Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223201018
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2223201018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C.
XXXX/XX, D., proti žalovanému: Cestovná kancelária DAKA, s. r. o., so sídlom Veterná 43, Šamorín,
IČO: 47 550 783, zastúpenému splnomocnencom: Jarabica s. r. o. , so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava,
IČO: 47 454 831, o zaplatenie 2.102,40 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 20C/28/2023-74 zo dňa 3. októbra 2023, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni priznáva vočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
2.102,40 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26.10.2022 do zaplatenia, do 10 dní od
právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3 ods. 1, § 14 ods. 2 písm. a), § 20 ods. 1,
2, § 22 ods. 1 zák. č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých

podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len
„Zákon o zájazdoch“), ust. § 52 ods. 1 a 4, § 451, § 517 ods. 1 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) ako aj ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 13.1.2020 žalobkyňa uzavrela
so žalovaným zmluvu o zájazde pre 10 osôb do Turecka v termíne 6.7. - 13.7.2020 za cenu 6.223,91

eura. Tento zájazd žalovaný zrušil z dôvodu celosvetových obmedzení pohybu v súvislosti s výskytom
ochorenia Covid-19; žalobkyni dňa 8.7.2020 vystavil oznámenie o náhradnom zájazde, podľa obsahu
ktorého žalobkyňa u neho k tomuto dňu mala predplatenú sumu („kredit“) vo výške 3.734,34 eura. Medzi
stranami nebolo sporné, že štyria z pôvodných desiatich cestujúcich si medzičasom objednali u neho iný
zájazd, na ktorý žalovaný započítal zvyšnú časť uhradenej sumy. Dňa 3.6.2021 si žalobkyňa objednala
u žalovaného rovnaký zájazd ako pôvodne, ktorého sa však už mali zúčastniť len šiesti cestujúci.
Termín zájazdu bol dojednaný na 3.7. - 10.7.2021. Cena zájazdu (3.894 eura) s poistením (86,40

eura) bola 3.980,40 eura, na ktorú sumu žalovaný započítal „kredit“ žalobkyne z predchádzajúceho
nečerpaného zájazdu (3.734,34 eura) a na zvyšných 246,06 eura jej vystavil faktúru, ktorú obratom
uhradila. Žalobkyňa uviedla, že ešte 5 dní pred odletom nemala žiadne pokyny k čerpaniu služieb, preto
volala žalovanému a následne jej dňa 29.6.2021 prišli dva e-maily; v prvom jej žalovaný oznamuje, želetecká spoločnosť presunula termín zájazdu na 14.7. - 21.7.2021; druhý začína textom „Pravdepodobne
došlo k zmene Vašej objednávky, preto Vám opätovne posielame potvrdenie objednávky.“ E-mail ďalej
obsahuje zhrnutie údajov objednaného zájazdu, pričom v texte sa už uvádza termín zájazdu ako 14.7.

- 21.7.2021. Iný e-mail ani písomnosť žalovaný žalobkyni nezaslal, telefonicky ju nekontaktoval a ona
sama zmenu zmluvy neiniciovala. V súvislosti so zmenou termínu žalobkyňa žalovaného kontaktovala s
tým, že nový termín jej nevyhovuje, nakoľko sa mu nevedeli prispôsobiť ostatní spolucestujúci. Žalovaný
jej ponúkol možnosť náhradného zájazdu na iné miesto, z čoho však zišlo z rovnakého dôvodu. Nový
termín zájazdu do Turecka ale žalobkyňa nepotvrdila a mala za to, že v tomto termíne na zájazd

nenastúpi. Medzičasom nebola v práci, nemala prístup k e-mailu a pokyny k odletu našla až 13.7.2021,
t.j. deň pred plánovaným odletom. Opätovne kontaktovala žalovaného s tým, že v tomto termíne na
zájazd nenastúpi. Napokon bola na dovolenke iba s dcérou v termíne 28.7. - 4.8.2021, pričom na tento
zájazduzavrelasamostatnúzmluvuzodňa21.7.2021ascenouzájazdu1.878eur.Zostranyžalovaného
jej bolo prisľúbené, že rozdiel v cene pôvodne objednaného zájazdu (t.j. 3.980,40 eura - 1.878 eura =
2.102,40 eura) jej bude vrátený. Za týmto účelom žalobkyňa dvakrát kontaktovala žalovaného písomne,

pričom druhý pokus o zmier mu bol podľa výpisu zo stránky Slovenskej pošty, a.s. doručený 25.10.2022.
Žalovaný uviedol, že sa snažil konať tak, aby sa žalobkyňa a jej spolucestujúci mohli zájazdu zúčastniť.
Podľa jeho názoru však došlo k zmene zmluvy z 3.6.2021 v časti termínu zájazdu na 14.7. - 21.7.2021,
preto naň žalobkyňa nastúpiť mala. Zmeny boli komunikované prostredníctvom e-mailovej pošty.

4. Súd dospel k záveru, že medzi stranami bola dňa 3.6.2021 uzavretá zmluva o zájazde podľa
§ 3 zákona č. 170/2018 Z. z., ktorou sa žalovaný zaviazal zabezpečiť pre žalobkyňu a jej piatich
spolucestujúcich prepravu, ubytovanie a stravovanie (§ 2 písm. a/ cit. zákona) v dojednanej destinácii
v Turecku v termíne 3.7. - 10.7.2021. Keďže žalovaný predáva zájazdy v rámci svojho podnikania,
treba ho považovať za dodávateľa a žalovanú za spotrebiteľa, ktorý v dodávateľsko - spotrebiteľských

vzťahoch požíva zvýšenú ochranu. Keďže žalovaný, hoci nie vlastnou vinou, ale z dôvodov na strane
poskytovateľa dopravy, za ktoré však žalovaný zodpovedá (§ 22 ods. 1 cit. zákona), nebol schopný
zabezpečiť žalobkyni čerpanie zájazdu v dojednanom termíne, bolo jeho povinnosťou navrhnúť jej
zmenu zmluvy o zájazde, čo sa nestalo - túto skutočnosť nepoprel ani sám žalovaný; uviedol len, že
jeho všeobecné obchodné podmienky mu takú zmenu umožňovali. V tejto súvislosti je však podstatné

uviesť, že obchodné podmienky dodávateľa nemôžu zaručovať spotrebiteľovi nižšiu mieru ochrany,
než mu priznáva právo, preto je bez ohľadu na obsah obchodných podmienok žalovaného potrebné
vychádzať z § 20 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 2 písm. a/ Zákona o zájazdoch, podľa ktorých je termín
zájazdu nie nepodstatným, ale naopak podstatným znakom služby cestovného ruchu, pri zmene ktorých
zákon jednoznačne upravuje povinnosť dodávateľa navrhnúť spotrebiteľovi zmenu zmluvy o zájazde

a inú možnosť vôbec nepripúšťa. Zaslanie e-mailu s textom „Pravdepodobne došlo k zmene Vašej
objednávky, preto Vám opätovne posielame potvrdenie objednávky“ či obdobným, za návrh na zmenu
zmluvy považovať nemožno (o. i. aj preto, že návrh zmeny musí byť urobený na trvanlivom nosiči;
§ 20 ods. 3 zákona). V danom prípade teda k zmene zmluvy o zájazde nedošlo, preto žalobkyňa
nemala dôvod nastúpiť na zájazd v neskoršom termíne 14.7. - 21.7.2021. Súd mal za to, že v prípade

plánovanej zahraničnej dovolenky, nemožno od spotrebiteľa spravodlivo požadovať, aby sa on sám, či
jeho prípadní spolucestujúci prispôsobili takej podstatnej okolnosti, akou je zmena samotného termínu
zájazdu, ktorý spravidla býva jedným z najpodstatnejších kritérií pri jeho výbere. I keď sa žalovaný snažil
o vyriešenie situácie k spokojnosti žalobkyne, je povinný znášať následky nedodržania svojej zákonnej
povinnosti navrhnúť žalobkyni zmenu zmluvy. Tieto spočívajú v povinnosti vyplatiť žalobkyni rozdiel ceny

objednaných (3.980,40 eura) a skutočne čerpaných služieb (1878 eur) vo výške žalovanej istiny, ktorá by
v prípade jej nevrátenia predstavovala bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Keďže
posledná (druhá) výzva žalobkyne na dobrovoľné plnenie bola žalovanému doručená 25.10.2022, od
nasledujúceho dňa je žalovaný s plnením v omeškaní, a teda je povinný zaplatiť žalobkyni aj úroky
z omeškania, ktoré súd priznal žalobkyni len vo výške, v akej ich žiadala.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), avšak v spore plne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal,
pretože ich nežiadala.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia odvolanie, a to z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu, že nepoprel, že žalobkyninenavrhol zmenu zmluvy o zájazde, keď nebol schopný zabezpečiť žalobkyni čerpanie zájazdu v
dojednanom termíne. Žalovaný túto skutočnosť poprel a to tak, že mal za to, že oznámil žalobkyni
skutočnosť súvisiacu so zájazdom, a to, že letecký dopravca zmenil termín odletu. Samotné zaslanie

novej zmenenej zmluvy predstavovalo práve návrh zmeny pôvodnej zmluvy o zájazde, pričom žalovaný
informoval žalobkyňu o novom termíne zájazdu a o vplyve nového termínu zájazdu na cenu zájazdu.
Žalobkyni bola takisto ponúknutá aj možnosť voľby iného zájazdu. Žalovaný má za to, že súd nesprávne
právne posúdil zistenú skutočnosť a v rozpore so zisteným skutkovým stavom ustálil, že žalovaný
nenavrhol žalobkyni zmenu zmluvy o zájazde. Tento záver súdu žalobca už predtým rozporoval, ako v

odpore voči platobnému rozkazu, tak aj na pojednávaní dňa 3.10.2023, keď sa vyslovil, že žalobca takýto
úkon smerovaný žalobkyni považoval práve za návrh zmeny zmluvy o zájazde. Žalobkyňa tak mala tento
návrh buď prijať alebo odstúpiť od zmluvy, alebo ak by v primeranej lehote zmeny neprijala, zmluva o
zájazde by zanikla. Žalovaný zároveň rozporuje tvrdenie súdu, že takýto návrh zmeny zmluvy o zájazde
neuskutočnil na trvanlivom nosiči, pričom celá konverzácia žalovaného so žalobkyňou prebiehala v
zásade prostredníctvom emailovej komunikácie, čo žalovaný považuje práve za trvanlivý nosič, a to

aj v súvislosti s definíciou pojmu „trvanlivý nosič“, pričom sa podľa významu jedná o „prostriedok,
ktorý umožňuje spotrebiteľovi alebo predávajúcemu uchovať jemu adresované informácie spôsobom
umožňujúcim ich použitie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelu týchto informácií a
ktorý umožňuje nezmenené reprodukovanie uložených informácií, najmä papier, e-mail, USB kľúč, CD,
DVD, pamäťová karta, pevný disk počítača“. Žalovaný je názoru, že žalobkyňa a ostatní cestujúci mali

nastúpiť na zájazd, nakoľko zo strany žalobkyne neprišlo k odstúpeniu od zmluvy o zájazde a ani
z jej prejavu vôle nevyplývalo, že sa zájazdu v zmenenom termíne nezúčastní. Jej písomný prejav
bol neurčitý, pričom žalobkyňa nevedela, či pôjde na zájazd, či by zmenili zájazd do inej destinácie,
atď. Žalovaný nemal dôvod sám z vlastnej vôle zájazd zrušiť, nakoľko takýmto právom disponuje len
žalobkyňa, ktorá v prípade údajného nedodržania podmienok mala svoj prejav vôle, že nechce ísť

na zájazd v navrhovanom zmenenom termíne, zhmotniť v podobe jednostranného prejavu vôle, t. j.
odstúpenia od zmluvy č. 2106030004, alebo v podobe určitého, jasného a zrozumiteľného vyjadrenia,
že takúto zmenu zájazdu prijíma. Žalovaný sa zároveň domnieva, že komunikácia medzi obomi stranami
sa nedá ani subsumovať pod konštrukt vyjadrený § 20 ods. 3 písm. c) Zákona o zájazdoch a to, že
zmluva zanikla, lebo cestujúca navrhované zmeny zmluvy o zájazde v lehote neprijala. Každý prípad

je totiž treba posudzovať individuálne a nepaušalizovať ho. Z emailovej konverzácie je evidentné, že
sa žalovaný snažil vyjsť žalobkyni v ústrety, pričom sa žalobkyňa explicitne nevyjadrila, aký má so
zájazdom zámer. Nebolo vyslovené, že sa zájazdu nezúčastní, nebolo vyslovené ani, že sa zájazdu
zúčastní, napriek tomu žalobkyňa komunikovala o iných možnostiach a iných termínoch, a teda dôvodne
nechala žalovaného v domnení, že sa zájazdu zúčastní spolu s ostatnými cestujúcimi, keďže mu

neoznámila, ako sa s ostatnými cestujúcimi dohodli inak. O navrhovanej zmene zmluvy o zájazde bola
však informovaná s dostatočným predstihom. Žalovaná de facto nechala "visieť odpoveď vo vzduchu".
Slovný konštrukt "termín nám nevyhovuje" a „poradím sa ešte s ostatnými cestujúcimi“ nepovažuje
žalovaný za dostatočne určitý a zrozumiteľný prejav vôle, s akým právo spája účinky odstúpenia od
zmluvy, ergo vrátenie peňazí z bezdôvodného obohatenia. Podľa § 34 OZ: "Právny úkon je prejav vôle

smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto prejavom spájajú." Podľa § 35 ods. 1 OZ platí, že: "Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť." Sama žalobkyňa nevedela, čo chce, a teda či nastúpi na zájazd, odstúpi od zmluvy
alebo presunie zájazd na iný termín. Jej prejav vôle tak nebol žiadnym spôsobom určitý a dostatočne

zrozumiteľný na to, aby mohol žalovaný podľa toho konať. Existuje tu teda dôvodná pochybnosť, k čomu
vôľa žalobkyne smerovala, a teda či k odstúpeniu od zmluvy, alebo k prebookovaniu zájazdu na iný
termín, alebo či zmluva o zájazde zanikla.

7. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu, že zaslanie e-mailu s textom „Pravdepodobne došlo k zmene

Vašej objednávky, preto Vám opätovne posielame potvrdenie objednávky“ za návrh na zmenu zmluvy
považovať nemožno; v danom prípade teda k zmene zmluvy o zájazde nedošlo, preto žalobkyňa nemala
dôvod nastúpiť na zájazd v neskoršom termíne 14.7. - 21.7.2021. Žalovaný takéto arbitrárne tvrdenie
súdu nepovažuje za dostatočne odôvodnené. Súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo nepovažuje v
kontexte ďalšej/celej emailovej konverzácie tento text za návrh zmeny zmluvy o zájazde, pričom je o

tejto zmene vyvíjaná práve ďalšia a ďalšia emailová konverzácia, pričom meritom veci je práve návrh
zmeny zmluvy o zájazde, čo je evidentné. Právne úkony sa posudzujú podľa obsahu a podľa prejavu
vôle, aký chcela osoba dosiahnuť. Z hľadiska vyhodnotenia dôkazu ako celku – emailovej konverzácie
jednoznačne vyplýva, že prejav vôle žalobkyne nebol určitý ani zrozumiteľný, a preto žalovaný nemalžiadny jasný pokyn, čo robiť a ako pokračovať v súvislosti so zmeneným termínom zájazdu, keďže
existovala dôvodná pochybnosť o zámere žalobkyne, ako sa vysporiadať so zmenou termínu zájazdu.
Súd sa v odôvodnení rozsudku obmedzil len na strohé konštatovanie, že žalovaný nenavrhol zmenu

zmluvyozájazdeatým,žežalobkyňasapovažujezaspotrebiteľa,ktorýpožívazvýšenúprávnuochranu,
žalobe vyhovel. Žalovaný považuje za dôležité, aby dostal odpoveď na otázku, prečo súd nepovažuje
vyjadrenie/vyjadrenia žalovaného za návrh zmeny zmluvy o zájazde. Takéto odôvodnenie v rozsudku
absentuje.

8.Zároveňžalovanýupozorňujenaskutočnosť,ževzmluveozájazdeč.2106030004zodňa03.06.2021
pre 6 osôb v termíne zájazdu 14.07.2021 - 21.07.2021 je uvedená ako samostatná položka – poistenie,
a to v sume 86,40 eura. Cestovné poistenie však nie je službou cestovného ruchu a nie je ani
súčasťou zájazdu a je kryté samostatným zmluvným vzťahom so samostatne dohodnutými poistnými
podmienkami, pričom poistnú zmluvu upravuje Občiansky zákonník. V konaní nebolo žalobkyňou
preukázané, že by mala nárok na vrátenie sumy zaplateného poistného od žalovaného a žalovaný má

za to, že platba za poistné by sa ani nemala vracať, nakoľko uvedené nie je vymedzené v zákone č.
170/2018 Z. z a ani v zmysle všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný v zmysle uzatvorenej
poistnej zmluvy s UNIQA poisťovňa, a. s. odviedol za žalobkyňu sumu za cestovné poistenie vo
výške 86,40 eura (14,40 eura x 6 osôb). Odstúpením od zmluvy o zájazde alebo zánikom zmluvy o
zájazde nepríde automaticky k odstúpeniu od poistnej zmluvy alebo jej zániku. Cestovné poistenie bolo

uzatvorené pre poistených – všetkých 6 cestujúcich na obdobie od 14.07.2021 do 21.07.2021. V tejto
súvislosti súd v rámci spotrebiteľského vzťahu neprihliadol na skutočnosť, že žalovaný nemá povinnosť
žalobkyni zaplatiť žalovanú sumu, nakoľko táto počíta aj s cestovným poistením, pričom ako už bolo
uvedené, úhrada poistenia a samotný poistný vzťah je odlišným vzťahom od toho, aký majú medzi sebou
žalobkyňa a žalovaný. Z tohto dôvodu mal súd v časti žalovanej sumy 86,40 eura žalobu zamietnuť,

čo sa však nestalo, čím došlo k vade konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Žalovaný takisto namieta absolútnu zvýšenú ochranu spotrebiteľa, ktorá sa pretavila do celého
rozsudku a jeho odôvodnenia. Európske právo jasne zdôrazňuje potrebu poskytovať spotrebiteľom
vysokú úroveň ochrany, no zároveň je dôležité si uvedomiť, že táto ochrana nemôže byť

absolútna a bezpodmienečná. Je nevyhnutné vyvažovať záujmy spotrebiteľov a obchodníkov, a preto
bezpodmienečná ochrana spotrebiteľa nemusí byť vždy spravodlivá a obchodník môže tiež potrebovať
určitú mieru ochrany. Hoci vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa prispieva k dôvere verejnosti v trh a
podporuje hospodársky rozvoj, avšak aby bola dosiahnutá spravodlivosť, je dôležité uznávať aj práva
obchodníkov a ich prínos k ekonomike. Absolútna a bezpodmienečná ochrana spotrebiteľa môže viesť

k byrokracii a rigidite v obchodných vzťahoch. V niektorých prípadoch môže byť potrebné prispôsobiť
sa špecifickým okolnostiam a zabezpečiť flexibilitu, aby sa dosiahli spravodlivé výsledky pre obe
strany. Zvýšená ochrana spotrebiteľa spočíva najmä v tom, že sa absolútne a bez ďalšieho prezumuje
obmedzenosť informácii pre spotrebiteľa a nadradenosť obchodníka, ktorý má vystupovať ako silnejšia
strana. Vo veľa prípadoch sa však nehľadí práve na to, že ústredným pojmom je „priemerný spotrebiteľ“,

čo nastalo evidentne aj v tomto prípade. Súdny dvor EÚ v rámci prejudiciálnej otázky v rozhodnutí
C-210/96 zo dňa 16. júla 1998 rozobral pojem priemerný spotrebiteľ a dospel k záveru, že je ním
taký spotrebiteľ, ktorý je obozretný, všímavý a primerane správne informovaný. Obozretný spotrebiteľ
sa správa dostatočne ostražito a pozorne, aby neuveril každému marketingovému tipu výrobcu alebo
obchodníka. Jeho obozretnosť sa má prejavovať napríklad priemerným kritickým myslením. Súdny dvor

EU judikoval, že obozretný spotrebiteľ neuverí tomu, že veľkosť propagovaného označenia na balení
tovaru je totožná s jeho skutočnou veľkosťou. Všímavý spotrebiteľ skúma vlastnosti tovaru, ktorý kupuje,
oboznamuje sa s informáciami uvedenými na obale produktu, medzi ktoré patrí napríklad hmotnosť
výrobku alebo dátum minimálnej trvanlivosti, prípadne dátum spotreby. V prípade primerane správne
informovaného spotrebiteľa sa prezumuje, že disponuje dostatočnými znalosťami a vedomosťami

na to, aby sa vedel správať obozretne a všímavo. V zmysle vyššie uvedeného je teda jasné, že
nároky na priemerného spotrebiteľa sú rozhodne vyššie, prísnejšie než pre spotrebiteľa. Spotrebitelia
majú tiež zodpovednosť za svoje rozhodnutia a konanie. Absolútna ochrana by mohla podporovať
neopodstatnené žaloby a zneužívanie systému zo strany spotrebiteľov a mohla by obchodníkov
odstrašovať od aktívneho podnikania a vytvárania nových produktov a služieb. Ochrana spotrebiteľa je

nevyhnutná a prospešná pre fungovanie trhu. Avšak, aby bola spravodlivá a vyvážená, musí brať do
úvahy aj práva a potreby obchodníkov. Absolútna ochrana spotrebiteľa by mohla viesť k nerovnováhe a
nespravodlivým dôsledkom pre obidve strany. Je nevyhnutné hľadať strednú cestu, ktorá zabezpečí, že
právaapovinnostisúrozdeľovanéspravodlivoatransparentne,sdôrazomnazodpovednosťavzájomnérešpektovaniespotrebiteľovaobchodníkov.Vrámcirozhodovaniaožalobevšaksúdžiadnymspôsobom
nezohľadnil správanie sa žalovanej, pričom práve to zapríčinilo vznik tohto konania. Z odôvodnenia
rozsudku teda vyplýva, že napriek tomu, že žalovaná pochybila v komunikácii so žalovaným a vytvorila

tak dôvod a aj následok pre vznik sporu o zaplatenie, bez ďalšieho požíva absolútnu ochranu iba tým,
že je spotrebiteľom a žalovaný musí vrátiť peniaze za zájazd, na ktorom sa mala zúčastniť a z vlastnej
viny sa nezúčastnila. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

10. Žalobkyňa samostatný odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne
nevyjadrila.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.

2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel
k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je

vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1
a 2 CSP.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu so zreteľom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalovaného a odôvodnenie napadnutého rozsudku, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na

základe vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ
žalobe žalobkyne o zaplatenie sumy 2.102,40 eura titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného
vyhovel, keď dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo medzi zmluvnými stranami k platnej dohode
o zmene zmluvy o zájazde, ktorý sa mal pôvodne realizovať v termíne 3.7. – 10.7.2021 na nový
termín 14.7. – 21.7.2021, ktorá zmena termínu zájazdu bola podstatnou zmenou pôvodne dojednanej

služby cestovného ruchu, ktorá však žalobkyni nebola riadne navrhnutá, preto žalobkyňa nemala dôvod
nastúpiť na zájazd v neskoršom termíne, z ktorého dôvodu je jej žalovaný povinný zaplatiť rozdiel ceny
objednaných (3.980,40 eura) a napokon skutočne čerpaných služieb za náhradný zájazd v termíne 28.7.
– 4.8.2021 (1.878 eura) vo výške žalovanej istiny s príslušným úrokom z omeškania.

13. Žalovaný s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil, namietal predovšetkým proti záveru súdu,
že žalobkyni riadne nenavrhol zmenu zmluvy o zájazde, pričom žalobkyňa mala podľa neho tento návrh
buď prijať, alebo odstúpiť od zmluvy, alebo ak by v primeranej lehote zmeny neprijala, zmluva o zájazde
by zanikla. Žalovaný má tiež za to, že nakoľko komunikácia žalovaného so žalobkyňou prebiehala
prostredníctvom e-mailov, došlo k návrhu zmeny zmluvy o zájazde na trvanlivom nosiči. Žalovaný mal

za to, že žalovaná a jej spolucestujúci mali nastúpiť na zájazd, jej písomný prejav však bol neurčitý, táto
mala svoj prejav vôle, že nechce ísť na zájazd v navrhovanom zmenenom termíne zhmotniť v podobe
jednostrannéhoprejavuvôle–odstúpeniaodzmluvy,alebovpodobeurčitého,jasnéhoazrozumiteľného
vyjadrenia, že zmenu zájazdu prijíma. Mal za to, že nemožno aplikovať ust. § 20 ods. 3 písm. c) Zákona
o zájazdoch o tom, že zmluva zanikla, pretože cestujúca navrhované zmeny zmluvy o zájazde neprijala.

Žalovaný uvádzal, že prejav vôle žalovanej nebol určitý a dostatočne zrozumiteľný, bola dôvodná
pochybnosť o tom, k čomu vôľa žalobkyne smerovala, teda či k odstúpeniu od zmluvy, prebookovaniu
zjazdu, alebo či zmluva o zájazde zanikla. Považoval za nedostatočne odôvodnený záver súdu, že
e-mail s textom „pravdepodobne došlo k zmene Vašej objednávky, preto Vám opätovne posielame
potvrdenieobjednávky“zanávrhnazmenuzmluvypovažovaťnemožno,malzato,žeišloonávrhzmeny

zmluvy o zájazde. Ďalej sa žalovaný bránil voči tomu, že by mala žalobkyňa nárok na vrátenie sumy
zaplateného poistného a napokon namietal proti absolútnej zvýšenej ochrane spotrebiteľa.14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia,
a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje
správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

15.Vpredmetnejvecibolonesporné,ževdôsledkupandémieCovid–19zrušenéhopôvodnéhozájazdu
pre desať osôb, ktorý sa mal realizovať v termíne 6.7. – 13.7.2020, objednali si štyria z pôvodných
desiatich cestujúcich u žalovaného iný zájazd, pričom zvyšný kredit (z pôvodne uhradenej sumy) vo
výške 3.734,34 eura plus doplatok vo výške 246,06 eura bol započítaný žalovaným na novú zmluvu
o zájazde uzavretú medzi žalovaným a žalobkyňou ako objednávateľom zo dňa 3.6.2021, predmetom

ktorej bol zájazd zvyšných šiestich osôb do Turecka v termíne 3.7. – 10.7.2021. Následne dňa
29.06.2021 oznámil žalovaný žalobkyni e-mailom, že letecká spoločnosť zmenila termíny odletov, preto
je nový termín zájazdu 14.7 – 21.7.2021. Zároveň v ten istý deň zaslal žalovaný žalobkyni ďalší e-mail
s textom: „Pravdepodobne došlo k zmene Vašej objednávky, preto Vám opätovne posielame potvrdenie
objednávky.“

16. Podľa § 20 ods. 1 až 5 Zákona o zájazdoch, cestovná kancelária nie je oprávnená pred začatím
zájazdu jednostranne zmeniť iné podmienky zmluvy o zájazde ako cenu podľa § 19 okrem prípadu,
ak si cestovná kancelária toto právo vyhradila v zmluve o zájazde, zmena je zanedbateľná a cestovná
kancelária informuje cestujúceho o zmene jednoznačným, zrozumiteľným a určitým spôsobom na

trvanlivom nosiči (ods.1). Ak je cestovná kancelária pred začatím zájazdu nútená podstatne zmeniť
niektorý zo základných znakov služieb cestovného ruchu uvedených v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
nemôže splniť osobitné požiadavky podľa § 16 ods. 4 písm. a) alebo navrhuje zvýšiť cenu zájazdu
o viac ako osem percent podľa § 19 ods. 4, navrhne cestujúcemu zmenu zmluvy o zájazde (ods. 2).
Cestovná kancelária v prípadoch podľa odseku 2 bezodkladne informuje cestujúceho jednoznačným,

zrozumiteľným a určitým spôsobom na trvanlivom nosiči o a) navrhovaných zmenách a o ich vplyve na
cenu zájazdu, b) práve cestujúceho navrhované zmeny v určenej primeranej lehote prijať alebo odstúpiť
od zmluvy o zájazde bez zaplatenia odstupného, c) skutočnosti, že ak cestujúci v lehote podľa písmena
b) neprijme navrhované zmeny zmluvy o zájazde, zmluva o zájazde zanikne, a d) cene náhradného
zájazdu podľa odseku 4, ak je takýto náhradný zájazd cestujúcemu ponúknutý (ods. 3). Cestovná

kancelária môže cestujúcemu, ktorý odstúpil od zmluvy o zájazde podľa odseku 3 písm. b), ponúknuť
náhradný zájazd, ak je to možné v rovnakej alebo vyššej kvalite ako pôvodný zájazd. Ak cestujúci
odstúpi od zmluvy o zájazde podľa odseku 3 písm. b) a neprijme ponuku náhradného zájazdu podľa
predchádzajúcej vety, cestovná kancelária je povinná vrátiť cestujúcemu všetky platby uskutočnené
cestujúcim alebo v jeho mene bezodkladne, najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o

odstúpení od zmluvy o zájazde. Ustanovenie § 23 sa pri odstúpení od zmluvy o zájazde a neprijatí
náhradného zájazdu zo strany cestujúceho použije primerane (ods. 4). Ak sa v dôsledku zmeny zmluvy
o zájazde podľa odseku 2 alebo prijatia náhradného zájazdu podľa odseku 4 má poskytnúť zájazd nižšej
kvality alebo s nižšími nákladmi, cestujúci má právo na primerané zníženie ceny zájazdu (ods. 5).

17. Zmenu podmienok zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu, a to iných ako ceny, upravuje
ustanovenie § 20 Zákona o zájazdoch. Okrem ceny môže cestovná kancelária pred začatím zájazdu
jednostranne zmeniť iné podmienky zájazdu iba za kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienok: 1.
toto právo si vyhradila v zmluve o zájazde, 2. zmena je zanedbateľná a 3. cestovná kancelária informuje
cestujúceho o zmene jasným, zrozumiteľným a určitým spôsobom na trvanlivom nosiči. Odsek dva

zákona výslovne vymedzuje, v ktorých prípadoch pôjde o zásadné zmeny zmluvy o zájazde. V týchto
prípadoch je cestovná kancelária povinná bezodkladne (ihneď ako sa o zmenách dozvedela) informovať
o týchto zmenách cestujúceho na trvanlivom nosiči. Cestovná kancelária určí lehotu (ktorá musí byť
primeraná) na to, aby sa cestujúci rozhodol, či tieto zmeny príjme alebo sa rozhodne od zmluvy odstúpiť.
Nakoľko zavinie nie je na strane cestujúceho, ak by sa rozhodol od zmluvy odstúpiť, nie je povinný

zaplatiť odstupné. V tomto prípade mu cestovná kancelária môže za podmienok určených zákonom
poskytnúť i náhradný zájazd. Ak nemá cestujúci záujem ani o ten, cestovná kancelária je povinná
najneskôr do 14 odo dňa doručenia odstúpenia od zájazdu cestujúcim, vyplatiť mu ním zaplatené
finančné prostriedky.18. Z ustanovenia § 20 ods. 2 Zákona o zájazdoch pritom vyplýva, ktoré zo znakov služieb cestovného
ruchu sa považujú za také podstatné podmienky zájazdu, ktorých zmena, si vyžaduje, aby cestovná

kancelária navrhla cestujúcemu zmenu zmluvy o zájazde a sú to podmienky uvedené v § 14 ods. 2 písm.
a) zákona o zájazdoch, kde v § 14 ods. 2 písm. a) je pod bodom 1. uvedený jednoznačne aj termín
začatia a skončenia zájazdu.

19. Z uvedeného teda možno nepochybne vyvodiť, že zmena termínu zájazdu, je takou podstatnou

zmenou objednanej služby cestovného ruchu, ktorá si vyžaduje, aby cestovná kancelária navrhla
cestujúcemu zmenu zmluvy o zájazde. V tomto konkrétnom prípade pritom nepochybne išlo o zásadnú
zmenu termínu zájazdu, keď pôvodný termín 3.7. - 10.7.2021, bol zmenený na termín 14.7. – 21.7.2021,
teda termín zájazdu sa posúval celkom o 11 dní neskôr. Účastníkmi daného zájazdu bolo pritom šesť
osôb, u ktorých bola potrebná vzájomná dohoda na novom termíne. Povinnosťou cestovnej kancelárie
potom, ako sa dozvedela, že zájazd z dôvodov na strane leteckého prepravcu, za ktoré však cestovná

kancelária cestujúcemu podľa § 22 ods. 1 Zákona o zájazdoch zodpovedá, nebude môcť zájazd
zrealizovať v pôvodnom dohodnutom termíne 3.7. – 10.7.2021 bolo, navrhnúť cestujúcim zmenu zmluvy
o zájazde v časti termínu a určiť im primeranú lehotu na to, aby sa rozhodli, či tieto zmeny prijmú alebo od
zmluvy odstúpia. Zároveň Zákon o zájazdoch v § 20 ods. 3 písm. c) upravuje, že ak cestujúci v určenej
primeranej lehote neprijme navrhované zmeny zmluvy o zájazde, zmluva o zájazde zanikne.

20. Žalovanému sa však v spore nepodarilo predloženými dôkazmi preukázať, že postupoval v súlade
s ust. § 20 ods. 3 Zákona o zájazdoch a že žalobkyni relevantným spôsobom navrhol zmenu zmluvy
o zájazde na termín 14.7. – 21.7.2021 a poskytol jej primeranú lehotu na rozhodnutie sa, či túto
zmenu prijíma, alebo od zmluvy odstupuje a s poučením, že ak navrhovanú zmenu zmluvy v určenej

lehote neprijme, zmluva o zájazde zanikne. Žalovaný predložil iba dva e-maily zo dňa 29.6.2021, teda
ztermínupredzačatímpôvodnéhozájazdu(dňa03.07.2021),kdevprvomuvádzainformáciu,želetecká
spoločnosť posunula termíny odletov a po novom sa odlieta v termíne 14.7. – 21.7.2021. Vzápätí poslal
ďalší e-mail, v ktorom uvádza že pravdepodobne došlo k zmene objednávky a preto posiela potvrdenie
objednávky. E- mail zo dňa 29.6.2021 však nespĺňa podmienky ust. § 20 ods. 3 Zákona o zájazdoch,

podľaktoréhojecestovnákanceláriapovinnánavrhnúťcestujúcemuzmenuzmluvyozájazde,poskytnúť
mu primeranú lehotu na rozhodnutie, či túto zmenu prijíma aj s poučením, že v opačnom prípade má
právo od zmluvy odstúpiť, bez povinnosti platiť odstupné, resp. že ak zmenu zmluvy v určenej lehote
neprijme, zmluva zaniká. Naopak, z obsahu tohto e-mailu vyplýva len to, cestovná kancelária sama
vykonala zmenu termínu zmluvy o zájazde, čo potvrdzuje aj predložená antidatovaná zmluva o zájazde

pre šesť osôb do Turecka v novom termíne 14.7.- 1.7.2021, ktorá mala byť uzavretá dňa 3.6.2021,
hoci až e-mailom zo dňa 29.6.2021, bol žalobkyni oznámený tento nový termín zájazdu. Cestovná
kancelária nielen, že neposkytla žalobkyni primeranú lehotu na rozhodnutie sa, či navrhnutú zmenu
zmluvy akceptuje, ale podľa predloženej listiny (č. l. 30 spisu) pristúpila priamo k jej jednostrannej zmene
v časti podstatnej podmienky poskytovaného zájazdu, a to v jeho termíne, zmenenom o 11 dní. Dôkazom

tejto jednostrannej zmeny zmluvy o zájazde, je práve e-mail zo dňa 29.6.2021 kde cestovná kancelária
bez vyčkania prijatia návrhu na zmenu zmluvy žalobkyňou, pristúpila priamo k zmene objednávky. Pokiaľ
teda žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku, či v danom prípade
došlo k riadnemu návrhu zmeny zmluvy o zájazde zo strany žalovaného, tak táto jeho obrana neobstojí.
Takisto nemožno súhlasiť s námietkou žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie tieto svoje závery

odôvodnil arbitrárne, pretože súd ich zrozumiteľne a vyčerpávajúco odôvodnil v ods. 23 odôvodnenia
napadnutého rozsudku.

21. Odvolací súd nad rámec uvedeného uvádza, že v danom prípade nielen, že nedošlo zo
strany cestovnej kancelárie k riadnemu predloženiu návrhu žalobkyni na zmenu zmluvy o zájazde,

s poskytnutím jej primeranej lehoty na rozhodnutie sa o prijatí takéhoto návrhu, ale že v danej
veci žalovaný ani nemohol usudzovať na uzavretie tejto zmenenej zmluvy o zájazde s termínom
14.7.-21.7.2021 so žalobkyňou, pretože z právneho hľadiska ani neboli splnené podmienky vzniku tejto
majúcej byť zmenenej zmluvy s termínom zájazdu 14.7.-21.7.2021 v zmysle ustanovení § 43a až § 45
Občianskeho zákonníka, upravujúcich technologický proces vzniku zmlúv. Ako totiž sám žalovaný na

viacerých miestach v odvolaní opakovane uvádzal, prejav vôle žalobkyne po doručení jej e-mailu zo
dňa 29.6.2021 bol neurčitý, nezrozumiteľný a tvrdil, že u žalovaného existovala dôvodná pochybnosť
o tom, k čomu vôľa žalobkyne smerovala, teda nevedel, či žalobkyňa pôjde na zájazd, alebo do
inej destinácie, čo je však v rozpore s ust. § 43c OZ, v zmysle ktorého sa za prijatie návrhu (tunávrhu zmeny zmluvy o zájazde) považuje iba také vyhlásenie, z ktorého možno vyvodiť jednoznačný
súhlas s návrhom zmluvy (tu navrhovanej zmeny). Žalovaný pritom sám v odvolaní tvrdí, že takýmto
jednoznačným vyhlásením žalobkyne o tom, že prijíma ním navrhovanú zmenu zmluvy o zájazde,

nedisponoval. V zmysle ust. § 44 ods. 2 OZ sa prijatie návrhu zmluvy s výhradami, považuje za
odmietnutie návrhu, resp. sa považuje za nový návrh. Aj na základe tvrdení žalovaného v odvolaní
o neurčitosti a nejednoznačnosti prejavu vôle žalobkyne ohľadom ním „navrhovanej“ zmeny zmluvy
o zájazde (kde ako už bolo ustálené vyššie nedošlo ani k riadnemu návrhu zmeny zmluvy o zájazde),
nedošlo medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluvnému konsenzu o zmene zmluvy o zájazde, preto

žalovaný nemohol usudzovať, že sa žalobkyňou dohodol na zmene zmluvy o zájazde na termín 14.7.
– 21.7.2021, preto je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nebola povinná na zájazd
v tomto zmenenom termíne nastúpiť. Keďže k dohode strán na zmene zmluvy o zájazde nedošlo,
nemala žalobkyňa ani dôvod od zmluvy o zájazde s termínom 14.7. – 21.7.2021 odstupovať, ako sa
nesprávne domnieva žalovaný v podanom odvolaní. Žalovaný si toho zrejme aj sám bol vedomý, pretože
sa následne dňa 21.7.2021 dohodol so žalobkyňou na náhradnom zájazde pre dve osoby v termíne

28.7.- 4.8.2021 avšak za nižšiu cenu len 1.878 eur (zmluva o zájazde na č. l. 31 spisu). Žalovaný
si teda vo svojej obrane sám odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že medzi stranami došlo k platnej
dohode na zmene zájazdu na termín 14.7. – 21.7.2021, na druhej strane však časť platby zaplatenej
na pôvodný zájazd do Turecka vo výške 1.878 eur započítal neskôr ako platbu na náhradný zájazd
žalobkyne v termíne 28.7. – 4.8.2021 dojednaný následne dňa 21.7.2021.

22. Ďalej si žalovaný v podanom odvolaní odporuje v tom, že na jednom mieste tvrdí, že žalobkyňa mala
tento návrh buď prijať alebo odstúpiť od zmluvy, alebo ak by v primeranej lehote zmeny neprijala, zmluva
o zájazde by zanikla; teda uvádza, že nedisponoval jednoznačným prijatím zmeny zmluvy žalobkyňou,
avšak na druhej strane tvrdí, že komunikácia medzi obomi stranami sa nedá ani subsumovať pod § 20

ods. 3 písm. c) Zákona o zájazdoch a to, že zmluva zanikla, lebo cestujúca navrhované zmeny zmluvy
o zájazde v lehote neprijala. Žalovaný však sám tvrdí, že prejav vôle žalovanej v tomto smere nebol
určitý ani zrozumiteľný, z čoho v zmysle ust. § 44 ods. 2 OZ (podľa ktorého prijatie návrhu s výhradami,
dodatkami, či inými zmenami je odmietnutím návrhu) vyplýva, že žalobkyňa so zmenu termínu zájazdu
neprijala, teda v zmysle jeho tvrdení by platila práve konštrukcia ust. § 20 ods. 3 písm. c) Zákona

o zájazdoch o zániku uzavretej zmluvy o zájazde v dôsledku neprijatia navrhovaných podstatných zmien
zmluvy o zájazde, pokiaľ by zmena podmienok zájazdu bola žalovaným žalobkyni riadne navrhnutá, čo
však preukázané nebolo.

23. Z e-mailovej komunikácie sporových strán, predloženej do konania žalovaným (č. l. 68 – 72

spisu) vyplýva, že po doručení dvoch e-mailov žalobkyni zo dňa 29.6.2021, táto neskôr rovnakého
dňa telefonicky kontaktovala cestovnú kanceláriu, pričom je zrejmé, že požiadala o poskytnutie iného
zájazdu do Grécka (z čoho logicky nemožno usudzovať na súhlas s novým termínom 14.7. – 21.7.2021),
z odpovede konateľa cestovnej kancelárie zo dňa 30.6.2021 vyplýva, že mu je zrejmé, že žalobkyňa trvá
na zájazde v pôvodnom termíne, resp. že so žalobkyňou rieši podmienky zájazdu do Grécka a následne

jej dňa 21.7.2021 aj ponúkol náhradný zájazd v termíne 28.7.-4.8.2021, ktorý sa aj zrealizoval. Z obsahu
tejto e-mailovej komunikácie nevyplýva prijatie zmeny termínu zájazdu na 14.7. – 21.7.2021 zo strany
žalobkyne.

24. V zmysle vyššie citovaného § 20 ods. 3 písm. c) Zákona o zájazdoch platí, že ak sa cestujúci

nevyjadrí v cestovnou kanceláriou stanovenej lehote k zmene podmienok v zmluve o zájazde, uplatní sa
fikcia, že navrhované zmeny neprijal a zmluva o zájazde uplynutím tejto lehoty zaniká. V danom prípade
jednak žalovaný riadne a v súlade s postupom upraveným v § 20 ods. 3 nenavrhol žalobkyni zmenu
zmluvy o zájazde s poskytnutím primeranej lehoty na prijatie tejto zmeny a žalobkyňa ani jednoznačne
a nepochybne nevyjadrila v primeranej lehote so zmenou termínu na 14.7.- 21.7.2021 súhlas, teda

neprijalazmenutermínuzájazdu.Následnesavšakstranydohodlinanáhradnomzájazdedňa21.7.2021
v termíne 28.7.-4.8.2021, na ktorý bola žalovaným započítaná časť už na pôvodný zájazd uhradenej
ceny vo výške 1.878 eur. Pretože však právny dôvod zvyšku uhradenej ceny nezrealizovaného zájazdu
(termín 3.7.-10.7.2021) odpadol (§ 451 OZ), keďže táto zmluva zanikla bez zrealizovania zájazdu, je
žalovaný povinný prijaté bezdôvodné obohatenie vo výške 2.102,40 eur ( t. j. 3.980,40 eur – 1878 eur)

vrátiť – zaplatiť žalobkyni.

25. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného v odvolaní, že žalobkyni nemalo byť v rámci priznanej
sumy 2.102,40 eura vrátené žalovaným za žalobkyňu uhradené poistné v sume 86,40 eur, pretožeje kryté samostatným zmluvným vzťahom s UNIQA poisťovňa, a.s., tak v tejto časti odvolania ide
o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, na ktorú odvolací súd nemôže v zmysle § 366 CSP prihliadať,
pretože ide o takú procesnú obranu žalovaného, ktorú tento nevzniesol včas pred súdom prvej inštancie,

pričom mu v tom nebránili žiadne okolnosti.

26. Posledná odvolacia námietka žalovaného smerovala proti zvýšenej spotrebiteľskej ochrane
žalobkyne, ktorá sa mala pretaviť do rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenia. Žalovaný
v podstate namieta, že absolútna ochrana spotrebiteľa je nespravodlivá voči dodávateľom. Odvolací

súd však nezistil, že by súd prvej inštancie na daný prípad aplikoval neprimeranú spotrebiteľskú
ochranu žalobkyne, ktorá by mala žalovaného ako dodávateľa nedôvodne znevýhodňovať. Nárok
žalobkyne bol posudzovaný a uznaný za dôvodný v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 170/2018
Z. z. o zájazdoch a ust. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Súd prvej inštancie iba
vyhodnotil (a to správne) uzavretú zmluvu o zájazde ako zmluvu spotrebiteľskú a stručne uviedol, že od
bežného spotrebiteľa nemožno spravodlivo požadovať, aby sa bezvýhradne prispôsobil takej podstatnej

okolnosti, akou je zmena termínu zájazdu. Žiadne iné ustanovenia spotrebiteľského práva neboli na
danú vec aplikované. Preto ani obrana žalovaného v odvolaní, že by žalobkyňa požívala v tomto spore
absolútnu spotrebiteľskú ochranu, nie je adekvátna.

27. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci

samej ako aj v závislom výroku II. o trovách konania, odvolaním žiadnej zo sporových strán osobitne
nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

28. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31.Onáhradetrovtohtoodvolaciehokonania,spoužitím§262ods.1CSPvzmysle§396CSP,rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni
priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady
trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).