Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323200167
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4323200167.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. X D. D.,
X E. F. E., G. H. XXX, I. J. K. E. B. I. L., zastúpenej: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, Nám.
sv. Egídia 95, Poprad, IČO: 50 672 720, proti žalovaným: 1/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, H. N. XXXX/X, O.,
2/ P. J., nar. XX.XX.XXXX, N. XX. XXXXXXX XX/XX, O., zastúpený: JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka,
so sídlom Farská 12, Nitra, IČO: 50 650 190, o určenie relatívnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa
05.08.2022, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 7C/1/2023 – 359 zo dňa
26. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 7C/1/2023 – 359 zo dňa 26. januára 2024 p o t
v r d z u j e .

Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a zároveň priznal žalovaným
v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení tohto výroku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd začal
konanie o určenie relatívnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2022 a o určenie vlastníckeho
právažalovanéhov1.rade.Žalobkyňavžalobeuviedla,žejepodielovouspoluvlastníčkounehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území O., obec O., okres O. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX
ako parcela registra „C“ parcelné č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1968 m2 a stavba
- budova so súpisným č. XXXX postavená na parcele č. XXXX v pomere 1/2 k celku (ďalej len
„nehnuteľnosť“).

Žalovaný v 2. rade je taktiež vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/2, ktorý
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2022 od
žalovaného v 1. rade.

Žalobkyňa je toho názoru, že uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2022, ktorej účastníkmi boli
žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade, žalovaný v 1. rade porušil svoju povinnosť zo zákonného

predkupného práva a to tým, že ako zaviazaná osoba vôbec neponúkol oprávnenej osobe z
predkupného práva t. j. žalobkyni, ktorá bola rovnako podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, svoj
podiel na nehnuteľnosti na predaj.Žalobkyňa je rovnako toho názoru, že žalovaný v 1 rade a žalovaný v 2. rade nie sú blízkymi osobami
v zmysle § 116 a § 117 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky
zákonník“).

Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby súd rozhodol tak, že určí, že Kúpna
zmluva zo dňa 05.08.2022 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorej
predmetom je prevod spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/2 v pomere k celku vyššie špecifikovaných
nehnuteľností, je neplatná a súčasne určil, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu

v rozsahu 1/2 v pomere k celku vyššie špecifikovaných nehnuteľností.

3. Žalovaný v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 20.02.2023 k žalobe uviedol, že sa o žalobkyni
dozvedel až v čase konania dedičského konania vedeného pod sp. zn. 9D/300/2012, na základe ktorého
nadobudol spolu so žalobkyňou vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam - obaja v pomere 1/2.

Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že žalovaný v 2. rade si vo vyššie uvedenom dedičskom konaní uplatnil
pohľadávku vo výške 66.714,09 eur, ktorú žalovaný v 1. rade uznal, nakoľko žalovaný v 2. rade (strýko
žalovaného v 1. rade) požičiaval peniaze otcovi žalovaného v 1. rade, keď ich potreboval na podnikanie
a platil aj zálohové platby na energie v súvislosti so spornými nehnuteľnosťami, zabezpečil znalecké
posudky, platil súdne trovy konania, na zabezpečenie majetku, ktorý nebohý otec žalovaného v 1. rade

kúpil, ale nebol na neho prevedený.

Zo strany žalobkyne k uznaniu pohľadávky nedošlo.

Vzhľadom k tomu, že v rámci dedičského konania nedošlo k vyplateniu žalovaným v 1. rade uznanej

pohľadávky, po dedičskom konaní uzatvoril so žalovaným v 2. rade Dohodu o uznaní dlhu, na základe
ktorej prenechal svoj podiel na zdedenom majetku žalovanému v 2. rade a suma predstavujúca rozdiel
medzi cenou nadobudnutej nehnuteľnosti a pohľadávkou mu bola vyplatená. Na rozdiel v cene bola
následne uzatvorená Kúpna zmluva, ktorú už v katastrálnom konaní napadla žalobkyňa.

Žalovaný v 1. rade svoj spoluvlastnícky podiel žalobkyni neponúkol, pretože nešlo o bežný predaj,
ale o uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý bude musieť absolvovať aj žalobkyňa a zároveň podľa
žalovaného v 1. rade zákon umožňuje výnimku z predkupného práva, v prípade prevodu na blízke
osoby, pričom žalovaný v 1. rade považuje žalovaného v 2. rade za blízku osobu v zmysle Občianskeho
zákonníka.

Žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 20.02.2023 k žalobe uviedol, že si v rámci dedičského
konania vedeného pod sp. zn. 9D/300/2012 uplatnil voči obom dedičom pohľadávku vo výške 66.714,09
eur, pričom iba žalovaný v 1. rade túto pohľadávku uznal.

Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že po skončení vyššie uvedeného dedičského konania žalobkyňa
požiadala žalovaného v 1. rade, aby odkúpil podiel pripadajúci na žalobkyňu, čo však žalovaný v 1. rade
odmietol urobiť, pretože nemal dostatok financií a nechcel si požičať peniaze z banky.

Žalovaný v 2. rade má v úmysle odkúpiť aj žalobkynin podiel, aby došlo k vyrovnaniu jeho pohľadávky a

rozdiel medzi hodnotou nadobudnutého majetku a výškou uplatnenej pohľadávky má v úmysle žalobkyni
doplatiť.

Žalovaný v 2. rade je toho názoru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu predkupného práva v zmysle
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný v 2. rade ako kupujúci spadá pod výnimku, pretože je ako

ujo žalovaného v 1. rade jeho blízkou osobou.

4. Súd vykonal dokazovanie a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území O.,

obec O., okres O. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX ako parcela registra „C“ parcelné č. XXXX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1968 m2 a stavba - budova so súpisným č. XXXX postavená na
parcele č. XXXX v pomere 1/2 k celku, pričom druhá polovica uvedenej nehnuteľnosti je vo vlastníctve
žalovaného v 2. rade.Predmetnú nehnuteľnosť žalobkyňa so žalovaným v 1. rade nadobudli na základe Osvedčenia o
dedičstve č. k. 9D/300/2012-624 zo dňa 03.08.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2021.

Následne žalovaný v 1. rade ako predávajúci so žalovaným v 2. rade ako kupujúcim uzatvorili Kúpnu
zmluvu zo dňa 05.08.2022, v zmysle ktorej žalovaný v 1. rade predal žalovanému v 2. rade svoj
spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 k celku k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX
ako parcela registra „C“ parcelné č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1968 m2 a stavba -

budova so súpisným č. XXXX postavená na parcele č. XXXX. Okresný úrad Levice, katastrálny odbor
povolil vklad vlastníckeho práva na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy v prospech žalovaného v 2.
rade dňa 23.11.2022, číslom vkladu V 4747/2022.

Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna

z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide
o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti

dovolá.

5.Vdanomprípadeidevovýroku1ožalobuourčenierelatívnejneplatnostikúpnejzmluvypreporušenie
predkupného práva žalobkyne, nakoľko žalovaný v 1. rade previedol svoj podiel na žalovaného v 2. rade
bez predchádzajúcej ponuky svojho podielu žalobkyni - t. j. ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d)

CSP. Žalobkyňa sa teda výrokom č. 1 domáhala určenia právnej skutočnosti - neplatnosti kúpnej zmluvy.
Predpokladom úspešnosti tejto určovacej žaloby je skutočnosť, že táto možnosť vyplýva z osobitného
právneho predpisu, pričom v takomto prípade netreba preukazovať naliehavý právny záujem. Domáhať
sa relatívnej neplatnosti KZ v prípade porušenia predkupného práva zakotvuje § 40a) OZ.

V prípade výroku 2 ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, nakoľko žalobkyňa sa domáhala
určiť, že žalovaný v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, pri prevode ktorej
bolo/malo byť porušené predkupné právo.

6. Žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k

nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, do ktorého mu
bolo zasiahnuté.

V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2021, sp. zn. 8 Cdo
208/2019, podľa ktorého sa „oprávnený spoluvlastník môže domáhať nápravy porušenia predkupného

práva spoluvlastníkov: a/ možnosť domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi
spoluvlastníkom (zaviazanou osobou) a nadobúdateľom (treťou osobou) z dôvodu tzv. relatívnej
neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka), b/ možnosť domáhať sa mimosúdne od
tretej osoby (nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla
na kúpu, a to za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil spoluvlastnícky podiel od povinnej osoby (§

603 ods. 3 Občianskeho zákonníka); a ak tak tretia osoba (nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu)
neurobí dobrovoľne, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia,
ktorýmbybolnahradenýprikúpnejzmluveprejavvôlenadobúdateľa(§229CSP),c/naďalejsiponechať
predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť odteraz voči novému nadobúdateľovi podielu (§ 603 ods.3 Občianskeho zákonníka). Výber právneho prostriedku oprávneného vlastníka smerujúceho k náprave
dôsledkov porušenia jeho predkupného práva je plne v jeho autonómii. V prípade rôznych súdnych
žalôb musí súd vždy uprednostniť riešenie neplatnosti právneho úkonu, s ktorým expressis verbis počíta

aj samotný zákonodarca v § 40a Občianskeho zákonníka.“ Vzhľadom na vyššie uvedené tak má súd
za to, že žalobkyňa mohla podať určovaciu žalobu o určenie vlastníckeho práva, kde by sa relatívna
neplatnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2022 riešila ako predbežná otázka, avšak tým, že žalobkyňa
prvým žalobným návrhom žiadala o určenie relatívnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2022, tak
už nemohla zároveň žiadať druhým žalobným návrhom určenie vlastníckeho práva, nakoľko kumulácia

možností nápravy porušenia predkupného práva nie je možná v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/91/2008, a preto súd žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva
zamietol.

7.Súdpretovďalšomkonaníužriešilibaotázkurelatívnejneplatnostikúpnejzmluvyzdôvoduporušenia
predkupného práva (t. j. či v danom prípade došlo k porušeniu predkupného práva alebo nie).

Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1.
rade a v 2. rade vo vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti ,,bez ponúknutia spoluvlastníckeho podielu
žalovaného v 1. rade žalobkyni“, t. j. s absenciou písomnej ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu. Sporné medzi stranami sporu bolo to, či došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne pri

prevode vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade,
a teda, či tento prevod spoluvlastníckeho podielu vyžadoval písomnú ponukovú povinnosť, tak ako to
tvrdila žalobkyňa alebo, vzhľadom na výnimku danú zákonom pri prevode spoluvlastníckeho podielu
blízkym osobám, táto povinnosť nemusela byť dodržaná, nakoľko žalovaní v 1. rade a v 2. rade zhodne
uvádzali, že sú si osobami blízkymi a tak sa na nich predkupné právo neuplatňuje.

8. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení v žalobe poukazovala na to, že uplatnenie pohľadávky
žalovaného v 2. rade vo výške 66.714,09 eur v dedičskom konaní po svojom zosnulom bratovi vedené
tunajším súdom pod sp. zn. 9D/300/2012 a následnom uzatvorení dohody o uznaní dlhu medzi
žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade preukazuje, že vzťah medzi žalovaným v 1. a žalovaným v

2. rade nie je natoľko blízky, aby sa v danom prípade mohla aplikovať výnimka zakotvená v § 116 OZ.

Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, ten v rámci svojich vyjadrení uviedol, že prevodom svojho podielu k
dotknutej nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade sa chcel revanšovať strýkovi (žalovanému v 2. rade)
za to, že žalovaný v 2. rade pomáhal jeho otcovi a svojmu bratovi keď žil, požičiaval mu peniaze,

keď ich potreboval (najmä na podnikanie), platil aj zálohové platby na energie v súvislosti so spornými
nehnuteľnosťami, zabezpečil znalecké posudky, platil súdne trovy konania na zabezpečenie majetku,
ktorý nebohý otec žalovaného v 1. rade kúpil, ale nebol na neho prevedený, ako aj za všetko čo urobil
pre neho.

Vzhľadom k tomu, že v rámci dedičského konania nedošlo k vyplateniu uvedenej pohľadávky, po
dedičskom konaní uzatvoril so žalovaným v 2. rade Dohodu o uznaní dlhu, na základe ktorej prenechal
svoj podiel na zdedenom majetku žalovanému v 2. rade a na vyrovnanie pohľadávky žalovaného v 2.
rade uzavreli kúpnu zmluvu, pričom rozdiel medzi cenou nehnuteľnosti a pohľadávkou žalovaného v 2.
rade mu bol vyplatený.

S ohľadom na uvedené súd uvádza, že prihlásenie nárokov žalovaného v 2. rade do dedičského konania
po bratovi nepreukazuje nedostatočne blízky vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade,
koniec koncov ide o nárok žalovaného v 2. rade voči svojmu bratovi a nie nárok voči žalovanému v 1.
rade, pričom žalovaný v 1. rade nebol ani jediný dedič, a tak motivácia na prihlásenie pohľadávky do

dedičstva mohla byť rôzna (napr. aj ochrániť nároky žalovaného v 1. rade vo vzťahu k žalobkyni ako
druhej dedičke).

Rovnako takýmto dôkazom (dôkazom, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nejde o
blízky vzťah v zmysle § 116 OZ) nie je ani uzatvorenie dohody o uznaní dlhu medzi žalovaným v 1.

rade a žalovaným v 2. rade. Súd v tomto uznaní nároku a následnom uzatvorení kúpnej zmluvy medzi
žalovaným v 1. rade a v 2. rade vidí skôr snahu žalovaného v 1. rade odvďačiť sa svojmu strýkovi
(žalovanému v 2. rade) za všetko, čo dovtedy pre neho urobil, t. j. súdu toto skôr preukazuje naozaj
blízky vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade.Súd má za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade mali dobrý
rodinný vzťah ešte za života C. J. - otca žalovaného v 1. rade a brata žalovaného v 2. rade. V konaní

bolo rovnako preukázané, že žalovaný v 2. rade mal so svojim bratom C. J. nadštandardný vzťah. Z
vykonaného dokazovania je možné konštatovať, že po smrti C. J. sa vzťah žalovaného v 1. rade a
žalovaného v 2. rade značne prehĺbil, nakoľko žalovaný v 2. rade je slobodný a bezdetný a svojho
synovca považuje za jediného ešte žijúceho príbuzného, a tak prevzal vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
za svojho zosnulého brata kvázi rolu otca, a to i z dôvodu, že je zároveň aj krstným otcom žalovaného

v 1. rade. Toto prehĺbenie ich vzájomného vzťahu bolo preukázané výpoveďami žalovaného v 1. rade a
v 2. rade, výpoveďami vypočutých svedkov - B. O. (matka žalovaného) a A. A. (sused žalovaného v 2.
rade), ako aj z predložených listinných dôkazov (darovacia zmluva na č.l. 196-197, výpis z knihy krstu
na č.l. 195). Z výpovedí týchto osôb vyplynulo, že sa žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade často
navštevujú, pomáhajú si, zaujímajú sa o seba, pričom žalovaný v 2. rade žalovanému v 1. rade vybavil aj
prácu v zahraničí a v zmysle do spisu predloženej darovacej zmluvy daroval osobné motorové vozidlo.

Z výpovede matky žalovaného v 1. rade - B. O. vyplynulo, že žalovaný v 2. rade taktiež ešte za života
svojho brata C. J. platil na vtedy ešte maloletého žalovaného v 1. rade za svojho brata výživné. Žalovaný
v 1. rade viackrát poukázal na to, že po smrti otca považuje žalovaného v 2. rade za svojho náhradného
otca, a že je jeho jediný príbuzný z otcovej strany a je mu za veľa vecí vďačný. Rovnako žalovaný 2. rade
v konaní viackrát poukázal na to, že žalovaného v 1. rade považuje za svojho syna, nakoľko nemá deti

a synovca po smrti brata považuje za jediného žijúceho pokrvného príbuzného, pričom keďže je jeho
krstný otec tak, ako mu to kážu cirkevné zákony, prevzal po smrti svojho brata za neho zodpovednosť.
Súd rovnako vzal do úvahy aj emocionálne prejavy žalovaných na jednotlivých pojednávaniach, ktoré
sa súdu javili úprimné a preukázali silné emocionálne putá medzi žalovanými.

Žalovaný v 2. rade súdu predložil aj fotokópiu rukou spísaného závetu datovaného dňa 22.08.2022,
ktorým preukazoval, že v prípade svojej smrti prenecháva svoj majetok v celom rozsahu žalovanému v
1. rade, a teda ich vzťah je naozaj vzťahom, na ktorý sa vzťahuje § 116 OZ.

Žalobkyňa považovala závet za účelový, nakoľko nebol uložený do zbierky závetov a bol spísaný až

po uzatvorení kúpnej zmluvy, a preto podľa nej nepreukazuje intenzívnejší vzťah medzi žalovaným v
1. a 2. rade.

Na základe uvedeného súd uvádza, že je možné ho vzhľadom na formu závetu (ide o závet písaný
vlastnou rukou, bez svedkov a bez jeho doloženia do zbierky závetov) posúdiť aj ako účelový pre toto

konanie, no účelom spísania tohto závetu zo strany žalovaného v 2. rade kľudne mohlo byť aj to, že
vzhľadom na blízky vzťah medzi žalovaným v 1. rade a 2. rade a možnosť dedenia po žalovanom v 2.
rade aj zo strany žalobkyne, chcel žalovaný v 2. rade práve zaistiť, aby jediným dedičom po jeho smrti
bol len žalovaný v 1. rade.

Bez ohľadu na uvedené má súd za to, že blízkosť vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.
rade v takom rozsahu, že možno hovoriť o tom, že ak by ujmu utrpel jeden z nich, druhý by ju dôvodne
pociťoval ako vlastnú ujmu, bola preukázaná aj inými dôkazmi uvedenými v odôvodnení vyššie, pričom
žalobkyňa v konaní neprodukovala žiaden dôkaz, ktorý by uvedenú blízkosť spochybňoval, a tak ďalšie
posudzovanie závetu pre toto konanie súd považoval za nadbytočné.

9. Vzhľadom na uvedené, súd má za preukázané, že žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade možno
považovať za osoby si navzájom blízke v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka (t. j. že ak by ujmu utrpel
jeden z nich, druhý by ju dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu), a tak uzatvorením Kúpnej zmluvy zo dňa
05.08.2022 nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka,

pretože išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu medzi blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho
zákonníka v znení definície zakotvenej v predmetnom zákonnom ustanovení za bodkočiarkou, pričom
pri takomto prevode spoluvlastníkovi (žalobkyni) nepatrí predkupné právo. Súd preto aj vzhľadom na
všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval žalobu žalobkyne za nedôvodnú
aj vo vzťahu k výroku 1, a túto preto v celom rozsahu zamietol.

10. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s
§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, ktorí mali v
konaní plný úspech, tak priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni. O výškenáhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla žalobkyňa včas podaným odvolaním, pričom sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny tak, že odvolací
súd podanej žalobe vyhovie.

12. Ako odvolacie dôvody žalobkyňa uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

13. V odôvodnení odvolania žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí so záverom súdu o vzťahu žalovaných,
nakoľkosúdnevzaldoúvahyvšetkyaspektykonaniažalovanéhov2.rade.Súdnezohľadnil,ževdohode
o uznaní dlhu zo dňa 22.07.2022 bola uznaná pohľadávka žalovaného v 2. rade žalovaným v 1. rade,
pričom okrem istiny bol uznaný aj nárok na úrok z omeškania vo výške 10 %, preto takéto konanie
nemožno považovať za konanie preukazujúce vzájomne blízke vzťahy.

Súd podľa žalobkyne nevzal do úvahy ani účelové konanie žalovaného v 2. rade, kedy po podaní žaloby
uzatvoril so žalovaným v 1. rade darovaciu zmluvu na ojazdené motorové vozidlo a zároveň zriadil závet
v prospech žalovaného v 1. rade.

14. Žalobkyňa má za to, že ak by si žalovaný v 1. rade želal, aby nehnuteľnosť prešla do vlastníctva
žalovaného v 2. rade, mohol mu nehnuteľnosť darovať ako sa to prevažne realizuje medzi blízkymi
osobami, a nie ju predať za trhovú cenu.

Podľa žalobkyne v rozhodnutí absentuje komplexné hodnotenie vzťahov žalovaného v 1. a 2. rade, t.

j. že ide o vzťah výnimočný, vymykajúci sa z bežného koloritu, resp. nebol vykonaný ani jeden dôkaz
svedčiaci o tom, že ujmu jednej z nich by druhá pociťovala ako ujmu vlastnú. Posudzovaná otázka
blízkosti vzťahu vychádza iba z ich rodinného prepojenia, čo však kvalitatívne nedosahuje intenzitu
blízkych osôb tak, ako to predpokladá ust. § 116 O. z.

15. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý navrhoval napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný v 2. rade uvádza, že dlh uznaný žalovaným v 1. rade spolu
s úrokom z omeškania bol dlhom jeho otca a nie dlhom žalovaného v 1. rade, a tento sa iba snažil
vyrovnať záväzok svojho otca.

16. Argumentácia súdu prvého stupňa nestojí na konštatovaní bývania alebo užívania nehnuteľnosti, ale
pomerne širokého okruhu vzájomných vzťahov medzi žalovanými navzájom. V prejednávanom prípade
súd prvého stupňa správne posúdil skutkový stav, keď vzájomný vzťah žalovaných vyhodnotil tak, ako
ho predpokladá ustanovenie §-u 116 Obč. zák.

Ustanovenie §-u 116 Obč. zákonníka nemá len iluzórny charakter. Rozhodovanie súdu o naplnení
dôvodov je z prevažnej väčšiny ponechané práve na voľnú úvahu súdu práve pre značnú odlišnosť
prípadov a dôvodov, pre ktoré sa aplikuje § 116 Obč. zák. druhá veta. V prejednávanom prípade však
súd neponechal žalobu aj obranu žalovaných bez povšimnutia, vec komplexne zhodnotil.

Stavujmyniejepreposúdenieexistencievzťahublízkychosôbvôbecpotrebný.Ujmatotižvôbecnemusí
nastať. Stav existencie vzťahu blízkych osôb sa zisťuje inými okolnosťami, ktoré sa prejavujú navonok. V
prejednávanom prípade sa tento stav navonok preukázal jednak emočnými prejavmi, ktoré postrehol aj
konajúcisúd,vzájomnoupomocoumedzižalovanými,vzájomnýmobdarovanímsa,cirkevnýmzväzkom,
závetom žalovaného v 2. rade, ktorým prenechal svoj majetok žalovanému v 1. rade a pod. Nemožno

opomenúť ani pokrvné príbuzenstvo, kedy žalovaný v 1. rade je jediným žijúcim potomkom.

Argumentácia,žežalovanýv2.radeakokrstnýotecžalovanéhov1.radeprevzalnasebazodpovednosť
za žalovaného v 1. rade s tým, že rešpektoval cirkevné zákony, čo nemá údajne preukazovať vzťah osôb
navzájom blízkych, je absurdným pokusom o zvrátenie dokazovania a zároveň úplným nepochopením

princípu cirkevnej morálky. Každopádne žalovaný v 2. rade bol krstným otcom žalovaného v 1. rade
ešte pred napadnutým právnym úkonom, pričom súd len poukázal na to, že medzi žalovanými nie je
iba pokrvná, či občianska väzba, ale i väzba náboženská, ktorá je častokrát najvýznamnejším prejavom
osobných vzťahov.Podľa názoru žalovaných bolo bez najmenších pochybností preukázané, že v prípade žalovaných
boli splnené podmienky pre aplikáciu §-u 116 Obč. zák. prvá veta. Súd prvého stupňa založil svoje

rozhodnutie na komplexe (dostatku) všetkých dôkazov, a nie iba na tvrdeniach žalovaných.

17. V reakcii na toto vyjadrenie žalobkyňa v podstate zhrnula relevantnú časť svojej argumentácie.
Uvedené sa vzťahuje aj na následnú reakciu žalovaného v 2. rade.

18. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, cítiac sa byť viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

19. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie, ktoré považuje za správne ako v rovine právneho
posúdenia, tak aj v rozsahu skutkových zistení, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, preto

nebude tieto dôvody nadbytočne opakovať. Odvolací súd zároveň nevzhliadol žiadny dôvod odkloniť sa
od logických, zrozumiteľných a presvedčivých záverov súdu prvej inštancie.

20. Na doplnenie vzhľadom na argumentáciu žalobkyne uvedenú v odvolaní, odvolací súd uvádza, že
pri posudzovaní vzťahu definovaného v ust. § 116 O. z. (veta za bodkočiarkou) musia byť splnené

kumulatívne dve kritériá.

V prvom rade musí byť medzi osobami rodinný alebo obdobný pomer. Rodinný pomer je príbuzenský
pomer, ktorý sa nezaraďuje do prvej kategórie (§ 116 prvá časť vety). Pôjde teda o príbuzných
v nepriamom (pobočnom) rade. Obdobným pomerom treba rozumieť taký pomer, ktorý je špecifický

vzhľadom na platformu, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami v konkrétnom prípade.

V rámci druhej kategórie blízkych osôb musí byť kumulatívne splnená druhá podmienka, a to, že osoba
by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú. Podmienka pociťovania ujmy inej osoby
ako ujmy vlastnej svedčí o istej kvalite a intenzite vzájomného vzťahu, ktorý tieto osoby medzi sebou

majú. Tento vzťah musí byť vzájomný.

Pociťovanie ujmy niekoho iného ako ujmy vlastnej je podmienkou subjektívnou, nestačí však iba tvrdenie
dotknutých osôb, že ujmu iného pociťujú ako svoju vlastnú. Práve „dôvodnosť“ takéhoto „pocitu“ vnáša
do posudzovania vzájomného vzťahu prvok objektívnosti. T. j. posudzuje sa, či si osoby vzájomne

prejavujú záujem, či si pomáhajú, ak žijú v spoločnej domácnosti, skúmajú sa pomery v akých spoločne
žijú. Súd sa teda musí zaoberať vzťahom posudzovaných osôb komplexne – z hľadiska objektívneho
ako aj z hľadiska spoločenskej morálky.

Táto kvalita vzájomného vzťahu nemôže byť vysvetľovaná inak ako tak, že osoba v prípade, ak sa jej

blízka osoba dostane do stavu núdze (čo i len krátkodobej), vykonáva aktívne úkony na odstránenie
(príp. zmiernenie) tejto núdze a tento stav nie je ochotná tolerovať, prípadne prehliadať.

21. Je potrebné uviesť, že kritériá, tak ako sú uvedené v ods. 20. tohto rozhodnutia súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní náležite zohľadnil a výsledky vykonaného dokazovania vo vzťahu k posudzovaniu

kvality vyplývajúcej z ust. § 116 O. z. riadne vysvetlil (ods. 30. rozhodnutia súdu prvej inštancie).

22. Súd prvej inštancie vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania - hlavne výsluchu svedkov
a skutkových tvrdení žalovaných v 1. a 2. rade, ktorých obsah nebol zo strany žalobkyne popretý.
Na správnom vyhodnotení vyššie uvedeného dokazovania nemá vplyv ani čiastočné zohľadnenie

právnych úkonov vykonaných žalovanými v 1. a 2. rade v čase po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy
(darovacia zmluva, závet), nakoľko tieto nie sú v predmetnom spore relevantné, keďže kvalita vzťahu
v zmysle kritérií vyplývajúcich z ust. § 116 O. z. musí byť posudzovaná podľa kritérií, ktoré existovali
v čase uzavretia žalobou napadnutej kúpnej zmluvy.

23. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie mal za preukázané, že vzťah medzi žalovanými v 1.
a 2. rade spĺňal kritériá vymedzené v ust. § 116 O. z. Bolo jednoznačne preukázané, že po smrti otca
žalovaného v 1. rade, t. j. v čase keď bol žalovaný v 1. rade neplnoletý, bol to práve žalovaný v 2.
rade, ktorý prevzal starostlivosť za žalovaného v 1. rade, keď jemu finančne pomáhal a morálne hopodporoval. Aj z vyjadrení žalovaných, potvrdených výpoveďami svedkov je zrejmé, že po smrti otca
žalovaného v 1. rade žalovaný v 2. rade svojím prístupom sa snažil nahradiť žalovanému v 1. rade túto
stratu a je zrejmé, že žalovaný v 2. rade prevzal na seba „funkciu druhého otca“.

24. Na základe uvedených skutočností, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil. (§ 387 CSP)

25.Nakoľkožalovanív1.a2.radebolivkonanípredodvolacímsúdomúspešní,odvolacísúdimvsúlade

s ust. § 255 ods. 1 CSP za použitia ust. § 396 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa.