Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824200289
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8824200289.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Silverside

Financial services, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09,
Slovenská republika, IČO: 51 179 172, zastúpený VIVID LEGAL, s. r. o. so sídlom Plynárenská 7/A, 821
09Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:36807915,protiprotižalovaným:1.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. XXXX XXXX/X, XXX XX C. D. E., 2. F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXXX
XXXX/X, XXX XX C. D. E., obaja žalovaní zastúpení Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom so sídlom
Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, o zaplatenie istiny 5.232,10 eur s príslušenstvom
a o zaplatenie zmluvnej pokuty 808,62 eur, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 808,58 eur.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1393,83 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1393,83 eur od 1.10.2022 do zaplatenia, a to všetko
im povoľuje uhradiť v 70,- eurových mesačných splátkach, splatných vždy každého 25-teho dňa toho,
ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami straty
výhody splátok.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66% s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

5Csp/13/2024
1. Pôvodný žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade

zaplatenia istiny vo výške: 5232,10 eur, zmluvných úrokov vo výške: 2251,36 eur, zmluvnej pokuty vo
výške: 808,62 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške: 5 % p.a. zo sumy vo výške 4844,97 eur
od 01.10.2022 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške: 5 % p.a. zo súm omeškaných
splátok úveru a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je správca konkurznej
podstaty úpadcu - spoločnosti Silverside, a. s. v konkurze. Žalovaní sú fyzické osoby, ktorým Žalobca na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo (variabilný symbol) 668117765 uzavretej dňa 22.05.2020
medzi Žalobcom a Žalovanými (ďalej len ,,Zmluva“) poskytol spotrebiteľský úver nasledovne: istina: vo

výške 6400,- eur (článok II. Zmluvy), zmluvný úrok vo výške: 20,36 % p.a. (článok II. Zmluvy) (ďalej
len ,,Úver"). Žalovaný Úver k dnešnému dňu nesplatil. Žalobca na základe Zmluvy poskytol Žalovaným
Úver. Žalovaní sa zaviazali splácať Úver prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške
170,86 eur. Žalovaní sa dostali so splácaním Úveru do omeškania. Žalobca poukázal na skutočnosť, ženakoľko bolo Uznesenie o vyhlásení konkurzu zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 29.09.2022,
účinok zosplatnenia nastal dňa 30.09.2022 ex lege. Žalobca má právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 10 % p.a. z dlžnej sumy nezaplatenej splátky Úveru od prvého dňa omeškania (článok IX.

Zmluvy). Žalobca má právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. z dlžnej
sumy nezaplatenej splátky Úveru od prvého dňa omeškania (článok II. Zmluvy). Žalobca má právo na
zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. z dlžnej sumy nezaplatenej splátky Úveru
od prvého dňa omeškania (článok II. Zmluvy). Žalobca uplatňuje voči Žalovanému nárok na zaplatenie:
istiny (celková výška dlžnej istiny Úveru) vo výške 5232,10 eur, zmluvných úrokov vo výške: 20,36 %

ročne (článok II. Zmluvy), t.j. celkovo vo výške 2251,36 eur, zmluvnej pokuty vo výške: 10 % p.a. zo
sumy vo výške 4844,97 eur od 1.10.2022 do dňa podania Žaloby, zmluvnej pokuty vo výške: 10 % p.a.
zo súm omeškaných splátok celkovo vo výške 808,62 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške: 5
% p.a. zo sumy vo výške 4844,97 eur od 01.10.2022 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo
výške: 5 % p.a. zo súm omeškaných splátok úveru.

2. Žalovaní navrhli žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Úver bol žalovaným poskytnutý tak, že
bola refinancovaná skoršia zmluva, ktorú poskytoval rovnaký veriteľ, pričom nie je zrejmé prečo istina je
práve v takejto výške, od toho sa odvíja aj suma poskytnutej istiny a je potrebné preskúmať celý úverový
vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými. Je potrebné spätne preskúmať, či sú alebo
nie sú tieto úvery bezúročné a bez poplatkov. Plnenie z tejto zmluvy by bolo potrebné započítať na

plnenia, ktoré boli žalovanými zaplatené cez skoršie úvery. Úver sa javí ako bezúročný a bez poplatkov,
nebola dostatočne skúmaná schopnosť žalovaných splácať spotrebiteľský úver.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Platobnou disciplínou k zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. 668117765, Sadzobníkom poplatkov účinným od 1.4.2020, Zmluvou o

spotrebiteľskom úvere č. 668117765 z 22.5.2020, Výpismi z Obchodného vestníka ohľadne spoločnosti
Silverside a.s., a to Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.09.2022, sp. zn. 31K/25/2022
a Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.4.2023, sp. zn. 31K/25/2022, Vyjadrením žalobcu
z 15.3.2024 s prílohami, a to informáciu o RPMN a priemernej hodnote RPMN, pracovnou zmluvou
z 23.7.2014, Dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 16.1.2015, občianskym preukazom

žalovaného v 1. rade, vodičským preukazom žalovaného v 1. rade, pracovnou zmluvou z 1.5.2015
a dohodami o zmene pracovnej zmluvy z 1.5.2017, z 1.2.2017 a 1.2.2016, Potvrdením o zmene
obchodného mena z 8.2.2016, pracovnou zmluvou z 3.2.2014 a dohodou o zmene pracovnej zmluvy
z 1.2.2015, občianskym preukazom žalovanej v 2. rade, preukazom zdravotného poistenia žalovanej v
2. rade, žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru z 20.5.2020, výplatnými páskami žalovaného

v 1. rade, výplatnými páskami žalovanej v 2. rade, správou z registra úverov žalovaného v 1. rade,
správou z registra úverov žalovanej v 2. rade, vyjadrením žalovaných z 18.3.2024, vyjadrením žalobcu z
15.3.2024, Priemernými úrokovými sadzbami z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny zo
stránky https://nbs.sk za obdobie roka 2020, vyjadrením žalobcu z 1.7.2024 s prílohami, a to zmluvou
o spotrebiteľskom úvere č. 254311504 z 16.10.2017, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 508307646

z 21.4.2017, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 435863653 z 29.4.2017, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere č. 855170942 z 13.9.2018, vyjadrenie žalobcu – návrh na vstup nového žalobcu do konania
z 19.9.2024 s prílohou, a to zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.3.2024 a vyjadrením žalobcu
z 23.9.2024 a prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, vyjadrením žalobcu zo dňa 1.10.2024,
pripojeným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 4Csp/11/2024 a z neho obsahom žaloby

ako aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. 435863653 zo dňa 29.4.2019, vyjadrením
žalobcu z 10.10.2024 s prílohami, a to platobnou disciplínou k úveru č. 254311504, platobnou disciplínou
k úveru č. 435863653, platobnou disciplínou úveru č. 508307646, platobnou disciplínou úveru č.
85170942, listinou refinancovanie záväzkov Profi Credit Slovakia s.r.o , lustráciami v Sociálnej poisťovni
ohľadne žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 21.11.2024 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z výpisu z obchodného vestníka č. 187/2022 zo dňa 29.09.2022 mal súd preukázané, že uznesením
zo dňa 22.09.2022, sp. zn. 31K/25/2022, Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok úpadcu
Silverside, a. s., IČO: 500 525 60. Dňa 5.5.2023 bolo v Obchodnom vestníku č. 85/2023 zverejnené
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.4.2023, sp. zn. 31K/25/2022, ktorým bola do funkcie

správcu úpadcu Silverside, a. s., IČO: 500 525 60 ustanovená spoločnosť UBC 2020 k.s.

5. V priebehu konania podal pôvodný žalobca UBC 2020, k.s., IČO: 53 151 135, správca úpadcu
Silverside, a. s., v konkurze, IČO: 500 525 60, na tunajší súd návrh na zmenu na strane žalobcu.Súd uznesením zo dňa 27.9.2024 č.k. 5Csp/13/2024-153 pripustil, aby z konania na strane žalobcu
vystúpila spoločnosť UBC 2020, k.s. so sídlom Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 53 151
135, ako správca úpadcu Silverside, a. s. v konkurze so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava -

mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560 a na jej miesto do konania vstúpila ako žalobca spoločnosť
Silverside Financial services, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava - mestská časť Ružinov
821 09, Slovenská republika, IČO: 51 179 172. Pôvodný žalobca ako postupca zmluvou o postúpení
pohľadávok z 20.3.2024 postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku, ktorá je predmetom tohto
konania. V podaní z 26.9.2024 predložil tiež prílohu zmluvy o postúpení pohľadávky, v ktorej je

špecifikovaná aj pohľadávka proti žalovanému. Tým je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní.

6. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 668117765 uzavretej medzi žalovanými ako dlžníkmi
a pôvodným veriteľom spoločnosťou Silverside, a.s. zo dňa 22.5.2020 je zrejmé, že žalovaným bol
poskytnutý úver vo výške 6400,- eur na dva rôzne bankové účty, pričom na jeden účet (účet žalovaných,
čo je zrejmé z úvodnej časti zmluvy nachádzajúcej sa pred Článkom I. označenej ako „ Číslo bankového

účtu dlžníka“ ) bola poskytnutá suma 2642,17 eur a na účet veriteľa za účelom úhrady pravidelných
splátok a ostatných záväzkov (bod 2. zmluvy, posledná kolonka tabuľky) bola poskytnutá suma
3757,83 eur. Žalovaní mali úver splatiť 60 mesačnými splátkami v sume 170,86 eur, pričom celková
čiastka na zaplatenie predstavuje 10251,60 eur. Ročná úroková sadzba úveru predstavuje 20,36% a
RPMN je uvedené vo výške 21,48%. Dátum prvej splátky bol 20.7.2020 a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru bol 20.6.2025.

7. Podľa Článku IX., bod 1 zmluvy, ak sa Dlžník dostane do omeškania so splácaním Pravidelných
splátok alebo ich časti podľa tejto Zmluvy, Veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných
splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania.

8. Podľa Článku IX., bod 4 zmluvy, v prípade omeškania Dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov
má Veriteľ právo požadovať úrokov z omeškania vo výške určenej spôsobom podľa článku IX. Bod 1.
zmluvy a právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa
omeškania. Bod 2.tohto článku sa použije rovnako.

9. Podľa predloženého Sadzobníka poplatkov účinného od 1.4.2020, predstavoval poplatok za
Vystavenie 1. listovej upomienky pri oneskorenej úhrade 3 eurá, poplatok za Vystavenie listovej
upomienky s informáciou o zosplatnení 4 eurá.

10. Podľa predloženej platobnej disciplíny k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 668 117 765,
predstavovala mesačná splátka úveru 170,86 eur, pričom žalovaní do 29.6.2023 uhradili 2904,12 eur.

11. Žalobca vo vyjadrení z 15.3.2023 uviedol, že žalovaní do zosplatnenia úveru uhradili celkovo sumu
vo výške 2.884,12 eur. Po zosplatnení úveru (t.j. po 30.09.2022) uhradili sumu 20 eur. Z uvedeného

vypláva, že žalovaní uhradili celkom na úvere sumu vo výške 2.904,12 eur. Z toho bola na splatenie
istiny zarátaná suma 1.167,90 eur, na splatenie zmluvného úroku suma 1.600,24 eur, na splatenie
úroku za obdobie povoleného odkladu splátok suma 111,20 eur, na splatenie úroku z omeškania suma
2,04 eur, na splatenie zmluvnej pokuty suma 4,74 eur a na splatene poplatkov za kolekcie suma 18
eur. Žalobca si uplatňuje sumu istiny vo výške 5.232,10 eur (t.j. 6.400 eur – 1.167,90 eur), sumu

zmluvných úrokov vo výške 2.251,36 eur, a to vzhľadom na skutočnosť, že Žalovaní sa zaviazali uhradiť
Žalobcovi celkovú sumu vo výške 10.251,60 eur (čl. II. Zmluvy). Z uvedeného vyplýva, že žalovaní
sa zaviazali uhradiť zmluvný úrok vo výške 3.851,60 eur (t.j. 10.251,60 eur – 6.400 eur). Vzhľadom
nato, že žalovaní uhradili na úrok sumu vo výške 1.600,24 eur, si žalobca uplatňuje zmluvný úrok vo
výške 2.251,36 eur (t.j. 3.851,60 eur – 1.600,24 eur). Vo vzťahu k žalovanej sume zmluvnej pokuty

vo výške 808,58 eur žalobca vzal žalobu čiastočne späť. Žiadal úrok z omeškania vo výške 5 % p.a.
zo sumy vo výške 4.844,97 eur od 01.10.2022 do zaplatenia. Suma 4.844,97 eur predstavuje sumu
zosplatnených splátok úveru ku dňu zosplatnenia, t.j. ku dňu 30.09.2022, čiže pri sume 4.844,97 eur ide
o tú časť úveru, pozostávajúcu zo zosplatnenej istiny, s platením ktorej sa žalovaní dostali do omeškania
dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia účinnosti Uznesenia o vyhlásení konkurzu. Pri uplatňovaní

percentuálnych sadzieb vychádzal jednak zo Zmluvy (čl. II a čl. IX Zmluvy) a taktiež z Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Žalovaní prostredníctvom Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 20.05.2020
(ďalej len „Žiadosť“) požiadali žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Súčasťou predmetnejŽiadosti boli tiež informácie poskytnuté žalovanými v rozsahu: identifikačné údaje žalovaných (meno a
priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, štátne občianstvo), rodinný stav,
adresa trvalého pobytu a prechodná adresa, typ bývania, dosiahnuté vzdelanie, číslo bankového účtu,

kontaktné údaje (v rozsahu telefónne číslo a e-mail), počet osôb vo vzťahu ku ktorým majú žalovaní
vyživovaciu povinnosť, typ bývania, dosiahnuté vzdelanie. Hlavný zdroj príjmu žalovaného v 1. rade,
špecifikovaný nasledovne: zamestnaný - pracovná zmluva, priemerný čistý mesačný príjem - 894,85
eur. Výdavky spotrebiteľa, špecifikované nasledovne: minimálne výdavky - 210,20 eur, dopytované
výdavky - 0,00 eur. Záväzky na refinancovanie: suma na vyplatenie - 3.757,83 eur, mesačná splátka

- 130,50 eur. Hlavný zdroj príjmu žalovaného v 2. rade, špecifikovaný nasledovne: zamestnaný -
pracovná zmluva, priemerný čistý mesačný príjem - 554,49 eur. Výdavky spotrebiteľa, špecifikované
nasledovne: minimálne výdavky - 210,20 eur, dopytované výdavky - 0,00 eur. Informácie o zrážkach
zo mzdy realizovaných voči žalovaným a o prípadnej rozhodcovskej zmluve, ktorej zmluvnou stranou
by boli žalovaní – neuvedené. Zhrnutie týkajúce sa príjmov a výdavkov spotrebiteľov, v nasledovnom
rozsahu: spoločné príjmy spotrebiteľov - 1.449,34 eur, spoločné výdavky spotrebiteľov - 356,84 eur.

Čestné vyhlásenia žalovaných, o tom, že: na ich majetok nebol vyhlásený konkurz, ani nebola povolená
reštrukturalizácia, nie sú v omeškaní s plnením svojich záväzkov voči iným veriteľom (napr. Daňový
úrad, Sociálna poisťovňa), nie sú politicky exponovanými osobami, nie je vedený súdny spor, alebo
iné súdne alebo administratívne či iné konanie, ktoré by mohlo ovplyvniť schopnosť plniť záväzky zo
záväzkového vzťahu so žalobcom, ak takýto vzťah vznikne na základe Žiadosti, všetky skutočnosti

uvedené žalovanými v Žiadosti a jej prílohách sú úplné a pravdivé; Žalovaní nezamlčali žiadne
skutočnosti ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie Žiadosti; Žalovaní si sú vedomí, že informácie poskytnuté
žalovanými v Žiadosti slúžia žalobcovi ako podklad na posúdenie schopnosti splácať požadovaný úver.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 7 ods. 2 prvá veta, zákona o spotrebiteľských úveroch. Na
preukázanie tvrdení, uvádzaných žalovanými v obsahu Žiadosti, žalovaní spolu so žiadosťou predložili

žalobcovi tiež nasledujúce dokumenty: 1. Občiansky preukaz žalovaného v 1. rade, 2. Občiansky
preukaz žalovaného v 2. rade, 3. Vodičský preukaz žalovaného v 1. rade, 4. Preukaz poistenca
žalovaného v 2. rade, 5. Pracovná zmluva žalovaného v 1. rade, 6. Pracovná zmluva žalovaného v 2.
rade,7.Výplatnépáskyžalovanéhov1.rade,8.Výplatnépáskyžalovanéhov2.rade.Žalobcavykonalaj
vlastnéšetrenie,prostredníctvominformáciízpríslušnýchdatabáz,atodopytomnasledujúcichregistrov:

register – CRIF – nebank, register – CRIF – bank, register RegisterUverov s.r.o. o čom predložil Správy
z registrov úverov žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade zo dňa 20.05.2020. Zo všetkých vyššie
uvedených a žalobcom vyhodnotených skutočností, vyplynul preukázaný záver, že pravidelné mesačné
príjmy žalovaných predstavujú sumu vo výške 1.452,66 eur, pozostávajúce zo mzdy vyplácanej ich
zamestnávateľmi, a zároveň pravidelné mesačné výdavky žalovaných spolu s rezervou predstavujú

sumu vo výške 1.195,25 eur, pozostávajúcu z: 1. životného minima klienta vo výške 210,20 eur, 2.
životného minima ďalšej posudzovanej osoby vo výške 146,64 eur, 3. rezervy vo výške 438,33 eur,
4. výdavkov z registrov úverov spolu vo výške 530,58 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní v čase
posudzovania Žiadosti pravidelne disponovali voľnými zdrojmi vo výške 257,41 eur mesačne. Žalovaní
pred poskytnutím úveru pravidelne disponovali dostatočnými zdrojmi na splácanie dohodnutej mesačnej

splátky úveru vo výške 170,86 eur. Údaj o výške RPMN uvedený v Zmluve je správny. Ako vyplýva
z Článku II Zmluvy, RPMN bola určená vo výške 21,48 %, priemerná RPMN bola určená vo výške
12,15 % a odplata podľa Občianskeho zákonníka bola určená vo výške 20,36 %. Vzorec pre výpočet
RPMN bol spolu s presným výpočtom RPMN odovzdaný Žalovaným a to prostredníctvom dokumentu:
„Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN)“ zo dňa 22.05.2020 - predmetné informácie

boli Žalovanému poskytnuté súčasne s uzatvorením Zmluvy a poskytnutím Úveru.

12. Vo vyjadrení z 1.7.2024 žalobca uviedol, že so žalovanými mal uzatvorené nasledujúce
spotrebiteľské úvery: Spotrebiteľský úver na refinancovanie č. 668117765 - prebiehajúce konanie
pod sp. zn. 5Csp/13/2024 - refinancovaný spotrebiteľský úver č. 855170942 vo výške 3.757,83 eur.

Spotrebiteľský úver č. 435863653 na refinancovanie – prebiehajúce konanie pod sp. zn. 4Csp/11/2024
- refinancovaný spotrebiteľský úver č. 508307646 vo výške 4.839,41 eur. Žalobca prijal na splatenie
úveru č. 435863653 sumu vo výške 6.246,89 eur. Spotrebiteľský úver na refinancovanie č. 855170942
– ukončený k 28.05.2020, predčasné splatenie sumou vo výške 3.757,83 eur - refinancovaný
spotrebiteľský úver č. 254311504 vo výške 3.224,82 eur. Spotrebiteľský úver č. 254311504 – ukončený

k 14.09.2018, predčasné splatenie sumou vo výške 3.224,82 eur. Spotrebiteľský úver na refinancovanie
č. 508307646 – ukončený k 02.05.2019, predčasné splatenie sumou vo výške 4.839,41 eur. Spoločne
s uvedeným vyjadrením žalobca súdu predložil zmluvy o spotrebiteľských úveroch na refinancovanie č.
508307646, č. 855170942 a č. 435863653 a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 254311504.13. Vo vyjadrení z 10.10.2024 žalobca uviedol, že spotrebiteľský úver na refinancovanie č. 668117765
(poskytnutých 6.400,- eur) - predmetné prebiehajúce konanie pod sp. zn. 5Csp/13/2024 - úverom

č. 668117765 bol refinancovaný spotrebiteľský úver č. 855170942 sumou vo výške 3.757,83 eur
(Čl. II. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. 668117765). Žalovaní spolu uhradili na
predmetný úver č. 668117765 sumu vo výške 2.904,12 eur. Spotrebiteľský úver č. 435863653 na
refinancovanie (poskytnutých 7.500,- eur) – prebiehajúce konanie pod sp. zn. 4Csp/11/2024 - úverom
č. 435863653 bol refinancovaný spotrebiteľský úver č. 508307646 sumou vo výške 4.839,41 eur

(Čl. II. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. 435863653). Žalobca prijal spolu na
splatenie úveru č. 435863653 sumu vo výške 6.246,89 eur. Spotrebiteľský úver na refinancovanie č.
855170942 (poskytnutých 5.000,- eur) – ukončený ku dňu 28.05.2020 (predčasné splatenie sumou
vo výške 3.757,83 eur) - úverom č. 855170942 bol refinancovaný spotrebiteľský úver č. 254311504
sumou vo výške 3.224,82 eur (Čl. II. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. 855170942)
- Žalobca prijal spolu na splatenie úveru č. 855170942 sumu vo výške 6.463,83 eur, čím je úver ku

dňu 28.05.2020 splatený/ukončený. Spotrebiteľský úver č. 254311504 (poskytnutých 3.500,- eur) -
ukončený ku dňu 14.09.2018 (predčasné splatenie sumou vo výške 3.224,82 eur). Žalobca prijal spolu
na splatenie úveru č. 254311504 sumu vo výške 4.138,22 eur, čím je úver ku dňu 14.09.2018 splatený/
ukončený. Spotrebiteľský úver na refinancovanie č. 508307646 (poskytnutých 6.500,- eur) – ukončený
ku dňu 02.05.2019 (predčasné splatenie sumou vo výške 4.839,41 eur) - úverom č. 508307646 boli

refinancované záväzky u veriteľa Profi Credit Slovakia, s.r.o. Žalobca prijal spolu na splatenie úveru č.
508307646 sumu vo výške 8909,03 eur, čím je úver ku dňu 02.05.2019 splatený/ukončený.

14. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 855170942 uzavretej medzi žalovanými ako dlžníkmi
a pôvodným veriteľom spoločnosťou Silverside, a.s. zo dňa 13.9.2018 je zrejmé, že žalovaným bol

poskytnutý úver vo výške 5000,- eur na dva rôzne bankové účty, pričom na jeden účet (účet žalovaných,
čo je zrejmé z úvodnej časti zmluvy nachádzajúcej sa pred Článkom I. označenej ako „ Číslo bankového
účtu dlžníka“ ) bola poskytnutá suma 1775,18 eur a na účet veriteľa za účelom úhrady pravidelných
splátok a ostatných záväzkov (bod 2. zmluvy, posledná kolonka tabuľky) bola poskytnutá suma 3224,82
eur. Žalovaní mali úver splatiť 60 mesačnými splátkami v sume 130,50 eur, pričom celková čiastka

na zaplatenie predstavuje 7830,- eur. Ročná úroková sadzba úveru predstavuje 19,29% a RPMN
je uvedené vo výške 20,88%. Dátum prvej splátky bol 20.10.2018 a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru bol 20.9.2023.

15. Podľa platobnej disciplíny k úveru č. 855170942 je zrejmé, že žalovaní celkovo hradili k uvedenej

zmluve sumu 2706,- eur.

16. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 254311504 uzavretej medzi žalovanými ako dlžníkmi a
pôvodným veriteľom spoločnosťou Silverside, a.s. zo dňa 16.10.2017 je zrejmé, že žalovaným bol
poskytnutý úver vo výške 3500,- eur. Žalovaní mali úver splatiť 60 mesačnými splátkami v sume

91,34 eur, pričom celková čiastka na zaplatenie predstavuje 5480,40 eur. Ročná úroková sadzba úveru
predstavuje 19,28% a RPMN je uvedené vo výške 20,24%. Dátum prvej splátky bol 15.12.2017 a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol 15.11.2022.

17. Podľa platobnej disciplíny k úveru č. 254311504 je zrejmé, že žalovaní celkovo hradili k uvedenej

zmluve sumu 913,40 eur

18. Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 4Csp/11/2024, najmä zo žaloby je
zrejmé, že predmetom konania je nárok na zaplatenie konkrétnej sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom
úverenarefinancovanieč.435863653zodňa29.4.2019uzavretejmedziprávnympredchodcomžalobcu

Silverside a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade.

19. Vo vyjadrení z 1.10.2024 žalobca v celosti odkázal na svoje dovtedajšie vyjadrenia a účasť na
pojednávaniach konaných dňa 18.03.2024 a 27.06.2024.

20. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v rámci pojednávania poukazoval na dôvodnosť
žaloby, na skutočnosť, že zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch , že žalobca si splnil povinnosť skúmať s odbornou starostlivosťou bonitu žalovaných, pričom
v tejto súvislosti odkázal na obsah písomných vyjadrení.21. Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v rámci pojednávaní uviedli, že
v prípade refinancovaných zmlúv ide o bezúročné zmluvy a bezpoplatkové, je potrebné vysporiadať

len istiny týchto zmlúv. Vo vzťahu k zisteným skutočnostiam navrhli zohľadniť ich osobné pomery,
príjem žalovaného v 1. rade je vo výške 650 eur, má určité zdravotné problémy, ktoré ho stoja nemalé
finančné prostriedky. U oboch žalovaných ide o dôchodcov, navrhli preto, aby im súd umožnil uhrádzať
zostávajúci dlh v primeraných mesačných splátkach po 70,- eur. Poukázali na konanie vedené na
tunajšom súde pod sp.zn. 4Csp/11/2024, v ktorom žalobca žaluje žalovaných o sumu 4400,03 eur s

príslušenstvom, pričom toto konanie nie je skončené, existuje hrozba ďalšieho prípadného plnenia zo
strany žalovaných.

22. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni ohľadne žalovaného v 1. rade zo dňa 21.11.2024, tento je tento
poberateľom starobného dôchodku v sume 659,- eur, pričom na dohodu o pracovnej činnosti pracuje
pre spoločnosť AGRO-TRANS Slovakia s.r.o., pričom jeho vymeriavací základ sa pohyboval od marca

2024 do októbra 2024 v sume od 144,- eur do 198,- eur mesačne.

23. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni ohľadne žalovanej v 2. rade zo dňa 21.11.2024, táto je tento
poberateľkou starobného dôchodku v sume 591,50 eur.

24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet

spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský

úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

26. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

28. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

29. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného

spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

30. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54

Občianskeho zákonníka.

31. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

33. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

34. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

35. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

36. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

38. Ako vyplýva z § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

39. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť
jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

41. Podľa § 875v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

42. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

43.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

44. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

45. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

46. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na

nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. (§
146 ods. 1 CSP).

47. Podaním doručeným súdu dňa 15.3.2024 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie

zmluvnej pokuty v sume 808,58 eur, a to pred prvým pojednávaním vo veci, súd preto v časti o zaplatenie
uvedeného nároku konanie zastavil.

48. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

49. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvnýchpodmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

50. V tomto prípade zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými bola zmluvou spotrebiteľskou
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ich uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní
ako spotrebitelia, pričom obsah bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaných ako spotrebiteľov v danom právnom vzťahu.

51. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

52. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluva spotrebiteľská v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

53. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere na refinancovanie číslo 668117765 uzavretej medzi žalovanými ako dlžníkmi a pôvodným
veriteľom spoločnosťou Silverside, a.s. zo dňa 22.5.2020, bol žalovaným bol poskytnutý úver vo
výške 6400,- eur, pričom suma 2642,17 eur bola poskytnutá na účet žalovaných a na účet veriteľa
za účelom refinancovania predchádzajúceho úveru zo zmluvy č. 855170942 bola poskytnutá suma

3757,83 eur. Žalovaní mali úver splatiť 60 mesačnými splátkami v sume 170,86 eur, pričom celková
čiastka na zaplatenie predstavuje 10251,60 eur. Ročná úroková sadzba úveru predstavuje 20,36% a
RPMN je uvedené vo výške 21,48%. Dátum prvej splátky bol 20.7.2020 a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru bol 20.6.2025. Žalovaní celkovo k tomuto úveru uhradili sumu 2904,12 eur.

54. Zároveň bolo preukázané, že zmluvou č. 855170942 uzavretou medzi žalovanými ako dlžníkmi a
pôvodným veriteľom spoločnosťou Silverside, a.s. zo dňa 13.9.2018 bol refinancovaný predchádzajúci
úver zo zmluvy č. 254311504 uzavretej medzi tými istými účastníkmi zmluvného vzťahu, a to vo výške
3224,82 eur, pričom zvyšná suma 1775,18 eur bola poskytnutá na účet žalovaných. K zmluve č.
855170942 žalovaní splátkami uhradili celkovo 2706,- eur.

55. Na základe predchádzajúcim úverom refinancovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo
254311504 uzavretej medzi žalovanými ako dlžníkmi a pôvodným veriteľom spoločnosťou Silverside,
a.s. dňa 16.10.2017 bolo žalovaným poskytnutých 3500,- eur, pričom celkovo žalovaní hradili k uvedenej
zmluve sumu 913,40 eur.

56. Z vyššie zisteného skutkového stavu je tak zrejmé, že žalovaní uzavreli túto zmluvu z dôvodu, aby
sa z poskytnutej sumy uhradili ich predchádzajúce záväzky z iných spotrebiteľských zmlúv uzavretých
so žalobcom.

57. Podľa ust. § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase zavretia zmluvy zo dňa
22.5.2020, ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú
splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu onárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie
sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6,

§ 7 ods. 3, 6 až 14, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až j), m) a r), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16
až 23 a § 25 až 27. To platí aj vtedy, ak na veriteľa prešla alebo bola prevedená pohľadávka z pôvodnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pôvodného veriteľa.

58. Vzhľadom na vyššie cit. ustanovenie vznikajú pochybnosti, či žalobca preukázal existenciu záväzku

žalovaných z predchádzajúcich úverových zmlúv a najmä rozsahu tohto záväzku pri uzatváraní
zmluvy z 22.5.2020. Takáto zmluva je totiž svojím obsahom v skutočnosti dohodou o zmene záväzku
(privatívnou nováciou) v zmysle § 516 Občianskeho zákonníka, ktorým sa doterajší záväzok nahrádza
záväzkom novým z titulu úveru alebo pôžičky.

59. V zmysle citovaného § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch je tak predpokladom uzatvorenia

novej zmluvy skutočnosť, aby podmienky splácania úveru vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neboli pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania úveru vyplývajúce z pôvodnej zmluvy.
K zhoršeniu podmienok splácania uzatvorením novej zmluvy by mohlo dôjsť napríklad v prípade,
ak predchádzajúce záväzky boli premlčané, alebo boli dojednané neprimerane vysoké úroky, úver
poskytnutý zmluvou mohol byť posúdený pre absenciu náležitostí zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov

a podobne. Takýmto spôsobom by si uzatvorením novej zmluvy veriteľ mohol zabezpečiť vymoženie
pohľadávok, na ktoré by inak nemal nárok (porovnaj napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 21Co/173/2017 z 28. 06. 2018).

60. V danom prípade, na preukázanie dôvodnosti svojho nároku bol žalobca povinný predkladať dôkazy,

okrem jednotlivých zmlúv tiež ich platobnú históriu od začiatku úverového vzťahu až do ukončenia,
aby bolo zrejmé, v akej reálnej výške boli poskytnuté predchádzajúce refinancované úvery žalovaných,
akú sumu títo uhradili k predmetným úverom, na čo boli och splátky a platby započítané, teda aká
suma bola započítaná na istinu, aká na úroky, aká na poplatky a aký bol teda skutočný dlh žalovaných
a z čoho pozostával ku dňu uzavretia zmluvy z 22.5.2020 (ale obdobne aj ku dňu 13.9.2018, kedy

došlo k refinancovaniu úveru zo zmluvy č. 254311504, a to úverom, ktorý bol neskôr tiež refinancovaný
práve zmluvou z 22.5.2020. V prerokúvanej veci tak bolo pri uzatváraní zmluvy z 16.9.2014, podľa
ktorej sa mal časťou poskytnutého úveru uhradiť skorší záväzok žalovaných voči žalobcovi, nevyhnutné,
aby bola preukázaná existencia tohto záväzku v rozsahu uvedenom v spotrebiteľskej zmluve. Pokiaľ
takýto záväzok v uvedenom rozsahu neexistoval, bola by zmluva v tejto časti neplatná a žalobca by

tak z nej nemohol od žalovaných nad preukázaný rozsah nič viac požadovať. Zo skutkového stavu
vyplynulo, že žalobca nepreukázal existenciu takéhoto pôvodného záväzku žalovaného v rozsahu, ktorý
je deklarovaný v zmluve z 22.5.2020 (čo rovnako nebolo preukázané ani pri zmluve z 13.9.2018), pričom
dôkazné bremeno ohľadne uvedenej skutočnosti leží práve na žalobcovi (musí preukázať existenciu
uplatňovaného nároku). Žalobca súde predložil refinancované zmluvy ako aj ich platobnú históriu a súd

vyhodnocoval, či rozsah refinancovaných záväzkov pri uzatváraní jednotlivých zmlúv bol preukázaný.

61. Primárne sa súd zaoberal samotnou zmluvou z 22.5.2020 a následne vyhodnotil celý záväzkový
vzťah medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a žalovanými v súlade s vyššie uvedeným.

62. V danom prípade bola medzi stranami sporu dňa 22.5.2020 uzavretá úverová zmluva, ktorá je
absolútnym obchodom a takýto vzťah sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu na
povahuúčastníkovúverovejzmluvy.Vpredmetnejvecivšakideospotrebiteľskýúver,ktorýjeregulovaný
osobitnou právnou úpravou (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Za spotrebiteľský úver
sa považuje akákoľvek odložená platba a samozrejme napriek absolútnemu obchodu sa úver popri

inštitúte pôžičky nedal nezahrnúť medzi právne vzťahy označené ako spotrebiteľské úvery. Ide však
o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o
typickyobčianskoprávnyvzťah.Spotrebiteľskýúverjejedenznajfrekventovanejšíchobčianskoprávnych
vzťahov.

63. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadnehoustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

64. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

65. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej

strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

66. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax

navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. (porov. Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011,
IV.ÚS 55/2011-19).

67. V zmysle zmluvy bol spotrebiteľský úver žalovaným poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 20,36%.

68. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za

užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška

úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5 Cdo 26/2011).

69. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri
peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška
úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu
obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1
Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

byť v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004, sp. zn. 21 Cdo
1484/2004).

70. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v
zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich

dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami
pri poskytovaní úverov a pôžičiek.

71. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (60 splátok) v máji 2020 činil úrok 3,22 %

p.a. (nové obchody). Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom
prípade viac ako šesťnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.72. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

73. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

74. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti úroku
neplatným právnym úkonom.

75. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje

dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý
pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom
dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel.
Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv.
civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny

dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej
povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje
na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra
2013 č. k. 3Co 151/2013.

76. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s
dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide

o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.
Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov;
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

77. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti

odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o

výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo
dňa 05.11.2014

78. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných

bankami. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 632,30 %
z ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže 532,30 % prevyšuje miery úrokov
poskytovaných v tomto období bankami.

79. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že priemerná úroková sadzba pri úveroch so splatnosťou do 1

roka v roku 2020 je uvedená vo výške 5,49 %, pri úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške
3,38% a so splatnosťou nad 5 rokov je vo výške 7,47 %. Najvyššia úroková sadzba vôbec, ktorá sa
vyskytla v roku 2020 bola vo výške 7,84%, teda úroková sadzba dohodnutá v zmluve prevyšuje aj všetky
vyššie uvedené úrokové miery minimálne dvojnásobne.80. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú
(§41 Občianskeho zákonníka). Súd by tak musel zamietnuť žalobu žalobcu, nezohľadňujúce ďalšie

relevantné skutočnosti, nárok ohľadne úrokov z úveru uplatnených žalobou v sume 2251,36 eur, pričom
by aj platby vykonané žalovanými na uvedený nárok zarátal súd na istinu úveru.

81. Súd sa pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil k tej, ktorá uprednostňuje výklad sledujúci
záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp ochrany práv

spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho poriadku. V
súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura scripta sunt“
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností)
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

82.Pokiaľbyžalobcanamietol,ženemožnozohľadňovaťlenvýškuúrokov,aleibacelkovúvýškuodplaty
za poskytnutie peňažných prostriedkov podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že
predmetné ustanovenie nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej sadzby (a prípadne ďalších zložiek
odplaty) s dobrými mravmi, ale predstavuje osobitný regulačných mechanizmus, ktorý sa v žiadnom
prípade nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Inými slovami aj zmluva uzavretá s odplatou

neprekračujúcou limit vyplývajúci z § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka môže byť v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené iba na matematické porovnanie
odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj individuálne okolnosti uzavretia
posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán a prípadne ďalšie okolnosti. ( v súvislosti s
uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 404/2017 zo dňa 31. mája

2018 a zároveň v obdobnej veci žalobcu rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9CoCsp/22/2020
z 22. 10. 2020).

83. Rovnaké závery vyplývajú tiež z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/46/2022 z
30. 03. 2023, podľa ktorého „pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie

nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej sadzby a prípadne ďalších zložiek odplaty s dobrými
mravmi, nakoľko predstavuje osobitný regulačných mechanizmus, ktorý sa v žiadnom prípade
nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Inými slovami aj zmluva uzavretá s odplatou
neprekračujúcou limit vyplývajúci z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, môže byť v rozpore s
dobrými mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené iba na matematické

porovnanie odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj individuálne okolnosti
uzavretia posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán, prípadne ďalšie okolnosti.“

84. Súd poukazuje na dôvodovú správu k nariadeniu vlády SR č. 141/2014 Z. z. ktorým sa mení
a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa vykonáva §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ustanovením najvyššej prípustnej výšky odplaty, ktorú možno od
spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom i Vláda SR predpokladala že
samotné stanovenie tejto najvyššej prípustnej odplaty nevylučuje uplatnenie korektívu dobrých mravov.
Podľa textu dôvodov správy: „V súvislosti s RPMN je potrebné ešte uviesť, že v niektorých súdnych

rozhodnutiach už odplata požadovaná na úrovni 23 % a viac je posudzovaná ako v rozpore s dobrými
mravmi a teda v kontexte s vyššie načrtnutou tabuľkou RPMN celkové náklady by pri verifikácii dobrých
mravov nemali prekročiť 30 - 35 %, pričom plnenie dosahujúce 40 - 50 % by bolo možné označiť
pri splnení ďalších znakov za úžerné. V uvedenom kontexte bude vždy aplikovateľná aj skutková
podstata úžery pri zachovaní správneho právneho posúdenia hrubého nepomeru protiplnenia a jej

ostatnýchznakov-vdanomkontextebude,abysúdyprizachovanívzťahusubsidiarity§39Občianskeho
zákonníka správne vyhodnotili aj aplikačný rozmer § 39a Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje
iba jeden z dôvodov neplatnosti právneho úkonu. Uvedeným dlhodobo judikovaným pravidlám sa
musí regulatívnym spôsobom prispôsobiť aj trh požičiavania peňažných prostriedkov spotrebiteľom,
keďže výhodnosť tohto prispôsobenia je práve v dosiahnutí právnej istoty v otázke platného dojednania

spotrebiteľskej zmluvy.“

85. Pokiaľ ide konfrontáciu ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa odplaty v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá odplata nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možnood spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať a ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
súd poukazuje na ustálenú judikatúru a v tejto súvislosti súd poukazuje v súvislosti s neprimeraným
úrokom z úveru aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/114/2018 zo dňa 27.

08. 2019: „Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle
princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila,
že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej
miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Úroková sadzba uvedená v zmluve -
28,68 % ročne odporuje dobrým mravom, a preto je dojednanie o úrokovej sadzbe nutné považovať za

absolútne neplatné (§ 3, § 39 Občianskeho zákonníka), čo znamená, že veriteľ nemá nárok na úroky
z úveru. Nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil
súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú
vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov 28,68
% ročne nemá opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, nemožno ju označiť inak ako úžernú a
odporujúcu dobrým mravom.“

86. Vo vyššie citovanom prípade odvolací súd považoval za odporujúci dobrým mravom úrok vo výške
28,68% ročne, avšak pri zistení priemernej ročnej úrokovej miery úrokov poskytovaných v období
uzavretia zmluvy bankami vo výške 14,56%.

87. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je bez akýchkoľvek pochybností, že odplatu pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi netvorí len úrok, ale aj poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s
poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Osobitný
význam úrokov ako jednej zo zložiek odplaty sa prejavuje v tom, že zákon o spotrebiteľských úveroch v

znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval uvádzať i úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru.
Je preto potrebné bez akýchkoľvek pochybností pripustiť, aby táto zložka odplaty, teda úrok, podlieha
súdnemu prieskumu so zameraním na zistenie, či je v súlade s dobrými mravmi alebo nie. V súvislosti
s uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8CoCsp/31/2022 z 27. 10. 2022.
Akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere požadované

alebo vyberané veriteľom alebo treťou osobou sa považujú za plnenia spotrebiteľa veriteľovi a za súčasť
odplaty (porovnaj § 9 ods. 14 zákona o spotrebiteľských úveroch).

88. Pokiaľ by dodávateľ v rámci odplaty za úver požadoval aj ďalšie poplatky a náhradu rôznych
nákladov, súd v prvom rade posúdi ich dôvodnosť ( aj napríklad v súvislosti s tzv. teóriou skutočného

plnenia v spotrebiteľských zmluvách, kedy je súd povinný skúmať, či zmluvná podmienka neobsahuje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa, pozri napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp.zn.
18Co/109/2011) a až následne by porovnal, či celková odplata nie je v rozpore s ustanovením § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka.

89. S námietkami dodávateľa týkajúcimi sa odplaty podľa ust. § 53 ods. 6 občianskeho zákonníka sa
vysporiadal Krajský súd v Prešove napríklad v rozsudku sp.zn. 3Co/83/2017 z 07. 11. 2017: „Odvolací
súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že ročný úrok za poskytnutie úveru dosahujúci úroveň 28 %
podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných

prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i dobrými mravmi.“

90. Prijaté znenie ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. bolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie údajovej bázy
ukazovateľa, z ktorého sa vychádza pri poskytovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Túto
údajovú bázu, pokiaľ ide o výšku odplaty lehoty splatnosti spôsob zabezpečenia objem poskytnutých

úverov na finančnom trhu poskytujú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom financií SR na
základe hlásených subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Takýmto spôsobom bolo referenčné
kritérium, podľa ktorého sa mohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesená na sektor
finančného trhu ako taký, teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a
to pri absencii akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. To neznamená, že by súd aj v takom prípade

nemal možnosť posudzovať aj takýto úverový vzťah, ktorý sa dotýka uvedených úrokov v zmysle § 39
Obč. zák. v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka. V danej veci preto bolo možné na základe ustálenej
judikatúry pristúpiť k posudzovaniu odplaty založenej na referenčnej báze odplaty požadovanej bankamiu spotrebných úverov v obdobných prípadoch (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
č.k. 2CoCsp/2/2020 z 20. 08. 2020).

91. Obdobne sa s otázkou rozporu úroku s dobrými mravmi vysporiadal Krajský súd v Prešove napríklad
v týchto rozhodnutiach:

92. „Aplikáciu§3OZnevylučujeaniust.§53ods.6OZ,kedyzaobvyklé,primeranéaneúžerníckeúroky
nie je možné vychádzať z údajov subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ktoré úvery poskytujú

za neprimerané odplaty a úroky rozporné s dobrými mravmi.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
č.k. 10Co/48/2018 z 31. 01. 2019)

93. „Výška priemerných úrokových mier poskytovaných pre nové spotrebiteľské úvery predstavovala
v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere výšku 8,76 %, teda prekročenie tejto
úrokovej miery poskytnutej navyše pri úvere so splatnosťou 10 rokov, o viac ako 100 %, nemožno

považovať za iné, než úžerné, a to najmä za situácie, keď jej poskytol pôžičku bez náležitého posúdenia
jej bonity.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/41/2020 z 26. 11. 2020)

94. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám

uplatňovanýmbankamipriposkytovaníúverovalebopôžičiek.Sneprimeranýmiúrokmivovýške17,70%
ročne pri prípustnej celkovej výške odplaty podľa podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka sa
vysporiadal vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Prešove vo veci sp.zn. 7CoCsp/54/2020 z 24. 06.
2021: „Osobitný význam úrokov ako jednej zo zložiek odplaty sa prejavuje v tom, že zákon č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvádzať i úrokovú

sadzbu spotrebiteľského úveru. Je preto potrebné bez akýchkoľvek pochybností pripustiť, aby táto
zložka odplaty, teda úrok, podliehal súdnemu prieskumu so zameraním na zistenie, či je v súlade s
dobrými mravmi alebo nie.“ ... „Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu,
sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však
viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Dohodnutá úroková sadzba 19,90 % oproti priemernej úrokovej

miere bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam október 2016 pri úveroch nad 5
rokov vo výške 8,83 % ročne o viac ako dvojnásobok prevyšuje tento priemer, čo rozhodne nemožno
považovať za primerané a teda zodpovedajúce dobrým mravom. Záver o neplatnosti dojednania o
úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi má preto oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka).“

95. V obdobnej veci žalobcu Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 22CoCsp/15/2023 z 22. 08.
2023 konštatoval, že súd prvej inštancie „správne prihliadol na súlad zmluvnej dohody o úrokoch
s § 39 Občianskeho zákonníka, že sa nesmie priečiť dobrým mravom, čo v tomto prípade nebolo
dodržané. Zmluvne dohodnutý úrok (18.10 %) viac ako dvojnásobne prevyšoval priemernú úrokovú

sadzbu poskytovanú bankami v období uzavretia úverovej zmluvy (6,84 %), v dôsledku čoho úverová
zmluva bola neplatná v časti odplaty. Žalobcovi tak vznikol nárok iba na vrátenie nesplatenej časti istiny
bez úrokov...“

96. Dôležité bolo v tejto súvislosti aj ustálenie otázky, či je potrebné vychádzať z priemerných

úrokových sadzieb pre nové obchody alebo stavu úverov, a to v prospech porovnania so sadzbami
pre nové obchody. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.13CoCsp/10/2021 z 28. 10. 2021, z ktorého cituje relevantnú časť odôvodnenia aj pre
prejednávaný prípad: „V predmetnom prípade bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá úroková
sadzba vo výške 18,04%, pričom ako správne poukázal súd prvej inštancie, podľa údajov Národnej

banky Slovenska, pri nových obchodoch za mesiac 07/2017 predstavovala pre spotrebiteľské úvery od
1 do 5 rokov úroková sadzba výšku 4,44% ročne, teda v predmetnom prípade dojednaný úrok medzi
stranami bol viac ako 4-násobne vyšší ako priemerná výška úrokovej sadzby za ktorú poskytovali banky
úvery v rovnakom čase, ako bola uzatvorená zmluva.“

97. Tu je potrebné dodať, že v prípade omeškania žalovaného si naviac žalobca vo formulárovej zmluve
vymienil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 12% ročne. Žalobcovi by tak iba zo samotnej istiny 6400,-
eur patril ročne nárok na úrok z úveru vo výške 1303,04 eur (20,36% z istiny 6400,- eur) a v prípade
omeškania žalovaného za obdobie 1 roka zmluvná pokuta vo výške 768,- eur (12% z 6400,- eur) a úrokz omeškania minimálne vo výške 320,- eur (5% z 6400,- eur). Zmluvná pokuta pritom bola vyčíslená
iba z istiny úveru (pričom ustanovenie čl. IV zmluvy pripúšťa akúkoľvek “dlžnú sumu“ a nehovorí ani o
konkrétnom (napríklad ročnom) období – je neurčité). Potenciálne by tak žalobca v zmysle zmluvných

ustanovení, vedel v prípade omeškania žalovaného navýšiť ročne dlh aj o viac ako 2391,04 eur, čo
predstavuje viac ako 37,36% istiny úveru, a aj to za predpokladu vyčíslenia zmluvnej pokuty iba z istiny
úveru. Je pritom zrejmé, že žalobca v žalobe vyčíslil zmluvnú pokutu ( poníženú na 10% ročne) aj z
úrokov z úveru, pričom zmluvné dojednanie ho oprávňuje účtovať pokutu z akejkoľvek „dlžnej sumy“.

98. S ohľadom na novšiu judikatúru súd žalobcovi nárok na úrok z úveru pre jeho rozpor s dobrými
mravmi (§ 39 a § 41 Občianskeho zákonníka) nepriznal, ako je uvedené vyššie.

99. Je potrebné naviac zdôrazniť, že odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj
bonite klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na
ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní

preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a
podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby
tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7

ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

100. Súd v konaní zistil, že žalobca skúmal bonitu žalovaných predtým ako s nimi vstúpil do zmluvného
vzťahu, t.j. jeho schopnosť úver v budúcnosti splácať, avšak je potrebné uviesť, že toto skúmanie sa
na základe predložených listinných dôkazov javí ako formálne, a to najmä vzhľadom na výdavkovú časť

na strane žalovaných.

101. Žalobcovi by sa zrejme nedalo vytknúť, že príjmy žalovaných skúmal nedostatočne – predložením
pracovných zmlúv a výplatných pások. Zistil tak priemerný čistý mesačný príjem u žalovaného v 1. rade
v sume 894,85 eur a u žalovanej v 2. rade v sume 554,49 eur. O odbornú starostlivosť v súlade s §

7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa už však nejedná, pokiaľ ide o skúmanie výdavkov na
strane žalovaných.

102. Z predložených výpisov z registrov úverov je zrejmé, že žalovaný v 1. rade v čase uzavretia zmluvy
(22.5.2020) splácal úver s mesačnou splátkou 196,08 eur (výška úveru bola 7500,- eur) a ďalší úver

s mesačnou splátkou 130,50 eur (výška úveru bola 5000,- eur) a žalovaná v 2. rade v čase uzavretia
zmluvy (22.5.2020) splácala ako spoludlžníčka úver s mesačnou splátkou 196,08 eur (výška úveru
bola 7500,- eur) a tiež ako spoludlžníčka ďalší úver s mesačnou splátkou 130,50 eur (výška úveru
bola 5000,- eur) a naviac uhrádzala ako dlžníčka úver s mesačnou splátkou 204 eur (výška úveru bola
15000,- eur). Takže pokiaľ aj žalobca vychádzal z príjmov žalovaných spoločne v sume 1449,34 eur,

títo zároveň spoločne mesačne uhrádzali na iné zistené záväzky sumu 530,58 eur, pričom iba celková
istina týchto úverov bola 27500,- eur (!). Napriek uvedeným zisteniam už žalobca neskúmal ďalšie
skutočné výdavky na strane žalovaných (predložením výpisov z účtov, preukázaním nákladov bývanie,
dokladmi SIPO a pod.). Žalobca vôbec neskúmal mimo úverového zaťaženia, ktoré bolo značné (viac
ako 1/3 mesačných príjmov žalovaných pokrývala iba úvery), ďalšie výdavky na ich živobytie, na bývanie

a podobne.

103. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným
v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného
registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úvers odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z
23.09.2020).

104. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a
nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len
samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za
náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto

spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenia a overenia skutočných
výdavkov žalovaného) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na
vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

105. V danom prípade nebolo preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o výdavkoch
žalovaných, najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO. Súd nemá za preukázané, že by mal žalobca
v čase poskytnutia úveru skutočnú vedomosť o majetkových pomeroch žalovaných, teda aké výdavky
spojené s ubytovaním uhrádzali a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o ich výdavkoch
predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že

skúmal aj výdavky na strane žalovaných, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľa
potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať žalovaným poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).

106. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov

žalovaných pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Nahliadnutie do databáz úverových
registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov žalovaných súd nepovažuje za dostatočné.
Výpisy z týchto databáz nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa – žalovaných, nakoľko
výdavkami klienta sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná
celkovýobjemvýdavkovklienta,nemôžeurobiťzáverotom,čispotrebiteľjealeboniejeschopnýsplácať

požadovaný úver (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022
obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022).

107. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej
situácii žalovaných, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaných splácať dlh zo zmluvy. Skúmanie

výdavkov len nahliadnutím do databáz bánk nie je dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať
z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o
výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovaných nemal žalobca k dispozícii údaje o výdavkoch
žalovaných, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti alovaných o úver mal k dispozícii všetky
relevantné údaje. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020.)

108. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovaných, nie však skutočné

overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch.

109. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo
existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa

uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej
dobe.

110. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio
Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti:Prokuratura Okręgowa w Kielcach. Článok 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej
a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť

úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s
článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté
osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom
sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby
uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

111. Súd v danom prípade nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch pozná prípad, kedy je vylúčená aplikácia ust. 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, a to práve podľa § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch,
ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo

sameníspôsobsplácaniaaktorejúčelomjezabrániťprípadnémusúdnemukonaniuonárokochveriteľa,
pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa
horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( v súvislosti s
uvedeným ohľadne skúmania bonity spotrebiteľa v prípade refinancovania jeho iných úverov porovnaj
napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 20CoCsp/18/2023 z 22. 08. 2023).

112. Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., B. Osobitná časť, K článku I, K § 1 jednoznačne
ustanovuje odsek 6 tohoto ustanovenia, že pokiaľ je spotrebiteľ v omeškaní podľa pôvodnej úverovej
zmluvy a veriteľ pristúpi na zmenu zmluvy, ktorej účelom je odvrátenie prípadného súdneho konania,
pričom záväzky pre spotrebiteľa nebudú ako celok menej výhodné v porovnaní s pôvodnou zmluvou,

použijú sa na túto novú zmluvu ustanovenia zákona ako napr. povinnosť poskytnutia len niektorých
informácií pred uzavretím zmluvy, a pod. Ide de facto o úverové zmluvy uzavreté s pôvodným veriteľom,
kde dochádza len k odloženiu platieb či zmene metódy splácania, resp. reštrukturalizácií úveru.

113. Vylúčenie aplikácie ust. § 7 v tejto veci z dôvodu ustanovenia § 1 ods. 6 ZoSÚ je však možné

iba v prípade, že podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú
pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Uvedené však žalobca nepreukázal. Primárne preto, že nie je zrejmé, či skúmal bonitu aj
pôvodných refinancovaných zmlúv (ktoré by tak boli nutne bezúročné a nebolo by splnené kritérium
nezhoršenia podmienok splácania uzavretím novej zmluvy s dohodnutým úrokom). Samotnými zmluva

a tým, že naozaj nespĺňajú kritérium nezhoršenia podmienok splácania aj z iných dôvodov, bude sa
súd zaoberať nižšie. Žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok podľa tohto ustanovenia
(predloženímpôvodnejúverovejzmluvy,ktorábynemalahoršiepodmienkysplácaniaakonovouzavretá,
teda pôvodná zmluva by nesmela byť s dojednanými neprimerane vysokými úrokmi, úver poskytnutý
zmluvou by nesmel byť posúdený pre absenciu náležitostí zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov a

podobne). Žalobcom predložené zmluvy totiž tieto podmienky nespĺňajú. Za týchto okolností nemôže byť
ani vylúčená aplikácia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úverov, ako to predpokladá toto ustanovenie.

114. Zmyslom tohto ustanovenia, ako to vyplýva aj z dôvodovej správy, je zvýhodnenie spotrebiteľa,
pokiaľjetentovomeškaníanovouzmluvouresp.zmenoupôvodnejzmluvyjemožnédocieliť,žezáväzky

pre spotrebiteľa nebudú ako celok menej výhodné v porovnaní s pôvodnou zmluvou. Ti však v danom
prípade nebolo splnené.

115. Pri súčasnom poskytnutí úveru s úrokom odporujúcom dobrým mravom a za situácie, keď bol
poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia jeho bonity, nemožno žalobcovi priznať okrem

istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

116. Vyššie uvedené ohľadne nedostatočného skúmania bonity žalovaných pri uzatváraní zmluvy však
nie je jediným dôvodom bezúročnosti posudzovaného úveru.117. Predmetný úver je bezúročný aj z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
h) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ totiž ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov, táto je

definovaná v ust. § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Ak zákon o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vo svojich ustanoveniach priamo
považuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za jeden zo základných

predpokladov pre výpočet RPMN, je nepochybné, že takýto predpoklad musel byť priamo uvedený v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru
podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. § 9 ods. 2 písm.
h) o spotrebiteľských úveroch. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je obsiahnutý údaj o
celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Za takejto situácie žalovaných
ako spotrebiteľov nemožno považovať za takých, ktorí pri uzavretí zmluvy poznali všetky podmienky

budúceho plnenia uzavretej zmluvy a v dôsledku toho za takých, ktorí poznali všetky okolnosti, ktoré
mohli mať vplyv na rozsah ich záväzku. V súvislosti s vyššie uvedeným porovnaj rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 16CoCsp/13/2022 z 27. 03. 2023, ktorý vyššie uvedený nedostatok vo veci iného
dodávateľa považoval za dôvod bezúročnosti spotrebiteľského úveru.

118. Nejasnosti žalobcu ohľadne pojmov celková čiastka úveru a celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, najmä zamieňanie týchto pojmov žalobcom svedčí aj predložená listina
Informácia o RPMN a priemernej RPMN z 22.5.2020, v ktorej sa uvádza údaj celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v sume 10251,60 eur, pričom je zrejmé, že za daných
okolností sa jedná o celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (60x 170,86 eur= 10251,60 eur).

Celkové náklady by za daných okolností predstavovali sumu 3851,60 eur.

119. V súvislosti s uvedeným zamieňaním týchto pojmov súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn.10CoCsp/20/2022 z 29. 06. 2023. Pri údaji o RPMN zákon vyžaduje uvedenie všetkých
predpokladov na jeho výpočet, teda nestačí uviesť len jeho výšku v percentách. Uvedené priamo vyplýva

tiež z článku 10 ods. 2 písm. g) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008. Údaj
o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a údaj o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno stotožňovať. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená dňa
22.5.2020 neobsahovala údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa ako predpokladu potrebného pre
výpočet RPMN. V listine Informácia o RPMN a priemernej RPMN z 20.5.2020 uvedená suma 10251,60

eur je označená ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Obdobná právna
vec týkajúca sa žalovaného už bola riešená Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
29.9.2021 vydanom vo veci 7Cdo 234/2021. Pri pojme „celkové náklady dlžníka spojené s úverom“ bolo
skonštatované, že zmluva použila nesprávny pojem (názov), čo je skutkovou okolnosťou spôsobujúcou
nezrozumiteľnosť tohto právneho úkonu, keďže nastal rozpor medzi použitým pojmom a jeho obsahom.

Pojmy podmienky úveru, a to „celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom“ a
„celková čiastka, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť“ sú samostatne definované priamo zákonom č. 129/2010
Z. z. zhodne so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ESz 23.4.2008. Skutočnosť, že ide
o pojem použitý zákonom (legálna definícia) v zhode so Smernicou vylučuje, aby k takto definovaným
pojmom bol priraďovaný iný obsah, a to vzhľadom na povinnosť eurokonformného výkladu. Dovolací

súd pritom vychádzal z toho, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej jednotlivé použité pojmy sú prísne
definované.

120. Pokiaľ ide o pôvodne uplatnený nárok na zmluvnú pokutu v sume 808,62 eur, súd sa bližšie
uvedeným nárokom nezaoberal, nakoľko došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v časti zmluvnej

pokuty. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že tento nárok by žalobcovi aj tak nemohol priznať.
Dôvodmi neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky sa súd zaoberal aj v rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp.zn. 5Csp/99/2018 z 10.10.2019, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 9CoCsp/23/2020 z 29.4.2021 a od dôvodov neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky
sa nemá dôvod odkloniť v tomto prípade. Rovnako uvedenú zmluvnú pokutu vyhodnocujú aj ďalšie

súdy (porovnaj napríklad rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 21Csp/115/2022 z 07. 03. 2023,
rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 4Csp/23/2022 z 11. 11. 2022, rozsudok Okresného súdu
Martin sp.zn. 6Csp/82/2022 z 28. 02. 2023 a ďalšie). Súd v celom rozsahu poukazuje na vyššie uvedené
rozhodnutia, ktorými bolo právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej pokuty podľa Čl. IX. -Upozornenie na následky nesplácania, body 1 a 4 zmluvy. Uvedené má však v danej veci relevanciu
pri posudzovaní predchádzajúcich zmlúv uzavretých medzu stranami sporu, ktoré boli refinancované
a to v súvislosti so skúmaním nezhoršenia podmienok pre spotrebiteľov ako aj rozsahu záväzku

z refinancovaných zmlúv pri uzatváraní nových zmlúv.

121. Pri súčasnom poskytnutí úveru s úrokom odporujúcom dobrým mravom a za situácie, keď bol
poskytnutý spotrebiteľovi úver, ktorý je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nemožno
žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ by nešlo o zmluvu,

ktorou bol refinancovaný predchádzajúci záväzok žalovaných vo vzťahu k právnemu predchodcovi
žalobcu, žalovaní by boli povinní uhradiť žalobcovi najviac sumu 3495,88 eur (istina 6400,- eur po
odrátaníúhradžalovanýchvsume2904,12eur).Vozvyškubyvzhľadomnavyššieuvádzanéskutočnosti
musel žalobu žalobcu bez ďalšieho zamietnuť.

122. Nakoľko však v danom prípade ide o spotrebiteľský úver na refinancovanie predchádzajúcich

záväzkov žalovaných vo vzťahu k žalobcovi, súd sa musel zaoberať aj skutočnosťami vyjadrenými v ust.
§ 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.

123.Posudzovanýmúveromvpredmetnejvecizozmluvyč.668117765bolrefinancovanýspotrebiteľský
úver zo zmluvy č. 855170942 uzavretej dňa 13.9.2018 sumou vo výške 3.757,83 eur, pričom samotní

žalovaní k tejto zmluve uhradili splátkami sumu 2706,- eur. Teda ku dňu uzavretia zmluvy dňa 22.5.2020
žalobca deklaruje rozsah záväzku z refinancovanej zmluvy vo výške 3757,83 eur. Uvedenú zmluvu č.
855170942 z 13.9.2018 spoločne s platobnou disciplínou žalobca súdu predložil, pričom táto zmluva trpí
rovnakými vadami, ako posudzovaná zmluva z 22.5.2020. Ročná úroková sadzba úveru z tejto zmluvy
vo výške 19,29% odporuje dobrým mravom tak v čase uzatvárania novej zmluvy dňa 22.5.2020 ako aj

v čase uzatvárania refinancovanej zmluvy dňa 13.9.2018.

124. Pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (60 splátok) v máji 2020 činil úrok
3,22 % p.a. (nové obchody). Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi
refinancovanej zmluvy v danom prípade takmer šesťnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v

tomto období bankami a takýto úrok je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodov, ktorými sa súd zaoberal
vyššie v odsekoch 67 až 98 rozsudku. V čase uzatvárania refinancovanej zmluvy v septembri 2018 pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (60 splátok) činil úrok 5,05 % p.a. (nové obchody),
dohodnutá úroková sadzba 19,29% preto takmer štvornásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v
tomto období bankami. Uvedené údaje sú všeobecne dostupné na internetovej stránke Národnej banky

Slovenska https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-
uverov-bank/" https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-
z-uverov-bank/.

125. Predmetná zmluva z 13.9.2018 rovnako trpí absenciou obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom na definíciu ročnej percentuálnej miery
nákladovvust.§2písm.i)zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy.Akzákon
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vo svojich ustanoveniach priamo
považuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za jeden zo základných
predpokladov pre výpočet RPMN, je nepochybné, že takýto predpoklad musel byť priamo uvedený v

zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru
podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. § 9 ods. 2 písm.
h) o spotrebiteľských úveroch. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je obsiahnutý údaj o
celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

126. Rovnako nie je zrejmé, či bonita žalovaných v čase uzatvárania zmluvy z 13.9.2018 bola žalobcom
skúmaná s odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené
skutočnosti spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru, na základe ktorého by
žalobcovi vznikol nárok najviac na vrátenie poskytnutej istiny žalovaným po odrátaní ich úhrad, preto
rozsah záväzku z tejto refinancovanej zmluvy vo výške 3757,83 eur v čase uzatvárania zmluvy

z 22.5.2020 nebol žalobcom preukázaný.

127. Naviac aj uvedený úver zo zmluvy uzavretej 13.9.2018 bol čiastočne použitý na refinancovanie
predchádzajúceho záväzku žalovaných vo vzťahu so žalobcom.128. Úverom poskytnutým na základe zmluvy č. 855170942 bol refinancovaný spotrebiteľský úver zo
zmluvy č. 254311504 uzavretej dňa 16.10.2017 sumou vo výške 3.224,82 eur, pričom samotní žalovaní

ktejtozmluveuhradilisplátkamisumu913,40,-eur.Tedakudňuuzavretiazmluvydňa13.9.2018žalobca
deklaruje rozsah záväzku z refinancovanej zmluvy vo výške 3224,82 eur. Uvedenú zmluvu č. 254311504
z 16.10.2017 spoločne s platobnou disciplínou žalobca súdu predložil, pričom táto zmluva trpí rovnakými
vadami, ako posudzovaná zmluva z 22.5.2020. Ročná úroková sadzba úveru z tejto zmluvy vo výške
19,28% odporuje dobrým mravom tak v čase uzatvárania v konaní posudzovanej zmluvy dňa 22.5.2020,

v čase uzatvárania zmluvy, ktorou bola refinancovaná dňa 13.9.2018 ako aj v čase uzatvárania pôvodnej
zmluvy dňa 16.10.2017.

129. Pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (60 splátok) v máji 2020 činil
úrok 3,22 % p.a. (nové obchody). Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi
účastníkmi refinancovanej zmluvy v danom prípade takmer šesťnásobne prevyšuje mieru úrokov

poskytovaných v tomto období bankami a takýto úrok je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodov,
ktorými sa súd zaoberal vyššie v odsekoch 67 až 98 rozsudku. V čase uzatvárania zmluvy, ktorou
došlo k refinancovaniu úveru zo zmluvy č. 254311504 v septembri 2018 pri spotrebiteľskom úvere so
splatnosťou od 1 do 5 rokov (60 splátok) činil úrok 5,05 % p.a. (nové obchody), dohodnutá úroková
sadzba 19,28% preto takmer štvornásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období

bankami. V čase uzatvárania pôvodnej zmluvy dňa 16.10.2017, v októbri 2017 pri spotrebiteľskom
úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (60 splátok) činil úrok 7,27 % p.a. (nové obchody), dohodnutá
úroková sadzba 19,28% preto viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v
tomto období bankami (porovnaj všeobecne dostupné údaje na internetovej stránke Národnej banky
Slovenska https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-

uverov-bank/" https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-
z-uverov-bank/)

130. Predmetná zmluva z 16.10.2017 rovnako trpí absenciou obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom na definíciu ročnej percentuálnej miery

nákladovvust.§2písm.i)zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy.Akzákon
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vo svojich ustanoveniach priamo
považuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za jeden zo základných
predpokladov pre výpočet RPMN, je nepochybné, že takýto predpoklad musel byť priamo uvedený v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru

podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. § 9 ods. 2 písm.
k) o spotrebiteľských úveroch. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je obsiahnutý údaj o
celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

131. Rovnako nie je zrejmé, či bonita žalovaných v čase uzatvárania zmluvy z 16.10.2017 bola žalobcom

skúmaná s odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené
skutočnosti spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru, na základe ktorého by
žalobcovi vznikol nárok najviac na vrátenie poskytnutej istiny žalovaným po odrátaní ich úhrad, preto
rozsah záväzku z tejto refinancovanej zmluvy vo výške 3224,82 eur v čase uzatvárania zmluvy
z 13.9.2018 nebol žalobcom preukázaný.

132. Rovnako obe zmluvy aj zmluva z 13.9.2018 aj zmluva 16.10.2017 obsahujú v ust. Čl. IX., body
1 a 4 zmluvy neprijateľnú zmluvnú pokutu, pričom o tejto neprijateľnej zmluvnej podmienke bolo už v
minulosti rozhodnuté (porovnaj vyššie cit. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp/23/2020
z 29.4.2021). V tejto súvislosti vznikajú pochybnosti aj vo vzťahu k prípadnému započítaniu úhrad na

tento nárok vyplývajúci z neprijateľnej a teda aj neplatnej zmluvnej podmienky.

133. V danom prípade je tak zrejmé, že aplikujúc vyššie cit. ust. § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských
úveroch, došlo k zhoršeniu podmienok v záväzkovom vzťahu pre spotrebiteľov refinancovaním
pôvodných úverových zmlúv, nakoľko k zhoršeniu podmienok splácania uzatvorením novej zmluvy

došlo vždy preto, že istinou novej zmluvy bola uhrádzaná nie len istina pôvodnej zmluvy, ale vždy
aj neprimerane vysoké úroky, pričom pôvodné úvery boli naviac pre absenciu náležitostí zmluvy
ako bezúročné a bez poplatkov (porov. vyššie cit. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
21Co/173/2017).134. Rozsah záväzkov z pôvodných refinancovaných zmlúv tak pri uzatváraní zmlúv dňa 13.9.2018 ani
22.5.2020 nebol taký, aký je deklarovaný v zmluvách.

135. Pri uzatváraní zmluvy č. 855170942 uzavretej dňa 13.9.2018 žalobca deklaroval rozsah záväzku
z refinancovanej zmluvy č. 254311504 z 16.10.2017 vo výške 3224,82 eur, avšak reálne bol v tomto
konaní preukázaný záväzok vo výške 2586,60 eur, teda žalovaným poskytnutá istina úveru v sume
3500,- eur po odrátaní úhrad žalovaných v sume 913,40 eur.

136. Pri uzatváraní v tomto konaní posudzovanej zmluvy č. 668117765 zo dňa 22.5.2020 žalobca
deklaroval rozsah záväzku z refinancovanej zmluvy č. 855170942 z 13.9.2018 vo výške 3757,83 eur,
avšak reálne bol v tomto konaní preukázaný záväzok vo výške 1655,78 eur, teda žalovaným priamo
poskytnutá istina úveru v sume 1775,18 eur a preukázaný záväzok z refinancovanej zmluvy vo výške
2586,60 eur po odrátaní úhrad žalovaných v sume 2706,- eur.

137. Žalovaní tak na základe uvedených skutočností sú povinní žalobcovi uhradiť iba ich skutočne
preukázanýzáväzokvrozsahuposkytnutýchistínrefinancovanýchúverovpoodrátaníúhradžalovaných
k týmto refinancovaným úverom a v rozsahu skutočne poskytnutej istiny žalovaným z posudzovanej
zmluvy zo dňa 22.5.2020 po odrátaní úhrad k tejto zmluve vo výške 2904,12 eur.

138. Žabcovi tak na základe v tejto veci posudzovanej zmluvy a zároveň refinancovaných úverov vznikol
nárok iba sumu 1393,83 eur, čo je reálne preukázaný záväzok žalovaných zo všetkých troch vzájomne
prepojených zmlúv.

139. Preukázaný záväzok zo zmluvy č. 254311504 z 16.10.2017 predstavoval sumu 2586,60 eur, (istina
úveru v sume 3500,- eur po odrátaní úhrad žalovaných v sume 913,40 eur), záväzok zo zmluvy č.
855170942 z 13.9.2018 predstavoval sumu 1655,78 eur, (žalovaným na ich účet poskytnutá istina úveru
v sume 1775,18,- eur a záväzok z refinancovanej zmluvy vo výške 2586,60 eur, po odrátaní úhrad
žalovaných v sume 2706,- eur) a záväzok z posudzovanej zmluvy č. 668117765 zo dňa 22.5.2020 tak

predstavoval sumu 4297,95 eur, (žalovaným na ich účet poskytnutá istina úveru v sume 2642,17 eur
a záväzok z refinancovanej zmluvy vo výške 1655,78 eur), preto po odrátaní úhrad žalovaných v sume
2904,12 eur, žalovaným ostáva v predmetnej veci uhradiť iba sumu 1393,83 eur.

140. K uvedenému je možné dospieť zjednodušeným výpočtom, ktorý však neodzrkadľuje skutočný

obsah posudzovaného záväzkového vzťahu, avšak poslúži na overenie správnosti žalobcovi priznaného
nároku, a to zrátaním skutočne poskytnutých súm priamo žalovaným na základe jednotlivých súvisiacich
zmlúv a následným odrátaním všetkých úhrad, ktoré žalovaní vykonali v rámci tohto záväzkového
vzťahu, teda suma poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 7917,35 eur po odrátaní všetkých
úhrad žalovaných v sume 6523,52 eur predstavuje 1393,83 eur (Výpočet: poskytnutá istina 3500,- eur

+ poskytnutá istina 1775,18 eur + poskytnutá istina 2642,17 eur = 7917,35 eur, úhrady k jednotlivým
zmluvám predstavuje suma 913,40 eur + 2706 eur + 2904,12 eur = 6523,52 eur).

141. Na základe uvedeného tak súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu sumy 1393,83 eur
žalobcovi a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

142. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, zaviazal ich súd aj na
zaplatenie úroku z omeškania z tejto dlžnej sumy. Nakoľko bolo Uznesenie o vyhlásení konkurzu na
majetok pôvodného veriteľa Silverside,a.s. zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 29.09.2022,
nastal dňa 30.09.2022 ex lege účinok zosplatnenia. Dovtedy splatné splátky istiny úveru boli žalovanými

uhradené, nakoľko splátok splatných od 20.7.2020 (prvá splátka splatná v zmysle zmluvy) do 20.9.2022
(posledná splátka splatná pred zosplatnením celého úveru zo zákona) je 27. V prípade záväzku zo
zmluvy v rozsahu 4297,95 eur, ak by tento bol uhrádzaný splátkami v počte 60 splátok, jednalo by sa
o 27 splátok istiny po 71,63 eur (4297,95 eur:60 splátok = 71,63 eur) v celkovej sume je 1934,078 eur,
ktoré boli splatné ešte pred zosplatnením zo zákona. Splatnosť zvyšného nároku v sume 2363,87 eur

nastala až 30.9.2022, pričom z uvedeného nároku sú žalovaní povinní uhradiť ešte 1393,83 eur.

143. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku súd priznal žalobcovi odo dňa nasledujúceho po
splatnosti celého nároku (1.10.2022) s poukazom na ust. § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. Dňa 1.10.2022 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej
banky vo výške 1,25 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 6,25 % ročne. Nakoľko žalobca žiadal
priznať úroky z omeškania vo výške 5% ročne, pričom žalobcom žiadaná výška úroku z omeškania

neodporuje vyššie citovaným zákonným ustanoveniam, súd žalobcovi priznal úroky z omeškania
v požadovanej sadzbe 5% ročne, neprekračujúc tak žalobný návrh ohľadne tohto nároku.

144. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

145. Súd žalovaných zaviazal na povinnosť uhradiť dlžnú sumu žalobcovi spoločne a nerozdielne ako
to vyplýva priamo z textu zmluvy, a to jej úvodných ustanovení pred čl. I., kde sa uvádza, že spotrebiteľ
1, spotrebiteľ 2, sa v texte zmluvy označujú spoločne ako dlžník, pričom z práv zo zmluvného vzťahu sú

oprávnení (rovnako aj z povinností zo zmluvného vzťahu sú zaviazaní) spoločne a nerozdielne.

146. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich

splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

147. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v
splátkach. obaja žalovaní sú starobní dôchodcovia, pričom na tunajšom súde je vedené ďalšie konanie

medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade o zaplatenie istiny a príslušenstva v sume 4400,03 eur.
Vzhľadom na uvedené, kedy už samotná skutočnosť, že žalovaní sú starobnými dôchodcami, čo sa
odzrkadľuje nie len na ich príjme, ale aj výdavkoch v súvislosti s vekom a potenciálne aj zdravotným
stavom, odôvodňuje možnosť povoliť týmto splácať dlh v primeraných splátkach, súd žalovaným povolil
splácať dlh v mesačných splátkach po 70,- eur mesačne, ktorú sumu považoval za primeranú vzhľadom

ku skutkovým zisteniam.

148. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu
dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (napríklad
rozsudokKrajskéhosúdTrnavasp.zn.10Co/293/2016zodňa14.06.2017).Splácaniedlhunepresiahne

dobu 36 mesiacov.

149. Účelom priznania dlžnej sumy súdnym rozhodnutím nemôže byť likvidačné pôsobenie na
spotrebiteľa, ktorý sa dostáva z finančných problémov, ale uspokojenie nároku veriteľa, pričom žalobca
aj vzhľadom na priznanie nároku na úrok z omeškania nebude takýmto rozhodnutím nijako ukrátený.

150. Povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nie je spôsobilé žalobcovi spôsobiť ekonomické
problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach nezasiahne
neprimerane do hospodárskych pomerov žalobcu. Žalovaní ako spotrebitelia si zaslúžia ochranu, keď
sa objektívne ocitli v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo

pre nich devastujúce a potenciálne ich ako starobných dôchodcov mohlo existenčne ohroziť.

151. Súd, ktorý rozhoduje o čase plnenia žalobou uplatneného nároku nie je viazaný pôvodne
dojednanými splátkami, môže však pri stanovení výšky splátok zohľadniť situáciu existujúcu v čase
rozhodovania. Ak spotrebiteľ svoj dlh nebude plniť spôsobom určeným rozsudkom, omeškanie jednej

zo splátok bude mať za následok zročnosť celého dlhu. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu
negatívnydopad,keďžemupatrínároknaúrokyzomeškaniazdlžnejsumyaždočasuúplnéhosplnenia
dlhu. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, preto možnosť postupnej úhrady dlhu splátkami v súdom
určenej výške nemožno za daných okolností vnímať ako zásah do pomerov žalobcu prípadne úpadcu,
ktorý by bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu, prípadne neprimerane zhoršiť majetkovú situáciu

úpadcu (v súvislosti s uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/130/2018
z 17. 12. 2018).152. Vzhľadom na výšku súdom určenej mesačnej splátky v sume 70,- eur, sa doba splatenia prisúdenej
istiny v rozsahu približne 20 mesiacov nijako nepredĺži v porovnaní so splatnosťou dlhu pôvodne
dohodnutou v zmluve (60 mesiacov). Zároveň za celé toto obdobie žalobcovi prináleží aj zákonný úrok

z omeškania (v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
25Co/101/2018 z 30. 04. 2019).

153. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

154. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

155. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

156.Akovyplývaz§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradu
trov konania protistrane.

157. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

158. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť
nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola

podaná dôvodne. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v
podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna
2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku. (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017)

159. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania,
t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral
svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).

160. Z pôvodne uplatnenej sumy 8292,08 eur ( istina 5232,10 eur, kapitalizovaný zmluvný úrok v sume
2251,36 eur, zmluvná pokuta v sume 808,62 eur) s ďalším nevyčísleným príslušenstvom, žalobca
dôvodne uplatňoval sumu 1393,83 eur spolu s príslušenstvom, v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty
súd konanie zastavil, pričom toto čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral v tejto časti
žalobu späť bez udania dôvodu a vo zvyšku súd žalobu zamietol.

161. Žalobcov úspech tak predstavoval 16,81% a neúspech 83,19%, čo je zároveň úspechom
žalovaných. Úspešnejším žalovaným, po odrátaní ich neúspechu od úspechu, vznikol proti žalobcovi
nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu66%(83,19%-16,81%=66,38%),ktorýnárokimsúdajpriznal.

162. Nie je dôvod započítavať nevyčíslené príslušenstvo pohľadávky viažuce sa na úspešne priznanú
istinu žalobcovi ako neúspech v otázke náhrady trov konania. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom
súd poukazuje na aktuálnu judikatúru Krajského súdu v Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 1Co/3/2019 zo dňa 26. 02. 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
5Co/141/2018 zo 4.4.2019. V súvislosti s vyššie uvedeným spôsobom určenia úspechu strán sporu, súd

poukazuje na názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/136/2017 zo dňa
31. 10. 2017, ktoré rozhodnutie zohľadňuje uznesenie NS SR sp.zn.6Obo/243/2007 z 27.11.2008.

163. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:5Csp/13/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.