Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/169/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822204576
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3822204576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
navrhovateľa - manžela: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D., zast. JUDr. Igorom Gažíkom,
advokátom so sídlom Bojnická cesta 7, Prievidza, proti manželke: E. B., B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, D., zast. Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r.o., so sídlom G. Švéniho 6,
971 01 Prievidza, IČO: 50 595 652, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: G. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, o odvolaní navrhovateľa - manžela proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 4P/56/2022-252 zo dňa 13. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 4P/56/2022-252 zo dňa 13. mája 2024 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I. Manželstvo
účastníkov A. B., nar. X.X.XXXX a E. B., B. F., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX v H., zapísané
v Knihe manželstiev Matričného úradu H. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX rozvádza .
II. Na čas po rozvode maloletú G. B., nar. X.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky - odporkyne

E. B..
III. Navrhovateľ - otec dieťaťa A. B. je povinný platiť na výživu maloletej G. mesačne sumou 120
eur, ktoré výživné je povinný platiť k rukám odporkyne - matky dieťaťa mesačne vždy vopred, počnúc
právoplatnosťou rozsudku, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca. 4P/56/2022 2
IV. Upravuje styk otca A. B. s maloletou G. B., nar. X.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletou každý víkend v nepárnom týždni od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým,
že si maloletú vyzdvihne v prípade, ak maloletá bude v Materskej škole D. v tejto materskej škole a v

prípade, že nebude v škôlke, tak pred bydliskom matky a maloletú matke po ukončení styku odovzdá
v stanovenom čase pred bydliskom matky.
Upravuje styk otca A. B. s maloletou G. B., nar. X.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletou každú stredu v párnom týždni v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si maloletú
vyzdvihne v prípade, ak maloletá bude v Materskej škole D. v tejto materskej škole a v prípade, že
nebude v škôlke, tak pred bydliskom matky a maloletú matke po ukončení styku odovzdá v stanovenom
čase pred bydliskom matky.

Upravuje styk otca A. B. s maloletou G. B., nar. X.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletou každý tretí júlový týždeň a každý tretí augustový týždeň v každom roku v čase od pondelka
od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, že si maloletú v stanovenom čase vyzdvihne pred bydliskom
matky a maloletú odovzdá matke v stanovenom čase pred jej bydliskom.V. Zrušuje počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku uznesenie o neodkladnom opatrení, nariadené
Okresným súdom Prievidza č.k. 4P/18/2023 - 13 zo dňa 20.4.2023 a to v celosti. VI. Žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa X.X.XXXX v H., u oboch išlo o manželstvo prvé. Odporkyňa
má z predchádzajúceho vzťahu dcéru I., nar. XX.XX. XXXX. Posledným spoločným bydliskom
účastníkov bola Obec D..

3. Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5P 56/2022 vyplýva, že odporkyňa podala dňa 19.12.
2022 ako navrhovateľka návrh na rozvod manželstva s úpravou rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode, pričom konanie bolo zastavené z dôvodu prekážky veci začatej, pretože prebiehalo konanie
o rozvode manželstva účastníkov už vo veci sp.zn. 4P/56/2022.

4. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 4P/18/2023 - 13 zo dňa 20.4.2023 súd návrh matky na

zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a úpravu styku otca s maloletou na čas do rozvodu
neodkladným opatrením zamietol, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej výživné v sume
120,- eur počnúc dňom 20.4.2023 a zároveň uložil matke, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia
podala návrh na začatie konania, ktorým sa bude domáhať úpravy rodičovských práv a povinností na
čas do rozvodu manželstva.

5. Navrhovateľ podaním z 4.4.2023 zobral návrh na rozvod manželstva späť, ktorý zdôvodnil tým, že
vzťahy s manželkou sa zhoršili, nekomunikuje s ním, bráni mu v styku s dcérou, navádza ju, aby za
ním nešla, stretnutie s dcérou „diriguje“ ona. Vysvetlil aj situáciu ohľadom prevzatia dcéry v škôlke dňa
29.3.2023, o čom odporkyňa vedela. Žiadal konanie zastaviť.

6. Odporkyňa okresnému súdu oznamovala dňa 4.4.2023, že otec sa pohybuje po E. aj keď je PN a
vyhýba sa pojednávaniam, zdržuje sa v jej nehnuteľnosti, nemá vytvorené podmienky pre starostlivosť
o maloletú, nemá vlastné bývanie. Od decembra 2022 neprispel na dcéru žiadnou čiastkou, neprispieva
ani na energie v dome, kde sa zdržuje. So zastavením konania nesúhlasí a žiada pokračovať v konaní.

7. Okresný súd uznesením č.k. 4P/56/2022-141 zo dňa 6.4.2023 nezastavil konanie z dôvodu nesúhlasu
manželky.

8. Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona

o rodine, § 24 ods. 1, 3, 5, 6, § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti jeho rozhodnutia. Okresný súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je
trvalo a kvalifikovane rozvrátené, preto je nutné pristúpiť k jeho rozvodu. V konaní navrhovateľ svoj
návrh na rozvod manželstva zobral späť, odporkyňa so zastavením konania nesúhlasila, preto okresný
súd pokračoval v konaní a skúmal, či si manželstvo plní svoj účel. V priebehu celého konania, ktoré

začalo 14.12.2022 je zrejmé, že účastníci ako manželia už nežijú v spoločnej domácnosti, z tejto sa
odsťahovala odporkyňa spoločne s maloletou dcérou a býva v byte u jej otca v E.. Manželia neobnovili
spolužitie, každý žije oddelene, navrhovateľ striedavo v H. a v C., kde ako manželia mali spoločnú
domácnosť. Odporkyňa opakovane vznášala v priebehu konania námietky, že odporca sa zdržuje v
rodinnom dome v C. bez jej súhlasu, dokonca podala v tejto súvislosti aj trestné oznámenie. Rovnako je

preukázané, že komunikácia medzi manželmi aj v priebehu konania je výrazne komplikovaná, navzájom
sa obviňujú, rovnakú situáciu obaja opisujú diametrálne odlišne, obaja odmietajú odbornú pomoc, ku
konfliktom dochádza aj pri dohode o styku navrhovateľa s dcérou, dochádza k vzájomnému obviňovaniu.
Navrhovateľ chcel zotrvať v manželstve s tým, že späťvzatie návrhu prispeje k zlepšeniu ich vzťahov a
obnoveniu komunikácie, čo okresný súd vyhodnotil ako účelové tvrdenie. Odporkyňa naopak tvrdí, že

tak robí pre to, aby mohol bývať v jej dome a využívať situáciu a aj v priebehu konania robil procesné
obštrukcie, aby oddialil rozhodnutie o rozvode. Manželia nehospodária spoločne, v podstate si každý
vedie svoj vlastný život, navrhovateľ žije striedavo v H. a v C., pracuje vo svojej firme, odporkyňa žije
so svojimi dcérami v byte svojho otca v E.. Rozvrat v manželstve hodnotil okresný súd ako trvalý a
nenapraviteľný, ako manželia si neprejavujú žiadne pozitívne emócie, ich komunikácia je konfliktná,

nevedia si prejaviť žiadnu vzájomnú náklonnosť, rešpekt, nemienia obnoviť spolužitie, preto okresný
súd zhodnotil, že ide len o formálny zväzok. Podľa okresného súdu manželstvo si plní svoj účel vtedy,
keď manželia žijú v zhode, vo vzájomnej náklonnosti, prejavujú si úctu, dôveru, vytvárajú prostredie,
ktoré je vhodné aj pre výchovu maloletého dieťaťa. Manželstvo účastníkov takéto prostredie dlhodobonevytvára a je evidentné, že účastníci ako manželia nie sú schopní takéto prostredie vytvoriť ani pre
maloletú dcéru, keď z ich prednesu vyplýva, že sa hádali aj pred dcérou. Rozvod, preto nebude ani v
rozpore so záujmom maloletej G., ktorá bude vyrastať v pokojnom prostredí bez prejavov hádok, neúcty

a obviňovania sa rodičmi navzájom.

9. Pokiaľ išlo o príčiny rozvratu manželstva, tak tieto okresný súd videl predovšetkým v rozdielnych
povahových vlastnostiach manželov, v ich neschopnosti prispôsobiť sa jeden druhému, obaja sa
navzájom obviňujú zo zlyhaní v manželstve. Kým odporkyňa opisuje, že sa v manželstve cítila

osamotená, starala sa o obe maloleté deti, s tým, že navrhovateľ počas pracovného týždňa bol v práci,
necítila z jeho strany oporu, ochotu tráviť plnohodnotne čas s rodinou, tak navrhovateľ naopak opisuje
svoj záujem a starostlivosť o rodinu a vytýka odporkyni jej povahu, jej nezáujem o neho. Obaja manželia
nedokázali tieto ich nepochopenia zvládnuť, tieto vyúsťovali do hádok a odcudzenia sa, čo nakoniec
riešila odporkyňa aj krátkou mimomanželskou známosťou. Faktom však zostáva, že manželstvo je
dlhodobo nefunkčné, ide len o formálny zväzok, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel.

10. V súlade s § 100 CMP okresný súd na čas po rozvode upravil aj rodičovské práva a povinnosti
k maloletej G.. Predovšetkým okresný súd konštatoval, že vyčerpal všetky možné prostriedky na
to, aby doviedol rodičov k dohode o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. V
priebehu rozvodového konania okresný súd upravoval neodkladným opatrením aj vyživovaciu povinnosť

navrhovateľa voči maloletej, pretože navrhovateľ si dobrovoľne a pravidelne výživné neplnil a bolo
nutné výživné upraviť súdnym rozhodnutím. K podaniu návrhu vo veci samej na úpravu rodičovských
práv a povinností do rozvodu manželstva nedošlo. V konaní sa uskutočnilo niekoľko informatívnych
stretnutí rodičov, okresný súd vykonal pojednávania, na ktorých podrobne vypočul oboch manželov,
boli vykonané opakované šetrenia pomerov v domácnosti oboch rodičov, rodičia sa viackrát predbežne

dohodli aj na realizácii styku otca s maloletou G. počas rozvodového konania. Obaja manželia v priebehu
konania odmietali odbornú pomoc vo forme odborného poradenstva na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny, a to napriek tomu, že nedokázali zlepšiť svoju komunikáciu. Navrhovateľ uvádzal, že styk
sa realizoval ako „chcela a dirigovala“ odporkyňa, odporkyňa naopak uvádzala, že si pre dcéru podľa
dohody riadne nechodil, niekedy ju neinformoval, kde je s dcérou. Faktom zostáva, že rodičia sa

nedokázali dohodnúť v otázke zverenia maloletej do starostlivosti rodičov a s tým súvisiacej otázke
úpravy styku. Kým navrhovateľ opakovane navrhoval striedavú osobnú starostlivosť v týždenných
intervaloch, odporkyňa trvala na zverení maloletej do svojej výlučnej starostlivosti.

11. Okresný súd pre upokojenie situácie a konečné nadstavenie pravidiel pre rodičov ako aj maloletú

konštatoval, že je nevyhnutné rozhodnúť o výchovnom prostredí maloletej a upraviť jej styk s rodičmi
tak, aby sa režim dieťaťa stabilizoval. Po celú dobu rozvodového konania sa o maloletú v zásade starala
odporkyňa, ktorá s maloletou žije v domácnosti jej otca v Prievidzi. Opakovane boli prešetrené pomery
v tejto domácnosti s tým, že potreby dieťaťa sú plne zabezpečené, maloletá je zdravá, spokojná a má
silné citové väzby k matke, má rada oboch rodičov a k otcovi chodieva rada. G. sa vyjadrovala, že

chce byť s matkou a k otcovi chodiť ako má zaužívané, takto je spokojná. Okresný súd vnímal tvrdenie
navrhovateľa,žeodporkyňamudávadcéruakochce,nadruhejstranepodľaodporkynenavrhovateľsiju
riadne podľa predbežne uzavretých dohôd nebrával, preto presné nadstavenie styku rodiča s dieťaťom
je nevyhnutné. Maloletá v priebehu konania však bola v starostlivosti navrhovateľa prevažne počas
víkendov a počas týždňa v stredu v poobedných hodinách, navrhovateľ je pritom plne spôsobilý sa o

dieťa počas jeho styku postarať, aj odporkyňa ho hodnotila ako dobrého otca. Striedanie v starostlivosti
o maloletú v týždenných intervaloch rodičia však nikdy neuskutočnili a rodičia sa o to ani nepokúsili, styk
sa plne nerealizoval ani v dňoch ako sa predbežne rodičia dohodli z dôvodov, ktoré si každý z rodičov
vykladal po svojom. Navrhovateľ strávil čas s dcérou striedavo v C. a v H. a má v úmysle riešiť svoje
samostatné bývanie v okrese E., jeho zamestnanie mu starostlivosť o dcéru umožňuje. Odporkyňa

má v úmysle po rozvode sa vrátiť s oboma dcérami do domu v C.. Okresný súd pri rozhodovaní o
zverení maloletej do starostlivosti rodičov zobral zreteľ predovšetkým na vek, potreby a celkový záujem
maloletej a túto zveril do starostlivosti odporkyni ako matky. Maloletá G. je vo veku 6 rokov, aktuálne
má odložený nástup do prvého ročníka základnej školy. Maloletá je dlhú dobu vystavenú nezhodám
rodičov, ich problémovej komunikácii, je citlivá a konflikty rodičov vníma veľmi citlivo. Vzhľadom na vek

je citovo naviazaná na odporkyňu ako matku, podľa odporkyne plače, keď má odchádzať od nej, preto
je vhodnejšie jej preberanie otcom v škôlke a následne aj jej odovzdávanie do škôlky. Podľa okresného
súdu treba maloletej stabilizovať režim tak, aby neutrpela väčšiu citovú ujmu. G. opakovane uvádzala,
že chce zostať u matky a s otcom sa stretávať, takto je spokojná a na uvedené opakovane poukazoval ajkolízny opatrovník. Okresný súd v starostlivosti odporkyne nezistil žiadne nedostatky, táto sa o maloletú
riadne a komplexne stará, maloletá nemá žiadne problémy ani v predškolskom zariadení. V konaní
neboli preukázané tvrdenia navrhovateľa, že by mala dcéru biť a zanedbávať ju. Okrem toho maloletá

G. má silnú citovú väzbu aj k staršej sestre I., ktorá dochádza do domácnosti matky. Za tejto situácie
okresný súd nevidel priestor na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
pretože takéto rozhodnutie by aktuálne nebolo v najlepšom záujme maloletej. Okresný súd prihliadol
teda na citové väzby maloletej k odporkyni ako k matke, s ktorou v doterajšom živote prežívala najviac
času, prihliadol na jej vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a taktiež prihliadol

aj ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, teda s
navrhovateľom. Okresný súd nezistil, že v priebehu konania by odporkyňa zabraňovala navrhovateľovi v
styku s maloletou, až na jednu situáciu keď uvádzala, že ju zobrala zo škôlky skôr a otcovi to neoznámila.

12. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že je nutné konštatovať, že nie je do
budúcna vylúčená striedavá starostlivosť zo strany oboch rodičov pokiaľ bude na prospech maloletej,

ak si maloletá postupne zvykne na pravidelné stretávanie sa s otcom, ak zvládne styk s otcom aj počas
letných mesiacov počas celého týždňa a komunikácia medzi rodičmi bude pokojná a vecná ohľadom
potrieb dieťaťa.

13. Okresný súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti odporkyni ako matke a návrhu navrhovateľa

na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti aktuálne nevyhovel. Okresný súd nepovažoval za
potrebné skúmať dôvody, pre ktoré bol povolený maloletej odklad nástupu do prvého ročníka, pretože
uvedenéjevkompetenciiškolskéhopsychológaanejdeoprávomocsúdu.Maloletejby,alenepochybne,
aj v rámci prípravy na povinnú školskú dochádzku prospelo, aby medzi rodičmi bola dohoda, aby
vychádzali medzi sebou pokojne a s rešpektom, spoločne sa tešili z napredovania maloletej.

14. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť navrhovateľa ako otca voči maloletej, tak okresný súd rešpektoval
dohodu rodičov, ktorá sa odvíjala od úpravy výživného neodkladným opatrením súdu. Navrhovateľ
prispieval na výživu dcéry sumou 120,- eur. Z dokazovania vyplýva, že matka dosahuje príjem priemerne
1300,- eur, poberá rodinné prídavky na dve deti, staršia dcéra I. je plnoletá a je vysokoškoláčkou,

výživné poberala 66,39 eur. Bežné náklady na G., ktorá navštevuje škôlku sú v priemere 338,35 eur
a tieto tvorí strava doma 120.,- eur, strava v škôlke 35,- eur, náklady na oblečenie a obuv 50,- eur,
hygienické potreby, lieky, výživové doplnky, platby do škôlky, cestovné 30,- eur, voľnočasové aktivity 20,-
eur, hračky 20,- eur, pomerná časť nákladov na bývanie 31,35 eur. Matka býva v byte otca, ktorému
prispieva 150,- eur. Náklady na bývanie v dome v C. matka hradí 125,41 eur, ďalej má výdavky na

telefón, poplatok za komunálny odpad, internet. Spláca hypotekárny úver 189,60 eur a spotrebný úver
137,- eur. Otec dosahoval do 6.4.2023 príjem 950,22 eur, od apríla 2023 je zamestnancom vlastnej
obchodnej spoločnosti s príjmom cca 480,- eur. Otec sa v priebehu konania vyjadroval, že jeho príjem
je okolo 1000,- eur už po tom, čo sa stal zamestnancom svojej obchodnej spoločnosti. Zo svojho príjmu
dáva matke 300,- eur za bývanie v domácnosti v H., má výdavky na pohonné hmoty a platí vodu v dome

v C. 100,- eur štvrťročne. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Za tohto stavu podľa okresného súdu je
v schopnostiach otca platiť výživné 120,- eur tak, ako sa s odporkyňou dohodol. Okresný súd však
vychádza z príjmu otca najmenej 1.000,- eur, ktorý uvádzal v priebehu konania, pretože deklarovaný
príjem 480,- eur nemôže pokrývať ani ním uvádzané výdavky, z ktorých má prispievať aj na potreby
maloletej. Vychádzajúc z toho, že maloletá je aktuálne v predškolskom zriadení, jej zdravotný stav je

aktuálne ustálený, má bežné výdavky dieťaťa v jej veku, je výška dohodnutého výživného aj v súlade
s druhým zákonným kritériom, a to odôvodnenými potrebami maloletej. Odporkyňa ako matka si pritom
svoju vyživovaciu povinnosť plní výkonom osobnej starostlivosti o maloletú.

15. Okresný súd v súlade s § 25 ods. 2 Zákona o rodine upravil styk navrhovateľa ako otca s maloletou

G. v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti rozsudku. Aj doteraz sa navrhovateľ stretával s maloletou G.
každý druhý víkend v čase od piatku do nedele večera s tým, že obaja rodičia deklarovali, že je pre dieťa
lepšie, ak si ho preberá otec v škôlke, v prípade ak je maloletá v škôlke, túto si vyzdvihne v piatok zo
škôlkyaakvškôlkenebude,taksijuvyzdvihnevstanovenýčaspredbydliskommatky.Taktovymedzený
čas a miesto prevzatia dieťaťa bolo jasné, zrozumiteľné a určité, pretože obaja rodičia vedia, ktorú škôlku

maloletá navštevuje, aké je bydlisko matky a taktiež vedia, že si majú vzájomne podávať informácie o
tom,kdesadieťavčasejehoprevzatianachádza.Súčasťouúpravystykujeajkontaktotcasmaloletouaj
každú stredu v párnom týždni v čase od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny, pretože takto sa otec s maloletou
stretával aj doteraz. Okresný súd apeloval predovšetkým na matku, aby otcovi vždy riadne oznámila,či v daný deň je maloletá v škôlke, resp. u nej doma. Vzhľadom na požiadavku navrhovateľa tráviť čas
s maloletou aj počas letného obdobia okresný súd upravil styk aj tretí júlový týždeň a tretí augustový
týždeň, s čím rodičia vyjadrili súhlas na pojednávaní. Práve prípadné bezproblémové zvládnutie pobytu

maloletej počas celého týždňa v letných mesiacoch môže byť dôvodom na prípadné posúdenie do
budúcna postupne rozširovať styk otca s maloletou. Takto vymedzený styk je v najlepšom záujme
maloletej, ktorá aj vzhľadom na vek, citovú naviazanosť na matku, je práve na takúto intenzitu styku s
otcom zrelá a pripravená.

16. Okresný súd v súlade s § 2 ods. 1 CMP a § 336 ods. 3 CSP, resp. v spojitosti s § 334 CSP zrušil
neodkladné opatrenie, ktorým bolo rozhodnutie o uložení vyživovacej povinnosti a povinnosti podať
návrh na úpravu rodičovských práv a povinností do rozvodu, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Okresný súd v rozsudku vo veci samej upravuje vyživovaciu povinnosť otca, výživné si otec plnil, preto
nie sú dané dôvody na ďalšej trvanie neodkladnej úpravy. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol
podľa § 52 CMP.

17. Proti tomuto rozsudku podal rozsiahle odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu do
všetkých výrokov rozsudku okresného súdu a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového
súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že návrhu na rozvod nevyhovie a zamietne i
ostatné návrhy. Pre prípad, že by odvolací súd prišiel k záveru, že manželstvo nespĺňa svoj účel a že

do budúcnosti nie je možná zmena a manželstvo rozviedol, navrhol, aby okresný súd zveril maloletú G.
do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, s tým, že striedanie by nastalo vždy po týždni. V prípade,
že by súd zveril maloletú do starostlivosti matky, navrhol úpravu styku počas školského vyučovania tak,
aký bol i súhlas matky, a to, že si dcéru prevezme každý nepárny týždeň vo štvrtok 15:00 spred škôlky
a odovzdá ju v pondelok ráno do škôlky a každý párny týždeň si ju prevezme v utorok o 15:00 zo škôlky

a odovzdá v škôlke vo štvrtok ráno. Počas prázdnin navrhol, aby mohol mať maloletú celé dva týždne
každý letný mesiac, a to vždy od soboty do soboty a počas Vianočných sviatkov každý párny rok tak, že
si dieťa prevezme vždy 23.12. o 16.30 hod. spred bytu matky s tým, že dieťa vráti matke späť 26.12. o
19.00 hod. pred jej bytom a každý nepárny rok tak, že si dieťa prevezme spred bytu matky vždy 30.12.
o 16.30 hod. a vráti dieťa matke späť 02.01. o 19.00 hod. pred jej bytom každý rok. Navrhol určiť výšku

výživného na maloletú G. v sume 100,- €/mesačne.

18. V odvolaní otec uviedol, že vypovedal, že ho manželka uráža a dochádza aj k fyzickým útokom
na jeho osobu a nie naopak na osobu manželky. Dokonca uvedené konanie šetrila polícia, nakoľko
manželka ho udala, že na ňu zaútočil, ale šrámy na krku mal on a nie ona. „(Návrh na začatie konania

„Manželka sa správa k mojej osobe chladne už viac mesiacov, uráža ma nadáva mi ponižuje ma na
verejnosti a dochádza aj k fyzickým útokom na moju osobu.“ Späťvzatie návrhu „Po tom ako som
dostal od nej SMS som jej odpovedal, že zaspala. Na druhý deň ráno som bol fyzicky napadnutý
manželkou v škôlke…“)“.Tiež nie je pravda, že by nemal záujem sa stretnúť s konzultantom za účelom
riešenia vzájomných vzťahov s manželkou. Bola to manželka, ktorá to striktne odmietala. (Zápisnica o

pojednávaní zo dňa 20.06.2023), ktorá uviedla, že „...Nevidím žiaden zmysel pomoci v rámci RPPS,
preto som nesúhlasila s ponukou. Kolízneho opatrovníka podrobiť sa poradenskému procesu v rámci
RPPS.“) Ja som s tým súhlasil. (Zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.06.2023 „Keď bude mať záujem
o RPPS manželka, budem ho mať aj ja.“)

19. Otec-manžel v odvolaní uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní o rozvode manželstva síce
konštatoval jeho rozvrátenosť, ale nedostatočne zohľadnil existenciu manželstva pre vzťahy k maloletej.
Ako poukazoval v konaní, matka mu bráni v styku s maloletou a práve udržanie manželstva by mu
umožnilo ako otcovi mať väčšie práva k maloletej a tento styk lepšie realizovať, čo je na ujmu ich
vzájomného. Po rozvode manželstva už nič nebude brániť manželke, aby robila obštrukcie v jeho

neprospech a marila ich stretávanie a citový vzťah s dcérou. I doteraz používala rôzne metódy, ako napr.
tvrdenia, že je maloletá chorá alebo nachladnutá a nemôže sa s ním stretnúť. Ak sú formálne spolu,
vzťah sa môže napraviť, ak si manželka uvedomí, že tak škodí i dcére. Ako vyplýva z podaní a prednesov
matky, táto mala záujem sa rozviesť najmä pre to, aby opustil jej dom, ktorý jej predtým previedol do
vlastníctva. Po tom ako ho opustil, dá sa predpokladať, že sa upokojí, s ohľadom na dcéru je vhodné

manželstvo zatiaľ nerozviesť.

20.Odvolateľuviedol,ževychádzalztoho,žeakootecmárovnaképrávaakomatkadieťaťa,avzhľadom
k okolnostiam navrhoval, aby súd rozhodol o striedavej starostlivosti k maloletej. Maloletá ho má rada adokáže sa o ňu plnohodnotne postarať. On sa staral a vychovával i dcéru matky, I., i keď nebol jej otec.
Pomáhal jej i s výukou. Matka má sklony k alkoholu a k násiliu voči maloletej. V tomto prípade by bol
stabilizujúcim prvkom, a to sa týkalo aj psychiky maloletej. To, že maloletá chce vraj bývať u matky a má

ho len navštevovať súvisí s citovým vydieraním maloletej. Krátke, niekoľkodňové stretávanie s maloletou
majú pravidelne taký priebeh, že maloletá v prvý a posledný deň stretnutia myslí stále na matku, čo
jej matka povie, keď príde domov, resp. aká je smutná, keď ju opustila. Zo strany matky je to citové
vydieranie. Počas dní keď sa s matkou nestretne, sa správa veselo, nemyslí na ňu, je spontánna a teší
sa z jeho prítomnosti. V čase dohodnutého styku s maloletou, i keď matka vedela, kde sa nachádza,

poslala na neho políciu. V noci búchali na dvere izby. Spontánnu radosť dieťaťa zo stretnutia s ním sa
snaží potláčať, keď sa náhodne stretnú a dcéra chce ísť s ním, tak jej to zakazuje.

21. V odvolaní otec uviedol, že okresný súd upravil styk tak, že tento obmedzil ešte viac, ako bol návrh
matky. S matkou sa dňa 27.10.2023 dohodli na základnom styku v tomto rozsahu: od štvrtku do pondelka
jeden týždeň a v druhom týždni od pondelka do štvrtku. Okresný súd uviedol, že taký styk aký určil v

rozsudku, bol ako doteraz vraj im vyhovoval a bol osvedčený. To nebola podľa otca pravda. Matka styku
bránila a robila obštrukcie. Rozsah styku tak ako upravil okresný súd, je stykom, ktorý ho prinútila matka
prijať. V opačnom prípade mu dieťa nechcela dávať vôbec. Jednanie bolo o tom, že nechce byť len
víkendovým rodičom a naopak je lepšie, keď aj tú nedeľu, na ktorú má maloletú odovzdať matke, je u
neho celú a on ju odovzdáva do škôlky. Jednak sa odstráni prípadný stres zo vzájomného stretnutia s

rodičmi a jednak nie je to nedeľa taká, že dcéra už myslí, že sa už musí vrátiť, a jej matka bude vyzváňať
kde je, urgovať, aby prišla. Nestalo sa raz, že maloletá chcela byť u neho dlhšie a matka jej telefonovala
a žiadala, aby ju priviedol riadne a načas. Nevadili jej prosby a plač dieťaťa. Takáto spontánnosť a radosť
zo styku s ním a z ich vzájomného vzťahu má byť takýmto spôsobom likvidovaná. To, že matka dieťa
bije, má i priamo od nej. Kolízny opatrovník podával súdu správy, ale tieto mu neboli riadne oznamované.

Z tohto dôvodu sa nevedel voči nim brániť a vyjadriť sa. Konkrétne sa jedná o správy zo dňa 25.09.2023,
16.10.2023. Nie je pravda, ako uvádzal okresný súd, že sa dohodli na styku počas leta, vzniesol hneď
na pojednávaní námietku takého styku, ako bol upravený, už len z toho dôvodu, že takto upravený styk
mu bráni vycestovať na riadnu dovolenku čo by len na týždeň, nehovoriac na dlhšiu dobu. Bežné turnusy
sú od soboty do soboty. On má dieťa od pondelku do nedele. Úprava styku tak, že si maloletú vyzdvihne

v škôlke, a keď tam nebude, tak v bydlisku matky s tým, že súd dúfa, že mu to bude matka riadne
oznamovať, je nevyhovujúca a nevykonateľná. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, tak matka
mu riadne neoznamovala, kedy sa môže stretnúť s dcérou. Oznámila mu to častokrát len tesne pred
stretnutím vtedy, keď jej to vyhovovalo. A naopak, viackrát prišiel na stretnutie, matku nenašiel alebo
mu oznámila, že dieťa je choré alebo nachladnuté. Neoznamovala mu to riadne dopredu, i keď o situácii

vedela. Nemyslí si, že by sa zrazu zmenila a začala vec takto riešiť. O to viac, že nebude pod takým
prísnym dohľadom v rámci prebiehajúceho súdneho konania. Navrhol, aby mohol mať maloletú celé dva
týždne každý letný mesiac, a to vždy od soboty do soboty tak, aby mohol s ňou ísť i niekam na dovolenku.
Maloletá ho má rada, rada s ním zostáva i sama a vie sa o ňu plne postarať. Čo sa týka vianočných
sviatkov a Nového roku, uviedol, že nie je podmienkou, aby mal maloletú vyslovene cez Vianoce, ale

určitevtomtoobdobíbyjuchcelmaťvnejakomčasovomrozpätí.Navrhol,abymumaloletábolazverená
do starostlivosti štandardným spôsobom, a to jedny Vianoce jemu a nasledujúci rok matke a dni okolo
Nového roku opačne. Nie je pravda, že sa s manželkou dohodli na výživnom 120,- €/mesačne. Uvedené
výživné platil z dôvodu neodkladného opatrenia. Jeho príjem je taký ako dokladoval, vyšší pravidelný
príjem nemá ani nebol preukázaný. Okrem toho občas má aj nepravidelný príjem, napr. 1500,- Eur, keď

predal auto. Je pravda, že je i majiteľom firmy, ale je to nová firma, ktorá sa ešte len rozbieha. Výživné
vo výške 100,- €/mesačne vzhľadom k jeho príjmu je dostatočné pre zabezpečenie potrieb maloletej,
najmä keď prihliadne na to, že plnoletá dcéra matky, vysokoškoláčka, dostáva nižšiu čiastku. Manželka
mu bola neverná a aj v súčasnosti má nejakého nového priateľa, ktorého stretol v rodinnom dome v D..

22. Otec v odvolaní uviedol, že postup matky je taký, že vždy ho postaví pred hotovú vec, neinformuje
ho o zdravotnom stave a záujmoch dieťaťa. Matka sa snaží rozhodovať sama o všetkých záležitostiach
maloletej, napr. o tom, do ktorej školy pôjde alebo nie. Tento postoj, sa zdá, akceptuje aj súd. Uvedené je
o to viac zarážajúce, keď súd v ods. 29. rozsudku uviedol, že rodičia „vedia, že si majú vzájomne podávať
informácie o tom, kde sa dieťa v čase jeho prevzatia nachádza“. Okresný súd mal preukázané, že matka

takýto styk marí. Okresný súd uviedol, že „Práve prípadné bezproblémové zvládnutie pobytu maloletej
počas celého týždňa v letných mesiacoch môže byť dôvodom na prípadné posúdenie do budúcna…“.
Posúdenie o tom, že by si dieťa nechal aj týždeň aj viac, sa dalo vykonať aj v súčasnosti. Maloletá má
k nemu veľmi dobrý vzťah a jediné, čo znižuje úroveň ich vzťahu, sú zásahy matky do neho.23. V odvolaní otec uviedol, že okresný súd odmietol zverenie do striedavej starostlivosti s tým, že sa
má stabilizovať režim maloletej, avšak nie je zrejmé, prečo by k tomu na základe súdneho rozhodnutia

malo dôjsť. Uviedol, že nemá žiadne problémy ani v predškolskom zariadení. Zároveň však (ods.
27. rozsudku) „...nepovažoval za potrebné skúmať dôvody, pre ktoré bol povolený maloletej odklad
nástupu do prvého ročníka, pretože uvedené je v kompetencii školského psychológa a nejde o právomoc
súdu.“. Dôvod, prečo maloletá má povolený odklad nástupu do prvého ročníka, najmä z dôvodu zásahu
školského psychológa, je dôležitým dôvodom pre rozhodovanie súdu o zverení maloletej do osobnej

starostlivosti, ako i o úprave styku. Okresný súd podľa otca nevie, čo bolo dôvodom odkladu. Nevie,
čo ho spôsobilo, či ho nespôsobila práve matka svojím správaním a aký vplyv mal na to prípadne
on. Jedná sa o zásadnú vec, ktorú bolo treba vyriešiť. Okresný súd sa uspokojil len s jednostrannými
prehláseniami, ako napr. na poslednom pojednávaní, kolízneho opatrovníka, ktorý ani dodatočne nebol
doložený listinami, na ktoré sa tento odvolával. To, že matka riadi vzťah s maloletou bolo preukázané i
tým, že na neho poslala políciu, hoci vedela, kde sa s maloletou nachádza. Keď chcel zostať s maloletou

dlhšie, pretože sa veľmi tešila na kúpalisko v J., matka to zamietla. Keď sa s ňou stretol, nereagovala
na jeho otázky, teda jednoznačne určovala, „kedy sa môže s deťmi stretnúť a kedy nie. Je zrejmé, že
ona sa stretáva s maloletými podľa svojho uváženia, bez toho, aby ma informovala o dôležitých veciach,
ako sú škola, škôlka alebo zdravotné problémy. Na druhej strane, keď som s deťmi ja, posiela na mňa
políciu. Nie je toto dostatočný dôkaz o jej riadení vzťahov?“

24. Odvolateľ uviedol, že tvrdenia, že okresný súd prihliadol teda na citové väzby maloletej k odporkyni
ako k matke, preferujú matku ako rodiča oproti otcovi. Takýto postup je v rozpore so zákonom o
rodine. Okresný súd mal prihliadnuť na vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia,
pričom nepoukázal na to, v čom táto stabilita má spočívať. Takisto neprihliadol na skutočnosť, že on

sa domáhal styku s maloletou i počas týždňa aspoň na dva dni, aby sa mohol nielen s maloletou hrať,
ale aby mohol riešiť aj jej školské úlohy a problémy a pomôcť jej pri výuke takisto, ako to bolo u dcéry
matky, I., ktorej pomáhal. Okresný súd mal prihliadnuť ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, teda s navrhovateľom – s ním. Ako mal súd preukázané a
uviedol v rozsudku, dohoda neexistovala, vždy rozhodla len matka, čo povolila a čo nepovolila. To, že

sa o maloletú vie postarať a že má k nemu citový vzťah, bolo jednoznačne preukázané. Z tohto dôvodu
nevie, aký je iný dôvod okrem toho, že matka ho fakticky odsunula od plného výkonu jeho rodičovského
práva, prihliadnuť na doterajší priebeh stretávania. Odvolateľ uviedol, že „b) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, - súd nezasielal zistené dôkazy a neoboznamoval s nimi

strany sporu – najmä vyjadrenia kolízneho opatrovníka e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - nevykonal dôkaz na zistenie dôvodov, pre
ktoré maloletá nenastúpila do školy i keď sám poukázal na to, že do veci ingeroval školský psychológ,
a ktoré by mohli mať zásadný vplyv na zistenie skutkového stavu.f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - súd mal za preukázané zistenia

(napr. dohody rodičov napr. o styku s maloletou, môj nesúhlas s rodinným poradenstvom apod.), ktoré
jednoducho neboli preukázané a bol preukázaný opak. Jednoducho súd plne prijal výlučne argumenty
matky a z mojimi sa vôbec nevysporiadal. g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- napríklad dôkazy k mojim tvrdeniam o bránení styku matkou – v prílohe h) rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci – súd nezohľadnil právnu silu argumentov
z rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp.zn. I US 3065/21 o striedavej starostlivost, na ktoré som poukázal
na pojednávaní.“

25. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že v nadväznosti na doručené

odvolanie otca zisťoval aktuálnu rodinnú situáciu. Za týmto účelom kontaktoval oboch rodičov. S matkou
a s maloletou bol dohodnutý termín osobného stretnutia na deň 03.07.2024. Otec bol opakovane
telefonicky kontaktovaný. Prisľúbil, že sa dňa 04.07.2024 dostaví na úrad, pričom čas stretnutia
bude upresnený. Pri následnom telefonickom kontaktovaní už nereagoval a z uvedeného dôvodu sa
nerealizovalo osobné stretnutie s otcom. Matka počas rozhovoru dňa 03.07.2024 uviedla, že od dňa

13.05.2024, kedy sa uskutočnilo súdne konanie mal prebehnúť styk otca a maloletej G. štyrikrát.
V mesiaci máj sa otec neozval, prvýkrát sa ozval dňa 12.06.2024, kedy si podľa vyjadrenia matky
pravdepodobne prevzal rozsudok. Ďalej matka uviedla, že všetko, čo otec robí, má byť účelové. Otec
ju telefonicky mal kontaktovať v dňoch 20.06.2024 a 21.06.2024, pričom hovory neprijala. Matka ďalejuviedla, že dňa 21.06.2024 otcovi písala textovú správu v znení „napíš mi, keď niečo potrebuješ“, avšak
otec na textovú správu nereagoval, ale opakovane mal matku telefonicky kontaktovať. V súvislosti s
maloletou G. uviedla, že maloletá absolvovala plavecký výcvik v rámci materskej školy od 27.05.2024

do 07.06.2024. Začiatkom mesiaca jún 2024 bola s maloletou G. v rodinnom dome v C., v tom čase bol
v rodinnom dome aj otec, ktorý si zobral maloletú na ruky a oznámil jej, že si ju vezme na kúpalisko na
viac dní. Matka sa vyjadrila, že aktuálne to nie je možné, lebo maloletá G. chodí z materskej školy na
plavecký kurz. Ďalej uviedla, že maloletá G. sa vyjadrila, že nechce s otcom ísť. Matka tiež uviedla, že
otec trval tom, že si dcéru zoberie na kúpalisko v čase, ako rozhodol súd o úprave styku. Nakoľko bola

prítomná aj maloletá G., matka žiadala otca, aby uvedené neriešili pred dcérou. Z dôvodu, že medzi
rodičmi naďalej dochádza ku konfliktným situáciám, úrad ponúkol matke možnosť sprostredkovania
odbornej pomoci na referáte poradensko-psychologických služieb, o ktorú prejavila záujem. Maloletá
G. v neprítomnosti iných osôb uviedla, že má sa dobre, chodila na plavecký výcvik z materskej školy,
aj cez prázdniny navštevuje materskú školu, spoločne s matkou chodia do rodinného domu v C., majú
tam psa K., hrá sa s bábikami. V súvislosti s otázkami týkajúcimi sa stretávania s otcom maloletá na

všetko uvádzala „neviem, nepamätám si“. Maloletá G. bola riadne zaopatrená, bolo možné pozorovať,
že prejavuje pozitívne citové väzby k matke. Úrad zotrváva na písomných a ústnych vyjadreniach v
rámci konania. Z dôvodu, že v rámci konania otec prejavil záujem o odborné poradenstvo a aktuálne aj
matka, rodičom bude sprostredkované odborné poradenstvo na referáte poradensko-psychologických
služiebtunajšiehoúradu.Vrámciporadenstvabudúrodičiavedeníkzlepšeniuichvzájomnejrodičovskej

komunikácie a spolupráce a k zjednoteniu výchovných postupov tak, aby sa realizoval pravidelný kontakt
maloletej s otcom.

26. K doručenému odvolaniu manžela otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla „Ja rozhodnutie
považujem v celom rozsahu za zákonné, spravodlivé, vykonateľné. Pre mňa toto rozhodnutie trvalo

až príliš dlho, z celého postupu navrhovateľa vyplývalo len, že mu v skutočnosti ide o niečo iné. Celé
konanie naťahoval, dokonca sa pokúšal vyhnúť pojednávaniam tým, že mal byť údajne chorý. O tom, že
navrhovateľovi nešlo o prejednávanú vec svedčí aj to, že návrh na rozvod podal sám a dnes proti tomuto
rozhodnutiu, ktorým došlo k rozvodu manželstva, podal odvolanie“. Okresný súd rozhodol správne a
zákonne. Manželka sa nikdy nevráti do vzťahu s navrhovateľom. Navrhovateľ tvrdí, že nemá dostatočne

upravený styk s dieťaťom. Toto jeho tvrdenie je nepravdivé a účelové, najmä preto, že nevyužíva ani
tento styk. V podstate sa s dieťaťom nestretáva. Nie je preto jasné, prečo žiada rozšírenie styku. „V
odvolaní pod bodom 15. sa píše o maloletých deťoch, dokonca o maloletom. V tejto časti je odvolanie
zmätočné, pretože predmetnom úpravy styku v konaní bolo len naše jedno dieťa, a to dcéra. Teda nie
viac detí a chlapec.“ Výživné, ktoré otec platí, je z jej pohľadu nedostatočné, ale v záujme zachovania jej

duševného zdravia a spokojnosti maloletej súhlasí aj s touto výškou výživného, ktoré určil súd prvého
stupňa. Tvrdenia navrhovateľa týkajúce sa výživného sú v celom rozsahu nepravdivé. Žiadala odvolanie
v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodné a potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa.

27. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom
- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu

prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolaní
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku),
bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a

contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

28. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenierozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

29. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

30. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a
ktorébyspĺňaliprocesnépodmienkyuvedenév§366CSP.Akajotec(mimoiného)vodvolanípoukazuje

na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné
dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z
ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

31. Otec podľa obsahu odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

32. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).

33. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné

dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím

významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

34. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok

hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu

potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

35. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako
okresný súd.

36. V odvolaní otec teda najmä uviedol, že odvolanie podáva do všetkých výrokov rozsudku okresného

súduanavrhol,abyodvolacísúdrozhodnutieprvostupňovéhosúduzrušilavrátilnaďalšiekonaniealebo
zmenil tak, že návrhu na rozvod nevyhovie a zamietne i ostatné návrhy. Pre prípad, že by odvolací súd
prišiel k záveru, že manželstvo nespĺňa svoj účel a že do budúcnosti nie je možná zmena a manželstvo
rozviedol, navrhol, aby okresný súd zveril maloletú G. do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, stým, že striedanie by nastalo vždy po týždni. V prípade, že by súd zveril maloletú do starostlivosti matky,
navrhol úpravu styku počas školského vyučovania tak, aký bol i súhlas matky, a to, že si dcéru prevezme
každý nepárny týždeň vo štvrtok 15:00 spred škôlky a odovzdá ju v pondelok ráno do škôlky a každý

párny týždeň si ju prevezme v utorok o 15:00 zo škôlky a odovzdá v škôlke vo štvrtok ráno. Počas
prázdnin navrhol, aby mohol mať maloletú celé dva týždne každý letný mesiac, a to vždy od soboty do
soboty a počas Vianočných sviatkov každý párny rok tak, že si dieťa prevezme vždy 23.12. o 16.30 hod.
spred bytu matky s tým, že dieťa vráti matke späť 26.12. o 19.00 hod. pred jej bytom a každý nepárny
rok tak, že si dieťa prevezme spred bytu matky vždy 30.12. o 16.30 hod. a vráti dieťa matke späť 02.01.

o 19.00 hod. pred jej bytom každý rok. Navrhol určiť výšku výživného na maloletú G. v sume 100,- Eur/
mesačne.

37. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa-otca voči výroku rozsudku, ktorým súd prvej
inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol ako nedôvodné. Otec v odvolaní síce konštatoval
rozvrátenosť manželstva, ale nedostatočne zohľadnil existenciu manželstva pre jeho vzťahy k maloletej.

Ako poukazoval v konaní, matka mu bráni v styku s maloletou a práve udržanie manželstva by mu
umožnilo ako otcovi mať väčšie práva k maloletej a tento styk lepšie realizovať, čo je na ujmu nášmu
vzájomnému vzťahu, po rozvode manželstva už nič nebude brániť manželke, aby robila obštrukcie v
jeho neprospech a marila ich stretávanie a citový vzťah s dcérou.

38. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

39. Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd s poukazom na vyššie citovanú právu úpravu
a odôvodnenie okresného súdu, ktorý uzavrel, že manželstvo nenapĺňa svoje poslanie a účel

manželstva, konštatuje, že týmto záverom nemožno nič vytknúť. Odvolací súd uvádza, že v § 23
Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je
existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť
plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského
spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť teda kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita

tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako
nezmeniteľný a nenapraviteľný. Odvolací súd uvádza, že nezhody manželov sa musia týkať
podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi
manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí
môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov, ku ktorým podľa obsahu odôvodnenia

napadnutého rozsudku okresného súdu došlo. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania bol
i odvolací súd rovnakého názoru o naplnení § 23 ods. 1 Zákona o rodine, tak ako okresný súd, na ktorých
záveroch nemajú žiadny vplyv rodičovské práva navrhovateľa – otca k maloletej. Odvolací súd v tejto
časti odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v zmysle v § 387 ods. 1, 2 CSP.

40. Vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu v časti posúdenia (ne)správnosti rozhodnutia okresného súdu
o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, úpravy styku, určenia výšky výživného odvolací
považuje na tomto mieste poukázať na všeobecné východiská, ktoré sa stali základom tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4
Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu

a starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné
zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov /Gorgulu v. Nemecko- Aplikácia
no.74969/01/, resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z
rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého

rodiča /Hansenová v. Turecko, Aplikácia no. 36141/97/.

41. Pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem
prvoradým hľadiskom rozhodovania, čo vyplýva aj z Charty základných práv Európskej únie, kde podľačl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami,
ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“.

42. Princíp (najlepšieho) záujmu dieťaťa nie je presne vymedzený, pretože ide o komplexný, pružný a
adaptabilný pojem, čo znamená, že jeho obsah sa má určiť podľa okolností prípadu, t. j. podľa konkrétnej
situácie dotknutého dieťaťa. Blaho dieťaťa všeobecne zahŕňa základné materiálne, telesné, vzdelávacie
a emocionálne potreby ako aj potrebu lásky a bezpečia. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí
zahŕňať aj vyhodnotenie bezpečnosti dieťaťa, tzn. práva dieťaťa na ochranu pred všetkými formami

telesného alebo duševného násilia, zneužívania alebo ubližovania. Bezpečnosť a integrita dieťaťa sa
musia posudzovať v danom čase; uplatňovanie zásady prevencie si však žiada aj posúdenie možnosti
rizika a ublíženia v budúcnosti. Štát má dohliadať na riadne plnenie práva rodičov na starostlivosť
o dieťa. Ak rodičia ohrozujú blaho svojich detí, štát musí konať v najlepšom záujme dieťaťa. Názory a
stanoviská dieťaťa sú dôležitým faktorom pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa. Deti majú právo
vyjadriť svoj názor slobodne, bez akéhokoľvek tlaku a manipulácie. Každý prípad si vyžaduje dôkladné

psychosociálne zhodnotenie rôznych faktorov, ktoré môžu prispievať k narušeniu vzťahu rodič – dieťa
u viacerých metód terapie.

43. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho
záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou

prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby
môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie
osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a
rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali
zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok

Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 6.7.2010, bod 136; Elsholz v.
Nemecko, č. 25735/94,rozsudok Veľkej komory ESĽP z 13.7.2000, bod 50; Maršálek v. Česká republika,
č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 4.4.2006, bod 71].

44. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom je potrebné zo strany

konajúceho súdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť predovšetkým nasledujúce
kritériá: - existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie do starostlivosti usilujúcimi
osobami,- mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do
starostlivosti tej - ktorej osoby, - schopnosť iných osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti
zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, - prianie dieťaťa

(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 56/2017 z 19. januára 2017).

45. Podľa článku 12 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa sa musí venovať

patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

46. V rámci bežnej úpravy styku otca s maloletou okresný súd rozhodol tak, „že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý víkend v nepárnom týždni od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00
hod. s tým, že si maloletú vyzdvihne v prípade, ak maloletá bude v Materskej škole D. v tejto materskej

škole a v prípade, že nebude v škôlke, tak pred bydliskom matky a maloletú matke po ukončení styku
odovzdá v stanovenom čase pred bydliskom matky.“... „každú stredu v párnom týždni v čase od 15.00
hod. do 18.00 hod. s tým, že si maloletú vyzdvihne v prípade, ak maloletá bude v Materskej škole D.
v tejto materskej škole a v prípade, že nebude v škôlke, tak pred bydliskom matky a maloletú matke
po ukončení styku odovzdá v stanovenom čase pred bydliskom matky“, „otec je oprávnený stretávať

sa s maloletou každý tretí júlový týždeň a každý tretí augustový týždeň v každom roku v čase od
pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, že si maloletú v stanovenom čase vyzdvihne
pred bydliskom matky a maloletú odovzdá matke v stanovenom čase pred jej bydliskom.“ Primárne
odvolací súd odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti cez úpravu v §
387 ods. 1, 2 CSP a vo vzťahu k odvolacím námietkam otca považuje za podstatné uviesť, že pokiaľ

okresný súd osobitne neupravoval styk otca v čase vianočných sviatkov, čo otec v odvolaní namietal,
tak odvolací súd poukazuje na obsah zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 13.05.2024 na č.l.
250 spisu, z ktorého vyplýva vyjadrenie o dohode medzi rodičmi v tejto rovine, a teda nie je zrejmá
potreba ingerencie súdu. Odvolací súd v tejto rovine považuje za podstatné uviesť, že otec neuviedolžiadne dôvody, ktoré nastali po rozhodnutí okresného súdu, ktoré vyvolali zmenu jeho argumentácie
v tejto rovine, preto odvolací súd jeho vyjadrenie na ústnom pojednávaní podľa obsahu zápisnice
tak, ako je súčasťou spisového materiálu považoval za relevantné. Pokiaľ otec namietal rozhodnutie

okresného súdu v časti špecifickej úpravy styku v čase letných prázdnin, tak okresný súd pri rozhodovaní
o bežnej a špecifickej úprave styku vychádzal z vyjadrení rodičov, pričom mal za to, v zmysle ods.
25.odôvodnenia, že G. chce byť s matkou a k otcovi chodiť tak ako má zaužívané, vzhľadom na vek
je citovo naviazaná matku a vychádzal teda z možností a potrieb rodičov, ako aj z možností maloletej
a je v záujme maloletej. Zároveň zostane zachované právo maloletej na zachovanie vzťahu s otcom,

ako aj právo maloletej na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku
sotcom.Neuniklopozornostiodvolaciehosúduvtejtorovine,žeakprávnyzástupcaotcanapojednávaní
dňa 13.05.2024 podľa obsahu zápisnice zotrval na striedavej starostlivosti a žiadal širší styk v priebehu
„iných prázdnin“, tak odvolací súd mal zato, že okresným súdom stanovený rozsah styku počas letných
prázdnin, bol dostatočne odôvodnený v ods. 25., 26., 29. napadnutého rozsudku okresného súdu, na
ktoré sa na tomto mieste odkazuje. Ak otec zotrval v odvolaní na návrhu na striedavú starostlivosť

o maloletú, tak odvolací súd tiež odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku cez
úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP. Pokiaľ otec vyčítal okresnému súdu, že neaplikoval závery vyplývajúce
z rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp.zn. I US 3065/21, tak odvolací súd vzhľadom na rozdielnosť
skutkového stavu tejto prejednávanej veci odvolacím súdom so skutkovým a právnym stavom veci
prejednávanej Ústavným súdom ČR, nevidel priestor na iné závery než tie vyslovené okresným súdom

v napadnutom rozsudku. Pripomína odvolací súd, že Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp.zn. I. ÚS 3065/21,
ktorého sa dovolával odvolateľ, okrem iného uviedol aj v ods. 6. uviedol, „.....Za nejdůležitější překážku
střídavé péče však i odvolací soud považoval nedostatečnou vzájemnou komunikaci rodičů, jejich vztahy
se od poslední úpravy péče zhoršily a nenaplňují proto předpoklady, které střídavá.“ a v ods. 21. uviedol
„......Předmětné podmínky jsou sice toliko referenční, obecný soud je však povinen je při svěřování dítěte

do péče vzít do úvahy a jejich obsah zkoumat s ohledem na konkrétní okolnosti případu (nález ze dne
9. 12. 2014 sp. zn. II. ÚS 2224/14, bod 25). Okresný súd vychádzal zo záverov, že maloletá G. je vo
veku 6 rokov, aktuálne má odložený nástup do prvého ročníka základnej školy. Maloletá je dlhú dobu
vystavená nezhodám rodičov, ich problémovej komunikácii, je citlivá a konflikty rodičov vníma veľmi
citlivo. Vzhľadom na vek je citovo naviazaná na odporkyňu ako matku, podľa odporkyne plače, keď má

odchádzať od nej, preto je vhodnejšie jej preberanie otcom v škôlke a následne aj jej odovzdávanie do
škôlky. Podľa okresného súdu treba maloletej stabilizovať režim tak, aby neutrpela väčšiu citovú ujmu. G.
uvádzala, že chce zostať u matky a s otcom sa stretávať, takto je spokojná, načo opakovane poukazoval
aj kolízny opatrovník. Okresný súd v starostlivosti matky nezistil žiadne nedostatky, táto sa o maloletú
riadne a komplexne stará, maloletá nemá žiadne problémy ani v predškolskom zariadení. Okrem toho

maloletá G. má silnú citovú väzbu aj k staršej sestre I., ktorá dochádza do domácnosti matky. Za tejto
situácie nielen okresný súd, ale ani odvolací súd nevideli priestor na zverenie maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože takéto rozhodnutie by aktuálne nebolo v najlepšom záujme
maloletej. Ak okresný súd prihliadol v tomto štádiu konania teda i na citové väzby maloletej k odporkyni
ako k matke, s ktorou v doterajšom živote prežívala najviac času, prihliadol na jej vývinové potreby,

stabilitu výchovného prostredia, na vyjadrenia samotnej maloletej, ktoré relevantne spochybnené neboli
a taktiež prihliadol aj ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom, teda s navrhovateľom, tak potom práve táto argumentácia okresného súdu dáva odpoveď
podľa odvolacieho súdu na odvolaciu argumentáciu otca „v čom táto stabilita má spočívať.“ Odvolací súd
odkazuje i v tejto časti na dostatočné zodpovedajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného

súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.

47. Odvolací súd považuje na tomto mieste vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu tiež uviesť, že si
je vedomý toho, že len samotná absencia komunikácie medzi rodičmi, či jej zhoršená kvalita,
nemôže viesť k vylúčeniu striedavej starostlivosti, avšak súčasne bolo potrebné hodnotiť mieru

existencie nedostatočnej a konfrontačnej komunikácie medzi rodičmi a jej vplyv na výkon striedavej
starostlivosti, s priamym dopadom na prežívanie, či psychický vývoj maloletej, osobitne s ohľadom
na jej prirodzené, veku zodpovedajúce vývinové limity. V danom prípade odvolací súd konštatuje
nedostatočnú konštruktívnu komunikáciu rodičov v záujme maloletej, ktorým sa doposiaľ nepodarilo
odstrániť vzájomné konfrontačné naladenie, čo v požadovanej miere nezmenšuje napätie v rodinných

pomeroch,vktorýchsamaloletánachádza.Komunikáciarodičovjeprijateľnáibavzmysleodovzdávania
si informácií o zdravotnom stave maloletej a potrebe zabezpečenia styku s otcom. Odvolací súd si však
vzhľadom na dostatočné osobnostné vybavenie rodičov dovolí predpokladať, že rodičia dokážu svoje
rodičovské kompetencie ako aj komunikáciu do budúcna zlepšovať, a to najmä vzhľadom na potrebuakceptácie aktuálnych potrieb maloletej a spoločnej participácie na jej bežnom živote. Odvolací súd
vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu tiež zdôrazňuje, že iba nesúhlas rezidenčného rodiča so striedavou
starostlivosťou nepostačuje, najmä, ak by išlo o účelové a nelogické odmietanie, avšak odvolací súd

rovnako ako súd prvej inštancie zohľadňoval všetky podmienky a možnosti otcom navrhovanej formy
starostlivosti komplexne a v záujme hľadania najlepšie zvolenej formy starostlivosti o maloletú. Je
potrebné si uvedomiť, že zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
nemožno považovať za porušenie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť rodičov. Nepredstavuje
totiž vylúčenie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, rovnako ako nevylučuje právo

rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené, na jeho výchovu a starostlivosť, aj keď za použitia iných
foriem (dostatočného rozsahu úpravy styku). V danom posudzovanom prípade vzhľadom na vyššie
uvedené nebolo ani v čase rozhodnutia odvolacieho súdu bezpečne v záujme maloletej preukázané, že
by striedavá starostlivosť bola najlepším odrazom porozchodového usporiadania vzťahov v rodine.

48. Vo vzťahu k uplatneným odvolacím námietkam ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu

prvej inštancie uvádza krajský súd, že v konaní pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu
vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie tejto veci, z ktorého krajský súd vychádzal, a to
v zmysle § 383 CSP. Pokiaľ otec v odvolaní vyčítal okresnému súdu, že nevykonal dokazovanie na
zistenie dôvodov, pre ktoré maloletá nenastúpila do prvej triedy, tak odvolací súd v zhode s okresným
súdom nepovažoval túto okolnosť, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, za rozhodnú

pre rozhodnutie o striedavej starostlivosti a ani nenachádza v nej opodstatnenosť k právu otca sa
s dieťaťom stretávať. Odvolací súd v rovine týchto svojich záverov poukazuje primárne na dôvody
uvádzané vyššie a potom len primerane o podporne k argumentácii okresného súdu odvolací súd
poukazuje na ods. 27. odôvodnenia rozsudku okresného súdu, k čomu pristupujú i skutočnosti uvádzané
kolíznym opatrovníkom podľa obsahu zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 13.05.2024 (č.l. 248

a nasl. spisu), že otec sa nedostavil s maloletou na stretnutie s logopedičkou a šk. psychologičkou,
následne neprebehol pohovor, matka uviedla, že „malá nerozpráva dobre, nie je jej rozumieť, aj preto
na odporúčanie logopedického centra, riaditeľky školy bol odporúčaný odklad“ (č.l. 250 rub spisu), ktoré
skutočnosti zostali otcom nenamietané, nespochybnené a ktorým v odvolaní otec nevenoval žiadnu
pozornosť. Pre odstránenie prípadných pochybností, odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že účastník,

ktorý oproti údajom uvedeným v zápisnici tvrdí opak, je povinný toto svoje tvrdenie preukázať, pričom
dôkazné bremeno spočíva na ňom. K úplnosti krajský súd dodáva, že pokiaľ by aj boli námietky proti
úplnosti alebo zneniu zápisnice o pojednávaní opodstatnené (vznesené neboli, a to ani v odvolaní),
bez ďalšieho by nesprávnosť v zápisnici sama o sebe nebola spôsobilá založiť vadu konania, pretože
v takomto prípade by mohlo ísť (nanajvýš) o nedostatky, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou konania, ktorá

by mohla viesť k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, čo však ani v danom prípade nebolo odvolateľom
tvrdené a ani preukázané (primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo
252/2014 zo dňa 10. decembra 2014). Dokazovanie teda predstavuje procesný postup založený na
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Jeho význam
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej

veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v
rámci civilného konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi
overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti. (primerane rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).

49. Ak otec v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, tak jeho námietka vo svojej
podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvého stupňa. V tejto
súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo

204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri
hodnotenídôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismivtom,akoasakýmvýsledkommá

z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“.

50. Krajský súd pre úplnosť, vo vzťahu k tejto námietke otca ohľadom nevykonania v odvolaní
označených dôkazov, poukazuje na konštantnú judikatúru vyšších súdov Slovenskej republiky, z ktorejsa poukazuje na R č. 37/1993, podľa ktorého judikátu „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom
nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Tiež podľa R č. 125/1999,
„ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy

na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP
nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie
uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu
z nich vylúčení“. Podľa R č. 164/2003-I. „Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov,
ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci,

ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového
stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie“. Odvolací súd nezistil
v konaní pre okresným súdom takú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, prípadne že by došlo k odňatiu možnosti otca konať pre súdom.

51. V podanom odvolaní v ods. 8 otec vyčítal okresnému súdu, že mu neboli riadne oznamované

správy kolízneho opatrovníka, pričom má ísť o správy zo dňa 25.09.2023, 16.10.2023 a tiež ním tvrdenú
obavu, aby dcéra nedopadla ako staršia dcéra matky, ktorá požíva alkoholické nápoje (č.l. 257 spisu).
V súvislosti s touto argumentáciou otca odvolací súd poukazuje na obsah spisového materiálu, tvrdenia
matky,otcaazisteniakolíznehoopatrovníkavprvoinštančnomkonaní,zktorýchnevyplývajúskutočnosti
odôvodňujúce a verifikujúce otcovu obavu o požívanie alkoholu maloletou a ani plnoletou I.. Z obsahu

spisu vyplýva, že správa kolízneho opatrovníka zo dňa 25.09.2023 (č.l. 215 spisu) nebola doručená
matke ani otcovi, keďže bezprostredne predchádzala prvému informatívnemu stretnutiu rodičov dňa
26.9.2023 (č.l. 216 spisu), ktoré sa riadne uskutočnilo za prítomnosti otca, matky, kolízneho opatrovníka,
ktorý uviedol, že 11.10.2023 prešetrí domácnosť otca, keď otec bude realizovať styk s dieťaťom.
Správa zo dňa 25.09.2023 (č.l. 215 spisu) sa týkala terénnej sociálnej práce u otca. Správa kolízneho

opatrovníka zo dňa 16.10.2023 (č.l. 226) sa týkala výhradne terénnej sociálnej práce v domácnosti otca
a ústne pojednávavanie nariadené na 17.10.2023 bolo okresným súdom odročené bez prejednania veci.
Vo vzťahu k argumentácii odvolateľa v rovine ods. 8 odvolania odvolací súd uvádza, že tento postup
okresného súdu nebol odvolacím súdom vyhodnotený ako taký, ktorý by so sebou spájal následky
odňatia možnosti konať pred súdom prípadne nesprávneho posúdenia veci, keďže tie správy kolízneho

opatrovníka netvorili základ rozhodnutia okresného súdu a neboli okresným súdom vyhodnotené ako
rozhodné pre jeho rozhodnutie. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 13.05.2024 (č.l. 250
spisu) vyplýva, že okresný súd podaním na č.l. 215 spisu – teda správou zo dňa 25.09.2023 a správou
zo dňa 16.10.2023 teda č.l. 226 spisu vykonal riadne dokazovanie, pripomienky zo strany otca k nim
vznesené neboli, takže k odňatiu práv otca v tejto rovine rozhodne nedošlo. Pripomína odvolací súd,

že k zneniu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 13.05.2024 námietky neboli. Len pre úplnosť
odvolací súd uvádza, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 83/2019 z 5. novembra
2019 „......V tejto súvislosti ústavný súd pripomína judikatúru samotného najvyššieho súdu, podľa ktorej
podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) OSP nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi
odňala možnosť konať pred súdom pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť

svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený,
odvolanie (judikát R 39/1993). Tieto závery vo svojej judikatúre akceptoval aj ústavný súd (porov. v
tomto zmysle napr. uznesenia sp. zn. II. ÚS 869/2015, II. ÚS 7/2018). Z údajov samotnej sťažovateľky
je zjavné, že ňou tvrdená vada sa mala vyskytnúť v januári 2011 (!), pričom okresný súd rozhodol vo
veci rozsudkom z 5. februára 2014 a krajský súd o odvolaní sťažovateľky rozhodol rozsudkom z 30.

júla 2015. Aj keby teda bola pravda, že nedoručenie vyjadrenia žalovaného v 1. rade (teda účastníka
vystupujúceho na tej istej strane konania ako sťažovateľka) bol nesprávny postup súdu, sťažovateľka
mala dostatok možnosti uplatniť svoj vplyv na výsledok konania tak pred súdom prvého stupňa, ako aj
pred odvolacím súdom. Ústavný súd preto nepovažuje záver najvyššieho súdu o tom, že tým nebola
sťažovateľke odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP, za neodôvodnený alebo

arbitrárny“.

52. V odvolaní v ods. 11 otec poprel dohodu s matkou maloletej ohľadom výživného, pričom uviedol,
že primerané výživné z jeho strany je vo výške 100 Eur, v tejto súvislosti po vykonaní odvolacieho
prieskumuodvolacísúdodkazujenaobsahodôvodnenia napadnutéhorozsudkuokresnéhosúdunajmä

na ods. 28., od ktorého nemal vo vyvolanom odvolacom konaní dôvod sa odkloniť. Odvolacie dôvody
otca zostali len v rovine tvrdení bez bližšej konkretizácie dôkazov, ktoré by odvolací súd mohol podriadiť
odvolaciemu prieskumu.53. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie

o návrhu otca odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

54. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol

vlastnú argumentáciu.

55. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká

v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.

56. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

57. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že

v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov

konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže

nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.

58. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

59.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátepomeromhlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).