Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-13S/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200119
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200119.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša, v právnej
veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX, XXX XX B., občan Slovenskej republiky,
právne zast.: JUDr. Mariana Pirťanová, advokátka so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske,
proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trenčíne, odbor poriadkovej polície, so sídlom
Jilemnického 1, 911 42 Trenčín, IČO: 00 151 866, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. KRPZ-TN-OPP-20-004/2023-DZ zo dňa 07. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 05.12.2022 si žalobca na oddelení dokladov v Partizánskom podal žiadosť o vydanie zbrojného
preukazu na skupinu D – držanie zbrane a streliva na poľovné účely (ďalej len „Žiadosť“).

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Partizánskom, odbor poriadkovej a dopravnej polície
(ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „okresné riaditeľstvo“) po prijatí Žiadosti žalobcu vykonalo
hodnotenie bezúhonnosti a spoľahlivosti žalobcu, na základe ktorého vydalo rozhodnutie č. ORPZ-PE-
OPDP1-74-004/2023-ZPE zo dňa 19.01.2023, ktorým zamietlo žiadosť žalobcu o vydanie zbrojného
preukazu na skupinu D v zmysle § 19 ods. 2 písm. f) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach
a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. 190/2003 Z. z.“ alebo zákon o zbraniach a strelive“) z dôvodu, že žalobca nespĺňa podmienku
spoľahlivosti, nakoľko podľa zistení prvostupňového orgánu nedáva záruku, že zbraň nezneužije (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie OR PZ“).

3. Prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonal hodnotenie bezúhonnosti a spoľahlivosti
žalobcu, pričom požiadal o: a) odpis z registra trestov žalobcu, b) lustráciu v policajných evidenciách, c)
previerku v mieste pobytu žalobcu prostredníctvom príslušného útvaru Policajného zboru, d)previerku

žalobcu formou zisťovania z ďalších zdrojov informácií Policajného zboru, ak podľa písm. a) alebo b)
vznikne pochybnosť o bezúhonnosti a spoľahlivosti osoby, a e) ďalšie šetrenie u štátnych orgánov,
orgánov obcí, právnických a fyzických osôb, ak podľa písm. a) až c) vznikne pochybnosť o bezúhonnosti
alebo spoľahlivosti tejto osoby. O previerku bezúhonnosti a spoľahlivosti žalobcu prvostupňový orgánpožiadal Obvodné oddelenie PZ v Partizánskom a Odbor kriminálnej polície Partizánske, ktorí
zaslali odpovede zo dňa 27.12.2023 a 28.12.2023, ktorých obsah prvostupňový orgán v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia opísal.

4. Z vykonaných previerok a miestneho zisťovania prvostupňový orgán zistil, že žalobca bol trestne
stíhaný a rozsudkom Okresného súdu v Partizánskom sp. zn. 2T/4/2014 zo dňa 19.05.2014,
právoplatným dňa 29.04.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To72/2014
zo dňa 29.04.2015, ktorým bol žalobca odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,

ods. 3 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
zákon“) v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona za to, že dňa
30.06.2013 v čase okolo 18:00 hod. v obci D. E., pri miestnej priehrade v blízkosti pohostinstva „Kameň“
podišiel k poškodenému F. F. a bez slova ho udrel čelom do oblasti tváre, následne ho opakovane udieral
päsťami do oblasti tváre (pravého oka), po čom sa poškodený predklonil a žalobca ho kopol nohou do
hlavy,čímmuspôsobilťažkúujmunazdraví,viacnásobnézlomeninykostítváre,atozlomeninujarmovej

kosti a čeľuste, pomliaždenie nosa a zakrvácanie pod oboma očnicami, pomliaždenie tváre s narušením
obvyklého spôsobu života v trvaní 48 dní. Za to mu súd uložil podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona
a použitím § 36 písm. a), j), § 37 písm. h) § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného zákona
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného
zákona súd odložil a určil skúšobnú dobu 14 mesiacov, po uplynutí ktorej sa na základe rozhodnutia

súdu osvedčil. Ďalej bolo zistené, že žalobca dňa 07.09.2017 v čase asi o 09:10 hod. po tom, ako bol
účastníkom dopravnej nehody na ceste č. I9./694 v úseku G. H. do I., vystúpil z osobného motorového
vozidla H. J., ev. č.: B. a fyzicky napadol K. B. tak, že ho jedenkrát udrel rukou do oblasti tváre, konkrétne
nosa, čím mu podľa lekárskej správy spôsobil podkožný krvný výron a opuch hornej pery a vestibulu
ústnej dutiny s dobou PN od 07.09.2017 do 26.09.2017 bez sťaženia obvyklého spôsobu života, za čo

bol rozhodnutím Okresného úradu Prievidza o priestupku č. OU-PD-OVVS-2017/023555, právoplatným
dňa 27.11.2017, uznaný vinným za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
372/1990 Zb.“ alebo „zákon o priestupkoch“), na základe čoho mu bola uložená sankcia podľa § 11 ods.
1 písm. b) zákona o priestupkoch vo výške 40,- Eur. Rovnako bol žalobca uznaný vinným aj z ďalšieho

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, a to
rozhodnutím Okresného úradu Prievidza č. OU-PD-OVVS-2022/011655, právoplatným dňa 06.05.2022
za to, že žalobca dňa 05.09.2021 v čase asi o 19:45 hod. v B. pred domom č. 133, po predchádzajúcej
slovnej výmene názorov, fyzicky napadol oznamovateľa L. M. tak, že ho udrel päsťou do oblasti tváre
so slovami „ty skurvy syn vyjebaný“, na čo sa oznamovateľ bránil a začal sa s ním biť, pričom počas

bitky spadli spolu na zem. Pritom L. M. spôsobil ľahké zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie,
teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Za to mu Okresný úrad
Prievidza podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch uložil pokarhanie.

5. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že z odpisu z registra trestov vyplýva, že žalobca nemá záznam

v registri trestov a z informačného systému lustrácií MV SR vyplýva, že žalobca má záznam celkovo
jedenkrát, a to v roku 2013 za ublíženie na zdraví a výtržníctvo. Konštatoval, že žalobca aktuálne nie
je trestne stíhaný, v posledných dvoch rokoch bol postihnutý za 8 priestupkov, pričom sedemkrát za
priestupokprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávkypodľa§22zákonaopriestupkochajedenkrát
za priestupok zo dňa 05.09.2021 proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona o priestupkoch

v spojení s priestupkom proti majetku podľa § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch. Vykonanými previerkami
okrem skutočností ohľadom odsúdenia za prečin ublíženia na zdraví a rozhodnutí o priestupkoch proti
občianskemuspolunažívaniu(uvedenýchvbode4tohtorozsudku–pozn.súdu)bolozistené,žežalobca
má v mieste bydliska dobrú povesť, podľa vyjadrenia starostky obce vedie usporiadaný život, nemá
sklony k alkoholizmu a ani k iným toxikomániám.

6. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že Odbor kriminálnej polície Partizánske a Obvodné oddelenie
PZ Partizánske neodporúčajú žalobcovej žiadosti vyhovieť, nakoľko žalobca nedáva záruku, že zbraň
nezneužije, a to vzhľadom na zistené skutočnosti ohľadom trestného stíhania a odsúdenia za trestný
čin v súbehu s prečinom výtržníctva, ako aj priestupky voči občianskemu spolunažívaniu.

7. Na základe výzvy zo dňa 30.12.2022 podľa § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) sa žalobca podaním doručeným
prvostupňovému orgánu dňa 05.01.2023 k veci vyjadril. Prvostupňový orgán k vyjadreniu žalobcus poukazom na § 40 ods. 1 a 2 Správneho poriadku uviedol, že je viazaný Rozsudkom Okresného
súdu v Partizánskom sp. zn. 2T/4/2014 zo dňa 19.05.2014, právoplatným dňa 29.04.2015, ako aj
vyššie uvedeným rozhodnutím Okresného úradu Prievidza o priestupkoch žalobcu proti občianskemu

spolunažívaniu, preto nemožno prihliadnuť v tomto smere k vyjadreniam žalobcu. Znovu opísal
predmetné rozhodnutia (uvedené v bode 4 tohto rozsudku – viď. pozn. súdu) a konštatoval, že je
jednoznačne preukázané, že žalobca nespĺňa podmienky na vydanie nového zbrojného preukazu.
Vymenoval všetky podklady, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal a následne opísal svoju úvahu pri
použití právnych predpisov. Poukázal na ust. § 16 zákona o zbraniach a strelive, pričom konštatoval, že

v konaní o vydanie zbrojného preukazu policajný útvar hodnotí zdravotnú spôsobilosť držať alebo nosiť
zbraň a strelivo, bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa o vydanie zbrojného preukazu a preukázanie
potreby držať alebo nosiť zbraň a strelivo. Následne s poukazom na ust. § 19 ods. 2 písm.) f) zákona
o zbraniach a strelive konštatoval, že zistenia Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva v
Partizánskom a Obvodného oddelenia PZ v Partizánskom potvrdzujú povahové vlastnosti žalobcu, ktorý
úmyselne iného fyzicky napadol, resp. v kritických situáciách sa správal neprístojne, či už pri spáchaní

priestupku dňa 07.09.2017 alebo 05.09.2021, a tieto nedávajú záruku žalobcu, že zbraň nezneužije.
Dôvodil, že predpoklad osobnosti na násilné a neprístojné správanie nedávajú záruku pred zneužitím
zbrane.

8. Podľa prvostupňového orgánu, zakotvením inštitútu bezúhonnosti v zákone o strelných zbraniach

a strelive zákonodarca zamýšľal vylúčiť v čo najväčšej miere riziko zneužitia zbraní, a to spôsobom
spočívajúcom vo vylúčení z možnosti držať zbraň osobám násilnej povahy alebo osobám inak
nebezpečným sebe alebo svojmu okoliu alebo osobám, ktoré nedávajú záruku, že zbraň nezneužijú
a aby zbrane a strelivo nedostali osoby, ktoré predstavujú riziko z dôvodu svojej bezúhonnosti alebo
z dôvodu spoľahlivosti pri nakladaní so zbraňou a strelivom. Uzavrel, že na základe vyššie uvedených

zákonne získaných listinných dôkazov bolo preukázané, že žalobca nesplnil jednu z podmienok
na vydanie zbrojného preukazu podľa § 16 zákona o zbraniach a strelive, konkrétne podmienka
spoľahlivosti podľa § 16 písm. d) v spojení s § 19 ods. 2 písm. f) zákona o zbraniach a strelive, nebolo
možnéžiadostižalobcuvyhovieť,apretožiadosťžalobcuovydaniezbrojnéhopreukazuvplnomrozsahu
zamietol.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

9. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-TN-OPP-20-004/2023-DZ zo dňa
07.03.2023 zamietol odvolanie žalobcu ako nedôvodné a potvrdil rozhodnutie prvostupňového

orgánu. Žalovaný najprv konštatoval splnenie všetkých zákonných podmienok a následne preskúmal
prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu s dôrazom na zákonnosť a správnosť prvostupňového
rozhodnutia a dôvody, ktoré viedli k jeho vydaniu. Opísal zistený skutkový stav, priebeh
administratívneho konania a relevantné zákonné ustanovenia. Následne opísal odvolacie dôvody
uvedené v odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ku ktorým sa následne vyjadril.

10. Žalovaný uviedol, že základné pravidlá správneho konania sú uvedené v ust. § 3 a § 4 Správneho
poriadku. podľa žalovaného, prvostupňový orgán postupoval podľa týchto ustanovení, ako aj podľa § 3
ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku. S poukazom na ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku uviedol,
že získavanie podkladov pre rozhodnutie predstavuje súhrn procesných úkonov od začatia konania až

po vydanie konečného rozhodnutia. Správny orgán je povinný vykonať zisťovania z úradnej povinnosti
a nemôže byť viazaný len na podklady, ktoré mu poskytne žalobca. Ak následne z výsledku takéhoto
prešetrenia vyplýva, že osoba nedáva záruku, že zbraň nezneužije, alebo osoba nie je spoľahlivá alebo
bezúhonná, policajt konanie rozhodnutím zamietne.

11. Konštatoval, že žalobca môže byť osoba spoľahlivá, či už v zamestnaní, v rodine, v obci, atď.,
avšak v zmysle § 19 ods. 2 zákona o zbraniach a strelive sa spoľahlivosť posudzuje na účely zákona
o zbraniach a strelive. S poukazom na § 15 a § 16 zákona o zbraniach a strelive uviedol, že zbrojný
preukaz je verejná listina, avšak nie je povinnosťou každého občana Slovenskej republiky mať tento
preukaz. Na druhej strane, ak občan spĺňa podmienky na vydanie zbrojného preukazu podľa zákona

o zbraniach a strelive, je to jeho právo.

12. K námietke žalobcu, že jeho odsúdenie z roku 2015 je už zahladené, žalovaný uviedol, že to
neznamená, že je osobou spoľahlivou podľa zákona o zbraniach a strelive. Podotkol, že zákonodarcaneuvádzavust.§19ods.2písm.f)zákonaozbraniachastrelivekonkrétnetrestnéčinyalebopriestupky,
podľa ktorých sa žiadateľ o vydanie zbrojného preukazu nepovažuje za osobu spoľahlivú, resp. podľa
zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije, avšak policajný útvar je povinný

zisťovať všetky okolnosti súvisiace s vydaním zbrojného preukazu.

13. Ohľadom odvolávania sa žalobcu na psychologické vyšetrenie s výsledkom, že je spôsobilý držať
zbraň a strelivo a že psychologický posudok vypracováva psychológ, resp. psychiater a správny
orgán nie je oprávnený posudzovať povahové vlastnosti žalobcu, žalovaný uviedol, že psychologické

vyšetrenie je v zmysle § 16 písm. e) zákona o zbraniach a strelive jednou z podmienok pre vydanie
zbrojného preukazu, pričom žalobca nesplnil podmienku uvedenú v § 16 písm. d) zákona o zbraniach
a strelive. Uviedol, že stanovisko klinického psychológa je záväzné a žalobca nesprávne vyhodnotil
stanovisko prvostupňového orgánu, keďže tento nenahrádzal odborný názor klinického psychológa.
Poukázal na to, že ust. §19 zákona o zbraniach a strelive bolo viackrát novelizované, pričom sa sprísnili
podmienky na posúdenie bezúhonnosti, resp. spoľahlivosti žiadateľa o vydanie zbrojného preukazu.

14. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca sa nepovažuje za spoľahlivú osobu podľa § 19 ods. 2 písm.
f) zákona o zbraniach a strelive a nedáva záruku, že zbraň nezneužije aj na základe dôvodov, že
trestné činy, ktorých sa dopustil v minulosti, nemajú vplyv na posúdenie bezúhonnosti podľa § 19 ods.
1 zákona o zbraniach a strelive, avšak majú vplyv na posúdenie spoľahlivosti podľa § 19 ods. 2 písm.

f) zákona o zbraniach a strelive, pričom tieto konania sú podľa žalovaného tak závažné, že nedávajú
záruku, že žalobca by zbraň nezneužil; z previerky Obvodného oddelenia PZ v Partizánskom, ako aj
odboru kriminálnej polície OR PZ v Partizánskom vyplýva, že neodporúčajú žalobcovi vydať zbrojný
preukaz; žalobca sa v posledných dvoch rokoch dopustil až ôsmych priestupkov, z toho sedem na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (rýchlosť jazdy, doklady, technický stav vozidla, jazda bez

dokladov, preprava nákladu), tiež bol riešený za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 2 zákona
o priestupkoch v spojení s priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)
zákona o priestupkoch.

15. Žalovaný ďalej konštatoval, že zákon o zbraniach a strelive neurčuje správnemu orgánu presný

postup zisťovania a preverovania spoľahlivosti v konaní a naplnenie negatívneho vymedzenia
spoľahlivosti nepodmieňuje právoplatnosťou obvinení z protiprávnych konaní žalobcu, t. j. nie je
relevantné, či bola osoba právoplatne obvinená, ani či bola za svoje konanie právoplatne odsúdená.
Posúdenie spoľahlivosti je tak na uvážení správneho orgánu. Zákonná podmienka spoľahlivosti, určená
zákonom o zbraniach a strelive, nie je viazaná na taxatívne stanovené znaky, je ponechaná na zvážení

správneho orgánu. Konštatoval, že trestné stíhania voči žalobcovi z minulosti sú tak závažné, že ho
nemožno považovať za osobu spoľahlivú podľa zákona o zbraniach a strelive, čím nedáva záruku, že
zbraň nezneužije. Samotné vyslovenie viny alebo neviny v uvedených protiprávnych konaniach zákon
neprikazuje.

16. Tiež uviedol, že prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí vymenoval, ktoré skutočnosti boli
podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, pričom skutočnosti
všeobecne známe správnemu orgánu z jeho rozhodovacej činnosti sa nedokazujú. Uzavrel, že
prvostupňový orgán hodnotil pravdivosť, úplnosť, relevanciu dôkazov a podkladov jednotlivo a aj
komplexne vo vzájomných súvislostiach a dospel k odôvodnenému záveru, že žalobca nesplnil

podmienku spoľahlivosti podľa § 19 ods. 2 písm. f) zákona o zbraniach a strelive, nakoľko podľa zistení
útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije. Konštatoval, že postup prvostupňového
orgánu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia bol zákonný, jeho rozhodnutie je dostatočne
odôvodnené, vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a odvolanie nie je
dôvodné.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

17. Žalobca v podanej žalobe opísal prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného a stručne
zhrnul ich argumentáciu. Uviedol, že s uvedenými právnymi názormi nesúhlasí, a to z dôvodov, že: a)

ust.§19ods.2písm.f)zákonaozbraniachastrelivezakladáabsolútnumocsprávnemuorgánuzabrániť
ďalšiemu vydávaniu zbrojných preukazov osobám, ktoré boli v minulosti účastníkmi priestupkových
alebo trestných konaní bez preukázania viny. Podľa žalobcu, pojem spoľahlivosť alebo nespoľahlivosť
môže správny orgán aplikovať vždy podľa voľnej úvahy, a to na kohokoľvek, u koho len existujedomnienka nespoľahlivosti bez patričného preukázania; b) žalobca predložil do správneho konania
aj čestné prehlásenie starostky obce B., K. J. J., ktorá opísala žalobcu ako osobu, ktorá nevykazuje
znaky nespoľahlivosti; c) žalobca sa v priebehu správneho konania niekoľkokrát vyjadril k skutkom,

ktorých vina síce nemusí byť preukázaná, ale majú vplyv na posúdenie spoľahlivosti, uviedol, prečo
bol riešený v priestupkovom a v trestnom konaní a že sa nejednalo o náhodné prejavy agresivity alebo
úmyselného ublíženia; d) dôležitým aspektom pre posúdenie spoľahlivosti, ktorým sa správne orgány
nezaoberali, sú podľa žalobcu jeho súčasné rodinné a životné pomery, teda či žije usporiadaný život, či
pracuje alebo podniká, či má rodinu, či požíva alkoholické nápoje alebo iné omamné látky. Prvostupňový

orgán sa otázkou súčasných pomerov žalobcu nezaoberal, a preto si vytvoril úsudok len z minulých
priestupkových a trestných konaní.

18. Žalobca ďalej poukázal na to, že tu dochádza k určitému precedensu tým, že § 19 ods. 1 a 2
zákona o zbraniach a strelive dôsledne odlišujú pojmy bezúhonnosť a spoľahlivosť, avšak prvostupňový,
ako aj druhostupňový správny orgán svojou argumentáciou ustanovenie § 19 ods. 2 písm. f) zákona o

zbraniach a strelive používajú na nahradenie pojmu bezúhonnosti, ak sa jedná o trestné činy, ktoré boli
zahladené. Taktiež ustanovenie používajú na nahradenie situácií, kedy k spáchaniu priestupkov podľa
§ 69 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), došlo v období dlhšom, ako dva roky spätne od posudzovania
spoľahlivosti.

19. Podľa žalobcu, okruh skutočností, ktoré správny orgán zisťuje pri posúdení spoľahlivosti žiadateľa
o vydanie zbrojného preukazu, nie je taxatívne vymedzený. Podľa žalobcu, žalovaný mal vychádzať zo
psychologického posudku o spôsobilosti žalobcu držať zbraň, z čestných prehlásení a z previerky osoby
žalobcu od nezávislých osôb. Keďže tak neurobil, nemohol si vytvoriť komplexný pohľad o spoľahlivosti
žalobcu a len odkazoval na minulé správne a trestné konania, ktorých bol žalobca účastníkom. Žalobca

tiež namietal, že prvostupňový orgán, ako aj žalovaný neuviedli vo svojich rozhodnutiach, aké ďalšie
argumenty okrem minulých priestupkov a vedeného trestného konania ich viedli k aplikácii § 19 ods. 2
písm. f) zákona o zbraniach a strelive.

20. Záverom konštatoval, že prvostupňový orgán nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na to,

aby mohol vydať odôvodnený záver pre aplikáciu § 19 ods. 2, písm. f) zákona o zbraniach a strelive,
nakoľko toto ustanovenie má v zákone veľmi všeobecnú gramatickú formuláciu, a preto musí vykonať
rozsiahlejšie dokazovanie, ako je to v prípade aplikácie § 19 ods. 2 písm. a) až e) zákona o zbraniach
astrelive.Žiadalnapadnutérozhodnutie,akoajprvostupňovérozhodnutiezrušiťavrátiťvecžalovanému
na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v správnej
žalobe. K námietke žalobcu k ustanoveniu § 19 ods. 2 písm. f) zákona o zbraniach a strelive, a to s

poukázaním na absolútnu moc správneho orgánu zabrániť ďalšiemu vydávaniu zbrojných preukazov
osobám, ktoré boli v minulosti účastníkmi priestupkových, alebo trestných konaní bez preukázania viny,
kde právny pojem spoľahlivosť/nespoľahlivosť môže správny orgán aplikovať vždy podľa voľnej úvahy, a
to na kohokoľvek, u koho len existuje domnienka nespoľahlivosti bez patričného preukázania, žalovaný
uviedol, že táto úvaha sa nezakladá na pravde. Správny orgán nie je zákonodarca zákona o strelných

zbraniach a strelive. Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a
ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská
republika viazaná.

22. Ďalej žalobca poukazuje na čestné prehlásenie starostky obce B., ktorá opísala žalobcu ako

osobu, ktorá nevykazuje znaky nespoľahlivosti. Tiež poukázal na dôvody, prečo bol žalobca riešený
v priestupkovom a v trestnom konaní. Podotkol, že správne orgány sa nezaoberali jeho súčasnými
rodinnými a životnými pomermi. K tejto časti žalobných dôvodov žalovaný uviedol, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia obsahuje podrobný opis dôkazných prostriedkov zabezpečených žalovaným
v odvolacom ako aj v prvostupňovom konaní. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí obsiahol aj dôkazy

predložené žalobcom na podporu svojich tvrdení, kde konštatuje, že menovaný môže byť osoba
spoľahlivá,čiužvzamestnaní,vrodine,vobciatď.avšaknaúčelyzákonaostrelnýchzbraniachastrelive
je osoba nespoľahlivá. Správny orgán predložené dôkazné prostriedky vyhodnotil a v porovnaní s už
zabezpečenými dôkazmi posúdil mieru naplnenia individualizačnej podmienky predložených dôkazov,ich dôkaznú váhu a relevanciu, ktorou by dôkazy prispeli k objasneniu nejakej nejasnej skutočnosti v
prejednávanej veci.

23. Žalobca ďalej dal do pozornosti ten fakt, že tu dochádza k určitému precedensu, konkrétne tak,
že prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán svojou argumentáciou ustanovenie § 19 ods.
2 písm. f) zákona o zbraniach a strelive používajú na nahradenie pojmu bezúhonnosti, ak sa jedná
o trestné činy, ktoré boli zahladené. Taktiež ustanovenie používajú na nahradenie situácií, kedy k
spáchaniu priestupkov podľa § 69 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), došlo v období dlhšom, ako dva roky

spätne od posudzovania spoľahlivosti. Žalovaný k tomuto zopakoval, že zákon o zbraniach a strelive
neurčuje správnemu orgánu presný postup zisťovania a preverovania spoľahlivosti v konaní a naplnenie
negatívneho vymedzenia spoľahlivosti nepodmieňuje právoplatnosťou obvinení z protiprávnych konaní
žalobcu. Posúdenie spoľahlivosti je na uvážení správneho orgánu, ktorý úkonmi správneho konania
zabezpečuje lustrácie, šetrenia a správy k osobe žiadateľa tak, aby mohol objektívne posúdiť jeho
spoľahlivosť pred vydaním zbrojného preukazu. Pre posúdenie spoľahlivosti využitím negatívnej

definície uvedenej v ustanovení § 19 ods. 2 písm. f) zákona o zbraniach a strelive nie je relevantné, či
bola osoba žalobcu právoplatne obvinená v konkrétnom konaní, ani či bola za svoje konanie právoplatne
odsúdená. Správny orgán pre posúdenie spoľahlivosti preto nebral do úvahy stav jednotlivých konaní,
ktorých účastníkom bol žalobca, ale posudzoval spoľahlivosť jeho osoby s dôrazom na samotnú účasť v
týchtokonaniachavyužitímdospelkzáveru,žežalobcanedávazáruku,žezbraňnezneužije.Vyslovenie

záveru o nedostatku záruk u osoby žalobcu, podľa žalovaného vyplynulo z viacerých podkladov, ktoré
boli uvedené či už v prvostupňovom alebo v druhostupňovom rozhodnutí.

24. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nevychádzal zo psychologického posudku o spôsobilosti žalobcu
držať zbraň, taktiež nevychádzal z čestných prehlásení a z previerky osoby žalobcu od nezávislých

osôb a preto si nemohol vytvoriť komplexný pohľad o spoľahlivosti žalobcu a len odkazoval na minulé
správne a trestné konania, ktorých bol žalobca účastníkom, žalovaný uvádza, že vychádzal aj z vyššie
uvedených podkladov, kde postupoval podľa § 3 Správneho poriadku. Právo účastníka konania na
navrhovanie dôkazov je vyjadrením súčinnosti medzi správnym orgánom a účastníkom konania a
toto právo má iba čiastočnú nárokovateľnosť. Zákon neukladá správnemu orgánu povinnosť vyhovieť

nárokom žalobcu. O tom či bude navrhovaný dôkaz vykonaný, rozhoduje výhradne správny orgán,
ktorý znáša bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci, v záujme zachovania určitej procesnej
ekonomikyvykonávaniadôkazovazachovanierýchlostikonania.Žalovanýtakpriposúdeníspoľahlivosti
žalobcu postupoval v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie dostatočne a zákonne odôvodnil.

25. Ohľadom poukazovania žalobcu na precedens a prejav neprimeranej svojvôle správnych orgánov,
nakoľko neuviedli vo svojich rozhodnutiach, aké ďalšie argumenty okrem minulých priestupkov a
vedeného trestného konania viedli k aplikácii § 19 ods. 2 písm. f) zákona o zbraniach a strelive, žalovaný
uviedol,ženapadnutérozhodnutiepovažujezadostatočnezdôvodnené.Správnyorgánsavodôvodnení
vysporiadal so všetkými vykonanými, získanými aj navrhovanými dôkazmi a uviedol, ktoré skutočnosti

boli podkladom napadnutého rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami žalobcu k podkladom napadnutého rozhodnutia.

26. K záverom žalobcu, že prvostupňový správny orgán nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu

na to, aby mohol vydať odôvodnený záver pre aplikáciu § 19 ods. 2 písm. f) zákona o zbraniach a
strelive, nakoľko toto ustanovenie má v zákone veľmi všeobecnú gramatickú formuláciu a preto musí
vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, ako je to v prípade aplikácie § 19 ods. 2 písm. a) až e) zákona o
zbraniach a strelive, žalovaný uviedol, že zákon o strelných zbraniach a strelive zaviedol pre všetkých
občanov nárok na získanie zbrojného preukazu, avšak až po splnení všetkých zákonom určených

podmienok ustanovených v § 16 zákona o strelných zbraniach a strelive. Okrem dosiahnutia určitého
veku, spôsobilosti na právne úkony, zdravotnej, psychickej a odbornej spôsobilosti, je tu i zákonná
požiadavka bezúhonnosti a spoľahlivosti, ktoré sú špecifikované v ustanovení § 19 zákona o strelných
zbraniach a strelive. Za splnenia určených podmienok potom zbrojný preukaz musí byť vydaný ako
vec nárokovateľná. Pri posudzovaní spoľahlivosti podľa § 19 ods. 2 zákona o strelných zbraniach a

strelive sa kladie dôraz aj na zisťovanie spoľahlivosti žiadateľa so zreteľom na ochranu života, zdravia,
majetkových a iných práv osôb, ako i verejných záujmov. Účelom je najmä vylúčiť z držania zbraní osobu
násilnej povahy, alebo inak nebezpečnú sebe, alebo svojmu okoliu, i napriek tomu, že je podľa zákona
o strelných zbraniach a strelive bezúhonná a nedopustila sa opakovane priestupkov uvedených v § 19ods. 2 zákona o strelných zbraniach a strelive. Je vecou správneho orgánu, aby v záujme zabezpečenia
ochrany verejných záujmov rozhodol, že určitej osobe právo poskytne, alebo nie. Právo vlastniť a držať
strelnú zbraň a strelivo nie je možné považovať za základné ľudské právo jednotlivca, alebo skupiny

zaručené ústavou alebo Dohovorom o základných ľudských právach a slobodách, ako sú napr. právo na
život a zdravie, právo na ochranu osoby a jej súkromia, osobnej slobody, ľudskej dôstojnosti, vlastníctva,
obydlia a pod.

27.Žalovanýuzavrel,žeakžalovanývrámcivlastnýchkompetenciípriplnenísvojichúlohsprihliadnutím

na chránené záujmy spoločnosti obmedzil nárok na vydanie zbrojného preukazu, nezasiahol tým do
základných práv a slobôd žalobcu. Na základe uvedeného navrhol, aby správny súd žalobu v celom
rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika)

28. Žalobca v podanej replike k vyjadreniu žalovaného v podstate opakoval námietky ohľadom výkladu
pojmov bezúhonnosť a spoľahlivosť, pričom podľa neho prvostupňový orgán ani žalovaný nedali
odpoveď, prečo považovali žalobcu za nespoľahlivého. Podľa neho absentuje uvedenie príčinnej
súvislosti medzi dôkazmi a zistenou nespoľahlivosťou žalobcu. Podľa žalobcu, prvostupňový orgán
nezistil presne a úplne skutočný stav veci, použil prílišný formalizmus a nemal dôvod použiť § 19 ods.

2 písm. f) zákona o zbraniach a strelive.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

29. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

30. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon

súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od
01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto
konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/29/2023 vedie na Správnom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-13S/29/2023.

31. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie na deň
27.11.2024, kde sa právny zástupca žalobcu vyjadril zhodne s obsahom žaloby a žalovaný sa pridržiaval
svojho vyjadrenia k žalobe.

32. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

33. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

35. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.36. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

37. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP; v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
"žalobné body").

38. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

39.Podľa§15ods.1zákonaozbraniachastrelive;Zbrojnýpreukazjeverejnálistina,ktoráfyzickúosobu
oprávňuje držať alebo nosiť zbraň a strelivo v rozsahu ustanovenom pre jednotlivé skupiny zbrojného
preukazu. Vzor zbrojného preukazu je uvedený v prílohe č. 2.

40. Podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona o zbraniach a strelive; Zbrojný preukaz sa rozdeľuje podľa účelu
používania zbrane alebo streliva a podľa rozsahu oprávnenia nosiť alebo držať zbraň do skupín: d) D
- držanie zbrane a streliva na poľovné účely.

41. Podľa § 16 zákona o zbraniach a strelive; Policajný útvar vydá zbrojný preukaz fyzickej osobe, ktorá
a) písomne požiadala o jeho vydanie,
b) je plne spôsobilá na právne úkony,
c) dosiahla predpísaný vek (§ 18),
d) je bezúhonná a spoľahlivá (§ 19),

e) je zdravotne spôsobilá a psychicky spôsobilá držať alebo nosiť zbraň a strelivo,
f) preukázala odbornú spôsobilosť držať alebo nosiť zbraň a strelivo vykonaním skúšky pred skúšobnou
komisiou (§ 21),
g) má miesto pobytu na území Slovenskej republiky,
h) v konaní o vydanie zbrojného preukazu preukázala potrebu držať alebo nosiť zbraň a strelivo.

42. Podľa § 19 ods. 1 zákona o zbraniach a strelive; Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona,
okrem osoby, ktorej odsúdenie bolo zahladené, nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za
a) úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu podľa druhej časti prvej hlavy Trestného zákona, trestný čin
proti slobode a ľudskej dôstojnosti podľa druhej časti druhej hlavy Trestného zákona okrem trestného

činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona, trestného činu porušovania
tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 až 198 Trestného zákona, trestného činu súlože medzi
príbuznými podľa § 203 Trestného zákona, úmyselný trestný čin všeobecne nebezpečný podľa druhej
časti šiestej hlavy prvého dielu Trestného zákona, trestný čin proti republike podľa druhej časti siedmej
hlavy Trestného zákona, trestný čin proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci podľa druhej časti

ôsmej hlavy prvého dielu Trestného zákona, trestný čin proti brannosti podľa druhej časti desiatej hlavy
prvého dielu Trestného zákona, úmyselný trestný čin proti službe v ozbrojených silách podľa druhej časti
desiatej hlavy tretieho dielu Trestného zákona, trestný čin proti obrane vlasti podľa druhej časti desiatej
hlavy štvrtého dielu Trestného zákona, úmyselný trestný čin vojenský podľa druhej časti jedenástej
hlavy Trestného zákona, trestný čin proti mieru a ľudskosti alebo trestný čin terorizmu a extrémizmu

podľa druhej časti dvanástej hlavy prvého dielu Trestného zákona, trestný čin vojnový podľa druhej
časti dvanástej hlavy druhého dielu Trestného zákona, trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ak bol
spáchaný použitím zbrane a ods. 4 a 5 Trestného zákona, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 Trestného zákona, trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
Trestnéhozákona,trestnýčinpytliactvapodľa§310Trestnéhozákona,trestnýčinnásilnéhoprekročenia

štátnej hranice podľa § 354 Trestného zákona, trestný čin prevádzačstva podľa § 355 a 356 Trestného
zákona, trestný čin vzbury väzňov podľa § 358 Trestného zákona, trestný čin násilia proti skupine
obyvateľov podľa § 359 Trestného zákona, trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného
zákona, trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, trestný čin opilstva
podľa § 363 Trestného zákona alebo trestný čin týrania zvierat podľa § 378 Trestného zákona, alebo

b) iný trestný čin, ako je uvedený v písmene a), ak bol trestný čin spáchaný so zbraňou podľa Trestného
zákona, 19) spáchaný násilím, 19a) hrozbou bezprostredného násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy alebo
spáchaný s použitím nátlaku. 19b)43. Podľa § 19. ods. 2 zákona o zbraniach a strelive; Za spoľahlivú osobu sa na účely tohto zákona
nepovažuje ten,
a) koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo podmienečne zastavené a nebolo

právoplatne rozhodnuté, že sa obvinený osvedčil alebo nemá sa za to, že sa osvedčil,
b) kto preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, 20)
c) kto preukázateľne požíva omamné látky, psychotropné látky alebo prípravky, 21) ktorých požívanie
môže vyvolať závislosť osôb od nich,
d) kto bol v posledných dvoch rokoch uznaný vinným z priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. a) alebo písm.

b),
e) kto bol v posledných dvoch rokoch opakovane uznaný vinným z priestupku
1. podľa § 69 ods. 1 písm. c), d) alebo písm. e),
2. na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami,
3. proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil vyhrážaním ujmou na zdraví, úmyselným
ublížením na zdraví alebo iným násilím,

4. na úseku poľovníctva a rybárstva alebo
5. extrémizmu alebo diváckeho násilia, alebo
f) kto podľa zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije.

44. Podľa § 70 ods. 1 zákona o zbraniach a strelive; Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na

konanie vo veciach upravených týmto zákonom správny poriadok.

45. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku; správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

46. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku; správne orgány sú povinné svedomite a

zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci
pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby
konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

47. Podľa § 19 od. 1 Správneho poriadku; podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v
elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej
moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny

orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na
podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.

48. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

49. Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku; rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia

právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre
ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako

sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.50. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

51. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil
rozhodnutie prvostupňového orgánu o zamietnutí žiadosti žalobcu o vydanie zbrojného preukazu
skupiny D z dôvodu, že žalobca nespĺňa požiadavku spoľahlivosti podľa § 19 ods. 2 písm. f) zákona
ozbraniachastrelive,atedapodľazisteníútvaruPolicajnéhozborunedávazáruku,žezbraňnezneužije.

Oba správne orgány konštatovali, že trestné stíhania voči žalobcovi z minulosti sú tak závažné, že z nich
možno vyvodiť predpoklad násilného a neprístojného správania žalobcu, a teda ho nemožno považovať
za osobu spoľahlivú podľa zákona o zbraniach a strelive.

52. Žalobca sa nestotožnil s názorom prvostupňového orgánu ani žalovaného, pričom v správnej žalobe
uviedol, že si správne orgány zamieňali pojmy bezúhonnosť a spoľahlivosť a zakladali svoje tvrdenie o

nespoľahlivosti žalobcu na jeho minulosti a skutočnostiach ohľadom odsúdenia za trestný čin, ktorý už
bol zahladený, a priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých okolnosti však žalobca vysvetlil,
pričom nezobrali do úvahy súčasný život a pomery žalobcu, ako aj pozitívne stanovisko starostky
obce B.. Tvrdil, že pri posúdení spoľahlivosti žalobcu ako žiadateľa o vydanie zbrojného preukazu,
mal žalovaný vychádzať zo psychologického posudku o spôsobilosti žalobcu držať zbraň, z čestných

prehlásení a z previerky osoby žalobcu od nezávislých osôb, čo však neurobil. Žalobca tiež namietal, že
prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, neuviedli vo svojich rozhodnutiach, aké ďalšie argumenty okrem
minulých priestupkov a vedeného trestného konania ich viedli k aplikácii § 19 ods. 2 písm. f) zákona
o zbraniach a strelive. Konštatoval tiež, že prvostupňový orgán nevykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu na to, aby mohol vydať odôvodnený záver pre aplikáciu § 19 ods. 2, písm. f) zákona o zbraniach

a strelive.

53. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobca si dňa 05.12.2022 podal na prvostupňovom orgáne
žiadosť o vydanie zbrojného preukazu skupiny D, t. j. držanie zbrane a streliva na poľovné účely.
K žiadosti priložil doklad o zaplatení správneho poplatku, overenú kópiu platného poľovného lístka,

vysvedčenia o skúške z poľovníctva zo dňa 27.11.2022, lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti
a psychologický posudok o psychickej spôsobilosti na držanie alebo nosenie strelnej zbrane a streliva,
Vysvedčenie o doplnkovej skúške z poľovníctva na získanie spôsobilosti na držanie zbraní a streliva zo
dňa 27.11.2022. Následne prvostupňový orgán preveroval splnenie podmienok pre vydanie zbrojného
preukazu žalobcovi podľa § 16 zákona o zbraniach a strelive. Za týmto účelom si vyžiadal od Generálnej

prokuratúry SR odpis z registra trestov, od Obvodného oddelenia PZ a od Okresného riaditeľstva PZ
v Partizánskom, Odboru kriminálnej polície, prešetrenie žalobcu ako žiadateľa o vydanie zbrojného
preukazu so zaujatím stanoviska k výsledkom ich prešetrenia, vykonal lustráciu v informačnom systéme
databáz PZ, doložil Oznámenie Okresného súdu Partizánske zo dňa 20.02.2018, že sa žalobca osvedčil
v v skúšobnej dobe 14 mesiacov od 30.04.2015 do 29.06.2016, ktorá mu bola uložená rozsudkom

Okresného súdu v Partizánskom sp. zn. 2T/4/2014 zo dňa 19.05.2014, právoplatným dňa 29.04.2015,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To72/2014 zo dňa 29.04.2015, ktorým bol
žalobca odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného
zákona.

54. Obvodné oddelenie PZ Okresného riaditeľstva PZ v Partizánskom podaním zo dňa 27.12.2022 a
Okresné riaditeľstvo PZ v Partizánskom, Odbor kriminálnej polície podaním zo dňa 28.12.2022 oznámili
prvostupňovému orgánu výsledky previerky žalobcu, pričom uviedli, že na žalobcu v súčasnosti nie je
začaté trestné stíhanie, v posledných dvoch rokoch sa dopustil 8 priestupkov, pričom sedemkrát na
úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona o priestupkoch (rýchlosť jazdy,

doklady, technický stav vozidla, jazda bez dokladov, preprava nákladu) a jeden krát za priestupok
zo dňa 05.09.2021 proti majetku podľa § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch v spojení s priestupkom
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona o priestupkoch. Ďalej uviedol priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch zo dňa 07.09.2017
a trestný čin podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, za ktorý bol právoplatne

odsúdený (viď. podrobnejšie bod 4 tohto rozsudku – pozn. súdu). Okrem toho uviedli, že žalobca
má v mieste bydliska dobrú povesť, podľa vyjadrenia starostky obce vedie usporiadaný život, nemá
sklony k alkoholizmu a ani k iným toxikomániám. K podaniu Obvodné oddelenie PZ pripojilo aj Výpisz ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR. Záverom uviedli, že neodporúčajú vyhovieť
žiadosti žalobcu o vydanie zbrojného preukazu.

55. Následne prvostupňový orgán zaslal žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k veci pred vydaním
rozhodnutia, na čo žalobca reagoval podaním zo dňa 04.01.2023. Na základe žiadosti prvostupňového
orgánu mu bolo tiež doručené rozhodnutie Okresného úradu Prievidza o uznaní žalobcu vinným
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch a rozsudok Okresného súdu v Partizánskom sp. zn. 2T/4/2014 zo dňa 19.05.2014,

právoplatným dňa 29.04.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To72/2014
zo dňa 29.04.2015, ktorým bol žalobca odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Následne prvostupňový orgán vydal prvostupňové rozhodnutie,
ktorým žiadosť žalobcu o vydanie zbrojného preukazu zamietol.

56. Z ust. § 15 ods. 1 zákona o zbraniach a strelive vyplýva, že zbrojný preukaz oprávňuje fyzickú osobu

držať alebo nosiť zbraň a strelivo v rozsahu ustanovenom pre jednotlivé skupiny zbrojného preukazu.
V danom prípade žalobca požiadal o vydanie zbrojného preukazu na poľovné účely. Podmienky pre
vydanie zbrojného preukazu stanovuje zákon o zbraniach a strelive v ust. § 16. Aby mohol byť zbrojný
preukaz vydaný, musia byť tieto podmienky splnené kumulatívne. Pokiaľ tak nie je, žiadosť o vydanie
zbrojného preukazu sa zamietne. V danom prípade prvostupňový orgán zamietol žiadosť žalobcu

o vydanie zbrojného preukazu na poľovné účely z dôvodu nesplnenia podmienky uvedenej v ust. § 16
písm. d) zákona o zbraniach a strelive, a teda z dôvodu, že žalobca nie je spoľahlivý, pretože nedáva
záruku, že zbraň nezneužije.

57. Správny súd uvádza, že v ust. § 16 písm. d) je uvedená podmienka tak bezúhonnosti ako aj

spoľahlivosti osoby, ktorá žiada o vydanie zbrojného preukazu, a to s poukazom na ust. § 19 zákona
o zbraniach a strelive, v ktorom v odseku 1 je definovaná bezúhonnosť a v odseku 2 spoľahlivosť.
Tieto dve podmienky musia tiež byť splnené kumulatívne, a hoci vychádzajú z niektorých rovnakých
podkladov, nejde o totožné pojmy a nemožno ich zamieňať ani subsumovať jeden pojem pod druhý.
Bezúhonnosť možno definovať ako beztrestnosť, pričom na účely zákona o zbraniach a strelive je v ust.

§ 19 ods. 1 bezúhonnosť definovaná negatívnou enumeráciou trestných činov, za ktoré bola osoba
žiadateľa o zbrojný preukaz, právoplatne odsúdená, t. j. za bezúhonnú sa v zmysle tohto ustanovenia
nepovažuje osoba (okrem osoby, ktorej odsúdenie bolo zahladené), ktorá bola právoplatne odsúdená
za tam vymenované trestné činy. Bezúhonnosť žiadateľa v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o zbraniach
a strelive si policajný útvar overuje dožiadaním odpisu z registra trestov, v ktorom sú uvedené údaje aj

o každom nezahladenom právoplatnom odsúdení, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov,
ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, a taktiež sú v ňom uvedené údaje o
právoplatnom rozhodnutí súdu alebo právoplatnom rozhodnutí prokurátora o podmienečnom zastavení
trestného stíhania. Je potrebné poukázať na to, že zahladené právoplatné odsúdenia sa pri rozhodovaní
o bezúhonnosti žiadateľa neberú do úvahy. V rámci posudzovania bezúhonnosti žalobcu ako žiadateľa

o zbrojný preukaz, správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca síce bol
rozsudkom Okresného súdu v Partizánskom sp. zn. 2T/4/2014 zo dňa 19.05.2014, právoplatným dňa
29.04.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To72/2014 zo dňa 29.04.2015
odsúdený za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a za prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia

slobody na 6 mesiacov s podmienečným odkladom na 14 mesiacov, avšak z Oznámenia Okresného
súdu Partizánske zo dňa 20.02.2018 vyplýva, že žalobca sa v skúšobnej dobe osvedčil a v zmysle § 50
ods. 7 Trestného zákona sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Na základe uvedených skutočností
a z dôvodu, že žalobca za iné trestné činy nebol právoplatne odsúdený, možno podľa správneho súdu
dospieť k záveru, že žalobca je v zmysle § 19 ods. 1 zákona o zbraniach a strelive na účely tohto zákona

bezúhonný.

58. Žalobca však v zmysle ust. § 16 písm. d) zákona o zbraniach a strelive musí byť bezúhonný,
a zároveň aj spoľahlivý. Spoľahlivosť na účely zákona o zbraniach a strelive je definovaná v ust. § 19
ods. 1 tohto zákona, a to tak, že sa v ňom uvádza, kto sa za spoľahlivú osobu nepovažuje, pričom

v bode f) je uvedené, že za spoľahlivú osobu sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto podľa
zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije. Zákon priamo neustanovuje,
o aké zistenia útvaru Policajného zboru by malo ísť, a teda je na uvážení správneho orgánu, k akému
záveru na základe zistení v danom konaní dospeje. Je ale zrejmé, že by malo ísť o také zistenia,z ktorých vyplýva, že žiadateľ o vydanie zbrojného preukazu nedáva záruku, že zbraň nezneužije.
Nejde teda o zistenia v rámci bodov a) až e) ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o strelných zbraniach,
ale o iné zistenia policajného útvaru, ktoré nedávajú záruku, že žiadateľ zbraň nezneužije. Správny

súd tiež poukazuje na dôvodovú správu k uvedenému ustanoveniu, v ktorej sa uvádza, že: „Dôraz sa
kladie pri posudzovaní spoľahlivosti aj na zisťovanie spoľahlivosti žiadateľa so zreteľom na ochranu
života, zdravia, majetkových a iných práv osôb, ako i verejných záujmov. Účelom je najmä snaha vylúčiť
z držania zbraní osobu násilnej povahy alebo inak nebezpečnú sebe alebo svojmu okoliu, i napriek
tomu, že je podľa tohto zákona bezúhonná a nedopustila sa opakovane vyššie uvedených priestupkov.“.

Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že aj keď je osoba bezúhonná, neznamená to, že
je zároveň aj spoľahlivá. Preto policajný útvar rozhodujúci o žiadosti o vydanie zbrojného preukazu,
preveruje a zisťuje všetky skutočnosti, týkajúce sa žiadateľa o zbrojných preukaz, aby mohol adekvátne
rozhodnúť o splnení či nesplnení podmienok na vydanie zbrojného preukazu podľa § 16 zákona
o zbraniach a strelive, a to vrátane zistenia spoľahlivosti žiadateľa. Spoľahlivosť na účely zákona
o zbraniach a strelive sa teda nepreukazuje beztrestnosťou žiadateľa o zbrojný preukaz (teda čistým

registrom trestov, resp. priestupkovým registrom), ale policajný útvar rozhodujúci o žiadosti o vydanie
zbrojného preukazu, na základe vlastnej úvahy vychádzajúcej zo zistení týkajúcich sa žiadateľa
rozhodne, či je možné žiadateľa o zbrojný preukaz v zmysle § 19 ods. 2 zákona o zbraniach a strelive
považovať za bezúhonného.

59. V predmetnej veci prvostupňový orgán zistil, že žalobca bol viackrát právoplatne potrestaný, a to
za prečin ublíženia na zdraví v roku 2015 ako aj za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu,
ktoré spočívali tiež v ublížení na zdraví v rokoch 2017 a 2022 (viď. bod 4 tohto rozsudku). Zároveň
mal za preukázané, že žalobca sa v posledných dvoch rokoch dopustil sedemkrát priestupkov na
úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona o priestupkoch (rýchlosť jazdy,

doklady, technický stav vozidla, jazda bez dokladov, preprava nákladu). Správny súd tiež poukazuje
na to, že Obvodné oddelenie PZ Okresného riaditeľstva PZ v Partizánskom a Okresné riaditeľstvo PZ
v Partizánskom, Odbor kriminálnej polície, ktoré prešetrovali žalobcu ako žiadateľa o zbrojný preukaz,
vo svojich vyjadreniach z 27.12.2022 a 28.12.2022 uviedli, že neodporúčajú vyhovieť žiadosti žalobcu
o vydanie zbrojného preukazu. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový správny

orgán dospel k záveru, že žalobca nie je spoľahlivý, pretože na základe uvedených zistení útvaru
Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije. Správny súd má za to, že ide o správny záver.
Je potrebné konštatovať, že ohľadom prečinu ublíženia na zdraví, za ktorý bol žalobca odsúdený v roku
2015, sa žalobca osvedčil, a preto sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený, a preto sa v zmysle §
19 ods. 1 zákona o zbraniach a strelive považuje za bezúhonného. Avšak pri posudzovaní spoľahlivosti

na účely zákona o zbraniach a strelive policajný útvar musí brať do úvahy všetky skutočnosti zistené
prešetrenímžalobcuakožiadateľaozbrojnýpreukaz,atietoposúdiťjednotlivo,aleajvsúvislostiach,aby
tak dospel k jednoznačnému záveru o osobe žiadateľa na účely zákona o zbraniach a strelive. Zo zistení
prvostupňového orgánu, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu, je zrejmé, že žalobca opakovane
v kritických situáciách prejavuje agresiu, a to v priebehu dlhšieho časového obdobia (2014 – 2022),

pričom za posledný priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (kde tiež išlo o fyzické napadnutie
inej osoby) bol uznaný vinným v máji 2022, t. j. pol roka pred podaním žiadosti o vydanie zbrojného
preukazu. Tieto skutočnosti zakladajú predpoklad o násilnej povahe žalobcu ako aj pochybnosti o tom, či
bybolazachovanábezpečnosťosôbvokolížalobcu.Navyšežalobcasavposlednýchdvochrokochpred
podaním žiadosti o vydanie zbrojného preukazu sedemkrát dopustil priestupkov na úseku bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona o priestupkoch (rýchlosť jazdy, doklady, technický
stav vozidla, jazda bez dokladov, preprava nákladu), na základe čoho tiež vznikajú pochybnosti o jeho
spoľahlivosti, keď žalobca opakovane nerešpektuje právne predpisy. Poukázať treba aj na odporúčania
oddelení policajného zboru, a to Obvodného oddelenia PZ Okresného riaditeľstva PZ v Partizánskom
a Okresného riaditeľstva PZ v Partizánskom, Odboru kriminálnej polície, ktoré prešetrovali žalobcu

a jednoznačne vo svojich vyjadreniach uviedli, že neodporúčajú vyhovieť žiadosti žalobcu o vydanie
zbrojného preukazu. Na základe uvedených skutočností tak prvostupňový správny orgán (a následne
žalovaný) správne dospel k záveru, že na základe zistení viažucich sa k osobe žalobcu, na základe
ktorých posúdil žalobcu ako osobu s predpokladmi násilného a neprístojného správania, nie je žalobca
osobou, ktorá by dávala záruku, že zbraň nezneužije.

60. Neuniklo pozornosti správneho súdu, že v rámci šetrenia žalobcu policajné útvary uviedli o žalobcovi
aj to, že žalobca má v mieste bydliska dobrú povesť, podľa vyjadrenia starostky obce vedie usporiadaný
život a nemá sklony k alkoholizmu a ani k iným toxikomániám. Je však potrebné poukázať na to,že uvedené skutočnosti nie sú spôsobilé prevážiť vyššie uvedené zistenia ohľadom žalobcu, keďže
predpoklady násilného správania žalobcu sú závažným dôvodom, ktorý jednoznačne spochybňuje
spoľahlivosť žalobcu. Nie je možné uznať ani námietku žalobcu, že žalovaný (a predtým prvostupňový

orgán) vychádzali len z minulosti a nebrali do úvahy súčasné pomery žalobcu. Prvostupňový orgán
zobral do úvahy všetky dôkazy, ktoré o žalobcovi zistil, pričom nie je povinný vyhovieť nárokom žalobcu.
Je na uvážení správneho orgánu, ktoré dôkazy vykoná, pričom však musí znášať bremeno presného
a úplného objasnenia stavu veci. Pri posúdení spoľahlivosti žalobcu tak správne orgány postupovali v
súlade so zákonom.

61. Správny súd konštatuje, že jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných
zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej
žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,
teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť
rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcehojehovydaniu.Pripreskúmavanízákonnostirozhodnutiasúdvychádza zoskutkového
stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia

(§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom do 30.06.2023). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie
zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1
SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti

stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci nie je absolútny, ale je
limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby. Na neskôr
uplatnené žalobné body napr. v replike, resp. prednesené na pojednávaní správny súd neprihliada.

62. Správny súd preskúmaním veci nezistil také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo
dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia, keď žalobca namietal nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca nedefinoval, v čom spočíva
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné
buď pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že toto rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti rozhodnutia
v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku, je podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené
a sú v ňom zrozumiteľným spôsobom vysvetlené dôvody, na základe ktorých považoval žalobcu
za nespoľahlivého. Rovnako prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol z akých
podkladov vychádzal a v čom spočívala jeho úvaha vedúca k záveru o nespoľahlivosti žalobcu na

účely zákona o zbraniach a strelive. Skutočný stav veci bol dostatočne zistený. V predmetnej veci,
prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahujú dostatočné odôvodnenie,
prečo považovali žalobcu za nespoľahlivého, z akých zákonných ustanovení a na základe akých
podkladov rozhodli.

63. Správny súd tiež zdôrazňuje, že pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie
vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich
tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového
orgánu a žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy

nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého
rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na
ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje
jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou
napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný (resp. prvostupňový orgán)

mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol
spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru,
resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiuv konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba
zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom

rozhodnutí.

64. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
prvostupňového orgánu, i postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti
uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel

k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

65. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo
vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní,
preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovaný síce v konaní
úspešnýbol,avšakmápostavenieorgánuverejnejsprávy,pričomsprávnysúdnezistilžiadnevýnimočné

dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie
eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

66. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.