Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6102899983
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6102899983.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam
Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO:
36 038 351, v konaní zast. JUDr. Peter Dlhopolček, advokát, so sídlom kancelárie Horná 51, 974 01
Banská Bystrica proti žalovanému BERGER STROJE spol. s r.o. v likvidácii, so sídlom Kremnička,

974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 586 635 o zaplatenie 474.549,89 Eur s príslušenstvom, o nároku na
náhradu trov konania, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
60Cb/160/2002-568 zo dňa 19. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti rozhodovania o trovách konania z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, odvolacím a dovolacím súdom v rozsahu
100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. Vo
výroku II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania, ktoré štátu vznikli v konaní pred
súdom prvej inštancie, odvolacím a dovolacím súdom v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 06.12.2002
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 14.296.290,- Sk, v prepočte 474.549,80 Eur
so 17 % úrokom z omeškania ročne od 01.10.2002 do zaplatenia z titulu vrátenia kúpnej ceny po
odstúpení od zmluvy. Rozsudkom č. k. 60Cb/160/2002-345 zo dňa 28.02.2012 súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 474.549,89 Eur s 11,24 % úrokom z omeškania ročne
od 01.10.2002 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.), v prevyšujúcej časti

žalobu zamietol (výrok II.) a výrokom III. rozhodol, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej
Bystrici rozsudkom sp. zn. 43Cob/81/2012-444 zo dňa 21.11.2012 v napadnutej časti rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu zamietol (I. výrok) a o trovách prvostupňového konania,
odvolacieho konania a o trovách štátu rozhodne súd prvého stupňa (II. výrok). Následne na dovolanie
žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4Obdo 42/2013 zo dňa 25.11.2014

dovolanie žalobcu zamietol a zo záveru odôvodnenia dovolacieho súdu zároveň vyplýva, že o trovách
dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie, ktorý zvolil pri rozhodovaní o trovách konania postup
podľa § 151 ods. 3 O.s.p. (§ 243b ods. 5 O.s.p.).

3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že povinnosť rozhodnúť o nároku na
náhradu trov konania a náhrady trov štátu bola zverená súdu prvej inštancie, pričom podľa obsahu

rozsudkovsúdovvyššíchstupňovvyplýva,žesúdprvejinštanciemározhodnúťtakotrováchpredsúdom
prvej inštancie, odvolacím súdom, ako aj dovolacím súdom.4. Súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 470 ods. 1 zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodoval podľa zásady úspechu v konaní

a s prihliadnutím na skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie bol zmenený odvolacím súdom tak,
že žalobu zamietol v celom rozsahu a následne dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol, bolo potrebné
konštatovať, že žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie, odvolacím súdom a dovolacím súdom proti žalobcovi v celom rozsahu.

5. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na to, že v konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie hradené
štátom, teda z rozpočtových prostriedkov súdu prvej inštancie, aplikoval základný princíp uvedený v
článku 4 ods. 2 CSP a podľa § 259 a § 253 ods. 1 CSP priznal štátu nárok na náhradu trov konania,
ktoré mu reálne vznikli v súlade s vtedy platnou procesnou normou ustanovenia § 148 zákona č.99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (Ďalej len „O.s.p.“). Súd prvej inštancie pritom poukázal i na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/3/2018 zo dňa 31.07.2018.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie z
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP, teda z dôvodu, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmenil vo výroku I. tak, že súd stranám nárok na náhradu trov
konania nepriznáva a zmenil vo výroku II. tak, že povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania, ktoré

štátu vznikli v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolacím a dovolacím súdom je povinný zaplatiť
žalobca v rozsahu 50 % a žalovaný v rozsahu 50 %.

7. Žalobca mal v odvolaní za to, že súd prvej inštancie opomenul pri svojom rozhodovaní zaoberať sa
aj problematikou ustanovenia § 257 CSP, keď jediným dôvodom neúspechu žalobcu v súdnom konaní

bola skutočnosť, že nebol pripravený a schopný vrátiť predmet kúpy z dôvodu, že nevedel uviesť, kde
sa stroj nachádza a týmto strojom nedisponoval. Táto skutočnosť bola zistená až počas odvolacieho
konania v novembri 2012, pričom požiar štiepkovača vznikol dňa 18.02.2002, a teda s odstupom 10
rokov. Žalovaný bol ešte pred podaním žaloby vyzývaný k tomu, aby si tento poškodený štiepkovač
od žalobcu prevzal, čo však neurobil, teda aj žalovaný svojím postupom a konaním nesie nepriamo

zodpovednosť za túto skutočnosť, ktorá nastala. Žalobca žalovaného ihneď upozornil na vznik požiaru
na štiepkovači a ihneď listom zo dňa 19.02.2002 u žalovaného ako predávajúceho uplatnil nároky z
titulu vád. Zo strany žalovaného v tomto smere nebolo pristupované k riešeniu tejto problematiky so
všetkou zodpovednosťou, preto žalobcom bol zvolený zákonný postup a od kúpnej zmluvy odstúpil, a
pretoajžalovanéhovyzval,abysipoškodenýštiepkovačprevzalavrátilžalobcovizaplatenúkúpnucenu.

Žalobca mal záujem so žalovaným sa dohodnúť mimosúdne, čo však žalovaný nerešpektoval a odmietol
prevziať aj poškodený štiepkovač. Tento postoj žalovaného bol teda tým dôvodom, že si žalobca musel
tento nárok uplatniť v súdnom konaní podaním žaloby. Žalobca tiež zdôraznil, že v konaní vzhľadom na
zložitosť a ojedinelosť prejednávanej problematiky boli vykonané viaceré znalecké dokazovania, pričom
za najdôležitejší považuje znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý

jednoznačne stanovil zodpovednosť žalovaného. Za takéhoto ustáleného stavu veci je zrejmé, že by
bolo nespravodlivé, aby žalovanému zostala k dispozícii žalobcom uhradená kúpna cena a súčasne,
aby pri porušení jeho povinnosti spočívajúcej v neprevzatí poškodeného štiepkovača mu následne bola
priznaná aj náhrada trov súdneho konania. Takýto postup súdu by spôsobil pre žalobcu neprimeranú
tvrdosť zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti javí sa byť tiež nespravodlivé rozhodnutie o trovách

štátu, keď všetky výdavky, ktoré boli použité z rozpočtových prostriedkov štátu, slúžili k tomu, aby sa
vykonaným rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci a následne, aby v tomto spore
mohlo byť súdom aj meritórne rozhodnuté.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 a § 385

CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že konanie v časti rozhodovania o trovách konania
je potrebné ex offo zastaviť.9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 60Cb/160/2002-345 zo
dňa 28.02.2012, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 474.549,89 Eur s 11,24 % úrokom
z omeškania ročne od 01.10.2002 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvá

výroková veta), v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol (druhá výroková veta) a
rozhodol, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej (tretia výroková veta).

10. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného rozsudkom č. k. 43Cob/81/2012-444 zo dňa

21.11.2012rozsudoksúduprvejinštancieč.k.60Cb/160/2002-345zodňa28.02.2012vnapadnutejčasti
zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol (prvá výroková veta) a rozhodol, že o trovách prvostupňového
konania, odvolacieho konania a o trovách štátu rozhodne súd prvého stupňa (druhá výroková veta).

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu rozsudkom sp. zn. 4Obdo 42/2013 zo dňa
25.11.2014 dovolanie žalobcu zamietol a v odôvodnení uviedol i to, že o trovách dovolacieho konania

rozhodne súd prvého stupňa, ktorý zvolil pri rozhodovaní o trovách konania postup podľa § 151 ods. 3
O.s.p. (§ 243b ods. 5 O.s.p.).

12. Z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica oddiel Sro, vložka
č.22855/S odvolací súd zistil, že obchodná spoločnosť žalovaného bola dňa 02.08.2024 vymazaná

z obchodného registra, keď zániku spoločnosti predchádzalo jej zrušenie s likvidáciou rozhodnutím
spoločníkov podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka. Spoločnosť žalovaného bola vymazaná
po skončení likvidácie a bez právneho nástupcu.

13. Podľa článku 4 ods. 1, 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej

náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

14. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

15. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

16. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

18. Podľa § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodná spoločnosť (ďalej len "spoločnosť") je
právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť,
komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá
spoločnosť na akcie. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj

za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.

19. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Civilný sporový poriadok ukladá súdom z úradnej povinnosti prihliadnuť k tomu, či sú splnené
podmienky, za ktorých môžu vo veci konať a rozhodnúť, t.j. procesné podmienky, a to nielen na začiatku
konania, ale po celú dobu jeho ďalšieho priebehu, vrátane konania na odvolacom súde. K procesným
podmienkam ustanoveným pre stranu sporu patrí aj podmienka procesnej subjektivity, ktorú podľa § 61CSP má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť
mať práva a povinnosti majú podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj právnické osoby. Vznik a
zánik právnickej osoby je v zásade viazaný na registračný princíp, čo znamená, že ak osobitný zákon

neustanovuje inak, spôsobilosť právnickej osoby na práva a povinnosti vzniká zápisom do príslušného
registra a výmazom táto spôsobilosť zanikne. Nedostatok procesnej subjektivity strany za situácie, ak
strana zanikne počas konania bez právneho nástupcu, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky
konania, ktorého dôsledkom je povinnosť súdu konanie zastaviť.

21. Žalovaným v tomto civilnom sporovom konaní je spoločnosť s ručením obmedzeným, teda žalovaný
akoprávnickáosobavznikolzápisomdoobchodnéhoregistraadňa02.08.2024výmazomzobchodného
registra zanikol, a to bez právneho nástupcu, keď zániku žalovaného predchádzala jeho likvidácia.
Žalovaný síce zanikol bez právneho nástupcu po právoplatnom skončení konania vo veci samej, avšak
zanikol bez právneho nástupcu v čase, kedy ešte nebolo skončené konanie v časti rozhodovania o
trovách konania, ktoré stranám, ako aj štátu v súdenej veci vznikli. Toto súdne konanie bolo začaté a vo

veci samej aj právoplatne skončené za účinnosti zákona č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý
v rozhodnom čase v ustanovení § 151 ods. 3 obsahoval úpravu o tom, že v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní
súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej, v dôsledku čoho potom podľa § 224 ods. 1, 4 O.s.p. platilo, že ustanovenia o trovách konania

pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie a ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti
rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151
ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa a podľa § 243b ods. 5 O.s.p. platilo,
že ustanovenie § 224 ods. 1 platí pre konanie na dovolacom súde obdobne.

22. Pretože súd prvej inštancie v tretej výrokovej vete rozsudku č.k. 60Cb/160/2002-345 zo dňa
28.02.2012 rozhodol, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, následne i Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v druhej výrokovej
vete rozsudku č. k. 43Cob/81/2012-444 zo dňa 21.11.2012 rozhodol, že o trovách prvostupňového
konania, odvolacieho konania a o trovách štátu rozhodne súd prvého stupňa a Najvyšší súd SR ako

súd dovolací konštatoval, že o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie, ktorý zvolil
pri rozhodovaní o trovách konania postup podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

23. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. IV. ÚS 293/2020 zo 17. júna 2020, uverejneným
pod poradovým (publikačným) číslom 67/2020 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR,

vyslovil, že: „Rozhodovanie o trovách konania je akcesorické k tzv. hlavnému žalovanému nároku a
je ním podmienené. V prípade, ak sa v konaní o veci samej vyskytne neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, ktorého následkom je nemožnosť pokračovať v konaní o veci samej, nemožno
pripustiť možnosť pokračovania konania iba v časti týkajúcej sa jeho trov.“.

24. Odvolací súd je potom toho právneho názoru, že za použitia článku 4 ods. 2 CSP a s použitím
§ 378 ods. 1, § 64 in fine a § 66 CSP konštatovaný záver Ústavného súdu SR možno aplikovať i na
súdenú vec, keďže skutočnosť, že žalovaný zanikol skôr ako sa konanie v časti rozhodovania o trovách
konania právoplatne skončilo a právneho nástupcu žalovaného niet, neumožňuje rozhodovať o trovách
konania vo vzťahu medzi stranami a následne ani o trovách štátu. Rozhodovanie o náhrade trov štátu je

totiž priamo závislé od výsledku rozhodnutia o náhrade trov strán, keď aplikáciou základného princípu
uvedeného v článku 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku štátu
náhradu trov konania priznať voči neúspešnej strane sporu (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obo/3/2018 zo dňa 31.07.2018 publikované pod R75/201), resp. ak stranám sporu sa navzájom

nárok na náhradu trov konania nepriznal, vychádza sa z premisy, že štátu patrí nárok na náhradu trov
voči strane žalobcu v rozsahu 50 % a voči strane žalovaného v rozsahu 50%.

25. Pretože žalovaný zanikol skôr, ako sa konanie v časti rozhodovania o trovách konania skončilo a
právneho nástupcu žalovaného niet, odvolací súd aplikáciou základného princípu uvedeného v článku

4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 378 ods. 1, § 64 in fine a § 66 CSP konanie v časti rozhodovania
o trovách konania zastavil, a to bez toho, aby súčasne odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil, keďže Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie, ktoré by za danej procesnej situácie
takýto postup odvolacieho súdu umožňovalo. Zastavenie konania z časti rozhodovaniach o trováchkonania pritom zároveň znamená nemožnosť osobitného rozhodovania o trovách tohto odvolacieho
konania.

26. Pre úplnosť veci odvolací súd udáva, že zánikom žalovaného ako právnickej osoby bez právneho
nástupcu, došlo aj k zániku plnomocenstva udeleného žalovaným na zastupovanie v tomto sporovom
konaníprezástupcuCERHAHEMPELŠiška&Bannerts.r.o.,sosídlomZochova6-8,81103Bratislava,
IČO: 36 861 961, a preto zástupcu žalovaného v záhlaví tohto rozhodnutia neuvádza.

27. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).