Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123302791
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6123302791.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu XXX.A., B., A., C. D. X, IČO: XXXXXXXX,
zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátskou kanceláriou, Bratislava, Štefánikova 8, IČO:
36853186, proti žalovanej E. F., nar. X.X.XXXX, G. F., H. E. XXX/XX, zast. Advokátska kancelária - Ján
Buroci, s.r.o., Spišská Nová Ves, Za šestnástkou 17, IČO: 50663160, o zaplatenie 1.039,45 € s prísl., o
odvolaní žalovanej proti rozsudku 8Csp/139/2023-132 z 13.12.2023 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
390,89 €, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 390,89 € od 31.1.2022 do zaplatenia, náklady spojené

s uplatňovaním pohľadávky vo výške 33,99 €, s tým, že súd p o v o ľ u j e žalovanej zaplatiť priznanú
istinu a úroky z omeškania v mesačných splátkach po 25,- €, splatných vždy do 25- teho dňa v mesiaci,
počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky
sa stáva zročné celé plnenie.

V prevyšujúcej časti napadnutého vyhovujúceho výroku žalobu z a m i e t a.

P r i z n á v a žalovanej náhradu trov celého konania v rozsahu 36,52 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj ,,súd“) rozsudkom určil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
1.039,45 €, úrok vo výške 262,06 €, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 37,19 €, úrok
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.039,45 € od 18.1.2022 do zaplatenia, s tým, že súd
žalovanejpovolilzaplatiťpriznanúistinuaúrokyzomeškaniavmesačnýchsplátkachpo25,-€,splatných
vždydo25.dňavmesiaci,počnúcodprávoplatnostitohtorozsudkudozaplateniastým,ženeuhradením
čo i len jednej splátky sa stáva zročné celé plnenie (výrok I.). Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku

(výrok II.).

2. Rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.039,45 €, zmluvné
úroky vo výške 262,06 €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.039,45 € od 18.01.2022
do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky (poistné, náklady spojené so zasielaním
upomienok a zosplatňujúcich výziev) vo výške 37,19 € a náhradu trov konania. Skutkovo žalobu
odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril dňa 23.2.2018 so žalovanou zmluvu o úvere č. 1861491451, na

základe ktorej bol žalovanej strane poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1.330,- €. Žalobca
uviedol, že pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a pred uzavretím zmluvy o
úvere (ako aj po uzavretí zmluvy o úvere) si splnil všetky zákonné povinnosti. Žalovaná poskytnutý
úver riadne nesplácala napriek tomu, že žalobca ju upozornil na omeškanie so splácaním úveru amožnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu
17.1.2022 a požiadal žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Žalovaná do zosplatnenia
úveru uhradila sumu 912,51 €, z čoho pripadlo na istinu 290,55 €, úroky 515,55 €, poplatky a poistné

106,41 €. Celkové úroky, ktoré mala žalovaná zaplatiť predstavovali sumu 777,61 € (celkové náklady
predstavovali 2.287,81 €, z toho istina 1.330,- €, poistné 153,60 €, poplatok za poskytnutie úveru pri
čerpaní 26,60 €). Vzhľadom na doteraz zaplatené úroky v sume 515,55 €, predstavovali nezaplatené
úroky, sumu vo výške 262,06 € (777,61 € - 515,55 €). Žalobca si ďalej uplatnil zákonné úroky z
omeškania vo výške 5 % p.a., a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru, t.j. zo sumy 1.039,45 €.

Zároveň si uplatnil neuhradené poistné vo výške 3,20 € a neuhradené poplatky vo výške 33,99 €, ktoré
predstavovalireálnenákladyspojenésvymáhanímúveruzazasielanéupomienkyazosplatňujúcevýzvy
žalovanej strane. Tento nárok si žalobca uplatnil ako "náklady spojené s uplatnením pohľadávky" v
dôsledkutoho,žeelektronickýformulárprepodanienávrhunavydanieplatobnéhorozkazuneobsahoval
samostatné kolónky pre poplatky. Upomienky, zosplatňujúca výzva a predžalobná výzva boli zasielané
žalovanej strane na korešpondenčnú adresu, prípadne na (poslednú známu) adresu uvedenú v zmluve o

úvere. Všetky písomnosti zo strany žalobcu (banky), vrátane spomínanej predžalobnej výzvy, zasielanej
prostredníctvom advokáta žalobcu, boli žalovanej strane riadne doručené.

3. Súd prvej inštancie právne vec súd posudzoval podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“), § 1a ods. 1
nariadenia, § 1 ods. 1 nariadenia, § 2 písm. a/, b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“),
§ 7 ods. 1 ZoSÚ, § 9 ods. 1, 2 ZoSÚ, § 11 ods. 1, 2 ZoSÚ. Podľa súdu prvej inštancie žalovaná uplatnený
nárok žalobcu neuznala. Nebolo sporné, že strany sporu medzi sebou uzatvorili spotrebiteľskú zmluve,
ani že žalovaná úver riadne a včas nesplácala, čím porušila svoje zmluvné povinnosti. V súlade s vyššie

uvedenými ustanoveniami mal súd za preukázané, že neboli sporné skutočnosti vyplývajúce z obsahu
žaloby a k nej predložených dôkazných listín, a to že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 23.2.2018
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere „dobrá pôžička“ č. 1861491451, na základe ktorej poskytol žalovanej
bezúčelový úver vo výške 1.330,- € a žalovaná sa úver zaviazala splácať v 96 mesačných splátkach po
23,56 € (vrátane poistného 1,60 €; výška poslednej mesačnej splátky 23,01 € (vrátane poistného 1,60

€), so splatnosťou prvej splátky dňa 20.3.2018, s termínom poslednej splátky dňa 20.2.2026, s RPMN
vo výške 16,50 % p.a., priemernou RPMN vo výške 8,75 % p.a., s fixnou úrokovou sadzbou vo výške
12,50 % p.a., s celkovou čiastkou, ktorú mala žalovaná zaplatiť vo výške 2.287,81 €.

4. Súd konštatoval, že námietka žalovanej, že žalobca si nesplnil povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ,

nebola dôvodná. Súd mal za preukázané, že v prípade uzatvorenia zmluvy žalobca preveroval príjem
a finančnú situáciu žalovanej prostredníctvom úverového registra (SRBI) a v Sociálnej poisťovni. V
rámci posudzovania mal žalobca k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch žalovanej
zo spoločného úverového registra informácií. Žalovaná v čase posudzovania žiadosti uvádzala rodinný
stav vydatá a 2 vyživované deti. Uviedla, že je zamestnaná s čistým mesačným príjmom 510,- €, čo

bolo potvrdené aj Sociálnou poisťovňou. Žalovaná neuviedla mesačné splátky iných úverov a pôžičiek,
ani zrážky, výživné a iné výdavky. Porovnaním s predchádzajúcou žiadosťou o poskytnutie úveru sa
čistý mesačný príjem žalovanej zvýšil o 40,- €, z doterajších 470,- € na aktuálnych 510,- €. V rámci
preverovania finančnej disciplíny bol žalobcom zistený aj výdavok v podobe mesačnej splátky úveru vo
výške 84,- €. Žalobca uviedol, že pri splátke úveru vo výške 23,56 € a skoršieho úverového záväzku

vo výške 84,- € žalovanej zostala suma vo výške 402,44 €. Táto suma presahovala životné minimum
platné od 1.7.2017 na žalovanú a jej dve vyživované deti, nakoľko životné minimum v danom čase
na jednu plnoletú fyzickú osobu predstavovalo 199,48 € a 2 deti po 91,06 €, spolu 381,60 €, čo bolo
menej ako suma, ktorá zaostala žalovanej po odrátaní splátok úveru od čistého príjmu. Z predloženého
potvrdenia úradu práce mal súd za preukázané, že v čase uzavretia úverovej zmluvy bol manžel

žalovanej zamestnaný, do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol zaradený v čase od 7.6.2019 do
26.8.2019. Žalobca posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver, pričom zobral
do úvahy dobu, na ktorú sa poskytol úver, výšku úveru, ako aj príjem žalovanej. Za daných okolností
žalobca riadne posúdil bonitu žalovanej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti úver poskytnutý žalovanej
na základe úverovej zmluvy zo dňa 23.2.2018 súd nepovažoval z dôvodov uvedených v ustanovení §

11 ods. 2 veta druhá ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.

5. Súd prvej inštancie posúdil i námietku žalovanej o nesprávne uvedenej RPMN v zmysle § 9 ods.
2 ZoSÚ ako nedôvodnú. V danej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 16,50 %. Z informatívnejinteraktívnej kalkulačky dostupnej v elektronickom Registri súdu na výpočet RPMN v prípade dátumu
pôžičky uzatvorenej dňa 23.2.2018, pri výške pôžičky v sume 1.330,- € pri splácaní v mesačných
splátkach, pri počte splátok 96, výške splátok 23,56 €, súd usúdil, že RPMN bolo stanovené na 16,39

%. V predmetnej zmluve z 23.2.2018 bolo uvedené RPMN vo výške 16,50 %, čo predstavovalo mierny
rozdiel, nie však v neprospech spotrebiteľa – žalovanej. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie posúdil
žalobu žalobcu ako dôvodnú a uložil žalovanej povinnosť špecifikovanú vo výroku I. predmetného
rozhodnutia. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, žalobca mal v konaní plný úspech,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o ktorých výške

súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Zotrvala na svojej
doterajšej námietke, že žalobca porušil povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Poukázala na to, že
žalobca nemal o jej príjmoch a výdavkoch relevantné informácie pre posúdenie schopnosti splácať

úver, uvedené vôbec nedopytoval. Žalobca poskytol žalovanej v krátkom rozmedzí celkovo tri úvery -
na základe zmluvy o úvere č. 1737338570 z 19.12.2017, na základe zmluvy o úvere č. 1861491451
z 23.2.2018, na základe zmluvy o úvere č. 1864833342 z 18.10.2018. Predmetná úverová zmluva
bola teda druhou v poradí. Žalobca takýmto spôsobom obišiel svoju povinnosť odmietnuť poskytnúť
úver vo vyššej výške a rozdelil úver na tri časti. Vzhľadom na majetkové pomery žalovanej považoval

zrejme poskytnutie úveru vo vyššej výške za nedôvodné, ale obišiel to takým spôsobom, že úver
rozdelil na tri úverové vzťahy s miernym časovým odstupom, pričom k zlepšeniu majetkových pomerov
u žalovanej nedošlo. Pri skoršom uvedenom úvere č. 1737338570 žalovaná požadovala úver vo výške
300,- € a žalobca jej poskytol úver vo výške 5.500,- €. I tu ho nezaujímali skutočné náklady domácnosti
žalovanej. Pri úvere č. 1861491451 opätovne neskúmal životné náklady žalovanej, pričom sám musel

vedieť, že poskytol žalovanej úver, a žalobca nesprávne tvrdil, že žalovaná nespláca žiadne iné úvery.
Žalovaná poukázala na to, že ide o modus operandi žalobcu, ktorý riadne neplní zákonné povinnosti
skúmať majetkovú a sociálnu situáciu žalovanej za účelom naozajstného zistenia jej schopnosti splácať
úver. Žalovaná požadovala úver vo výške 300,- € a žalobca jej poskytol úver vo výške 1.330,- €. V
žiadosti o úver žalovaná uviedla, že nemala iné mesačné náklady pôžičiek, čo bolo nepravdivé už

len vzhľadom na to, že samotný žalobca jej už skôr poskytol úver. Žalovaná mala náklady výživného,
pričom vyživovaciu povinnosť má a mala v tom čase voči dieťaťu a manželovi. Ďalej poukázala na to,
že povinnosť spotrebiteľa uvádzať pravdivé informácie je značne oslabená, nakoľko zákonodarca cítil
povinnosťnepresunúťváhuvneprospechspotrebiteľaadodávateľsanemáspoliehaťlennaprehlásenia
spotrebiteľa, a to podľa čl. 8 ods. 1 SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/48 z 23.

apríla 2008. Nesprávne boli i výpočty žalobcu pri posudzovaní bonity žalovanej, kde v jej domácnosti
podľa žalobcu malo ostať 44,- €, no od tejto sumy mal žalobca odpočítať splátky predmetnej úverovej
zmluvy 23,56 €, výsledkom bola suma 20,84 €, teda táto suma jej mala ostať na výživné pre dve
maloleté deti, manžela a chod domácnosti. Žalovaná namietala i výrok o trovách konania, navrhovala
nepriznať náhradu trov konania pre prípad úspechu žalobcu. Už v podanom odpore zdokladovala svoje

majetkové pomery. Žalovaná je v stave hmotnej núdze, žalobca dostal žalovanú do stavu dlhovej špirály,
kedy prestala byť schopná splácať úvery. Priznanie náhrady trov konania pre žalobcu považovala za
nespravodlivé.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Poukázal na

to, že odvolanie žalovanej nebolo odôvodnené odvolacími dôvodmi, ktoré taxatívne vymedzuje zákon,
žalovaná v odvolaní neoznačila žiaden odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP. Preto
požadoval odmietnuť odvolanie v súlade s § 386 písm. d/ CSP. S námietkou žalovanej, že nedostatočne
skúmal jej bonitu, nesúhlasil. Žalovanej po splátke úveru (23,56 €) a ďalšieho úverového záväzku (84,-
€) zostala z príjmu suma vo výške 402,44 € (510,- € – 23,56 € – 84,- €). Táto suma presahovala

životné minimum platné od 1.7.2017 na žalovanú a jej dve vyživované deti (199,48 € + 2 x 91,06 € =
381,60 €). Žalovaná tak spĺňala predpoklady pre poskytnutie úveru, keďže aj po mesačnej splátke jej
zostala suma prevyšujúca životné minimum, ktorá je postačujúca na pokrytie každodenných výdavkov.
Žalovaná zavádzajúco tvrdila, že jej po uvedenom výpočte mala zostať suma iba vo výške 20,84 €, v
skutočnosti jej zostala mesačne suma 402,44 €, ktorá o 20,84 € presahuje životné minimum na jednu

plnoletú FO a dve vyživované deti. Žalobca skúmal príjmy, výdavky a rodinný stav žalovanej, zároveň
vychádzal z príslušných registrov a databáz (SP a SRBI), pričom žalovanej poskytol iba taký úver, aby jej
po splátke zostala suma zodpovedajúca životnému minimu, potrebnému na zabezpečenie základných
životných potrieb. Ďalšie tvrdenia žalovanej považoval žalobca za účelové a zavádzajúce. Zo stranyžalobcu nedošlo „k rozdeleniu jedného úveru na tri úverové vzťahy“, ako uviedla žalovaná. Pri každom
jednom úvere bola bonita žalovanej osobitne skúmaná a prehodnocovaná. Žalovanej bol poskytnutý
úver č. 1861491451, ktorý je predmetom tohto sporu, viac ako 2 mesiace po poskytnutí prvého úveru

(č. 1737338570), a to na výslovnú žiadosť žalovanej. Žalobca schválil poskytnutie úveru z dôvodu, že
čistý príjem žalovanej sa medzičasom zvýšil o 40,- € (pričom mesačná splátka v poradí druhého úveru č.
186149145predstavuje23,56€).VobochprípadochúdajeopríjmochžalobcariadnepreverilvSociálnej
poisťovni. Tvrdenie žalovanej, že druhý úver jej bol poskytnutý bez toho, aby došlo k akémukoľvek
zlepšeniu jej majetkových pomerov, je preto hrubo nepravdivé. Žalobca zdôraznil, že v zmysle § 7 ods.

2 ZoSÚ bola žalovaná povinná poskytnúť žalobcovi úplné, presné a pravdivé údaje. Žalovaná, ktorá
tak zjavne porušila svoju zákonnú povinnosť (§ 7 ods. 2 ZoSÚ), paradoxne požaduje, aby za to súd
sankcionoval žalobcu určením bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Takéto nazeranie na skúmanie
bonity považoval za neprijateľné. Žalobca považoval napadnutý rozsudok ako vecne správny. Žalobca
sa preto domáhal, aby odvolací súd odvolanie odmietol, inak aby napadnutý rozsudok v zmysle § 387
ods. 1 CSP potvrdil a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu.

8. V odvolacej replike žalovaná uviedla, že v súdnom konaní nebolo preukázané, že žalobca zisťoval
položky v zmysle § 7 ods. 20 ZoSÚ, a to hlavne pokiaľ ide o písmená b/ a d/. Žalobca počas celého
súdneho konania neuviedol, ako tieto položky zisťoval. Keďže sú smerodajné k výpočtu ukazovateľa

schopnosti spotrebiteľa splácať úver, konštatovala, že žalobca ich riadne nezistil. Ďalej poukázala na to,
že suma životného minima nemá žiadnu výpovednú hodnotu k tomu, tým sa nedá zistiť, či žalovaná žije
v nájme, koľko platí nájomné, či má náklady na lieky, či manžel pracuje, alebo je odkázaný na výživu
žalovanej. To je práve zmyslom povinnosti individuálne posudzovať schopnosť splácať úver. Vo zvyšku
zotrvala na tvrdeniach podaných v odvolaní.

9. V odvolacej duplike žalobca uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k odvolaniu, pretože v odvolacej
replike žalovaná neuviedla žiadne nové skutočnosti.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) posúdil odvolanie žalovanej ako podané

včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2
CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej je dôvodné a že pre svoje rozhodnutie má dostatočný skutkový základ, preto v
merite veci sám rozhodol procesným postupom podľa § 388 CSP a napadnutý rozsudok zmenil tak, ako

to je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.9.2024 o 9:50 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Žalovaná formálne neuplatnila odvolacie dôvody, no z obsahu odvolania vyplýva, že poukázala na
odvolacie dôvody v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

14. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na

závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistenýskutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

16. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie uzavrel správne otázku skúmania bonity

žalobcom pred poskytnutím úveru žalovanej. Žalobca posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovanej splácať úver, pričom zobral do úvahy dobu, na ktorú jej poskytol úver, výšku úveru, ako aj
príjem žalovanej. Úver poskytnutý žalovanej na základe úverovej zmluvy zo dňa 23.2.2018 nemožno
považovať z dôvodov uvedených v ustanovení § 11 ods. 2 veta druhá ZoSÚ za bezúročný a bez
poplatkov. Keďže veriteľ skúmal bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou, bol preto veriteľ oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru z dôvodov uvedených v

ustanovení § 11 ods. 2 veta prvá zákona ZoSÚ. Odvolací súd preskúmal spotrebiteľskú zmluvu ex offo
a konštatuje:

17. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške úveru, keď
v danom prípade bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená ako čiastka, ktorá je týmto úverom

poskytnutá suma 1.330,00 €. V zmysle definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu
výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň
definuje osobitne aj pojem celkových nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom
vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol dojednaný
v úverovej zmluve v sume 26,60 € a ktorý bol splatný v deň čerpania úveru (čo vyplýva z čl. 2.2, 2.3,

3.1, 4.1 predmetnej zmluvy o úvere), je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom. Je
pojmovo vylúčené, aby poplatok za poskytnutie úveru bol zároveň považovaný za finančné prostriedky
poskytnuté na základe úverovej zmluvy, ako tomu tak bolo v prejednávanom prípade. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/287/2021 z 3.6.2022 (R 49/2022), v ktorom bolo poukázané na
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14 I., I. proti J. B. z 26. apríla 2016, ktorom sa súdny dvor

okrem iného vyjadril k požiadavkám na náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku vnútroštátneho
súdu, akým spôsobom sa má vykladať pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý v článku 3 písm. l) a
článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto smernice,
keď odpovedal, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto
smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú

celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru
účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne
vyplatené. V rozhodnutí Súdny dvor uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t.j. zahrnutia nákladov
spotrebiteľa spojených s úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet
závisíodcelkovejvýškyúveru.Zároveňinformáciaocelkovýchnákladochúveruumožňujespotrebiteľovi

porovnať ponuky úverov a posúdiť rozsah jeho záväzku.

18. Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2
ZoSÚ, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen formálne, ale zároveň musia
byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa

účel sledovaný právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie spotrebiteľa o
podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany. Správnosť
údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku. Zároveň
spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho úkonu, aby vedel, čo
konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce. Ak by sa pripustil

výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona,
stratilo by toto ustanovenie zmysel. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je údaj o
výške úveru, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2 písm. l/ ZoSÚ. Spotrebiteľ na základe správne v
zmluve uvedených informácií o výške skutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej
hodnote svojho záväzku, o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má

povahu jeho záväzok z hľadiska nákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj môže,
a v prejednávanej veci aj mal za následok vplyv na správnosť ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy
a tiež na samotnú výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky, úročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda
údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne,nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej
povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez
poplatkov(§11ods.1písm.b/ZoSÚ).Vtomtosmeretedaneexistuježiadnavýnimkaaveriteľsanemôže

zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že
v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, avšak zároveň ju
prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa,
a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s okamžitým započítaním poplatku za poskytnutie úveru
podľa obchodných podmienok. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj

o celkovej výške úveru. V zmysle definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu výšku
alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje
osobitne aj pojem celkových nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom vrátane
poplatkov akéhokoľvek druhu. Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý
je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň
považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy.

19. Žalobca tak síce formálne poskytol žalovanej finančné prostriedky v sume 1.330,- €, avšak v
dôsledku následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru v sume 26,60 € s týmito finančnými
prostriedkami žalovaná reálne nemohla disponovať a v skutočnosti jej bola poskytnutá suma nižšia,
než bola deklarovaná v zmluve o úvere. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd rešpektujúc právny

názor vyššej súdnej autority (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/287/2021 z 3.6.2022)
vyhodnotil právny názor súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto spotrebiteľského
úveru za správny, pretože úverová zmluva neobsahuje správny údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ
(celkovú výšku spotrebiteľského úveru).

20. Odvolací súd konštatuje, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere ,,dobrá pôžička“ č. 1861491451
z 23.2.2018 neobsahuje zákonom stanovenú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ účinného
v čase uzavretia zmluvy. Poskytnutý úver z predmetnej zmluvy je preto bezúročný a bez poplatkov podľa
§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy. Žalovaná celkovo uhradila žalobcovi sumu
912,51 €. Po odpočítaní tejto sumy z poskytnutého úveru je žalovaná povinná zaplatiť istinu vo výške

390,89 €. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Zároveň súd priznal žalobcovi náklady spojené s jej
uplatnením pohľadávky a zaviazal žalovanú k ich úhrade, v sume 33,99 €. Táto suma nie je poplatkom
vyplývajúcim zo zmluvy ani trovami konania, preto mu bola táto suma priznaná. Sumu 3,20 € súd
nepriznal žalobcovi, pretože ide o poplatok vyplývajúci zo zmluvy, tento poplatok mu nepatrí v súlade

s § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ.

21. Nakoľko predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, súd zamietol zvyšný nárok žalobcu uvedený
v petite žaloby.

22. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, výška

úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Odvolací súd podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 390,89 € od 31.1.2022 (k tomuto dňu bola žalovaná prvý deň

v omeškaní s plnením žalobcovi po platnom a účinnom zosplatnení úveru) do zaplatenia.

25. Súd vzhľadom na žiadosť žalovanej o možnosť uhrádzať dlžnú sumu v splátkach, umožnil žalovanej
splácať dlžnú sumu (istina a príslušenstvo) v mesačných splátkach po 25,- €. Pri rozhodnutí o povolení
splátok vychádzal zo zárobkových pomerov žalovanej, žalovaná je vedená v evidencii uchádzačov o

zamestnanie od 1.4.2022, poberá pomoc v hmotnej núdzi od 01.11.2022 v sume 315,- € a prídavok na
dieťa v sume 60,- €. Žalobca sa k splátkam, o ktoré požiadala žalovaná v podanom odpore, nevyjadril.
Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného
minima č. 149/2024 Z.z., boli ustanovené sumy životného minima k 1. júlu 2024, kde táto suma, pokiaľide o jednu plnoletú fyzickú osobu predstavuje 273,99 €. V danom prípade súd dospel k záveru, že u
žalovanejjezrejmé,žejejfinančnásituácianiejepriaznivá,vzhľadomnazárobkovéamajetkovépomery
nie je schopná uvedený úver splatiť jednorazovo, preto súd povolil splácanie úveru v splátkach po 25,- €.

26. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca si podanou žalobou v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy
vo výške 1.039,45 €, zmluvné úroky vo výške 262,06 €, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 37,19
€, t.j. spolu 1.338,7 € a odvolací súd rozhodol tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške

390,89 €, náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky vo výške 33,99 €, celkovo mal žalobca úspech
vo výške 424,88 €, vo zvyšku súd žalobu zamietol. Úspech žalovanej je 68,26 % a úspech žalobcu je
31,74 %. Žalovaná má v tomto konaní úspech 36,52 %, čo je rozdiel úspechu a neúspechu žalovanej
(68,26 % - 31,74 %.). Preto odvolací súd priznal žalovanej proti žalobcovi náhradu trov celého konania
v rozsahu 36,52 %. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím. Odvolací
súd zároveň nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).