Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/138/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124209121
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124209121.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti

o maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko C. D. XXX, občana Slovenskej republiky,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom – Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracoviskom
Kysucké Nové Mesto, dieťa matky E. A. F., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C. D. XXX, občianky
Slovenskej republiky, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hagara – Hagarová, s.r.o., so sídlom
Žilina, Ul. Daniela Dlabača č. 35, IČO: 36 806 498, a otca G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko H., I.
J. D. XXX/X, občana Slovenskej republiky, o návrhu navrhovateľa – manžela matky maloletého dieťaťa
G. F., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C. D. XXX, občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Hagara – Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, Ul. Daniela Dlabača č. 35, IČO:
36 806 498, na osvojenie maloletého dieťaťa manželom matky dieťaťa, na pojednávaní konanom na
Okresnom súde Žilina dňa 13. 11. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý A. B., nar. XX. XX. XXXX, dieťa matky E. A. F., nar. XX. X. XXXX a otca G. B., nar. XX. XX.
XXXX, sa od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku

stáva osvojencom

osvojiteľa - manžela matky maloletého dieťaťa:

G. F., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C. D. XXX,
občana Slovenskej republiky.

II. Priezviskom maloletého dieťaťa bude „F.“.

III. Osvojiteľ G. F. b u d e zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa, v knihe narodení
MATRIČNÉHO ÚRADU ŽIAR NAD HRONOM, vo zväzku 36, ročník 2017, strana 25, poradové číslo
603, namiesto otca maloletého dieťaťa – G. B., nar. XX. XX. XXXX.

IV. Týmto rozsudkom sa ruší rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 24. 6. 2019, sp. zn.
9P 91/2019.

V. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ G. F. sa návrhom zo dňa 19. 9. 2024, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 20.
8. 2024 domáhal, aby súd rozhodol, že maloletý A. B. sa stane jeho osvojencom.2.Návrhodôvodniltým,žeprávaapovinnostikmaloletémudieťaťuboliupravenérozsudkomOkresného
súdu Martin zo dňa 24. 6. 2019, sp. zn. 9P 91/2019 tak, že bolo zverené do osobnej starostlivosti matky,
otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 60 EUR mesačne a bol upravený styk otca s maloletým

dieťaťom.

Návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu podal otec a súd schválil predloženú rodičovskú
dohodu.

V roku 2019 sa styk otca s maloletým dieťaťom realizoval, v roku 2021 sa realizoval 2 – krát, v roku 2021
iba 1 krát. Od roku 2022, 2023 ani v roku 2024 sa styk otca s maloletým dieťaťom nerealizoval. Otec
o maloleté dieťa neprejavil záujem, styku sa nedomáha, nekontaktuje ho. Výživné za otca dieťaťa platí
jeho matka. Otec dieťaťu neposkytuje ani vecné plnenia.

3.Medzinavrhovateľomamaloletýmdieťaťomsavytvorilveľmiblízkycitovývzťah,ktorýsarovnávzťahu

prirodzenému - biologickému, medzi otcom a synom. Maloleté dieťa oslovuje navrhovateľa „otec“.

Navrhovateľ a matka maloletého dieťaťa majú spoločného potomka, ktorý sa im narodil dňa XX. X. XXXX
ešte z partnerského vzťahu. Medzi súrodencami A. a A. sa vytvorila veľmi silná citová väzba.

Maloletý A. má diagnostikovaný atypický autizmus. Často potrebuje na právne úkony súhlas druhého
rodiča (nástup do základnej školy, odborné vyšetrenia), pričom otec tieto odmieta bez vysvetlenia
urobiť. Rodičia nie sú v kontakte už tri roky a maloletý A. si na otca nepamätá. Medzi rodičmi nie je
žiadna komunikácia, otec maloletého dieťaťa sa odmlčal a preto matka nevie, či bude s osvojením
navrhovateľom súhlasiť.

Súhlas otca na osvojenie maloletého dieťaťa nie je potrebný, pretože nastali podmienky uvedené v § 102
ods. 1 písm. a) Zákona o rodine – otec, počas najmenej 6 mesiacov o maloleté dieťa nejavil skutočný
záujem.

Otec maloleté dieťa nenavštevuje, nekontaktuje ho, neinformuje sa u matky na dieťa alebo
v predškolskom zariadení. Poslednú návštevu maloletého dieťaťa uskutočnil v roku 2021. Otec nepodal
návrh na výkon rozhodnutia v časti realizácie styku s maloletým dieťaťom ani iný podnet, z ktorého by
bolo zrejmé, že matka otcovi bráni v styku s maloletým dieťaťom. Výživné pre dieťa hradí matka otca
dieťaťa, pričom jeho výška 60 EUR je len o málo vyššia, ako minimálne výživné.

Skutočnekvalifikovanýzáujemomaloletédieťasaneprejavujeabsolútnoupasivitou,prípadnehradením
výživného, ktoré za otca uhrádza jeho matka, a to len preto, lebo neuhrádzanie výživného vyvoláva
exekučné a trestnoprávne následky, ktoré stará matka nechce dopustiť.

Maloletý A. nemá k biologickému otcovi vytvorený žiadny vzťah, je pre neho cudzí človek. Naopak,
má veľmi pozitívny vzťah k navrhovateľovi, ktorý o neho prejavuje skutočný záujem, trávia spolu
voľný čas, motivuje ho v školských a mimoškolských aktivitách. Navrhovateľ berie maloletého A. ako
vlastného syna. Finančne ho aj podporuje, pretože výživné 60 EUR mesačne nestačí na úhradu jeho
odôvodnených výdavkov.

Navrhovateľ s matkou dieťaťa žijú ako manželia v spoločnej domácnosti s maloletým A. a maloletým
A.. Matka maloletého dieťaťa je na rodičovskej dovolenke a navrhovateľ je zamestnaný v pracovnom
pomere.

Pre zdravý duševný vývin maloletého A. je najvhodnejšie vyrastať v úplnej rodine s rodičmi, ktorí obaja
zaručujú jeho výchovu. Je prospešné, že sa vytvorí súrodenecká väzba medzi maloletým A. a maloletým
A..

Navrhovateľ je spôsobilý na právne úkony, je bezúhonný, neexistuje okolnosť, vyvolávajúca pochybnosti

o jeho osobnostných, zdravotných, morálnych predpokladoch ani o spôsobe jeho života a života osôb,
ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Medzi maloletým A. a navrhovateľom je primeraný vekový
rozdiel. Matka maloletého dieťaťa s osvojením maloletého A. súhlasí.4. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

5. Právna zástupkyňa navrhovateľky a navrhovateľa navrhla na pojednávaní návrhu navrhovateľ

vyhovieť. Poukázala na písomný návrh zo dňa 19. 8. 2024 a správu zo Špecializovaného centra
poradenstva a prevencie v Považskej Bystrici. Skutočnosti uvedené v písomnom návrhu sa potvrdili
a zhrnula ich v záverečnom návrhu.

O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov

konania.

6. Navrhovateľ – manžel matky maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní navrhol, aby súd návrhu
vyhovel. Poukázal na to, že je manželom matky maloletého dieťaťa. Manželstvo uzavreli v roku 2024.
Vspoločnejdomácnostismatkoudieťaťabývaasitrirokyvrodinnomdome,ktorýpatrídojehovýlučného
vlastníctva. Z manželstva pochádza jedno dieťa - A. F., nar. XX. X. XXXX. Od začiatku, ako začali bývať

v spoločnej domácnosti, býva s nimi aj mal. A.. S A. má veľmi dobrý vzťah, A. ho oslovuje otec, k mal.
A. má dobrý vzťah.

K podanému návrhu ho motivovalo to, že chcú byť kompletná rodina, aby mali rovnaké priezvisko,
vyhli sa problémom, týkajúcim sa mal. A., napr. s jeho umiestnením do základnej školy, poskytovania

zdravotníckej starostlivosti a podobne.

Je občanom Slovenskej republiky, súdom odsúdený nebol ani priestupkovo riešený, ani postihnutý. Má
úplnú spôsobilosť na právne úkony.

Je výlučným vlastníkom rodinného domu, kde býva aj s matkou mal. dieťaťa, pozemku pod domom
a motorového vozidla, ktoré používajú ako rodina. Iný majetok nemá. Jeho zdravotný stav je dobrý,
umožňuje mu starať sa aj o maloletého A.. Je zamestnaný ako servisný technik, s čistým mesačným
príjmom tento rok asi 1.400,- EUR, iný príjem nemá. Má vyživovaciu povinnosť len k maloletému A.,
ktorý pochádza z manželstva.

Vie o tom, že mal. A. sa s otcom vôbec nestretáva. Myslí si že, A. nevie, kto je jeho biologickým otcom.
Pokiaľ bývajú v spoločnej domácnosti s matkou dieťaťa a s A., tak nebol svedkom toho, že by sa A.
stretol so svojím otcom alebo že by sa otec dožadoval stretnutia s mal. dieťaťom. A. sa na otca nepýta,
lebo ho nepozná. Považuje za otca jeho, aj ho tak oslovuje.

S matkou maloletého dieťaťa uzavrel prvé manželstvo. Má také finančné príjmy aj majetok, ktoré
umožňujú, aby poskytoval riadnu starostlivosť aj o maloletého A..

Bolo to asi v roku 2023, keď sa rozhodol, že podá návrh na osvojenie maloletého A., aby boli kompletná

rodina, aby mali všetci rovnaké priezvisko, teda aj A., Taktiež aby mohol A. aj zastupovať, napr. keď bude
treba podpísať nejaké dokumenty keby išiel do školy alebo u lekára. Je to predovšetkým v prospech
A., aby boli ako rodina.

Nikdy nevidel, že by sa otec dieťaťa kontaktoval so synom od januára 2021.

Nebránil by styku starých rodičov s maloletým A., aj keby súd návrhu vyhovel. Ani biologickému otcovi
dieťaťa.

7. Matka maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní súhlasila s podaným návrhom. Uviedla, že

práva a povinnosti k maloletému dieťaťu boli upravené rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa
24. 6. 2019, ktorým bola schválená rodičovská dohoda tak, že maloletý A. bol zverený do jej osobnej
starostlivosti, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 60 EUR mesačne, bol upravený styk
otca s maloletým dieťaťom.

V roku 2018 bývali s otcom maloletého dieťaťa v spoločnej domácnosti v Kremnici, v prenajatom 3-
izbovom byte. Takto bývali asi tri mesiace, potom odišla aj s dieťaťom k jej rodičom do Blažoviec, okr.
Turčianske Teplice. Tam bývala skoro rok aj s dieťaťom. Potom sa spoznala s terajším manželom. Mali
vzťah asi dva roky pred uzavretím manželstva. Následne si kúpili rodinný dom v C. a teraz bývajúv spoločnej domácnosti asi od marca 2021. Uzavreli manželstvo v júni 2024. Z manželstva pochádza
mal. A., nar. XX. X. XXXX. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Keď sa A. narodil, tak s otcom dieťaťa bývali v spoločnej domácnosti. Raz bývali u rodičov otca dieťaťa
alebo u jej rodičov. Takto nepretržite bývali asi do apríla 2018, kedy odišla od otca dieťaťa, pretože otec
dieťaťa mal problémy, začal vo vyššej miere požívať alkoholické nápoje, často sa hádali. Otec dieťaťa
míňal peniaze, ale nie na maloleté dieťa. Dával všetky peniaze do kúpy automobilov.

Keď odišla zo spoločnej domácnosti, tak sa už spoločná domácnosť neobnovila. Potom v apríli 2019 otec
podal návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, teda návrh na schválenie rodičovskej
dohody v apríli 2019. To bolo asi rok, keď už nebývali v spoločnej domácnosti. Keď odišla zo spoločnej
domácnosti, otec dieťaťa sa s maloletým dieťaťom stretával. Bývala v Blažovciach, otec dieťaťa
v Kremnici, čo je vzdialené asi 30 km, takže sa otec dieťaťa stretával so synom - zo začiatku to bolo
častejšie,ajniekoľkokrátdomesiaca.Výživnénadieťaneplatilvôbec.Odotcadieťaťanežiadalavýživné,

lebo s jeho rodičmi má dobrý vzťah. Oni nemali problém mu kúpiť oblečenie alebo čo potrebuje dieťa.
Do rozhodnutia súdu jej výživné nedávali ani otcovi rodičia. Potom dal otec návrh na úpravu práv a
povinností k dieťaťu, rodičovská dohoda bola schválená, bolo určené výživné 60,- EUR. Otec dieťaťa
dlh na výživnom v súčasnosti nemá, výživné je posielané z účtu jeho matky - 60,- EUR mesačne.

Otec dieťaťa sa stretával s dieťaťom po schválení rodičovskej dohody rozsudkom tak, ako bolo
vrozsudkuurčené.Totrvaloasipolroka,dokoncaroku2019,potomtoužbolosporadicky-takjedenkrát
za mesiac. Niekedy sa stalo, že dieťa nenavštívil 2-3 – krát za mesiace. Naposledy videl otec mal. dieťa
asi v decembri 2021, odvtedy sa otec s dieťaťom nestretol. V roku 2021 sa s dieťaťom stretol 1 – krát,
v roku 2020 sa stretol otec s dieťaťom asi dvakrát.

Nemá problém s tým, aby sa otec dieťaťa stretával s maloletým dieťaťom. Otec dieťaťa neprejavil
záujem stretávať sa so synom. Starí rodičia otca dieťaťa sa stretávajú s vnukom - priemerne dvakrát do
mesiaca. Prídu ku nim, zoberú vnuka na výlet, otec dieťaťa s nimi nie je.

S otcom dieťaťa nekomunikuje, nikdy jej nepovedal prečo sa nestretáva so synom. Syn nevie, kto je
jeho biologickým otcom, mal asi 4 roky, keď videl otca naposledy, takže podľa nej, dieťa biologického
otca nepozná.

A. má k jej manželovi výborný vzťah, oslovuje ho otec, súrodenci majú tiež medzi sebou dobrý vzťah.

Biologický otec dieťaťa, podľa nej nemal dôvod na to, aby sa s dieťaťom prestal stretávať.

Dieťa má diagnostikovaný atypický autizmus, iné ochorenie nemá. Chodí do škôlky. Autizmus sa
prejavuje tým, že pomalšie chápe, treba mu veci viac vysvetľovať. Nerozumie sociálnym vzťahom. Nemá
záruku, že aj keď dieťaťu niečo vysvetľuje, že to pochopí. Aj psychologička na poslednom stretnutí

uviedla, že na základe jeho zníženého intelektu dieťaťa, nie je schopné chápať toto konanie. Pokiaľ by
bolo návrhu manžela vyhovené, tak by podľa psychologičky bol A. určite spokojnejší a šťastný, že budú
kompletná rodina.

O podanom návrhu s dieťaťom nehovorili. Dieťa na to nemá zatiaľ predpoklady. Maloletý A. má s jej

manželom úžasný vzťah, venuje sa mu, učia sa spolu, hrajú sa spolu. Keď mal A. zlomenú ruku tento
rok, jej manžel s ním chodil na všetky vyšetrenia, venuje mu všetok svoj čas. Manžel nerobí žiadne
rozdiely medzi maloletým A. a maloletým A..

Starí rodičia asi vedia, aký návrh bol podaný, keď sa starý otec nachádza pred pojednávacou

miestnosťou, ona mu o tom nehovorila. Nebránila by im v styku s maloletým A., aj keby súd návrhu
vyhovel. Ani biologickému otcovi dieťaťa.

Ani po poslednom pojednávaní v tejto veci otec nevyvinul iniciatívu, aby sa so synom stretol.

Otec dieťaťa sa nekontaktuje s dieťaťom nijako, ani telefonicky. Nikdy jej nepovedal prečo sa s dieťaťom
postupne prestal stretávať. Nepovedali jej to ani starí rodičia zo strany otca, ani sa ich to nepýtala.Je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok, prídavky na dve deti 120,- EUR. Mala
predĺženú rodičovskú dovolenku do 5-tich rokov, z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu maloletého
A.. Aj preto má A. odložený nástup do základnej školy.

Jej zdravotný stav je dobrý, je nemajetná.

8. Otec maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že návrh na úpravu práv a povinností
k maloletému dieťaťu podal on a predložil súdu rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil. V rozsudku je

upravený aj styk s mal. dieťaťom.

Bola pandemická situácia, kedy sa nemohlo cestovať z okresu do okresu, aj napriek tomu sa so synom
navštevovali. Po vyhlásení rozsudku v júni 2019 sa so synom stretával podľa úpravy v rozsudku, teda
každý párny týždeň v pondelok, v stretu a v piatok vždy od 15.00 do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň
v sobotu, v nedeľu od 15.30 do 17.30 hod. v mieste bydliska matky a za prítomnosti matky a starého

otca G. B..

Keď matka odišla s dieťaťom zo spoločnej domácnosti, to bolo v roku 2018, tak sa so synom stretával
asi 3-krát do týždňa, potom podal návrh na súd na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Matka dieťaťa mu nebránila po odchode zo spoločnej domácnosti, stretávať sa so synom. Návrh na súd
podal preto, aby mal upravený najmä styk so synom v rozsudku, lebo sa mohlo čokoľvek stať.

So synom sa stretával podľa rozhodnutia súdu do 17. 10. 2019. Pomery sa mu zmenili, nerozumeli si
s matkou dieťaťa, nevedeli sa dohodnúť. Potom sa snažil, aby A. mohol ísť aj k nim do domu, kde býva

s rodičmi. Matka s tým nesúhlasila.

Nepodal návrh na zmenu úpravy styku so synom. Predpokladal, že si to matka dieťaťa rozmyslí a že
bude syna púšťať. Potom videl, že sa s matkou dieťaťa nedá dohodnúť, že to už nemá význam. Začal
sa so synom stretávať menej od októbra 2019, lebo sa s matkou dieťaťa nedalo dohodnúť na tom, aby

syn chodil aj ku nim domov.

Od októbra 2019 sa so synom stretával sporadicky, keď sa dokázali dohodnúť s matkou, tak sa začal
stretávať so synom každé dva mesiace. Do roku 2020 sa stretával so synom každé dva mesiace, to
trvalo asi do roku 2020, v roku 2021 sa stretol so synom len raz v decembri 2021, keď mu doniesol

vianočné darčeky. Syn mu chýbal, ale aj predtým mu chýbal, snažil sa to riešiť tak, aby jeho rodičia
chodili za synom, to aj robili. Od decembra 2021 syna nevidel.

Na otázku, či vyvíjal nejakú aktivitu, aby sa s dieťaťom stretával aj po roku 2021, ale aj v roku 2021,
otec uviedol, že čakal na návrh od matky, že mu umožní, aby chodil syn aj k nim domov. Taký návrh

neprišiel, tak sa so synom nestretával preto, lebo videl, že sa s matkou dieťaťa nedá dohodnúť. Stále
čaká na dohodu s matkou. Keď sa dohodnú teraz, tak teraz, keď to bude o rok, tak o rok. Zvažuje, že
podá návrh na zmenu úpravy styku so synom.

Syn mu chýbal, keď boli jeho rodičia s vnukom, tak zatelefonoval svojej matke na jej telefón, aby sa so

synom skontaktoval cez jeho matky telefón. To bolo asi pred rokom. So synom mal pár viet. Syn je chorý,
nedokázal komunikovať nejakým spôsobom, nakoľko je syn chorý, tak nevedel s kým komunikuje. Myslí
si, že syn nemá problémy spoznávať človeka, napríklad jeho, za predpokladu, že takýto človek s ním
bude tráviť čas a bude mať rovnaké zázemie.

Nešiel za synom ani so svojimi rodičmi, pretože mu neprišla od matky veta, že si môže syna zobrať
aj domov. Tým pádom by predišli tým všetkým veciam, napr. že ho syn nepozná. Myslí si, že ho syn
nepozná.

Na otázku, ako chcete vysvetliť svojmu dieťaťu, že je jeho otcom, keď vie, že má atypický autizmus, otec

uviedol, že on by mu to vysvetlil tak, že bude s ním tráviť čas. Autistické deti vedia rozvíjať citové väzby
pomalšie, ale to neznamená, že ich nemôže rozvinúť napríklad k nemu.Čakal 3 roky, kým mu matka dieťaťa napíše, že si môže syna zobrať domov, je to o vzájomnej
komunikácii. Zatiaľ to tak vyzerá, že bude čakať. Odmieta a bude odmietať návrhy na zmenu otcovstva,
osvojenie dieťaťa.

Nepodpísal synovi návrh na zápis do školy, pretože syn nemal taký zdravotný stav, aby mohol nastúpiť
do základnej školy. Je to jeho syn a ako sa narodil, mal problémy.

Meno detskej lekárky, kamarátov, učiteľov v škôlke, aké lieky užíva dieťa, či dieťa navštevuje nejakých

odborných lekárov otec uviesť nevedel, nikto ho s tým neoboznámil. Informácie od matky nežiadal.
Vyvinul aktivitu len takú, aby sa mohol so synom stretávať, toto je len ďalší proces, takže o tieto
informácie, tam aktivitu nevyvíjal, lebo to je až ďalší proces.

Nie je pravda, že by si neplnil žiadne povinnosti k dieťaťu. Je to tak, že dá peniaze matke a ona
pošle výživné. Je to oveľa jednoduchšie, on účet nemá, keď sa to platí z účtu, túto formu považuje za

jednoduchšiu. Kupuje A. darčeky aj viackrát, ako uviedla matka, kúpili mu lyže s rodičmi. Z každého
miesta kde je, posiela A. pohľadnice – asi 100.000 - aj od iných ľudí. Iní ľudia poslali synovi asi 100.000
pohľadníc a rôzne darčeky z celého sveta.

Na otázku, prečo by malo byť v záujme dieťaťa, aby zostal otcom dieťaťa aj v rodnom liste, otec dieťaťa

uviedol, že je to jeho syn, splodil ho a doteraz to absolútne nevadilo, že je zapísaný v rodnom liste.

9. Stará matka maloletého dieťaťa (ako svedkyňa) vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že chodieva
vnuka navštevovať aj so svojím manželom, je to možno raz do mesiaca, dvakrát do mesiaca, ako kedy.
Takto sa navštevujú od narodenia. Za A. s otcom dieťaťa nechodievajú. Otca dieťaťa ani nekontaktujú,

aby išiel s nimi. Býva s nimi v spoločnej domácnosti. Všetko je to z toho dôvodu, že rodičia maloletého
dieťaťa nevedia spolu komunikovať. Keď aj boli spolu, tak každý sa pozeral na inú stranu.

Matka dieťaťa jej nebráni v styku s A., ani jej manželovi. Nevie o tom, že by matka bránila v styku otca
s dieťaťom. Ak niečo si chcú povedať, tak komunikujú cez ňu.

Keď navštívia vnuka, tak vždy mu niečo donesú, sú to prevažne ich darčeky. Otec pošle synovi darček,
ale málokedy. Tento rok prostredníctvom nej neposlal žiadny darček, ani prostredníctvom manžela. Ani
minulý rok. Nepamätá si, kedy otec poslal synovi darček. Pokiaľ vie, tak sa ich syn so synom nestretáva
osobne, ani inak, ani telefonicky. S A. sa nedá telefonovať. Nebola pri tom, keď otec telefonoval so

synom.

Otecsasmaloletýmsynomnekontaktujeviacakorok,asipreto,lebojetamantipatiamedzinímamatkou
dieťaťa. Nevedia spolu komunikovať. Syn nepracuje, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberá
invalidný dôchodok. Nevie o tom, že by mal iný príjem.

Myslí si, že A. je dobre, že má svoju matku, teraz že má „kvázi ako otca“, že má v súčasnosti pohodu,
netreba mu ju nejako narúšať a nemožno to rozhodnúť tak, aby bolo upreté starým rodičom, aj otcovi,
aby sa mohli s dieťaťom stretávať.

Ako stará mama, nie je v podstate stará mama, skôr ako Janka, ktorá príde. Zo začiatku ju vnuk oslovil
ako teta, teraz ju oslovuje menom. Vníma, že ju dieťa neberie ako starú matku. Mrzí ju to, že môže prísť
navštíviť vnuka, ale matka jej určí podmienky.

Otec nemá s maloletým synom vybudovaný vzťah, lebo sa nestretávajú. Otec „zvesil nohy“, nevyvíja

aktivitu, aby sa s dieťaťom stretol, pretože nechce byť pod nejakým dozorom, aby ho niekto kontroloval,
keď by bol so synom.

Nevie o tom, že by otec posielal synovi pohľadnice.

Výživné pre syna platí otec cez jej účet. Ako rodina majú spoločný účet – ona a manžel. Z tohto účtu -
z peňazí ich dvoch, posielajú výživné. Syn jej prispeje ako sa mu dá, priemerne mesačne možno 30-40,-
EUR, zvyšok doplácajú na výživné ona a manžel.Ich syn by mal zostať ako otec zapísaný v rodnom liste. Vnuk má dobrý vzťah s navrhovateľom a necíti
z dieťaťa, že by bolo nejaké nervózne, že by bolo podráždené, plačlivé. Ide o spokojné dieťa, keď má
zabezpečenú pohodu. Dôležité je, aký má vzťah dieťa, nie je dôležité, kto dieťa počal, ale kto sa oň

stará. Otca zapísaného v rodnom liste by nechcela odstaviť od dieťaťa. Chcela by, aby dieťa vedelo kto
je jeho otec a kto sú jeho starí rodičia. Je všeobecne známe, že za otca dieťaťa je považovaná osoba,
ktorá ho vychováva a nie ktorá ho počala.

10.Starýotecmaloletéhodieťaťa(akosvedok)vovýpovedinapojednávaníuviedol,žeotecsasvnukom

nestretáva. Naposledy sa syn stretol s maloletým dieťaťom na Vianoce, ale presný rok si nepamätal,
tento rok to nebolo, ani minulý rok. Syn mu povedal, že má vnuka doviesť do H. a tam sa s ním bude
stretávať. Toto im umožnené nebolo. Otec s nimi nejde, keď on s manželkou ide za vnukom, nevie prečo
nejde.

Majú jeden účet – on a manželka, z tohto účtu sa posiela výživné pre dieťa. Posiela ho manželka. Nevie,

koľko syn prispeje. Vie, že syn má príjem, ale koľko, to nevie.

Otec sa nekontaktuje so synom ani telefonicky, ani písomne. Pohľadnice vnukovi neposielal, ale má
pohľadnice odložené, sú to vzácne pohľadnice. Darčeky dieťaťu otec posiela, možno tak raz do roka,
tento asi darček neposlal.

Poukázal aj na iné súvislosti, napríklad dedenie.

11. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu navrhovateľa vyhovieť, pretože je v záujme dieťaťa. Súhlas
s osvojením udelila za otca.

Názor dieťaťa nebol zisťovaný, a to vzhľadom na jeho zdravotný stav, resp. pokúsili sa zistiť jeho názor,
ale nedal sa zistiť. Pýtala sa dieťaťa, či sa s nimi ide porozprávať, dieťa sa otočilo a išlo preč, čo chápe.
Nemá odborné znalosti, ako komunikovať s takýmto dieťaťom.

12. Súd na pojednávaní vykonal nasledovné listinné dôkazy:

Z rodného listu maloletého dieťaťa mal súd preukázané, že jeho otcom je G. B., nar. XX. XX. XXXX a
matkou A. K., nar, XX X. XXXX.

Zo sobášneho listu mal súd preukázané, že navrhovateľ uzavrel s matkou maloletého dieťaťa
manželstvo dňa 22. 6. 2024.

Z rodného listu maloletého A. F., nar. XX. X. XXXX vyplýva, že jeho otcom je navrhovateľ – G. F. a matkou
A. F. – matka maloletého A..

Z rozsudku Okresného súdu Martinin zo dňa 24. 6. 2019 vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa uzavreli
o úprave práv a povinností s maloletým dieťaťom rodičovskú dohodu, ktorú schválil súd. Obsahom
rodičovskej dohody bolo zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovaťaspravovaťjehomajetok.Otecsazaviazalprispievaťnavýživumaloletéhodieťaťavýživným

v sume 60 EUR mesačne. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý kalendárny
týždeň v pondelok, stredu a piatok od 15.30 hod. do 17.30 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom
roku v sobotu a v nedeľu od 15.30 hod. do 17.30 hod.

Matka maloletého dieťaťa podaním zo dňa 19. 8. 2024 písomne súhlasila s tým, aby si jej manžel – G.

F. osvojil maloletého A. B..

Navrhovateľ nemá záznam v Registri trestov GP SR ani záznam v Centrálnej evidencii správnych
deliktov a priestupkov.

Z lustrácie v SOCIÁLNEJ POISŤOVNI vyplýva, že navrhovateľ je zamestnaný v obchodnej spoločnosti
L. I. M., s.r.o., so sídlom v Žiline a z výplatných pások vyplýva jeho príjem od 1 000 až do 1 500 EUR
mesačne netto.Zamestnávateľom je navrhovateľ hodnotený pozitívne.

Z lekárskeho potvrdenia vyplýva, že navrhovateľ je zo zdravotného hľadiska spôsobilý stať sa

osvojiteľom maloletého dieťaťa. Rovnako lekárska správa uvádza, že ani maloleté dieťa netrpí žiadnou
fyzickou ani psychickou poruchou, ktorá by neumožňovala jeho osvojenie.

Zo správy ÚPSVaR Žilina vyplýva, že navrhovateľ, jeho manželka (matka maloletého A.), maloletý A.
a maloletý A. bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa. Maloletý A. má v podkroví

domu jednu samostatnú izbu. Matka maloletého A. poberá rodičovský príspevok a prídavky na dve deti.
Poberá aj výživné na maloletého A. v sume 60 EUR mesačne. Maloletý A. navštevuje materskú škôlku,
v ktorej má asistentku pre diagnostikovaný atypický autizmus, inak je jeho zdravotný stav dobrý. Maloletý
A. sa s otcom nestretáva, naposledy s ním bol pred tromi rokmi. Považuje manžela matky (s ktorým
vyrastal od jedného roka) za svojho otca. Starí rodičia (zo strany otca) prejavujú o maloletého A. záujem,
navštevujú ho, kupujú mu hračky, oblečenie, chodia s ním na výlety – 1 až dvakrát za mesiac. Matka

dieťaťa uviedla, že s maloletým A. nie je možná komunikácia, nevie, o čo sa jedná, ťažko chápe, nedá
sa mu vysvetliť, čo je to osvojenie. V starostlivosti o maloletého A. neboli zistené žiadne nedostatky.

Z vyhlásenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch vyplýva, že navrhovateľ má
nadobudnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou, má vo výlučnom vlastníctve motorové vozidlo

a rodinný dom.

Zo správy psychologičky zo dňa 7. 11. 2024 vyplýva, že dieťaťu bol diagnostikovaný atypický autizmus,
s ľahkou duševnou zaostalosťou. Pravidelne absolvuje psychologické a špeciálne pedagogické
intervencie. Na inštrukciu, „nakresli rodinu, okrem iného nakreslil aj otca, pri ktorom uviedol meno „G.“.

Rodičov navrhovateľa G. F. vníma ako svojich starých rodičov. Maloletý A. má narušenú komunikačnú
schopnosť, porozumenie sociálnych vzťahov je pre neho náročné. Výrazne je u neho oslabená
schopnosť porozumeniu obsahu a významu hovoreného slova. Vhľad do typických situácii a vzťahov
je obmedzený.

Z obsahu spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. 9P 91/2019 okrem iného vyplýva, že návrh na úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu podal otec a priložil k návrhu navrhovanú rodičovskú dohodu.
V rozhodnej dobe bol v tom čase čistý príjem otca od cca 400 do cca 700 EUR mesačne. Matka vo
vyjadrení k návrhu otca s podaným návrhom súhlasila. Popísala nezhody medzi rodičmi a aj početnosť
návštev otca maloletého dieťaťa od 3 – krát za mesiac (máj, jún, júl 2018), v mesiaci august 2018 bez

návštevy, v septembri a októbri 2018 - dvakrát a s postupným poklesom frekvencie návštev. A. podľa
matky nemal vytvorený vzťah k svojmu otcovi, A. ho nepoznal, lebo ho otec nedostatočne navštevoval.
O maloletého A. sa podľa matky viac zaujímali starí rodičia, zo strany otca.

Zo správy z prešetrenia pomerov vyplýva, že rodiča maloletého dieťaťa nežili v roku 2019 v spoločnej

domácnosti.DieťažilosmatkouvE.aotecurodičovvH..Matkauviedla,žepostupomčasubolinávštevy
otca maloletého dieťaťa čoraz sporadickejšie a na krátky čas. Matka uviedla, že sa otec neinformuje
omaloletomdieťati,ojehozdravotnomstaveapotrebách.Matkavnímalazotcovejstranymáloiniciatívy.
Viac sa o dieťa zaujímajú starí rodičia s otcovej strany. Záujem otca o dieťa je malý. Otec uviedol, že po
rozchode s matkou dieťaťa, zostal s dieťaťom v kontakte, pravidelne ho navštevoval, nosil mu potrebné

veci a venoval sa mu. Dieťa navštevoval priemerne raz za týždeň. Potom, ako si matka naša novú
známosť, sa komunikácia medzi nimi zhoršila, nedarilo sa mu dohodnúť na stretnutí s dieťaťom. Mal
záujem vytvoriť bližší vzťah s maloletým dieťaťom, ale nie je mu to umožňované zo strany matky. Kolízny
opatrovník navrhol styk otca s dieťaťom v prítomnosti matky, so zreteľom na nízky vek dieťaťa a otec
má s dieťaťom vybudovaný len zriedkavý osobný kontakt.

13. Súd rozhodoval podľa nasledovných právnych predpisov:

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len Zákon
o rodine), maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach,ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 97 Zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je
medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah.
Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. O
osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

Podľa § 98 Zákona o rodine osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do
zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb,
ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka
sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.

Podľa § 99 Zákona o rodine medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť
možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

Podľa § 100 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov,

ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo
osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené
predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len
manželia. Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so
súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony

alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Podľa § 101 ods. 1, 4 Zákona o rodine na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého
dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča
maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je

maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov. Ak je
maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.

Podľa § 102 ods. 1 Zákona o rodine, na a osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného
maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak

a)počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že
ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu
a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať
starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.

Podľa § 102 ods. 3 Zákona o rodine, súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1
dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na
ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká
vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

Podľa § 104 Zákona o rodine súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný
stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi
osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.

Podľa § 105 Zákona o rodine osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov
bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre
ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.

Podľa § 106 ods. 1 Zákona o rodine osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom

a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol
ustanovený súdomPodľa § 106 ods. 2 Zákona o rodine Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské
vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.

Podľa § 106 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to v záujme osvojenca, osvojitelia mu môžu sprostredkovať
prístupkinformáciámojehorodičochaleboposkytnúťinformácie,ktorýmidisponujú,akosobitnýpredpis
neustanovuje inak.

Podľa § 107 ods. 1 Zákona o rodine osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme

maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh
osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.

Podľa § 107 ods. 2 Zákona o rodine, zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné vzťahy medzi
osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak súd zistí, že
rodičia neplnia alebo nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností, rozhodne

o potrebných opatreniach podľa § 38 a 44.

Podľa § 108 Zákona o rodine osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe
oznámenia súdu.

Podľa § 109 Zákona o rodine, po uplynutí lehoty na zrušenie osvojenia podľa § 107 ods. 1 osvojenie
nebráni, aby osvojenec mohol byť znova osvojený.

Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej „CSP“), súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov,

ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou;
iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej „CMP“), účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie.

Podľa § 32 ods. 2 CMP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti.

Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

14. Predmetom konania bolo rozhodnúť o návrhu navrhovateľa, či sa stane osvojiteľom - ako manžel
matky - jej maloletého syna (osvojenca).

15. Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi.
Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri
výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.

Zmyslom osvojenia je vytvoriť pre dieťa pozbaveného prirodzeného rodinného prostredia, vhodnú

náhradu kompletnej milujúcej rodiny a tak zabezpečiť jeho zdravý vývoj.

Na osvojenie je potrebný súhlas obidvoch rodičov osvojovaného dieťaťa, ak Zákon o rodine
neustanovuje inak. V konkrétnej veci matka s osvojením jej manželom súhlasí, otec nesúhlasí.

Súd preskúmal, či rodič, ktorý s osvojením nesúhlasí, nespĺňa svojim správaním a vzťahom k dieťaťu
podmienky kvalifikovaného nezáujmu o dieťa, čoho výsledkom by mohol byť záver, že súhlas tohto
rodiča (otca) s osvojením manželom matky nie je potrebný.

Podľa Zákona o rodine na osvojenie (vo všeobecnosti) nie je potrebný súhlas rodičov (rodiča)

osvojovaného maloletého dieťaťa, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavoval skutočný záujem
o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevoval, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu
povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložil úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby
mohol osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak mu v prejavení záujmu nebránila závažná
prekážka.

Táto podmienka platí, aj vtedy, ak je navrhovateľom manžel matky.
Podľa názoru súdu, osvojením nemusí a nezaniká citová väzba dieťaťa k pôvodnému rodičovi a jeho
rodine (pokiaľ existuje). Citovú väzbu a blízky vzťah môže mať maloleté dieťa aj k osobám, s ktorými
nie je v príbuzenskom vzťahu.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že je prospešné pre maloleté dieťa, ak pochádza z viacčlennej
rodiny, teda ak má vo svojej rodine viacero osôb, ktoré sú mu oporou, a na ktoré sa môže obrátiť,
spoľahnúť.
Širšia rodina má v tomto kontexte priaznivý dopad na vývin a často aj na výchovu maloletého dieťaťa.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania – výsluchom navrhovateľa, matky a otca maloletého dieťa,
starých rodičov, kolíznej opatrovníčky a vykonaním listinných dôkazov zistil nasledovný skutočný stav
veci (skutočný stav veci, ku ktorému sa čo najviac snažil priblížiť, ako k ideálnemu cieľu), keďže „...
mimosporové konanie je ovládané zásadou zistenia skutočného stavu veci a je zrejmé, že podkladom
rozhodnutia súdu bude sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci.“ (Uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 2019, sp. zn. I. ÚS 438/2019-14):

Maloletý A. pochádza z družského vzťahu. Spočiatku rodičia žili v spoločnej domácnosti, neskôr matka
s dieťaťom opustili spoločnú domácnosť. Práva a povinnosti k maloletému dieťaťu boli upravené
rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 24. 6. 2019, sp. zn. 9P 91/2019. Návrh na súd podal otec.

Spočiatku sa otec stretával s maloletým A. podľa schválenej rodičovskej dohody súdom, postupom času
čoraz menej. Ak kolízna opatrovníčka v tomto konaní v správe s prešetrenia pomerov v domácnosti
rodičov uviedla, že postupom času boli návštevy otca maloletého dieťaťa čoraz sporadickejšie a na
krátky čas. Potom, ako si matka našla novú známosť, sa komunikácia medzi nimi zhoršila, „nedarilo“
sa otcovi dohodnúť na stretnutí s dieťaťom. Otec uviedol, že matka mu styk s dieťaťom neumožňovala.

Už v roku 2019 bolo v správe konštatované, že otec má s dieťaťom vybudovaný len zriedkavý osobný
kontakt.Matka nadviazala vzťah s navrhovateľom a asi po dvoch rokoch v júni 2024 s ním uzavrela manželstvo.
Z manželstva pochádza aj maloletý A., nar. v januári 2022. Medzi súrodencami je dobrý vzťah.

Matka maloletého dieťaťa s otcom dieťaťa nekomunikuje. Podľa matky, otec nemá dôvod nestretávať
sa s maloletým A..

V súčasnosti, v dôsledku zavinenia otca, nemá maloleté dieťa k nemu žiadny vzťah. Otec maloletého
syna nevidel od decembra 2021 – viac ako tri roky, čo uviedla matka a otec túto skutočnosť potvrdil.

Starí rodičia sa s maloletým dieťaťom pravidelne stretávajú.

Podľa názoru súdu, otec nevyvíja žiadnu iniciatívu, aby sa s maloletým dieťaťom pravidelne stretával
a budovali si medzi sebou vzťah. Otec o maloletom synovi nevie takmer nič (len, že trpí autizmom).
Nepozná ani jeho záujmy, kamarátov, lekárov, učiteľov v škôlke. Argument otca, že čaká, kým mu matka
povolí zobrať si syna domov k svojim rodičom, kde býva, a zlý vzťah medzi ním a matkou dieťaťa

neobstojí. Matka sama uviedla, že nebráni otcovi ani starým rodičom zo strany otca, aby sa s maloletým
A. stretávali. Otec sa nekontaktuje so synom ani inak (napríklad telefonicky, videohovorom), aj keď
v tejto súvislosti treba pripustiť, že so zreteľom na ochorenie dieťaťa je to sťažené alebo nemožné.
Darčeky maloletému dieťaťu nosia starí rodičia, ktorí uviedli, že časť z nich je od otca. Otec sa síce
môže dozvedieť informácie o dieťati prostredníctvom svojich rodičov, čo v žiadnom prípade nenahradí

bezprostrednú interakciu otec – maloleté dieťa. Súd nezistil žiadne relevantné prekážky, ktoré by otcovi
bránili pravidelne sa stretávať s maloletým A..

Maloleté dieťa otca nepozná, čo otec nepoprel. Naopak, za otca považuje navrhovateľa, s ktorým má
vybudovaný vzťah. Oslovuje ho otec. Považuje ho za otca, čo vyplýva aj zo správy psychologičky zo

dňa 7. 11. 2024. Maloletý A. má k navrhovateľovi vytvorený veľmi pozitívny vzťah. V zásade navrhovateľ
nahrádza starostlivosť otca, a to aj finančne. Otec podľa svedkov neprispieva na výživu dieťaťa ani sumu
60 EUR mesačne.

Otec potvrdil, že matka mu nebráni stretávať sa s maloletým synom. Pripustil, že so synom sa po

odchode matky zo spoločnej domácnosti, stretával čoraz sporadickejšie. Ako dôvod uviedol, že s matkou
dieťaťa sa nedá dohodnúť, že už to nemá význam. Čakal a čaká návrh od matky dieťaťa, že mu
umožní, aby chodil syn aj k nemu domov. Takýto návrh neprišiel, tak sa so synom nestretával. „Keď sa
dohodneme teraz tak teraz, keď to bude o rok, tak o rok.“.

Už v správe z prešetrenia pomerov v roku 2019 otec uvádzal, že má záujem vytvoriť bližší vzťah
s maloletým dieťaťom, ale nie je mu to umožňované zo strany matky. Kolízny opatrovník navrhol styk
otca s dieťaťom v prítomnosti matky, so zreteľom na nízky vek dieťaťa a otec má s dieťaťom vybudovaný
len zriedkavý osobný kontakt.

17. Súd bol povinný dôsledne a citlivo preskúmať všetky okolnosti súdenej veci, o to viac, že otec má
iba jedno dieťa (A.) a starí rodičia z otcovej strany jediného vnuka.

18.KeďžeotecsnávrhomnaosvojeniemaloletéhoA.manželommatkynesúhlasil,súddôsledneskúmal
aj vzťah otca a maloletého dieťaťa a aký záujem prejavuje otec o maloleté dieťaťa - v rámci hodnotenia

najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ako rozhodujúceho a nadradeného kritéria, pri rozhodovaní
o návrhu manžela matky.

19. Vnútorný, psychický vzťah rodičov k maloletému dieťaťu, možno objektivizovať najmä z vonkajších
prejavov rodičov, vnútorné prežívanie jedinca zostáva v zásade skryté.

20. Ustanovenie § 102 Zákona o rodine nadväzuje na predchádzajúce ustanovenia o súhlase rodičov
sosvojením,akohmotnoprávnejpodmienkeosvojeniaavymedzujekritéria,zaktorýchmožnoosvojenie,
ako najsilnejšiu formu zásahu do rodičovských práv , uskutočniť aj bez ich súhlasu.

Hoci zákon v zásade vyžaduje súhlas rodičov s osvojením, nezáujem rodičov o dieťa, v niektorých
prípadoch dosahuje kvalifikovanú intenzitu, keď u nich možno hovoriť o zániku pocitu zodpovednosti
za dieťa. Za týchto podmienok je ľahostajný a nežiaduci postoj k vlastnému dieťaťu, nezlučujúci sa
s prirodzeným vzťahom rodiča k dieťaťu, Zákon o rodine odôvodňuje úpravu, ktorá vo vzájomnejsúvislosti medzi rodičovskými právami a povinnosťami a záujmom dieťaťa, o zabezpečenie vhodného
výchovného prostredia, uprednostňuje záujem dieťaťa. Ide o zásadnú otázku dotýkajúcu sa osobného
statusu dotknutých osôb s ďalekosiahlymi následkami pre ďalšiu existenciu práv a povinností v takej

citlivej oblasti ako sú vzájomné vzťahy rodičov a detí.

Preto súd musel komplexne objasniť celkový postoj a vzťah otca k dieťaťu, situáciu v rodine, pomery
rodičov, dôvody, ktoré viedli otca k tomu, že sa o maloleté dieťa v zásade nezaujíma (o jeho správanie,
prospech, záujmy o jeho celkový vývoj.

Z foriem prejavu záujmu o dieťa musí vyplývať presvedčivý záver, že rodič má skutočný záujem starať
sa o dieťa. Takýto záujem je založený na rodičovskom cítení a musí sa prejaviť v určitom časovom
horizonte, inak pôjde o disfunkčný vzťah (rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 5CoP/27/2017).

Lehota 6. mesiacov bola bez akýchkoľvek pochybností v konkrétnom prípade naplnená a podstatne

prekročená.

Ak sa rodičia o dieťa osobne nestarajú, treba zisťovať a hodnotiť, či im v prejavovaní skutočného
záujmu o dieťa iným spôsobom, predovšetkým častejším osobným alebo písomným stykom nebránia
nejaké objektívne ospravedlniteľné prekážky (nezáujem rodičov musí byť zavinený, nestačí existencia

objektívneho stavu, ktorý nebol privodený rodičovskou nedbanlivosťou, nieto ešte úmyslom (R50/1985).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že otec maloletého dieťaťa neprejavoval v zákonnej
lehote 6 mesiacov skutočný záujem o maloleté dieťa (v skutočnosti takmer 3 roky). Osud dieťaťa mu
je v podstate ľahostajný. Vzťah medzi otcom a maloletým dieťaťom v podstate už neexistuje. Otcovi

v skutočnom záujme o maloleté dieťa nebránili objektívne prekážky. Ide až o tzv. absolútny nezáujem
rodiča o dieťa.

Naopak, na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že sú vytvorené určité citové väzby
medzi maloletým dieťaťom a starými rodičmi zo strany otca. Tieto väzby sú ale menej intenzívne ako

väzby maloletého dieťaťa a navrhovateľa - manžela matky. Ani citové väzby maloletého dieťaťa na
starých rodičov zo strany otca, tento veľmi deficitný vzťah otca a maloletého A. nezmenia a nenahradia
ho.

Rodičovský vzťah biologického otca k maloletému dieťaťu je podľa názoru súdu disfunkčný a deficitný

(takmer žiadny, najmä zo strany maloletého dieťaťa), otec sa dlhodobo nepodieľa na výchove dieťaťa, na
rozhodovaní o podstatných veciach dieťaťa, o dieťa sa v zásade nezaujíma, kontakt medzi nimi niekoľko
rokov absentuje. Otec je dlhodobo pasívny, bez akéhokoľvek náznaku zmeny vzťahu k maloletému
dieťaťu. V tomto smere ho už niekoľko rokov zastupuje manžel matky.

21. Námietka otca, že sa s maloletým dieťaťom dlhodobo nestretáva a nezaujíma sa oň, práve kvôli
matke dieťaťa (ktorá jednoznačne uviedla, že styku otca s dieťaťom nebráni), je irelevantná. Otec mohol
využiť napríklad podanie nového návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo návrh
na výkon rozhodnutia. Doteraz takýto návrh nepodal.

22. Súhlas biologického otca s osvojením jeho dieťaťa manželom matky preto súd nevyžadoval, lebo
konštatoval, že otec sa správa k maloletému dieťaťu tak, že toto správanie možno vyhodnotiť ako
kvalifikovaný nezáujem, blížiaci sa k tzv. totálnemu nezáujmu. Namiesto neho dal súhlas s osvojením
súdom ustanovený procesný opatrovník. Biologický otec svojím zavineným konaním naplnil podmienky
na postup súdu podľa ustanovenia § 102 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v súvislosti s ustanovením

§ 100 ods. 3 Zákona o rodine.

23. Názor dieťaťa sa súdu objektívne nepodarilo zistiť, nielen so zreteľom na jeho nízky vek, ale aj
v dôsledku atypického autizmu, ktorým trpí a ľahkú duševnú zaostalosť. Dieťa nie je schopné posúdiť
dosah osvojenia, ani pochopiť význam predmetného konania. Priamy názor dieťaťa sa pokúsila zistiť

kolízna opatrovníčka, avšak bezúspešne. Súd však názor dieťaťa zistil nepriamo z toho, ako sa dieťa
k navrhovateľovi správa, ako ho vníma (k postavičke otca napísalo meno navrhovateľa). Je spokojné
a šťastné aj podľa názoru svedkyne Je nesporné, že dieťa biologického otca ani nepozná. Podľa názoru
súdu sú podmienky na osvojenia manželom matky splnené.24. Matka maloletého dieťaťa s návrhom súhlasí. S návrhom súhlasila aj kolízna opatrovníčka, ktorá
dala súhlas s osvojením maloletého dieťaťa manželom matky.

25. Navrhovateľ – manžel matky v zásade už niekoľko rokov plní úlohy vo vzťahu k maloletému dieťaťu,
namiesto otca. Obidvaja sa navzájom dobre poznajú. Býva aj s matkou maloletého dieťaťa a maloletým
A. (pochádzajúcim z manželstva) v spoločnom rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve.

26. Navrhovateľov zdravotný stav je dobrý, umožňuje mu osvojenie maloletého dieťaťa. Vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by zdravotný stav osvojenca a osvojiteľa bol v rozpore s účelom
osvojenia. Podľa matky, kolíznej opatrovníčky a intervenujúcej psychologičky trpí maloletý A. atypickým
autizmom, s ľahkou duševnou zaostalosťou. Iné ochorenia dieťaťa preukázané neboli. Lekárska správa
nekonštatuje ochorenie maloletého dieťaťa, ktoré by bránilo osvojeniu.

27. Navrhovateľ je bezúhonný, zamestnávateľom hodnotený kladne. Jeho príjem a majetkové pomery
mu umožňujú aj materiálne sa postarať o maloletého A.. Osvojením nedôjde k zníženiu životnej úrovne
rodiny ani ohrozeniu vyživovacej povinnosti k maloletému A.. Je občanom Slovenskej republiky, s úplnou
spôsobilosťou na právne úkony. Spôsob života navrhovateľa (pravidelný príjem z pracovného pomeru,
starostlivosť o rodinu, bez negatívnych poznatkov k jeho osobe), mu umožňuje osvojiť si maloleté dieťa

jeho manželky a zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Osobnostné a morálne
predpoklady na osvojenie maloletého dieťaťa spĺňa. Iné osoby v rodine navrhovateľa (v rodinnom dome)
nebývajú.

28. Taktiež vekový rozdiel medzi navrhovateľom a maloletým dieťaťom je primeraný.

29. Pohnútky manžela matky na podanie návrhu sú súdu pochopiteľné – nezáujem biologického otca
omaloletédieťaajehozáujemvytvoriťspoločnúrodinu,ktorejsúčasťoubudeajformálne,nielenfakticky,
maloletý A.. Taktiež je dôležitý fakt, že maloleté dieťa považuje manžela matky za otca, aj manžel
matky považuje dieťa za svojho syna, čo prejavujú konkrétnym správaním voči sebe. Navrhovateľ pozná

maloleté dieťa na základe dlhodobého spolužitia (vrátane zdravotného stavu maloletého A.). Chce, aby
boli kompletná rodina s rovnakým priezviskom, aby A. mohol aj zastupovať ako rodič, napr. v škole,
u lekára.

30. Nezanedbateľnou skutočnosťou, na ktorú súd prihliadol, je aj súrodenecká väzba medzi maloletým

A. a maloletým A.. Názor maloletého A. súd nezisťoval, pre jeho útly vek.

31. Osvojením manželom matky získa maloleté dieťa aj formálne (nielen materiálne – ktorý už fakticky
má) aj mužský vzor od muža, ktorý oň má riadny záujem. Rovnako získa zlepšenie sociálnych,
právnych a osobných pomerov maloletého dieťaťa a stabilné prostredie, v ktorom sa môže vyvinúť v

plnohodnotného člena spoločnosti.

32. Maloletý A. podľa názoru súdu je dieťa, ktorému bude osvojenie manželom matky na prospech –
v jeho záujme. Spĺňa aj vekovú podmienku. Osvojením sa bude zúčastňovať na výhodách, vyplývajúcich
z toho, že žije v domácnosti rodiča a jeho manžela (R 41/1964).

33. Osvojením maloletého dieťaťa manželom jej matky sa vytvorí právny rámec už existujúceho
faktického stavu, keď manžel matky s matkou dieťaťa spoluvytvára maloletému dieťaťu kompletné
rodinné prostredie, podieľa sa na jeho výchove a starostlivosti. Pokiaľ ide o ostatné zákonné podmienky
osvojenia, na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že i tieto sú splnené.

34.Navrhovateľjebezúhonný,nebolpreukázanéžiadnenegatívnepoznatkyojehoosobe.Súdkzáveru,
že navrhovateľ má tiež osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné i morálne) na osvojenie dieťaťa a
spôsobom svojho života zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.

35. Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou a matkou maloletého dieťaťa v zásade potvrdili aj svedkovi –
starírodičiamaloletéhodieťaťazotcovejstrany.Uviedli,žeotecsadlhodobonestretáva(matkamuvtom
nebráni) s dieťaťom ani inak, darčeky mu posiela výnimočne. Dokonca za syna platia časť výživného.Ako príčinu tohto stavu svedkovia uviedli zlý vzťah medzi otcom a matkou maloletého dieťaťa. Dieťa
je teraz spokojné.

36. Keďže návrh navrhovateľa – manžela matky maloletého dieťaťa bol dôvodný, osvojenie
navrhovateľom je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, súhlasila s ním aj matka maloletého dieťaťa
a kolízna opatrovníčka (ktorá udelila súhlas na osvojenie za otca dieťaťa), súhlas otca maloletého
dieťaťa nebol potrebný a boli splnené aj všetky ostatné zákonné podmienky na osvojenie maloletého A.
manželom matky, súd návrhu navrhovateľa vyhovel.

37. Maloletý A. bude mať priezvisko osvojiteľa - F.. Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti
medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Okrem iného, zaniká aj vyživovacia povinnosť biologického
otca k maloletému dieťaťu. Keďže je osvojiteľ manželom matky osvojenca (ako je v tomto prípade),
príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.

Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, do šiestich
mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj
bez návrhu.

Ak je to v záujme osvojenca, osvojitelia mu môžu sprostredkovať prístup k informáciám o jeho rodičoch

alebo poskytnúť informácie, ktorými disponujú, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.

38. Navrhovateľ bude zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa, v knihe narodení MATRIČNÉHO

ÚRADU ŽIAR NAD HRONOM, vo zväzku 36, ročník 2017, strana 25, poradové číslo 603, namiesto otca
maloletého dieťaťa – G. B., nar. XX. XX. XXXX.

39.TýmtorozsudkomsúdzrušilrozsudokOkresnéhosúduMartinzodňa24.6.2019,sp.zn.9P91/2019,
pretože došlo k podstatnej zmene pomerov tak, ako ich súd konštatoval v predchádzajúcej časti tohto

rozsudku.

40. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak
– generálne ustanovenie CMP.

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch,
ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu
strán v konaní.

V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na náhradu
trov konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

Súdpoukazujenato,ževtýchtokonaniachsúdzúradnejpovinnostizisťujeskutočnýstavveciavkonaní
sa uplatňuje vyšetrovacia zásada. Návrh na začatie konania môže matke spísať aj príslušný ÚPSVaR,

kde matke poskytnú a ďalšie poradenstvo. Preto nie je nevyhnutné, aby matka bolo v konaní zastúpená
právnym zástupcom.

Účastníci konania si nárok na náhradu trov konania ani neuplatnili.Pretosúdrozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,vsúladesustanovením
§ 52 CMP, bez aplikácie § 55 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia (§ 120 CMP):

V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté

dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo
vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv
a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo
veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.