Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 23P/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200928
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tamara Ondrušková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224200928.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Tamarou Ondruškovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: G. Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: W. N. O., F.. O., D..
XX.XX.XXXX, H. N. C. X, O., právne zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Hlavná 31, Trnava, a otca: F. Z., D.. XX.XX.XXXX, H. N. D. XXXX/X, N., právne zastúpený: JUDr.
Darina Tomčová, advokátka so sídlom Záhradná 58, Šenkvice, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá G. Z., D.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.

II. Styk matky s maloletou sa n e u p r a v u j e.
III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej G. výživným vo výške 180,- eur mesačne, k
rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od 25.03.2024.
IV. Zročné výživné za obdobie od 25.03.2024 do 30.11.2024 vo výške 1.480,60 eur je matka p o v i n
n á zaplatiť do troch mesiacov od doručenia rozsudku.
V. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 59P/88/2017-71 zo dňa 04.12.2017.

VI. Návrh na nariadenie výchovného opatrenia sa z a m i e t a.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.03.2024 sa otec domáhal zmeny pôvodného
rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to tak, že maloletá
G. bude zverená do osobnej starostlivosti otca, styk matky s maloletou bude neupravený a matka
bude povinná prispievať na výživu maloletej G. výživným, ktorého výšku ponechal otec na úvahu súdu.
Podaním doručeným súdu dňa 28.09.2024 otec upresnil, že navrhuje zaviazať matku výživným vo
výške 300,- eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Otec v dôvodoch svojho návrhu uviedol,

že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 59P/88/2017-71 zo dňa 04.12.2017 bola maloletá
bolo zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždňovým intervalom striedania sa a
vyživovacia povinnosť určená nebola. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja
rodičia. Maloletá G. bola dňa 24.09.2023 matkou vyhodená z domu, maloletá vyhľadala pomoc u otca,
ktorý po telefonickom rozhovore prišiel pre maloletú a odviezol ju k sebe domov. Maloletá sa koncom
septembra 2023 obrátila na Úrad práce, soc. vecí a rodiny Dunajská Streda, s ktorým následne aj spolu
s otcom spolupracovali. Maloletá navštevuje R.G. Š., C. XX, N., kde je žiačkou deviateho ročníka. Má

záujem navštevovať Z. P. Š. Z. X, N., P. A.. Maloletá spolu so svojím otcom žijú v rodinnom dome, ktorý
prenajal otec. Otec styku maloletej s matkou nebráni. Striedavá starostlivosť fungovala do 24.09.2023
riadne. Matka mala existenčné problémy, často menila zamestnanie, nezvládala starostlivosť o dcéru.
Otec má za to, že uňho má maloletá vytvorené podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti.je v záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti otca. Príjem otca predstavuje sumu
1500,- eur mesačne. Podaním doručeným súdu dňa 28.09.2024 otec doplnil, že tvrdenia matky o tom,
že maloletá bola nezvládnuteľná a jej správanie bolo komplikované, je len pohľadom matky. Matka sa

o dcéru vôbec nezaujímala, o maloletú sa starala hlavne stará mama, u ktorej maloletá aj jedávala,
väčšinou sa u nej aj zdržiavala. Matka, podľa tvrdenia maloletej, požíva alkohol na dennej báze. Záujem
matky o maloletú bol len veľmi sporadický, pozvala ju na Vianoce 24.12.2023, maloletá strávila u matky
15 minút, počas večere bola zase u starej mamy, kde boli aj jej súrodenci. Maloletá strávila s matkou
2,5 dňa v H. S. N.P. od 30.12.2023 do 01.01.2024. V A. maloletá s matkou nebola. Matka dlhodobo

nikde nepracuje, má tri deti, z ktorých sa osobne stará len o jedno, na zvyšné dve si neplní vyživovaciu
povinnosť. Maloletá je u otca spokojná, k matke sa vrátiť nechce, nevie si predstaviť spolužitie s matkou,
celý život sa jej bála. Matka neprejavuje o maloletú žiadnu záujem, o jej zdravotný stav, študijné výsledky,
matka sa počas roku 2024 s dcérou vôbec nekontaktovala, za obdobie, čo je maloletá v osobnej
starostlivosti otca matka výživné neplatí. Maloletá G. začala v školskom roku 2024/2025 navštevovať
prvý ročník strednej odbornej školy, je zdravá, nosí okuliare. mesačné výdavky na maloletú otec vyčíslil

nasumu638,-eur.Otecježivnostník,jehomesačnýpríjemjeod1300,-eurdo1500,-eurmesačne,býva
v rodinnom dome svojich rodičov, ktorým prispieva sumou 300,- eur mesačne. O majetkových pomeroch
matky otec informovaný nie je, podľa jeho vedomostí je matka dobrovoľne nezamestnaná.

2. Matka sa k návrhu otca vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 13.05.2024 v ktorom uviedla,

že tvrdenia otca nie sú pravdivé. Matka dcéru dňa 24.09.2023 z domu nevyhodila, maloletá sa
dňa 22.09.2023 bezdôvodne nevrátila domov, v ten týždeň sa matka s maloletou pohádali, nakoľko
maloletá chcela stráviť víkend u svojho priateľa, s čím matka nesúhlasila a maloletej to zakázala. Po
návrate domov v nedeľu 24.09.2024 sa matka s maloletou pohádali, na čo maloletá uviedla matke,
že ide k svojmu otcovi. Matka následne navštívila Úrad práce, soc. vecí a rodiny Dunajská Streda so

žiadosťou o pomoc, nevedela, ako sa má k dcére zachovať. Maloletá bola dlhšiu dobu nezvládnuteľná,
nechcela chodiť zo školy domov. Matka chcela, aby mala maloletá na prvom mieste školu, aby nemala
neospravedlnené hodiny (čo sa stávalo najmä v týždni, keď bola maloletá u otca). Po tom, ako matka
navštívila Úrad práce, soc. vecí a rodiny Dunajská Streda, chodila s dcérou k psychológovi. Matka mala
podozrenie, že maloletá užíva drogy, preto s ňou šla k lekárke, ktorá jej spravila testy, ktoré dopadli

negatívne. Po udalostiach, ktorá nastali v septembri 2024 sa vzťah medzi matkou a maloletou veľmi
naštrbili. Postupom času sa však vzťahy začali zlepšovať, matka s maloletou si spolu volávali, strávili
pekný čas na dovolenkách (H., A.). Manžel matky kúpil maloletej telefón, za ktorý jej matka uhrádza
paušál. Od času, ako bola maloletá G. na výlete s pánom Š. Z. (otec mal. P., ktorý je ďalším dieťaťom
matky) sa vzťah medzi maloletou a matkou opäť zhoršil, maloletá prestala s matkou komunikovať.

Maloletá G. si u otca nemusí riadne plniť školské povinnosti, otec ju nevedie k zodpovednému a
riadnemu spôsobu života. Z pohľadu matky nie je zmena osobnej starostlivosti v najlepšom záujme
maloletej. a základe uvedeného matka navrhuje, aby súd návrh otca zamietol. Podaním doručeným
súdu dňa 27.11.2024 matka uviedla, že začala navštevovať psychologičku na referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, soc. vecí a rodiny Dunajská Streda. Matka sa domáhala, aby sa

týchto stretnutí zúčastnila aj maloletá, a základe čoho navrhla, aby súd nariadil výchovné opatrenie za
účelom podrobenia sa psychologickému poradenstvu matky a maloletej.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pohovorom s maloletou, oboznámil
sa s obsahom listinných dôkazov doložených do spisu, dopytom na R. Š. C. XX, N., Referát poradensko-

psychologických služieb Dunajská Streda, šetrením v domácnosti otca a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

- Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 59P/88/2017-71 zo dňa 04.12.2017 bolo manželstvo
rodičov maloletej rozvedené a maloletá G. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov, s týždňovým intervalom striedania sa, výživné za trvania striedavej osobnej starostlivosti určené
nebolo, právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia,
- v čase podania návrhu bola maloletá G. žiačkou deviateho ročníka R. Š. C.Í. XX, N.; v školskom roku
2024/2025 maloletá nastúpila do prvého ročníka Z. P. Š. P. V. Z.L., Z. X, N. (potvrdenie o návšteve
školy č. l. 142); maloletá trikrát v týždni dochádza na povinnú prax do Š., mesačné výdavky na

maloletú pozostávajú z výdavkov na stravu, hygienu, ošatenie a obuv, zdravotnú starostlivosť, školské
potreby, voľnočasové aktivity, bývanie, mobilný telefón, cestovné do školy. Maloletá nenavštevuje žiadne
krúžky, nechodí do školskej jedálne, jej zdravotný stav je dobrý, nenavštevuje žiadne špecializované
ambulancie,- otec maloletej je živnostník, podniká v stavebníctve (chodí robiť bagristu na stavby), jeho mesačný
príjem je približne 1500,- eur, vyplácaný je v hotovosti, otec nevedie peňažný denník ani evidenciu
výdavkov, mesačné výdavky v súvislosti s podnikateľskou činnosťou predstavujú sumu 300,- eur. Iný

príjem otec nemá, rodinné prídavky na maloletú poberá matka, daňový bonus si uplatňovala matka (keď
bola zamestnaná), otec nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani motorové vozidlo, nespláca žiadne pôžičky,
úvery, exekúcie,
-otecbývaspolusmaloletouvrodinnomdome,ktorýjevovlastníctvejehorodičov,jednásao„dvojdom“,
kde mesačné náklady za oba domu spolu pozostávajú z nákladov na odpad 44,80 eur (na dom, v ktorom

žije otec s maloletou pripadá suma 20,- eur), vodu 139,- eur (na dom, v ktorom žije otec s maloletou
pripadá suma 50,- eur), plyn 356,- eur (na dom, v ktorom žije otec s maloletou pripadá suma 150,- eur) a
elektrinu 139,- eur (na dom, v ktorom žije otec s maloletou pripadá suma 50,- eur), spolu za dva rodinné
domy 678,88 eur, na dom, v ktorom žije otec s maloletou pripadá suma 270,- eur (potvrdenia o úhradách
č. l. 161),
- otec inú vyživovaciu povinnosť nemá,

- matka je od 15.10.2024 zamestnaná v spoločnosti O. Z..F..P.. (konateľom a spoločníkom tejto
spoločnosti je manžel matky), s dohodnutou mzdou vo výške 4,31 eur brutto na hodinu, pričom matka má
dohodnutú dĺžku pracovného času 5 hodín týždenne (pracovná zmluva č. l. 187), matka bola v období od
13.09.2023 do 20.10.2024 nezamestnaná, za obdobie od 13.09.2023 do 19.11.2024 jej bola vyplatená
dávka v nezamestnanosti spolu vo výške 1004,70 eur (č. l. 180), iný príjem matka nemá, matka nevlastní

žiadne nehnuteľnosti, vlastní motorové vozidlo, ktoré má podľa jej tvrdení v užívaní otec maloletej. Matka
nespláca žiadne pôžičky a úvery, je však voči nej vedených viacero exekúcií, presnú výšku dlžnej sumy
uviesť nevedela, matka predložila výpis z Centrálneho registra exekúcií, z ktorého vyplynulo, že voči
matke je vedené exekučné konanie 360EX 510/2022, výška plnenia 515,28 eur (č. l. 185),
- mesačné náklady matky pozostávajú z nákladov na nájomné, stravu, mobilný telefón, hygienické

potreby a lieky a lekársku starostlivosť,
- matka býva v spoločnej domácnosti so svojím manželom a maloletým P., v prenajatom byte, kde v
zmysle zmluvy o nájme (č. l. 188) má uhrádzať nájom vo výške 500,- eur mesačne,
- matka je aktuálne vydatá, okrem maloletej G. má ešte dve vyživovacie povinnosti, a to voči dcére F.,
ktorá má 19 rokov, aktuálne navštevuje posledný ročník strednej školy a voči maloletému P., ktorý má

5 rokov a je aktuálne v osobnej starostlivosti matky,
- zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 25.09.2024, ako aj z úradných
záznamov ÚPSVaR Dunajská Streda vyplýva, že vzťah medzi maloletou a matkou je aktuálne skutočne
komplikovaný, rodina nadviazala spoluprácu s referátom poradensko-psychologických služieb na
ÚPSVaR Dunajská Streda. Zo záverečnej správy o procese psychologického poradenstva (č. l. 94 - 95)

vyplýva, že na stretnutia so psychologičkou chodila najmä maloletá, matka sa nedostavila na stretnutie
dňa 03.11.2023 (neprišla bez oznámenia, po kontaktovaní uviedla, že zabudla), ani na stretnutie dňa
21.11.2023 (neprišla bez oznámenia, po kontaktovaní uviedla, že si pomýlila termín), dňa 09.01.2024
sa uskutočnila spoločná konzultácia matky s maloletou (podľa tvrdenia maloletej matka po 15 minútach
odišla). Zo správy vyplýva, že maloletá má bližší vzťah k otcovi, dobre si rozumejú, na režim u otca je

už zvyknutá, nechce na tom nič meniť. Taktiež sa vyjadrila, že vzťah medzi ňu a matkou sa zlepšil. na
základe uvedeného bolo psychologické poradenstvo ukončené, psychologička však v správe zdôraznila,
žejedôležitébraťdoúvahypotrebydieťaťa,rešpektovaťpocityanázordieťaťa,robiťspoločnéprogramy
na posilnenie vzťahu medzi matkou a maloletou.

4. Na jednotlivých pojednávaniach otec, resp. jeho právna zástupkyňa uviedli, že otec tento návrh
podal aj na podnet Úradu práce, soc. vecí a rodiny Dunajská Streda, nakoľko v čase keď bol návrh
podaný, maloletá už pol roka žila u otca, pričom matka neprispievala na jej výživu. Vzťah otca a dcéry
je veľmi pekný, uviedla, že otec je jej najlepší kamarát. O stretávaní sa s matkou maloletá záujem veľmi
nejaví, u otca má pokoj. Maloletá sa s matkou stretla na Vianoce 2023, motivovaná bola najmä so

stretnutím so súrodencami a starými rodičmi. Maloletá taktiež potvrdila, že sa uskutočnilo stretnutie s
matkou v H., S. N.Š.. Maloletá nespomínala nejaké konflikty počas pobytu. Pokiaľ ide o matkou tvrdené
stretnutie v A., maloletá uviedla, že toto stretnutie sa neuskutočnilo. Nesúhlasíme s tvrdením matky,
že maloletá chce byť u otca z dôvodu, že tam má voľnejší režim. Zo správ, ktoré oboznamoval súd,
vyplynulo, že jej správanie sa zlepšilo. Pokiaľ ide o reparát z fyziky, známku si v lete opravila, poctivo

sa pripravovala pod dohľadom otca. Maloletá si plní školskú dochádzku, nemá žiadne neospravedlnené
hodiny, taktiež nemala zníženú známku zo správania. Tvrdenie matky o tom, že maloletá berie drogy sa
nepotvrdilo. Maloletá v školskom roku 2024/2025 nastúpila na strednú školu, jej zdravotný stav je dobrý.
Striedavá osobná starostlivosť prestala fungovať v septembri 2023, kedy maloletá odišla od matky kotcovi. Maloletá večer otcovi volala, že ju matka vyhodila z domu, aby prišiel pre ňu. Od tohto momentu je
maloletá u otca. Okrem stretnutia cez Vianoce a pobytu v H. k stretnutiu matky s dcérou nedošlo. Matka
dcéru nekontaktuje za účelom stretnutia sa. Maloletá sa s matkou stretnúť nechce. U psychologičky

sa maloletá s matkou stretli len raz, pričom matka po desiatich minútach odišla. Otec maloletej nikdy
nezakazoval stretávať sa s matkou. Situácia medzi maloletou a matkou sa ešte vyhrotila vzhľadom na
to, čo sa udialo po prvom pojednávaní, keď G. sedela na chodbe a matka prešla okolo nej bez toho,
žeby si ju všimla. Maloletá odmietla stretnutie u psychologičky a matka aj napriek odporúčaniam súdu
na poslednom pojednávaní na úhradu nákladov na maloletú naďalej neprispieva. Maloletá si to celé

vysvetľuje ako nezáujem matky. Vo vzťahu k drogám právna zástupkyňa otca uviedla, že drogy neberie
aniotec,animaloletá.PoukázalanaobdobnývývojvzťahusdcérouF..Otecježivnostník.Jehomesačný
príjem je okolo 1.500,- Eur. Podniká v stavebníctve, chodí robiť bagristu na stavby, je mu vyplácaná
hotovosť. Otec nevedie peňažný denník, nevedie ani evidenciu výdavkov. Mesačné výdavky súvisiace s
podnikateľskoučinnosťousúokolo300,-Eur.Inýpríjemotecnemám.Rodinnéprídavky,ajdaňovýbonus
na maloletú poberá matka. Otec nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani auto. Nespláca žiadne pôžičky,

úvery, ani hypotéku. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá. V spoločnej domácnosti býva maloletá spolu
s otcom. Dom je vo vlastníctve otcových rodičov. Otec rodičom mesačne vypláca v hotovosti 300,- Eur. Z
týchto peňazí rodičia uhrádzajú energie. Nájom otec rodičom neplatí. Pokiaľ ide o výdavky súvisiace so
školou, otec zatiaľ neeviduje žiadne pravidelné výdavky. Do školskej jedálne maloletá nechodí. Maloletá
nechodí na žiadne krúžky. Do Š. na prax chodí G. 3x do týždňa, kde chodí autobusom. G. má alergiu

na peľ a kovy, taktiež nosí okuliare, v dôsledku čoho sú výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť vo
výške 30,- Eur mesačne. Od septembra 2023, odkedy je maloletá v starostlivosti otca, matka na jej
výživu neprispela. Zdravotný stav maloletej je dobrý, nenavštevuje žiadne špecializované ambulancie.
Vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti právna zástupkyňa otca poukázala na potencionalitu príjmu
a na to, že na matku je potrebné pozerať ako na dobrovoľne nezamestnanú. Matka resp. jej právna

zástupkyňa na pojednávaniach uviedli, že matka návrhom otca nesúhlasí, väčšina vecí čo právna
zástupkyňa otca uviedla nie je pravda. Po tom, ako s maloletou začali navštevovať Úrad práce, soc.
vecí a rodiny Dunajská Streda sa ich vzťah zlepšil. Boli spolu v A., čo vie matka preukázať. Matka
nevedela, že maloletá bola prijatá na Z. P. Š. Z.. Test na drogy dali robiť z dôvodu, že otec G. sa v
minulosti vyjadril, že užíva drogy. Od marca 2024 s matkou G. prestala komunikovať, dovtedy spolu

mali videohovory. Matka navrhla aby sa pokračovalo v striedavej osobnej starostlivosti alebo aby bola
maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Ešte pred incidentom, ktorý sa odohral 24.09.2023,
bola matka opakovane predvolaná do školy z dôvodu správania maloletej a taktiež vymeškaných hodín.
Učiteľka chcela, aby jej matka ospravedlňovala vymeškané hodiny v čase kedy bola u otca. Vyzeralo to
tak,žeotecaninevedel,ženiejevškole.Rodičiaspolunekomunikujúvôbec.Kincidentudňa24.09.2023

matka uviedla, že G. chcela odísť na víkend k frajerovi, čo jej nedovolila. Celý víkend neprišla domov,
nedvíhala telefón. V nedeľu večer, keď sa vrátila, na ňu matka nakričala, mala o ňu strach a maloletá
odišla. Povedala, že chce ísť k otcovi, na čo jej matka v návale zlosti povedala: „Tak choď.“ Do tohto
okamihu striedavá osobná starostlivosť fungovala, aj keď známky už boli zhoršené. Od samotnej G.
matka vie, že režim u otca je voľnejší ako u matky. Okrem stretnutia cez Vianoce, v H. V. S. A. sa s

maloletou viac nestretli. S dcérou si volávali až do marca 2024. V marci 2024 bolo podané neodkladné
opatrenie týkajúce sa maloletého P.. K psychologičke matka raz neprišla z dôvodu, že bol chorý mal. P.,
druhé stretnutie zrušila psychologička, na tretie stretnutie matka prišla. Po psychologickom poradenstve
všetko nasvedčovalo všetko tomu, že vzťahy medzi matkou a G. budú fungovať. Počas stretnutia v H.
sa s dcérou porozprávali. Dohodli sme sa, že sa každá v niečom zmení, že sa budú viac rešpektovať.

S dcérou si aj volávali. Matka si myslí, že vzťahy s dcérou sa zhoršili aj z dôvodu na strane jej matky.
Matka má okrem maloletej G. ešte staršiu dcéru F., ktorá je už plnoletá a maloletého syna P.. Staršia
dcéra býva v C. so starou matkou, aktuálne s ňou matka nie je v kontakte. Maloletý P. býva s matkou.
Posledný týždeň je maloletý opäť u matky, predtým bol pol roka u otca. Matka má záujem obnoviť vzťah s
maloletou, avšak potrebuje mať na to vytvorené vhodné prostredie, za účasti psychológa, preto má za to,

že je na mieste nariadenie výchovného opatrenia za účelom obnovy vzťahu medzi matkou a maloletou.
Matka sa domnieva, že na nastavenie maloletej má vysoký podiel otec maloletej, ktorý nepodporuje
vzťah maloletej k matke. Testy na drogy sa maloletej robili z dôvodu, že matka mala podozrenie, že
práve otec je užívateľom návykových látok. Aktuálne býva matka v spoločnej domácnosti s manželom
a maloletým P.. Matka pracuje v spoločnosti manžela O. Z..F..P.. od 21.10.2024. Jej mesačný príjem je

4,39 Eur brutto na hodinu, odrobí päť hodín týždenne z dôvodu, že je zamestnaná vo firme manžela,
ktorá sa ešte len rozbieha. V predchádzajúcom zamestnaní skončila z dôvodu, že zamestnávateľ prestal
vyplácať mzdy. Matka odrobí cca hodinu dvadsať denne, inú prácu nemá. Pracuje z domu. Maloletý
P. chodí do škôlky na celý deň. V škôlke je od 8:00 hod do 15:00 hod. Predtým bola nezamestnaná,evidovaná na úrade práce, potom bola práceneschopná. Do septembra 2023 pracovala v XXXKurier,
kde mala príjem okolo 400,- Eur netto. Iný príjem matka nemá. Poberá rodinné prídavky, keď bola
zamestnaná uplatňovala som si daňový bonus. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Vlastní auto, ktoré

má v používaní otec. S manželom býva v podnájme, platia 850,- Eur. Matka nespláca žiadne pôžičky,
úvery. Zdravotný stav matky je dobrý. Otcovi k rukám žiadne výživné neposielala. Manžel matky je
konateľom a spoločníkom spoločnosti O. Z..F..P.., predtým bol zamestnaný v L. N. s príjmom 2400,- eur
netto. Pracovný pomer ukončil zo zdravotných dôvodov. Matka má exekúcie, ale nespláca ich. Matka
má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity v odbore A.F.. S manželom podnikajú v oblasti

ambulantného predaja (majú stánok s ktorým chcú chodiť na rôzne podujatia, napr. vinobrania), zatiaľ sa
však k predmetu podnikania nedostali. Zatiaľ žijú z úspor. Manžel dostal odstupné z predchádzajúceho
zamestnania vo výške 5.000 až 6.000,- Eur. Keď bývali v C. mesačné náklady na bývanie mali 600,-
Eur. Inú prácu matka nevykonáva z dôvodu, že sa snažia s manželom rozbehnúť podnikanie. Aktuálne
má zadržaný vodičský z dôvodu, že bola uznaná vinnou v trestnom konaní, nakoľko spôsobila dopravnú
nehodu. Vodičský preukaz jej mal byť vrátený v máji tohto roku. Musí sa prihlásiť na psychotesty a

prihlásiťsanaskúškyvautoškole,čovšakdoterazneurobila,nakoľkojetospojenésúhradoufinančných
nákladov za vykonanie psychotestov. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že G. je aktuálne
negatívne nastavená voči matke. Podľa jej názoru je aktuálne potrebné nechať na G. stretávanie sa
s matkou, vzhľadom najmä na vek G.. Stretnutia u psychologičky by boli prospešné, avšak G. ich
aktuálne taktiež odmieta. Výchovné opatrenie v tomto štádiu a v tomto veku nie je dôvodné. Kolízna

opatrovníčka navrhla, aby bola G. zverená do osobnej starostlivosti otca, styk s matkou upravený nebol
a výšku výživného ponecháva na úvahu súdu. Rodinné prídavky aktuálne nepoberá nikto. Od okamihu
pozastavenia výplaty budú vyplatené otcovi.

5. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z .z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

6. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu poskytuje najmä
možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď

priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v
súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

7. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku
podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990,

ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49
ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to,
abysauznalazásada,žeobajarodičiamajúspoločnúzodpovednosťzavýchovuavývojdieťaťa.Rodičia
alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a
vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

8. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991
Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18

ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem
dieťaťa.

9. Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že
rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona.

10. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i
súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,
resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena
rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu

predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských
práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť
odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa,

alebo objektívne- vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti
súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky
zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených
a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí.

11. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje
množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o
maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami,
ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosťrodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu
dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Úlohou
rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem

dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením
dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).

12. Žiadne rozhodnutie súdu týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností, medzi ktoré patrí
aj úprava styku dieťaťa, nie je nemenné. Podľa ustanovenia § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (ktoré podľa ustanovenia §
36 ods. 1 tretej vety zákona o rodine treba aplikovať nielen pri úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ale aj v prípade úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností. Dôvodová správa k uvedenému ustanoveniu uvádza, že možnosť súdu zmeniť rozhodnutia

alebodohodyrodičovovýkoneichrodičovskýchprávapovinnostíjedanápripodstatnejzmenepomerov
(závažnejšej zmene nielen krátkodobého charakteru). Aj ustálená súdna prax inštitút zmeny rozhodnutia
na základe zmeny pomerov vykladá tak, že musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru (II.
ÚS 110/08).

13. Ako už súd uviedol vyššie, hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná
a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práva povinností za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Musí však ísť o zmenu pomerov podstatnú a závažnú, nie krátkodobého

charakteru. Pri rozhodovaní o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu však
súdmusívždyaexplicitneprihliadaťnazáujemmaloletéhodieťaťa,najmänajehocitovéväzby,vývinové
potreby a stabilitu výchovného prostredia, ale tiež aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho
vzťahu k obidvom rodičom.

14. Predmetom konania je návrh otca na zmenu úpravy výkonu práv a povinností k maloletej G..
Povinnosťou súdu je vyhodnocovať každý prípad individuálne, posudzovať všetky reálne preukázané
skutočnosti a tvrdenia rodičov v konaní, osobitne prihliadať na vyjadrenia rodičov a maloletého
dieťaťa. Súd vyhodnocoval všetky dôkazy individuálne, porovnával vyjadrenia rodičov vo vzájomných
súvislostiach.

15. Úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, či od posledného rozhodnutia súdu došlo k takej zmene pomerov,
či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, ktorá odôvodňuje zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej G.. Súd vykonal porovnanie pomerov a zistil nasledovné. Maloletá G.
mala v čase prvého rozhodnutia súdu 9 rokov, navštevovala prvý stupeň základnej školy. Maloletá

v tom čase súhlasila so zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vyjadrila sa, že
striedavá osobná starostlivosť jej vyhovuje. Aktuálne má maloletá G. 16 rokov, navštevuje prvý ročník
strednej školy. Striedavá osobná starostlivosť sa prestala realizovať v septembri 2023, keď maloletá
odišla z domácnosti matky a odvtedy sa odmieta s matkou stretávať. Matka maloletej je aktuálne vydatá,
maloletá má voči aktuálnemu manželovi matky negatívny vzťah. Súd teda pokiaľ ide o zmenu pomerov

konštatuje, že od posledného rozhodnutia, maloletá začala chodiť na strednú školu, vzťah medzi
maloletou a matkou sa naštrbil natoľko, že maloletá aktuálne odmieta nielen opätovné realizovanie
striedavej osobnej starostlivosti, ale aj akékoľvek postupné kroky k obnoveniu vzťahu s matkou. Za
zmenu pomerov je nutné nesporne označiť aj to, že matka maloletej býva v spoločnej domácnosti s
manželom, pričom vzťah medzi maloletou a matkiným aktuálnym manželom taktiež nie je pozitívny.

16. V súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a § 43 ods. 1 zákona o rodine bola v konaní
vypočutá maloletá a bol zisťovaný jej názor a predstava v otázke úpravy styku s druhým rodičom, ako
aj dôvody, pre ktoré preferuje aktuálny stav osobnej starostlivosti zo strany matky. Súd považoval názor
maloletej za podstatný, a to vzhľadom na participačné práva maloletých detí zakotvené v Zákone o

rodine i v Dohovore o právach dieťaťa. maloletá vo veku 16 rokov je spôsobilá objektívne, jasne a určito
vyjadriť svoj názor a súd je povinný na jej názor prihliadať. Maloletá bola v konaní vypočutá zákonnou
sudkyňou za prítomnosti kolíznej opatrovníčky. Maloletá počas pohovoru uviedla, že ju mama minulý
rok v septembri vyhodila z domu, povedala jej že sa má zbaliť a ísť k otcovi, celý mesiac predtým uotca nebola, mama jej to zakázala. Posledný septembrový týždeň sa to doma nedalo zvládnuť, mama
sa hádala s manželom. U mamy to bolo strašné, ženské veci ju učila sestra. Keď sa mama spoznala s
jej manželom, zo začiatku to bolo fajn, neskôr to už bolo zlé. S mamou sa naposledy stretla na Silvestra

(boli v N.), mama jej nútila peniaze, aby mali dobrý vzťah. V A. s mamou nebola. Mama jej za celú tú
dobu volala raz, inak si nevolali, nepísali. U otca sa má dobre, v novej škole je super, prospech má
dobrý, do školy chodí. Vzťahy s mamou už naprávať nechce. Na psychologické poradenstvo v Dunajskej
Strede mala mama dôjsť 3x, prišla len raz, na 10 minút. Nemá záujem na obnove vzťahu, za to ako sa
k nej zachovala, ako sa správa k súrodencom. Mama mala možnosť napraviť si s ňou vzťahy, zjavne

nechcela. Mama sa o ňu nestarala, viac sa starala babka. Sestra F. s mamou nie je v kontakte.

17. Cieľom ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rodine je zakotviť v zákone právo maloletého dieťaťa
vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, jednak v rodine ale aj v súdnom
konaní. Dieťa sa nemá chápať len ako objekt výchovy ale ako aktívny účastník výchovného procesu.
Čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho názoru. Právo dieťaťa byť

v súdnom konaní vypočuté korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa
podľa § 38 Civilného mimosporového poriadku. Súd je povinný prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa
pri rozhodovaní, ak sa preukáže, že maloleté dieťa je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť
svoj názor samostatne vyjadriť. Musí mať však úplne za preukázané, že ide skutočne o názor dieťaťa.

18. „Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje
prostredníctvomjehozástupcualebopríslušnéhoorgánusociálnoprávnejochranydetí,alebovýsluchom
maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého
dieťaťa“ (R 34/2014).

19. Maloletá G. počas výsluchu jednoznačne prejavila svoj názor, pokiaľ ide o otázku jej zverenia.
Súd konštatuje, že vzťah medzi maloletou a matkou je aktuálne zlý, maloletá je voči matke negatívne
nastavená, vyčíta matke, že sa o ňu v minulosti nestarala, že neprejavila záujem o nápravu ich
vzťahu keď na to mala príležitosť (od septembra 2023, kedy sa matka nedostavovala na stretnutia ku

psychologičke). Od posledného rozhodnutia, ktorým bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov podľa názoru súdu došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného
rozhodnutia.Dokazovanímbolopreukázané,žeaktuálneniejevzáujmemaloletej,atonajmäsohľadom
na jej osobnostný, sociálny a emocionálny vývin, aby bola nútená praktizovať striedavú starostlivosť.
Maloletá je vo veku, kedy vie dostatočne formulovať svoje názory, pocity, túžby a potreby a teda vie sa

jednoznačne vyjadriť, u ktorého rodiča chce žiť a bývať podľa toho, kde prežíva väčší pocit bezpečia,
istoty a kde sú uspokojované všetky jej potreby. Maloletá a jej matka sa vzájomne vzdialili, naštrbil sa
ich vzťah. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že zmena vo vzťahu medzi matkou
a dcérou nebola spôsobená len vyhrotenou situáciou zo dňa 24.09.2023, kedy sa maloletá s matkou
pohádali a maloletá odišla bývať k otcovi, ale vzťah medzi maloletou a matkou bol naštrbený už skôr.

Maloletápopisovala,ževspoločnejdomácnostismatkouboličastéhádkymedzimatkouajejmanželom,
starostlivosť matky o maloletú nebola dostatočná, o maloletú sa vo veľkej miere starala stará mama.
Maloletá nepociťovala zo strany matky dostatočnú podporu a uznanie (popísaná napríklad situácia,
keď maloletá dostala zlú známku, matka sa hnevala, kričala, keď dostala maloletá dobrú známku,
matka neprejavila voči maloletej žiadne uznanie). Matka dostala príležitosť na nápravu vzťahu s dcérou

bezprostredne po tom, ako sa odohral incident dňa 24.09.2023, keď bolo započaté psychologické
poradenstvo na Referáte poradensko-psychologických služieb v Dunajskej Strede, matka však k tomuto
pristúpila laxne, na stretnutia nechodila. Uvedené vníma aj maloletá veľmi negatívne, má za to, že matka
nevyužila príležitosť na obnovenie vzťahu. Maloletá vníma aktuálne správanie matky ako nezáujem
o jej osobu, čo sa jej dotýka v negatívnom zmysle. Vzťahu medzi matkou a maloletou neprospela

ani situácia po pojednávaní na tunajšom súde dňa 28.10.2024, keď maloletá sedela na chodbe pred
pojednávacou miestnosťou, po skončení pojednávania sa matka pri nej nepristavila, neprihovorila sa
jej. Matka to dôvodila tým, že maloletá stála spolu s otcom a jeho právnou zástupkyňou, súd je však
toho názoru, že pokiaľ má matka skutočný záujem na obnovení vzťahu s dcérou, mala by prejaviť
viac aktivity a využiť príležitosť, ktorá sa jej naskytla, na rozhovor s dcérou. Súd mal na základe

vyššie uvedeného za preukázané, že v najlepšom záujme maloletej je aktuálne zveriť ju do osobnej
starostlivosti otcovi. Zachovanie striedavej osobnej starostlivosti by bolo kontraproduktívne, na maloletú
by bol vytváraný nátlak, v dôsledku ktorého by sa jej vzťah z matkou nie len že nezlepšoval ale
práve naopak, mohol by sa ešte zhoršiť. Zmena zverenia maloletej je dôvodná vzhľadom na podstatnúzmenu pomerov, ktorá v tejto rodine nastala a ktorá bola na základe vykonaného dokazovania zistená.
Túto zmenu pomerov súd vidí predovšetkým v zmene vzťahu medzi maloletou a matkou, ktorý je
dôsledkom viacerých príčin, ktoré nenastali zo dňa na deň, ale postupne vznikali a stupňovali sa.

Maloletá aktuálne odmieta stretávanie sa s matkou, taktiež obnovenie vzťahu s matkou. Všetky tieto
popísané a nesporné skutočnosti súd považuje za takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje
zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otcovi. Súd v otázke zverenia prihliadol aj na názor maloletej
a záverom teda možno konštatovať, že aktuálne je v najlepšom záujme maloletej, aby bola zverená do
osobnej starostlivosti otcovi. Súd má za to, že aktuálne je to práve otec, ktorý má lepšie predpoklady

pre zabezpečenie riadneho vývoja, výchovy a celkovej starostlivosti o maloletú. Otec má osobnostné
predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletú, v živote maloletej predstavuje pocit istoty a
bezpečia, maloletá mu dôveruje a rešpektuje jeho rodičovskú autoritu a otec poskytuje maloletej aj
emocionálne, sociálne a psychologické sýtenie. Obvinenia matky z toho, že otec požíva omamné a
psychotropné látky neboli zo strany matky ničím podložené a preukázané. Matka rovnako aj u maloletej
tvrdila, že berie drogy, čo sa vykonaním testov nepotvrdilo. Z tvrdení matky ani z predložených dôkazov

súd nenadobudol žiadne podozrenie, že by otec skutočne užíval omamné a psychotropné látky, preto
nepovažoval za dôvodný návrh matky v tomto smere a nepristúpil k matkou navrhovanému prevereniu
otca, či užíva omamné a psychotropné látky. Šetrením pomerov v domácnosti otca bolo zistené, že u
otca má maloletá vytvorené vyhovujúce podmienky a zabezpečenie riadnej starostlivosti. Zo všetkých
týchto dôvodov súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca.

20. Pokiaľ ide o styk matky s maloletou, súd vzhľadom na prejavený názor maloletej, zistenú aktuálnu
rodinnú situáciu ale aj vzhľadom na vek maloletej pristúpil na neupravený styk maloletej s matkou. Súd
má za to, že pri dieťati vo veku 16 rokov, navyše s aktuálne vysoko negatívne nastaveným vzťahom k
matke, by bolo akékoľvek autoritatívne upravenie styku kontraproduktívne, viedlo by len k zvyšovaniu

napätia v rodine a rozhodne by neprospelo vzťahu medzi matkou a dcérou. Pre každé konanie, v ktorom
súd rozhoduje o maloletom dieťati je prioritným a rozhodujúcim hľadiskom pri rozhodovaní najlepší
záujem maloletého dieťaťa, ktorému musia ustúpiť a podriadiť sa, ak je to potrebné, aj záujmy rodičov.
Uvedený názor bol viackrát judikovaný v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva
a pevné miesto zaujal aj v aplikačnej praxi slovenských súdov, vrátane ústavného súdu, ktorý sa k

nemu vyjadril v rámci rozhodovania v obdobnom prípade, týkajúcom sa maloletého dieťaťa vo veku
blízkom dospelosti (15 rokov), kde všeobecné súdy o styku maloletého s druhým rodičom, v dotknutom
prípade s matkou rozhodli tak, že styk neupravili (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 276/2014). Ako už súd uviedol, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že z pohľadu
dospievajúcej G., je styk s matkou v súčasnosti proti jej vôli a predstavuje pre ňu neprimeranú záťaž.

Vzhľadom na vek maloletej (16 rokov) a veku prináležiacu rozumovú vyspelosť, nemožno jej vyslovený,
navyše jej vlastným konaním podporený názor prehliadať a nerešpektovať, nakoľko by to mohlo
vážne zasiahnuť do zdravého psychického vývoja maloletej a tento vážne ohroziť. Na tomto mieste
súd považuje za dôležité zdôrazniť, že názor maloletej by mali v prvom rade rešpektovať jej rodičia,
vrátane samotnej matky, a to aj napriek tomu, že z pohľadu matky môže byť stanovisko G. v rozpore s jej

vlastnou predstavou o vzťahu matky a dcéry a pochopiteľne je pre ňu určite bolestivé. Tu súd opakovane
poukazuje na skutočnosť, že matka už mala možnosť na vzťahu s dcérou pracovať, čo však nevyužila.
Súd môže v tejto súvislosti len znovu apelovať na matku, aby zvážila svoj postoj, názor maloletej sa
pokúsila rešpektovať, rešpektovanie názoru dcéry dala dcére najavo svojím správaním k nej a bola
trpezlivá vo vzťahu k očakávaniu zlepšenia situácie.

21. Spornou otázkou bola aj otázka určenia vyživovacej povinnosti. Otec navrhoval určiť výživné vo
výške 300,- eur mesačne, od podania návrhu, matka navrhovala vyživovaciu povinnosť vo výške 50,-
eur mesačne.

22. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Vzhľadom k tomu, že súd pristúpil zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti otcovi, musel
súd určiť vyživovaciu povinnosť matky. Pri rozhodovaní o výške výživného otcovi súd prihliadal na
odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
(matky).Pododôvodnenýmipotrebamioprávneného,tedamaloletéhodieťaťa jenutnérozumieťpotreby

základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku
starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti
a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne
zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť

sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť
na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť
takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť
dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď.
Tieto všetky skutočnosti súd zisťoval.

24. Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch
rodičov, vek a odôvodnené potreby maloletej a tak tiež skutočnosť, že dieťa sa má podieľať na životnej
úrovni svojich rodičov. Súd skúmal potreby maloletej, ktorá je zdravá, aktuálne navštevuje prvý ročník
strednej školy. Matka na výživu maloletej neprispieva vôbec. Pri určovaní výšky výživného sa súd v

tomto konkrétnom prípade a argumentáciu rodičov osobitne vysporiadal s príjmami a výdavkami rodičov
deklarovanými na nich a na maloletú.

25. Otec maloletej je živnostník, podniká v stavebníctve (chodí robiť bagristu na stavby), jeho mesačný
príjem je približne 1500,- eur, vyplácaný je v hotovosti, otec nevedie peňažný denník ani evidenciu

výdavkov, mesačné výdavky v súvislosti s podnikateľskou činnosťou predstavujú sumu 300,- eur. Iný
príjem otec nemá, rodinné prídavky na maloletú poberala matka až do času, kedy jej bola pozastavená
výplata rodinných prídavkov z dôvodu, že maloletá je dlhodobo v osobnej starostlivosti otca. O
pozastavenie vyplácania rodinných prídavkov matke požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava v októbri 2024. Daňový bonus si na maloletú uplatňovala matka (keď bola zamestnaná). Otec

nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani motorové vozidlo, nespláca žiadne pôžičky, úvery, exekúcie. Otec
nemá inú vyživovaciu povinnosť.

26. Súd podrobne vyhodnotil objektívnosť a dôvodnosť otcom uvádzaných mesačných výdavkov na
maloletú. Otec vyčíslil mesačné výdavky na maloletú na sumu 638,- eur, pričom k nim zaradil pomernú

časť nákladov na bývanie a internet 175,- eur, strava 173,- eur, hygiena 30,- eur, ošatenie a obuv 70,-
eur, kultúra a výlety 20,- eur, lieky a vitamíny 30,- eur, školské potreby 30,- eur, mobilný telefón 40,- eur,
cestovné 20,- eur, čistiace a pracie prostriedky 10,- eur, vreckové 30,- eur.

Súd akceptoval a v plnej výške uznal za dôvodné a objektívne nasledovné výdavky: výdavok na stravu

vo výške 173,- eur, hygienu vo výške 30,- eur, ošatenie a obuv vo výške 70,- eur, voľnočasové aktivity
vo výške 20,- eur . Tieto výdavky súd považoval za objektívne a primerané veku maloletej. V prípade
výdavku na stravu vo výške 173,- eur mesačne pripadá na jeden deň v mesiaci suma 5,60 eur, čo je pri
aktuálnych cenách potravín, ako aj pri zohľadnení veku maloletej absolútne primerané a akceptovateľné.
U dievčaťa vo veku 16 rokov sú už zvýšené výdavky na hygienu, nakoľko v porovnaní s maloletými v

nižšom veku pribudli výdavky súvisiace so starostlivosťou o pleť, taktiež výdavky na hygienické potreby
súvisiace s menštruáciou, preto súd považoval za dôvodný a akceptovateľný mesačný výdavok na
hygienu vo výške 30 eur. Pokiaľ ide o ošatenie a obuv, súd akceptoval mesačný výdavok vo výške 70,-
eur, s prihliadnutím na aktuálne trhové možnosti pokiaľ ide o nákup ošatenia a obuvi, aj vzhľadom navek maloletej je táto suma objektívna a akceptovateľná. V prípade voľnočasových aktivít súd rovnako
považoval za akceptovateľnú sumu 20,- eur mesačne. V prípade mesačného výdavku na bývanie súd
akceptoval sumu 135,- eur, ktorá pripadá ako pomerná časť na maloletú. Otec býva spolu s maloletou

v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov, jedná sa o „dvojdom“, kde mesačné náklady za
oba domu spolu pozostávajú z nákladov na odpad 44,80 eur (na dom, v ktorom žije otec s maloletou
pripadá suma 20,- eur), vodu 139,- eur (na dom, v ktorom žije otec s maloletou pripadá suma 50,- eur),
plyn 356,- eur (na dom, v ktorom žije otec s maloletou pripadá suma 150,- eur) a elektrinu 139,- eur
(na dom, v ktorom žije otec s maloletou pripadá suma 50,- eur), spolu za dva rodinné domy 678,88 eur,

na dom, v ktorom žije otec s maloletou pripadá suma 270,- eur. Otec síce nepredložil žiadny dôkaz o
tom, že sumu 270,- eur mesačne reálne svojim rodičom uhrádza (otec predložil iba čestné vyhlásenie),
avšak treba vychádzať z objektívnych skutočností, a to že otec spolu s maloletou niekde bývať musia,
t. j. musia uhrádzať poplatok za bývanie, pričom suma pripadajúca na maloletú vo výške 135,- eur je
v podmienkach bývania v Bratislave absolútne objektívna a zodpovedajúca možnostiam a ponukám
bývania v Bratislave. Súd však neuznal mesačný výdavok na internet a televíziu, nakoľko tento otec

nepreukázal. Pokiaľ ide o výdavok na školské pomôcky a učebnice, súd uznal výdavok vo výške
20,- eur mesačne. Súd predpokladá, že otec nevynakladá každý mesiac 20,- eur na školské pomôcky,
avšak súd zohľadnil to, že vždy v septembri pri začatí nového školského roka je tento výdavok vyšší, po
prepočítaní na jednotlivé mesiace je možné akceptovať mesačný výdavok na školské pomôcky vo výške
20,- eur. V prípade mesačných výdavkov na lieky a vitamíny súd považoval sumu 30,- eur mesačne

za nadhodnotenú, otec nepreukázal, že by maloletá trpela zdravotnými problémami, v dôsledku ktorých
by mal zvýšené výdavky na lieky, otec na pojednávaní uviedol, že zdravotný stav maloletej je dobrý,
nenavštevuje žiadne špecializované ambulancie. Súd teda uznal mesačný výdavok vo výške 10,- eur,
nakoľkotentopovažovalzaprimeraný,pozohľadnenícienbežnýchliekovpribežnýchochoreniach.Otec
síce preukázal, že maloletej uhrádza paušál za mobilný telefón vo výške 40,- eur mesačne, túto sumu

však súd považoval za neprimeranú pre dieťa vo veku 16 rokov. Pri dnešných možnostiach a ponukách
mobilných operátorov je možné uhrádzať mesačne aj nižšiu sumu za mobilný telefón, súd akceptoval
sumu 20,- eur mesačne, nakoľko túto považoval za opodstatnenú. Pokiaľ ide o výdavok na MHD, súd
akceptoval sumu 15,- eur mesačne pripadajúcu na MHD (cena električenky v N. na jeden mesiac pre
dieťa do 18 rokov predstavuje sumu 15,- eur) + súd akceptoval cestovné z N. do Š., kam dochádza

maloletá na prax trikrát do týždňa, keď cena lístka za jednu cestu je 1,- euro, čo mesačne predstavuje
sumu 24,- eur. Pokiaľ ide o výšku vreckového, súd akceptoval sumu 15,- eur mesačne, má za to, že u 16
ročného dieťaťa suma 15,- eur mesačne ako vreckové plní výchovný charakter a učí dieťa hospodáriť.

27. Z vyššie uvedenej argumentácie následne súdu vzišli výdavky na maloletú G. hodnotiac ich ako

potencionálne, objektívne a prospešné pre výchovu a zdravý vývoj maloletej. Súd si ustálil ako
pravidelný mesačný výdavok u mal. G. v sume 532,- eur.

28. Matka je od 15.10.2024 zamestnaná v spoločnosti O. Z..F..P.. (konateľom a spoločníkom tejto
spoločnosti je manžel matky), s dohodnutou mzdou vo výške 4,31 eur brutto na hodinu, pričom matka má

dohodnutú dĺžku pracovného času 5 hodín týždenne čo po prepočte predstavuje mzdu vo výške cca 80,-
eur mesačne brutto. Matka uviedla, že inú prácu aktuálne nevykonáva, nakoľko sa s manželom snažia
rozbehnúť podnikanie. Matka bola v období od 13.09.2023 do 20.10.2024 nezamestnaná, za obdobie
od 13.09.2023 do 19.11.2024 jej bola vyplatená dávka v nezamestnanosti spolu vo výške 1004,70 eur.
Predtým, ako bola matka nezamestnaná, pracovala ako W. S. G. Z. F.. V. G., s mesačnou mzdou okolo

400,- eur. Matka aktuálne G. robiť nemôže, nakoľko jej bol zadržaný vodičský preukaz z dôvodu, že
spôsobila dopravnú nehodu a bola uznaná vinnou v trestnom konaní. Iný príjem matka aktuálne nemá,
matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti, vlastní motorové vozidlo, ktoré má podľa jej tvrdení v užívaní otec
maloletej. Matka nespláca žiadne pôžičky a úvery, je však voči nej vedených viacero exekúcií, presnú
výšku dlžnej sumy uviesť nevedela, matka predložila výpis z Centrálneho registra exekúcií, z ktorého

vyplynulo,ževočimatkejevedenéexekučnékonanie360EX510/2022,výškaplnenia515,28eur.Pokiaľ
ide o mesačné výdavky matky, matka tvrdí, že uhrádza nájom za byt, v ktorom býva spolu s manželom a
maloletým synom, vo výške 870,- eur mesačne. Z nájomnej zmluvy však vyplýva suma 500,- eur, navyše
matka nepredložila žiadny dôkaz o tom, či predmetnú sumu reálne uhrádza, navyše pri troch členoch
domácnosti zo sumy 500,- eur mesačne pripadá na matku mesačne suma 166,- eur mesačne. Matka

ďalej uviedla mesačný výdavok 200,- eur na stravu, 20,- eur na mobilný telefón, 10,- eur na hygienické
potreby a 10,- eur na lieky. Tieto výdavky sú primerané a objektívne akceptovateľné.29. Pri určovaní výšky výživného súd považoval za objektívne mesačné výdavky na maloletú v
sume 532,- eur. Súd však taktiež zhodnotil reálne možnosti a schopnosti povinného rodiča. Matka
má ukončené stredoškolské vzdelanie, bez maturity, o odbore A.. Matka žije v okrese W. Z., kde sú

možnosti zamestnať sa nižšie ako je tomu v hlavnom meste. Súd objektívne zhodnotil, že nie je v
možnostiach matky podieľať sa na mesačných výdavkoch maloletej v takej výške, aby bolo výživným
zo strany matky pokrytá aspoň polovica mesačných nákladov na maloletú. Ak by súd vychádzal z
aktuálne dosahovaného prímu matky, nedospel by ani k určenej sume výživného vo výške 180,- eur. Súd
však poukazuje na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť je prvoradou a základov povinnosťou každého

rodiča. Je v časových možnostiach matky nájsť si popri práci, ktorú aktuálne vykonáva, ešte aj ďalšie
zamestnanie, tak aby dokázala prispievať na výživu maloletej G. aspoň v rámci svojich objektívnych
možností. Podľa pracovnej zmluvy predloženej matkou ale aj podľa slov matky, matka odrobí týždenne
5 hodín, maloletý P., ktorého má v osobnej starostlivosti, je od 8:00 hod. do 15:00 hod. v materskej
škole, t. j. matke objektívne nič neprekáža v tom, aby si našla ďalšie zamestnanie, s adekvátnou
mzdou. Neobstoja argumenty matky, že sa s manželom snažia rozbehnúť podnikanie. Manžel matky

si spoločnosť O. Z..F..P.. založil ešte v roku 2023, od toho čase predmetné podnikanie rozbiehajú,
podnikanie je zamerané na stánkový predaj, podľa slov matky doposiaľ neabsolvovali s manželom
žiadne podujatie, kde by stánkový predaj realizovali. Je na pováženie, či má zmysel a účel zotrvávať
v takomto zamestnaní, resp. nemožno prihliadať len na aktuálny príjem matky za daných okolností.
V možnostiach matky nesporne je dosahovať vyšší mesačný príjem ako aktuálne dosahuje. Matka

má okrem maloletej G. vyživovaciu povinnosť ešte voči dvom ďalším deťom, uvedenú skutočnosť súd
rovnakomuselzohľadniťpriurčenívýškyvýživného.Súdpozohľadnenívšetkýchuvedenýchskutočností
dospel k záveru, že možno objektívne požadovať od matky aby prispievala na výživu maloletej G.
výživným vo výške 180, eur mesačne.

30. Súd priznal zvýšené výživné odo dňa podania návrhu otca t. j. od 25.03.2023 do 30.11.2024 vzniklo
matke zročné výživné na maloletú G. vo výške 1480,60 eur (8 mesiacov a 7 dní omeškania x 180,- eur
= 1480,60 eur), ktoré je matka povinná uhradiť do troch mesiacov od doručenia rozsudku.

31. Podľa § 37 ods. 2 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže

rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa

umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému

odbornému poradenstvu.

32. Matka sa domáhala nariadenia výchovného opatrenia, ktorým by súd nariadil matke a maloletej
povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, za účelom obnovenia vzťahu medzi matkou a
maloletou. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie a najmä na pohovor

s maloletou a prejavený názor maloletej, súd návrh matky na nariadenie výchovného opatrenia zamietol.
Účelom výchovného opatrenia je okrem iného aj náprava resp. odstránenie porúch , ktoré existujú vo
vzťahu medzi rodičmi a deťmi. Je jednoznačne preukázané, že vzťah matky s maloletou je narušený.
Maloletá G. sa s matkou nechce stretávať, nemá záujem na tom, aby súd nariadil psychologické
poradenstvo, vyhovuje jej súčasný stav a nechce aktuálne nič meniť na svojom vzťahu s matkou.

Maloletá vo veku 16 rokov je schopná samostatne vyjadriť svoj názor a jej názor, vzhľadom na jej vek
blížiaci sa dospelosti, by mal byť rešpektovaný. Súd opakovane poukazuje aj na situáciu v rodine v čase
od septembra 2023, kedy mala matka spolu s maloletou psychologické poradenstvo absolvovať, matka,
na rozdiel od maloletej, na stretnutia nechodila (bez udania závažného dôvodu). Súd teda konštatuje, že
pokiaľ matka chcela naprávať vzťah s maloletou, priestor na to mala. Aktuálne, pri negatívnom postoji

maloletej, či už k samotnému stretávaniu sa s matkou, alebo k obnoveniu vzťahu s matkou za pomoci
psychologického poradenstva, aj po zohľadnení veku maloletej, možno jednoznačne konštatovať, že nie
je v možnostiach súdu priviesť maloletú k dobrovoľnému absolvovaniu psychologického poradenstva
(súd aj kolízny opatrovník sa o tom pokúšali počas pohovoru s maloletou, no bezúspešne). Treba všakuviesť aj to, že prípadné autoritatívne nariadenie psychologického poradenstva formou výchovného
opatrenia by malo na vzťah maloletej a matky nie pozitívny, ale skôr negatívny dopad. Maloletá by bola
k návštevám psychológa nútená proti svojej vôli, čo by rozhodne ich vzájomnému vzťahu s matkou

neprospelo. Súd poukazuje aj na názor kolízneho opatrovníka, ktorý taktiež nariadenie výchovného
opatrenia nepovažoval za dôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

33. Výrokom V. súd zmenil pôvodný rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 3P/142/2016-188 zo

dňa 06.02.2017.

34. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to

do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.