Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11To/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223010295
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8223010295.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.07.2024, v trestnej veci
proti obžalovanému A. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona a
iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 12T/12/2023 zo dňa
18.04.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom
D. XXX/XX, C., za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 04.02.2023 v čase okolo 20.00 hod., majiteľ garáže č. XX, ktorá sa nachádza na ulici A. E. vo
C., F. G. odovzdal kľúče A. B. a poveril ho, aby uzamkol uvedenú garáž č. XX, no A. B. uvedenú
garáž neuzamkol, visiaci zámok FAB nechal odomknutý a kľúče vrátil F. G. s tvrdením, že garáž
uzamkol a následne sa dňa 04.02.2023 v presne nezistenom čase spoločne s E. H., ktorý bol za toto
konanie právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 12T/12/2023 zo
dňa 31.08.2023, vrátili do garáže č. XX na ulici A. E. G. C., kde vošli cez dvere, ktoré si pred tým nechali

odomknuté, odkiaľ spoločne zobrali voľne položenú motorovú pílu značky Stihl MS 231, bielo oranžovej
farby, výrobného čísla 824129348, a pri odchode visiaci zámok riadne zatlačením uzamkli, čím takto
svojím konaním spôsobili F. G. škodu vo výške 499,- eur, ktorá toho času netrvá.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l/, § 37
písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne. Podľa

§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona okresný súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, čo do výroku o treste. Do
konania verejného zasadnutia na krajskom súde obžalovaný odvolanie písomne neodôvodnil.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného

nie je dôvodné.Podľa § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, tak, ako bol prvostupňovým súdom
ustálený, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný.

Samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b/ Tr. poriadku, t. j. že je vinný zo spáchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu

podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku a po návrhu prokurátora prijaté súdom s tým, že
dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace
s výrokom o treste.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie obžalovaným len čo do výroku o treste, krajský súd

nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke posúdené okresným súdom ako prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Obžalovaný tým,
že spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a takýto

čin spáchal vlámaním, naplnil ako po objektívnej, tak aj po subjektívnej stránke obligatórne náležitosti
súdeného prečinu.

Správne konštatoval okresný súd trestnú minulosť obžalovaného, keď uviedol, že obžalovaný bol
doposiaľ bol dvanásťkrát právoplatne odsúdený, z toho osemkrát za trestný čin krádeže a jedenkrát za

prečin podielnictva, celkovo bol sedemkrát odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom
naposledy trest odňatia slobody vykonal 22.12.2021. Okrem trestných činov krádeže sa obžalovaný
dopustil aj priestupku proti majetku, keď dňa 12.01.2017 z neuzamknutej kancelárie v hoteli RUBIN vo
Svidníku ukradol z voľne dostupnej otvorenej kabelky peňaženku. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný
má sklony k páchaniu trestnej činnosti majetkového charakteru, a to najmä krádeží.

Po hodnotení trestnoprávnej a priestupkovej minulosti obžalovaného, následne pri určovaní druhu
a výmery trestu prihliadal okresný súd na základné kritéria pri ukladaní trestu upravené v ustanovení
§ 34 ods. 4 Tr. zákona, a teda najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, úmyselné zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery ako aj

možnosti jeho nápravy.

Okresný súd pri úvahe o treste zároveň zdôraznil, že obžalovaný sa trestného činu nedopustil vo
chvíľkovom afekte, ale premysleným spôsobom konania, keď ľstivo využil to, že mu poškodený odovzdal
kľúče od svojej garáže a poveril ho, aby ju uzamkol, čo ale obžalovaný neurobil, no poškodenému tvrdil,

že ju uzamkol, pričom potom neskôr prišiel k odomknutej garáži poškodeného spoločne s už odsúdeným
E. H., s ktorým z garáže zobrali motorovú pílu v hodnote 499,- eur a pred odchodom visiaci zámok
na garáži riadne zatlačením uzamkli. Použitá lesť zo strany obžalovaného napĺňa kvalifikačný znak
trestného činu – vlámanie, v dôsledku čoho je jeho konanie kvalifikované ako prečin krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona. Okrem toho obžalovaný naplnil aj ďalší kvalifikačný znak, ktorým je malá

škoda, v dôsledku čoho je jeho konanie kvalifikované ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/
Tr. zákona. Obžalovaný tak, podľa názoru okresného súdu, naplnil hneď dve okolnosti, pre ktoré je jeho
konanie kvalifikované ako trestný čin, čo taktiež zvyšuje závažnosť jeho konania a má vplyv na druh
a výšku uloženého trestu.

Obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona,
s ktorým Trestný zákon v osobitnej časti spája uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe do 2 rokov,
pričom, ako to vyplýva z napadnutého výroku, okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody
vo výmere 10 mesiacov.Okresný súd odôvodnene a v súlade so zákonom zohľadnil vyrovnaný pomer poľahčujúcej okolnosti
uvedenej § 36 písm. l/ Tr. zákona a priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zákona. Po

zohľadnení skutočnosti, že obžalovaný spáchal predmetnú úmyselnú trestnú činnosť priamym úmyslom
a s evidentným ziskuchtivým motívom, po zohľadnení jeho osoby a pomerov, ako aj ohrozených
možností jeho nápravy, z hľadiska nedostatočnosti doterajších prostriedkov Trestného zákona, ktorých
účelom bolo primäť obžalovanému k riadnemu životu, najmä k nepáchaniu trestných činov a priestupkov,
má krajský v názorovej zhode s okresným súdom za to, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť trestom

odňatia slobody spojeným s obmedzením osobnej slobody.

Rovnako ako okresný súd, aj krajský súd potom dospel k záveru, že primeraným trestom odňatia slobody
v tomto prípade je trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, pričom takto uložený trest v plnej miere
zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, a to
aj so zohľadnením závažnosti konania obžalovaného a dotknutý záujem chránený Trestným zákonom.

V tomto, rovnako ako aj vo výroku, ktorým okresný súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, niet čo vytknúť, pretože bol skutkovo odôvodnený
a zodpovedal Trestnému zákonu.

Záverom už len odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ako je tomu v tomto prípade.
Okresný súd sa v napadnutom rozsudku správne, logicky, veľmi podrobne a argumentačne presvedčivo
vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie, a to aj vo vzťahu k obžalovaným

namietanému výroku o uloženom treste.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a
rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.