Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100831
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100831.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca
spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu
FISH&AGROfarma,s.r.o.,Jilemnická56/30,02061LednickéRovne,IČO:36708780,protižalovanému
Inšpektorát práce Trenčín, Hodžova 1510/36, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti protokolu
žalovaného č. ITN-245-35-2.1/P-A24,E25-24, IPTN_ODD_PPV/KON/2024/2652 zo dňa 16. 09. 2024

v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 27. 09. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté opatrenie

1. Žalovaný vykonal u žalobcu inšpekciu práce v dňoch 22. 08. 2024 až 16. 09. 2024 podľa zákona
č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii
práce“). Dňa 16. 09. 2024 vydal žalovaný protokol č. ITN-245-35-2.1/P-A24,E25-24, IPTN_ODD_PPV/
KON/2024/2652(ďalejlen„protokol“),vktoromvčastiB1.uviedol,žežalobcaporušilzákaznelegálneho

zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby – A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom:
Považská Bystrica (ďalej len „dotknutá zamestnankyňa“), dohodnutá práca: pomocné práce, ktorá pre
žalobcu ako zamestnávateľa vykonávala závislú prácu minimálne dňa 22. 08. 2024 v čase od 07:10 h
do 08:30 h. na kontrolovanej prevádzke Bitúnok + predajňa + farma zvierat, Jilemnického 56/30, 020
61 Lednické Rovne, pričom žalobca s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného
predpisu – zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník

práce“) v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Nelegálne
zamestnávanie trvalo dňa 22. 08. 2024 do 09:52 h., kedy bola dotknutá zamestnankyňa prihlásená do
Sociálnej poisťovne. Žalovaný v časti opatrenia nenariadil žalobcovi odstrániť nedostatky podľa § 12
ods. 2 písm. b) a § 12 ods. 3 zákona o inšpekcii práce uvedené v bode B) 1. z dôvodu, že nedostatok
bol odstránený v priebehu výkonu inšpekcie práce. Zároveň žalovaný uložil žalobcovi povinnosť podľa
§ 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich

príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení
predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce.
Žalobca sa k protokolu písomne vyjadril dňa 18. 09. 2024. K protokolu bol dňa 27. 09. 2024 vydaný
dodatok č. 1 (ďalej len „dodatok“), ktorý bol zaslaný žalobcovi.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov2.1 Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia protokolu v znení
dodatku. V rámci žalobných bodov namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinností
konštatovaných žalovaným, a preto je nezákonné, aby bol povinný prijať akékoľvek opatrenia.

Žalobca uzavrel s dotknutou zamestnankyňou súkromnoprávny úkon, aby dopyt po jeho produktoch
neprevyšoval možnosti uspokojenia tohto dopytu, ako to vyplýva zo správy žalobcu o odstránení príčin
zisteného nedostatku zo dňa 07. 10. 2024. Žalovaný v rámci protokolu nevzal do úvahy námietku
žalobcu o tom, že jeho vzťah s dotknutou zamestnankyňou mal charakter jednorazového právneho
vzťahu a nebol trvácny, ako to pri pracovnoprávnom vzťahu vyžadujú príslušné právne predpisy.

Žalovaný neprihliadal na výpoveď dotknutej zamestnankyne, ktorá uviedla, že je u žalobcu prvýkrát,
nemá nič písomne uzatvorené, má vlastné ochranné pracovné prostriedky a neprihliadal ani na vôľu
zmluvných strán uzatvoriť príkaznú zmluvu. Žalovaný prijal svoj záver o nelegálnom zamestnávaní
predtým ako získal dôkazy, ktoré neboli objektívne posúdené. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/7/2017 zo dňa 28. 03. 2018 a sp. zn. 5Asan/4/2016 zo
dňa 28. 03. 2018. V zmysle uvedených rozhodnutí sa má každý prípad inšpekcie práce posudzovať ako

jedinečný, vychádzajúci z jeho konkrétností a špecifík a má sa bez akýchkoľvek pochybností preukázať
nelegálne zamestnávanie (prevzatie zásady in dubio pro reo), čo v tomto prípade dodržané nebolo.
Zároveň žalovaný neprihliadal na to, že právny vzťah medzi žalobcom a dotknutou zamestnankyňou
je založený príkaznou zmluvou, nakoľko je ojedinelý, nie trvácny. Všetky ostatné osoby na pracovisku
žalobcu ako zamestnávateľa mali založené pracovnoprávne vzťahy a boli evidované v Sociálnej

poisťovni, nakoľko ich vzťahy so žalobcom boli trvácne. Ku klasifikácii určitého vzťahu ako pracovného
pomeru s poukazom na charakter trvácnosti žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
sp. zn. C-266/1985 vo veci Shenavai. Pri jednorazovej činnosti s podmienkami dohodnutými ako v
tomto prípade, nemožno uvažovať o vzniku pracovnoprávneho vzťahu. Žalobca poukázal na časti
výpovede dotknutej zamestnankyne, z ktorých vyplýva, že vykonávala činnosť vo vlastnom mene,

mala svoje ochranné pracovné prostriedky, nemala určený pracovný čas, keďže si neviedla evidenciu
pracovného času, ale danú činnosť vykonávala jednorazovo iba v daný deň, a teda preukázateľne neboli
splnené podmienky pre výkon závislej práce. Na základe uvedeného nemohli byť žalobcovi uložené
sankcie,resp.opatreniapreporušeniepodmienoknelegálnehozamestnávania.Vtejtosúvislostižalobca
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Ústí nad Labem, sp. zn. 15 Ca 123/2005, podľa ktorého o

závislý pracovný pomer spravidla nejde vtedy, ak ide o špecializovanú činnosť vykonávanú krátkodobo,
či nesústavne, či v striktne limitovanom rozsahu, ktorej výkon je podmieňovaný faktormi do značnej
miery nezávislými od vôle zadávateľa práce. Žalovaný pochybil pri počítaní lehôt týkajúcich sa doručenia
žiadaných dokladov, čo potvrdil aj v dodatku, a teda rovnako mohol pochybiť aj pri právnom posúdení
vzťahu medzi žalobcom a dotknutou zamestnankyňou. Žalovaný neprihliadol na zmluvnú voľnosť

existujúcu v súkromnoprávnych vzťahoch. Bolo preukázané, že žalobca a dotknutá zamestnankyňa
nemali záujem uzatvárať pracovnoprávny vzťah, ale mali záujem a ústne uzatvorili príkaznú zmluvu.
Aj v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/11/2016 zo dňa 20. 09. 2017, na ktorý
poukázal žalovaný, príkaznú zmluvu nemožno uzatvoriť tam, kde sú naplnené znaky závislej práce.
Táto situácia však v tomto prípade nenastala, keď niekoľko znakov závislej práce poprela pri svojej

výpovedi dotknutá zamestnankyňa, na čo žalovaný neprihliadal. Na tejto skutočnosti nemení nič ani
to, že žalobca následne dňa 22. 08. 2024 uzatvoril s dotknutou zamestnankyňou dohodu o pracovnej
činnosti a až na základe toho vykonávala dotknutá zamestnankyňa prácu podľa príslušných ustanovení
Zákonníka práce a bola prihlásená do Sociálnej poisťovne, pričom do daného momentu vykonávala
činnosť na základe príkaznej zmluvy. Dohodu o pracovnej činnosti uzatvoril žalobca s dotknutou

zamestnankyňou len na základe ťaživých okolností vzniknutej situácie spôsobenej výkonom inšpekcie
práce a neznalosťou právnych predpisov. Žalovaný vychádzal takmer výlučne z výpovede dotknutej
zamestnankyne a ustálil, že žalobca sa dopustil nelegálneho zamestnávania, ale zároveň v rámci
protokolu prijal záver, že odmena pre dotknutú zamestnankyňu nebola preukázaná, hoci výšku tejto
odmeny samotná dotknutá zamestnankyňa tvrdila. Je svojvoľné, ak žalovaný prijme bez ďalšieho nejaké

tvrdenie dotknutej zamestnankyne a iné tvrdenie neprijme. Opatrenia resp. sankcie z takéhoto konania
považuje žalobca za nepreskúmateľné.
2.2. Žalobca zároveň navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok, čo odôvodnil tým, že vykonáva
viacero činností, pri ktorých je na základe niekoľkých zmlúv poberateľom nenávratných finančných
príspevkov. V prípade porušenia právnych predpisov v oblasti nelegálneho zamestnávania hrozí

žalobcovi vrátenie týchto príspevkov až do výšky 313.925,64 eur, čo preukazuje hrozbu vzniku značnej
hospodárskej, či finančnej škody s poukazom na čl. čl. 2 bod 7 písm. c) Všeobecných zmluvných
podmienok k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s tým, že najbližšie tri rokyby žalobca nemohol príspevky čerpať. K návrhu priložil žalobca tri zmluvy o príspevku a Všeobecné
zmluvné podmienky.

3.1. Žalovaný navrhol správnu žalobu odmietnuť, nakoľko protokol v znení dodatku nezasahuje do
subjektívnych práv žalobcu, resp. zamietnuť v plnom rozsahu ako nedôvodnú.
3.2. K námietkam žalobcu ohľadom porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania skonštatovaného
v protokole a dodatku žalovaný uviedol, že ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce obsahuje 5 znakov
závislej práce, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to, že je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti

zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v mene zamestnávateľa a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Vykonaným dokazovaním mal žalovaný v prípade dotknutej zamestnankyne preukázané splnenie
všetkých 5 uvedených znakov. Keďže žalobca uzatvoril s dotknutou zamestnankyňou dňa 22. 08.
2024 dohodu o pracovnej činnosti, ktorú inšpektorka práce považovala za odstránenie nedostatku,
nebolo žalobcovi v protokole nariadené odstrániť nedostatok. Žalobca mal len doručiť písomnú správu

o odstránení príčin, ktoré viedli k nedostatku. Žalovaný sa nestotožnil so žalobnými námietkami, že
vzťah medzi žalobcom a dotknutou zamestnankyňou nemal charakter pracovnoprávneho vzťahu, ale
išlo o príkaznú zmluvu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/11/2016 zo dňa 20.
09. 2017, podľa ktorého subjekt nemôže platne uzavrieť príkaznú zmluvu podľa § 724 Občianskeho
zákonníka, ak obsah tohto záväzku možno súčasne subsumovať pod závislú prácu podľa § 1 ods. 2

Zákonníkapráce.Pokiaľprácavurčitomokamihunapĺňaznakyzávislejpráce,niejejumožnévykonávať
v občianskoprávnom, či obchodnoprávnom vzťahu (§ 1 ods. 3 Zákonníka práce).
3.3. Záverom žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/2/2022
zo dňa 04. 12. 2023, podľa ktorého opatrenie inšpektora práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu
ukladá podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce povinnosť odstrániť zistené nedostatky nie

je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho
práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený v zmysle § 7 ods. 1
písm. e) SSP.

4.1. Žalobca v replike nad rámec argumentácie uvedenej v správnej žalobe namietol, že znaky závislej

práce boli popísané vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe, ale nie v protokole, a preto žalobca
považujeprotokolzanepreskúmateľný.Zároveňrozporovalnaplneniejednotlivýchznakovzávislejpráce
tvrdených žalovaným v predmetnej veci a uviedol, že dotknutá zamestnankyňa výlučne plnila príkaz v
zmysle príkaznej zmluvy podľa § 726 Občianskeho zákonníka.
4.2. V súvislosti s možnosťou súdneho prieskumu protokolu žalobca uviedol, že žalovaný citoval

rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04. 12. 2023 neúplne
a dodal, že podľa tohto rozhodnutia musí správny súd v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti
konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že kontrolovanému subjektu boli uložené konkrétne povinnosti,
ktoré zásah do jeho subjektívnych práv predstavujú. Zásah do sféry žalobcu bol priamo uvedený v
žalobe, keď žalobca musel obmedziť svoje podnikateľské aktivity a tento zásah aj priamo vyplýva z

písomnej správy žalobcu o odstránení príčin zisteného nedostatku zo dňa 07. 10. 2024. Žalobca tiež
uviedol, že možnosť preskúmania napadnutého protokolu správnou žalobou pripustil aj žalovaný v rámci
poučovacej povinnosti.

Posúdenie veci správnym súdom

5. Správny súd v prvom rade aj vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania skúmal, či je napadnutý
protokol aktom spôsobilým na prieskum v správnom súdnictve. V tejto otázke existovali v súdnej praxi
viaceré protichodné právne názory, ktoré zjednotil veľký senát NSS SR v uznesení sp. zn. 19SVs/2/2022
tak, že: Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému

subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom do 20.
júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo
oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum
v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny
súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver,

že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.

6. Z odôvodnenia rozhodnutia veľkého senátu (odseky 16. a 17.) vyplýva, že opatrenia podľa § 12 ods. 2
písm. b) zákona o inšpekcii práce sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval správnyporiadok a inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného
donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti,
ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len

upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už
beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie
predstavuje len jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty
podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by
priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm.

c) SSP. Opatrenie, ktorým sa podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce kontrolovanému
subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“ bez toho, že by sa tým menilo jeho
právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov
a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá
kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP
správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej

alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka
konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g)
SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na
určitom subjektívnom práve a ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že
akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za

opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná.
V odseku 18. pripustil veľký senát prieskum opatrení uložených v protokole za určitých okolností. Pôjde
o opatrenia, ktoré formálne odkazujú na § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, ale svojim
obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce.
Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže

znamenať,žeajopatreniepodľa§12ods.2písm.b)zákonaoinšpekciiprácemôžekontrolovanýsubjekt
splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah
do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných
bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma
procesné podmienky podľa § 97 SSP v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené aktuálna rozhodovacia činnosť v zásade nepripúšťa prieskum protokolu
z inšpekcie práce, ktorým boli uložené všeobecné opatrenia odstrániť zistené nedostatky podľa § 12 ods.
2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, pretože ide o opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej
povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania podľa § 7

písm.e)SSP.Výnimkupredstavujúlenprípady,akuloženéopatreniaobsahovozodpovedajúniektorému
z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce alebo, ak vzhľadom na konkrétny
zistený nedostatok môže kontrolovaný subjekt splniť uložené opatrenia len celkom konkrétnymi krokmi
s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom
chránených záujmov.

8. V predmetnej veci žalovaný v protokole v časti opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii
práce žalobcovi nenariadil odstrániť nedostatok skonštatovaný v bode B) 1. protokolu, nakoľko tento
nedostatok bol žalobcom odstránený v priebehu výkonu inšpekcie práce. Správny súd má za použitia
argumentu a maiori ad minus za to, že ak podľa ustálenej rozhodovacej praxe uloženie všeobecne

formulovaného opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce v zásade nie je spôsobilé
zasiahnuť do práv, právom chráneným záujmov alebo povinností kontrolovaného subjektu (okrem
vyššie uvedených výnimiek), o to menej môže dôjsť k zásahu do subjektívnych práv účastníka konania
v prípade nenariadenia žiadneho opatrenia. Vydaním protokolu bez uloženia akýchkoľvek opatrení sa
nijako nemení právne postavenie žalobcu, nakoľko mu nie je uložená žiadna povinnosť (niečo dať,

konať, strpieť alebo zdržať sa niečoho), ani mu nie je žiadne právo odobraté, zúžený jeho rozsah ani
spôsobjehovýkonu.Pretovydanímprotokoluvpredmetnejvecinemohlodôjsťkzásahudopráv,právom
chráneným záujmov alebo povinností žalobcu a ani do jeho subjektívnych práv.

9. Žalovaný síce uložil žalobcovi podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce povinnosti spočívajúce

v prijatí opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručení písomnej
správy žalovanému o splnení týchto opatrení, avšak takáto povinnosť nemôže pre jej všeobecnú
formuláciu zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Nedostatky zistené v protokole spočívali v porušení
zákazu nelegálneho zamestnávania v prípade dotknutej zamestnankyne. Povinnosť spočívajúca v prijatíopatrení na odstránenie takto zistených porušení predpisov a ich príčin a doručení písomnej správy
o splnení týchto opatrení v podstate len všeobecne vyžaduje od žalobcu, aby do budúcna prijal opatrenia
na nevyužívanie závislej práce fyzických osôb bez uzavretia pracovnoprávneho vzťahu. Ide v podstate

o príkaz dodržiavať právne predpisy (príslušné ustanovenia Zákonníka práce a zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ktoré
žalobcusamyosebeajbezexistencieprotokoluzaväzujúazakazujúmuvyužívaťzávislúprácufyzických
osôb bez uzavretia príslušného pracovnoprávneho vzťahu. Žalobcovi nie je uložená žiadna konkrétna
povinnosť, ktorá by bola právne vynútiteľná, napr. povinnosť uzavrieť pracovnoprávny vzťah s dotknutou

zamestnankyňou. Preto ani uložením tejto povinnosti sa nemení právne postavenie žalobcu a nemohlo
tým byť zasiahnuté do jeho subjektívnych práv.

10. Žalobca v rámci žalobných bodov brojí najmä proti právnemu posúdeniu jeho vzťahu s dotknutou
zamestnankyňou a trvá na tom, že išlo o občianskoprávny vzťah (príkazná zmluva) na rozdiel od
právneho posúdenia žalovaným ako pracovnoprávneho vzťahu. Protokol však otázku vzťahu medzi

žalobcom a dotknutou zamestnankyňou autoritatívne nerieši. V rámci protokolu nebola žalobcovi
uložená povinnosť uzavrieť s dotknutou zamestnankyňou pracovnoprávnu zmluvu, ale sám žalobca
sa rozhodol v priebehu kontroly uzavrieť s dotknutou zamestnankyňou pracovnoprávny vzťah (dohodu
o pracovnej činnosti). Taktiež nebol žalobca v rámci protokolu sankcionovaný za porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania v prípade dotknutej zamestnankyne. K tomu môže dôjsť až v prípadnom

následnom konaní o uložení pokuty v zmysle § 19 zákona o inšpekcii práce zavŕšenom rozhodnutím,
ktoré predstavuje samostatný správny akt preskúmateľný v správnom súdnictve. Protokol predstavuje
len jeden z podkladov pre toto následné konanie a záver v ňom urobený môže byť prehodnotený, či
úplne vyvrátený ďalším dokazovaním alebo právnou argumentáciou. V tomto smere nie je dôvodná
ani argumentácia žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v ktorom uvádza,

že v prípade porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania by musel v zmysle čl. 2 bod 7 písm. c)
Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vrátiť
poskytnutý finančný príspevok a najbližšie tri roky by nemohol príspevky čerpať. Z dotknutého článku
(nachádzajúceho sa na č. l. 14-15 a č. l. 163 spisu) vyplýva, že žalobca ako prijímateľ príspevku
(okrem iného) nesmie neporušiť v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania

s odkazom na § 8a ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (č. 523/2004 Z. z. –
pozn.správnehosúdu).Podľapísmenad)uvedenéhoustanoveniamožnodotáciuposkytnúťžiadateľovi,
ak mu v predchádzajúcich troch rokoch nebola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania podľa osobitného predpisu. Z takejto formulácie je zrejmé, že zákaz čerpania dotácií,
prípadne ich vrátenie, by mohlo u žalobcu nastať len vtedy, ak by mu bola za porušenie zákazu

nelegálneho zamestnávania uložená pokuta a nepostačuje skonštatovanie nelegálneho zamestnávania
v protokole. Preto vydanie protokolu nepredstavuje zásah do subjektívnych práv žalobcu ani v rámci
ním uplatnených žalobných bodov.

11. Žalobca v replike uvádza, že v predmetnej veci bol zásah do sféry žalobcu priamo uvedený v žalobe,

keď žalobca musel obmedziť svoje podnikateľské aktivity a tento zásah aj priamo vyplýva z písomnej
správy žalobcu o odstránení príčin zisteného nedostatku zo dňa 07. 10. 2024. Tento argument považuje
správny súd za nekonkrétny, resp. nezrozumiteľný, pretože žalobca neuvádza k akému konkrétnemu
obmedzeniu jeho podnikateľských aktivít došlo, ani aká je príčinná súvislosť tohto obmedzenia a vydania
protokolu. Pokiaľ žalobca ďalej v replike uviedol, že samotný žalovaný pripustil prieskum napadnutého

protokolu v rámci poučovacej povinnosti, správny súd zdôrazňuje, že skutočnosť, či je napadnuté
rozhodnutie alebo opatrenie spôsobilé súdneho prieskumu, je na rozhodnutí správneho súdu. Nie je
podstatné ako sa k tejto otázke v rámci poučovacej povinnosti vyjadril žalovaný orgán verejnej správy.
Správny súd je pri svojom rozhodovaní nezávislý a nestranný a posúdenie tejto otázky orgánom verejnej
správy nie je pre neho záväzné.

12.Vzhľadomnavyššieuvedenédospelsprávnysúdkzáveru,ževpredmetnejvecipredstavujeprotokol
v spojení s dodatkom opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať
za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu
v správnom súdnictve podľa § 7 písm. e) SSP. V dôsledku uvedeného správny súd žalobu ako

neprípustnúodmietolpodľa§98ods.1písm.g)SSP.Správnysúdsúčasnekonštatuje,žehocivsprávnej
žalobe žalobca žiadal aj priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd o tomto návrhu
nerozhodoval, nakoľko správnu žalobu ako celok odmietol.13. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 ods. 1 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

14. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1
mesiac od jeho doručenia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch vyhotoveniach (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.