Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. november 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25P/160/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424203221
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6424203221.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica,
pracovisko Banská Štiavnica, dieťa rodičov - matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX
XX B., otec: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. G. XXX/XX, XXX XX B., o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.11.2024 podala matka na Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zveril maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, do

osobnej starostlivosti matky. Zároveň žiadala určiť otcovi vyživovaciu povinnosť v sume 38,- Eur
mesačne a upraviť styk otca s maloletou A. každý nepárny víkend od piatka do nedele.

2. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že s otcom nežije v spoločnej
domácnosti. Matka uviedla komunikačné problémy pri styku otca s maloletou, kedy otec matka vopred
neoznámi, že si maloletú prevezme a vráti ju až po 2 – 3 dňoch. Zároveň jej má odnášať veci zakúpené

matkou bez vedomosti matky. Otec má prerušovať telefonické rozhovory matky s maloletou. Matka má
zato,ževjejdomácnostimámaloletévytvorenévhodnépodmienkynaposkytovanieriadnestarostlivosti
o maloleté dieťa.

3. Súd uznesením č. k. 25P/160/2024-7 zo dňa 18.11.2024 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Banská Štiavnica (ďalej aj „kolízny

opatrovník“) v zmysle § 31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.

4. Súd si dňa 18.11.2024 vyžiadal správu zo sociálneho šetrenia od kolízneho opatrovníka, ktorá bola
súdu následne doručená dňa 20.11.2024. Kolízny opatrovník vo svojej správe uviedol, že matka podala
návrh z obavy, že by jej otec mal. dieťa odmietal vrátil. „Už sa to niekoľkokrát stalo. Matka uviedla, že otec

nerešpektuje dohody, keď sa dohodli, aby mal. A. vrátil večer, tak to neurobil s tým, že matke tvrdil, že
dieťa nechcelo ísť naspäť k matke. Toto sa stalo podľa tvrdenia matky viackrát. Rodičia spolu nežijú cca
3 týždne a matka otcovi nikdy nebránila v stretávaní s dcérou. Ďalej matka uviedla, že dňa 10.11.2024
otec podľa vyjadrenia svedkov spôsobil dopravnú nehodu, pričom s ním v aute bola aj mal. A.. Údajne
otec nebol pod vplyvom alkoholu, ale ohrozil život a zdravie mal. A., keďže nebola v autosedačke a
nebola ani pripútaná. Z miesta nehody ju brala RZP do Banskej Bystrice, kde bola hospitalizovaná od

nedeledoutorka.Predpokladanádobaliečeniabudeod3do4týždňov.Mal.dieťamázlomenéramenoa
lakeť. Matka uviedla, že dcéra má s otcom dobrý vzťah, ale otec mal. dieťa voči matke manipuluje, začalto robiť, keď si odnášal veci zo spoločnej domácnosti. Vytvára tak na dieťa tlak a mal. A. potom nevie,
kde a ku komu patrí a kde má domov. Na otázku úradu, či otec od rozchodu rodičov na mal. A. finančne
prispel, matka uviedla, že zaplatil MŠ a to školné a stravné. Inak nič na dcéru nedal ani sa nespýtal,

či dcéra niečo potrebuje. K partnerskému vzťahu matka uviedla, že partnermi boli 7 rokov a už cca 3
týždne nežijú v spoločnej domácnosti. Matka uviedla, že odcudzili sa už po narodení mal. A.. Otec chodil
podľa vyjadrenia matky z roboty rovno do krčmy, kde trávil čas s kamarátmi, Domov potom chodil pod
vplyvom alkoholu. Matka uviedla, že toto sa dielo každý deň resp. každý druhý. Obnovenie partnerského
spolužitia odmietla. Čo sa týka kontaktu otca s mal. A. tak ten bol podľa vyjadrenia matky každý deň a

to buď telefonický alebo osobný. Mal. A. u otca aj prespáva, otec si ju brával cca každý tretí deň a ráno
mal. dieťa zaviezol do škôlky. Ku komunikácií s otcom matka uviedla, že nie je žiadna resp. minimálna,
iba v nevyhnutných prípadoch. Otec od rozchodu rodičov matka na mal. dieťa finančne neprispel zaplatil
jej v októbri 2024 školné a stravné. K vzťahu otca s dcérou matka uviedla, že je veľmi dobrý, dcéra s
otcom rada trávi čas. Pán E. k návrhu matky uviedol, že so zverením mal. dieťaťa do starostlivosti matky
nesúhlasí, chce sa podieľať na výchove dcéry a chce s ňou byť viac ako každý druhý víkend. Otec by

preferoval spoločnú, alebo striedavú osobnú starostlivosť a aj zverenie do svojej starostlivosti. V riadnom
konaní bude požadovať znalecké dokazovanie, aby znalec určil najvhodnejšiu formu starostlivosti o mal.
dieťa. Otec by sa rád s matkou dohodol, ale matka s ním odmieta komunikovať. Úrad ponúkol otcovi
možnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na RPPS za účelom zlepšenia komunikácie medzi
rodičmi, ako aj možnosť uzatvoriť rodičovskú dohodu. So stretávaním s dcérou nemá problém, je s ňou

v kontakte každý deň, či už v telefonickom, alebo osobnom. Uviedol, že každé ráno dieťa nosil do škôlky,
mali ranný rituál a to taký, že on priniesol croissanty, dieťa sa zatiaľ oblieklo, potom najedlo, umyli si
zuby a išli spoločne do škôlky. K tvrdeniam matky, že otec nedodržuje dohody medzi rodičmi uviedol, že
to nie je pravda, že by mal. A. nevracal v dohodnutý čas. Matka s otcom odmieta komunikovať, takže
nie sú schopní sa dohodnúť. Otec poukázal na matku ako na osobu, ktorá nedodržuje dohody práve

naopak. K partnerskému vzťahu uviedol, že nežijú v spoločnej domácnosti od 06.11.2024, kedy prvýkrát
spali s mal. A. v jeho novom byte. Komunikáciu s matkou označil ako zlú, vôbec nie je konštruktívna“.
Kolízny opatrovník v závere konštatoval, že vývoj maloletého dieťaťa nie je do takej miery ohrozený, že
by vznikla naliehavá potreba dočasnej úpravy neodkladným opatrením bez náležitého dokazovania.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

12. Podľa § 367 ods. 1 a 2 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého

pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní
od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.13. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečia

a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného
a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14.Podľačlánku3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Účelom neodkladného opatrenia je ochrana ohrozeného záujmu maloletého dieťaťa. V konaniach
vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa kladie prísny dôraz na ochranu záujmov dieťaťa. Záujem
maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú

a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Všetky súdne a
správne rozhodnutia týkajúce sa detí majú demonštrovať, že najlepší záujem dieťaťa je ich prvoradým
hľadiskom. Článok 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho

najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa
ho týkajú.

16. V mimosporových konaniach možno neodkladné opatrenie nariadiť aj vtedy, ak to vyžaduje verejný
záujem, za ktorý vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa možno považovať záujem maloletého

dieťaťa.

17.Prinariaďovaníneodkladnéhoopatrenia,resp.prirozhodovaníonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia, sa dokazovanie nevykonáva. Dokazovanie má v tomto prípade charakter tzv. osvedčovania,
keď skutočnosti uvedené v návrhu alebo, ktoré sú súdu zrejmé, keď nariaďuje neodkladné opatrenie,

spĺňajú atribúty vysokej miery pravdepodobnosti. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť aj bez
výsluchu účastníkov, bez ich vyjadrení, ako aj bez nariadenia pojednávania. Ustanovenie § 325 ods.
1 CSP vymedzuje, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Na prípad úpravy práv a povinností k maloletému
dieťaťu je potrebné aplikovať predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúci v potrebe

bezodkladne upraviť pomery. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať
vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne
pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania rozhodnutia. Potreba ich úpravy musí byť
bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez
ďalšiehoneznamená,žeideoakútnyajednorazovýstav.Potrebaupraviťpomerymôžebyťbezodkladná

a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť
pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov účastníka konania.

18. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, matka maloletej A. sa návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia domáhala komplexnej úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu,
t. j. aby súd vydal uznesenie, na základe ktorého sa maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti
matky, otcovi sa určí vyživovacia povinnosť a súd úpravy styk otca s maloletým dieťaťom. Po
oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že takémuto návrhu
nie je možné vyhovieť, nakoľko nemal osvedčené podstatné skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu

nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci. Matka neodkladnú potrebu nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia neosvedčila. Súd v úvode uvádza, že je neprípustné, aby ku komplexnej
úprave práv a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu došlo na základe neodkladného opatrenia v rozsahu
podaného návrhu, a to len z dôvodu, že medzi rodičmi pretrváva rodičovský konflikt a nedostatočnákomunikácia. Súd uvádza, že z návrhu matky súd nezistil žiadne skutočnosti o tom, že by bola akokoľvek
ohrozená výchova alebo starostlivosť o maloletú A. alebo iný ohrozený verejný záujem, ktorý by si
vyžadoval neodkladný zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Z návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a sociálneho šetrenia bolo zistené, že obidvaja rodičia zabezpečujú osobnú
starostlivosti o maloleté dieťa na dobrej úrovni v čase, keď ho majú pri sebe, preto podľa názoru
súdu nie sú dané predpoklady, na základe ktorých by bolo potrebné naliehavo upraviť pomery vo
veci osobnej starostlivosti na strane mal. A.. Súd je toho názoru, že prípadná komplexná úprava práv
a povinnosti rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu aj vo vzťahu k osobnej starostlivosti, by mala

byť predovšetkým predmetom konania vo veci samej, kde sa vytvára priestor na patričné dokazovanie,
stranám je umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré
prekračuje rámec neodkladného opatrenia, súd rozhodne vo veci samej. Uvedené vyplýva aj zo záverov
správy kolízneho opatrovníka a vykonané sociálneho šetrenia. V domácnosti oboch rodičov má mal.
A. t. č. vytvorené vhodné podmienky na výchovu, vzdelávanie a všestranný rozvoj. Otec je s mal. A. v
pravidelnom kontakte, podieľa sa na jej výchove a mal. dieťa u otca aj prespáva. Za daných okolností

nevznikla potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v zmysle návrhu matky. Súd nezistil
žiadneohrozeniezáujmu,životaalebozdraviadieťaťa,prektorébybolopotrebné„formouneodkladného
opatrenia“ upravovať rodičom práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, a to hlavne zverenie maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti a s tým spojenú úpravu výživného a styku. Maloleté dieťa nie je podľa
názorusúduvtakejsituácii,abysitátovyžadovalariešenievpodobevydanéhoneodkladnéhoopatrenia.

Súd vyhodnotil návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia za daných okolností za nedôvodný.

19. Záverom súd dodáva, že pokiaľ má matka za to, že existujú dôvody pre úpravu práv a povinností
k maloletému dieťaťu, má možnosť podania si osobitného návrhu v predmetnej veci. Rozhodnutie o
neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené, resp. potvrdené

rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v
čase rozhodovania.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že matka svojím návrh na nariadenie
neodkladného opatrenie neosvedčila jeho dôvodnosť tým, že neboli splnené zákonné podmienky

bezodkladnej úpravy pomerov nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Za daných okolností
teda súd návrh matky nepovažoval za dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň
rozhodol o trovách konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania, nakoľko súd nezistil dôvody priznania trov konania a ani žiadny s účastníkov
nežiadal trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.