Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423201011
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6423201011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci osoby oprávnenej na výživné
(navrhovateľ): A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX D. E., do plnoletosti zastúpený
kolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyBanskáŠtiavnica,pracoviskoŽarnovica,
proti osobe povinnej z výživného (odporca): B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. XXXX/XX, XXX XX D.
E., adresa na doručovanie: G. H. X - F. C., XXX XX E., o návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie
osoby povinnej z výživného voči rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19P/9/2023 - 132 zo
dňa 08.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo
„prvostupňový súd“) výrokom I. zastavil konanie v časti zročného výživného od roku 2021. Vo výroku
II. rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným zo sumy 33,19 eur
na sumu 220 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Výrokom III. konštatoval
zmenu rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom 10P/222/07-40 zo dňa18.01.2008 v časti určenia

výživného na dieťa . Vo výroku IV. určil, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 62 ods. 1 až ods. 5, § 75 ods. 1
a § 78 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo u maloletého k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá
odôvodnila zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Maloletý (v súčasnosti už plnoletý) navštevuje strednú

školu, s čím sú spojené aj zvýšené výdavky. Naposledy určené výživné v sume 30 eur mesačne pokrýva
iba minimálnu časť odôvodnených potrieb maloletého. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že otec
zo začiatku platil maloletému 50 eur mesačne, pretože od júla 2021 neplatí žiadne výživné a ani inak
neprispievanasvojedieťa.Otecsasosynomnestretávaanezaujímasaoneho.Kzmenepomerovdošlo
aj na strane rodičov. Súd mal na základe dotazovania bývalých zamestnávateľov preukázané, že otec
sa dobrovoľne vzdal lepšie plateného zamestnania. Aktuálne pracuje na dohodu o pracovnej činnosti
formou home office. Súd prvej inštancie preto neprihliadal len na výšku aktuálneho otcovho zárobku.

Otcovi nič (ani dosiahnutý stupeň vzdelania) nebráni zamestnať sa na lepšie platenej pozícii. Otec súdu
nevedel uviesť ani objektívne prekážky, pre ktoré si doteraz svoje vzdelanie a kvalifikáciu nezvýšil.
Argumenty otca o osvojení maloletého terajším manželom matky a o možnosti terajšieho manžela matky
vyživovať maloletého A. považoval súd za irelevantné, keďže vyživovacia povinnosť zo zákona svedčíotcovi.Matkamádvezamestnania,abypokrylavšetkyvýdavkymaloletého,akoajvlastné.Prvostupňový
súdmaltedazapreukázané,žejevmožnostiachaschopnostiachotcadosahovaťoveľavyššípríjemako
mávsúčasnostiapretoaplikovalcitovanéust.§75ods.1druhávetaZákonaorodineavychádzalztoho,

že otec je schopný dosahovať príjem ako u posledného zamestnávateľa - spoločnosti CPS components
s.r.o.. Pri určovaní samotnej výšky výživného súd vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 75
ods. 1 prvá veta zákona o rodine. Výživné by nemalo pokrývať len základné a nevyhnutné výdavky,
ale aj výdavky mimoriadne. Súd v danom prípade vychádzal z výdavkov, ktoré na dieťa vyčíslila a
preukázala matka. Pri posúdení výšky výdavkov na maloleté dieťa súd vychádzal z nesporných tvrdení

matky, listinných dôkazov predložených matkou, z cien základných potravín a potrieb, ktoré sú verejne
dostupné, ako aj z porovnateľných prípadov počas súdnej praxe. O trovách konania rozhodol podľa §
52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal proti výroku II. a výroku III. odvolanie
otec. Uviedol, že viaceré matkou deklarované opodstatnené výdavky nie sú nevyhnutné pre potreby

dieťaťa (napríklad notebook v hodnote 1419 eur, platby za Netflix a Youtube a rovnako tak platby
za pohonné hmoty). Vzhľadom k jeho aktuálnej finančnej situácii nie je schopný prispievať synovi
v takom rozsahu ako to určil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Uviedol, že súd prvej inštancie
neporovnal možnosti otca s tvrdenými skutočnosťami a preukázanými majetkovými pomermi v čase
jeho rozhodovania. Šetrenie pomerov v mieste bydliska maloletého sa podľa otca malo vykonávať len

„papierovo“ z dôvodu kamarátskeho vzťahu matky navrhovateľa s kolíznou opatrovníčkou. Namietal
prieťahyvsúdnomkonanízdôvodu,žeprvostupňovýsúdžiadal3krátpredložiťtieistéúdajeodbývalých
zamestnávateľov a to platobný výmer z posledných zamestnaní. Úplne odmietol tvrdenia súdu prvej
inštancie, že sa vzdal lepšieho zamestnania. Otec tak spravil kvôli ďalekému dennému cestovaniu,
ktoré by bolo navyše neekonomické a neefektívne. Ďalej uviedol, že syn sa o svojho otca absolútne

nezaujíma. Rovnako tak sa má správať navrhovateľ aj voči matke odporcu, a teda voči jeho starej
mame, ktorú má možnosť pravidelne stretávať v potravinách, kde ona pracuje a kde navrhovateľ chodí
pravidelne na nákupy. Matka navrhovateľa zarába nadštandardne a otec synovi takýto štandard, na
ktorý je zvyknutý zabezpečiť nevie. Na základe vyššie uvedeného, preto žiadal, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal otca prispievať na maloletého zvýšeným výživným vo výške

125 eur mesačne.

4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie.
Skonštatoval, že prvostupňový súd určil výšku vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľovi
s prihliadnutím na potreby navrhovateľa, ako aj s prihliadnutím na súčasné možnosti a schopnosti rodiča.

5. Matka sa k odvolaniu vyjadrila tak, že podľa jej názoru otec nemá právo komentovať počítač, ktorý
matka kúpila synovi za jej zarobené peniaze a rovnako tak ani platenie služieb ako Youtube alebo Netflix,
ktoré taktiež matka uhrádza len zo svojich peňazí. Uviedla, že otec počas celého života navrhovateľa
nenavštevoval a nezaujímal sa o neho. Rovnako tak mal dostatočný priestor rozšíriť si svoje vzdelanie,

prípadne nájsť si popri práci ďalšie zamestnanie tak ako to urobila matka navrhovateľa. K obvineniu
otca z „papierového“ šetrenia pomerov v domácnosti matky uviedla, že sociálne šetrenie bolo vykonané
riadne v jej byte a vykonávali ho 2 pracovníčky a nielen údajná kamarátka matky navrhovateľa. Otec
navrhovateľa sa viac krát označil za zdroj financií pre jeho syna. Matka však zdôrazňuje, že od roku 2021
neprispel na výživné ani jedným eurom a neprispel žiadnou sumou ani po rozhodnutí súdu v roku 2023.

Otec mal za celý život navrhovateľa dva pokusy o kontakt so synom, pričom vždy prišiel neohlásene
a v čase, keď sa maloletý nenachádzal doma. Na základe vyššie uvedeného, preto matka na záver
skonštatovala, že otec je F. platiť zvýšené výživné, ktoré mu určil súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku a vie sa zamestnať aj v lepšie platenej práci.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“ v spojení s § 3 ods. 5 CMP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP
rozsudok prvoinštančného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré následne
správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom o rodine týkajúcich
savyživovacejpovinnostirodičovkmal.deťom.Stotožňujesasodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,
preto len konštatuje správnosť jeho záverov v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP.8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že vzhľadom na
prvostupňovým súdom zistený skutkový stav považoval taktiež za preukázané, že je v možnostiach a

schopnostiach otca dosahovať vyšší mesačný príjem, tak ako ho dosahoval v minulosti, keď zarábal
v priemere 1000 eur mesačne v čistom. Z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá
by bránila otcovi lepšie sa zamestnať. Jeho argumentácia týkajúca sa nemožnosti zamestnať sa na
lepšej pracovnej pozícii z dôvodu veľkej vzdialenosti na každodenné dochádzanie do zamestnania,
neobstojí. Otcov argument o zlej životnej situácii teda nemôže odvolací súd akceptovať, pretože

otec sa predchádzajúceho zamestnania, kde dosahoval vyšší zárobok vzdal bez vážnejších dôvodov
a viac-menej z jeho vlastného rozhodnutia. Ako vyplýva z aplikačnej a rozhodovacej praxe súdov
pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové
pomery, ale jeho potenciálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané, okrem iného, jeho
fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. Ak súd
zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať, či sa tak stalo z dôležitého

dôvodu (zdravotné dôvody, organizačné zmeny, zmena bydliska a pod.), ak to tak nie je, bude vychádzať
z jeho príjmov pred zmenou zamestnania. Nie je teda pravdou tak, ako to tvrdil otec vo svojom
odvolaní, že súd prvej inštancie neporovnával možnosti otca s tvrdenými skutočnosťami a preukázanými
majetkovými pomermi. Výživné určené súdom prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav možno
považovať za primerané, a to najmä s prihliadnutím na vek navrhovateľa, zvýšené náklady na život, ako

aj na skutočnosť, že aj ostatné potreby (bývanie, dochádzka do školy) zabezpečuje výhradne matka.
Otec sa na osobnej starostlivosti o dieťa vôbec nepodieľa a nad rámec dosiaľ určeného výživného
neprispieva, dokonca si od roku 2021 vôbec neplní jeho súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Odvolací
súd rovnako tak konštatuje, že otec by mal vynaložiť maximálne úsilie, aby si mohol plniť vyživovaciu
povinnosť voči svojmu synovi v primeranom rozsahu, ktorý zodpovedá potrebám dospievajúceho

chlapca.

9. Otec označil správanie prvostupňového súdu za neprofesionálne a spôsobujúce prieťahy v konaní.
Odvolací súd k tejto skutočnosti uvádza, že súd prvej inštancie konal v súlade s vyšetrovacím princípom
zakotveným v CMP, kedy riadne a dôsledne prešetril pracovnú a finančnú situáciu otca. Taktiež

argumenty otca, že sa navrhovateľ nezaujíma o neho, a ani o jeho starú matku, otec nijakým spôsobom
nepreukázal, respektíve netvrdil, že by sa jednalo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že
otec sa o syna za celý jeho život nezaujímal takmer vôbec, okrem dvoch matkou tvrdených nečakaných
návštev, svedčí o tom, že otcovi zrejme ním tvrdený nezáujem syna až tak neprekážal, keďže sa túto
skutočnosť on sám nesnažil nijakým spôsobom zmeniť a od roku 2021 sa už žiadnym ani finančným

spôsobom nestaral o svojho syna.

10. Rovnako tak argumenty, že otec nebude prispievať na matkine vyhadzovanie peňazí za Netlfix,
Youtube alebo zakúpenie príliš drahého notebooku, prípadne spotrebovaných pohonných hmôt, a že
otec matke prispieval na maloletého vyššou sumou ako mu stanovil súd v roku 2008, vyhodnotil

odvolací súd ako nedôvodné. K týmto skutočnostiam odvolací súd uvádza, že nenamieta otcom tvrdenú
skutočnosť, že spočiatku prispieval matke vyšším výživným na maloletého, nejedná sa však o obdobie
preskúmavané súdom podstatným pre rozhodnutie o zmene výšky výživného.

11. Odvolací súd uvádza, že otec by mal vynaložiť maximálne úsilie, aby si mohol plniť vyživovaciu

povinnosť voči navrhovateľovi, ktorý má prioritu. Dosiaľ určené výživné na navrhovateľa vo výške 220
eur, vzhľadom na jeho vek a skutočnosť, že navštevuje strednú školu, možno považovať za primerané.
Táto suma predstavuje náležité vyjadrenie práva dieťaťa podieľať sa na možnej dosahovanej životnej
úrovni povinného rodiča.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
52 CMP majúc za to, že neexistujú výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé niektorému z
účastníkov priznať náhradu trov konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).