Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 71Ek/538/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124256112
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124256112.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávnených: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/
XXX, XXX XX C. - D., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XXX, XXX XX C. - D., obaja v
zastúpení zákonným zástupcom: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XXX, XXX XX C. - D.,
právne zast.: JUDr. Ing. Darina Králiková, advokát so sídlom Námestie Štefana Moysesa 17/A, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 43 266 797, proti povinnému: C. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/

XXX, XXX XX C. - D., zastúpenému: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Skuteckého 33, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, o vymoženie zameškaného a bežného výživného, vedenej súdnym
exekútorom: JUDr. Bronislava Pračková, so sídlom exekútorského úradu ul. Cyrila a Metoda 22, 965
01 Žiar n/Hronom, IČO: 37 889 125, pod sp. zn. 244EX 450/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/538/2024 zo dňa 18.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/538/2024 zo dňa

18. 10. 2024 z a m i e t a .

II. Oprávnení n e m a j ú nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/538/2024 zo dňa 18. 10. 2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 71Ek/538/2024 zo dňa 18.10.2024

návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, keď dospel k záveru, že exekučné konanie sa začalo
v čase, kedy dlh na výživnom existoval. Exekúcia bola začatá až po tom, ako dlh na výživnom bol
povinnou osobou uhradený, uvedené však nezakladá dôvodnosť zastavenia exekúcie, a preto bol návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý. Zároveň bol povinný zaviazaný nahradiť oprávneným
trovy exekúcie vzniknuté s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
2. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie podal povinný včas sťažnosť,

ktorú odôvodnil predovšetkým tým, cit.: „Uvádzame, že súd rozhodol nesprávne, keď tento stotožnil
pojmy „exekučné konanie“ a „exekúcia“, a to napriek tomu, že tieto majú iné právne dôsledky. Samotné
konanie sa síce začína doručením návrhu, ale do doručenia poverenia sa nejedná o samotnú exekúciu,
ktorá sa začína až týmto momentom. O tom, že úhrada povinného bola vykonaná v čase, keď na súd bol
podaný návrh na vykonanie exekúcie povinný nemal a nemohol mať vedomosť, nakoľko do doručenia
poverenia ani nie je účastníkom exekučného konania. Úhradu povinného však nemožno považovať za

vymoženie pohľadávky, nakoľko pohľadávku možno vymôcť len v exekúcii (v celom texte Exekučného
poriadku nie je zmienka o tom, že by sa jednalo o vymoženie v exekučnom konaní, ale vždy je použité
slovo v exekúcii). Exekúcia však začala dávno po vykonaní úhrady zo strany povinného (ktorý v čase
úhradynebolúčastníkomkonania).Tým,žeoprávneníúhradunárokuneoznámilispôsobili,žepoverenie
bolo vydané na pohľadávku, ktorá v čase vydania poverenia neexistovala, nakoľko zanikla splnením.“.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti
ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Po preskúmaní sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k záveru,

že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia
vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného
skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený.
Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2
Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza

dôvody, pre ktoré považuje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu povinného na zastavenie exekúcie za
správne, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.
5. Podstatou podaného návrhu na zastavenie exekúcie je skutočnosť, že povinný splnil dlh na
vyživovacej povinnosti po začatí exekučného konania, keď o podanom návrhu na vykonanie exekúcie
nemal vedomosť, a pred začatím exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdu dňa 19.

03. 2024 a v ktorom oprávnení uviedli dlh na zameškanom výživnom spolu vo výške 3900,00 eur za
obdobie od 15. 03. 2023 do 15. 03. 2024. Súd, po opätovných opravných návrhoch, vydal dňa 20.
06. 2024 poverenie na vykonanie exekúcie, v ktorom zameškané výživné predstavovalo 3600,00 eur.
V uvedený deň bolo Poverenie na vykonanie exekúcie doručené aj súdnemu exekútorovi, exekúcia
tak začala dňa 20. 06. 2024. Z tvrdení oprávneného a povinného je zrejmé, že v čase podania

návrhu na vykonanie exekúcie (19. 03. 2024) mal povinný dlh na výživnom voči oprávneným vo
výške 3 600,00 eur, ktorý bol uhradený najskôr dňa 30. 03. 2024, pripísaním na účet oprávnených.
Exekučné konanie tak bolo začaté dôvodne, keď v čase začatia exekučného konania dlh na výživnom
trval. Následné správanie povinného, ktorý dlžnú sumu uhradil po začatí exekučného konania, no ešte
pred začatím exekúcie (pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), nie

je dôvodom zastavenia exekúcie. K tvrdeniu povinného, že dobrovoľne uhradil oprávnenému dlžné
výživné, hoci nemal vedomosť o exekučnom konaní súd uvádza, že výživné neplnil riadne, keď výživné
nebolo uhradené oprávneným včas, a preto je spravodlivé aby znášal náklady oprávnených spojených
s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré by inak neboli vznikli (ak by povinný splnil dlh včas).
O plneniach uskutočnených povinným po začatí exekučného konania, pred doručením upovedomenia

o začatí exekúcie, je oprávnený bezodkladne povinný informovať súdneho exekútora podľa § 61f
ods. 2 Exekučného poriadku. Rovnako tak, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie,
súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie podľa § 61o Exekučného poriadku. Povinný
sa domáha zastavenia exekúcie v celom rozsahu z dôvodu uskutočnených plnení vykonaných po
začatí exekučného konania, pred začatím exekúcie. Netvrdí však, že by uhradil aj trovy exekúcie

oprávnených, ktoré im vznikli podaním návrhu na vykonanie exekúcie, keď je nepochybné, že v čase
podania návrhu povinný bol v omeškaní s plnením vyživovacej povinnosti. Rovnako tak exekučný
súd postupoval pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie správne, keď nedisponoval vedomosťou
o úhradách vykonaných povinným po začatí exekučného konania, pred začatím exekúcie. Povinnosť
informovať o uvedených úhradách zaťažuje oprávnených, nie exekučný súd. V prípade porušenia

povinnosti oprávnenými informovať súdneho exekútora podľa § 61f ods. 2 Exekučného poriadku
oprijatýchúhradáchsavystavujúnebezpečenstvunásledkovvpodobezachovanejmožnostipovinného,
vyžadovať uvedené úhrady späť, resp. domáhania sa všetkých nákladov, ktoré povinnému vznikli.
Dôvod zastavenia exekúcie však nie je daný v prípade, ak povinný plní dlh po začatí exekučného
konania, pred začatím exekúcie. Uvedené zohľadňuje súdny exekútor, ktorý dlh v uvedenom rozsahu

nevymáha, pokiaľ mu je oprávneným uvedený. Pokiaľ povinný uvádza, cit.: „...tým, že oprávnení úhradu
nároku neoznámili spôsobili, že poverenie bolo vydané na pohľadávku, ktorá v čase vydania poverenia
neexistovala, nakoľko zanikla splnením“, s uvedeným sa možno stotožniť, no uvedené nezakladá dôvod
zastavenia exekúcie v celom rozsahu, ako sa domáha povinný ním podaným návrhom na zastavenie
exekúcie. Exekučný súd môže zastaviť exekúciu len v celom rozsahu, prípadne, ak exekučné konanie

nezačalo dôvodne v celom rozsahu aj v časti, ale musí ísť o okolnosť, ktorá ku dňu podania návrhu na
vykonanie exekúcie nebola oprávneným zohľadnená. V danom prípade však nebol spor o tom, či v čase
doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu dlh povinného na výživnom trval (tento trval a uvedené
povinný nespochybňuje), ale spor o tom, že po začatí exekučného konania bola časť dlhu uhradená.
Uvedené úhrady však už zohľadňuje, v súčinnosti s oprávneným súdny exekútor a tieto úhrady nie sú

dôvodom, aby exekučný súd zastavoval exekúciu v celom rozsahu.
6. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného
poriadku sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/538/2024
zo dňa 18. 10. 2024 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď dospel k záveru, že exekučnékonanie bolo začaté dňa 19. 03. 2024 dôvodne, dlh povinný uhradil oprávnenému až najskôr dňa 30.
03. 2024, a preto je vedená dôvodne na vymoženie trov exekúcie oprávnených vzniknutých s podaným
návrhom na vykonanie exekúcie a tiež na vymoženie výživného, ktoré nebolo uhradené riadne a včas,

a ktorý by podaný nebol, ak by povinný plnil vyživovaciu povinnosť oprávneným včas a riadne, a preto
bol daný dôvod na zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
7. Vzhľadom na zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie bol správny aj záver o nároku
oprávnených na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 79,29 eura, ktoré oprávneným vznikli
v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

8. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa § 262 ods.
2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o povinným podanej
sťažnosti úspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď v súvislosti s podanou sťažnosťou
povinného mu žiadne náklady nevznikli a o podanej sťažnosti ani nemal vedomosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).