Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Er/372/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512205186
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8512205186.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: EDENHAM VENTURES LTD., Withfield
Tower, Third Floor, 4792 Coney Drive, Belize City, Belize, reg. číslo: 71, 600, zastúpeného: A. B. C., Dr.
Švardy 3014, 700 30 Ostrava - Bělský les, proti povinným: 1./ D. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F.
XXX/XX, XXX XX F., 2./ F. E., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom F. XXX/XX,
XXX XX F., 3./ E. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX

F., v konaní o vymoženie 3.344,06 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. P o k r a č u j ev konaní s dedičom povinnej v 2. rade F. E., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX F., a to:

G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX/X, XXX XX F..

II. P o k r a č u j e v konaní s dedičmi povinného v 3. rade E. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX,
naposledy trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX F., a to:

I. C., J. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX E..

III. Súd p r i p ú š ť a zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania na
miesto doterajšieho oprávneného vstupuje spoločnosť O.T. Kredit, s.r.o., so sídlom Čakanková 52, 821
07 Bratislava - mestská časť Vrakuňa, IČO: 35 831 651.

IV. Exekúciu z a s t a v u j e.

V. Povinným v 1. až 3. rade náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

VI. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rastislavovi Horskému, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom
Jakubovo námestie 15, 811 09 Bratislava p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekúcie voči
oprávnenému v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 16.8.2012 doručeného súdnemu exekútorovi
dňa 17.8.2012 začalo exekučné konanie proti povinným. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k.
3Zm/292/2009-16zodňa19.6.2009.Návrhomnavykonanieexekúciesaoprávnenýdomáhalvymoženia
pohľadávky vo výške 3.344,06 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 9.10.2012 poverenie pod číslom 5710
* 027967.3. Dňa 22.1.2016 bolo súdu doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku, súdnemu exekútorovi doručené dňa 19.1.2016, prílohou ktorého bola

Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 26.4.2006 uzatvorená medzi právnym
predchodcom oprávneného Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a povinnými v 1. až 3. rade
ako dlžníkmi. V tomto podaní oprávnený uviedol, že predmetnou zmluvou bol povinnému poskytnutý
medziúver č. 2561587 1 03 vo výške 100.000,- Sk. Povinný sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy
splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,49 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami

vo výške 800,- Sk. Po pridelené cieľovej sumy sa povinný zaviazal splácať stavebný úver vrátane
úrokov vo výške 0,10 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 625,- Sk. Na zabezpečenie
poskytnutého medziúveru vystavil povinný vlastnú zmenku č. 2561587 4 02/20060426 dňa 31.5.206.
Podmienky čerpania úveru, spôsob, výška, termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky
pri neplatení a ďalšie náležitosti boli dojednané v Zmluve o úvere. V dôsledku omeškania povinného
so splácaním vyzval veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 11.8.2008 povinného na

okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej
lehote, s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlh nezaplatí, veriteľ bude pohľadávku vymáhať
súdnou cestou. Povinný v stanovenej lehote dlh nezaplatil, preto veriteľ v súlade s Dohodou o vydaní
biankozmenkyzodňa31.5.2006vyplnilbiankozmenku,čopovinnémuoznámillistomzodňa22.12.2008,
v ktorom ho zároveň vyzval na zaplatenie zmenkovej sumy 102.640,- Sk (3.407,02 Eur) v deň splatnosti

zmenky, t.j. dňa 26.1.2009 v mieste jej splatnosti, t. j. v sídle veriteľa. Keďže povinný zmenkovú
sumu v zmysle výzvy nezaplatil, oprávnený pristúpil k jej vymáhaniu súdnou cestou podaním návrhu
na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Ostatné náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie sú
obsiahnuté v podaní zo dňa 16.8.2012.

4. Dňa 18.5.2017 bol tunajšiemu súdu prostredníctvom Okresného súdu Považská Bystrica doručený
návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného z doterajšieho oprávneného na spoločnosť
O.T. Kredit, s.r.o., IČO: 35 831 651, Tomášikova 30/A, 821 01 Bratislava. Súčasťou tohto podania bolo
oznámenie oprávneného o postúpení pohľadávky a návrh na vstup účastníka do konania, v ktorom
oprávnený uviedol, že postúpením pohľadávky prešli z oprávneného ako postupcu, na postupníka ako

nového veriteľa, všetky práva vyplývajúce z postúpenej pohľadávky, a teda aj právo z exekučného titulu
podľa § 41 prešlo na spoločnosť O.T. Kredit, s.r.o., so sídlom Tomášikova 30/A, 821 01 Bratislava, IČO:
35 831 651. Spolu s uvedeným podaním bol súdu doručený aj súhlas menovanej spoločnosti so vstupom
do konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 6Er/372/2012, ako aj Zmluva o postúpení pohľadávok
medzi oprávneným a menovanou spoločnosťou zo dňa 21.3.2016 a Príloha č. 1 k tejto zmluve.

5. Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že povinná v 2. rade zomrela dňa XX.XX.XXXX a povinný
v 3. rade zomrel dňa XX.X.XXXX.

6. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 37 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.03.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,
možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv
a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu

písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

8. Podľa § 37 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo
povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútorvo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného
rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

9. Podľa § 9a ods. 1 a 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona
sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

10. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,

súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

12. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

13. Podľa § 65 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.

14. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

15. Podľa § 470 ods. 1 a 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru
toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

16.Vprípade,ževkonanístranastratíprocesnúsubjektivitu,čiževprípadefyzickejosobyakzomrie,súd
v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodne, že pokračuje v konaní s dedičmi strany, prípadne
s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide.

17. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 EP), ale
prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a
veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
(§ 460, § 470 ods. 1 OZ).

18. Vzhľadom na stratu procesnej subjektivity povinného v 2. a 3. rade, súd prvým a druhým výrokom
toho uznesenia rozhodol o pokračovaní v predmetnom konaní s ich dedičmi.

19.Zosvedčeniaodedičstvepopovinnejv2.rade,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa7.3.2012vyplýva,
že jej dedičmi sú manžel poručiteľky - E. E., r. č. XXXXXX/XXX, bytom F., F. XXX/XX a dcéra poručiteľky

- G. G., J. E., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom L., M. J. XXX/XX. Keďže E. E. dňa XX.X.XXXX zomrel, súd
rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom povinnej v 2. rade tak, ako je uvedené vo výroku I., t.
j. s G. G..

20. Z uznesenia o dedičstve po povinnom v 3. rade, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2016

vyplýva, že povinnosť z exekúcie prešla podľa výsledku dedičského konania z povinného na vnučku
poručiteľa - I. K., J. K., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom E., E. XXXX/X (pozn. súdu: t. č. I. C., J. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, E.) a dcéru poručiteľa - G. G., J. E., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom F., H.
XX/X. S poukazom na skutočnosť, že súd už o procesnom nástupníctve G. G. rozhodol prvým výrokom
uznesenia tak, že s ňou v konaní pokračuje ako s dedičom po povinnej v 2. rade, súd o jej procesnom

nástupníctve po povinnom v 3. rade nerozhodoval a v konaní po povinnom v 3. rade pokračuje len
s dedičmi, ktorí doposiaľ na strane povinných v tomto exekučnom konaní nevystupovali, t. j. s I. C., J.
K.. Na základe uvedeného súd o pokračovaní s právnym nástupcom povinného v 3. rade rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.21. Následne súd tretím výrokom tohto uznesenia rozhodol o zmene účastníka konania na strane
oprávneného.

22. Podľa ustanovenia § 80 ods. 1CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa
spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do
konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti
prevedené alebo na koho prešli.

23. Podľa ustanovenia § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po
začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má
vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

24. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

25. Procesné nástupníctvo v exekučnom konaní je viazané na subsidiárne aplikovanie ustanovení § 80
ods. 1 a 2 CSP v rozsahu, v ktorom táto všeobecná úprava neodporuje ustanoveniu § 37 Exekučného
poriadku.

26. Prevod práva vymáhaného v tomto konaní v zmysle cit. § 80 ods. 1 CSP mal súd preukázaný
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.3.2016. Postupníkom bol zároveň udelený súhlas s jeho
vstupom do konania na strane oprávneného v zmysle § 80 ods. 2 CSP, preto súd po preukázaní splnenia
podmienok pripustil zmenu na strane oprávneného.

27. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd pripustil zmenu
účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania na miesto doterajšieho oprávneného
vstupuje spoločnosť O.T. Kredit, s.r.o., so sídlom Čakanková 52, 821 07 Bratislava - mestská časť
Vrakuňa, IČO: 35 831 651.

28. Podľa § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

29. Podľa § 243f ods. 3 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa
účinnosti tohto zákona odkladajú.

30. Podľa § 243f ods. 6 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie
doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.

1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

31. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli zmenené a doplnené
niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 58
ods. 5 a § 243f.

32. Podľa § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K

návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

33. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo

prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.34. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky zákonník v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a

zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

35. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

37. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

38. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

39. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

40. Podľa § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli

uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

41. Oprávnený zaslal súdu doplnenie návrhu podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v zákonnej
lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci sa exekúcia vykonáva na podklade rozhodnutia, ktorým
sapriznalnárokzozmenkyprotipovinnému,ktorýjefyzickouosobou,došlokodloženiuexekúcieexlege

podľa § 243f ods.3 Exekučného poriadku. Povinnosťou exekučného súdu je rozhodnúť podľa § 243 ods.
6 Exekučného poriadku o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) alebo o pokračovaní exekúcie.

42. Po posúdením doplnenia návrhu a predložených listín je podľa názoru súdu nepochybné, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 OZ,), pretože jej predmetom

bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 52 ods. 2 OZ - banka je podnikateľ a medzi
predmety jej činnosti v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov) spotrebiteľovi (§ 52 ods.
3 OZ - povinní sú fyzické osoby a nebolo preukázané, že konali v rámci svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, resp., že by im úver bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo
podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ (banka) používal

pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli
vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah
(§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou
zmluvou.

43. Na právny vzťah založený zmluvou je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje (§ 23a ods. 1 zákon č. 634/1992 Z. z.).

44. Nepochybne zmluva uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľav zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

45. Dôvodová správa k zákonu č. 438/2015 Z. z. uvádza, že napriek tomu, že doterajšia právna
úprava, ako aj legislatíva EÚ a judikatúra Európskeho súdneho dvora upravuje povinnosť súdov z
úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu spotrebiteľa, v súdnej praxi je táto povinnosť
častokrát prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo dňa
14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti N. O.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení

práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Európska komisia
v prejudicionálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS
a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje
v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia
jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských
zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa

názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku 9 smernice 87/102/
EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany
spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné
chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako to vyplýva z predpisov práva Európskej únie a
judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť

zmluvných podmienok. Vyššie uvedené princípy v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový výslovne
upravené nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z. z.). V dôsledku toho
mali súdy na uvedenú vec rôzne právne názory, a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k priznaniu
nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv. V konaniach sa nijako
neprihliadlo na ochranu spotrebiteľa, na zákaz neprijateľných zmluvných podmienok a dokonca boli

priznávané úroky presahujúce 90 % p. a. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že cieľom právnej úpravy
zakotvenej do Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z. je ochrana spotrebiteľa v rozsahu a
kvalite predpokladanom právom EÚ s reflektovaním aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ.

46. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý

nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t. j. aby
hodnotilpôvodnúzmluvuospotrebiteľskomúvereaskúmal,čitátoobsahujenekalézmluvnépodmienky.
Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t. j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský
úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho

dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho
konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky

vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva

možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie
je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie

je závislá od zavinenia veriteľa.

47. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú. (Rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon).

48. Keďže v predmetnej exekučnej veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom
stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP v
znení účinnom do 31.03.2017), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zozmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj základné konanie),
bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť

použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31.03.2017.

49. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vyplýva, že bola uzatvorená medzi
právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 829

48 Bratislava, IČO: 31 335 004 ako veriteľom, povinným v 1. rade ako stavebným sporiteľom - dlžníkom
a povinnými v 2. a 3. rade ako spoludlžníkmi - ďalšími dlžníkmi. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
mimoriadneho medziúveru vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), pričom po pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri
dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom
sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2561587 4 02 vo výške cca

50.000,- Sk (1.659,70 eur) s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy
a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Z čl. II. zmluvy o úvere
vyplýva úroková sadzba mimoriadneho medziúveru 7,49 % ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy, poplatok
za spracovanie medziúveru vo výške 3.500,- Sk (116,18 eur), poplatok za vydanie biankozmenky
dlžníkom veriteľovi 500,- Sk (16,60 eur), oprávnenie veriteľa vyrubovať dlžníkovi poplatok za vedenie

úverového účtu v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok bol vo výške 360,- Sk
(11,95 eur). Dlžník sa zaviazal do nasporenia 50 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom
sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 800,- Sk (26,56 eur). Súčasne sa dlžník zaviazal
do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky z mimoriadneho medziúveru
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 625,- Sk (20,75 eur). Dlžník sa tiež zaviazal uhradiť plnú

výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 2,90 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 800,- Sk (26,56 eur).

50. V zmluve v čl. II. je teda uvedené, že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok
vo výške 3.500,- Sk (116,18 eur) a ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500,-

Sk (16,60 eur) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného
Sadzobníka poplatok, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 360,- Sk (11,95 eur)
je splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru.
Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom určené, v rozpore s požiadavkou dobrých mravov
na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník.

Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má
vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Zmluvné dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru bez
uvedenia akýchkoľvek práv a povinností, pričom nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a
nezrozumiteľným. Spracovanie úveru predstavuje administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí
s jeho predmetom podnikania a poplatok tak slúži veriteľovi len na úhradu jeho administratívy a za

uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba, resp. benefit. Rovnako to platí
aj o poplatku za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež nemožno zistiť, aké
činnosti, resp. služby poskytnuté spotrebiteľovi, sú týmto poplatkom spoplatnené. Pre spotrebiteľa je
neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené

poplatky neboli dojednané individuálne, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené a spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha
sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky, ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre
prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Súd nemá pochybnosti, že vystavenie biankozmenky bolo
v prospech veriteľa, jej vystavením však veriteľ (dodávateľ) neposkytol spotrebiteľovi žiadnu službu,

naopak vystavením zmenky poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom
veriteľ mu za to ešte určil aj zaplatiť poplatok. Súd považuje zmluvné dojedania o uvedených poplatkoch
za neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1 OZ).

51. V zmysle čl. VII. bod 6. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať

zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený
v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku odlišne. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1
zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený
druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpilaod zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením
od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi
dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá

v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ
vzdať nemôže. Ustanovenie čl. VII. bod 6. zmluvy vychádzajúce z úpravy odstúpenia od zmluvy
obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek
odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre povinných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ

už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať (v dôsledku odstúpenia od
zmluvy), niet dôvodu ani nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu
oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci sp.
zn.2CoE/62/2020,27CoE/11/2018,21CoE/18/2018).Takétodojednanieodstúpeniaodzmluvypovažuje
súd za neprijateľnú podmienku, v rozpore s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

52. Ďalšie odchýlenie od právnej úpravy obsiahnutej v § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka vidí súd v 10. bode čl. VII. zmluvy, podľa ktorého v prípade
odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa
ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII. zmluvy. Úroky z omeškania neprináležia aj zo zmluvných úrokov,
pretože by tak išlo o nárok na príslušenstvo (úroky z omeškania) z príslušenstva (úrokov), čo je v rozpore

s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uplatnenie si príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania) z
príslušenstva pohľadávky, ktorými riadne (zmluvné) úroky sú, zákon nepredpokladá (porovnaj rozsudok
NS ČR sp. zn. 35Odo/101/2002 zo dňa 24.03.2004).

53. V danom prípade je dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia

istiny pre spotrebiteľa nevýhodné a jeho postavenie sa tým jednoznačne zhorší. V prípade, že by sa
spotrebiteľ dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel by v dôsledku vyhlásenia predčasnej
doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, a teda by v konečnom
dôsledku zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky
predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí

byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný
zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peniaze. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade
dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ
nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného
úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda

nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník -
spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej
doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ. Za
neprijateľnú podmienku súd rovnako považuje aj ustanovenie čl. VII. bod 8, ako aj čl. VII. bod 10 zmluvy.

Tieto neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné.

54. Oprávnený podľa názoru súdu v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie neuviedol rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
a navyše nepredložil všetky relevantné dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným v zmysle § 39

ods. 4 Exekučného poriadku, vrátane Dohody a vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 31.5.2006 a
biankozmenky, na ktoré sa v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj v zmluve o úvere odvoláva.

55. Z predloženého Oznámenia o vyplnení zmenky č. 2561587 4 02/20060426 zo dňa 22.12.2008
vyplýva,žeprávnypredchodcaoprávnenéhovsúladesčl.III.Dohodyovydaníavyplneníbiankozmenky

uzatvorenej medzi ním a povinným ako vystaviteľom zmenky pristúpil dňa 31.5.2006 k vyplneniu
zmenky v chýbajúcich náležitostiach, ktorými sú údaj o zmenkovej sume a údaj o splatnosti zmenky.
Vystavenie takej zmenky bolo zároveň podľa čl. IV. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere podmienkou poskytnutia/vyplatenia úveru povinnému. Súd túto podmienku takisto vyhodnotil ako
neprijateľnú v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa. Dohoda
o vydaní a vyplnení zmenky umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková
suma a údaj o splatnosti zmenky, pričom tieto údaje za určitých podmienok môže vyplniť oprávnený,
ako remitent. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky, ktoré mení vzťah medzi účastníkmi zozmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu
spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Povinný „prázdnu“ zmenku
podpísal pri uzavretí úverovej zmluvy a preto je nepochybné, že jej účelom je zabezpečovať pre veriteľa

úverovej zmluvy zjednodušené vymáhanie nárokov z tejto úverovej zmluvy. Podľa názoru súdu preto
spôsob,akýmoprávnenýpredložilspotrebiteľovizmluvnépodmienkyzakladánekalúobchodnúpraktiku,
ktorou sledoval vylúčenie zmluvných podmienok spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných
podmienok.

56. Ak má byť dohoda o vyplňovacom práve zmenky právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Oprávnený sa svojej zodpovednosti
za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť. Kým rešpektovanie tohto princípu
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,
jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú

odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a
teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany
spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu

nemôže byť na ujmu.

57. Vychádzajúc uvedených skutočností predmetná úverová zmluva obsahuje neprijateľné podmienky,
preto súd v danom prípade vzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v
znení účinnom do 31.03.2017.

58. Zo vzájomnej súvislosti citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že zákonodarca
stanovil oprávnenému povinnosť v prípade, ak sa vedie exekučné konanie proti fyzickej osobe na
podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo v prípade, ak sa jedná o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v

súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou preukázať, že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Z § 243f
ods.4 Exekučného poriadku vyplýva, že dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) sa
prezumujú (predpokladajú), ak sa nepreukáže opak, pričom dôkazné bremeno preukázať neexistenciu

dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku má oprávnený.
V danom prípade však podľa názoru súdu oprávnený neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že
nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

59. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že

rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi, preto súd exekúciu
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na ust. § 243f ods. 4 a 6 EP v znení účinnom do
31.03.2017.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

62. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

63. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje
predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak
súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti
neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania vočistrane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

64. V tomto prípade súd dôvody hodný osobitného zreteľa nevzhliadol, preto o náhrade trov účastníkov
exekučného konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Oprávnený procesne zavinil zastavenie konania,
preto by mal povinným zaplatiť náhradu trov konania. Povinní si však žiadne trovy konania neuplatnili
a z obsahu spisu nevyplýva, že by im v tomto konaní nejaké preukázateľné účelne vynaložené výdavky

ako trovy konania vznikli, preto im súd ich náhradu nepriznal.

65. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

66. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

67. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

68. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 EP a ich náhradu priznal súdnemu exekútorovi
voči oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie. O výške náhrady trov exekúcie súd rozhodne v
zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti I., II. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

Proti IV., V. a VI.. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.