilina proti povinnému F. A. B. o vymoženie
nepeňažného plnenia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd rozhodol, že sťažnosť povinného
proti uzneseniu sp. zn. 74Ek/2457/2022 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 14.03.2023
zamietol. Z odôvodnenia je nepochybné, že už dňa 14.03.2023 vydal exekučný súd uznesenie, ktorým

zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že oprávnený sa návrhom na
vykonanieexekúciedodňa8.09.2022domáhalodpovinnéhovykonaniaexekúcienanepeňažnéplnenie
– vypratanie nehnuteľnosti, a to na podklade exekučného titulu – rozkazu na plnenie Okresného súdu
Žilina sp. zn. 18C/320/2013 zo dňa 5.02.2014 (ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
1.04.2014), ktorým uložil odporcovi (v exekúcii povinnému) povinnosť vypratať parcelu KNC 7896/1

zastavené plochy a nádvoria o výmere 10.433 m2 v kat. úz. D., vyčlenenej GP č. 3/1994, mapový list
6-7/14 v lehote do 15 dní od doručenia rozkazu na plnenie a túto parcelu odovzdať žalobcovi v exekúcii
oprávnenému alebo v rovnakej lehote podať odpor. Za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje
vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa
súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo

priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol povinným splnený dobrovoľne, t.j. realizuje
svoje právo; nekoná v rozpore s právom. Exekučný súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov na
zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. S poukazom na všetko uvedené
je nutné považovať nariadenú exekúciu za dôvodnú, pretože povinný nepreukázal, že by po vzniku
exekučného titulu došlo k zániku vymáhaného nároku, zrušeniu exekučného titulu alebo že by existovali

iné skutočnosti, ktoré by jeho vymáhateľnosti bránili. (č.l. 57 dôkaz produkovaný žalobcami)

14. Za nesporné a relevantné z hľadiska rozhodnutia považoval súd to, že pôvodná nájomná zmluva
(Zmluva o užívaní pozemku č. 5/Pr/91) uzavretá dňa 08.08.1991 na dobu 20 rokov umožňovala
nájomcovi (žalobca 1/ a 2/) užívanie vyčlenenej časti pozemku vo vlastníctve žalovaného zapísaného

na LV č. XXXX pre kat. územie D., za účelom prevádzkovania tenisového areálu. Žalobca 1/ a 2/
vybudoval na vyčlenenej parcele č. 7896/4 tenisový areál, na čo získal stavebné povolenie (pre stavbu
označenú ako „terénne úpravy pre 5 tenisových kurtov a ich oplotenie) a pre túto stavbu bolo v roku
1992 a 1993 vydané aj kolaudačné rozhodnutie. Tiež došlo k ukončeniu nájmu z dôvodu uplynutia času
trvania nájomnej zmluvy č. 109/právne/2013 uzavretej dňa 10.04.2013 na obdobie od 15.04.2013 do

31.10.2013, ktorú žalovaný dodatočne uzatvoril len so žalobcom 1/ napriek tomu, že skôr uzavretá
nájomná zmluva medzi stranami bola ukončená. Je nepochybné, že po uplynutí trvania nájomných
zmlúv prebiehali medzi stranami rokovania ohľadne odkúpenia časti pozemku žalovaného do vlastníctva
žalobcov, avšak tieto neboli úspešné, rozpor medzi nimi bol na výške kúpnej ceny, kedy až doposiaľsporná zostala hodnota vybudovaného tenisového areálu a na ďalšom uzatváraní nájomného vzťahu
do budúcna žalovaný záujem nemal.

15. Predmetnom sporu je návrh žalobcov na usporiadanie vzťahu medzi stranami, tým, že súd uloží
povinnosť žalovanému odkúpiť stavbu tenisového areálu – ich konkrétne vymedzenie a znenie kúpnej
zmluvy špecifikoval v žalobnom petite (t.j. do vlastníctva žalovaného) a zaviazať žalovaného vyplatiť
žalobcom 1/ a 2/ sumu primeranej náhrady za prevedený tenisový areál. Žalovaný je nepochybne
vlastníkom pozemku parc. č. KNC 7896/1 o výmere 28.471 m2 zapísaný na LV č. XXX ka. Územie Žilina

aznej časťpozemkuovýmere10.433m2označenáGPč.3/91vyhotoveným22.05.1991F.G.akoparc.
č. 7896/4 a žalobcovia vlastníkom stavieb označených ako 10 antukových a zatrávnených športových
plôch (tenisové kurty) a ich oplotenia, pričom v konaní nebol preukázaný právny vzťah k ostatným
označeným stavbám, ktoré žalobcovia špecifikovali v žalobnom petite.

16. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

17. Podľa § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

18. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkový právny vzťah je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Nájomná zmluva je zaradená medzi zmluvy smerujúce k prenechaniu užívania majetkovej podstaty

v oblasti záväzkového práva. Možno však povedať, že nájomná zmluva predstavuje najrozšírenejší
a tradičný právny dôvod, ktorým sa prenecháva vec do užívania tretej osobe a umožňuje sa jej
užívanie treťou osobou odlišnou od vlastníka (§ 663 Občianskeho zákonníka). Jedným z pojmových
znakov nájmu je jeho dočasnosť. Právo užívať vec alebo z nej brať úžitky sa neposkytuje nájomcovi
natrvalo. Doba trvania nájomného pomeru môže byť explicitne vyjadrená alebo môže byť neohraničená

a z hľadiska vyjadrenia doby nájmu, preto rozlišujeme nájomný pomer na dobu určitú a nájomný pomer
na dobu neurčitú. ( § 676 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 676 ods. 1 Obč. zákonníka upravuje
spôsob zániku nájmu dojednaného na dobu určitú, a teda vymedzenie doby ako určitého časového
obdobia trvania prevodu užívacieho práva môže byť v nájomnej zmluve vyjadrená rôzne a k vymedzeniu
doby môže dôjsť podľa rokov, mesiacov, týždňov, dní. Preto k zániku nájomného pomeru na dobu určitú

dôjde uplynutím doby, na ktorú sa nájom dojednal.

21. Podľa § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže

ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí (§ 135c
ods.2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 135c ods.3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať
pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné
bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon.

22. V danom prípade so zreteľom na to, ako a čím žalobcovia vymedzili skutkový rámec a čo
žiadali, je zrejmé, že v danej veci sa domáhali, aby súdnym rozhodnutím bol nahradený prejav
vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k stavbe tenisového areálu konkrétne
špecifikovaných v petite žaloby, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov, a to v dôsledku uzatvorenej zmluvy
o nájme a užívaní pozemku č. 5/Pr/91, ktorej predmetnom bol nájom pozemku parc. KNC 7896/4

o výmere 10.000 m2 (záväzok žalovaného v prípade skončenia užívania výpoveďou alebo uplynutím
dojednaného času užívania odkúpiť reálnu zostatkovú hodnotu vybudovaného tenisového areálu)
v spojení s jeho záväzkom v nájomnej zmluve č. 109/právne/2013, ktorá bola uzatvorená na dobu
určitú od 15.04.2013 do 31.10.2013 s poukazom na čl. 6 bod. 4., kedy prenajímateľ berie na vedomie
svoju povinnosť vyplývajúcu mu z čl. IV. zmluvy užívaní pozemku č. 5/Pr/91 zo dňa 08.08.1991, t.j.

v prípade skončenia nájomného vzťahu uplynutím doby nájmu odkúpiť reálnu zostatkovú hodnotu
vybudovaného tenisového areálu a zaplatiť žalobcom primeranú náhradu za prevedený tenisový areál,
teda domáhajú sa nahradenia prejavu vôle žalovaného ako kupujúceho uzatvoriť kúpnu zmluvu so
žalobcami ako predávajúcimi. Tiež považoval súd za nesporné a relevantné z hľadiska rozhodnutia, žežalobcovia však nevyužili možnosť domáhať sa uzatvorenia osobitnej dohody po vybudovaní areálu
a ani náhrady vložených investícii, ktoré ako oprávnení vložili do vybudovania tenisového areálu a to
v žiadnej prípustnej forme, t.j. vo vzťahu k účastníkovi zmluvy a ani vo forme podania žaloby na súd

a nimi tvrdené právo uplatňujú v tomto konaní - žalobou o uloženie povinnosti prejavu vôle podľa § 229
CSP, ktorá je žalobou na plnenie v zmysle § 137 písm. a) CSP a nie je potrebný preukazovať naliehavý
právny záujem, ktorý je podmienkou žalovateľnosti v prípade určovacích žalôb (§ 137 písm. c)).

23. Žaloba podľa ustanovenia § 229 CSP má charakter žaloby na splnenie povinnosti podľa § 137

písm. a) CSP; rozsudok ukladajúci vyhlásenie vôle ukladá strane povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu, či
povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon a časovým okamihom právoplatnosti nahradzuje tento prejav
vôle.Splneniepovinnostimôževyplývaťzozákona,zprávnychvzťahov,vrátanevzťahovdeliktnýchatď..

24. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby na cudzom pozemku je konaním, v ktorom z právneho
predpisu(§135cObčianskehozákonníka)vyplývaurčitýspôsobvyporiadaniavzťahumedziúčastníkmi.

Za neoprávnenú stavbu v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka sa považuje taká stavba,
ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť
stavbu na cudzom pozemku; pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník
mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. V danej prejednávanej veci
žalobcovia1/a2/anáslednežalobca1/bolioprávneníužívaťspornýpozemokvovlastníctvežalovaného

atolennazákladedočasnéhoprávavyplývajúcehoznájomnejzmluvy(Zmluvououžívanípozemkuč.5/
Pr/91 a nájomnou zmluvou č. 109/právne/2013), ktorej obsah nemohol u žalobcov vzbudiť odôvodnenú
predstavu, že by ich právo malo časovo neobmedzený charakter.
25.Možnokonštatovaťzostranysúdu,ževprípadezriadeniastavbynapozemkunazákladenájomného
práva, ktoré môže byť vypovedané, ide o dočasný stav a v prípade zániku oprávnenia užívať pozemok,

zanikne tiež občianskoprávne oprávnenie mať na pozemku stavbu. Je nesporné, že stavebník mal
v dobe stavby občianskoprávny titul ku stavbe, ale išlo o oprávnenie časovo obmedzené, kedy stavebník
vedel (alebo vedieť mohol a mal), že jeho právo stavby je len dočasné. Teda pokiaľ žalobcovia ako
stavebník zriadili na základe dohody s vlastníkom pozemku stavby na jeho pozemku, ktorý je oprávnený
užívať len dočasne, stráca po uplynutí dojednanej doby (či po inom spôsobe zániku práva) naďalej mať

na takomto pozemku umiestnenú stavbu. Obe zmluvné strany (tak žalobca ako i žalovaný) vstupovali
do zmluvného vzťahu s vedomím jeho dočasnosti, preto aj prípadná „legalizácia“ stavby vo vlastníctve
žalobcov stojacej na pozemku žalovaného by podľa názoru súdu bola v rozpore s princípom právnej
istoty vyplývajúcej zo zmluvných dojednaní. Súd zdôrazňuje na druhej strane, že stavba ani po zániku
právamaťjuumiestnenúnacudzompozemkuniejestavbouneopravenouvzmysle§135cObčianskeho

zákonníka, pretože v dobe jej výstavby (1991 – 1993) občianskoprávny titul existoval. Judikatúra
zrejme aj preto nepripustila, aby právny režim takýchto prípadov bol riešený postupom podľa § 135c
Občianskeho zákonníka.Tátoúvahavychádzaztoho,žepokiaľstavebníkvedelalebozokolnostímusel
vedieť, že jeho oprávnenie mať stavbu umiestnenú na pozemku zanikne, možno ako jediný spôsob
riešenia pripustiť len odstránenie stavby, ktorého sa vlastník pozemku môže domáhať podľa ustanovení

§ 126 Občianskeho zákonníka.

26. Súd zdôrazňuje, že tiež nie je možné v týchto prípadoch, kedy stavebník vedel, alebo z okolností
vedieť musel, že jeho oprávnenie mať na cudzom pozemku stavbu je dočasné zriadiť v jeho prospech
časovo neobmedzené právo zodpovedajúce vecnému bremenu (ako mylne sa domnieval právny

zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení na pojednávaní), pretože analogickú aplikáciu § 135c ods. 3
Občianskeho zákonníka, ktorý zriadenie vecného bremena umožňuje, nemožno použiť na iné stavby
než neoprávnené. Treba predovšetkým konštatovať, že s ohľadom na význam ochrany pozemkového
vlastníctva v právnom štáte (berúc do úvahy koncepciu oddeleného vlastníctva pozemkov a stavieb)
bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby súd poskytol ochranu vlastníkovi stavby a tým obmedzil

vlastnícke právo žalovaného vzhľadom na ich zmluvné dojednanie ohľadom dočasného užívania
pozemku. Je nepochybné, že nájomná zmluva uzavretá medzi sporovými stranami dňa 08.08.1991
na dobu 20 rokov uplynutím času 08.08.2011 zanikla a následne bol medzi žalobcom 1/ a žalovaným
uzatvorený nový nájomný vzťah zmluvou č. 109/právne/2013 dňa 10.04.2013, kedy k zániku tohto
nájomnéhovzťahunadobuurčitúdošlo uplynutímjejdoby,naktorúsanájomdojednalod15.04.2013do

31.10.2013. Zmluvné strany vstupovali do zmluvného vzťahu s vedomím jeho dočasnosti, vyplývajúcich
zo zmluvných dojednaní, a teda ich obsah nemohol u žalobcov vzbudiť odôvodnenú predstavu, že by
ich právo malo časovo neobmedzený charakter aj vo vzťahu ku zriadeniu vecného bremena, nakoľko
stavebník vedel alebo z okolností vedieť musel, že jeho oprávnenie mať na cudzom pozemku stavbu jedočasné, a teda zriadiť v jeho prospech časovo neobmedzené právo zodpovedajúce vecnému bremenu
nemožno ani pri analogickej aplikácii ustanovenia § 135 c) ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý
zriadenie vecného bremena umožňuje, nemožno použiť na iné stavby než neoprávnené a v danom čase

po zániku práva mať stavbu umiestnenú na cudzom pozemku nie je stavbou neoprávnenou, pretože
v dobe je výstavby občianskoprávny titul existoval.

27. Súd zdôrazňuje, že žaloba žiadajúca uloženie povinnosť uzavrieť zmluvu určitého obsahu je
osobitným typom žaloby. Aj keď v zásade ide o žalobu na plnenie v zmysle § 137 písm. a) CSP má svoje

špecifiká vo vzťahu k iným žalobám na plnenie, či už peňažnej alebo nepeňažnej povinnosti. Splnenie
povinnosti môže vyplývať zo zákona, z právnych vzťahov, vrátane vzťahov deliktných, pričom právny
poriadok umožňuje vo viacerých ustanoveniach domôcť sa nahradenia prejavu vôle účastníka konania,
pričom takáto možnosť musí vyplývať z hmotnoprávnych predpisov. Žalobcovia tvrdia, že žalovaný je
povinný uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom vyplývajúci z konkrétneho ustanovenia zmluvy o nájme,
ktoré túto povinnosť definuje v článku 6 zmluvy nájomnej zmluvy č. 109/právne/2013 (ukončenie nájmu)

v bode 4. prenajímateľ berie na vedomie svoju povinnosť vyplývajúcu mu z čl. IV. zmluvy o užívaní
pozemku č. 5/Pr/91, t.j. v prípade skončenia nájomného vzťahu výpoveďou alebo uplynutím doby nájmu
odkúpiť reálnu zostatkovú hodnotu vybudovaného tenisového areálu.

28. V danej prejednávanej veci splnenie povinnosti (žalovaného) uzavrieť zmluvu nevyplýva z právneho

vzťahu - a to zo zmluvy č. 109/právne/2013 uzavretej v období od 15.04.2013 do 31.10.2013, od ktorej
odvodzovali žalobcovia uplatnený nárok, pričom žalobcom nesvedčí žiadne oprávnenie, na základe
ktorého by sa mohli domáhať uzavretia zmluvy medzi stranami o prevod stavby tenisového areálu na
pozemku žalovaného ( k zániku nájomného pomeru na dobu určitú došlo uplynutím doby, na ktorú sa
nájom dojednal), keďže ako vyplýva zo znenia zmluvy, nejde o záväzok žalovaného, ale len zobratie

na vedomie povinnosti vyplývajúcej z ich predchádzajúceho vzťahu, kedy po uskutočnení a vybudovaní
areálu vložené investície mali byť predmetom samostatnej dohody. Obdobne žalobcovia neoznačujú
žiadne zákonné ustanovenia, ktoré by kreovalo ich tvrdené oprávnenie domáhať sa voči žalovanému
uloženia povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu na stavby (tenisové kurty a ich oplotenie postavené so
súhlasom vlastníka pozemku - Zmluva o užívaní pozemku č. 5/Pr/91 zo dňa 8.8.1991 - dočasný nájom)

a ich doplňujúca argumentácia o spôsobe výkladu vôle prejavenej v právnych úkonoch (tenisový areál
nebol stavaný ako dočasný, bol vybudovaný v dobrej viere, že žalovaný ako prenajímateľ pozemku
dodrží svoj záväzok vyjadrený v čl. IV. zmluvy o užívaní pozemku a potvrdený aj v čl. VI. ods. 4 nájomnej
zmluvy č. 109/právne/2013) ako i tvrdenie o vyváženosti zmluvných vzťahov (minimálne) vykazuje
znaky, kedy podstatou sporu sú investície vybudovaného tenisového areálu (po skončení nájomného

vzťahu) a tá jednoznačne spočíva v nárokovaní si žalobcov na zaplatenie peňažnej sumy (vložené
investície po ukončení nájomného vzťahu), pričom takýmto spôsobom žalobu nevymedzili. Je potrebné
tiež uviesť (k procesnej obrane žalovaného o kompenzačnej námietke), že započítanie (kompenzácia)
je osobitným druhom zániku vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka; všeobecnú úpravu započítania
pohľadávok upravuje Občiansky zákonník (§ 580 a 581). Niet pochýb, že procesná obrana žalovanej

strany (v kompenzačnej námietke) musí spĺňať aj podmienku naplnenie predpokladov kompenzibility
tzv. podmienky resp. predpoklady započítateľnosti pohľadávok, bez jej určiteľnosti okamihu stretu ( t.j.
vo výsledku zániku vzájomných pohľadávok) z hľadiska hmotnoprávnej úpravy, v prejednávanej veci
súd považoval tieto vyjadrenia za právne irelevantné a neopodstatnené.

29. Záverom súd poznamenáva, že vo veci nevykonal dokazovanie, ktoré vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 29.12.2023 navrhli žalobcovia (čl. 114 časť III a tieto smerovali k investíciám
vybudovaného tenisového areálu a hodnote nájmu pozemku, čo však nebolo predmetom sporu) a to
pre nadbytočnosť, keďže všetky relevantné skutkové tvrdenia (pre potreby rozhodnutia o veci) mal
za nepochybne preukázané, pričom v tomto smere poukazuje aj na zásadu hospodárnosti konania

uvedenú v čl. 17 CSP.

30. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia a úvahy súdu, tak ako žalobcovia svoju
žalobu koncipovali (žaloba o uloženie povinnosti žalovanému uzavrieť kúpnu zmluvu) považoval žalobu
za právne nedôvodnú a žalobu v celom rozsahu zamietol.

31. Pokiaľ ide o predbežné opatrenie v priebehu konania žalobcovia podaním doručeným súdu
dňa 25.10.2024 prostredníctvom právneho zástupcu (čl. 152) žiadali, aby súd vydaním neodkladného
opatrenia zakázal žalovanému a to aj prostredníctvom iných osôb, poškodzovať a ničiť majetok žalobcu,a to konkrétne tenisový areál špecifikovaný v petite návrhu (stavba tenisového areálu – ich konkrétne
vymedzenie zhodné v žalobnom petite). Odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je zhodné s opísaním rozhodujúcich skutočností tak ako ich vymedzili v podanej žalobe (o uloženie

povinnosti žalovanému uzavrieť kúpnu zmluvu) a na doplnenie uviedli, že pokiaľ exekučný titul neznie
na odstránenie stavby, súdny exekútor si je toho určite vedomý a tomu prispôsobí aj svoje kroky
v priebehu exekúcie a napriek uvedenej skutočnosti žalovaný poveruje exekútora JUDr. Rudolfa
Dulinu, Michalovce, aby odstránil stavbu - tenisový areál na predmetnom pozemku a ten dnešného
dňa 25.10.2024, tak činní a to bez toho, aby bol či už právnemu zástupcovi alebo žalobcovi doručený

exekučný príkaz.

32. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

33. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

34. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d)niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

35. Podľa § 326 ods. 1CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

36. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje
určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na

jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia,
súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe
žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou žalobcu

označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať
záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.

37. Súd konštatuje, že uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je z hľadiska tvrdených
dôvodov a účelu, pre ktoré sa žalobcovia nariadenia neodkladného opatrenia domáhajú, neprimerane

stručný a všeobecný, a preto v konečnom dôsledku nedostatočný. Žalobcovia podľa názoru súdu riadne
neosvedčili už základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu ujmy, ktorá
by im bezprostredne hrozila v dôsledku nenariadenia neodkladného opatrenia, neosvedčili, že by si
právny vzťah medzi stranami vyžadoval bezodkladný zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného
opatrenia. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že exekútor pristúpil k výkonu rozhodnutia (zrejmé exekučný

titul rozkaz na plnenie sp. zn. 18C/320/2013, dňa 05.02.2014) a že exekútor, tak činní bez toho, aby bol
či už právnemu zástupcovi alebo žalobcovi doručený exekučný príkaz. Je potrebné uviesť, že vypratanie
nehnuteľnosti je jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie, ktorým sa uspokojuje právo na nepeňažné
plnenie. Už exekučný súd skúmal, či exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný a ak by chýbala
niektorá z týchto zložiek exekúcia by bola neprípustná a exekučný súd by exekučné konanie zastavil.

Samotná činnosť exekútora pri exekúcii je daná exekučným poriadkom, ktorý ustanovuje povinnosti
a oprávnenia exekútora.

38. V konečnom dôsledku tak nebolo náležite osvedčené právo/nárok, ktorému by mala byť poskytnutá
(meritórna) súdna ochrana, čo vylučuje osvedčenie existencie potreby dočasnej úpravy pomerov medzi

stranami sporu formou neodkladného opatrenia. Na základe vyššie konštatovaných dôvodov preto súd
návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods.
1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalovaného vo veci tak,
že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).