Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/163/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011088
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124011088.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Stanislava Kováča (sudca spravodajca), v trestnej veci odsúdeného A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., v konaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava sp. zn. 10PP/29/2024
zo dňa 31.05.2024, na neverejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 08.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamieta sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 10PP/29/2024 zo dňa 31.05.2024 bolo
rozhodnuté o zamietnutí návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestov odňatia
slobody podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení

neskorších predpisov (ďalej len „TZ“), ktoré mu boli uložené rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.
TO-3T/42/2023 zo dňa 28.06.2023 pre prečiny ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 3 písm. a) TZ, marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) TZ a ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) TZ vo výmere 20 mesiacov, a rozsudkom Okresného
súdu Topoľčany sp. zn. 2T/6/2022 zo dňa 09.02.2022, v spojení s uznesením o vykonaní trestu odňatia
slobody Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/6/2022 zo dňa 28.09.2023, pre prečin ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) TZ vo výmere 5 mesiacov, ktorý vykonáva v ústave
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia od 10.01.2023.

Proti uzneseniu podal v lehote sťažnosť odsúdený, pričom prokurátor sťažnosť nepodal.

Odsúdený sťažnosť odôvodnil podaním doručeným dňa 02.07.2024. Poukázal na to, že celý život riadne

pracovalajvzahraničíamánároknapredčasnýstarobnýdôchodok.Pritejnešťastnejnehodesámutrpel
rozsiahle zranenia a bol ležiacim pacientom, stále je v bolestiach. V Trenčíne mu znetvorili nohu a chce
si ju dať na slobode opraviť. Iba preto požiadal o skoršie prepustenie, aby sa mohol rehabilitovať. Ešte
ako obvinený bol denne so závislými či vrahmi, čo pokladá za porušenie zákona. Aj napriek spolupráci
vo svojej trestnej veci sa nič nezmenilo v jeho prospech. Čo sa stalo bola chyba.

Sťažnosť odôvodnil ja obhajca odsúdeného podaním doručeným dňa 22.07.2024. Pridržiava sa svojho
návrhu na podmienečné prepustenie, pripojil dôkazy preukazujúce úhradu škody. Súhlasí so zisteným
skutkovým stavom, ale nie s výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Zo strany súdu bolo uvedené, že
si nevytvoril podmienky pre dosiahnutie disciplinárnej odmeny, čo vychádza z nepoznania skutočnej
situácie zo strany súdu a úzko formalistického prístupu. Zo správy ÚVTOS musel byť zjavný zdravotný
stav odsúdeného, ktorý bol v liečení a rehabilitácii a podrobil sa operačnému zákroku, má obmedzenú

pohyblivosť a je odkázaný na barle. V takomto stave sa nemôže iniciatívne zapájať do aktivít ústavu
alebo sa zamestnať, keďže má čo robiť s vlastnou existenciou. Súd nešpecifikoval, v čom malospočívať polepšenie sa odsúdeného a čo mal v takomto zdravotnom stave vykonávať. Poukaz na
kriminálnu minulosť odsúdeného je správny iba z časti. Zraneniami odsúdeného vznikla faktická
prekážka v súvislosti s vedením motorového vozidla. Došlo u neho k vnútornému prerodu v dôsledku

tejto dopravnej nehody. Z uvedených dôvodov žiada o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody.

Podľa § 192 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„TP“), pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd ako nadriadený orgán na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 TP
preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala

oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd konštatuje, že okresný súd po doručení návrhu
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dňa 15.04.2024 postupoval

procesne bez pochybení, keď vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 31.05.2024, kde mal odsúdený
možnosť vyjadriť sa k svojmu správaniu vo výkone trestu odňatia slobody, vykonal všetky dôkazy, ktoré
sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie
a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd.

Vo svojom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 TP rozviedol všetky zákonné
a právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) TZ súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený

vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone
polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej
republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 TZ pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu
trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak

po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú splnenie povinností a správanie odsúdeného,
ktorými preukázal polepšenie a tiež skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného bola

splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody – vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého trestu dňa 24.01.2024.

Krajský súd sa stotožňuje aj so spôsobom, ako okresný súd vyhodnotil splnenie prvej z dvoch
materiálnych podmienok predpokladaných v § 66 ods. 1 TZ, t. j. preukázanie polepšenia plnením

svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu. Odsúdený počas výkonu trestu nedostal
žiadnu disciplinárnu odmenu. Aj napriek tvrdenému nepriaznivému zdravotnému stavu nie je získanie
disciplinárnej odmeny podmienené iba fyzickými výkonmi, ale je možné ju získať aj za pozitívne
výsledky dosahované pri plnení programu zaobchádzania či plnenie činností súvisiacich so všeobecným
rozvojom osobnosti odsúdeného. Zhodne ako okresný súd krajský súd konštatuje, že odsúdený as iba

prispôsobil režimu výkonu trestu, ale neprejavil vyššiu aktivitu pri plnení svojich povinností a polepšení
sa. Z hodnotenia ÚVTOS nevyplýva, že by mu v tom bránil jeho zdravotný stav, , pričom sa zapája do
udržiavaniačistotyústavu.Zosťažnostiodsúdenéhojeskôrbadaťakýsipovýšeneckýprístupkostatnýmodsúdeným, ktorých označuje za analfabetov, narkomanov a vrahov, čo môže byť dôvod, pre ktorý sa
nezapája do činností ústavu a nepreukazuje polepšenie.

Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, túto súd objasňuje a skúma komplexnejšie.
Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti,
celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter
trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú
prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi,

morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Túto podmienku krajský súd, rovnako ako okresný súd, nepovažoval za splnenú. Jednak bez
preukázania polepšenia sa ako splnenia prvej materiálnej podmienky možno ťažko dospieť k záveru,
že bude po prepustení viesť riadny život. Potrebné je aj zohľadnenie trestnej minulosti odsúdeného,
ktorý bol od roku 1986 do spáchania skutkov 4-krát súdne trestaný, naposledy pre spáchaním skutkov

v roku 2006 pre trestný čin podvodu na podmienečný trest odňatia slobody, v ktorom sa osvedčil.
Predtým bol v roku 1997 odsúdený pre trestný čin podvodu na nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky, z ktorého bol podmienečne prepustený a osvedčil sa. Odsúdeného od páchania trestnej
činnosti teda neodradili doteraz uložené a vykonané podmienečné ani nepodmienečné tresty odňatia
slobody, pričom časti trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Uložené

a vykonané tresty neboli doteraz pre neho motiváciou k vedeniu riadneho života a trestnej činnosti
sa dopúšťal opakovane. Okresný súd preto správne dospel k záveru, že u odsúdeného je potrebná
dôsledná prevýchova, ktorá nebola naplnená výkonom iba časti uloženého trestu.

Je potrebné poukázať na to, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje

právny nárok, daný postup je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré
môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny
život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob
života odsúdeného. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba
vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním

trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správania vo výkone trestu odňatia
slobody. Tieto okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných
súvislostiach. Očakávanie správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych
okolností, ktoré sa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Ohľadne správania sa odsúdeného v
budúcnosti súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyvodzuje iba predpoklady, pretože logicky

nemôže vedieť, čo sa v budúcnosti skutočne stane. Správanie sa odsúdeného v minulosti má v tomto
prípade rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti. Samotnou
okolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života odsúdeného,
vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného
je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) TP nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

Z vyššie uvedených dôvodov, a pre absenciu relevantných sťažnostných námietok, má aj krajský súd
za to, že u odsúdeného nie sú splnené zákonné podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody a sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.