Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100276
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100276.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu CARMEL Auto, s. r. o., Na stanicu 22, 010 09

Žilina, IČO: 36 762 059, zast. Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 13, 040 01 Košice – mestská časť
Juh, IČO: 36 866 563, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného
č. 101314708/2023 zo dňa 19. 05. 2023, č. 101511075/2023 zo dňa 13. 06. 2023, č. 101437071/2023
zo dňa 05. 06. 2023, č. 103015156/2023 zo dňa 04. 12. 2023, č. 103050028/2023 zo dňa 06. 12. 2023,
č. 103016410/2023 zo dňa 04. 12. 2023, č. 103050519/2023 zo dňa 06. 12. 2023 a č. 103026067/2023
zo dňa 04. 12. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101314708/2023 zo dňa 19.
05. 2023 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca č. 1032221976/2022 zo dňa 28. 11.
2022 r u š í a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101511075/2023 zo dňa 13.
06. 2023 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca č. 103352128/2022 zo dňa 14. 12. 2022
r u š í a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

III. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101437071/2023 zo dňa
05. 06. 2023 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca č. 100548929/2023 zo dňa 09. 02.
2023 r u š í a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

IV. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103015156/2023 zo dňa
04. 12. 2023 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca č. 101553100/2023 zo dňa 19. 06.

2023 r u š í a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

V. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103050028/2023 zo dňa 06.
12. 2023 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca č. 101598921/2023 zo dňa 23. 06. 2023
r u š í a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

VI. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103016410/2023 zo dňa

04. 12. 2023 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca č. 101552856/2023 zo dňa 19. 06.
2023 r u š í a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

VII. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103050519/2023 zo dňa
06. 12. 2023 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca č. 101599224/2023 zo dňa 23. 06.
2023 r u š í a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.VIII. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103026067/2023 zo dňa
04. 12. 2023 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca č. 101553202/2023 zo dňa 19. 06.
2023 r u š í a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

IX. Žalobca m á nárok na náhradu 100 % trov konania od žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konania a napadnuté rozhodnutia

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňové kontroly na

dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia apríl až november 2021 (samostatné
kontroly za mesiace apríl, máj, jún a november a spoločné kontroly za mesiace júl, august a september,
október). V každom zdaňovacom období bol žalobcom (okrem iného) uplatnený odpočet DPH na
základe jednej faktúry vystavenej dodávateľom HM Plus Slovakia, s.r.o. (do 18. 05. 2021 obchodné
meno Jennefer s.r.o.), Masarykova 1667/2, Košice – mestská časť Juh 040 01, všetky s predmetom:

Outsourcing - operátor výroby, spočívajúce v prenájme pracovnej sily. V priebehu všetkých daňových
kontrol zaslal správca dane žalobcovi výzvy v zmysle § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), v ktorých
žalobcovi oznámil svoje pochybnosti ohľadom dodania služieb dodávateľom HM Plus Slovakia, s.r.o. a
vyzval žalobcu na preukázanie, že služby boli žalobcovi reálne dodané uvedeným dodávateľom, ako

je to uvedené v jednotlivých faktúrach za jednotlivé zdaňovacie obdobia. O výsledku daňových kontrol
vyhotovil správca dane protokoly, v rámci ktorých zhodne neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH
zjednotlivýchdodávateľskýchfaktúroddodávateľaHMPlusSlovakia,s.r.o.,pretoženebolopreukázané,
že služby dodal dodávateľ uvedený na jednotlivých faktúrach.
2. Správca dane ôsmimi rozhodnutiami vyrubil žalobcovi rozdiel DPH, a to za zdaňovacie obdobie apríl

2021 rozhodnutím č. 1032221976/2022 zo dňa 28. 11. 2022 v sume 11.784,96 eur; za zdaňovacie
obdobie jún 2021 rozhodnutím č. 103352128/2022 zo dňa 14. 12. 2022 v sume 4.511,76 eur; za
zdaňovacieobdobiemáj2021rozhodnutímč.100548929/2023zodňa09.02.2023vsume6.365,48eur;
za zdaňovacie obdobie júl 2021 rozhodnutím č. 101553100/2023 zo dňa 19. 06. 2023 v sume 5.698 eur;
za zdaňovacie obdobie september 2021 rozhodnutím č. 101598921/2023 zo dňa 23. 06. 2023 v sume

8.029,56 eur; za zdaňovacie obdobie august 2021 rozhodnutím č. 101552856/2023 zo dňa 19. 06. 2023
v sume 5.031,84 eur; za zdaňovacie obdobie október 2021 rozhodnutím č. 101599224/2023 zo dňa 23.
06.2023vsume9.739,84eurazazdaňovacieobdobienovember2021rozhodnutímč.101553202/2023
zo dňa 19. 06. 2023 v sume 5.384,72 eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“).

3. V odôvodnení prvostupňových rozhodnutí správca dane zhodne uviedol, že vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že žalobcovi nebola zo strany dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. dodaná fakturovaná
služba a žalobca porušil § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane na základe výsledkov vykonaného dokazovania zhrnul
svoje pochybnosti o uskutočnení fakturovaného obchodu, ktoré spočívali najmä v tom, že dodávateľ HM

Plus Slovakia, s.r.o. má len virtuálne sídlo; so správcom dane nespolupracuje; v rámci daňovej kontroly
DPHnepredložilžiadnedoklady;bolamuzrušenáregistráciupreDPH;daňovépriznaniekdanizpríjmov
podal za rok 2020 nulové a za rok 2021 ho nepodal, čím deklaroval, že nevykonával žiadnu ekonomickú
činnosť; nebolo preukázané, že svedok A. B., ktorý mal potvrdiť realizáciu zdaniteľných obchodov,
pracoval pre dodávateľa; v jednotlivých zdaňovacích obdobiach nebol dodávateľ vedený v Sociálnej

poisťovni ako platiteľ poistného, teda nezamestnával žiadnych zamestnancov (s výnimkou mesiacov
august, september, október a november, kde však išlo o iných zamestnancov ako uviedol svedok B.
a ako boli uvedení v zoznamoch predloženým žalobcom). Správca dane mal pochybnosti aj o hlavnom
dodávateľovi dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. – spoločnosti HEXA Trade s.r.o., ktorá nemá reálne
sídlo; so správcom dane nespolupracuje; bola jej zrušená registrácia pre DPH; k dani z príjmov podala

len daňové priznanie za rok 2020, a to nulové, čím deklarovala, že nevykonávala žiadnu ekonomickú
činnosť; nebola prihlásená v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou a má rovnakého
konateľa ako spoločnosť HM Plus Slovakia, s.r.o. C. D., a preto ide o personálne prepojené spoločnosti.

4. Na základe odvolaní žalobcu žalovaný prvostupňové rozhodnutia potvrdil, a to rozhodnutie

č. 1032221976/2022 rozhodnutím č. 101314708/2023 zo dňa 19. 05. 2023, rozhodnutie č.103352128/2022 rozhodnutím č. 101511075/2023 zo dňa 13. 06. 2023, rozhodnutie č. 100548929/2023
rozhodnutím č. 101437071/2023 zo dňa 05. 06. 2023, rozhodnutie č. 101553100/2023 rozhodnutím č.
103015156/2023 zo dňa 04. 12. 2023, rozhodnutie č. 101598921/2023 rozhodnutím č. 103050028/2023

zo dňa 06. 12. 2023, rozhodnutie č. 101552856/2023 rozhodnutím č. 103016410/2023 zo dňa
04. 12. 2023, rozhodnutie č. 101599224/2023 rozhodnutím č. 103050519/2023 zo dňa 06. 12. 2023
a rozhodnutie č. 101553202/2023 rozhodnutím č. 103026067/2023 zo dňa 04. 12. 2023 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutia“).

5.1. V odôvodneniach napadnutých rozhodnutí žalovaný zhodne uviedol, že správca dane riadne
a zrozumiteľne formuloval pochybnosti ohľadom dodania služieb dodávateľom HM Plus Slovakia, s.r.o.
a oboznámil s nimi žalobcu, čím na neho preniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepredložil relevantné
dôkazy, ktoré by odstránili pochybnosti správcu dane a preukazovali, že poskytnutá služba bola
realizovaná podľa predložených faktúr. Správca dane spochybnil jednu z hmotnoprávnych podmienok,
že spoločnosť HM Plus Slovakia, s.r.o. dodala žalobcovi služby ako bolo deklarované na faktúre –

spochybnenie postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby.
5.2. K jednotlivým námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že svedok B. nepredložil správcovi dane
pracovnú zmluvu, ktorá by potvrdzovala, že bol zamestnancom dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o.
a jeho meno sa nenachádzalo ani v zozname osôb predloženom žalobcom, ktorí mali za spoločnosť
HM Plus Slovakia, s.r.o. pracovať pre žalobcu. Žalobcom predložený menný zoznam zamestnancov

nie je možné považovať za relevantný dôkaz o dodaní zamestnancov, pretože z neho nevyplýva,
že tieto osoby vykonávali práce pre žalobcu alebo dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. Vystavením
protokolu Inšpektorátu práce v Žiline č. IZA-314-47-2.3/P-B24,25-21 (v rámci ktorého bol na pracovisku
žalobcu kontrolovaný dodávateľ HM Plus Slovakia, s.r.o.) nebolo potvrdené že prítomní zamestnanci
(v počte 55) boli pracovníkmi dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. alebo jeho dodávateľa HEXA

Trade s.r.o., nakoľko sa nepreukázali žiadnym relevantným dokladom a za svojho zamestnávateľa
len slovne uviedli spoločnosť HM Plus Slovakia, s.r.o. Jediným dodávateľom spoločnosti HM Plus
Slovakia, s.r.o. bola spoločnosť HEXA Trade s.r.o., pričom obidve tieto spoločnosti majú zriadené len
virtuálne sídlo, so správcom dane nespolupracujú, podali nulové priznanie na dani z príjmov za rok
2020, čím deklarujú, že reálne nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť a majú rovnakého konateľa

a spoločníka slovinského občana C. D., ktorý podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií neexistuje. K nevypočutiu navrhnutých svedkov – občanov tretích krajín, ktorí mali práce
vykonať, žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil ich prácu, ale spochybnil dodanie služieb
spoločnosťou uvedenou na faktúre. Je na správcovi dane aké dôkazy vykoná. K výsluchom svedkov E.
F. G. a A. H. žalovaný uviedol, že títo nepotvrdili žiadnymi relevantnými dôkazmi, že osoby pracujúce

v priestoroch žalobcu boli zamestnancami dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. Tieto informácie mali len
z ústneho podania osôb vrátane svedka B., ktorý podľa zistenia správcu dane nebol zamestnancom
dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. K námietke žalobcu, že svedok B. pozná zo spoločnosti HM Plus
Slovakia, s.r.o. konkrétne štyri osoby, ktoré môžu potvrdiť vykonanie zdaniteľného plnenia a správca
daneichodmietolvypočuť,žalovanýuviedol,žeanijednaztýchtoosôbsanenachádzalavzoznameľudí

spoločnosti HM Plus Slovakia, s.r.o., ktorí boli kontrolovaní inšpektorátom práce v priestoroch žalobcu
a tiež neboli uvedené ich bližšie identifikačné údaje.
5.3. V napadnutých rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacích období júl až november 2021 (č.
103015156/2023, č. 103050028/2023, č. 103016410/2023, č. 103050519/2023 a č. 103026067/2023)
žalovaný navyše s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie

a C-281/20 vo veci Ferimet uviedol, že uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade
nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie DPH, avšak status osoby dodávateľa ako zdaniteľnej
osoby hmotnoprávnou podmienkou je. Žalobca nepreukázal dodanie služby deklarovaným dodávateľom
a neoznačil, ani správca dane nezistil, iného dodávateľa so statusom zdaniteľnej osoby.

Správne žaloby

6. Žalobca sa ôsmimi správnymi žalobami podanými v zákonnej lehote domáhal zrušenia
prvostupňových aj napadnutých rozhodnutí a vrátenia vecí správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) SSP. Žalobca sa konkrétne domáhal prieskumu napadnutého

rozhodnutia č. 101314708/2023 pod sp. zn. 2Sf/10/2023, napadnutého rozhodnutia č. 101511075/2023
pod sp. zn. 2Sf/17/2023, napadnutého rozhodnutia č. 101437071/2023 pod sp. zn. 2Sf/18/2023,
napadnutého rozhodnutia č. 103015156/2023 pod sp. zn. 6Sf/6/2024, napadnutého rozhodnutia č.
103050028/2023 pod sp. zn. 6Sf/10/2024, napadnutého rozhodnutia č. 103016410/2023 pod sp. zn.6Sf/11/2024, napadnutého rozhodnutia č. 103050519/2023 pod sp. zn. 6Sf/12/2024 a napadnutého
rozhodnutia č. 103026067/2023 pod sp. zn. 6Sf/13/2024. Uznesením sp. zn. 2Sf/10/2023 zo dňa 09. 10.
2024 spojil správny súd konanie o uvedených žalobách na spoločné konanie pod sp. zn. 2Sf/10/2023.

7. V správnych žalobách pod sp. zn. 2Sf/10/2023, 2Sf/17/2023 a 2Sf/18/2023 žalobca namietal, že
žalovaný a správca dane na jednej strane spochybňujú dodanie fakturovaných služieb (strana 18
napadnutých rozhodnutí) a súčasne spochybňujú ich dodanie dodávateľom HM Plus Slovakia, s.r.o.
(strana 19 napadnutých rozhodnutí), čo je zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko spochybniť dodanie

služieb určitým subjektom predpokladá, že služby museli byť dodané. Žalobca mal za to, že preukázal
dodanie služieb dodávateľom HM Plus Slovakia, s.r.o.

8. V správnych žalobách pod sp. zn. 6Sf/6/2024, 6Sf/10/2024, 6Sf/11/2024, 6Sf/12/2024 a 6Sf/13/2024
žalobca uviedol, že žalovaný nespochybnil dodanie služby, ale ako dôvod nepriznania odpočtu DPH
uviedol, že žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce dodanie služieb a vznik daňovej povinnosti podľa

§ 19 ods. 2 zákona o DPH na strane dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. Napadnuté rozhodnutia
považuje žalobca za chaotické, nakoľko dodanie služieb od dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. je
podporené tvrdeniami žalobcu a dôkazmi (ktoré žalobca vymenoval) a na strane druhej žalovaný
konštatuje nesplnenie podmienky podľa § 19, § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH bez náležitého odôvodnenia, čo je jediný argument aj na judikatúru uvádzanú

žalobcom potvrdzujúcu jeho argumentáciu.

10. Vo všetkých správnych žalobách žalobca zhodne namietal, že žalovaný sa v rámci dokazovania
dopustil excesu pri zisťovaní skutkového stavu, nakoľko správca dane je oprávnený kontrolovať iba
skutočnosti, ktoré musí daňový subjekt uviesť v daňových priznaniach a evidenciách podľa § 21

ods. 1 daňového poriadku. Žalobca tiež namietol, že žalovaný opiera svoje závery o voľnú úvahu
bez zákonného odôvodnenia v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/29/2013.
V preskúmavaných rozhodnutiach nie sú uvedené dôkazy, ktoré by usvedčovali žalobcu z porušenia
daňových predpisov. Správca dane a žalovaný prekročili svoje právomoci a zahrali si rolu iného
správneho orgánu, keď za hlavný dôvod nepriznania nadmerného odpočtu označili pochybnosti

pri dodávateľovi HM Plus Slovakia, s.r.o. z porušenia predpisov o nelegálnom zamestnávaní
(neprihlásenie zamestnancov do Sociálnej poisťovne), z čoho vyvodili, že tento dodávateľ nemal
zamestnancov a nemohol vykonať služby pre žalobcu, prípadne, že dodávateľ nespolupracuje
so správcom dane, nepodal daňové priznanie, má virtuálne sídlo, pričom žiadna z týchto skutočností
nepopiera dodanie služieb.

11. Správca dane a žalovaný vinia žalobcu, že nevynaložil náležitú starostlivosť pri preverovaní
obchodných partnerov. Žalobca pri nadviazaní obchodného vzťahu s dodávateľmi postupoval v súlade
s bežnou obchodnou praxou a zachoval primeranú opatrnosť, keď si každého dodávateľa verifikoval
z hľadiska predmetu jeho činnosti a preveril aj ďalšie rozhodné skutočnosti z verejne dostupných

zdrojov a správal sa zodpovedne. Žalobca preveroval svojich obchodných partnerov v obchodnom
registri, na zozname registrovaných osôb pre DPH, na zozname rizikových firiem zverejnenom
žalovaným a či u nich nenastali dôvody na zrušenie registrácie DPH a tiež iných verejne dostupných
zdrojov (obchodný vestník, stránky o dlžníkoch a pod.) za účelom preverenia existencie podmienok
naznačujúcich úpadok, likvidáciu, začatie konkurzného alebo reštrukturalizačného konania, zánik,

podozrivé zlúčenie a rozdelenie, čo u dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. nenastalo. Tento dodávateľ
sa správal ako spoľahlivý a disciplinovaný obchodný partner. Žalobca sa až následne (v správnej
žalobe sp. zn. 2Sf/10/2023 uvádza deň 16. 11. 2022 a v ostatných správnych žalobách deň 19. 10.
2022 – prostredníctvom svojej zamestnankyne p. G.) dozvedel, že správca dane disponuje protokolom
z inšpektorátu práce vypracovaným na základe kontroly v areáli žalobcu, podľa ktorého dodávateľ HM

Plus Slovakia, s.r.o. porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a dostal pokutu, pretože nemal správne
evidovaných 55 zamestnancov. Týmto sa potvrdilo tvrdenie žalobcu o dodaní služieb dodávateľom
HM Plus Slovakia, s.r.o., pretože mal pracovníkov, ktorí vykonávali práce v priestoroch žalobcu. Toto
rozhodnutie inšpektorátu práce je potrebné považovať za res iudicata a nemožno v inom konaní
o rovnakej otázke (že dodávateľ žalobcu mal pracovníkov) rozhodnúť inak.

12. Vzhľadom na európsku judikatúru je nutné, aby správca dane preukázal úmysel alebo vedomosť
žalobcu o tom, že bol účastný na nezákonnom konaní. Správca dane nevysvetlil, kto fakturované
služby pre žalobcu vykonal, ak to nebol jeho dodávateľ HM Plus Slovakia, s.r.o., keďže vykonanieslužieb nespochybňuje. Žalobca vymenoval judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej vyplýva, že právo
na odpočítanie DPH predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému DPH s cieľom
zbaviť zdaniteľné osoby bremena DPH s tým, že každá transakcia musí byť sama predmetom

vyhodnotenianezávislenapredchádzajúcejalebonasledujúcejtransakcii.Vrozhodnutísp.zn.C-154/20
Kemwater ProChemie Súdny dvor EÚ konštatoval, že uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa
na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status tejto
osoby hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno má osoba uplatňujúca si odpočítanie
dane. V danej veci bol dodávateľom HM Plus Slovakia, s.r.o. a nie je sporné, že bol osobou

registrovanou pre daň. K pochybnostiam správcu dane a žalovaného o tomto dodávateľovi žalobca
uviedol, že nie je možné odmietnuť odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca nevie preukázať, že
ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie prostredníctvom dodávateľských subjektov, resp. tieto
subjekty stotožniť (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-610/19 vo veci Vikingo). Odmietnuť odpočítanie
dane v tomto prípade by bolo možné len v prípade preukázania účasti alebo vedomosti žalobcu
o daňovom podvode niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Takéto skutočnosti

však v preskúmavaných rozhodnutiach uvedené nie sú. Tiež podľa uznesenia Ústavného súdu SR
sp. zn. IV. ÚS 86/2022 nie je možné daňový subjekt pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku
skutočností ležiacich mimo jeho sféry a finančná správa nemôže automaticky prenášať pochybnosti, ak
nepreukáže účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom.

13. Žalobca predložil dôkazy o plneniach, a to faktúry, obchodnú zmluvu o outsourcingu, objednávky,
doklady o úhrade, zoznamy pracovníkov, počet odpracovaných hodín, čestné prehlásenia konateľa
dodávateľa, výpovede svedkov, kontrolné listy, menovité zoznamy ľudí, ktorí prešli interným školením
a plnenie preukazuje aj miestne zisťovanie správcom dane. Dokazovanie správcu dane sa týkalo najmä
preukázania plnenia prostredníctvom subdodávateľa dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. – spoločnosti

HEXA Trade, s.r.o. Aj keď nie je možné určiť subjekt, ktorý zdaniteľné plnenie skutočne poskytol
a zároveň nie je preukázané, že plnenie bolo súčasťou podvodu, nie je to dôvodom na odopretie práva
na odpočet DPH (rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 4 Afs 58/2017, Súdneho dvora
EÚ C-285/11 a C-277/14 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžfk 5/2020). Podľa žalobcu napadnuté
rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napriek tomu, že správca dane mal

dokazovaním zistené dodanie fakturovaných služieb, v rozpore s § 3 ods. 3 daňového poriadku neviedol
dokazovanie k zisteniu, kto predmetné služby dodal podľa § 19 daňového poriadku. Správca dane
v rozpore s § 3 ods. 6 nebral do úvahy skutočný obsah právnych úkonov, len ich formálne znenie.

14. Zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci a správca dane a žalovaný

neviedli dokazovanie tak, aby zistili, že dodávateľ HM Plus Slovakia, s.r.o. fakturované služby vykonal
v kontrolovanom zdaňovacom období. Správca dane nemohol určiť rozdiel dane, keď mal dokazovaním
zistené, že došlo k dodaniu fakturovaných služieb. Rozhodnutia správcu dane a žalovaného neobsahujú
odôvodnenie podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, pretože absentujú úvahy správcu dane o hodnotení
dôkazov. Hodnotiaci výrok, že správca dane má „pochybnosť“ nemožno považovať za úvahu. Žalovaný

mal len nejaké pochybnosti, ale nedisponoval toľkými dôkazmi, aby mohol svoje tvrdenia preukázať.
Postaviť rozhodnutie len na pochybnostiach je v rozpore so zásadou „in dubio pro reo“. Podľa nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 priorizovanie záujmu príjemcov dane nemôže ísť na úkor
rešpektovania práv a právom chránených záujmov osôb, ktoré platia dane. Hlavným argumentom
žalovaného bola nekontaktnosť dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. Žalovaný postupoval nesprávne,

ak nezisťoval reálnosť dodania tovarov a služieb. Ak sa nejaký dodávateľ dopustil podvodného konania,
žalobca za to nemôže niesť zodpovednosť s odkazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR
č. k. 9 Afs 18/2010-277.

15. K jednotlivým pochybnostiam správcu dane a žalovaného o dodávateľovi HM Plus Slovakia, s.r.o.

žalobca uviedol:
a) má virtuálne sídlo – táto skutočnosť nemá príčinnú súvislosť so spochybňovaním dodania služieb.
Spoločnosť nemusí podľa Obchodného zákonníka mať na adrese svojho sídla nepretržite kanceláriu,
dôležité je, aby riadne preberala poštu, čo bolo v predmetnej veci potvrdené,
b) so správcom dane nespolupracuje (resp. jeho subdodávateľ HEXA Trade s.r.o.) – ani táto skutočnosť

nemá príčinnú súvislosť so spochybňovaním dodania služieb. V správnych žalobách pod sp. zn.
2Sf/17/2023, 2Sf/18/2023, 6Sf/6/2024, 6Sf/10/2024, 6Sf/11/2024, 6Sf/12/2024 a 6Sf/13/2024 žalobca
doplnil, že v prvostupňových rozhodnutiach za zdaňovacie obdobia september a október 2021správca dane citoval odpoveď dodávateľa na výzvu, z čoho vyplýva, že so správcom dane dodávateľ
spolupracoval,
c)jehojedinýspoločníkakonateľC.D.neexistoval–správcadanesanevysporiadalsoskutočnosťou,že

zriadil účet v Tatra banke, a.s., kde bol povinný predložiť doklad totožnosti. Tiež žalovaný na predložené
čestné vyhlásenie konateľa neprihliadal z dôvodu, že sa netýka zdaňovacieho obdobia a nie preto, že
konateľ neexistuje a nebola zabezpečená grafologická skúška písma podpisu na tomto vyhlásení,
d) jeho hlavný predmet podnikateľskej činnosti je „poradenstvo týkajúce sa počítačov“ – podľa výpisu
z obchodného registra mal dodávateľ zapísané predmety činnosti v súlade s činnosťou, ktorú vykonával

v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach,
e) nemal žiadnych zamestnancov – správca dane a žalovaný nebrali do úvahy, že výkony mohol
dodávateľ zabezpečiť prostredníctvom subdodávateľa (HEXA Trade s.r.o.), a preto dodávateľ HM
Plus Slovakia, s.r.o. nebol povinný registrovať pracovníkov v Sociálnej poisťovni. Navyše spoločnosť
HEXA Trade s.r.o. nemusela mať vlastných zamestnancov a mohla výkony zabezpečiť prostredníctvom
živnostníkov, čo žalovaný ani správca dane nepreverovali,

f) v správnych žalobách sp. zn. 6Sf/6/2024, 6Sf/10/2024, 6Sf/11/2024, 6Sf/12/2024 a 6Sf/13/2024
žalobca rozporoval aj pochybnosť správcu, že nepredložil relevantné listinné dôkazy (pracovné
zmluvy, zoznam pracovníkov s presnou identifikáciou) s tým, že žalobca ako objednávateľ nemôže
mať k dispozícii takúto dokumentáciu a spracúvať osobné údaje v tomto rozsahu, pričom zoznam
pracovníkov poskytnutý žalobcovi od dodávateľa bol predložený správcovi dane aj žalovanému.

16. Žalobca ďalej namietal, že navrhol vykonať viaceré svedecké výpovede pracovníkov dodávateľa
HM Plus Slovakia, s.r.o., ktorí vykonávali prácu u žalobcu za účelom objasnenia výkonu ich práce, čo
žalovaný arbitrárne odmietol, nezistil riadne skutkový stav veci a obmedzil sa len na konštatovanie,
že dodávateľ je nekontaktný a porušil zákon o nelegálnom zamestnávaní. Správca dane tiež zistil,

že konateľ dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. mal zriadený účet v Tatra banke, a.s., na ktorý bola
prijatá platba žalobcu v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a v niektorých zdaňovacích obdobiach aj
vykonané prevody na zahraničné účty, čo potvrdzuje vykonanie zdaniteľného plnenia. Počas miestneho
zisťovania správcom dane ukázala zástupkyňa žalobcu označenie liniek, ktoré patrili dodávateľovi HM
Plus Slovakia, s.r.o., pričom na dopyt správcu dane im zástupkyňa žalobcu uviedla, že zamestnanci

jednotlivých liniek môžu uviesť, pre koho pracujú. Správca dane uviedol, že ich nebude v tomto štádiu
vypočúvať a v prípade potreby si ich predvolá a prizve si vlastného tlmočníka (keďže niektorí boli Srbi).
Správca dane nevypočutím týchto zamestnancov podľa žalobcu nevykonal navrhnuté dokazovanie za
účelom objasnenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.

17. Svedkyňa E. F. G. potvrdila obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a dodávateľom HM Plus Slovakia,
s.r.o. na základe obchodnej dohody o outsourcingu, pričom s pracovníkmi dodávateľa vždy prišiel
koordinátor s menným zoznamom pracovníkov a pani G., pán H. a koordinátor týchto zamestnancov
preškolili, bolo im odovzdané oblečenie a boli zadelení na príslušnú linku. Svedok A. H. uviedol,
že sa ako produkčný manažér stará o chod výroby, potvrdil komunikáciu s koordinátorom a ďalšími

zamestnancami dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o., na základe menného zoznamu v jednotlivé dni
preškolil daných pracovníkov. Zamestnanci sa pri rôznych kontrolách štátnych orgánov preukazovali
príslušnými dokladmi totožnosti. Tento svedok opísal aj pracovný proces tak, že na začiatku mesiaca
dodávateľ HM Plus Slovakia, s.r.o. dostal zoznam VIN čísiel vozidiel, ktoré majú demontovať, svedok
skontroloval tento proces a na jeho konci po kontrole podpísal s koordinátorom kontrolný list. Následne

sa vystavila faktúra na správne demontované diely, ktoré žalobca uhradil. Uvedení svedkovia podľa
žalobcu potvrdili, že zdaniteľné plnenie pre žalobcu vykonal dodávateľ HM Plus Slovakia, s.r.o. Tiež
svedok A. B. uviedol, že u dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. pozná niekoľko osôb, čím potvrdil, že
tieto osoby pracovali pre dodávateľa. Tieto osoby by vedeli potvrdiť predmetné vykonané zdaniteľné
plnenia, správca dane ich však odmietol vypočuť. Svedok B. pracoval ako koordinátor dodávateľa HM

Plus Slovakia, s.r.o. a odovzdával kontrolné listy svedkovi H.. Žalobca ďalej uviedol, že colná správa
potvrdila vyclenie predmetných kusov na základe VIN čísiel cez nákladné listy, z čoho vyplýva, že tovar
bol predaný.

18. V časti správnych žalôb s názvom „IV. Judikatúra“ žalobca uviedol, že preukázal, že v čase

uzavretia obchodov boli jeho obchodní partneri bezproblémoví. Žalobca nezodpovedá za porušenie
predpisov (a k tomu iných ako daňových) dodávateľom. Žalobca citoval rozsudky Súdneho dvora
EÚ C-324/11 a C-409/04, Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. 2 Afs 1/2005-57, 5Afs 131/2004-45
a 5 Afs 58/2006. Tiež citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, podľa ktoréhoje rozsah dôkazného bremena daňového subjektu daný v § 29 ods. 8 daňového poriadku, kam
nepatria vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a subdodávateľa. Podľa rozsudkov Súdneho dvora EÚ
(C-354/03,C-355/03aC-484/03)nároknaodpočetDPHnemôžebyťdotknutýskutočnosťou,ževreťazci

dodávok je transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť.
Podľa Najvyššieho súdu SR, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, ako je
faktúra s prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od
určitéhododávateľa,vyčerpalvlastnédôkaznébremenoanapreukázanieopakuvdôsledkuskutočností,
ktoré nastali u jeho dodávateľov, znáša dôkazné bremeno správca dane. Podľa rozhodnutí Súdneho

dvora EÚ (C-354/03, C-355/03, C-80/11 a C-142/11) uplatnenie nároku na odpočet DPH nemôže byť
platiteľovi odopreté preto, že osoba, ktorá vystavila faktúru, sa dopustila nezákonnosti bez preukázania,
že zdaniteľná osoba o tom vedela alebo mala vedieť. K obdobným záverom o nutnosti vedomosti
daňového subjektu o daňovom podvode pre odopretie práva na odpočet DPH dospel Súdny dvor
EÚ aj v rozhodnutiach C-285/11, C-354/03, C-355/03 a C-484/03. Žalobca ďalej poukázal na zásady
daňového konania, a to zákonnosti, súčinnosti a voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 1, 2 a 3

daňového poriadku). Povinnosť žalobcu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje žalovaného a správcu
dane povinnosti zistiť skutočný stav veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Sžf/7/2011). Žalovaný tiež
porušil § 24 ods. 2 daňového poriadku. Ak je nesporná materiálna existencia plnenia a daňový subjekt
predložil vopred známe štandardné dôkazy, uniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré nie je absolútne
(rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/10/2011). Dôkaznú povinnosť daňového subjektu nemožno

vykladať extenzívne (rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sžf/10/2012). Výklad daňového dokazovania
podľa § 24 daňového poriadku je modifikovaný právnymi názormi Súdneho dvora EÚ, ktorý vo veci Bonik
(C-285/11) vyslovil názor, že ak sa plnenia uskutočnili a boli použité na zdaniteľné plnenia na výstupe,
nemožno v zásade zamietnuť právo na odpočet DPH. Právo na odpočítanie DPH možno zdaniteľnej
osobe zamietnuť iba ak sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že vedela alebo mala vedieť,

že sa nadobudnutím tovaru alebo služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod zo strany
dodávateľa alebo iného subjektu reťazca. Postup žalovaného, ktorý spochybňuje právo žalobcu na
odpočítanie DPH, napriek tomu, že spĺňa zákonné predpoklady, je v rozpore s ústavným princípom
proporcionality.Správcadanemusípridokazovanívziaťdoúvahynielendôkazysvedčiacevneprospech
daňového subjektu, ale aj v jeho prospech (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015). V otázke

prenosu dôkazného bremena v daňovom konaní žalobca odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 377/2018-53. Žalobca si splnil povinnosti tvrdiť aj dôkaznú povinnosť.

Vyjadrenia účastníkov konania

19. Žalovaný navrhol všetky správne žaloby zamietnuť. Vo vyjadreniach k žalobám argumentoval
obdobne (takmer doslovne) ako v napadnutých rozhodnutiach.

20. Žalobca v replikách zhodne uviedol, že žalovaný sa vo vyjadreniach k žalobám nevysporiadal
so žiadnou zo žalobných námietok. Rozhodnutia správcu dane a žalovaného z dôvodu nevysporiadania

sa s námietkami a dôkazmi preukazujúcimi zdaniteľné plnenie považuje žalobca za arbitrárne. Žalovaný
sa vo vyjadreniach nevysporiadal ani so žalobcom predloženou judikatúrou Súdneho dvora EÚ vo
veci C-610/19 Vikingo, podľa ktorej ak nebolo preukázané, že fakturované plnenie bolo vykonané
dodávateľom uvedeným na faktúre, táto okolnosť nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie
DPH s výnimkou, ak správca dane preukáže, že došlo k podvodnému konaniu a vzhľadom na objektívne

preukázané okolnosti daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že plnenie bolo súčasťou daňového
podvodu. Táto rozhodovacia prax nachádza odraz aj v rámci správneho súdnictva s poukazom
na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/80/2019 a Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 8Sžfk/5/2020. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy, z jeho rozhodnutí
nie je zrejmé, aké doklady správcovi dane nepredložil, a preto sú rozhodnutia žalovaného arbitrárne.

21. V konaniach pod sp. zn. 2Sf/10/2023, 2Sf/17/2023 a 2Sf/18/2023 žalovaný dupliky nepodal.
V konaniach pod sp. zn. 6Sf/6/2024, 6Sf/10/2024, 6Sf/11/2024, 6Sf/12/2024 a 6Sf/13/2024 žalovaný
v rámci duplík zhodne uviedol, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý ho neuniesol. Žalobca musí
preukázať splnenie podmienok na odpočítane DPH, a to podmienky postavenia skutočného dodávateľa

ako zdaniteľnej osoby. Žalobca sa vyjadril k podaným duplikám, kde zhrnul svoje argumenty z replík.

Posúdenie veci správnym súdom22. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.
10. 2024 postupom podľa § 137 ods. 3 SSP vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez
odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, keďže účastníci výslovne nežiadali nariadenie pojednávania ani

správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Vzhľadom na to,
že všetky správne žaloby obsahujú takmer totožné žalobné body, bude aj odôvodnenie tohto rozsudku
smerovať k všetkým správnym žalobám spoločne, ibaže by správny súd výslovne uviedol, že niektorá
časť odôvodnenia sa týka len niektorých správnych žalôb.

23. Správny súd sa stotožnil s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd vo
všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť v súlade so zákonom DPH, ktorý je transpozíciou
Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, a súvisiacou
judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo k zneužitiu práva. Tieto
situácie nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Pokiaľ ide o prvú z uvedených situácií,

splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, tieto sú v zmysle § 19 ods. 1, § 49 ods. 1,
§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES a judikatórnych
záverov Súdneho dvora EÚ (napr. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ Senatex GmbH, C-518/14 z 15.
09. 2016, bod 28; Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 03. 09. 2020, bod 43; Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 z 09. 12. 2021, bod 24) nasledovné: a) tovar alebo služba, na ktorých sa zakladá

právo na odpočítanie dane, musí byť dodané inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa), b) plnenie
fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia) a c) zdaniteľná osoba
dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Všetky
tieto podmienky musia byť splnené súčasne.

24. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že žalovaný založil nepriznanie odpočtu DPH
na prvej hmotnoprávnej podmienke – spochybnenie postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby.
Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je ďalej zrejmé, že žalovaný považoval druhú hmotnoprávnu
podmienku za splnenú, nakoľko na viacerých miestach uviedol, že nespochybňuje vykonanie
prác pracovníkmi pre žalobcu, ktoré boli predmetnom jednotlivých dodávateľských faktúr, teda

nespochybňuje materiálnu existenciu plnenia. Tiež nebola správcom dane ani žalovaným spochybnená
tretia hmotnoprávna podmienka – že žalobca dodané služby použil na účely svojich vlastných
zdaniteľných plnení.

25. V tomto smere správny súd uvádza, že žalobca v správnych žalobách pod sp. zn. 2Sf/10/2023,

2Sf/17/2023 a 2Sf/18/2023 nedôvodne namieta zmätočnosť napadnutých rozhodnutí (za zdaňovacie
obdobia apríl, máj a jún 2021) spočívajúcu v tom, že žalovaný spochybnil dodanie fakturovaných
služieb ako také a súčasne spochybnil ich dodanie dodávateľom HM Plus Slovakia, s.r.o. Na strane
18 napadnutých rozhodnutí za tieto tri zdaňovacie obdobia (na čo poukazuje žalobca) žalovaný
síce uvádza, že v preskúmavanom prípade bolo spornou otázkou dodanie služieb, avšak táto veta

pokračuje tak, že vznikli dôvodné pochybnosti, či dodávateľ mohol dodať požadovaných pracovníkov,
keďže vykonaným dokazovaním bola spochybnená ekonomická činnosť spoločnosti. Aj v ďalšom
texte vo všetkých troch vyššie uvedených napadnutých rozhodnutiach žalovaný výslovne uvádza, že
spochybňuje dodanie služieb dodávateľom HM Plus Slovakia, s.r.o. a zároveň, že nespochybňuje
samotné vykonanie prác, teda materiálnu existenciu plnenia. Je teda zrejmé, že žalovaný považoval

existenciu materiálneho plnenia za preukázanú vo všetkých napadnutých rozhodnutiach a spochybňoval
len jeho dodanie dodávateľom HM Plus Slovakia, s.r.o. Žalobca v správnych žalobách citoval
rozhodnutia žalovaného neúplne a jeho námietka zmätočnosti nie je dôvodná.

26. Žalobca v správnych žalobách s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ dôvodne namieta

nesprávneprávneposúdenieveciohľadomnesplneniaprvejhmotnoprávnejpodmienky.Podľarozsudku
Súdneho dvora EÚ C-610/19 vo veci Vikingo, ktorý prevzal aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku
sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa 28. 04. 2023, pri existencii materiálneho plnenia nie je možné odmietnuť
odpočítanie dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ
nemohol dodať tovar alebo službu pre nedostatok materiálnych a ľudských zdrojov na jeho strane.

V takomto prípade je zamietnutie odpočtu DPH možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom
preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode, alebo vedela alebo mala
vedieť, že uvedené transakcie sú súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá
vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedenéhododávateľského reťazca. Správny súd tiež poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-154/20
vo veci Kemwater ProChemie, podľa ktorého uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom
doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, tou je status tejto osoby ako platcu

DPH.

27. Správca dane aj žalovaný postupovali v rozpore s uvedenými rozhodnutiami, keď nepriznanie
odpočtu DPH pre nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky pri nespornej existencii materiálneho
plnenia založili výlučne na tom, že služby nedodal dodávateľ uvedený na faktúre, keďže táto skutočnosť

nepredstavuje jednu z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH. Svoj záver správca dane
a žalovaný učinili len na základe spochybnení materiálnych a ľudských zdrojov na strane dodávateľa
žalobcu, resp. jeho subdodávateľa ktoré bolo založené najmä na tom, že dodávateľ žalobcu HM Plus
Slovakia, s.r.o. a jeho dodávateľ HEXA Trade s.r.o. majú zriadené len virtuálne sídlo; so správcom
dane nespolupracujú; podali nulové priznanie na dani z príjmov za rok 2020, čím deklarujú, že reálne
nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť; majú rovnakého konateľa a spoločníka C. D., ktorý

neexistuje a v jednotlivých zdaňovacích obdobiach nemali v Sociálnej poisťovni prihlásených žiadnych
zamestnancov (resp. takých, ktorých totožnosť by korešpondovala s inými vykonanými dôkazmi).
Správnysúddodáva,žesamotnépostaveniedodávateľaHMPlusSlovakia,s.r.o.akoplatcuDPHnebolo
sporné (registrácia pre DPH mu bola zrušená až následne). Odoprieť právo na odpočítanie DPH z týchto
dôvodov by bolo možné jedine v prípade existencie daňového podvodu a účasti žalobcu na ňom alebo

jeho vedomosti o tomto podvode. Takéto skutočnosti však správca dane ani žalovaný v preskúmavaných
rozhodnutiach neskonštatovali. Preto vec nesprávne právne posúdili.

28. V napadnutých rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacích období júl až november 2021 (č.
103015156/2023, č. 103050028/2023, č. 103016410/2023, č. 103050519/2023, č. 103026067/2023)

žalovaný okrem vyššie uvedených argumentov s poukazom na rozsudky Súdneho dvora EÚ C-154/20
a C-281/20 (vo veciach Kemwater ProChemie a Ferimet) uviedol, že hmotnoprávnou podmienkou
je status osoby dodávateľa ako zdaniteľnej osoby s tým, že žalobca nepreukázal dodanie služby
deklarovaným dodávateľom HM Plus Slovakia, s.r.o. a neoznačil, ani správca dane nezistil, iného
dodávateľa so statusom zdaniteľnej osoby. V týchto piatich rozhodnutiach žalovaný nespochybňuje len

dodanie služieb dodávateľom HM Plus Slovakia, s.r.o. uvedeným na faktúre, ale konštatuje nedodanie
služby dodávateľom, ktorý je platcom DPH, čo skutočne predstavuje hmotnoprávnu podmienku odpočtu
DPH. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie je možné nepriznať
zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH bez toho, aby bolo preukázané, že sa dopustila daňového
podvodu alebo o ňom vedela, či mala vedieť, ak skutočný dodávateľ tovaru alebo služieb nebol

identifikovanýazdaniteľnáosobanepredložídôkazotom,žetentododávateľmalpostaveniezdaniteľnej
osoby. Toto rozhodnutie však nie je možné aplikovať na predmetnú vec.

29. Súdny dvor EÚ v zmysle bodu 39. rozsudku vo veci Kemwater ProChemie nepožaduje preukázanie
postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby subjektom uplatňujúcim si odpočítanie DPH, ak možno zo

skutkových okolností, akými sú objem a cena nadobudnutých tovarov alebo služieb, s istotou vyvodiť,
že ročný obrat dodávateľa prekračuje sumu, do ktorej členský štát v súlade s čl. 287 Smernice Rady
2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty priznal oslobodenie od
DPH zdaniteľným osobám. Slovenská republika uvedený článok využila a v § 4 ods. 1 zákona o DPH
stanovila, že povinnosť registrovať sa pre DPH má, a teda platcom DPH je (okrem iných) osoba, ktorá

dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49.790
eur. V predmetnej veci dodávateľská faktúra za v poradí prvé kontrolované zdaňovacie obdobie apríl
2024 predstavovala sumu 70.709,76 eur, a teda už len v tomto zdaňovacom období dosiahol obrat
dodávateľa žalobcu zákonom predpokladanú sumu na to, aby sa stal platcom DPH. Aj bez ohľadu na
cenu zdaniteľných plnení za nasledujúce kontrolované zdaňovacie obdobia (máj až november 2021) je

zrejmé,žeobratdodávateľažalobcudosiaholvovšetkýchzdaňovacíchobdobiach,ktorébolipredmetom
kontroly, aspoň sumu 49.790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov. Preto je zrejmé, že dodávateľ žalobcu (nech by to bol ktokoľvek) musel byť platcom DPH. Prvá
hmotnoprávna podmienka preto bola v rámci všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach splnená.

30. Správny súd ďalej dodáva, že skutkové závery správcu dane a žalovaného, že fakturované služby
nedodal dodávateľ HM Plus Slovakia, s.r.o. neobstoja, keďže sa správny súd stotožnil aj s námietkou
nedostatočného zistenia skutkového stavu, pretože správne orgány nesprávne vyhodnotili vykonané
dôkazy z nasledovných dôvodov:31. Žalobca v správnych žalobách poukázal na dôkaz – protokol inšpektorátu práce vypracovaný
na základe kontroly v areáli žalobcu, podľa ktorého dodávateľ HM Plus Slovakia, s.r.o. porušil

zákaz nelegálneho zamestnávania z dôvodu nesprávne evidovaných 55 zamestnancov, čím sa podľa
žalobcu potvrdilo dodanie služieb dodávateľom HM Plus Slovakia, s.r.o., pretože mal pracovníkov, ktorí
vykonávali práce v priestoroch žalobcu. Žalovaný tento dôkaz nepovažoval za preukazujúci, že prítomní
zamestnanci boli pracovníkmi dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o., pretože sa nepreukázali žiadnym
relevantným dokladom a spoločnosť HM Plus Slovakia, s.r.o. uviedli za svojho zamestnávateľa len

slovne. Takéto vyhodnotenie považuje správny súd za rozporné so zásadami logiky. Keďže dodávateľ
HM Plus Slovakia, s.r.o. uvedených 55 pracovníkov podľa protokolu zamestnával nelegálne, teda bez
existencie pracovnej alebo obdobnej zmluvy, je samozrejmé, že títo pracovníci nemohli preukázať svoj
zamestnanecký pomer žiadnymi dokladmi. Preto skutkové zistenie vyplývajúce z protokolu inšpektorátu
práce, že sa v areáli žalobcu nachádzalo 55 pracovníkov, ktorí reálne vykonávali práce pre dodávateľa
HM Plus Slovakia, s.r.o. (hoci bez uzavretia písomnej pracovnej zmluvy a prihlásenia do Sociálnej

poisťovne), nemôže vyvrátiť skutočnosť, že títo pracovníci nemali písomne uzavretú pracovnú alebo
obdobnú zmluvu.

32. Žalobca tiež v správnej žalobe poukázal na výpovede svedkov G. a H. (zamestnanci žalobcu), ktorí
potvrdili, že zdaniteľné plnenie pre žalobcu vykonal dodávateľ HM Plus Slovakia, s.r.o., opísali proces

tejto spolupráce medzi žalobcom a dodávateľom HM Plus Slovakia, s.r.o. a ich úlohy v rámci tejto
spolupráce. Tieto výsluchy žalovaný vyhodnotil tak, že títo svedkovia nepotvrdili žiadnymi relevantnými
dôkazmi, že osoby pracujúce v priestoroch žalobcu boli zamestnancami dodávateľa HM Plus Slovakia,
s.r.o. a že tieto informácie mali len z ústneho podania týchto osôb. Ako správny súd uviedol vyššie,
žalovaný nemôže požadovať preukázanie pracovnoprávneho vzťahu ilegálne zamestnávaných osôb

písomnými dokladmi. Navyše správny súd uvádza, že je nesprávna konštrukcia žalovaného, keď
uvádza, že vyššie uvedení svedkovia obsah svojej výpovede nepotvrdili žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Svedok je sám dôkazným prostriedkom a obsah jeho výpovede je dôkazom. Preto svedok nemá
povinnosť preukazovať svoje tvrdenia. Žalovaný mal vyhodnocovať svedecké výpovede ako dôkazy
a konfrontovať ich s inými dôkazmi, čo neurobil, ale požadoval, aby svedkovia obsah svojich výpovedí

preukazovali.

33. Pokiaľ ide o ostatné žalobné námietky, tieto považoval správny súd za nedôvodné z nasledovných
dôvodov:

34. Žalobca v správnych žalobách uviedol, že preveroval svojich obchodných partnerov v registroch,
zoznamoch a iných verejne dostupných zdrojoch, z ktorých zistil, že dodávateľ HM Plus Slovakia,
s.r.o. je spoľahlivý obchodný partner. Preverovanie obchodných partnerov je súčasťou tzv. due diligence
vedomostného testu, ktorý sa vykonáva pri posúdení veci ako daňového podvodu. Tieto okolnosti nie
sú relevantné pre posúdenie preskúmavanej veci, pretože napadnuté rozhodnutia boli založené na

nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH, kde overovanie obchodných partnerov nie je
jednou z podmienok na odpočet DPH. Navyše správny súd dopĺňa, že tvrdenie žalobcu o preverovaní
dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. nie je pravdivé, pretože zo zápisnice z prvého ústneho pojednávania
(strana 6) vykonaného so zástupkyňou žalobcu 23. 09. 2021 v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie apríl 2021, vykonanej ako prvej v poradí, vyplýva, že na otázky správcu dane o preverovaní

tohto dodávateľa zástupkyňa žalobcu uviedla: „Moc sme si ich nepreverovali, vtedy bolo pre nás dôležité
splniť objednávku pre dodávateľa...“ Na doplňujúcu otázku správcu dane, či si tohto dodávateľa žalobca
preveroval prostredníctvom verejne dostupných informácií zástupkyňa žalobcu uviedla: „Nie, ako som
už uviedla vyššie.“ Je teda zrejmé, že žalobca si dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. pred uskutočnením
zdaniteľných obchodov nepreveroval vôbec.

35. Žalobca v správnych žalobách tiež rozporoval jednotlivé pochybnosti správcu dane. Správny súd
vo všeobecnosti uvádza, že existencia pochybností je dôležitá pre prenos dôkazného bremena, ktoré
je v daňovom konaní rozdelené medzi daňový subjekt a správcu dane. Podľa rozhodovacej činnosti
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(III.ÚS401/09;prevzatédoI.ÚS377/2018-53zodňa14.11.2018,

ods.21.)mádaňovýsubjektdvezákladnépovinnosti:tvrdiťapreukázaťsvojetvrdenia,ktorésaformálne
realizujú podaním riadne vyplneného daňového priznania s predložením písomných dokladov, ktoré je
povinný podľa právnych predpisov viesť. Ak správca dane pri preverovaní preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť predložených dôkazov, splní svoju dôkaznú povinnosť a jeopäť na daňovom subjekte, či predložením ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk/1/2019 zo dňa 21.
04. 2020 (prijaté ako R 26/2021) je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového

subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených podmienok nárok na
odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania DPH, a ktorý si aj tento nárok uplatnil.
Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia

spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa
24. 02. 2022 (prijaté v zbierke pod č. 18/2022), dôkazné bremeno prechádza zo správcu dane späť
na daňový subjekt prostredníctvom výzvy na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku,ktorámôžebyťdaňovémusubjektuzaslanávpísomnejforme,alebooznámenápočasústneho
pojednávania a ktorá musí byť urobená do konca daňovej kontroly.

36. Správny súd uvádza, že správca dane vo všetkých daňových kontrolách v súlade s vyššie uvedenými
pravidlami postupoval. Žalobcovi ešte v priebehu daňových kontrol oznámil svoje pochybnosti písomnou
výzvou podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku a vyzval ho na preukázanie, že fakturované služby
mu boli reálne poskytnuté tak, ako to je uvedené v jednotlivých faktúrach. Medzi hlavné pochybnosti

správcu dane patrilo, že dodávateľ žalobcu HM Plus Slovakia, s.r.o. má len virtuálne sídlo; so správcom
dane nespolupracuje; v rámci daňovej kontroly DPH nepredložil žiadne doklady; správca dane mu
zrušil registráciu pre DPH; daňové priznanie k dani z príjmov podal za rok 2020 nulové a za rok 2021
ho nepodal, čím deklaroval, že nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť; v jednotlivých zdaňovacích
obdobiach nebol dodávateľ vedený v Sociálnej poisťovni ako platiteľ poistného, teda nezamestnával

žiadnych zamestnancov (s výnimkou niektorých mesiacov, kde však išlo o iných zamestnancov ako
vyplynuli z ostatných dôkazov), pričom pochybnosti mal správca dane aj o hlavnom dodávateľovi HM
Plus Slovakia, s.r.o. – spoločnosti HEXA Trade s.r.o., ktorá nemá reálne sídlo; so správcom dane
nespolupracuje; bola jej zrušená správcom dane registrácia pre DPH; k dani z príjmov podala len
daňové priznanie za rok 2020, a to nulové, čím deklarovala, že nevykonávala žiadnu ekonomickú

činnosť; nebola prihlásená v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou a má rovnakého
konateľa ako spoločnosti HM Plus Slovakia, s.r.o. C. D., a preto ide o personálne prepojené spoločnosti.
Pokiaľ žalobca rozporuje jednotlivé pochybnosti správcu dane, správny súd uvádza, že tieto pochybnosti
samostatne nepostačujú na prenos dôkazného bremena. Rozporovanie pochybností správcu dane
jednotlivo neobstojí, pretože vo svojom súhrne však všetky zistené skutočnosti relevantne spochybňujú

tvrdenie žalobcu, že k obchodom, z ktorých si uplatnil odpočet DPH, došlo ako tvrdí, pretože bolo
spochybnené reálne vykonávanie ekonomickej činnosti dodávateľom HM Plus Slovakia, s.r.o. a jeho
subdodávateľom HEXA Trade s.r.o. V dôsledku oznámenia týchto pochybností žalobcovi v priebehu
daňových kontrol na neho prešlo dôkazné bremeno.

37. Žalobca ďalej žalovanému vytýkal, že arbitrárne odmietol vykonať žalobcom navrhnuté svedecké
výpovede pracovníkov dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o., ktorí vykonávali prácu u žalobcu a obmedzil
sa len konštatovanie, že dodávateľ je nekontaktný a porušil zákon o nelegálnom zamestnávaní. Žalobca
tiež vytýkal správcovi dane, že pri miestnom zisťovaní u žalobcu nevypočul tam pracujúcich pracovníkov
pri linkách patriacich dodávateľovi HM Plus Slovakia, s.r.o.

38. K týmto námietkam správny súd uvádza, že nie je povinnosťou správnych orgánov v daňovom
konaní vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkom konania, nakoľko vykonávanie dôkazov je
v súlade s § 24 ods. 2 daňového poriadku na správcovi dane. Pokiaľ správca dane, resp. žalovaný
odmietne vykonať navrhovaný dôkaz, musí však tento postup odôvodniť. S návrhmi žalobcu na výsluchy

uvedených svedkov sa žalovaný riadne vysporiadal. K nevypočutiu navrhnutých svedkov, ktorí mali
práce vykonať, žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil ich prácu, ale spochybnil dodanie
služieb spoločnosťou uvedenou na faktúre. Z tohto záveru žalovaného vyplýva, že nepotreboval
dokazovať vykonanie prác jednotlivými pracovníkmi, keďže túto skutočnosť považoval za preukázanú,
a preto by bolo vykonanie tohto dôkazu nadbytočné. K ďalším návrhom na výsluch svedkov, konkrétne

štyroch osôb zo spoločnosti HM Plus Slovakia, s.r.o., ktoré pozná svedok B. a môžu potvrdiť vykonanie
zdaniteľného plnenia, žalovaný uviedol, že ani jedna z týchto osôb sa nenachádzala v zozname
ľudí spoločnosti HM Plus Slovakia, s.r.o., ktorí boli kontrolovaní inšpektorátom práce v priestoroch
žalobcu a tiež neboli uvedené ich bližšie identifikačné údaje. Z tohto záveru žalovaného vyplýva, ževykonanie navrhnutých dôkazov by nepreukázalo skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, keďže
navrhnutí svedkovia nekorešpondovali s osobami uvedenými v zozname pracovníkov spoločnosti HM
Plus Slovakia, s.r.o., ktorí podľa protokolu inšpektorátu práce vykonávali práce v priestoroch žalobcu

a zároveň pre neuvedenie bližších identifikačných údajov týchto osôb ani nemohli byť predvolaní na
výsluch. Žalovaný tak jasne vysvetlil, prečo navrhované svedecké výpovede nevykonal a nemožno sa
stotožniť so žalobcom formulovanou námietkou, že tieto dôkazné návrhy boli odmietnuté arbitrárne
a žalovaný sa obmedzil len na konštatovanie, že dodávateľ je nekontaktný a porušil zákon o nelegálnom
zamestnávaní. Správny súd dodáva, že je povinnosťou žalobcu podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP

uviesť v správnej žalobe dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových
a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (žalobné body). Správny súd
je v predmetnej veci podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, keďže nejde
o žiaden z prípadov vymenovaných v § 134 ods. 2 SSP. Žalobca konkrétne úvahy žalovaného
o nevypočutí navrhnutých svedkov nerozporoval, teda neuviedol v čom sú tieto úvahy nesprávne,
neúplné, resp. nezákonné. Správny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať, prípadne vyvodzovať

z obsahu napadnutého rozhodnutia, či administratívneho spisu. Takto žalobcom formulované žalobné
body neumožňujú správnemu súdu prieskum zákonnosti dôvodov nevykonania navrhnutých výsluchov
svedkov.

39. Časť IV. správnych žalôb s názvom judikatúra považoval správny súd za nekonkrétnu, nespĺňajúcu

podmienky podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP tak, aby umožnili vykonať súdny prieskum napadnutých
rozhodnutí. Žalobca v tejto časti len citoval (parafrázoval) rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a českých
a slovenských súdov týkajúce sa daňových konaní a DPH. Žalobca však neuvádza, ako sa
tieto rozhodnutia týkajú preskúmavaných rozhodnutí, resp. v čom konkrétne bol postup správcu
dane a žalovaného v rozpore s uvedenými rozhodnutiami. Tiež žalobca v tejto časti prezentoval

tvrdenia, že preukázal, že v čase uzavretia obchodov boli jeho obchodní partneri bezproblémoví a
nezodpovedá za porušenie predpisov dodávateľom; že postup žalovaného, ktorý spochybňuje právo
žalobcu na odpočítanie DPH, napriek tomu, že spĺňa zákonné predpoklady, je v rozpore s ústavným
princípom proporcionality; že splnil povinnosti tvrdiť aj dôkaznú povinnosť. Rovnako však ide len
o všeobecné tvrdenia bez uvedenia, ako boli tieto skutočnosti posúdené správcom dane a žalovaným

v preskúmavaných rozhodnutiach a v čom sú ich závery nezákonné. Takto formulovaná časť správnych
žalôb pri viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby neumožňuje správnemu súdu vykonať
prieskum napadnutých rozhodnutí.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd zrušil všetky napadnuté rozhodnutia z dôvodov podľa §

191 ods. 1 písm. c) a e) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový
stav. Správny súd zrušil v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP aj všetky prvostupňové rozhodnutia, keďže
aj tieto trpeli rovnakými vadami, a podľa § 191 ods. 4 vrátil veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na
ďalšie konanie. V nových konaniach správca dane (viazaný právnym názorom správneho súdu v súlade
s § 191 ods. 6 SSP) posúdi, či sú alebo nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH

stým,žedodanieslužiebdodávateľomuvedenýmnafaktúreniejejednouzhmotnoprávnychpodmienok
a taktiež v predmetnej veci nie je možné odoprieť odpočítanie DPH pre nesplnenie prvej hmotnoprávnej
podmienky v súlade so závermi správneho súdu uvedenými v odsekoch 23. až 29. tohto rozsudku. Pri
vyhodnocovaní skutkovej otázky, či fakturované služby dodal dodávateľ HM Plus Slovakia, s.r.o., bude
správca dane a žalovaný postupovať podľa záverov správneho súdu uvedených v odsekoch 30. až 32.

tohto rozsudku.

41. Správny súd záverom dodáva, že pokiaľ správca dane dospeje k záveru, že hmotnoprávne
podmienky pre odpočítanie DPH sú splnené, v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou môže žalobcovi
odoprieť právo na odpočet DPH len v prípade preukázania daňového podvodu a účasti, resp. vedomosti

žalobcu o tomto podvode. V tomto prípade je celé dôkazné bremeno na správcovi dane, ktorý v súlade
s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta
Recycling č. C-439/04 a C-440/04, bude musieť vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z
(1) preukázania existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek
predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych

skutkových okolností svedčiacich tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom
článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel
(vedomostný test konkrétneho subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia,
ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účastina daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). K otázke due diligence
vedomostného testu sa správny súd vyjadril v odseku 34. tohto rozsudku.

42. Závery Súdneho dvora o daňovom podvode prevzal aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn.
10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023 (s odkazom na predošlé rozhodnutie sp. zn. 6Sžfk/52/2020), ktoré
bolo uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 63/2023, kde sformuloval 4 otázky, na ktoré je
potrebné odpovedať pri posudzovaní daňového podvodu:
1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?

2. ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
3. pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
4. ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?

43. Podľa § 167 ods. 1 SSP priznal správny súd žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, keďže
súd zrušil všetky napadnuté aj prvostupňové rozhodnutia v celom rozsahu, právo na náhradu 100 %
trov konania od žalovaného. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník správneho súdu po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s § 175 ods. 2 SSP.

44. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1
mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení

(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.