Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010673
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3116010673.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti obžalovanej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
pre skutok obžalobou právne posúdený ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno a)
Trestného zákona, účinného v čase činu (ďalej len „Trestný zákon“, ak nie je uvedené inak) na verejnom
zasadnutí dňa 17. októbra 2024 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. mája 2022, sp.zn. 2T/51/2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. mája 2022, sp.zn. 2T/51/2016 bolo rozhodnuté tak,
že obžalovaná A. B. C. sa podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry v Trenčíne, sp.zn. 2Pv 638/15/3309 zo dňa 05.05.2016 pre skutok obžalobou

právne posúdený ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona,
ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 21.08.2015 v čase o 15.28 hod. vyniesla obraz autora A. D. E. z roku XXXX „F. G. C.“, H.. I. J. XXXX
vrozmeroch77x66cmzdepozitáruK.múzea,A.L.XX,K.,kuktorémumalaprístupakozamestnankyňa
K. múzea a tento následne dňa 22.08.2015 ponúkla na predaj a vzápätí dňa 26.08.2015 aj predala za

sumu 8.000,- Eur H. M. A. a spôsobila K. múzeu škodu vo výške 50.000,- Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po vyhlásení rozsudku
proti nemu podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovanej do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 2 T/51/2016 zo dňa 10.05.2022 podľa § 285 písm. a) Tr. por. obž.
A. B. C. oslobodil spod obžaloby pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, 4 písmeno a) Trestného
zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe uvedenom v rozsudku.

Podľa Okresného súdu Trenčín celé trestné konanie v tejto veci je od začiatku poznačené úplnou
absenciou základných dôkazov preukazujúcich, že by sa obžalovaná dopustila takého konania, aké

je jej kladené za vinu obžalobným návrhom a zároveň je trestné konanie v tejto trestnej veci v štádiu
prípravného konania poznačené takými chybami a nedostatkami, ktoré už nebolo možné v štádiu
konania pred súdom na hlavnom pojednávaní žiadnym spôsobom odstrániť, a ktoré je potrebné hodnotiť
v prospech obžalovanej.
Podľa súdu vyšetrovateľ PZ vykonal previerku výpovede svedka H. M. A. na mieste činu v zmysle §
158 Tr. por. takým spôsobom, že vzal do vozidla obvinenú a tohto svedka a bez akejkoľvek navigácie

smeru jazdy svedkom s vozidlom zastavil v K.. K. na začiatku N. ulice, kde už svedok mohol bez
najmenších ťažkostí podľa čísla domu v adrese obvinenej, ktoré počul pri bezprostredne predtýmvykonanej konfrontácii, označiť príslušný rodinný dom. Takto vykonanú previerku výpovede preto tiež
nemožno považovať za riadny a zákonným spôsobom zabezpečený dôkaz.
Svedok H. M. A. uviedol telefónne číslo, z ktorého mu volala nejaká pani, a to XXXX XXX XXX a označil

aj svoje telefónne číslo, na ktoré mu mala takáto pani volať, a to XXXX XXX XXX a keďže týmto svedkom
označené telefónne číslo volajúcej pani bolo číslom telefónnej stanice používanej A. C., bolo možné
požiadať príslušného operátora o zistenie či v príslušnom časovom období medzi týmito telefónnymi
stanicami prebiehal kontakt a to hovory alebo SMS správy. Takéto zistenie však vyšetrovateľ PZ odmietol
napriek návrhom A. C. vykonať.

Zo strany prokurátora bol do súdneho spisu doložený originál kúpnej zmluvy obsahujúci už podpis
kupujúceho H. M. A., pričom z okolností získania tohto originálu kúpnej zmluvy vyplynulo, že s H. M.
A. bol realizovaný úkon vydania tejto listiny a tento bol realizovaný vyšetrovateľom PZ v štádiu po
podaní obžaloby, a teda v štádiu vedenia trestného konania na hlavnom pojednávaní pred súdom. Teda
vydanie príslušnej listiny nebolo realizované v súlade s Trestným poriadkom, keď toto bolo realizované
po skončení prípravného konania, kedy už vyšetrovateľ PZ nie je oprávnený na takýto úkon a jeho

konanie tak nemalo žiaden zákonný podklad. Ak však vyšetrovateľ takýto úkon urobil o tomto nebola
vôbec upovedomená obhajoba, ktorá mala právo sa takéhoto úkonu zúčastniť a zisťovať tak, za akých
okolností, teda hlavne kedy a kde, došlo k podpisu tejto kúpnej zmluvy zo strany kupujúceho, keďže
ak by sa jednalo o originál listiny, ktorej fotokópiu svedok H. M. A. poskytol do vyšetrovacieho spisu
pri jeho výpovedi dňa 4.9.2015,tak je zrejmé, že ešte v tento deň sa jeho podpis na originály kúpnej

zmluvy nenachádzal. Pritom tento svedok mal mať k dispozícii len jeden exemplár kúpnej zmluvy. Tieto
okolnosti výrazne spochybňujú spôsob získania kúpnej zmluvy svedkom A., a preto ak následne na
základe doloženia takejto listiny do spisu v priebehu konania pred súdom bolo potom vykonané znalecké
dokazovanie na opätovný návrh prokurátora, tak takýto znalecký posudok z odboru písmoznalectvo,
odvetvie ručné písmo, podľa záveru ktorého podpis predávajúceho na tejto kúpnej zmluve je podpisom

obžalovanej a ručne napísané údaje o predávajúcom a kúpnej cene na tejto kúpnej zmluve napísala
obžalovaná, nie je v tomto trestnom konaní dostatočným a použiteľným dôkazným prostriedkom s
ohľadom na skutočnosti týkajúce sa zadováženia a vôbec vzniku listiny s takým obsahom, ako bola
predmetom znaleckého dokazovania a na takýto dôkaz nemožno s poukazom na ustanovenie §119 ods.
2 Tr. por. prihliadať.

Podľa prokuratúry obžalovaná je zo stíhaného trestného činu usvedčovaná najmä výpoveďami svedkov,
H. M. A., G. O. P. ako aj listinnými dôkazmi, najmä znaleckým posudkom z odboru písmoznalectvo,
previerkou výpovede na mieste svedka M. A. s fotodokumentáciou, kamerovými záznamami K. múzea
a Mestskej polície, znaleckým posudkom na hodnotu odcudzenej veci, kúpnou zmluvou o prevode
výtvarného diela a grafologickým posudkom.

Svedok H. M. A. uviedol, že okolo 20.08.2015 mu z adresy D. bol mailom ponúknutý na predaj obraz od
A. D. E.. Dňa 26.08.2015 mu z čísla XXXX XXX XXX volala pani, ktorá sa predstavila ako osoba, ktorá
mu ponúkla obraz mailom. Pred Baumaxom v K. kúpil od tejto ženy obraz bez rámu za 8 000,-Eur. V
ten istý deň dopoludnia pred kúpením obrazu poslal fotku obrazu pani P. a žiadal ju o jej názor. Na druhý
deň mu volala pani P. s tým, že obraz pozná, robila s ním aj výstavu a vydala publikáciu. Následne za

ňou prišiel do miesta jej bydliska, ukázal jej obraz a ona uviedla, že určite je to originál a je to ten obraz
z publikácie patriaci K. múzeu. Nemohol sa dovolať predávajúcej, a preto išiel do miesta jej bydliska do
K. K., keďže adresu vedel z kúpnej zmluvy. Predávajúca mu peniaze vrátila a on jej vrátil obraz.

Svedkyňa G. O. P., bývalá riaditeľka Q. A. D. E. R. K., uviedla, že asi 26.08.2015 jej poslal pán A.

mail so žiadosťou o názor na obraz od A. D. E.. Po otvorení mailu 27.08.2015 zistila, že na fotografii
v prílohe mailu je obraz „F. G. C.“ S. A. D. E., pričom si to ešte overila v galérii v K. na monitoroch
s veľkým rozlíšením. Ešte v ten deň prišiel za ňou do K. T. pán A.. Po prezretí obrazu bez rámu si
bola stopercentne istá, že sa jedná o dielo A. D. E. „F. G. C.“. Tento obraz má svoje charakteristické
znaky, farebnosť, kompozíciu, porovnanie, staré plátno, na maľbe krakeláž-drobné prasklinky. V roku

1999 bola kurátorkou výstavy diel A. D. E. a tento obraz bol vystavený na výstave, poznala ho dobre.
Ešte v ten večer kontaktovala vedenie K. múzea, aby obraz skontrolovali. Na druhý deň jej riaditeľ K.
múzea telefonoval, že obraz sa našiel, prišla do múzea, obraz prezrela a bol to originál, pričom ten istý
obraz videla mimo K. múzea deň predtým.
Svedok - poškodený A. G. A., poverený riadením K. múzea v K., vo svojej výpovedi uviedol, že koncom

augusta 2015 vo večerných hodinách mu volal jeho zástupca, ktorého kontaktovala pani P., bývalá
riaditeľka Q. A. D. E. s tým, že obhliadla obraz pre pána zo F., pričom sa jedná o originál, ktorý by
mal byť v K. múzeu. Na druhý deň požiadal pani C., aby prešla depozity a obraz našla. Následne po
nájdení ho priniesla do jeho kancelárie, kde zistil, že s obrazom niekto manipuloval, pretože obraz bolbez rámu, pričom pôvodne bol v ráme, staré čísla maľované farbou na druhej strane plátna boli zbrúsené
a namiesto nich boli na obraze nalepené papierové štítky s označením obrazu. Dňa 28.08.2015 prišla
do múzea G. P., ktorá inkriminovaný obraz obhliadla s tým, že 27.08.2015 obhliadla ten istý obraz mimo

múzea pre H. M. A..
Svedok M. A. K. A. G., zástupca riaditeľa K. múzea, uviedol, že dňa 27.08.2015 mu volala pani P., aby
si pozreli, či majú v zbierkach E. obraz, pretože je predpoklad, že tam nie je, nakoľko ho mala v rukách
mimo múzea.
Svedkyňa A. R. Q., asistentka riaditeľa K. múzea, vo svojej výpovedi uviedla, že pán A. chcel overiť

pravosť kúpeného obrazu a porovnať ho s ich obrazom, pričom povedal aj presné rozmery a inventárne
číslo. Informovala pani C., ktorá jej povedala, aby si pán A. napísal žiadosť.
Svedkyňa U. V., pracujúca ako informátor a dozor na vrátnici v K. múzeu, uviedla, že dňa 28.08.2015
prišla A. C. do práce asi o 06.05 hod., pričom po zapísaní išla hneď do depozitu, čo nebolo zvyčajné.
Výpoveď tejto svedkyne korešponduje s kamerovým záznamom a knihou príchodov a odchodov
zamestnancov múzea. Z kamerového záznamu z múzea je zrejmé, že dňa 28.08.2015 v čase o 06.06

hod. prichádza žena do priestorov múzea, v ruke nesie zakrytý predmet rozmerov a tvaru obrazu, ktorý
následne pokladá do chodby k depozitu na prízemí, prejde k oknu vrátnice a vráti sa do priestorov
depozitu na prízemí. Z knihy príchodov a odchodov zamestnancov múzea zo dňa 28.08.2015 vyplýva,
že obžalovaná sa zapísala do tejto knihy po príchode v čase o 06.05 hod.

Podľa údajov poskytnutých spoločnosťou Slovak Telekom a. s. (č. I. 175) bolo v období od 25.08.2015
do 28.08.2015 telefónne číslo XXXX XXX XXX evidované na meno B. C., bytom N. XX/XXX, K. K..
Z dôvodu Nálezu Ústavného súdu SR a pozastaveniu účinnosti ustanovení Trestného poriadku o
oznámení údajov o telekomunikačnej prevádzke nebolo možné v prípravnom konaní preveriť telefonický
kontakt medzi svedkom H. M. A. a obž. A. B. C..

Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste svedka M. A. s fotodokumentáciou vyplýva, že M. A.
ukázal cestu k domu, ako aj ukázal priamo na dom kde sa stretol dňa 27.08.2015 s B. C. a vrátil
jej obraz, pričom sa jedná o dom kde B. C. má trvalé bydlisko. K argumentu súdu, že svedok mohol
bez najmenších ťažkostí podľa čísla domu v adrese obvinenej, ktoré počul pri bezprostredne predtým
vykonanej konfrontácii, označiť príslušný rodinný dom je potrebné uviesť, že v zápisnici o konfrontácii

medzi obvinenou a svedkom zo dňa 17.09.2015 v prípravnom konaní sa trvalý pobyt obž. A. B. C. (N.
XXX/XX, K. K.) vôbec neuvádzal.
Podľa záveru znaleckého posudku z odboru Písmoznalectvo podpis predávajúceho na origináli kúpnej
zmluvy o prevode výtvarného diela - závesného obrazu zo dňa 26.08.2015 je podpisom obžalovanej A.
B. C. ako aj ručne napísané údaje o predávajúcom a o kúpnej cene na origináli kúpnej zmluvy o prevode

výtvarného diela - závesného obrazu zo dňa 26.08.2015 napísala obžalovaná A. B. C..
Podľa§234odsek4Trestnéhozákonapopodaníobžalobymôžeprokurátoruložiťpolicajtovizabezpečiť
dôkaz, ktorý potrebuje vykonať v konaní pred súdom.
V zmysle tohto ustanovenia bolo zabezpečenie originálu kúpnej zmluvy v súlade s Trestným zákonom
a závery znaleckého posudku z grafológie sú relevantným a plnohodnotným dôkazom v tomto konaní.

Krajský súd Trenčín v zrušujúcom uznesení sp. zn. 3To/84/2019 uviedol, že neboli produkované žiadne
dôkazy,ktorébypriniesliindícieonezákonnomdonúteníaleboohrozbetakéhotodonúteniaprizískavaní
originálu kúpnej zmluvy, a teda nie je žiadny podklad k odôvodnenému záveru o nepoužiteľnosti tohto
dôkazného prostriedku v konaní pred súdom v zmysle § 119 ods. 4 Tr. por.. V súvislosti so zaujatím tohto
názoru odvolací súd vychádza tiež z informácie v spise, podľa ktorej informácie svedok H. A. mal už v

prípravnom konaní túto listinu dobrovoľne predložiť vyšetrovateľovi, ktorý si ju mal skopírovať a kópiu
opatriť „osvedčením", že kópia súhlasí s originálom (č. 1. 176).

Poukazujem tiež na stanovisko Krajského súdu Trenčín, podľa ktorého „blind" rámy, zachytené na

fotografiách na č. 1. 413 vykazujú individuálnu zhodu. Je pravdou, že predmet na fotografii č. 2 obsahuje
znaky, ktoré sa na fotografii č. 1 nevyskytujú, avšak na oboch fotografiách sú aj znaky, ktoré podľa
názoru členov senátu odvolacieho súdu nasvedčujú tomu, že ide o totožný predmet (viď kresba dreva,
umiestnenie závesu, dierka napravo od závesu, ryha v tvare číslice 1 napravo od závesu, fliačik naľavo
hore od závesu, dierka naľavo od závesu v znaku II podľa foto 1, slabo viditeľné stopy po znakoch na

foto 2 v miestach, kde sú na foto 1 znaky napísané bielou farbou).
V uvedenej veci nie je možné sa stotožniť s odôvodnením okresného súdu, že nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, nakoľko prokuratúra je toho názoru, že súd nesprávne ajednostranne vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, a teda konal v rozpore s § 2 ods.
12 Tr. por..
Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal

skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Prokuratúra má za to, že obžalovaná spáchala trestnú činnosť tak ako je uvedené v obžalobe a svojím
konaním naplnila subjektívnu aj objektívnu stránku žalovaného trestného činu.
Preskúmaním napadnutého rozsudku Okresného súdu Trenčín v kontexte s vyššie uvedenými
skutočnosťami prokuratúra dospela k záveru, že prvostupňový súd do odôvodnenia svojho rozhodnutia

pojal zásadne tie skutočnosti, ktoré svedčia v prospech obžalovanej a neprihliadol k tým skutočnostiam,
ktoré majú vplyv na celkové posúdenie skutkového stavu.
Na základe vyššie uvedených skutočností Krajskému súdu Trenčín ako súdu príslušnému rozhodnúť
o odvolaní prokuratúra navrhuje aby rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 2T/51/2016 zo dňa
10.05.2022, podľa § 321 ods. 1 písm. b), § 322 ods. 1, 4 písm. a) Tr. por. zrušil a vrátil vec Okresnému
súdu Trenčín, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrila obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu, ako aj
vlastným podaním. Z rozsiahlych písomných podaní vyplýva, že napadnutý rozsudok okresného súdu
považujú za správny a zákonný, z ktorého dôvodu navrhli zamietnuť odvolanie prokurátora.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.

por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací

súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého
výroku rozsudku okresného súdu, v dôvodoch odvolania prokurátora nie je vytýkaná žiadna konkrétna
procesná chyba konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku okresného súdu. Odvolací

súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takejto procesnej chyby, v odvolaní nevytýkanej,
ktorá by odôvodňovala podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním prokurátora napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného
súdu, z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že

prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku namietal správnosť postupu okresného
súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov dospel k záveru
o danosti dôvodov na oslobodenie obžalovanej spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. Prokurátor
teda namietal existenciu chýb napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým
úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým

dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považujeza potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých

smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné
pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania

dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. bez
akýchkoľvek pochybností nepreukázali konanie obžalovanej tak, ako jej to kládla obžaloba za vinu.

Podľa obsahu obžaloby prokurátor kládol obžalovanej za vinu, že dňa 21.8.2015 v čase o 15.28 hod.
vynieslazK.múzeapredmetnýobraz,tedatýmtokonanímsiprisvojilacudziuvectým,žesajejzmocnila.
Na základe vymedzenia skutku v obžalobe preto v prvom rade bolo úlohou okresného súdu posúdiť

v zmysle § 169 ods. 1 písm. a) Tr. por., či vykonané dôkazy bez akýchkoľvek pochybností preukazujú,
či došlo k odňatiu predmetného obrazu z dispozície K. múzea tak, ako to kládla obžaloba za vinu
obžalovanej. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. mal
pochybnosti o tom, že stal skutok, pre ktorý je obžalovaná trestne stíhaná.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu majú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej
aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad
trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“.

Z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora odvolací súd konštatuje, že prokurátor
v dôvodoch odvolania nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo
vyplynulo z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu
rozporný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa
len domáha vyvodenia iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil

okresnému súdu, čo má vyvodiť z vykonaných dôkazov, svedčiacich v neprospech obžalovanej (ustáliť
skutkové závery o spáchaní skutku podľa skutkovej vety obžaloby). Takejto požiadavke však odvolací
súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu
okresného súdu pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd,
ako bolo uvedené už vyššie, nemá právomoc udeľovať okresnému súdu záväzné pokyny o spôsobe

hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci
a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť).

V súvislosti s uvedeným prípadom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že základnými
znakmi skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. je prisvojenie si cudzej

veci tým, že sa páchateľ cudzej veci zmocní. Podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe páchateľ si prisvojí
cudziu vec tým, že sa jej zmocní, ak vec odníme z dispozície subjektu oprávneného s vecou nakladať
a ak tak získa možnosť s vecou trvale nakladať podľa vlastnej vôle.

Z obsahu vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že predmetný obraz nebol

po čase vymedzenom v skutkovej vete obžaloby fyzicky zaistený mimo priestorov K. múzea. Z tejto
nepochybnej skutočnosti okresný súd správne nastolil rozhodnú otázku, či vykonané dôkazy bez
akýchkoľvek pochybnosti preukazujú, že obžalovaná svojim konaním v čase vymedzenom v skutkovej
vete obžaloby odňala konkrétne predmetný obraz z dispozície K. múzea.

Obžaloba v predmetnom trestnom stíhaní predložila dôkazy, z ktorých vyplývajú indície, podľa ktorých
sa predmetný obraz v čase medzi dňom 21.8.2015 a dňom 28.8.2015 mal nachádzať mimo priestorov
múzea. Nespochybniteľným faktom je tiež skutočnosť, že na základe preverovania, kde sa predmetný
obraz fyzicky nachádzal dňa 28.8.2015, bolo zistené, že predmetný obraz bol v priestoroch múzea.
Okresný súd stál tak pre úlohou posúdiť, či obžalobou predložené dôkazy v súlade s ustálenou súdnou

praxou bez akýchkoľvek pochybností s vylúčením inej možnosti preukazujú, že to bol práve predmetný
obraz, ktorý bol obžalovanou odňatý z dispozície múzea tak, ako to obžaloba kládla obžalovanej za vinu.Ako vyplýva z použitého dôvodu oslobodenia obžalovanej spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por.
a z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd nepovedal, že by sa skutok nestal, ale povedal
len to, že vykonané dôkazy nepostačujú k nepochybnému záveru, že sa skutok stal, keďže zároveň

nevylučujú možnosť iného skutkového stavu veci. Z hľadiska skutočnosti, že predmetný obraz nebol
fyzicky zachytený mimo dispozičnej sféry múzea, odvolací súd nepovažuje úvahy okresného súdu za
svojvoľne vyvodené v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.

K poukazu prokurátora v dôvodoch odvolania, podľa ktorého poukazu mal odvolací súd

v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zaujať „stanovisko“ k fotografiám na č. l. 413, odvolací
súd považuje za nutné uviesť, že uvedené úvahy odvolacieho súdu nemôžu byť chápané ako pokyn
okresnému súdu k hodnoteniu dôkazov, ale boli len vytknutím chyby, s čím sa okresný súd nezaoberal,
teda vysvetlením dôvodu k pokynu, s čím sa má okresný súd po zrušení predchádzajúceho rozsudku
tiež zaoberať. Keďže okresným súdom doplnené dokazovanie neprinieslo nepochybný odborný
záver o individuálnej zhode fotograficky zachytených „blind“ rámov, uvedený výsledok doplneného

dokazovania nevykazuje znaky rozporu so záverom okresného súdu v zmysle § 285 písm. a) Tr. por.
o nepreukázaní, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora

nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371

ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.