Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 14T/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010612
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2323010612.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného E.

Š., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa
08.11.2023 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: E. Š., O.. XX.XX.XXXX X. T., Z. V. Č. XXXX/XX, F., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Ružomberok

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

ako otec maloletej dcéry V. Š. O.. XX.XX.XXXX, Z. V. H. U. B. Č.. X, B. M., si v mieste svojho trvalého
bydliska v meste F. na ulici Č.W. XXXX/XX a všade tam, kde sa zdržiaval, ako i v mieste bydliska
oprávnenej osoby M.O. P., E.. U., pravidelne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, hoci mu to vyplýva zo
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z rozsudku Okresného súdu
Galanta sp. zn. 16P/65/2011 zo dňa 23.04.2012, právoplatný dňa 03.05.2012, ktorým bol zaviazaný
prispievať na výživu svojej maloletej dcéry sumou vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15- teho dňa toho

ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej dcéry, M. P., E.. U., pričom si túto svoju vyživovaciu
povinnosť riadne neplnil od mesiaca apríl 2018 do 02.06.2022, čím mu za uvedené obdobie vznikol
dlh na výživnom celkovo vo výške 5.000,- eur, hoci bol dňa 20.09.2017 odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/122/2017, právoplatným dňa 09.03.2018 za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,

t e d a :

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. X P. XXX/XX/XXXX zo dňa
22.05.2023, podanej na tunajší súd dňa 23.05.2023, súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec

obžalovaného E. Š., O.. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“).

Súd dňa 28.06.2023 vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote odpor prokurátor
aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Podaním zo dňa 03.08.2023, doručeným súdu dňa
07.08.2023 obžalovaný vzal podaný odpor v celom rozsahu späť.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.11.2023 v zmysle § 257 ods. 1 Trestného
poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku vyhlásenia
obžalovaného, súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku po prijatí jeho vyhlásenia o vine
vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to
prečítaním listinných dôkazov a výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom, ako

aj k pohnútke, resp. k motívu páchania trestnej činnosti v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery
trestu.

Z výsluchu obžalovaného súd zistil, že je slobodný, má jedno dieťa, nikdy nebol zamestnaný, v období
od apríla roku 2018 až do 02.06.2022 nerobil nič, z ničoho nežil, svojej dcére nič nekupoval, po celý čas

bol na úteku a preto nemal žiaden príjem, momentálne je zamestnaný v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody, z čoho je hradené aj výživné.

Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný
priestupok nespáchal.

Z aktuálneho Odpisu registra trestov zo dňa 06.11.2023 súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 16
krát súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť, za čo mu boli opakovane ukladané
nepodmienečné tresty odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo
dňa 26.05.2021, sp. zn. 1T/36/17 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 07.04.2022,

sp. zn. 6To/63/21 za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a iné,
za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Z hodnotenia obžalovaného z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce zo dňa 30.11.2022

súd zistil, že obžalovaný bol do ústavu premiestnený dňa 21.06.2022, jeho správanie a vystupovanie
malo manipulatívny charakter a nebolo na požadovanej úrovni, v jednom prípade porušil zásady
slušného správania a vystupovania voči príslušníkom zboru a v dvoch prípadoch sa úmyselne poškodil
na zdraví. V prvom prípade tým, že si úmyselne obaril ruku, aby dosiahol vyradenie z pracoviska
ručného šitia obuvi a v druhom prípade prehltol kovové predmety za účelom dosiahnutia premiestnenia

do Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín
na hospitalizáciu. Z účelových dôvodov vyhlásil hladovku. Disciplinárne odmenený ani potrestaný
nebol. Ani po premiestnený do ústavu Trenčín jeho správanie a vystupovanie nebolo na požadovanej
úrovni, porušoval zásady slušného správania, správal sa agresívne, vulgárne, nerešpektoval pokyny
a nariadenia, prechovával nepovolené predmety. Dňa 20.09.2022 bol premiestnený späť do ústavu

Želiezovce, kde sa opätovne úmyselne poškodil na zdraví, disciplinárne odmenený nebo, potrestaný
bol dva krát za previnenia, ktorých sa dopustil ešte pred hospitalizáciou. Dňa 14.10.2022 bol po
úmyselnom poškodení na zdraví opätovne premiestnený do ústavu Trenčín z dôvodu hospitalizácie,
kde boli zaznamenané nedostatky najmä v oblasti zásad slušného správania voči personálu ústavu, s
ktorým nie vždy spolupracoval, správanie malo manipulatívny charakter, viackrát vyhlásil hladovku, pri

vstupnom pohovore dňa 27.06.2022 nahlásil vyživovaciu povinnosť na mal. V. Š., O.. XX.XX.XXXX.

Z hodnotenia obžalovaného z Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu
odňatiaslobodyTrenčínzodňa30.11.2022súdzistil,žepočasvýkonutrestuahospitalizácievnemocnici
správanie a postoje obžalovaného neboli na požadovanej úrovni, dostáva sa do rozporov s platnými

predpismi, opakovane boli zaznamenané porušenia zásad slušného správania a vystupovania, jehoprejavy sú manipulatívne a v prípade nesplnenia jeho požiadaviek je nátlakový. Na väzenské prostredie
je adaptovaný, má silné tendencie ovplyvňovať väzenský personál s cieľom dosiahnuť svoje požiadavky.

Zo správy o povesti z mesta F. vyplynulo, že trvalý pobyt má obžalovaný evidovaný na adrese F., Č.
XXXX/XX.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, teda
že sa priznal k spáchaniu trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na vyrovnaný
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej

sadzby, ktorá je pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona 1 - 5 rokov.

Súd pri určovaní výmery trestu zohľadnil najmä postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ku
ktorej sa priznal a oľutoval ju, ako aj jeho vyhlásenie o vine učinené na hlavnom pojednávaní a uložil mu
trest na samotnej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov.

Napriek tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine, súd nepristúpil k
mimoriadnemu zníženiu trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby, pretože s
poukazom na osobu obžalovaného, najmä na jeho trestnoprávnu minulosť by trest kratšieho trvania
nesplnil svoj účel. Uloženie nižšieho trestu odňatia slobody by podľa názoru súdu v kontexte vyššie

uvedených skutočností dôsledne nenapĺňalo účel ukladaného trestu, teda represiu vo vzťahu k
páchateľovi, a tiež prevenciu vo vzťahu ku spoločnosti. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov považuje súd za zákonný, primeraný a spravodlivý. Na druhej strane uloženie vyššieho trestu
súd považoval už za neprimerane prísne, najmä s prihliadnutím na sebakritický postoj obžalovaného k
jeho trestnej činnosti a s tým súvisiace vyhlásenie o vine.

Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd podmienečne neodložil, pretože vzhľadom na osobu
obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný. V tejto
súvislosti súd poukazuje najmä na trestnoprávnu minulosť obžalovaného, ktorému boli v minulosti už

opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom ani tieto nemali na neho dostatočný
výchovný účinok, ktorý by sa prejavil v tom, že by už v páchaní ďalšej trestnej činnosti po ich vykonaní
nepokračoval. Ak obžalovaného ani výkon nepodmienečných trestov odňatia slobody ako krajného
prostriedku nápravy od ďalšej trestnej činnosti neodradil, tak sa možno len iluzórne domnievať, že by
iný ako nepodmienečný trest z hľadiska individuálnej prevencie v budúcnosti účel trestu z tohto hľadiska

splnil. V súvislosti s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody súd poukazuje aj na skutočnosť,
že sa síce obžalovaný k trestnému činu priznáva, avšak na druhej strane ho bagatelizuje a odôvodňuje
tým, že on sám bol na úteku a len preto výživné neplatil. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru,
že podmienečný trest odňatia slobody nie je možné považovať za primeraný, vystihujúci účel trestu a
preto obžalovanému uložil trest nepodmienečný. Z rovnakého dôvodu súd obžalovanému neukladal ani

žiaden z alternatívnych trestov.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že pôvodne rozhodol v tejto trestnej veci trestným rozkazom
zo dňa 28.06.2023, ktorým obžalovanému uložil podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36
písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m), 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní
12 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu na 18 mesiacov spolu s uložením

povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Po prejednaní veci na hlavnom pojednávaní (len na základe odporu podaného zo strany prokuratúry)
následne súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým uložil obžalovanému oproti trestnému rozkazu trestprísnejší, a to síce trest v rovnakej výmere 12 mesiacov, avšak trest nepodmienečný. K uvedenej
zmene je potrebné uviesť nasledovné. V prvom rade súd poukazuje na ust. § 355 ods. 3 Trestného
poriadku, v zmysle ktorého pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný

právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. V druhom rade
súd poukazuje na skutočnosť, že odpor voči trestnému rozkazu bol podaný len zo strany prokurátora,
keďže obžalovaný odpor vzal v celom rozsahu späť a teda nebolo potrebné aplikovať zásadu zákazu
zmeny k horšiemu (zásada zákazu reformatio in peius), ako by tomu bolo v prípade, ak by súd konal
len na základe odporu podaného obžalovaným. Súd mohol po vykonaní kontradiktórneho hlavného

pojednávania v odsudzujúcom rozsudku následne uložiť aj trest prísnejší ako uložil trestným rozkazom,
pretože vo veci konal len na podklade odporu prokurátora. Súd v tomto prípade de facto postupuje
spôsobom, ako keby trestný rozkaz vôbec nebol vydaný, pričom na hlavnom pojednávaní boli vykonané
aj nové dôkazy (výsluch obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom, listinné dôkazy), ktoré
vo finále viedli súd k prehodnoteniu možnosti nápravy obžalovaného a tým aj k zmene - sprísneniu
uloženéhotrestu.Obžalovanýjerecidivista,ktorýbolpredspáchanímtrestnejčinnostiopakovane,najmä

pre majetkovú trestnú činnosť vo výkone trestu, nikdy nebol zamestnaný, doposiaľ bol 16 krát súdne
trestaný, trestnú činnosť síce ľutuje, ale ju zároveň bagatelizuje a ospravedlňuje skutočnosťou, že bol
na úteku pre jeho inú trestnú činnosť. Je tak zrejmé, že u obžalovaného ani predchádzajúce pobyty v
ústave na výkon trestu neviedli k jeho náprave, keďže ho od ďalšej trestnej činnosti zjavne neodradili. U
takýchto páchateľov do popredia vystupuje represívna funkcia trestania, čo si vyžaduje účinná ochrana

spoločnosti. Takto vymeraný nepodmienečný trest odňatia slobody je podľa názoru úmerný spáchanej
trestnej činnosti, je spravodlivý, možno očakávať, že splní funkciu aj z hľadiska generálnej prevencie a
niet pochýb o tom, že dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie konania obžalovaného.

Nad rámec konštatovaného súd dáva do pozornosti aj ten právny názor, podľa ktorého nie je vylúčené,

aby súd dospel po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní k záveru, že miernejší trest uložený
trestným rozkazom nie je možné považovať za primeraný, vystihujúci účel trestu, a to i za podmienok, že
na hlavnom pojednávaní žiadne nové okolnosti relevantné z hľadiska ukladania trestu nevyšli najavo, ak
všeobecný súd v rozsudku náležitým spôsobom výslovne uvedie všetky kritériá, ktoré ho viedli k novo
vymeranému trestu (Nález Ústavného súdu Českej republiky z 10. decembra 2009, sp. zn. III. ÚS 39/09.

Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív),
nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v

Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie

možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.