Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoPno/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321204508
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4321204508.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci manželky: A. A. B., narodená XX.X.XXXX, s
trvalým pobytom B. XX, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. TAKÁČOVÁ, s. r. o.,
sosídlomMariánska1359/4,Nitra,amanžela:C.D.B.,narodenýXX.X.XXXX,strvalýmpobytomE.F.G.
XXXX/XX, H., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Peter Šebo, advokát Mlynská 2238, Levice, o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému: I. B., narodený
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, o nariadenie
neodkladného opatrenia na návrh otca, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd nariaďuje neodkladné opatrenie, podľa ktorého je otec oprávnený sa dočasne stretávať
s maloletým I. každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 10.00 hod do 18.00 hod. s tým, že si maloletého
vyzdvihne pred bydliskom matky a maloletého pred bydliskom matky po ukončení styku odovzdá.

II. Matka je povinná maloletého I. na styk s otcom riadne pripraviť a včas maloletého otcovi odovzdať
a po ukončení doby styku maloletého od otca prevziať.

III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej

na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 10P/176/2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ eventuálne ,,prvoinštančný súd“) rozsudkom
č.k. 10P/176/2021-428 zo dňa 16.06.2022 výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania.
Výrokom II. maloletého na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke. Výrokom III. rozhodol,
že obaja rodičia sú oprávnení na čas po rozvode maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Výrokom IV. zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 180,- eur mesačne, ktoré výživné

je povinný otec platiť vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc dňom
právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Výrokom V. upravil styk otca s maloletým
dieťaťom tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v roku od soboty
od 11.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00 hod. s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní
maloleté dieťa si odovzdať a prevziať stanovený čas pred bydliskom matky. Matka uložil povinnosť
maloleté dieťa na styk riadne pripraviť (V. výrok). Výrokom VI. vo zvyšnej časti návrh zamietol. Výrokom

VII. rozhodol že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Na odvolanie matky, čo
do výrokov IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „odvolací súd“)
rozsudkom sp. . 13CoP/80/2023 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. a VII. Potvrdil a odvolanie
matky proti výroku IV. odmietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Matka voči rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,dovolací súd“) uznesením sp.zn. 1CdoR/7/2024 zo dňa

25.09.2024 výrok I. rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.2. V priebehu odvolacieho konania bol doručený návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhal do právoplatného skončenia konania, úpravy styku s maloletým, a to každý

nepárny týždeň v roku od soboty od 11.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00 hod. s tým, že
rodičia sú navzájom oprávnení a povinní maloleté dieťa si odovzdať a prevziať stanovený čas pred
bydliskom matky. Návrh odôvodnil tým, že z rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva len procesné
pochybenie odvolacieho súdu spočívajúce v nedostatočnom zdôvodnení niektorých častí rozhodnutia,
hlavne z dôvodu nerozhodnutia odvolacieho súdu o návrhu na zmenu miestnej príslušnosti súdu, čo

v konečnom dôsledku zrejme nebude mať podstatný vplyv pre konečné rozhodnutie. Dovolací súd
zároveň zaujal stanovisko, podľa ktorého bolo dostatočne odvolacím súdom odôvodnené nevykonanie
znaleckého dokazovania jeho osoby. Vzhľadom na právny názor dovolacieho súdu prakticky neexistuje
obava jeho nepriaznivého vplyvu na maloletého. Poukázal na doterajšie stretnutia s maloletým, ktoré
prebiehali bezproblémovo, trávili spoločne veľa času na ihrisku a niekedy bral na stretnutia aj dcéru
z predchádzajúceho vzťahu, teda maloletý mohol tráviť čas aj so svojou sestrou. Stretávanie prebiehalo

s určitou pravidelnosťou už dva a trištvrte roka, keďže matka robila v danom smere všetky obmedzujúce
opatrenia. Zo začiatku sa s maloletým stretával v rozsahu štyroch hodín v nepárnom týždni v sobotu
a štyri hodiny v nedeľu, následne každý nepárny týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. Počas
konania, t.j. kým nebol styk s maloletým upravený súdom, tak si na účel stretnutia so synom pravidelne
prenajímal izbu vo Vrútkach v penzióne A. J., kde si maloletý poobede vždy pospal a následne sa spolu

hrávali alebo sa šli hrať na detské ihrisko v areáli penziónu, taktiež chodili na pravidelné prechádzky
popri rieke Turiec. V prípade nepriaznivého počasia navštevovali vnútorné detské ihrisko „Detský
sen“. Návštevy maloletého sa realizovali aj za prítomnosti sestry G. (jeho dcéry z predchádzajúceho
partnerského vzťahu) a niekedy aj za prítomnosti starého otca. Po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave,
ktorý potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Leviciach, sa styk s maloletým po dobu 7 mesiacov

realizoval od soboty 11:00 hod. do nasledujúcej nedele 17:00 hod. Maloletý sa zo stretnutia s ním, ako
aj so sestrou vždy veľmi tešil, počas cesty do H., alebo do B. si v aute veľakrát pospal, alebo sa cestou
veľa rozprávali a to najviac o vlakoch. Počas pobytu v jeho domácnosti pravidelne chodili na detské
ihriská, kde sa spolu hrávali, viackrát sa boli aj kúpať, a to v Turčianskych Tepliciach, vo Vyhniach,
v Štúrove, navštívili zveropark pri Žarnovici. Naposledy boli pozrieť kone v Novom Tekove. Maloletému

sa výlety veľmi páčili a v jeho domácnosti je veľmi spokojný, neprejavil žiadnu nespokojnosť, mali veľa
spoločných aktivít, vždy mu niečo dobré uvaril, má veľmi rád cestoviny, tak mu veľakrát uvaril cestoviny
so syrovou alebo paradajkovou omáčkou, kupoval mu džús, hlavne jablkový, ktorý má veľmi rád. Pri
zaspávaní mu spieval pesničky, ktoré mu spieva už od narodenia. V nedeľu pravidelne navštevovali
starého otca, s ktorým má maloletý vytvorený tiež blízky vzťah. Vďaka pravidelnému stretávaniu majú

maloletý a dcéra G. pekný súrodenecký vzťah, radi sa spolu hrávajú a radi spoločne trávia čas. Po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku NS SR, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Trnave,
sa vo zvyčajnom čase dostavil k matke, avšak nikto mu maloletého neodovzdal, pričom matka mu
po vydaní uznesenia dovolacieho súdu odmieta maloletého vydávať na styk, na dôkaz čoho doložil
mailovú správu matky zo dňa 09.10.2024 a žiadosť o vyjadrenie k stretávaniu sa s maloletým zaslanú

zástupkyni matky JUDr. Takáčovej zo dňa 17.10.2024 a 23.10.2024, ktorá na návrh jeho zástupcu
doteraz nereagovala. Mal za to, že stretávanie sa v rozsahu, aký bol určený v zrušenom rozsudku
odvolacieho súdu je možné považovať za minimálny a v tomto rozsahu je vhodné stretávanie upraviť
aj v rámci neodkladného opatrenia. Poukázal na judikatúru súdov, z ktorej vyplýva, že v rámci práv
dieťaťa a rodiča sa preferuje rovnomerný výchovný vplyv každého z rodičov, ktorý sa ideálne dá nastaviť

v rámci striedavej starostlivosti. Neexistuje žiadny dôvod pre ukracovanie ich kontaktu v rozsahu, ktorý
je v súčasnosti považovaný za minimálny.

3. Matka vo vyjadrení k návrhu otca navrhla návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný zamietnuť. Uviedla, že podľa komunikácie medzi právnymi zástupcami rodičov bol styk

otca s maloletým nastavený iba s jej výhradou, že bude dodržaný denný režim maloletého, ktorý bude
jesť vhodné jedlá pre ročné dieťa s tým, že by sa rada informovala, ako otec plánuje s maloletým
tráviť celý deň, keďže tak dlhé obdobie spolu netrávili ani v spoločnej domácnosti. Popierala, že by
bola obmedzila styk otca s dieťaťom, iba vychádza z jeho požiadavky a pokiaľ podľa návrhu a tvrdení
otca styk prebiehal v nedeľu a následne podľa rozsudku Okresného súdu Levice a Krajského súdu

v Trnave, rešpektovala vôľu otca, ako aj rozhodnutia súdov s tým, že otcovi oznámila nezvládanie
styku maloletým. V danom smere žiadala otca o uvedenie konkrétnych dátumov, kedy nebol maloletý
na styku s otcom a kedy sa styk neuskutočnil z dôvodov na jej strane. Popierala zaujatie útočného
postoja voči otcovi, hoci ako obeť domáceho násilia zaujala obranný a chrániaci postoj seba, keďže sisvoje práva ako poškodená uplatňuje aj v trestnom konaní a zároveň poukázala na znalecký posudok č.
94/2022,akoajznaleckýpsychiatrickýposudokč.2/2023vovecitrestnéhočinutýraniablízkejazverenej
osoby, ktoré boli doručené súdu aj v tomto konaní a preukazujú, že sa nesnaží otca zdiskreditovať,

nefabuluje, všetko čo hovorí je pravdou a tiež, že trpí posttraumatickou stresovou poruchou. Popierala,
že styk otca s dieťaťom prebiehal bezproblémovo, či v úplnej harmónii, keďže maloletý na styk s otcom
nechce ísť, hoci ho na styk usmerňuje. Poukázala na abnormálne správanie sa dieťaťa oproti bežnému
správaniu, ktorý sa po styku u otca a prvom prespatí v máji 2024 vrátil so zápalom očí, oškretým lakťom
a vyrážkou po celom predlaktí, v dôsledku čoho musela navštíviť lekára, tiež po ďalšom styku v mesiaci

máj 2024 sa vrátil maloletý od otca s hnačkou, následne dostal vysoké teploty a musela s ním zostať
doma. Tieto zdravotné problémy sa zopakovali aj po víkende trávenom maloletým s otcom v dňoch
08.06.2024 a 09.06.2024. Ďalší styk v mesiaci jún 2024 sa neuskutočnil z dôvodov, ktoré jej otec napísal
sms správou, že nevie prísť pre maloletého. Po víkende od 06.07.2024 a 07.07.2024 bol maloletý
nezvládnuteľný celý týždeň a opakoval slová, že k otcovi nechce ísť. Po styku zrealizovanom maloletým
u otca v dňoch 03.08. a 04.08.2024 musela zostať s dieťaťom doma, následne čerpala dovolenku, keďže

maloletý vracal a opäť bol nervózny, uplakaný a stále opakoval, že nechce k otcovi ísť. V tropických
horúčavách počas leta maloletý zvracal po návrate od otca pre neho dlhej ceste v aute, bol upotený
a následne z toho prechladol, keďže otec v aute zásadne nezapína klímu a ani nevetrá, preto bola
opätovne s maloletým na OČR po ďalšom styku v dňoch 16.08. a 17.08.2024, keďže maloletý bol chorý
a mal žalúdočné problémy. Aj po víkende v dňoch 14.09. a 15.09.2024 si musela zobrať dovolenku

pre opätovnú hnačku dieťaťa. Správanie maloletého bolo nezvládnuteľné celý týždeň aj po víkende
dňa 12.10. a 13.10.2024, čo sa prejavovalo jeho zúrivosťou, nervozitou a mal nekľudné noci, kedy
nezrozumiteľne niečo vykrikoval, čo sa opakovalo aj po víkende s otcom v dňoch 26.10. a 27.10.2024.
Maloletý sa jej vždy po návrate od otca sťažuje, že musí spať v kuchyni, čo sa mu nepáči, otec mu
nedá ani mlieko, ktoré doma pije vždy ráno a večer, hovorí, že otec dlho spí a on sa sám hrá, trávia

čas iba v byte, okrem jedného razu, kedy boli vo zveroparku. Roky bola svedkom obdobného spôsobu
starania sa zo strany otca o jeho dcéru z predchádzajúceho vzťahu a maloletý jej taktiež hovorí, že
nejdú ani von či ihrisko, otec nedá maloletému hračku, ktorú mu zakúpil, v dôsledku čoho maloletý
aj niekoľko dní za danou hračkou plače. Preto po každom víkende trávenom s otcom, má maloletý
problémy, buď hnačky, alebo zvracia, je nepokojný a verbalizuje slová, že k otcovi nechce ísť. Súdu

predložila čestné vyhlásenia osôb, ktoré sú v kontakte s dieťaťom po styku, ktorého stav sa zhoršuje
a prejavuje sa chorobnosťou a hnačkami. Poukázala na rozhodnutia sociálnej poisťovne o priznaní
nároku na ošetrovné z dôvodu starostlivosti o maloletého, ako aj na výpis zo zdravotnej dokumentácie
pediatričky a prehľad dochádzky do zamestnania. Vyhodnotenie zdravotného stavu maloletého po styku
s otcom má zásadný význam pre neurčenie styku tak, ako otec uvádza v návrhu, keď navyše neosvedčil

bezpečnosť dieťaťa počas styku a vzhľadom na zdravotný stav, ktorý nastane po styku s otcom, je dané
bezpečné riziko, že počas styku nie je niečo v poriadku, keďže dieťa je po styku s otcom zdecimované.
Zatiaľ sa žiaden súd nezaoberal tým, že nastavený styk nie je pre maloletého vhodný, keďže ho nezvláda
v spokojnosti a v zdraví. Zotrvala na vyhotovení znaleckých posudkov, napr. v odbore pedopsychológie,
detskej psychológie, alebo na odbornom posúdení ohľadne analýzy neverbálnej komunikácie dieťaťa,

analýzy následkov styku prejavujúcimi sa hnačkami a zvracaním, zisťovaním názoru dieťaťa, a to
aj prípadne na mieste samom. Od času, odkedy maloletý u otca za posledný mesiac neprespal, je
v pohode, nemá hnačky, nezvracia, nevykrikuje zo spánku a prespí celú noc. V súvislosti so zrušením
rozhodnutia Najvyšším súdom SR a vzhľadom na rešpektovanie názoru dieťaťa učinila preventívne
rozhodnutie na základe doterajších nepriaznivých následkov pre maloletého, ktorého má povinnosť

chrániť pred chorobnosťou, nespokojnosťou, v dôsledku neznámeho zaobchádzania otca s dieťaťom,
pričom má vedomosť o otcom praktizovaných stravovacích návykov ešte počas spolužitia vo vzťahu
k jeho dcére, keď podával nevhodnú stravu aj maloletému počas styku, čo súd bagatelizoval. Správnosť
jej rozhodnutia potvrdzuje aj zdravotný stav dieťaťa. Otec si protirečí, keď na jednej strane uvádza
z jej strany realizáciu obmedzujúcich opatrení a na druhej strane tvrdí, že styk prebiehal, a to tak,

ako on navrhol, pričom neuviedol žiadne obmedzujúce opatrenia a ani neuviedol príklad, kedy sa
styk neuskutočnil z dôvodov na jej strane. Závery o tom, že by konečné rozhodnutie Krajského súdu
v Trnave mali byť totožné, a že neexistuje obava nepriaznivého vplyvu, je nutné považovať za predčasné
a nesprávne, pričom v danom smere poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktorý jej vlastne
vyhovel a styk s dieťaťom zrušil, teda súhlasil s jej právnym názormi, v dôsledku čoho zrušil rozhodnutie

odvolacieho súdu. Styk navrhovaný otcom je absolútne pre maloletého nevhodný, dieťa ho nezvláda,
dané symptómy prezentovala aj detskej psychologičke J. D. K., podľa ktorej pravidelne sa opakujúce
problémy dieťaťa po styku s otcom je nutné znalecky vyšetriť a vyhotoviť psychologický posudok, ktorý
musí nariadiť súd, pričom aj skorší celodenný styk bol problémom. Keďže otec neosvedčil vzhľadom napreukázané následky stykov maloletého s otcom, že je dieťa v bezpečí, nemožno hovoriť, že by bolo
prihliadnuté na najlepší záujem dieťaťa. Tiež poukázala na jej návrh na prenesenie príslušnosti, o ktorom
nebolo rozhodnuté Krajským súdom v Trnave, preto namieta miestnu a vecnú príslušnosť Krajského

súdu v Trnave na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu otca, keďže maloletý v okrese Martin
žije už 2 roky a 9 mesiacov, teda o nariadení neodkladného opatrenia by mal rozhodovať Okresný súd
Martin,prípadneKrajskýsúdvŽiline,zdôvodovnavrhovanéhopreneseniapríslušnosti,akoajzdôvodov
vhodnosti.

4. Krajský súd v Trnave, [§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku, (ďalej aj ,,CMP“)], ako
súd odvolací, o predmetnom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s §
362 CMP, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je preto príslušný rozhodnúť.

5. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré je možné začať
aj bez návrhu (§ 360 ods. 1 CMP).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 362 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu

odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie
nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 332 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

12. Inštitút neodkladných opatrení podľa CSP a CMP slúži na rýchle a pružné rozhodovanie súdu v
prípadoch, keď sú pre takéto rozhodnutie splnené zákonné podmienky.

13. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti

skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter.
V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP).

Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný
nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti
situácie,alevprípadekonaniastarostlivostisúduomaloletýchajzexistenciezáujmumaloletéhodieťaťa.

14. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia (§ 360 a nasl. CMP) vo všeobecnosti vyplýva, že

sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok
(prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí
byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou
situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňomnezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej.
Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť
dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov

nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná
úpravapomerovsledujelegitímnycieľ.Neodkladnéopatreniezdôvodupotrebydočasnejúpravyvzťahov
medzi účastníkmi nariaďuje súd aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, keď je potrebné na čas
(spravidla do rozhodnutia vo veci samej) upraviť starostlivosť o maloleté dieťa, vyživovaciu povinnosť,
prípadne styk rodiča s dieťaťom. V súvislosti s potrebou dočasnej úpravy pomerov, súd konštatuje, že

neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď
len predbežne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený, tiež je
potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné vydať, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť
úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na
jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, návrhu vyhovie.

15. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňujú okrem iného aj podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami. Premietnutím tohto kritéria v praxi je aj určenie rozsahu styku
dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti tak, aby tento styk bol rovnocenný

a rovnoprávny s oboma rodičmi.

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že sú dané dôvody na nariadenie
neodkladného opatrenia a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne.

17. Ustálená súdna prax vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa dovoľuje záver, že dlhodobejšia
absencia niektorého z rodičov pri výchove dieťaťa môže spôsobiť úplné odcudzenie, preto je nariadenie
neodkladného opatrenia dôvodné a v najlepšom záujme maloletého. Je potrebné dodať, že rodičovské
práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone,
pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt

s obidvoma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého
rodiča, pokiaľ o tom nerozhodne súd.

18. Zákon o rodine zasahuje do úpravy styk s maloletým dieťaťom len v špecifických, neštandardných
situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu

prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Ak dohody niet, súd upraví styk s
maloletým dieťaťom rodičov, ktorí spolu nežijú.

19.Právostykurodičasdieťaťomjeprávo,ktorévzniknetomurodičovi,ktorémuniejedieťarozhodnutím
súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy SR, keď podľa čl. 41 ods.

4 „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a
starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov
len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o
právach dieťaťa, kde je upravené v čl. 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich
starostlivosť, v čl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade

so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, čl. 28 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa
viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ako aj čl. 9 bod 3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba, že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a
súvisiacimčl.18bod1,ktorýpriznávaobomrodičomspoločnúzodpovednosťzavýchovuavývojdieťaťa.

Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je
chránené čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva
tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu
rodinnoprávnych väzieb. Zásadne nemožno obmedzenie styku vysloviť, ak uvádzané dôvody vyplývajú
zovzťahumedzirodičmianiezovzťahumedzirodičomadieťaťom.Vprípadekonfliktnéhovzťahumedzi

rodičmi sa dieťa stáva nástrojom na vyporiadanie tohto vzťahu medzi rodičmi. Jediným kritériom pre
vyslovenie obmedzenia styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého
táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov
preto, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.20. Otec sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého žiadal upraviť styk
s maloletým do právoplatného skončenia konania, a to každý nepárny týždeň v roku od soboty od 11.00

hod do nasledujúcej nedele do 17.00 hod. s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní maloleté
dieťa si odovzdať a prevziať stanovený čas pred bydliskom matky. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka
mu po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR neumožňuje styk s maloletým, ktorý do zrušenia rozhodnutia
odvolacieho súdu sp.zn. 13CoP/80/2023 prebiehal riadne.

21. Posúdením predloženého spisového materiálu, vrátane návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, vyjadrenia matky a priložených listín v rámci odvolacieho konania, dospel odvolací súd k
záveru, že je daný naliehavý právny záujem na dočasnej úprave styku otca s maloletým, avšak nie otcom
navrhovaným rozsahom.

22. Odvolací súd dodáva, že aktuálne nie je právoplatným rozhodnutím súdu upravený styk otca

s maloletým, ktoré konanie prebieha na odvolacom súde z dôvodu zrušenia rozsudku Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 13CoP/80/2023, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
V. a VII., týkajúce sa úpravy styku otca s maloletým a trov konania. Keďže návrh otca bol podaný
v priebehu odvolacieho konania a vzhľadom na otcom jednoznačne preukázaný dôkaz, že zo strany
matky po doručení rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa rozhodla neumožňovať styk otcovi s maloletým

(e-mailová správa zo dňa 09.10.2024 od matky), má odvolací súd za to, že otec osvedčil potrebu
neodkladnej úpravy pomerov týkajúcu sa ním požadovaného styku s dieťaťom, ktorý styk sa počas
konania realizoval najskôr v rozsahu 4 hodín v sobotu a v nedeľu, následne počas konania na súde
prvej inštancie každú druhú nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a po rozhodnutí odvolacieho súdu sa
styk realizoval každý druhý víkend od soboty od 11,00 hod. do nedele do 17,00 hod., čo už aktuálne

neplatíprepostojmatky,čohodôkazomjeajvyjadreniematkyknávrhuotcananariadenieneodkladného
opatrenia.

23. Odvolací súd má za to, že napriek tvrdeniam matky o zdravotných problémoch maloletého po styku
s otcom, tieto sú zatiaľ jednostrannými tvrdeniami matky, nemožno ich považovať za nesporné, pretože

pre ich overenie je potrebné vykonať dokazovanie, ktoré presahuje rámec konania o neodkladnom
opatrení, pričom v tomto štádiu konania nie je dôvodné styk dieťaťa s otcom napriek argumentom matky
neupraviť, pretože by tým došlo k prerušeniu citového vzťahu medzi dieťaťom a rodičom, ktorý nemá
dieťa vo svojej starostlivosti s dôsledkom odcudzenia zo strany dieťaťa a následne prípadnej nemožnosti
reparácie daného stavu pre nerealizáciu styku. Tvrdenia matky budú predmetom dokazovania vo veci

samej, avšak odvolací súd nevidí jediný dôvod, pre ktorý by sa aktuálne nemal styk maloletého s otcom
vôbec realizovať, preto považoval za dôvodné upraviť styk otca s dieťaťom dočasne, v minimálnom
rozsahu, a to každý druhý víkend v nedeľu, tak ako to prakticky prebiehalo do rozhodnutia odvolacieho
súdu o odvolaní matky proti rozsudku súdu prvej inštancie, aby bol zachovaný aspoň minimálny kontakt
maloletého s otcom.

24. Ďalšie argumenty matky uvedené vo vyjadrení k návrhu otca budú mať relevanciu pre konanie vo
veci samej, kde sa následne posúdi dôvodnosť rozsahu styku otca s maloletým, avšak nateraz tieto
argumenty nepovažoval odvolací súd za dôvodné pre vylúčenie styku.

25. Pokiaľ ide o argumenty matky týkajúce sa prenesenia príslušnosti, tieto tiež nepovažoval odvolací
súd v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení za dôvodné, keď je potrebné konať s náležitou
rýchlosťou a odvolací súd sa považuje nielen za vecne, ale aj za miestne príslušný.

26. Nad rámec uvedeného odvolací súd k návrhu matky na prenesenie príslušnosti uvádza, že ak

je miestna príslušnosť súdu raz určená (pre prvý zásah súdu, tzv. zásada perpetuatio fori), zostáva
tento súd aj naďalej miestne príslušným, a to aj v prípade, ak by došlo k zmene podmienok (zmene
bydliska maloletého). Civilný mimosporový poriadok v danom prípade pripúšťa výnimku zo zásady o
trvaní príslušnosti v zmysle § 36 ods. 2 CSP, postupom podľa § 112 ods. 2 CMP, pri ,,zákonnej zmene
okolností“, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, keď príslušný súd môže preniesť svoju príslušnosť

na iný súd, ak je to v záujme maloletého. Inštitút prenesenia príslušnosti na iný súd podľa § 112 ods.
2 CMP je teda fakultatívnym inštitútom (arg.: "..môže súd preniesť.."), a teda nevyužitie tohto inštitútu
neznamená porušenie práva na zákonného sudcu.27. Odvolací súd tiež dodáva, že obaja rodičia maloletého dieťaťa sú povinní vynaložiť všetko úsilie na
to, aby sa napriek rozpadu ich vzťahu dohodli na podstatných otázkach týkajúcich sa ich spoločného
dieťaťa a konali tak v záujme dieťaťa, ktorým je právo na výchovu oboma rodičmi.

28. Odvolací súd pripomína, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z
rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten
druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je
najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom jednak na využitie procesných

prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja (napr. výchovné opatrenie podľa § 37) jednak na
zmenu rozhodnutia o zverení, a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj
nezmení, ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho
výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruku toho, že dieťa
bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané,
programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť

cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa.

29.Podľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku účastníka, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na
podstatné a relevantné argumenty účastníkov (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

30. O trovách konania odvolací súd nerozhodol, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

31. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).