Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/111/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010855
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2322010855.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej
a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX, pre zločin úžery podľa § 235 ods. 1, ods.4 písm.b) Trestného zákona, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 22.októbra 2024 v Trnave, prejednal odvolanie okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26. februára 2024, č.k. 1T/56/2022-199, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta napadnutým rozsudkom zo dňa 06.02.2024 sp.zn.1T/56/2022-199 rozhodol
(,,citácia“)“ ,, podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom
C., D. E. XXX/XX spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galante zo zločinu úžery podľa § 235 ods. 1,

ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

presne nezisteného dňa v roku 2013 na presne nezistenom mieste v meste Galanta uzavrel ústnu

dohodu so F. B., narodeným XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX/XX, o poskytnutí finančnej
hotovosti vo výške 50,- Eur s podmienkou, že mu F. B. nasledujúci mesiac vráti finančnú hotovosť aj s
úrokmi 100 %, teda vo výške 100,- Eur, pričom mal vedomosť o tom, že F. B. je bez domova a bez stáleho
príjmu, a od tej doby až do presne nezisteného dňa v roku 2021 opakovane dal sebe poskytnúť finančnú
hotovosť v celkovej výške minimálne 300,- Eur, ktorú mali tvoriť úroky z pôžičky 50,- Eur, ktorú sumu
za poškodeného F. B. zaplatil A. B. G. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. E., pričom uvedené

finančné prostriedky vymáhal A. B. od poškodeného F. B. od roku 2013 až do 2021 opakovane pod
hrozbou bezprostredného násilia, pod hrozbou násilia ho nútil, aby mu neprimerané úroky zaplatil, a
keď F. B. nemal peniaze, tak sa mu A. B. vyhrážal ujmou na zdraví so slovami „ak nezaplatíš, dostaneš
na hubu",

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.“

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 199-207 spisu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote, a to ihneď na hlavnom pojednávaní po vyhlásení
rozsudku, zahlásil odvolanie okresný prokurátor v neprospech obžalovaného ( č.l.198).

Obžalovaný sa vzdal práva na podanie opravného prostriedku č.l.198 spisu.Okresný prokurátor odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa 15.04.2024, doručeným okresnému
súdu dňa 16.04.2024 (č.l.211-212 spisu). Po úvodnej rekapitulácii záverov napadnutého rozsudku
namietal, že okresný súd viedol výsluch poškodeného F. B. na hlavnom pojednávaní (ale aj výsluchy

svedkov G. H. a J. K.) v prítomnosti obžalovaného, kde vzhľadom na okolnosti prípadu, v ktorom ide o
podozrenie z trestného činu úžery, kde už v prípravnom konaní poškodený a svedkovia, menili výpovede
po vznesení obvinenia, pričom z obsahu výsluchov vyplývalo podozrenie, že po vznesení obvinenia
mohli byt' ovplyvnení obžalovaným, bola daná obava, že poškodený, resp. svedkovia nevypovedia
pravdu, preto mali byt' výsluchy vedené v neprítomnosti obžalovaného v zmysle § 262 Trestného

poriadku,resp.súdmalvyhodnotiť,činepriznápoškodenémuasvedkompostavenieobzvlášťzraniteľnej
obete a realizovať výsluchy na súde v zmysle § 262a Trestného poriadku.

Poškodený následne v prítomnosti obžalovaného odoprel vypovedať, čo odôvodnil tým, že by si mohol
privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania, hoci je zrejmé, že takéto nebezpečenstvo si mohol privodiť
už svojimi skoršími výpoveďami, pri ktorých bol rovnako poučený o práve odoprieť vypovedať a

napriek tomu vypovedať neodoprel. Preto sa odopretie výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní
nejaví ako zákonné - poškodený už svojimi predchádzajúcimi výpoveďami mohol privodiť a aj privodil
obžalovanému trestné stíhanie a teda v prípade nepravdivosti týchto jeho usvedčujúcich výpovedí,
by si už zároveň privodil nebezpečenstvo vlastného trestného stíhania z dôvodu krivých výpovedí, a
toto nebezpečenstvo, si už potom nemohol nanovo privodiť jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní.

Následne nezákonné odopretie výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní viedlo súd k čítaniu
zápisnice o skoršej výpovedi poškodeného z prípravného konania, pričom však súd neumožnil čítanie
tej zápisnice, v ktorej poškodený jednoznačne usvedčoval zo skutku obžalovaného, ale vyselektoval len
tú zápisnicu (po vznesení obvinenia), v ktorej poškodený zmenil výpoveď tak, že najskôr uviedol, že
predtým vypovedal nepravdivo, aby bol obžalovaný trestne stíhaný.

Súd pritom selektoval len uvedenú časť výpovede poškodeného a bližšie sa nezaoberal tou časťou, kedy
po doplňujúcich otázkach vyšetrovateľa z odpovedí poškodeného vyplynulo podozrenie, že poškodený
zmenil výpoveď až po tom, ako sa obžalovaný dozvedel o jeho obvinení, poškodený potvrdil, že
obžalovaný sa s ním kontaktoval a napokon poškodený uviedol aj to, že pravdivá je verzia jeho výpovede
z 20.01.2022 (teda usvedčujúca výpoveď z pred vznesenia obvinenia).

Poškodený teda po prvotnom vyjadrení, že na obžalovaného uviedol nepravdivé informácie, po
doplňujúcich otázkach vyšetrovateľa pripustil, že obžalovaný ho ovplyvňoval a napokon potvrdil, že bolo
pravdou to, čo uvádzal prvýkrát, resp. pred vznesením obvinenia.
Obdobné nedostatky sa potom týkajú aj výsluchu svedka H. na hlavnom pojednávaní, ktorý bol rovnako
vykonaný v prítomnosti obžalovaného, hoci svedkyňa K. (sestra poškodeného B.) už v prípravnom

konaní 23.06.2022 vypovedala, že obžalovaný ju ovplyvňoval, aby zmenila svoju pôvodnú výpoveď,
pričom z jej výpovede vyplynulo tiež to, že svedok H. (jej druh) sa bál obžalovaného a tento sa mu
vyhrážal.
Skutočnosť, že poškodení a svedkovia mali strach z obžalovaného vyplynula aj z prečítanej výpovede
svedka K. H., ktorý vo veci podal trestné oznámenie.

Na súde prečítaná výpoveď samotného poškodeného F. B. z 20.04.2022, v časti, že obžalovanému
chcel spraviť zle a uviedol na neho nepravdivé informácie, aby bol trestne stíhaný, nekorešponduje so
zadokumentovaným priebehom prípravného konania, nakoľko poškodený B. vo veci neinicioval trestné
stíhanie, ale trestné oznámenie podával K. H., ktorý bol priamym svedkom, ako sa obžalovaný nevhodne
choval k poškodenému, pričom o problémoch s obžalovaným sa K. H. dozvedel od svedkyne K., čo až

následne potvrdil poškodený B..
Vysvetlenie poškodeného B., že chcel výpoveďou spraviť zle obžalovanému, tak nekorešponduje so
zdokumentovanou chronológiou prípadu a tiež s ňou nekorešponduje výpoveď svedka G. H. na hlavnom
pojednávaní, že celé si to vymyslel B., ktorý svedka nahováral na prvotnú výpoveď, pretože trestné
stíhanie bolo začaté na základe oznámenia K. H., ktorý mal informácie najskôr od svedkyne K. a až

následne mu túto verziu potvrdil aj poškodený B..
Súd nesprávne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, neumožnil vykonať všetky navrhnuté dôkazy prokurátorom
(najmä čítanie zápisníc z výsluchov pred vznesením obvinenia), nesprávne umožnil odmietnutie
výpovede poškodeného priamo na hlavnom pojednávaní, čo vyústilo do toho, že všetky vykonané
dôkazy vyhodnotil výlučne v prospech obžalovaného, bez prihliadnutia na usvedčujúce dôkazy. Bolo

preukázané, že jednotlivé osoby mali z obžalovaného strach a tento ich mal ovplyvňovať, s cieľom
uniknúť tak trestnej zodpovednosti.Na základe uvedeného mala okresná prokuratúra za to, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku, prišlo k takým chybám, ktoré mohli viesť k neúplnosti skutkových zistení, resp. k
pochybnostiam o ich správnosti, pričom je potrebné opakovať výsluchy osôb, ktoré mohli byt' ovplyvnené

obžalovaným, a ktoré z neho mohli mat' strach, a preto navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1
písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil, a aby vec podľa § 322 ods. 1
Trestného poriadku s poukazom na § 322 ods. 4 písm. a) Trestného poriadku vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Konanie na odvolacom súde.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Krajský súd ako odvolací súd skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného

poriadku bol povinný skúmať, či odvolanie okresného prokurátora alebo obžalovanej boli podané včas
(§ 309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či
nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312 a § 313
Trestného poriadku), alebo či neboli podané proti výroku proti ktorým nie je prípustné (§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku).

Krajský súd podané odvolanie preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
a tak zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Krajskýsúdvovecivykonalverejnézasadnutiezaprítomnostiprokurátorakrajskejprokuratúryaobhajcu
obžalovaného. Obžalovaný bol na termín verejného zasadnutia riadne predvolaný. Predvolanie prevzal

dňa 16.09.2024. Obžalovaný písomným podaním zo dňa 17.10.2024 predloženým obhajcom na
verejnom zasadnutí požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti, čo krajský súd
akceptoval.
Prokurátor krajskej prokuratúry v súlade s písomným odôvodnením odvolania navrhol, aby krajský súd
zrušil rozsudok I. stupňového súdu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného považuje rozhodnutie súdu I. stupňa za správne a zákonné. Je toho názoru, že
vykonaným dokazovaním neboli preukázané prakticky žiadne skutočnosti uvádzané v obžalobe a za
danej dôkaznej situácie nemohol súd inak rozhodnúť preto navrhuje, aby krajský súd podľa § 319
Trestného poriadku odvolanie ako nedôvodné zamietol.
K oslobodzujúcemu výroku

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.
Pokiaľ ide o napadnuté výroky o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, krajský súd v prvom rade
konštatuje, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na
objasnenie skutkového stavu veci a následne vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne ako i v súhrne

podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a tak dospel k správnemu záveru, že nebolo
jednoznačne a bez pochýb preukázané, že sa žalovaný skutok stal.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonaní dokazovania a zhodnotení
vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti nebolo jednoznačne, bez dôvodnýchpochýb preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry Galanta, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný. V prípade výpovedi svedkov F. B., G. H., K. H. a J. K., v rámci ktorých usvedčovali
obžalovaného zo žalovaného skutku sú po obsahovej stránke nejednoznačné a rozporné. V tejto

súvislosti poukazuje aj na dodatočne zmenené výpovede niektorých svedkov, avšak už v prospech
obžalovaného A. B.. Okresný súd nemal žiadnym relevantným dôkazom za preukázané, že svedkovia
zmenili výpovede zo strachu pred obžalovaným A. B.. V prípade, ak majú slúžiť výpovede svedkov,
ako dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, musia byť tieto dôkazy jasné, logické, zrozumiteľné,
presvedčivé, vierohodné, nemenné a zároveň nesmú byť inými dôkazmi spochybniteľné či dokonca

vyvrátené. Predovšetkým sa súd zaoberal výpoveďou samotného poškodeného F. B.. Z hľadiska
posúdenia jeho osoby a vierohodnosti nemohol prehliadnuť skutočnosť, že svoju výpoveď menil a
zavádzal. Navyše, táto je sama o sebe vnútorne rozporná, nepresvedčivá a nejednoznačná. Tento
záver súd zastáva aj v prípade učinených výpovedi svedkyne J. K.. V prípade svedka G. H., svedok
svoju výpoveď v prípravnom konaní menil, na hlavnom pojednávaní uviedol, že B. si to celé vymyslel,
nemá poznatky o tom, že B. B. požičal peniaze. Keďže výsledky vykonaného dokazovania pred súdom

nevyznievajú jednoznačne, a nebola zistená ucelená reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z
ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný a jednoznačný záver, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
A. B. stíhaný, súd s poukazom na zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného)
podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného A. B. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galante
zo zločinu úžery podľa § 235 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.

zák. a zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný .

V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok. Okresný súd v potrebnej miere vysvetlil, na

základe akých právnych úvah rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby postupom podľa §
285 písm. a) Trestného poriadku a jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia a právne
závery. Krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, že z vykonaných dôkazov, či už išlo
o výsluchy poškodeného a svedkov, alebo listinné dôkazy, žiaden jednoznačne nepreukázal, že by
obžalovaný finančné prostriedky vymáhal od poškodeného F. B. od roku 2013 až do 2021 opakovane

pod hrozbou bezprostredného násilia a pod hrozbou násilia ho nútil, aby mu neprimerané úroky zaplatil,
a keď B. nemal peniaze, tak sa mu obžalovaný vyhrážal ujmou na zdraví so slovami ,, ak nezaplatí ,,
dostaneš na hubu“.

Krajský súd dodáva, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov

tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom
celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania
obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť
založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal žalovaný skutok
a že ho spáchal obžalovaný.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom

prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie
citovanom ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013)

Každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie vo veci musí byť v súlade s uvedenou zásadou spoľahlivo
preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať žiadnu pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci
preto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky
dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť

iného alebo opačného záveru. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti
o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod
obžaloby pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného.
(porovnaj uznesenie Naj-vyššieho súdu SR sp. zn. 6To/8/2018 z 20. februára 2019).Kvykonanémudokazovaniujepotrebnéuviesť,žetrestnékonaniezačalonazákladeoznámeniasvedka
K.H.,ktorýtakurobilpotom,akoneznámaosobamužskéhopohlavia,vovekusido30rokov,cigánskeho

etnika sa začala nevhodne chovať a po verbálnom konflikte na neho zaútočila a neskôr zavolala posilu,
teda ženy, ktoré na svedka útočili. Zavolal policajtov, ktorí po príchode na miesto urobili poriadok. Po
tomto odišiel na políciu a podal trestné oznámenie a to z toho dôvodu, že mu J. K. K. povedala, že
musia splácať nejaké nezmyslené úroky, nakoľko F. si požičal peniaze pre svedka neznámeho muža.
F. B. verziu J. potvrdil, že G., ktorý chodí do roboty, musel tomu neznámemu mužovi odovzdať časť

výplaty. Keďže sa oni báli oznámiť uvedené skutočnosti, rozhodol sa podať oznámenie, keďže sa ich
nebojí a nechcel aby v tom konaní pokračovali a skoro zatiahli do prúseru aj jeho. Z jeho strany to bola
čiastočne pomsta, teda lepšie povedané satisfakcia. On konkrétne nevidel nič, mal len informácie od
J. a od F.. Oni ho o podanie trestného oznámenia nežiadali, urobil tak z vlastnej hlavy. O akú požičanú
sumu malo ísť a koľko žiadal naspäť o tom nevedel vôbec. Na jeho rozhodnutie podať oznámenie mal
99 percent vplyv konflikt a to, že ho bezdôvodne skoro zatiahli do kriminálu.

Pokiaľ ide o výpoveď poškodeného F. B., táto nebola presvedčivá, nakoľko ju počas prípravného konania
menil a na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať, nakoľko by si svojou
výpoveďou privodil trestné stíhanie. Okresný súd správne na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď
poškodeného z prípravného konania, ktorá bola vykonaná kontradiktórnym spôsobom, teda po vznesení

obvinenia za prítomnosti obhajcu zo dňa 20.04.2022 ( č.l. 90-105) spisu. Z výpovede poškodeného
v prípravnom konaní vyplýva, že obžalovanému A. B. chcel urobiť zle, preto na neho uviedol nepravdivé
informácie, aby bol trestne stíhaný. Je pravda, že A. B. mu v minulosti požičal peniaze vo výške
300,- eur, ktorú sumu A. vrátil G. H., a to na splátky na 6x po 50,- eur. Párkrát bol aj on prítomný
pri odovzdaní finančnej hotovosti. Na otázku vyšetrovateľa, ako vie vysvetliť, že počas výsluchov

opakovane,naposledydňa20.01.2022uviedolúplneodlišnúverziu,uviedol,že,,ontochcestiahnuť,aby
nemal problémy“. Svoju predchádzajúcu výpoveď si nepamätá, lebo je alkoholik. Po prečítaní výsluchu
z 20.01.2022 uviedol, že to čo čítal vyšetrovateľ je pravda. Na otázku, či poškodeného od 20.01.2022
kontaktoval obvinený uviedol, že áno, videl ho pri Tescu a obvinený mu dal 2 eurá. Na otázku, prečo
po doručení uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému dňa 28.02.2022 sa bez predvolania tri dni po

sebe dostavil na políciu, aby zmenil svoju výpoveď, odpovedal, že preto, lebo spravil sprostosť. Nikto ho
nato však neupozornil, to on sám od seba. Na otázku vyšetrovateľa, či obvinený pri stretnutí žiadal, aby ,,
stiahol výpoveď, resp. aby zmenil výpoveď “, svedok odpovedal ,, Nie nechcel“. Obvinený mu viackrát
požičal peniaze a on mu musel vždy vrátiť viac, bolo to tak, ako čítal vyšetrovateľ, teraz sa už vyrovnali
a nemá čo riešiť. Už nechce odpovedať na ďalšie otázky, chce to stiahnuť. Presne nevie, koľko mu A. B.

požičal, ale všetko vrátil. Nepamätá si, koľko to bolo. A. B. sa mu vyhrážal, uviedol, že keď mu nevráti
peniaze, že dostane. Peniaze musel vrátiť aj s úrokmi. Keď si požičal 50,-Eur musel vrátiť 100,-Eur.

K odvolacej námietke prokuratúry k prečítaniu výpovede poškodeného L. B. len po vznesení obvinenia
krajský súd uvádza, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo na určitú kvalitu

súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti
konania a „rovnosti zbraní". Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacej „rovnosti zbraní" je, aby
všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a
reagovať na protiargumenty protistrany. Kontradiktórnosť sa považuje za všeobecný právny princíp
konania, za pravidlo procesného práva ovládajúci každý súdny proces. Spolu s právom na obhajobu

je jeho základným princípom. Bez neho vôbec nemožno hovoriť o procese, keď podstatou procesu je
konfrontácia dvoch strán, z ktorých každá musí mať možnosť vyjadriť sa, popierať návrhy, argumenty a
dôkazy druhej strany a predkladať vlastné. Ide o jednu z hlavných záruk súdneho konania. Neexistuje
spravodlivosť bez kontradiktórnej diskusie a čím skôr k nej dôjde, tým väčšia je nádej na objektívnosť.
Kontradiktórna diskusia je kráľovskou cestou pri hľadaní pravdy. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Tdo/28/2020 z 13. januára 2021)

Právo obvineného, resp. jeho obhajcu zúčastniť sa na úkonoch počas prípravného konania a byť
tak priamo osobne prítomný pri vykonávaní dôkazov a mať možnosť ihneď počas prebiehajúceho
úkonu sa k nemu vyjadriť, príp. ho namietať alebo vysloviť protiargument, predstavuje jednu z garancii

kontradiktórnosti v prípravnom konaní. Takýmto spôsobom je zaručené, aby obvinený mal možnosť v
rámci kontradiktórnej diskusie podrobiť dôkazy svojej vlastnej kritickej previerke.Krajský súd vzhľadom k vyššie uvedenému je toho názoru, že postup okresného súdu na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 14.11.2022 ( č.l.165), potom ako poškodený B. odmietol vypovedať ( nakoľko
by si svojou výpoveďou mohol privodiť trestné stíhanie), keď prečítal výpoveď poškodeného F. B.

z prípravného konania zo dňa 20.04.2022 (č.l.90-105) vykonanú potom ako bolo vznesené obvinenie A.
B. a odmietol prečítať výpoveď poškodeného pred vznesením obvinenia ( zo dňa 20.01.2022 č.l.36-51)
bol správny z záujme zachovania práva obvineného na obhajobu ( práva na kontradiktórny postup),
pretože výpoveď poškodeného B. mala byť vo výraznej miere rozhodujúcim dôkazom, teda podstatne
významným pre rozhodnutie a obžalovaný má právo aspoň raz kontradiktórnym spôsobom vypočuť

svedka (odôvodnené od čl.6 ods.3 písm.d) Dohovoru).

K odvolacej námietke okresnej prokuratúry, že odmietnutie výpovede poškodeného B. na hlavnom
pojednávaní sa nejaví ako zákonné, pretože poškodený už svojimi predchádzajúcimi výpoveďami mohol
privodiť nebezpečenstvo vlastného stíhania, krajský súd uvádza, že právo svedka odoprieť výpoveď ak
by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe ( § 130 ods. 2 veta prvá Tr.

por.) je dôsledkom ústavnej ochrany ( čl.47 ods.1 Ústavy SR) a táto má prednosť pred dosiahnutím
účelu trestného stíhania (§ 1 Tr. por.), a to aj vtedy ak by v dôsledku jej uplatnenia dokazovanie v
konkrétnej veci trpelo dôkaznou núdzou. Preukázanie splnenia tejto podmienky sa od oprávnenej
osoby nevyžaduje ( A. M., komentár Ústavy SR). Svedok, ktorý v prípravnom konaní vypovedal
a neskôr sa na hlavnom pojednávaní rozhodne inak, odvolávajúc sa na svoje zákonné oprávnenie -

odmietnuť vypovedať, jeho odmietnutie vypovedať treba rešpektovať. Okresný súd správne postupoval,
keď poškodeného riadne poučil a po vyjadrení poškodeného, že odmieta vypovedať zistil dôvod, pre
ktorý odmieta vypovedať, ktorým bolo privodenie nebezpečenstva trestného stíhania, toto vyjadrenie
rešpektoval a prečítal výpoveď poškodeného z prípravného konania.

K objasneniu žalovaného skutku neprispela ani výpoveď svedka G. H., ktorý na hlavnom pojednávaní
vo svojej výpovedi uviedol, že on vie, že v prípade obžalovaného A. B. si to K. H. vymyslel. B. ho
nahováral, aby povedal, že obžalovaný mu požičal 300,- Eur, a že namiesto neho bude B. vracať peniaze
2 x po 100,- Eur a 2 x po 50,- Eur a to v priebehu 3-4 mesiacoch. Taktiež ho B. nahováral na to, že
aby povedal, že keď peniaze odovzdá obžalovanému, tak mu tieto peniaze B. vráti, keď bude dostávať

peniaze v hmotnej núdzi. S návrhom B. súhlasil, pretože je jeho spolubývajúci, bývajú v spoločnej
domácnosti. On nemá poznatky o tom, či obžalovaný požičal nejaké peniaze B.. On žiadne peniaze
obžalovanému reálne neodovzdal. K zmenenej výpovedi uviedol, že je pravdou, čo vypovedal pred
súdom. Nikto ho nenahováral, ako má vypovedať na súde. Pokiaľ ide o výpovede svedka z prípravného
konania tieto neboli konzistentné, nakoľko si odporovali a nepodporili tvrdenia poškodeného o výške a

spôsobe odovzdania peňazí obžalovanému.

Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne J. K. na hlavnom pojednávaní bez udania dôvodu odmietla vypovedať,
preto bola jej výpoveď z prípravného konania prečítaná podľa §263 ods.3 písm.c) Tr. poriadku.. Okresný
súd prečítal výpoveď svedkyne zo dňa 31.01.2022 (č.l.57-61) a zo dňa 23.06.2022 ( č.l.106-114).

Kontradiktórne bola vykonaná iba výpoveď zo dňa 23.06.2022, na ktorú aj krajský súd prihliadol. Vo
výpovedi zo dňa 23.06.2022 na začiatku výsluchu uviedla, že nechce vypovedať. Na opakované otázky
vyšetrovateľa sa svedkyňa rozplakala a uviedla, že nechce vypovedať, lebo sa bojí. Na ďalšie otázky
vyšetrovateľa nereagovala. Následne na otázku, či požičiaval A. peniaze niekomu, ak áno komu a za
akých podmienok, svedkyňa kývla hlavou, že áno. Svedkyňa následne uviedla, že sa nechce k tomu

vyjadrovať a neverí nikomu. Na otázky vyšetrovateľa, ,, či A. B. požičiaval peniaze? Svedkyňa kýva
hlavou, že ,,áno“. Následne svedkyňa uviedla ,,Bojím sa, bojím“. Na otázku ,, Kto bol za Vami za takým
účelom ?“ Svedkyňa uviedla ,,A..“ Ďalej uviedla, že A. B., keď bol s deťmi vonku ju zastavil a požiadal ju,
aby to povedala inak, že to nie je pravda. Na otázku vyšetrovateľa, ,,že obvinený od Vás chcel, aby ste
vypovedali v jeho prospech?“, svedkyňa uviedla ,,zabijú ma tam.“ Jej brat, keď bol opitý jej povedal, že

B. požičiava každému peniaze. Požičal aj jej bratovi, ale nevie koľko. Vyhrážal sa bratovi, že ,,rozkope,
rozbije mu papuľu.“ G. H. zaplatil B., ale nevie koľko.“ Od H. žiadal zaplatiť A.. Peniaze H. odovzdal
doma. Na otázky vyšetrovateľa svedkyňa odpovedá,, da, smatrila,“ kýva hlavou. Svedkyňa uviedla, že
je chorá, ale niečo jej dáva silu. Následne na otázky obhajcu obžalovaného uviedla, že trpí duševnou
chorobou schizofréniou, žije v rozprávkach. Ona už nevie, čo je pravda. G. N. jej spieva, že pravda

zvíťazí. Sama nevie kto je. Ona si už presne nepamätá, ako jej brat dával peniaze B., mala halucinácie,
bola vo všelijakých stavoch. Teraz berie lieky a je dobre. Na otázku, či bola svedkom toho, že sa A. B.
vyhrážal F. B. svedkyňa uviedla, že áno, cez okno sa pozerala. Bolo to na dvore. Videla ale nepočula.S osobou K. H. sa pozná, ale nestretávajú sa. B. dával mesačne celú podporu. Ona odovzdanie peňazí
nevidela, B. jej to len povedal, ale mohol to aj prepiť.
Krajský súd dodáva, že prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, musí z

hľadiska preukázania zavinenia obvineného (vo vzťahu k stíhanému skutku) vziať do úvahy závažnosť
výpovede svedka v prípravnom konaní a existenciu nebezpečenstva, že výsluch svedka pred súdom
nebude možné vykonať, vrátane možnosti podstatnej zmeny výpovede svedka v konám pred súdom.
V záujme preukázania dôvodnosti postavenia obvineného pred súd (§ 234 ods. 1 Trestného poriadku)
treba vykonať dôkazy v prípravnom konaní tak, aby tieto boli použiteľné aj v konaní pred súdom, lebo

v opačnom prípade prokurátor berie na seba riziko, že v prípade porušenia zásady kontradiktórnosti v
prípravnom konaní, nebude môcť výpoveď svedka v konaní pred súdom reálne použiť.
Na margo odvolacej námietky okresného prokurátora krajský súd dodáva, že ak už v prípravnom
konaní z výpovedí svedkov vyplynulo, že títo menia svoje výpovede vplyvom obvineného, nič nebránilo
prokurátorovi, aby využil ustanovenia Trestného poriadku napr. podal návrh na vzatie obvineného do
väzby podľa § 71 ods.1 písm.b) Tr.por., prípadne, aby sám navrhol na hlavnom pojednávaní súdu konať

v zmysle § 262 Trestného poriadku, resp. v zmysle § 262a Trestného poriadku.
Obžalovaný A. B. spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a vyhlásil, že je nevinný. V prospech
obžalovaného vypovedala jeho družka I. E., ktorá uviedla, že obžalovaný žiadne peniaze nepožičiaval ,
pretože ona má všetky peniaze u seba , všetko platí ona a jej druh s peniazmi nedisponuje. Peniaze
jej dával do ruky alebo na účet.

Po vyhodnotení všetkých vo veci vykonaných dôkazov má krajský súd za preukázané, že štruktúra
použiteľných usvedčujúcich dôkazov je v tejto trestnej veci neumožňuje vysloviť nepochybný záver, že
žalovaný skutok tak, ako je uvedený v obžalobe okresnej prokuratúry sa stal. V tomto smere sú síce
indície ( ohľadom požičania peňazí a výšky úrokov), ale na ich usvedčenie v zhode s názorom okresného
súdu chýba taká komplexná sústava dôkazov, ktorá by sa vzájomne doplňovala, bola by logická, ničím

nenarušená a vo svojom celku by nielen spoľahlivo preukazovala všetky okolnosti žalovaného skutku
a usvedčovala z jeho spáchania práve obžalovaného, ale súčasne by vylučovala možnosť akéhokoľvek
iného záveru. V prejednávanej veci ale takýto stav nenastal.
Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní musia byť takého charakteru, aby boli spôsobilé usvedčiť
obžalovaného A. B. z predmetného trestného činu, musia spĺňať tie najnáročnejšie požiadavky na

presvedčivosť. Len nespochybniteľný obsah takýchto dôkazov môže byť podkladom pre záver o vine
osoby postavenej pred súd. Tento záver musí byť bezpečne a spoľahlivo preukázaný, nesmie vyvolávať
ani najmenšie pochybnosti, či neobjasnené otázky. Tu je na mieste povedať, že trestné konanie začalo
na základe trestného oznámenia K. H., ktorý tak urobil čiastočne z pomsty resp. satisfakcie. Následne
výpoveď poškodeného F. B. vzhľadom na jej obsah a osobnosť poškodeného (často požívajúca

alkoholické nápoje) neposkytla nespochybniteľný dôkaz o tom, že predmetný skutok sa stal tak, ako je to
uvedené v obžalobe. Vo svojej výpovedi po vznesení obvinenia v úvode uvádza, že chcel A. B. urobiť zle,
preto na neho uviedol nepravdivé informácie, aby bol trestne stíhaný, pripustil však, že mu B. v minulosti
peniaze požičal vo výške 300,-Eur, ktorú sumu A. vrátil G. H., následne po opakovanom upozornení na
krivéobvinenieakrivúvýpoveď,poškodenýbeztoho,abysasvojimislovamivyjadrilkuskutkuodpovedal

rozporuplne na otázky vyšetrovateľa a obhajcu. Uvedená výpoveď nedala odpovede na to, aby bez
akýchkoľvek pochybností sa dal ustáliť skutok a právna kvalifikácia. Jednoznačné odpovede nedala ani
výpoveď svedka G. H., ktorý pod prísahou na hlavnom pojednávaní uviedol, že si to celé vymyslel pán
H. a B., keď mal vypité. B. ho mal nahovoriť, aby povedal, že obžalovaný mu požičal 300,-Eur a svedok
ich bude obžalovanému vracať. On žiadne peniaze obžalovanému neodovzdával a nevidel, že by sa

poškodený a obžalovaný stretávali. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne J. K., táto je nepresvedčivá, sama
sa snažila svoje odpovede spochybniť svojim psychickým stavom. Na zistenie, či strach svedkyne ( ,,
bojím sa, oni ma zabijú“) bol odôvodnený a či trpí psychickými problémami neboli zo strany orgánov
činných v trestnom konaní vykonané žiadne dôkazy. V kontexte celej dôkaznej situácie podľa názoru
odvolacieho súdu absentuje čo i len jedna ucelená výpoveď poškodeného, svedkov alebo listinný dôkaz,

na ktorých by bolo možné bezpečne prijať záver, že sa žalovaný skutok stal tak, ako to obžalovanému
kladie za vinu obžaloba.
Inak povedané, na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého
zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne
zistené a bezpečne preukázane fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne

určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre
obžalovaného priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o
uznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pre reo (v
pochybnostiach v prospech obžalovaného).Vzhľadom na takéto skutkové rozpory a absenciu reťaze priamych či nepriamych usvedčujúcich
dôkazov, ktoré by poskytovali jednoznačný obraz o priebehu skutku a jeho páchateľovi bol záver
okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

správnym.

Keďže krajský súd potom nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
okresnej prokurátorky ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.