Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318203968
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8318203968.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXXX/XXX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Mariánom Bacákom - advokátom, so
sídlom Komenského 2663/13, 069 01 Snina, proti žalovanému: A. D., miesto podnikania E. XXX/X, XXX
XX F. G. E., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený BARNA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Nová ulica XXX/X, XXX XX C. D., IČO : 53 960 360, v konaní o zaplatenie 21.118,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21C/42/2018-738 zo
dňa 15.04.2024 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 08.10.2018 na Okresný súd Humenné návrh na vydanie platobného rozkazu,
ktorým žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 21.118,- eur s príslušenstvom.

2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojím v poradí druhým napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2518-eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z
tejto sumy od 29.12.2018 až do zaplatenia a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti, súd žalobu z a m i et a .

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,16 %, pričom
o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto
rozsudku.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na aplikácií ustanovenia § 829 ods. 1, § 830, § 831, §
832 ods. 1, § 834 a § 835 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako aj § 1 a § 11 Zákona č. 138/2010

Z.z. o lesnom reprodukčnom materiály.

4. V rámci úvodného skutkového posúdenia veci súdom prvej inštancie odvolací súd dáva do pozornosti
skutočnosť, že na túto časť skutkového opisu z rozhodnutia súdu prvej inštancie iba poukazuje, a tovzhľadom na tú skutočnosť, že aj táto časť rozhodnutia súdu prvej inštancie tvorí súčasť odôvodnenia
rozhodnutia krajského súdu, a to najmä v prípade, ak odvolací súd rozhoduje o potvrdzovaní rozhodnutia
súdu prvej inštancie, keďže v prípade takéhoto potvrdenia odvolacím súdom obe tieto rozhodnutia tvoria

jeden súvislý celok. Odvolací súd tak poukazuje na opis skutkového stavu uvedeného v rozhodnutí súdu
prvej inštancie nachádzajúceho sa na č.l. 738 súdneho spisu, a to od odstavca č. 2 až po odstavec č.
18 tohto rozhodnutia.

5. Následne je možné konštatovať, že súd prvej inštancie vec skutkovo a právne posúdil tak, že

po ukončení dokazovania súd zistil nasledovné. Žalobca v konaní preukázal svoje tvrdenia , že
medzi stranami bola uzavretá v roku 2013 až 2014 (prenájom pozemkov na lesnú škôlku v C., zber
semien lesných drevín a predaj dopestovaných sadeníc) Zmluva o združení podľa § 829 Občianskeho
zákonníka, ktorej predmetom bola spoločná činnosť strán konania za účelom dosiahnutia spoločného
účelu. Týmto spoločným účelom bolo zabezpečenie pozemkov na lesnú škôlku, založenie lesnej
škôlky, nazbieranie semien lesných drevín, ich vysušenie a namorenie, zasiatie semien lesných drevín,

pestovanie a starostlivosť o sadenice v škôlke a následný predaj vypestovaných sadeníc lesných drevín
- lesného reprodukčného materiálu zo škôlky, s tým, že zisk z tohto predaja sa rozdelí medzi strany
rovnakým dielom, pretože nebola dohodnutá iná forma odmeny. Podľa vyššie uvedených ustanovení
Občianskeho zákonníka o Zmluve o združení, majetok získaný spoločnou činnosťou na spoločný účel
sa stáva podielovým spoluvlastníctvom účastníkov Zmluvy o združení a to rovnakým dielom, ak nebolo

dohodnuté inak. V tomto prípade výsledným produktom boli sadenice lesných drevín, ktoré sa stali
majetkom strán konania ako účastníkov združenia v podiele 1. Čo sa týka tohto združenia, o jeho
vytvorení svedčí fakt, že žalobca ako nájomca uzatvoril nájomnú zmluvu s prenajímateľom pani. H., na
základe ktorej zabezpečil pozemky v C., kde sa mala založiť lesná škôlka, o čom svedčí aj text tejto
nájomnej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že už v roku 2013 strany konania spoločne zabezpečovali

zber a výkup semien lesných drevín, ktoré sa následne sušili a morili pri rodinnom dome žalobcu, o
čom svedčí fotodokumentácia, výsluchy strán a svedkov a vyššie uvedené doklady vydané na meno
žalovaného - povolenia na zber semien. Po spracovaní pôdy v tejto lesnej škôlke a vysiati semien,
ktoré zabezpečili strany konania spoločne, strany konania spoločne vypestovali z týchto semien lesné
sadenice. Svedčí o tom výpoveď nie len žalobcu, ale aj žalovaného a svedkov a fotodokumentácia a

faktúry o predaji sadeníc z tejto lesnej škôlky, sprievodné listy k predávaným sadeničkám, záznamy z
vyššie uvedených dvoch kontrol, ako aj doklady z Lesného úradu, ktorými bola škôlka zaregistrovaná
na žalovaného. Svedčia o tom výpovede svedkov, svedčí o tom fotodokumentácia doložená v súdnom
spise z uvedenej lesnej škôlky a uvedené doklady, vrátane pripojeného trestného spisu. Následne došlo
k predaju týchto sadeníc a to predovšetkým žalovaným, ktorý mal na to živnosť a ktorý ich predával

pod svojim menom, avšak zo zisku dal žalovanému osobne žalovaný v dvoch splátkach len sumu
spolu 5.000,- eur a zvyšok mu nevyplatil (zhodné tvrdenia strán konania, trestný spis). V súdnom
spise sú doložení dokonca aj niektorí odberatelia - kupujúci, ktorí nakúpili uvedené lesné sadeničky
od žalovaného. Svedčia o tom aj osvedčenia o pôvode tohto lesného materiálu, ktoré boli súčasťou
faktúr. Časť sadeníc z LŠ v C. však predal aj sám žalovaný, viď nižšie. Súd podotýka, že ešte pred

začatímtohtocivilnéhokonania,tedapredpodanímcivilnejžalobynasúd,saviedlonazákladetrestného
oznámenie žalobcu trestné konanie, ktoré však bolo postúpené na Lesný úrad z dôvodu, že v konaní
bolo preukázané, že síce sa nejedná o trestný čin, respektíve prečin podľa TZ, ale mohlo by ísť o
správny delikt, pretože v konaní bolo preukázané, že žalovaný už v roku 2013, kedy ešte nemal živnosť,
zabezpečoval výkup a zber semien lesných drevín bez príslušného povolenia, hoci podľa predpisov na

to musel mať povolenie. Toto si však obstaral až potom. Súd si pripojil uvedený vyšetrovací spis a z neho
zistil tie isté skutočnosti - skutkový stav, ako je to uvedené vyššie. Žalovaný v trestnom konaní nepopieral
vyššie uvedený skutkový stav, to znamená: založenie škôlky, zber semien, výsadbu semien, pestovanie
sadeníc a ich následný predaj. Žalovaný v trestnom konaní uviedol počet lesných drevín, ktoré odpredal
cca 330 000 kusov sadeníc, taktiež potvrdil, že dal osobne žalobcovi sumu v dvoch splátkach, spolu

vo výške 5.000,- eur žalobcovi a zvyšok nie. V zmysle k výkladu Občianskeho zákonníka v Zmluve o
združení, ako aj v zmysle už existujúcej judikatúry pre zmluvu o združení je charakteristické, že ako
jedna z málo zmlúv nevyžaduje písomnú formu, ale môže byť uzavretá aj v ústnej forme a dokonca môže
vzniknúť aj konkludentnou činnosťou, t. j. spoločným konaním za dosiahnutím spoločného účelu medzi
účastníkmi združenia. Súd má za to, že v tomto spore sa jedná práve o tento tretí prípad. Vznikla zmluva

o združení, o čom svedčí spoločná činnosť strán konania, ktorej cieľom bol zber semien, výsadba,
pestovanie a následný predaj sadeníc lesných drevín - lesného reprodukčného materiálu. V konaní
je zrejmé, že žalobca na to nemal živnosť, pričom právne predpisy vyžadujú na túto činnosť živnosť,
respektíve oprávnenie a to už aj na samotné zber lesných drevín, ako aj na samotný predaj lesnýchdrevín, ako lesného reprodukčného materiálu. Toto zabezpečoval na svoje meno práve žalovaný. Je
zrejmé, že žalovaný mal v uvedenom období aj iné škôlky na svoje meno a to v I. G. E., J. F. G. E., kde
zabezpečoval takúto istú činnosť, ale sám pre seba, teda bez žalobcu. Obrana žalovaného v tom zmysle,

že nie je pasívne legitimovaný, pretože on nikdy neuzatvoril takúto zmluvu so žalobcom o združení, ani
inú zmluvu a že túto zmluvu uzatvoril so žalobcom jeho otec (otec žalovaného) a že pokiaľ on niečo so
žalobcom robil, bolo to len na žiadosť otca, nebola preukázaná a vyvracajú ju vyššie uvedené dôkazy.
Otec žalovaného ako svedok nebol vypočutý v tomto konaní a to z dôvodu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, do spisu bolo doložené žalovaným len čestného prehlásenie, ktoré bolo vydané po

dlhšej dobe od začatia súdneho sporu a teda podľa súdu je účelové, za účelom zabezpečenia obrany
žalovaného a nebolo preukázané inými dôkazmi. Súd bral pritom do úvahy, že ide o blízke osoby -
žalovaný je synom svedka - svojho otca. Naopak, tak ako je to vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaný
aktívne vyvíjal činnosť spolu so žalobcom na dosiahnutie spoločného účelu, na svoje meno vybavil
povolenia na zber semena, následne na svoje meno zaregistroval uvedenú škôlku a predovšetkým
následne priamo žalovaný na svoje meno odpredal aj sadenice z tejto lesnej škôlky v C., predovšetkým

buka a javoru na svoje meno, pričom zisk si nerozdelil so žalovaným a dal mu len sumu osobne vo
výške 5.000,- eur. Obrana žalovaného v tom zmysle, že pokiaľ je sfotený na fotkách v lesnej škôlke a
pokiaľ svedkovia a žalobca uvádzajú, že tam bol, tak to bolo len na žiadosť jeho otca, ktorý ho požiadal
o pomoc. Je zrejmé, že žalobca používal aj svoju mechanizáciu - traktor, rotavátor a iné v uvedenej
škôlke, zabezpečoval tam ženy na pletie a podobne, teda sa aktívne sám osobne zúčastňoval spoločnej

činnosti so žalobcom. Ak by súd uznal takúto obranu žalovaného, potom by bolo možné v akomkoľvek
inom spore pri zmluve o združení takýmto spôsobom sa brániť a negovať akúkoľvek vzniknutú zmluvu
o združení a po uplynutí premlčacej doby povedať, že to môj otec sa dohodol so žalobcom, alebo môj
brat sa dohodol so žalobcom, pretože ten taktiež bol v danej škôlke pomáhať.... Súd podotýka, že už v
trestnom konaní pred týmto civilným konaním žalovaný potvrdil tento skutkový stav. Pokiaľ uvádzal, že

sa so žalobcom na ničom nedohodol z kontextu výpovedi v trestnom konaní vyplýva, že tým myslel, že sa
nedohodol na žiadnom rozdelení zisku, čo však je právne irelevantné pre toto konanie, čo sa týka vzniku
a existencie združenia so žalobcom. Má to právny význam v tom, že v prípade neexistencie dohody sa
majetokzozdruženiaapodielnaziskuurčujezozákonapo1.SúdpoukazujeajnaSMSsprávydoložené
v súdnom spise, ktoré neboli popreté stranami konania, teda sa jedná o komunikáciu medzi žalobcom a

žalovaným, v ktorých žalovaný v podstate potvrdzuje, že spoločne prevádzkoval so žalobcom LŠ v C. a,
že predal časť sadeníc z nej. Uvádzal žalobcovi, že musí čakať na peniaze, pretože tieto budú vyplatené
z Európskej Únie, predovšetkým urbariátom a že potom mu ich zaplatí a podobne. Súd teda uzatvára, že
v tomto konaní je zrejmé, že zmluva o združení vznikla konkludentne spoločným konaním strán konania
zaúčelomdosiahnutiaspoločnéhoúčelu,čoodbornývýkladajudikatúravSlovenskejrepublikepripúšťa.

Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, vrátane odvolacích námietok, zmluva o združení medzi
stranami sporu bola preukázaná. Toto potvrdil aj odvolací súd, tak ako je to uvedené vyššie. Preto súd
po zrušení veci v tomto smere už nevykonával dokazovanie. V konaní nebolo sporné, že strany sporu,
ako členovia združenia nemali dohodu o deľbe majetku a zisku a preto sa zisk z predaja tovaru, v tomto
prípade sadeníc, podľa OZ delí rovným dielom, po zohľadnení preukázateľných nákladov vynaložených

stranami. Otázka nákladov bola súdmi, vrátane odvolacieho súdu vyriešená v predchádzajúcom konaní
a dokazovaní a preto súd už nepripustil po vrátení veci na súd 1. inštancie v tomto smere dokazovanie
a návrhy žalovaného zamietol a to aj z dôvodu koncentračnej zásady, zásady hospodárnosti, pretože
navrhovaní svedkovia už boli v tomto spore vypočutí na predmet konania a strany mali možnosť im klásť
otázky. Pre účely určenia výšky nároku žalobcom zažalovanej sumy, podiel na zisku z predaja sadeníc

je potrebné určiť počet a cenu sadeníc predaných žalobcom a žalovaným zo spoločnej lesnej škôlke v
C.. Táto otázka ostala medzi stranami sporná, pretože žalobca tvrdil a tvrdí, že žalovaný predal z ich LŠ
v C. celkovo okolo 330000ks sadeníc, pričom v žalobe uviedol, že žalovanému dodal v r.2016 46 000
ks sadeníc buka spolu v sume 3.680,- eur, javora 16 800 ks v sume 1.176,- eur, v roku 2017 26 3000
ks buka v sume 21.040,- eur a 2 600 ks javora v sume 182,- eur. Poukazoval pritom aj na pripojený

trestný spis, kde mal žalovaný vypovedať, že predal spolu cca 300 000 až 330 000 ks sadeníc. Následne
uviedol, že on z K. C. nepredal žiadne sadenice a všetko predal len žalovaný. Neskôr poukazoval aj
na žalovaným doložené faktúry a tvrdil, že z LŠ v C. žalovaný predal cca 330 000 ks sadeníc za cenu
49.500,- eur. Žalovaný naopak od počiatku tvrdil, že v trestnom konaní vypovedal bez dokladov a počty
sadeníc uviedol orientačne zo všetkých svojich troch evidovaných lesných škôlok, teda nielen z LŠ v

C.. Následne uviedol, že z LŠ v C. predal len sadenice lesných drevín v celkovom počte 108 600 ks za
celkovú kúpnu cenu 21.336,- eur. Ako dôkaz predložil listinné dôkazy (faktúry, sprievodné listy LRM a
Záznamy o kontrole). V zrušujúcom rozsudku súd prvej inštancie vychádzal z počtu predaných sadeníc
330 000 ks - teda z tvrdení žalobcu a to predovšetkým vzhľadom na výpoveď žalovaného v pripojenomtrestnom spise a doložené faktúry. Odvolací súd však v tejto otázke vyhovel odvolaniu žalovaného a
uviedol, že v tomto smere je odôvodnenie súdu 1.stupňa zmätočné a neodôvodnené a je potrebné sa
vysporiadať s počtom sadeníc predaných žalovaným z LŠ v C.. Po doplnení dokazovania súd ohľadom

počtu predaných sadeníc stranami sporu uzatvára : V konaní už bolo preukázané (obrana žalovaného,
žalobca to popiera), že žalobca sám odpredal z LŠ v C. najmenej 70 000 ks sadeníc za cenu 6.300,- eur,
čokonštatovalajodvolacísúd,keďvtomtosmerepovažovalodvolaniežalobcuzanedôvodné.Poukázal
však na nesprávnosť posúdenia tejto sumy, ktorú okresný súd celú odpočítal od žalovanej sumy, avšak
z tejto sumy pripadá na každého člena 1/2, teda suma 3.150,- eur, ktorú treba zohľadniť pri vyporiadaní

podielu na zisku. Konkrétne, v priebehu konania počas vykonania dokazovania súd dokazoval aj ďalšiu
obranu žalovaného a to, že potom čo on povyťahoval v tejto lesnej škôlky a odpredal lesné sadenice
v tejto lesnej škôlke, žalobcovi ostali v škôlke ešte ďalšie lesné sadenice, ktoré si však už odpredal
žalobca priamo a sám. Žalobca toto popieral. Súd za účelom dôveryhodnosti týchto tvrdení vykonal
dôkazy, pričom boli vypočutí navrhovaní svedkovia a to predovšetkým svedok L. D. a následne svedok
A. M.. Z výpovedi týchto svedkov vyplynulo, že žalobca následne skutočne osobne odpredal 70 000

kusov buka za cenu 0,09 centov za kus svedkovi A. M., pritom bol prítomný svedok L. D., ktorý pomáhal
žalobcovi vytiahnuť tieto stromčeky, previezť tieto stromčeky k A. M. a následne ich tam vyložiť. Súd
podotýka, že z výpovedi týchto dvoch svedkov, ktoré neboli žiadnym spôsobom vyvrátené vyplýva, že
skutočne žalobca odpredal 70 000 kusov stromčekov po 0,09 eur A. M., za čo dostal zaplatené od neho
v hotovosti. Súd taktiež musel brať do úvahy námietky žalobcu a to, že je divné, že svedok A. M., ktorý

mal živnosť na túto činnosť nevydal o tejto činnosti žiadne účtovné doklady, príjmový doklad, faktúra
a vyplatil takúto sumu len tak neznámej osobe, ktorú doteraz nepoznal. Taktiež súd bral do úvahy, že
naozaj je divné, že svedok A. M. následne uviedol, že hoci tieto stromčeky odkúpil za účelom ďalšieho
predaja, následne ich nepredal, lebo vraj boli v zlom stave. Súd, rovnako aj odvolací súd vyhodnotili obe
výpovede svedkov L. D. a A. M. komplexe, pričom tieto výpovede sa navzájom dopĺňajú, nevyvracajú

sa a potvrdzujú jednoducho ten fakt, že žalobca skutočne odpredal minimálne 70 000 sadeníc buka
kupujúcemu A. M. za cenu 0,09 centov za kus, t. j. v sume 6.300,- eur. V konaní bolo preukázané (obrana
žalovaného), že žalovaný sám odpredal z LŠ v C. 108 600 ks sadeníc za cenu 21.336,- eur. Žalobca,
ktorý nemal ďalšie návrhy na dokazovanie v tomto smere neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal
ním tvrdený vyšší počet predaných sadeníc cca 330 000 ks za cenu 49.500,- eur žalovaným len z LŠ

v C.. Súd po vykonanom dokazovaní vzhľadom na spornosť tvrdení strán sporu o počte sadeníc a
ich cene, tak ako je to vyššie uvedené vychádzal nakoniec z dokladov doložených žalovaným - vyššie
uvedené faktúry za predaj spolu so Sprievodným listom LRM a zo Záznamov o kontrole. A to vzhľadom
na vyššie uvedené ustanovenia Zákona o lesnom reprodukčnom materiáli č. 138/2010 Z.z., z ktorých
vyplýva, že ku každému nakladaniu zo sadenicami musí predávajúci v tomto prípade žalovaný, viesť

a pripojiť (inak predaj nie je možný) Sprievodný list reprodukčného materiálu sadeníc, ktorý obsahuje
okrem iného počty sadeníc, druh sadeníc, pôvod sadeníc, miesto vypestovania - lesnú škôlku a iné údaje
zo zákona. Z uvedených listinných dôkazov - faktúry, sprievodné listy, spolu s uvedenými Záznamami o
kontrolách, že žalovaný mal evidované spolu 3 škôlky - C., I. G. E. M. F. G. E., z ktorých v uvedenom
období predával sadenice, pričom z LŠ v C. odpredal 108 600 ks sadeníc spolu za cenu 21.336,- eur.

Táto obrana bola teda preukázaná a žalobca nepreukázal predaj sadeníc z LŠ v C. zo strany žalovaného
nad tento počet sadeníc a nad túto cenu. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že žalovaný predal z ich
LŠ v C. cca 330 000 ks sadeníc za cenu 49.500,- eur. Z tejto sumy 21.336,- eur za 108 600 ks sadeníc
z LŠ v C., pripadá na každého člena združenia 1/2, teda suma 10.668,- eur, ktorú treba zohľadniť pri
vyporiadaní podielu na zisku. Na tomto posúdení veci nič nemenia ani námietky žalobcu v poslednom

vyjadrení (bod 8.odôvodnenia), že tieto listinné dôkazy - faktúry, sprievodné listy LRM a údaje v nich
počet sadeníc, cena sadeníc, pôvod sadeníc sú nepravdivé a to z dôvodu, že ide o oficiálne doklady,
faktúry podľa zákona o účtovníctve a sprievodné listy LRM podľa vyššie uvedeného zákona , údaje z
nich potvrdil aj záznam z kontroly G. N. a predovšetkým, že žalobca sám nedoložil iné dôkazy o počte
sadeníc a ich cene predaných z LŠ v C. žalovaným v počte 330 000 ks za 49.500,-eur a žalobca nemal

ďalšie návrhy na dokazovanie. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o 330 000
ks sadeníc a sumu 49.500,- eur. V tomto súdnom spore do skončenia dokazovania bolo preukázané
(realita môže byť iná), že spolu teda strany sporu predali z LŠ v C. 178 600 ks sadeníc (žalobca 70 000
ks, žalovaný 108 600 ks) za celkovú cenu 27.636,- eur (žalobca obdržal 6.300,- eur, žalovaný 21.336,-
eur), pričom každý z členov má podľa OZ nárok na 1/2 z tejto sumy, t.j. na sumu 13.818,- eur (podiel

na zisku). V konaní bolo preukázané, že žalovaný už vyplatil žalobcovi sumu 5.000,- eur v hotovosti v
2 splátkach 2.000,- eur a 3.000,- eur, tak ako je to vyššie špecifikované. V konaní bolo preukázané, že
žalobca obdržal za 70 000 ks sadeníc sumu 6.300,- eur, tak ako je to vyššie špecifikované (od svedka
M.). Žalobca tak už disponuje sumou 11.300,-eur, ktorú súd musí pri vyporiadaní zisku v tomto konanízohľadniť a pri vyporiadaní podielu na zisku započítať. Žalobca má podľa OZ nárok na 1/2 zo zisku,
t.j. nárok na sumu 13.818,- eur a keďže už má k dispozícii sumu 11.300,- eur, má voči žalovanému
nárok na doplatenie sumy 2.518,- eur, ktorú mu súd priznal a v prevyšujúcej časti jeho žalobu zamietol,

ako nedôvodnú. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného peňažného záväzku
súd mu v súlade s § 517 OZ a vykonávacím nariadením č. 87/1995Zb., priznal aj uplatnený zákonný
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z prisúdenej sumy, avšak nie od ním požadovaného dátumu -
po zaslaní sms žalovanému, ale až deň po doručení žaloby žalovanému, t.j. 29.12.2018, čo treba brať
ako preukázaný dátum - výzvu na plnenie peňažného dlhu (žaloba a platobný rozkaz doručené dňa

28.12.2018).

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 a § 262 Civilného sporového
poriadku, keď priznal úspešnému žalovanému proti žalobcovi podľa pomeru úspechu vo veci nárok na
náhradutrovkonaniavovýške76,16%,atonazákladevýpočtu,žeúspechžalobcupredstavoval11,92%
a úspech žalovaného predstavoval 88,08%.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, ktorý vo svojom odvolaní
uviedol, že napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Ako dôvody svojho odvolania
uviedol ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku teda, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Odvolateľmalzato,žesúdprvejinštancievdôsledkujehoprocesnéhoexcesu
poškodil žalobcu, nakoľko mu svojvoľne a neodôvodnene znížil priznanú sumu a riadne a dostatočne

sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní. Písomne vyhotovenie rozhodnutia
súdu je nepreskúmateľné, pretože vôbec neobsahuje zásadné vysvetlenie skutočností podstatných pre
rozhodnutie, a to či súd prihliadol na skutočnosť, že v zápisnici o pojednávaní zo dňa 21.10.2020 na
str. 3 dole na otázku súdu žalovaný uviedol, že trvá na tom, čo vypovedal pred policajtom a čo je
vo vyšetrovacom spise, pričom na str. 3 uznesenia O. P. zo dňa 20.02.2018 v odseku opisujúcom

výpoveď žalovaného pred vyšetrovateľom sa exaktne uvádzalo, že lokalita, kde sa pestovali sadenice
sa nachádzala v C. a taktiež sa uvádzalo koľko presne sadeníc bolo vybratých žalovaným, ktoré síce
nevedel presne odhadnúť, avšak v roku 2016 a 2017 spoločne buka a javora malo byť vybraných
sadeníc v počte 330 000 kusov a tieto sadenice následne žalovaný odpredával za cenu 49.000,-
eur. Súd prvej inštancie ďalej absolútne odignoroval tiež skutočnosť, ktorá vyplýva z vykonaného

dokazovania, že žalovaný v roku 2017 nespochybňoval sms správy predloženého žalobcom, podľa
ktorých zobral k 09.05.2017 cez 30 000 kusov sadeníc a že žalovaný po tom ako prestal dvíhať telefón
žalobcovi nereagoval ani na sms zo dňa 24.07.2017 či už prišli peniaze a že kedy príde k žalobcovi
a po ďalším urgenciách žalobcu žalovaný žalobcovi oznámil, že ak sa bude správať naďalej takto,
nič nedostane a so žalobcom sa potom už vôbec nevysporiadal. Konštatovanie súdu prvej inštancie,

že žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal ním tvrdený vyšší počet predaných sadeníc
v počte 330 000 kusov za sumu 49.500,- eur žalovaným len v Lesnej škôlke v C. vyznieva potom
nepresvedčivo a nie je dostatočne odôvodnené čo je v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho
konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia tak zakladá
inú vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, lebo písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje

základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie si z vykonaného
dokazovania zároveň vytvoril nesprávny záver, ktorý vôbec nevyplýva z vykonaného dokazovania –
predloženýchfaktúrotom,ževkonaníbolopreukázané(obranažalovaného),žežalovanýsámodpredal
z Lesnej škôlky v C. 108 600 kusov sadeníc za cenu 21.336,- eur. Súd vôbec nevykonal dokazovania
oboznámením sa s obsahom predložených faktúr žalovaným. Písomné vyhotovenie rozhodnutia je aj

v tejto časti nepreskúmateľné, pretože vôbec neobsahuje základné vysvetlenie skutočností podstatných
prerozhodnutiesúdu,atočipredloženéfaktúryžalovanýmspolusosprievodnýmilistamireprodukčného
materiálu lesných drevín, v ktorých sú uvedené kódy – čísla rastlinného pasu obsahovo potvrdzujú
respektíve vysvetľujú, ktoré z predmetných faktúr by mali byť údajne faktúrami za sadenice z Lesnej
škôlky v C., a to z dôvodu, že uvedené kódy – čísla rastlinného pasu v sprievodných listoch k jednotlivým

faktúram neboli pridelené iba k parcele č. XXXX/X M. XXXX/X registra „C“ v k.ú. C., ale rovnaký kód
(kód B. M.) bol pridelený aj na parcelu č. XXXX D. Q. X F. G. M. D. (R.) nebol pridelený k parcele
č. XXXX/X M. XXXX/X registra „C“ v k.ú. C., ale bol pridelený k parcele č. XXXX D. Q. X F. G.
a k parcele č. XXXX/X D. Q. X F. G.. Súd prvej inštancie tak absolútne odignoroval a v odôvodnenívôbec nereagoval na zásadnú relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú
žalobcom v podaní z 25.08.2023, že v žiadnej faktúre ani v súvisiacich sprievodných listoch pri kódoch –
čísla rastlinného pasu nie je exaktne uvedené, že ide o sadenice zo C.. Súd prvej inštancie tak absolútne

odignoroval, že žalovaný účelovo predložil presný počet faktúr a súvisiacich sprievodných listov, ktoré
všetky ani nesúvisia s prejednávanou vecou, ktoré majú slúžiť iba na preukázanie jeho vyfabulovaného
a žiadnymi dôkazmi nepreukázaného tvrdenia, že z lesnej škôlky na parcele č. XXXX/X M. XXXX/X
registra „C“ v k.ú. C. predal presne iba 108 000 kusov sadeníc za celkovú utrženú kúpnu cenu iba
vo výške 21.336,- eur. Účelovo predložené faktúry žalovaným obsahovo všetky vôbec nepotvrdzujú

respektíve nevysvetľujú, ktoré z predmetných faktúr by mali byť údajne faktúrami za sadenice z Lesnej
škôlky v C.. Žalobca laicky dodáva, že žalovaný si iba dopasoval a vybral konkrétne faktúry, aby mu
sedeli čísla, o ktorých hovorí. Obranu žalovaného v podobe predkladania faktúr a súvisiacich listov
s vysvetleniami nemožno považovať za účinnú a žalovaný preto neuniesol dôkazné bremeno svojich
účelových spochybňujúcich tvrdení. Zároveň súd prvej inštancie absolútne odignoroval a neodôvodnil
rozdielnosť posúdenia a úvah pri relevantných námietkach súvisiacich s predmetom súdnej ochrany

prednesených žalobcom a žalovaným, keď u žalobcu mal za preukázané, že žalobca odpredal 70 000
kusov stromčekov po 0,09 eura A. M. bez sprievodných listov o lesnom reprodukčnom materiály a takýto
predaj bol u žalobcu podľa súdu možný, za čo mal dostať zaplatené údajne dokonca v hotovosti
6.300,- eur bez akýchkoľvek účtovných dokladov a u žalovaného mal úplne opačne za preukázané,
že celkový počet predaných stromčekov žalovaným bol iba 108 600 kusov a nemohol predať viac za

celkovú kúpnu cenu 21.336,- eur, pretože žalovaný ako dôkaz predložil listinné dôkazy, a to faktúry,
sprievodnélistyLRMazáznamyokontroleavzhľadomnavyššieuvedenéustanoveniaZákonaolesnom
reprodukčnom materiály č. 138/2010 Z.z., z ktorých vyplýva, že ku každému nakladaniu so sadenicami
musí predávajúci v tomto prípade žalovaný uviesť a pripojiť (inak predaj nie je možný) sprievodný list
reprodukčného materiálu sadeníc, ktorý obsahuje okrem iného počty sadeníc, druh sadeníc, pôvod

sadeníc, miesto vypestovania – lesnú škôlku a iné údaje zo zákona. Súd vôbec nezdôvodnil odlišnosť
úvah prečo bol u žalobcu predaj možný aj bez sprievodných listov o lesnom reprodukčnom materiály
a u žalovaného nie, lebo to nepripúšťa Zákon o lesnom reprodukčnom materiály č. 138/2010 Z.z.. V tejto
súvislosti chcel odvolateľ poukázať aj na skutočnosť, že súd v odôvodnení rozsudku vôbec nereagoval
na zásadnú a relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenou žalobcom

v podaní z 25.08.2023, že žalovaný účelovo predložil presný počet faktúr a súvisiacich sprievodných
listov, čo ale nedokazuje koľko ich celkovo spolu predal a za akú celkovú spolucenu aj bez sprievodných
listov o lesnom reprodukčnom materiály keď súd takú možnosť pripustil u samotného žalobcu. Odvolateľ
tak tvrdí, že rozhodnutie súdu z týchto pohľadov nie je presvedčivé a dostatočne odôvodnené, čo
je v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého

procesu.

8. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že má za to, že sumu vo výške
21.118,- eur s príslušenstvom, ktorú žalobca uviedol vo svojej žalobe a návrhu na vydanie platobného
rozkazu počas celého dlhého súdneho konania nijakým spôsobom okrem vlastného tvrdenia nevedel

ničím preukázať. Počas celého sporového súdneho konania sa žalobca správal pasívne. Sám okrem
neurčitých sms správ nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by reálne preukazoval to, že má na
predmetnú sumu nárok. Poukazoval iba na listinné dôkazy, ktoré doložil do konania žalovaný, a to
v tom zmysle, že na nich poukazoval iba v tej miere ako mu to vyhovovalo. Taktiež iba poukazoval na
listinné dôkazy z trestného konania, ktoré viedla polícia, ale ktoré neboli úplne identické s predmetom

tohto súdneho sporu. Skutočnosti, že žalobca s vehementne odvoláva na výpoveď žalovaného pred
policajtom,ktorájevpredmetnomkonaníibalistinnýmdôkazomžalovanýuviedol,ževosvojejprocesnej
výpovedi pred súdom ako aj vo svojich vyjadreniach uviedol, že v trestnom konaní toho času vypovedal
bez dokladov a počty sadeníc uviedol orientačne zo všetkých svojich troch evidovaných lesných škôlok
a nielen z Lesnej škôlky v C.. Tiež uviedol, že z Lesnej škôlky v C. predal len sadenice lesných

drevín v celkovom počte 108 600 kusov za celkovú kúpnu cenu 21.336,- eur. Z toho jednoznačne
vyplýva, že žalobca v rámci skoro päťročného súdneho konania dôkazné bremeno ohľadom výšky
svojej nárokovej sumy neuniesol. Žalovaný naopak pri svojej procesnej obrane uviedol v predošlých
písomných vyjadreniach z 28.07.2023 a 15.11.2023, že z Lesnej škôlky v k.ú. C. žalovaný predal
iba 108 600 kusov sadeníc za celkovú kúpnu cenu 21.336,- eur, čo aj doložil príslušnými dokladmi

a ďalšími vyjadreniami. Žiadna dohoda medzi žalobcom a žalovaným ohľadom nákladov na združenie
nevznikla teda každý z nich mal prispievať na združenie rovnakým dielom. Z doterajšieho dokazovania
najmä z písomných vyjadrení z 28.07.2023 a 15.11.2023 a doložených dokladov vyplýva, že žalovaný
poskytol ďaleko vyššie hodnoty v podobe peňazí, materiálu a práce ako žalobca. Celkovo tak žalovanýposkytolviacako10.000,-eur.Hodnoty,ktoréposkytolžalovanýďalekopresahujú50%všetkýchhodnôt,
ktoré boli do predmetného združenia poskytnuté. Zároveň poukázal aj na určitú morálnu stránku veci
a teda, že žalobca na predmetnú činnosť nemal žiadne oprávnenie a do celého podnikania vložil iba

prenajatý pozemok, svoju prácu a prácu svojej rodiny, čo ale na celkovej tam vynaloženej fyzickej práce
predstavovalo iba malý zlomok. Všetko ostatné v podobe sadeníc, techniky, pracovníkov zabezpečoval
žalovaný, ktorý mal na predmetnú činnosť oprávnenie a aj skúsenosti, lebo vlastnil ďalšie lesné škôlky.
Tedajemožnépredpokladať,žeakbysadetailnezohľadnilivšetkynákladyobidvochstrán,takbymožno
žalobca nemal ani nárok na sumu 2.518,- eur, ktorá mu bola priznaná súdom. K tvrdeniu odvolateľa,

že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní, samotný
žalovaný nesúhlasí, nakoľko má za to, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku podrobne odôvodnil
na základe čoho rozhodol, a to presnejšie v bodoch 22 až 26 jeho odôvodnenia. Taktiež tu podrobne
vysvetlil svoje argumenty, na základe ktorých rozhodol o výške nároku žalobcu. Taktiež mal žalovaný za
to, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci.

9. Následne predložil žalobca odvolaciu repliku, v ktorej uvádzal rovnaké skutočnosti ako v podanom
odvolaní, keď poukazoval na samotný vyšetrovací spis a uznesenie O. P. zo dňa 20.02.2018, kde
vypovedal samotný žalovaný o predaji a pestovaní sadeníc a naďalej poukazoval na skutočnosť, že
žalovaný iba účelovo predložil presný počet faktúr a súvisiacich sprievodných listov, ktoré všetky ani
nesúvisia s prejednávanou vecou a ktoré mali slúžiť iba na preukázanie jeho vyfabulovaného a žiadnymi

dôkazmi nepreukázaného tvrdenia, že z Lesnej škôlky v C. predal presne iba 108 000 kusov sadeníc
za 21.336,- eur. Ohľadne sms komunikácie medzi sporovými stranami odvolateľ v replike uviedol, že
z tohto pohľadu sms správy zapadajú do komplexného kontextu tvrdeného žalobcom čo potvrdil aj
odvolací súd. Ohľadne námietky k nákladom na výsadbu a udržiavanie drevín až do ich predaja podľa
názoru odvolateľa uvedenú námietku už vyriešil odvolací Krajský súd v Prešove vo svojom zrušovacom

uznesení sp.zn. 6Co/1/2023-640 zo dňa 18.05.2023 v bode 16 a na str. 20 rozhodnutia krajského súdu,
ktorú tento súd doslovne hodnotí ako nedôvodnú, keďže uvádza tak ako súd prvej inštancie, že na
základe zákona obaja členovia združenia, ktoré vzniklo na základe zmluvy o združení sa podieľajú na
nákladoch i predaji a ziskoch spoločným a rovnakým dielom.

10. Následne žalovaný využil možnosť podania odvolacej dupliky, v ktorej uviedol, že s predmetným
vyjadrením odvolateľa zo dňa 06.06.2024 v celom rozsahu nesúhlasí. Odvolateľ opakuje zase svoje
tvrdenia, ktoré uviedol v odvolaní a zasa sa odvoláva hlavne na veci zabezpečené v rámci trestného
konania, ktoré nie je totožné s týmto konaním. K tomu a k ďalším jeho argumentom už podrobne sa
vyjadril vo svojom predošlom vyjadrení, kde uviedol svoje argumenty, na ktorých zotrváva a nemá

význam ich opakovať aj vzhľadom na ďalšie pravdepodobné vyjadrenie protistrany, ktoré by následne
iba bezdôvodne predlžovalo už aj tak dlhé súdne konanie. Má za to, že súdne konanie bolo dostatočne
rozsiahle a trvalo dostatočne dlho na zistenie skutkového stavu veci. Môže iba zopakovať, že v plnom
rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie sp.zn. 21C/42/2018-738 zo dňa 15.04.2024
a tento navrhuje odvolacím súdom v celom rozsahu potvrdiť.

11. Sporové strany po replike a duplike nevyužili možnosť ďalších písomných vyjadrení.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou

osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,

§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je
v celom rozsahu nedôvodné.13. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu odvolací
súd uvádza nasledovné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

16. Súd prvej inštancie zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností
prijal vecne správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu, na neho zároveň poukazuje podľa § 387 ods.
2 CSP. Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia
nižšieho súdu vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle vs. Fínsko z 19.12.1997 č.20772/92. Na
zvýraznenie presvedčivosti napadnutého rozsudku a v odpovedi na sporovými stranami uplatnené

odvolacie námietky odvolací súd uvádza nasledovné.

17.Kodvolacejnámietke,žerozsudoktrpínedostatkomriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniapodľa
ust.§365ods.1CSPpísm.b),pričomjenedostatočneodôvodnený,nezrozumiteľnýanepreskúmateľný,
odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne

požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno konštatovať, že tento súd vydal rozhodnutie,
ktoré spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho

dôvodu nedošlo. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa strana žalobcu
domáhala, aké skutočnosti tvrdila, a aké dôkazné prostriedky označila, riadne sa zaoberal vyjadreniami
žalovanej strany a prostriedkami jej procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové
tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných skutkových
okolnostípreukázanéboliaktorénie.Odvolacísúdvtomtopoukazujenaskutočnosť,žedoodôvodnenia

súduprvejinštanciejepotrebnézahrnúťibarozhodnéskutkovéokolnostitak,abyrozsudokneobsahoval
nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal vyhodnotením dôkaznej
situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj riadne opísanie
úvahy súdu prvej inštancie pri ich hodnotení. Aj táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
má logickú postupnosť. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má riadne

uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd
podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd
prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil, ktoré zo skutkových
zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

18. K námietke nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/
CSP odvolací súd poznamenáva, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno
zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý
a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na

riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvekčiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu. Avšak o naplnenie
odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup
súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,

že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené
v kontexte celého konania. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Podľa

ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a
zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími
argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto
argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces.
Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie

spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva
strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá
všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu.

Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa
strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada

zakladá prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03). Právo na spravodlivý proces
je porušené aj v takom prípade ak rozhodnutie súdu nie je riadne odôvodnené (viď rozhodnutia NSSR

5Cdo/57/2019,2Cdo/100/2018,4Cdo/3/2019,4Cdo/125/2019,4Cdo/120/2019,1Obdo/7/2018aÚSSR
III ÚS 559/2018, II ÚS 120/2020, I ÚS 235/2020). Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže
po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebolo odvolacím súdom zistené porušenie
žiadnehočiastkovéhoprocesnéhoprávaodvolateľa,ktorébyodôvodňovalozáverotom,žecelékonanie
sa javí ako nespravodlivé.

19. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie
predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2
CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné

pod ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto odvolacia
námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebola
odvolacím súdom zistená iná vada v konaní, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, pričom túto odvolateľ v podanom odvolaní ani nijako bližšie nekonkretizoval. Zostala teda iba
v podobe všeobecne formulovaného odvolacieho dôvodu, ktorý nebolo možné bližšie odvolacím súdom

preskúmať.

20. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1
CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam

dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu
právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne
zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože jezákladným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR

sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí

jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie
listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými

stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť
dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

21. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu

tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd
za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade
súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým
je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako

ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v
rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

22. S ohľadom na obsah podaného odvolania zo strany žalobcu odvolací súd sumarizuje, že
v predmetnom odvolaní sa nachádzali štyri zásadné odvolacie námietky. Prvá odvolacia námietka

spočívala v skutočnosti, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, pretože vôbec
neobsahuje zásadné vysvetlenie skutočností podstatných pre rozhodnutie a súd v odôvodnení vôbec
nereagoval na zásadnú relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú
žalobcom, a preto je potrebné tento nedostatok odôvodnenia rozhodnutia považovať za prejav
arbitrárnosti a svojvoľnosti. Druhá odvolacia námietka žalobcu spočívala v skutočnosti, že súd prvej

inštancie vôbec nezohľadnil výpoveď žalovaného v trestnom konaní (vyšetrovací spis č.: Q.:O./XX-
XXX-XX-XXXX, vyšetrovací spis je pripojený k predmetnému súdnemu spisu) a taktiež, že súd prvej
inštanciepatričnenezohľadnil„smskomunikáciu“medzisporovýmistranami,ktorásatýkalaúhradydlhu.
Treťou odvolacou námietkou žalobcu bola skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal
so skutočnosťou, že žalobca spochybňoval faktúry na 108 600 kusov sadeníc za 21.336,- eur z dôvodu,

že „uvedené kódy – čísla rastlinného pasu“ v sprievodných listoch k jednotlivým faktúram boli pridelené
tak pre k.ú. C. (Lesná škôlka v C.) ako aj pre k.ú. F. G. E. (Lesná škôlka v F. G. E.) čo malo za
následok, že žalovaný účelovo predkladal faktúry tak, aby preukázal predaj presne 108 600 kusov
stromčekov v K. S. J. C., kde v zásade „dopasoval“ faktúry tak, aby mu sedeli ním tvrdené čísla, čo súd
prvej inštancie bez zásadného vyhodnotenia dôkazov prijal ako konečný záver, pričom ohľadne tejto

skutočnosti nezohľadnil skutkovú a právnu argumentáciu žalobcu. Štvrtá odvolacia námietka žalobcu
v podanom odvolaní spočívala v skutočnosti, že súd prvej inštancie u žalobcu zarátal 70 000 kusov
stromčekov predaných aj bez dokladov a faktúr v hodnote 6.300,- eur, pričom u žalovaného zarátal
len 108 600 kusov, na ktoré boli doklady a faktúry, pričom zvyšok predaných stromčekov bez dokladova faktúr nezarátal, a to na rozdiel od samotného žalobcu, kde tieto stromčeky v počte 70 000 kusov boli
zarátavané aj bez dokladov a faktúr pri vykonanom predaji.

23. K prvej odvolacej námietke žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňalo
všetkypredpokladystanovenéCivilnýmsporovýmporiadkomnavypracovanieodôvodneniarozhodnutia
súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 220 Civilného sporového poriadku (viď odsek č. 17 tohto
rozhodnutia). Zároveň je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahovalo zásadné
vysvetlenia skutočností potrebných pre rozhodnutie vo veci ako aj skutočností, na ktoré súd prvej

inštancie prihliadol či neprihliadol, spolu s uvedením konkrétnych dôvodov. Uvedené skutočnosti súd
prvejinštancieriadnevysvetlilanimisazaoberalvodstavcič.20,21,22,23,24,25,26a27odôvodnenia
svojho rozhodnutia. Uvedená námietka ohľadne nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie vznesená žalobcom je tak plne nedôvodná.

24. K druhému odvolaciemu dôvodu žalobcu odvolací súd uvádza, že poukazuje najmä na svoje

rozhodnutie č.k. 6Co/1/2023-640 zo dňa 18.05.2023, kde sa druhou odvolacou námietkou týkajúcou
sa procesu dokazovania žalobcom uplatneného nároku cez sms komunikáciu a výpoveď žalovaného
v trestnom konaní podrobne zaoberá. Vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí č.k. 6Co/1/2023-640
zo dňa 18.05.2023 sa podrobne odvolací súd vyjadril k všetkým pôvodným odvolacím námietkam
oboch strán sporu (ktoré sa čiastočne prelínajú/splývajú s aktuálne uplatňovanými) a poukazuje

na neho. Aj v zmysle uvedených skutočností, ktoré odvolací súd uvádzal vo svojom rozhodnutí
6Co/1/2023-640 je potrebné opätovne konštatovať, že samotná „sms komunikácia“ medzi žalobcom
a žalovaným nepotvrdzovala v zásade konkrétnu výšku dlžnej sumy ani konkrétny počet odpredaných
sadeníc stromčekov. Jedinou skutočnosťou, ktorá vyplynula v rámci dokazovania prostredníctvom „sms
komunikácie“jemožnévyvodiťtúskutočnosť,ženazákladetejtokomunikáciabolopreukázané,žedošlo

k spoločnému hospodáreniu medzi sporovými stranami a tým k správnemu hmotnoprávnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie. Touto komunikáciou však nebola preukázaná konkrétna výška dlžnej sumy
žalovaného voči žalobcovi. Rovnako tak z výpovede žalovaného v trestnom konaní vyplýva, že žalovaný
v pozícií svedka vypovedal, v kontexte obsahu celej výpovede, ohľadne celého svojho podnikania
z toho pohľadu, že podnikal až v troch lesných škôlkach, pričom žalovaný počas svojej výpovede pred

vyšetrovateľom opisoval okrem svojho podnikania, aj spoločné hospodárenie so žalobcom. Uvedená
výpoveď žalovaného v trestnom konaní tak obsahuje uvádzanie skutočností tak ohľadne rozsiahlej
podnikateľskej činnosti žalovaného v danom obore ako aj opis podnikateľskej činnosti, ktorú vykonával
so žalobcom v spoločnej lesnej škôlke. Uvádzanie číselných údajov v rámci podnikania vyplývajúcich
z predmetnej výpovede žalovaného ako svedka v trestnom konaní tak nepreukazuje, že by tento

vypovedal o presnom počte sadeníc stromčekov predávaných výlučne zo spoločného podnikania
v Lesnej škôlke v C.. Uvedený dôkazný prostriedok tak v tomto konaní opätovne preukazuje iba spoločné
hospodárenie, avšak nepreukazuje konkrétnu výšku dlžnej sumy ani konkrétny počet stromčekov
sadeníc, ktoré by vyplývali z predaja týchto sadeníc výlučne z Lesnej škôlky v C..

25. K tretej odvolacej námietke žalobcu spočívajúcej v odvolacom tvrdení o „účelovom predkladaní
faktúr/dopasovaní faktúr“ zo strany žalovaného odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia nie sú spôsobilé
zvrátiť a ani spochybniť závery súdu prvej inštancie. Spoločné identifikačné znaky „kódov – čísel
rastlinného porastu“ pre škôlky v Snine a v Dlhom nad Cirochou nie sú spôsobilé privodiť pre žalobcu
priaznivejší výsledok v spore, keď sám žalobca neuniesol dôkazné bremeno nad 108 600 kusov sadeníc

stromčekov, ktoré vyplývajú z faktúr predložených žalovaným. K uvedenému záveru dospel odvolací
súd na základe skutočnosti, že všetky „zameniteľné“ sadeničky stromčekov boli započítané súdom prvej
inštancie v prospech žalobcu a zároveň v neprospech žalovaného. Zameniteľnosť označenia sadeníc
stromčekov by ako odvolacia námietka žalobcu obstála len za tej podmienky, ak by časť z nich nebola
zarátaná súdom prvej inštancie v prospech žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie

však vyplýva, že v prospech žalobcu v rámci ním uplatneného finančného nároku boli zarátané všetky
„zameniteľne označené sadeničky stromčekov“.

26. K štvrtej odvolacej námietke žalobcu o rozdielnom prístupe k „započítaniu“ predaja sadeníc
stromčekov bez faktúr a dodacích listov pre tú ktorú stranu sporu je zrejmý zo samotného výsledku

vykonaného dokazovania ako aj z odôvodnenia súdu prvej inštancie. Z pohľadu odvolacieho súdu,
súd prvej inštancie došiel k logickým záverom v rámci skutkového a právneho posúdenia veci,
keď u žalovaného súd prvej inštancie „nezarátal“ do dlžnej sumy žalobcom skutkovo tvrdený počet
stromčekov (330 000 ks sadeníc), keďže nad faktúry doložené samotným žalovaným (108 600 kusovsadeníc) žalobca neuniesol dôkazné bremeno o predaji ďalších stromčekov bez vystavovania faktúr
a dodacích listov. Práve naopak, u žalobcu súd prvej inštancie správne „zarátal“ do počtu odpredaných
sadeníc stromčekov sumu 6.300,- eur bez predloženia faktúr a dodacích listov, keďže túto sumu

preukázali dvaja súdom vypočutí svedkovia. Svedkovia D. a M. spoločne potvrdili odpredaj stromčekov
žalobcom v hodnote 6.300,- eur. K rozpornosti výpovedí svedkov a zarátaniu sumy 6.300,- eur
v neprospech žalobcu odvolací súd uvádza, že s touto skutočnosťou sa argumentačne vysporiadal už
vo svojom predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí 6Co/1/2023-640 a poukazuje na neho.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené tak odvolací súd všetky štyri odvolacie námietky žalobcu považoval
za nedôvodné, a to v súhrne poukazujúc na tú skutočnosť, že žalobca v súdnom konaní pred súdom
prvej inštancie na základe predkladaných dôkazov nepreukázal v rámci unesenia dôkazného bremena
z pozície žalobcu vyšší odpredaj stromčekov zo strany žalovaného ako v počte 108 600 kusov sadeníc
stromčekov. Zároveň súd prvej inštancie pri započítaní jednotlivých súm v tomto prípade správne
vyhodnotil skutočnosti preukázané stranami sporu do skončenia dokazovania, a to skutočnosť, že strany

sporu predali z Lesnej škôlky v C. 178 600 kusov sadeníc, z toho žalobca 70 000 kusov a žalovaný
108 600 kusov za celkovú sumu 27.636,- eur, pričom z tejto sumy žalobca obdržal 6.300,- eur a žalovaný
21.336,- eur. Správne taktiež súd prvej inštancie uzavrel, že každý z členov mal podľa ním uvedených
ustanoveníObčianskehozákonníkanárokna1/2ztejtosumytedakonkrétnenasumu13.818,-eur,ktorá
tvorila 1/2 podielu na zisku pre každú zo sporových strán. Keďže v konaní pred súdom prvej inštancie

zároveň bolo preukázané, že žalovaný už vyplatil žalobcovi sumu 5.000,- eur v hotovosti, a to v dvoch
splátkach 2.000,- eur a 3.000,- eur, čo oboma sporovými stranami nebolo rozporované a zároveň, že
žalobca obdržal za predaj 70 000 kusov sadeníc sumu 6.300,- eur, žalobca tak už disponuje sumou
11.300,- eur, ktorú bolo nutné pred súdom prvej inštancie zohľadniť a túto aj pri spoločnom vysporiadaní
podielov na zisku započítať. Správne tak na záver konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca má v rámci

spoločného podnikania nárok na 1/2 zo zisku teda nárok na sumu 13.818,- eur a keďže už zo spoločného
hospodárenia získal (mu bolo vyplatené) sumu vo výške 11.300,- eur má voči žalovanému nárok na
doplatenie zostatkovej sumy vo výške 2.518,- eur. Preto v prevyšujúcej časti nároku žalobcu bolo
potrebné zamietnuť ako nedôvodný. Čo sa týka príslušenstva pohľadávky, sporové strany voči nemu
konkrétne odvolacie námietky nevzniesli. Rovnako tak zo strany súdu prvej inštancie došlo k správnemu

vypočítaniunárokunanáhradutrovkonania,ktorábolapriznanáúspešnémužalovanémuprotižalobcovi
v pomere úspechu vo veci, a to vo výške 76,16% a to po výpočte tohto percentuálneho nároku ako tzv.
„čistého úspechu žalovaného“.

28. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou

proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným okrajovým dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie
v merite veci bez významu.

29. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo (aj s ohľadom na prvotné zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, jeho inštruktívne
odôvodnenie, ako aj právne závery v tomto rozhodnutí uvedené) preto dospel k záveru o nenaplnení
odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP namietaných žalobcom
z dôvodu, ktorého stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie rozsudok súdu
prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255
ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému odvolací súd
priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, keďžev odvolacom konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by nebolo dôvodné žalovanému priznať náhradu odvolacích trov neboli v okolnostiach prípadu
vzhliadnuté.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady všetkých priznaných trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).