Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/177/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200519
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej

a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu: UP SPED, s. r. o. v likvidácii, so sídlom Stará Vajnorská 3338/17,
831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 44 690 614, zast.: Weis & Partners s.r.o.,
so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101875231/2022 zo dňa 30. 06. 2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu (od 11. 02. 2016 do 16. 01. 2023 so
sídlom Ružový háj 55, 929 01 Dunajská Streda a od 17. 01. 2023 so sídlom Stará Vajnorská 3338/17,
831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto a od 17. 01. 2023 i s dodatkom k obchodnému menu
označujúcim súčasný právny stav obchodnej spoločnosti „v likvidácii“) v zmysle ustanovenia § 46 ods.

1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie
obdobie august 2020.

2. Správca dane oznámil žalobcovi skutočnosti zistené pri výkone daňovej kontroly listom č.
100583514/2021 zo dňa 13. 04. 2021 (ďalej len „Oznámenie“). Oznámenie bolo splnomocnenému

právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 15. 04. 2021. Správcovi dane nebolo do dňa vypracovania
a vydania protokolu o výsledku daňovej kontroly doručené žiadne vyjadrenie žalobcu k Oznámeniu.
Správca dane dňa 29. 04. 2021 o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 100717794/2021 (ďalej
len „Protokol“), ktorého súčasťou bola aj výzva v súlade s § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Protokol bol splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručený dňa
03. 05. 2021 a nasledujúci deň sa v zmysle § 68 ods. 1 Daňového poriadku začalo vyrubovacie konanie.
Žalobca dňa 14. 06. 2021 podal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. Dňa 26. 08. 2021 správca

dane vykonal výsluch svedka A. B., o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101577875/2021.
Dňa 09. 11. 2021 správca dane na ústnom pojednávaní so žalobcom prerokoval pripomienky a dôkazy
predložené k Protokolu, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102203343/2021.3. Správca dane Rozhodnutím č. 102532770/2021 zo dňa 09. 12. 2021 určil žalobcovi rozdiel v sume
5 586, - eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2020, nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume
1 732,20 eur a vyrubil daň v sume 3 853,80 eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Správca dane

uviedol, že žalobca nezaplatil DPH z prijatej faktúry int. č. 20F0800038 od dodávateľa C. C. – MK
Autodiely, Lesná 501/27, 930 10 Dolný Štál, IČO: 44 971 605 (ďalej len „C. C. – MK Autodiely“),
základ dane 2 230,- eur, a to za výrobu, dodanie a montáž bránky, zábradlia na výstavbe IBV v D. E.,
a preto správca dane podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“) určil žalobcovi daň vo výške 446,- eur. Žalobca

si v kontrolovanom zdaňovacom období august 2020 uplatnil i odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2
písm. a) Zákona o DPH z prijatých faktúr od dodávateľa Hvezora s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06
Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 52 794 261 (ďalej len „Hvezora s.r.o.“), pričom išlo o nasledovné
faktúry:
- č. 1021/0037 (int. č. 20F0800043) zo dňa 31. 08. 2020, za kontrolnú činnosť pri poskytovaní
ekonomických a účtovníckych služieb v rozsahu aktuálnej potreby, základ dane 1 000,- eur, DPH 20

% 200,- eur,
- č. 1021/0033 (int. č. 20F0800042) zo dňa 31. 08. 2020, za poskytovanie asistenčných služieb pri správe
IT pre klienta spol. vrátane, základ dane 4 000,- eur, DPH 20 % 800,- eur,
-č.1021/0032(int.č.20F0800041)zodňa31.08.2020,zadozorakontroluskladovýchamanipulačných
prác pre klienta spol. v rozsahu aktuálnej potreby (cena dohodnutá paušálne za 1/2 obdobie), základ

dane 5 625,- eur, DPH 20 % 1 125,- eur,
- č. 1021/0031 (int. č. 20F0800040) zo dňa 31. 08. 2020, za asistenciu pri poskytovaní ekonomických
a poradenských služieb v rozsahu aktuálnej potreby pre klienta, základ dane 4 400,- eur, DPH 20 %
880,- eur,
- č. 1021/0022 (int. č. 20F0800028) zo dňa 25. 08. 2020, za celomesačnú asistenciu administratívnych

prác v rozsahu prislúchajúcom ku kontrolnej činnosti, v sume 3 960,- eur, základ dane 3 300,- eur, DPH
20 % 660,- eur,
- č. 1021/0017 (int. č. 20F0800024) zo dňa 20. 08. 2020, za kontrolnú činnosť pri poskytovaní
ekonomických a účtovných služieb – doúčtovanie, základ dane 1 083,33 eur, DPH 20 % 216, 67 eur,
- č. 1021/0012 (int. č. 20F0800018) zo dňa 14. 08. 2020, za dozor a kontrolu skladovacích

a manipulačných prác v rozsahu aktuálnej potreby (cena dohodnutá paušálne za 1/2 obdobie), základ
dane 5 625,- eur, DPH 20 % 1 125,- eur,
- č. 1021/0007 (int. č. 20F0800012) zo dňa 12. 08. 2020, za kontrolnú činnosť pri poskytovaní
ekonomických a účtovných služieb, základ dane 666,67 eur, DPH 20 % 133, 33 eur.

4. Správca dane konštatoval, že žalobca objektívne nepreukázal, že služby uvedené na dodávateľských
faktúrach od spoločnosti Hvezora s.r.o. boli reálne dodané. Podľa správcu dane žalobca neuniesol
dôkazné bremeno oprávňujúce ho k uplatneniu práva na odpočet DPH z predmetných faktúr, nakoľko
nebolo preukázané, že dodávateľ uskutočnil zdaniteľné plnenia v zmysle predmetných faktúr a že
spoločnosti Hvezora s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2, prípadne 3 Zákona o DPH.

Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly zisťoval a preveroval skutočnosti pre správne určenie
DPH so zameraním sa na dodržiavanie Zákona o DPH a kontrolu vzniku daňovej povinnosti podľa § 19,
§ 20, § 21 a § 69 Zákona o DPH a na kontrolu uplatnenia práva na odpočítanie DPH v zmysle § 49 až
§ 54 Zákona o DPH. Hlavným dodávateľom žalobcu bola v kontrolovanom zdaňovacom období august
2020 spoločnosť Hvezora, s.r.o., pričom žalobca ku daňovej kontrole predložil dodávateľské faktúry

od menovanej obchodnej spoločnosti. Žalobca od predmetného dodávateľa prijal celkovo zdaniteľné
plnenia v sume 442 971,72 eur bez DPH, čo predstavuje 95,10 % zo všetkých nakúpených zdaniteľných
plnení. Správca dane analyzoval údaje z výstupov z analytického systému kontrolných výkazov DPH,
riadne podaných a deklarovaných žalobcom, jeho dodávateľmi a subdodávateľmi. V kontrolovanom
zdaňovacom období august 2020 si žalobca uplatnil odpočítanie dane (časť B2 kontrolného výkazu)

celkovo z 8 faktúr od dodávateľskej spoločnosti Hvezora s.r.o. v celkovej sume: základ dane 25
700,- eur, DPH 5 140,- eur. Súčasne v časti B1 kontrolného výkazu (kde sú uvedené údaje z
prijatých faktúr, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia) žalobca uviedol 21 prijatých
faktúr od dodávateľskej spoločnosti Hvezora s.r.o. v celkovej sume 395 545,68 eur. S dodávateľskou
spoločnosťouHvezoras.r.o.začalžalobcaprvýkrátspolupracovaťvmesiacijúl2020,pričomdomesiaca

jún bolo v podobných objemoch nakúpené zdaniteľné plnenie zo strany hlavného dodávateľa, ktorým
bola spoločnosť NiKon s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 279 146
(ďalej len „NiKon s.r.o.“). Správca dane preveroval kontrolný výkaz dodávateľskej spoločnosti Hvezora
s.r.o., pričom v časti A2 kontrolného výkazu dodávateľ deklaroval dodania len žalobcovi v celkovejsume 395 545,68 eur. Spoločnosť Hvezora s.r.o. mala v kontrolovanom zdaňovacom období august
2020 len dvoch odberateľov, a to žalobcu a spoločnosť Recentia s.r.o., Ružový háj 1352/4, 929
01 Dunajská Streda, IČO: 45 269 351 (ďalej len „Recentia s.r.o..“). V časti A1 kontrolného výkazu

spoločnosť Hvezora s.r.o. deklarovala dodania svojim dvom odberateľom v celkovej sume základ dane:
106 533,34 eur a DPH 21 306,66 eur. Súčasne spoločnosť Hvezora s.r.o. deklarovala nadobudnutie
od dodávateľa, a to od spoločnosti Azuro s.r.o., Košická 52/A, 821 08 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 52 310 230 (ďalej len „Azuro s.r.o.“) a od spoločnosti Settup s.r.o., Račianska 88 B,
831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 216 560 (ďalej len „Settup s.r.o.“). Z údajov

z kontrolného výkazu spoločnosti Hvezora s.r.o. správca dane uzavrel, že predmetná spoločnosť je
len sprostredkovateľskou spoločnosťou, ktorá mala nadobudnúť zdaniteľné plnenia a len s nepatrným
navýšením ceny ich dodať svojim odberateľom. Správca dane analyzoval aj kontrolný výkaz spoločnosti
Settup s.r.o.. V časti A1 kontrolného výkazu spoločnosť Settup s.r.o. uviedla dodania pre spoločnosť
Hvezora s.r.o. na základe 14 faktúr v celkovej sume základ dane 105 666,66 eur, DPH 21 133,34
eur. Súčasne deklarovala len nadobudnutia na základe prijatých zjednodušených faktúr podľa § 74

ods. 3 písm. a) a b) Zákona o DPH v časti B3 kontrolného výkazu od dodávateľov HORNBACH -
Baumarkt SK spol. s r.o., Mountfield SK, s. r. o., BAUHAUS odborné centrum pre dielňu, dom a záhradu
k.s., Skupina DPH zastupovaná: MERKURY MARKET SLOVAKIA, STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., OBI
Slovakia s.r.o., Hobbi s. r. o., IKEA Bratislava, s. r. o., SIKO KÚPEĽNE a.s. v celkovej sume základ dane
105 162,31 eur a DPH 21 032,46 eur. Správca dane uviedol, že aj spoločnosť Settup s.r.o. mala byť len

sprostredkovateľom v dodávateľskom reťazci. Dodávatelia uvádzaní správcom dane, ktorí sa zaoberajú
veľkoobchodom a maloobchodom so záhradným a stavebným tovarom nemohli dodať spoločnosti
Settup s.r.o. žiadne služby, ktoré by fakturovali zjednodušenými faktúrami. Uvádzanie týchto údajov
v časti B3 kontrolného výkazu spoločnosti Settup s.r.o. považoval správca dane za účelové s cieľom
zabezpečiť odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr. Správca dane na preverenie finančných tokov

využilaplikáciuEKBzaúčelomposkytnutiasúčinnostizostranyposkytovateľovplatobnýchslužiebpodľa
§ 26 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane konštatoval, že žalobca uhrádzal svojmu dodávateľovi
Hvezora s.r.o. vystavené faktúry na účet dodávateľa vedený v Tatra banke, a.s., pričom prvá platba
bola uskutočnená dňa 26. 08. 2020. Preverením bankového účtu dodávateľa (spoločnosti Hvezora
s.r.o.) správca dane zistil, že predmetná spoločnosť prijímala platby od 26. 08. 2020 do 10. 09. 2020

výlučne od žalobcu a od 16. 09. 2020 prijímala platby aj od spoločnosti Recentia s.r.o.. Všetky
prijaté platby na účet dodávateľskej spoločnosti Hvezora s.r.o. boli v období od 26. 08. 2020 do 03.
11. 2020 v rovnaký deň alebo najneskôr nasledujúci deň prevedené do zahraničných - čínskych bánk.
V predmetnom období bolo takto do zahraničných bánk prevedených 1 362 870,- eur. Správca dane
preveril účet spoločnosti Settup s.r.o., pričom na účte neboli okrem poplatkov za vedenie účtu žiadne

pohyby. Jediný odberateľ spoločnosti Settup s.r.o., a to spoločnosť Hvezora s.r.o. všetky prijaté platby
prevádzala do zahraničných bánk. Správca dane zaslal žalobcovi v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) a e)
Daňového poriadku výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. 100174545/2021 zo dňa 01. 02. 2021.
Správca dane vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k položeným otázkam ohľadne ekonomickej činnosti
žalobcu, ako aj ohľadne nadviazania spolupráce a obchodných vzťahov s dodávateľom (Hvezora s.r.o.)

a na predloženie dokladov a dôkazov k prijatým faktúram od dodávateľskej spoločnosti uvedeným v
kontrolnom výkaze v časti B2 (objednávok, cenových ponúk, dodacích listov, odovzdávacích protokolov,
položkovitýchzoznamov,zoznamovvykonávajúcichosôbapod.),akoinaopísanieposkytnutýchslužieb
odpoveďami na konkrétne otázky, a to jednotlivo ku každej faktúre. Žalobca na predmetnú výzvu
reagoval tak, že nepredložil žiadne hmotné dôkazy alebo záznamy o priebehu prijatých služieb a vyjadril

sa súhrnne ku všetkým prijatým faktúram od dodávateľskej spoločnosti Hvezora s.r.o. s tým, že žalobca
pracuje subdodávateľsky z dôvodu, že je to pre neho administratívne jednoduchšie a nemusí mať
zamestnancov. Žalobca tiež uviedol, že objednávky sa nerobia, nakoľko je to nadbytočná administratíva,
resp. objednávky sa robia telefonicky. Podklady vyžiadané správcom dane žalobca nevyhotovuje, keďže
nie je taká požiadavka zo strany odberateľa služieb. Vystavovanie cenových ponúk, dodacích listov,

odovzdávacích protokolov a podobne je pre žalobcu administratívne náročné a právne bezvýznamné,
keďže žiadny právny predpis nevyžaduje ako predpoklad pre uzatvorenie obchodnej zmluvy cenovú
ponuku alebo dodací list s tým, že vo väčšine prípadov Obchodný zákonník nevyžaduje ani písomnú
formu. Vo vzťahu k výzve na vysvetlenie uvedenia prijatej faktúry od dodávateľa C. C. – MK Autodiely
v časti B2 a nie v časti B1 kontrolného výkazu DPH, žalobca uviedol, že dodávateľ C. C. – MK

Autodiely omylom vystavil faktúru s DPH a po upozornení to opravil, no žalobca už nestihol opraviť do
dátumu začatia daňovej kontroly túto chybu. Správca dane v rámci vyhodnocovania kontrolného výkazu
DPH žalobcu konštatoval neefektívnosť nakúpených zdaniteľných plnení od spoločnosti Hvezora s.r.o.
(výsledkom sú vyššie náklady).5. Správca dane ďalej vyzval žalobcu na uvedenie telefónneho čísla p. A. B. (konateľa dodávateľskej
spoločnosti v rozhodnom období) prostredníctvom ktorého prebiehala komunikácia žalobcu v období

august 2020 ohľadom fakturovaných služieb. Správca dane dopytoval aj mobilného operátora žalobcom
oznámeného telefónneho čísla, a to spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o., ktorá stotožnila držiteľa telefónneho
čísla s konateľom dodávateľskej spoločnosti a zároveň uviedla, že na telefónnom čísle: XXXX XXX
XXX bola zaznamenaná prvá telekomunikačná prevádzka až v mesiaci október 2020, z čoho podľa
správcudanevyplýva,ževkontrolovanomzdaňovacomobdobíaugust2020nemohlobyťkomunikované

s konateľom dodávateľskej spoločnosti p. A. B. prostredníctvom uvedeného telefónneho čísla, čo
tiež spochybňuje reálnosť dodania zdaniteľných plnení fakturovaných spoločnosťou Hvezora s.r.o..
Správca dane vo vyrubovacom konaní na základe obsahu vyjadrenia žalobcu k Protokolu, kedy žalobca
namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, uskutočnil prostredníctvom Daňového úradu Nitra
ústne pojednávanie so svedkom A. B.. Splnomocnený zástupca sa na ústnom pojednávaní týkajúcom
sa výsluchu svedka nezúčastnil. O termíne výsluchu bol riadne správcom dane upovedomený. Správca

dane skonštatoval, že z ústneho pojednávania so svedkom A. B. nevyplynuli žiadne nové zistenia,
ktoré by zmenili závery správcu dane uvedené v Protokole. Pochybnosti o schopnosti dodávateľskej
spoločnosti Hvezora s.r.o. dodať fakturované služby a komodity sa výpoveďou predmetného svedka
naopak prehĺbili, keďže svedok síce formálne potvrdil, že vystavil faktúry a dodával služby a komodity
žalobcovi, ale v skutočnosti si na žiadnu z poskytnutých služieb, ktoré boli uvedené na dodávateľských

faktúrach, nespomínal. Svedok nevedel, akým spôsobom boli zadokumentované poskytnuté zdaniteľné
plnenia pre žalobcu pre prípad ich preukázania správcovi dane za situácie výkonu daňovej kontroly.
Svedok nepoznal odberateľov, ani klientov žalobcu a tiež sa nevedel vyjadriť, či boli vyhotovené nejaké
listiny, ktoré by preukazovali dodanie služieb. Vo vzťahu k subdodávateľskej spoločnosti Settup s.r.o.
svedok uviedol, že nakupoval od tejto spoločnosti nejaké služby, pričom nevedel konkretizovať aké.

Tiež uviedol, že mal troch brigádnikov. Svedok bol zamestnaný v spoločnosti Hvezora s.r.o., za čo
mal podľa ročného hlásenia príjem 442,- eur. Príjmy z predaja spoločnosti Hvezora s.r.o. a NiKon,
s.r.o. (obidve predané v roku 2020) v daňovom priznaní fyzických osôb neuviedol. Svedok nevedel,
aké mali uvedené spoločnosti tržby, pričom účtovníctvo si viedol sám. Správca dane uviedol, že hoci
svedok ako bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti Hvezora s.r.o. potvrdil, že dodávateľské faktúry

vyhotovil, neuviedol žiadne konkrétne okolnosti a nevedel odpovedať na to, či súčasťou faktúr boli
aj dodacie listy, odovzdávacie protokoly, denníky prác, zoznam vykonaných činností, zoznam osôb,
harmonogram vykonaných činností a iné podklady, ktoré by preukazovali vykonanie služieb. Vo vzťahu
k zazmluvneniu poskytnutia plnenia uviedol p. B. len to, že sa dohodli ústne alebo cez telefón, a že sa
so žalobcom dlhšie poznali. Vo vzťahu k faktúram č. 1021/0012 a 1021/0032 v celkovej sume 11 250,-

eur bez DPH, ktorými spoločnosť Hvezora s.r.o. žalobcovi fakturovala dozor a kontrolu skladových a
manipulačných prác uviedol, že už nevie na akej adrese je uvedený sklad a že vykonával skladové a
manipulačné práce v Trnave, vedľa Komárna a že skladov bolo veľa, pričom komu patrili sklady nevedel.
Mal vykonávať aj dozor nad týmito prácami. Takýto slovný popis služieb bez konkrétnej informácie
správca dane nepovažoval za potvrdenie vykonania fakturovaných služieb. Ku ostatným faktúram č.

1021/0007, 1021/0017, 1021/0022, 1021/0031, 1021/0033, 1021/0037 sa svedok vyjadroval len tak, že
si nepamätá, resp. nevie alebo už nevie. Správca dane výpoveď svedka nepovažoval za dôveryhodné
potvrdenie vykonania fakturovaných služieb dodávateľskou spoločnosťou Hvezora s.r.o..

6. Správca dane vo vzťahu k odpočítaniu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti Hvezora s.r.o.

podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH konštatoval, že žalobca objektívne nepreukázal, že služby
uvedené na dodávateľských faktúrach boli reálne dodané, pričom správca dane nevykonal iba formálnu
kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných
súvislostiach. Splnenie formálnej stránky je nutnou podmienkou pre uznanie práva na odpočítanie dane,
avšak nie absolútnou. Každý subjekt, ktorý sa rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému si musí byť

vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú práva, ako aj povinnosti. Správca dane poukázal i na to,
že žalobca ako daňový subjekt si musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich
uskutočnenie plnenia deklarovaného faktúrou, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na
faktúre, pričom faktúra sama osebe nie je bez ďalšieho dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené
medzi daňovými subjektami uvedenými na faktúre. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie

zdaniteľného plnenia, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry a pokiaľ
to nie je preukázané, na vznik nároku na odpočítanie DPH nepostačuje samotná existencia faktúry,
hoci by obsahovala všetky formálne náležitosti v zmysle § 71 Zákona o DPH. Podľa správcu dane
dokazovaním nebolo preukázané, že dodávateľská spoločnosť Hvezora s.r.o. uskutočnila zdaniteľnéplnenia v zmysle žalobcom predložených faktúr a že jej vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2,
prípadne 3 Zákona o DPH. Žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie DPH v rozpore s § 49 ods. 1, 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, pretože nepreukázal reálnosť fakturovaných zdaniteľných

plnení. Právo na odpočítanie DPH môže daňový subjekt uplatniť iba v prípade, že splnil vecné ako aj
formálne podmienky v zmysle Zákona o DPH. Splnenie vecných podmienok predstavuje vznik daňovej
povinnosti a účel použitia prijatého zdaniteľného obchodu a formálnu stránku preukázania nároku na
odpočítanie dane predstavuje faktúra. Žalobca ku daňovej kontrole nepredložil okrem samotných faktúr
žiadnehmotnédôkazyalebozáznamyopriebehuavykonaníslužieb,atoajnapriektomu,ženasplnenie

tejto povinnosti bol zo strany správcu dane preukázateľne vyzvaný písomnou výzvou na predloženie
dokladov a dôkazov.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že
rozhodnutie správcu dane potvrdil, a to rozhodnutím č. 101875231/2022 zo dňa 30. 06. 2022 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal dôvody podaného

odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, zopakoval zistenia správcu dane počas daňovej kontroly
a dôvody rozhodnutia správcu dane. Konštatoval, že z obsahu Oznámenia zo dňa 13. 04. 2021
vyplýva postup správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keď pochybnosti správcu dane
boli v Oznámení jasne definované, úplne a dostatočne vymedzené. Žalobca prevzal predmetné
Oznámenie dňa 15. 04. 2021, dozvedel sa o skutočnostiach zistených správcom dane a mal právo sa

k nim vyjadriť. Žalobca nebol ukrátený na svojich právach, keď správca dane v Oznámení nestanovil
lehotu na vyjadrenie sa, pretože medzi povinnosti daňového subjektu okrem iného patrí aj povinnosť
predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Rovnako z oznámenia o daňovej kontrole vyplýva aké
zdaňovacie obdobie a aký druh dane bude správca dane kontrolovať. Žalobca mal dostatok času
na zhromaždenie dokladov súvisiacich s predmetnou daňovou kontrolou, aby preukázal oprávnenosť

uplatneného odpočítania DPH. Vierohodnosť predložených dokladov preukazuje daňový subjekt a nie
je povinnosťou daňových orgánov prevziať za daňový subjekt jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní
požadovaných skutočností a vyhľadávať za neho dôkazy preukazujúce jeho oprávnenie na odpočet
DPH. Bolo v záujme žalobcu sa po prevzatí Oznámenia vyjadriť a uplatniť právo žalobcu podľa § 45
ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal nedostatočne zistený

skutkovýstavvecinevykonanímnavrhnutýchdôkazov,žalovanýuviedol,ževdanomprípadebyzaslanie
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií v súvislosti s návrhom žalobcu na vypočutie občanov
Maďarskej republiky pána F. G. a pána H. B. F., nemalo za následok zmenu výroku prvostupňového
rozhodnutia, pretože správca dane v merite veci dostatočne zistil skutkový stav. Naviac predmetom
preverovania boli tuzemské zdaniteľné plnenia a menované osoby sa stali konateľmi tuzemských

obchodných spoločností až v období po realizácii sporných zdaniteľných obchodov. Žalovaný uviedol,
že žalobca návrh na vypočutie predmetných svedkov nevzniesol počas daňovej kontroly, ani v priebehu
vyrubovacieho konania, a preto žalovaný predmetnú odvolaciu námietku považoval za účelovú.
Odvolaciu námietku žalobcu, že sloboda podnikania nebráni fyzickej osobe (A. B.), aby pôsobila
vo viacerých spoločnostiach súčasne, vyhodnotil žalovaný ako bezpredmetnú, nakoľko skutočnosť,

že menovaný pôsobil ako konateľ vo viacerých spoločnostiach, správca dane pri svojom rozhodovaní
vzal na vedomie a táto skutočnosť bola podporným dôkazom pri preverovaní dodania služieb. Žalovaný
nesúhlasil s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že správca dane nezabezpečil dostatok dôkazných
prostriedkov. Preskúmaním spisového materiálu, prvostupňového rozhodnutia a odvolacích námietok
žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu sú

v súlade so zákonnými ustanoveniami. Prvostupňové rozhodnutie žalovaný považoval za súladné s § 63
ods. 5 Daňového poriadku a záver správcu dane za vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobcom nebolo preukázané,
že dodávateľ Hvezora s.r.o. fakturované služby reálne dodal a že mu vznikla daňová povinnosť podľa
§ 19 ods. 2 Zákona o DPH. Podľa žalovaného u správcu dane vznikli dôvodné pochybnosti o reálnom

uskutočnení zdaniteľného plnenia. Žalobcovi nebol uznaný nárok na odpočítanie DPH z predložených
faktúr od spoločnosti Hvezora s.r.o. z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51
ods. 1 písm. a) Zákona o DPH.

Správna žaloba

8. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote (14. 09. 2022) domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane o určení rozdielu dane v sume 5
586, - eur za zdaňovacie obdobie august 2020 a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie.9. V úvode správnej žaloby žalobca zhrnul chronológiu priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho
konania a odvolacieho konania a vymenoval dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného

a prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

10. V bode I. správnej žaloby žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci. S odkazom
na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo/7/2010 zo dňa 27. 07. 2011

poukázal na to, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu (resp. orgánu verejnej
správy) pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného,
že odvolacie námietky žalobcu, ktorými namietal prílišný formalizmus správcu dane a nevykonanie
navrhnutých dôkazov, sú nedôvodné. Špecifikáciu poskytnutých služieb tak, ako bola uvedená
na dodávateľských faktúrach považoval žalobca za dostatočnú, nakoľko faktúry obsahovali dátum
dodania a predmet fakturácie. Zákon o DPH nešpecifikuje ako má byť rozsah a druh poskytnutej

služby na faktúre uvedený. Druh služieb považoval žalobca za dostatočne špecifikovaný v sporných
faktúrach, pričom rozsah je uvedený ako 1 ks. Ani 4. oddiel Metodického pokynu Ministerstva
financií Slovenskej republiky k fakturácii podľa Zákona o DPH (účinnosť od 01. 01. 2018) (ďalej
len „Metodický pokyn MF SR“) neurčuje ako má byť rozsah a druh poskytnutých služieb na faktúre
špecifikovaný. Neuznanie odpočítania DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti Hvezora s.r.o.

považoval žalobca za neoprávnené, nezákonné, bez právneho dôvodu a príliš formalistické. Žalobca
vo vzťahu k nemožnosti tolerovať formalistický postup orgánov verejnej moci pri interpretácii zákonných
ustanovení, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti, poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 zo dňa 31. 08. 2017. Súčasne citoval bod 35. Rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/22/2018 zo dňa 21. 11. 2018. Žalobca ďalej

poukázal na to, že služby boli zabezpečované subdodávateľsky s analogickým využitím § 538
Obchodného zákonníka a že zodpovednosť voči žalobcovi mal len jeho dodávateľ, a preto informácie
o zamestnancoch/osobách, ktoré osobne vykonávali uvedené služby s uvedením presného miesta
neboli pre žalobcu relevantné. Uvedeným postupom sa podľa žalobcu žalovaný dopustil nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď prehnane formalisticky, v rozpore so Zákonom o DPH, odmieta

akceptovať právo žalobcu na odpočítanie DPH za služby, za ktoré zaplatil svojmu subdodávateľovi.
Pokiaľ žalovaný poukázal na neefektívnosť využívania subdodávateľov, žalobca namietal, že využitie
subdodávateľov v obchodných vzťahoch je prirodzené a dokonca podľa niektorých právnych predpisov
priam žiadané, napr. podľa § 34 ods. 1 písm. k) a l) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11. Žalobca v bode II. správnej žaloby namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nakoľko
daňovéorgányneskúmalireálnosťposkytnutýchslužieb,nevykonaližalobcomnavrhovanédokazovanie
a tým nezistili skutkový stav veci. Konateľka žalobcu nemala dôvod riešiť, kto služby vykonal,
nakoľko nikto nerozporoval poskytnutie služieb, ktoré boli predmetom fakturácie. V prípade výhrad

k poskytnutým službám by prostredníctvom konateľa dodávateľskej spoločnosti Hvezora s.r.o. bolo
zisťované, kto predmetnú službu vykonal. Pokiaľ sú dodávky služieb realizované subdodávateľsky,
zodpovednosť voči žalobcovi ako objednávateľovi má len jeho dodávateľ, ktorý zodpovedá za dodanie
služby v požadovanom množstve a kvalite. Informácie o dodávateľových subdodávateľoch nie sú
pre objednávateľa relevantné, keďže tento je v priamom právnom vzťahu len so svojím dodávateľom.

S odkazom na bod 19. Rozhodnutia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Vs/1/2022 zo dňa 18. 05. 2021 žalobca namietal, že nesúčinnosť obchodných
partnerov aktuálneho konateľa spoločnosti Hvezora s.r.o. so správcom dane nemôže byť pričítaná
na ťarchu žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na to, že navrhol vypočutie svedkov, a to konateľa spoločnosti
Azuro s.r.o. (Gézu Horvátha) a konateľa spoločnosti Settup s.r.o. (Zoltána Lászlóa Ginzera), pričom

pri všetkých návrhoch na výsluch svedkov uviedol ich kontaktné údaje, prípadne to, kde a ako by
správca dane tieto údaje mohol a mal získať tak, aby týchto svedkov mohol predvolať na výsluch.
Návrh na využitie medzinárodnej výmeny informácií bol predložený žalobcom len za účelom uľahčenia
dosiahnutia sledovaného cieľa, ktorým bolo získanie svedeckých výpovedí od menovaných osôb.
Žalobca ďalej citoval § 24 ods. 4 Daňového poriadku a bod 34. a 35. Uznesenia veľkého senátu

správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2022 zo dňa 18. 05. 2021.
Namietal, že správca dane nevykonal dôkazy, ktoré navrhol, pričom sa jednalo o dôkazy, ktoré mohli
prispieť k objektívnemu zisteniu skutkového stavu. Poukázal na bod 23. Rozsudku Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 14S/17/2016 zo dňa 04. 05. 2017. Navrhnuté dôkazy mohli podľa žalobcu objasniťskutkový stav veci a mohli privodiť pre žalobcu priaznivejšiu dôkaznú situáciu, avšak tým, že správca
danenavrhovanédôkazynevykonalažalovanýneuskutočnilnápravuvoformezrušeniaprvostupňového
rozhodnutia porušil § 3 ods. 1, 2, 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku. V súvislosti s navrhnutými,

avšak nevykonanými dôkazmi, ako aj v súvislosti s predloženými dôkazmi v prospech žalobcu, poukázal
i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16. 12. 2015. Podľa
žalobcu žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek tomu, že vychádzalo z nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci, a preto je aj napadnuté rozhodnutie postihnuté rovnakou vadou, ktorá
zakladá dôvod na jeho zrušenie.

12. V bode III. správnej žaloby žalobca namietal porušenie základných zásad správy daní a nesúhlasil
s argumentáciou správcu dane, že neuvedením lehoty na vyjadrenie sa v Oznámení nedošlo k upretiu
práva žalobcu vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Ďalej namietal, že hoci je v závere Oznámenia
citované ustanovenie § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, na druhej strane Oznámenie neobsahuje
žiadnu výzvu s lehotou dokedy sa môže k zisteniam, ktoré sú obsahom Oznámenia, vyjadriť. Žalobca

tiež uviedol, že na vyjadrenie sa k zisteniam pri výkone daňovej kontroly nie je zákonom stanovená
lehota, a preto takúto lehotu mal určiť správca dane, čo však neurobil. Splnomocnenému zástupcovi
žalobcu bol Protokol doručený dňa 03. 05. 2021, a teda po 18 dňoch od doručenia Oznámenia pristúpil
správca dane k vydaniu Protokolu. Žalobca sa nestihol, v dôsledku neuvedenia lehoty v Oznámení
a súčasného vydania Protokolu už dňa 29. 04. 2021, k obsahu Oznámenia vyjadriť. Žalobca nesúhlasil

s tým, že ak potreboval lehotu na vyjadrenie sa, mohol sa prípadne so správcom dane dohodnúť
telefonicky. Daňový poriadok upravuje len dva prípady, kedy si má daňový subjekt so správcom dane
niečo dohodnúť (§ 46 ods. 1 posledná veta Daňového poriadku a § 68 ods. 3 Daňového poriadku).
Súčasne žalobca s poukazom na zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10
prvá veta Daňového poriadku uviedol, že daňová kontrola začala dňa 18. 11. 2020, a teda jednoročná

lehota na jej skončenie uplynula až dňa 18. 11. 2021. Neexistoval žiaden objektívny dôvod, prečo vydať
Protokol v takej krátkej lehote po doručení Oznámenia. Žalobca trval na tom, že zo strany správcu
dane došlo k porušeniu § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, nakoľko správca dane nedbal na právo
žalobcu vyjadriť sa k zisteniam počas daňovej kontroly, keď obvyklý postup iných daňových úradov je
taký, že daňovému subjektu ustanovia lehotu na vyjadrenie a je na daňovom subjekte, či svoje právo

v stanovenej lehote využije alebo nie. Podľa žalobcu bolo jeho právo porušené nestanovením lehoty
navyjadreniesaaskorýmvydanímProtokolu.Žalobcanežiadalnariadiťvpredmetnejvecipojednávanie.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02. 02. 2023 k správnej žalobe uviedol, že v predmetnom prípade
vznikli dôvodné pochybnosti o dodaní fakturovaných služieb prostredníctvom dodávateľa Hvezora s.r.o..
Kzáveru,žežalobcovinevznikolnároknaodpočítanieDPH,správcadanedospelnazákladehodnotenia
zistených skutočností, a to svedeckej výpovede bývalého konateľa dodávateľa p. A. B. dňa 26. 08. 2021
(osoby, ktorá mala predmetné služby poskytnúť). Výpoveď svedka bola všeobecná, pričom realizáciu

služieb síce potvrdil, avšak len konštatoval, že nejaké služby dodané boli, pričom nevedel špecifikovať
v akom rozsahu boli poskytnuté a akým spôsobom boli zdokumentované. Na výkon niektorých služieb
(kontrola skladových priestorov) mal zabezpečených brigádnikov, ktorých identitu neuviedol. Nevedel
uviesť pre koho tieto služby boli vykonávané, na akom mieste, ako boli odovzdávané. Účtovníctvo
a daňové doklady nepredložil, pretože dodávateľskú spoločnosť Hvezora s.r.o. v roku 2020 predal

a novým konateľom sa stal občan Maďarskej republiky, s ktorým sa nikdy nestretol. Svedok neuviedol
druh, rozsah a obdobie poskytnutých služieb. Z vyjadrenia svedka p. A. B. nevyplýva, že činnosti (IT
služby, ekonomické a účtovné poradenstvo, kontrola skladov) boli skutočne realizované. Predmetná
výpoveď je nedôveryhodným dôkazom o poskytnutí služby. Ani žalobca (na ktorého bolo prenesené
dôkazné bremeno) nepotvrdil relevantnými dôkazmi prijatie služieb od osoby uvedenej na sporných

faktúrach. Žalobca sa vo svojej odpovedi zo dňa 15. 03. 2021 na výzvu správcu dane nevedel vyjadriť,
akým spôsobom sa nakontaktoval na spoločnosť Hvezora s.r.o.. Uviedol, že prijatie predmetných služieb
bola činnosť, ktorú vykonával len v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože jeho hlavnou činnosťou
je obchodovanie s agrokomoditami, logistikou a stavebnou činnosťou. Žalobca nemá zamestnancov.
Písomné listiny o preukázaní dodaných služieb sa u žalobcu nevyhotovovali kvôli administratívnej

záťaži, pričom žalobca uviedol, že žiaden právny predpis mu túto povinnosť neukladá. Žalovaný sa
ďalej vyjadril, že podľa žalobcu boli služby poskytované na základe zmlúv pre 30 až 40 stálych
klientov a 20 príležitostných klientov, ktorých však neidentifikoval a žiadne zmluvy nepredložil. Žalovaný
zotrval na stanovisku, že predmetné faktúry boli vyhotovené bez ekonomického opodstatnenia,pričom správca dane relevantne spochybnil dôveryhodnosť obchodných transakcií podľa predložených
faktúr. Žalobca mal v daňovom konaní povinnosť preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo,
a to práve dodávateľom na faktúre uvedeným. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení,

pretože neodstránil dôvodnú pochybnosť správcu dane, že faktúry od deklarovaného dodávateľa
nemajúekonomickéopodstatnenieabolivystavenébezriadnehopodnikateľskéhodôvodu.Rozhodnutia
daňových orgánov sú podľa žalovaného zákonné a riadne odôvodnené a postup správcu dane
súladný s právnymi predpismi. S argumentáciou žalobcu o dostatočnej špecifikácii poskytnutých
služieb žalovaný nesúhlasil, nakoľko predmet fakturácie služieb je definovaný vo všeobecnej rovine.

K poskytnutým službám žalobca (ako ani jeho dodávateľ) nepredložili žiadne písomné doklady o ich
realizácii. Žalobcom predložené dôkazy, ani vykonané dokazovanie nepreukazujú, že k zdaniteľným
obchodom, ktoré sú predmetom faktúr za zdaňovacie obdobie august 2020 skutočne došlo tak,
ako žalobca deklaroval. Nebolo preukázané vykonanie zdaniteľných obchodov ani iným platiteľom dane.
K žalobnej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci vzhľadom na nevypočutie žalobcom
navrhovaných svedkov, žalovaný uviedol, že zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií by

nemalo za následok zmenu výroku prvostupňového rozhodnutia, pretože správca dane v merite veci
dostatočne zistil skutkový stav. Žalobcom uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú
podľa žalovaného citované len vo všeobecnej rovine bez ich aplikácie na daný prípad, a preto sa k nim
nevyjadril. Žalovaný odmietol porušenie základných zásad správy daní, zotrval na tom, že žalobca nebol
ukrátený na svojich právach tým, že správca dane v Oznámení nestanovil žalobcovi lehotu na vyjadrenie

sa. Navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

Replika žalobcu

14. Žalobca v replike uviedol, že sa s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe nestotožňuje, pričom

opätovne poukázal na body 34. a 35. Rozhodnutia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2022 zo dňa 18. 05. 2021, z ktorého citoval: „Pokiaľ teda sťažovateľ
(FR SR) opiera svoje závery o to, že žalobca (daňový subjekt) dôkazné bremeno neuniesol, musí
mu predtým umožniť toto bremeno uniesť a vykonať ďalšie ním navrhované dôkazy, ak tieto smerujú
k preukázaniu riadneho uskutočnenia dodávok.“

15. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k replike žalobcu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

16. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 01. 06. 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od
01. 06. 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené

sa konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/177/2022 vedie na Správnom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/177/2022.

17. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu

dane, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a
po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s §
107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania
nenavrhol a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom
vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu od 01. 10. 2024. Rozsudok bol

verejne vyhlásený dňa 31. 10. 2024 (§ 137 ods. 3 SSP).

18. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo

inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

19. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

20. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

21. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

23. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

24. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane, ktorým
bol žalobcovi určený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie august 2020 v sume 5 586,- eur. Žalobcovi
nebolo uznané právo na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa Hvezora s.r.o., pretože žalobca podľa
záverov správcu dane nedisponuje materiálnou existenciou plnenia, pričom neuniesol dôkazné bremeno

svojich tvrdení, pretože predloženými dôkazmi a vyjadreniami neodstránil dôvodné pochybnosti správcu
dane o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia.

26. Žalobca v rámci I. bodu správnej žaloby namietal nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko mal
za to, že uniesol dôkazné bremeno, keďže služby boli zabezpečené subdodávateľsky a informácie

o osobách, ktoré osobne vykonávali služby neboli pre žalobcu relevantné, nakoľko bol v priamom
právnom vzťahu len so svojim dodávateľom (Hvezora s.r.o.) a tieto informácie nevie dodatočne
zabezpečiť. Správny súd nespochybňuje možnosť využitia subdodávateľov v obchodných vzťahoch
podnikateľských subjektov, pričom v zmysle judikatórnej línie vo veci Kemwater ProChemie (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09. 12.

2021) sa vnímanie materiálnej podmienky práva na odpočítanie DPH posunulo od identity dodávateľa
k postaveniu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby/platiteľa dane. Žalobca však daňovým orgánom
nepredložil žiadnu alternatívnu verziu skutočného priebehu dodávok zdaniteľného plnenia (služieb)
inými platiteľmi dane (napr. subdodávateľmi), než samotnou spoločnosťou Hvezora, s.r.o., pričom
nie je povinnosťou daňových orgánov, aby aktívne vyhľadávali skutočného dodávateľa zdaniteľných

plnení. Správny súd ďalej uvádza, že samotné prvostupňové rozhodnutie nie je založené na
okolnostiachtýkajúcichsaobchodnéhoreťazcavčastimedzisubdodávateľmiadodávateľom.Ajžalobca
v podanej správnej žalobe tvrdí, že bol v priamom právnom vzťahu len s dodávateľskou spoločnosťou
Hvezora s.r.o., pričom nebolo sporné, že predmetom preverovania zo strany daňových orgánov boli
obchodné transakcie medzi spoločnosťou Hvezora s.r.o. ako dodávateľom služieb a žalobcom ako

ich objednávateľom. Pokiaľ potom správca dane v predmetnej daňovej kontrole zmysluplne a logicky
vzniesol pochybnosti o splnení podmienok uplatneného práva na odpočítanie DPH z dodávateľských
faktúr od spoločnosti Hvezora s.r.o., bolo dôkazným bremenom žalobcu tieto pochybnosti vyvrátiť buď
priamo predložením relevantných dôkazov alebo návrhom vykonania ďalších dôkazov. Inými slovami,
nepostačuje predložiť dodávateľské faktúry, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných

dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení v zmysle daňovým
subjektom predložených dokladov, pričom z obsahu Oznámenia zo dňa 13. 04. 2021 (doručeného
žalobcovi dňa 15. 04. 2021) je zrejmé materiálne oboznámenie žalobcu s pochybnosťami správcu
dane, v dôsledku čoho došlo k prenosu dôkazného bremena za účelom rozptýlenia identifikovanýchpochybností správcu dane (ohľadom spochybnenia jednej zo základných hmotnoprávnych podmienok
práva na odpočet DPH, a to existencie materiálneho plnenia) opäť na žalobcu. Žalobca podľa správneho
súdu v prejednávanom prípade opomína fakt, že odpočet DPH z dodávateľských faktúr si uplatnil sám,

preto je povinný uchovávať a následne preukázať všetky doklady, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie
plnení uvedených na faktúrach, keďže sa požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť DPH, aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré sú pre nárok na odpočet stanovené.
Predmetné dôkazy mal mať preto žalobca zabezpečené, a to nie dodatočne, ale už v čase tvrdeného
poskytnutia služieb zo strany spoločnosti Hvezora s.r.o.. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo

vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a mal by sa v rámci jeho zodpovedného prístupu snažiť vo
vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodných transakcií získavať dôkazy o tom, že boli
uskutočnené.

27. Pokiaľ žalobca argumentoval, že špecifikácia poskytnutých služieb tak, ako bola uvedená na
sporných faktúrach bola dostatočná, nakoľko tieto obsahovali dátum dodania a predmet fakturácie

s tým, že rozsahom služby je „1 kus“, správny súd uvádza, že takto formulované žalobné námietky
nesmerujú k dôvodom, na základe, ktorých boli rozhodnutia daňových orgánov založené. Správny súd
prvotne vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa DPH,
a teda je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie.
Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie DPH súčasné splnenie tak materiálnej,

ako aj formálnej podmienky, t.j. daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na
základe ktorých si uplatňuje odpočet DPH, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra
je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie.
Z obsahu prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva, že nepriznanie práva na odpočet DPH
v danom prípade je založené na nepreukázaní splnenia druhej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie

práva na odpočet DPH (absencia materiálnej existencie plnenia) a nie na nesplnení obsahových
náležitostí dodávateľských faktúr od spoločnosti Hvezora s.r.o. v zmysle Zákona o DPH. Žalobcova
argumentácia v správnej žalobe týkajúca sa špecifikácie účtovného prípadu na faktúrach je preto
mimo rámca dôvodov, na ktorých je založené prvostupňové rozhodnutie, potvrdené napadnutým
rozhodnutím žalovaného. Správny súd pre úplnosť dodáva, že s prihliadnutím na okolnosti prípadu,

kedy žalobca nepredložil na preukázanie a podporu svojich tvrdení ohľadom reálneho poskytnutia
fakturovaných služieb žiadne vierohodné a relevantné dôkazy, nemožno ani z predložených sporných
faktúr vystavených spoločnosťou Hvezora s.r.o., z ktorých si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie
DPH, vyvodiť dostatočné vymedzenie druhu a rozsahu služieb, ktoré mali byť vykonané a ktoré by
mohli podporiť žalobcove tvrdenia. Faktúry, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie DPH sú bez

podrobnejšieho vymedzenia druhu a rozsahu dodaných služieb. Podľa správneho súdu nie je dôvodné
tvrdenie žalobcu, že „1 kus“ pri fakturácií služieb predstavuje dostatočnú identifikáciu ich rozsahu
a že predmet fakturácie tak, ako bol na faktúrach špecifikovaný, nie je všeobecný. Už zo samotného
použitého priebehového gramatického tvaru slovies pri vymedzení predmetu fakturácie na sporných
faktúrach v znení napr.: „Kontr. činnosť pri poskytovaní ekon. a účt. sl. v rozsahu akt. potreby“,

„Poskytovanie asistenčných sl. pri správe IT pre klienta spol. vrátane“, „Dozor a kont. sklad. a manipul.
prác pre klienta spol. v rozs. akt. potreby. Cena dohodnutá paušálne za 1 obdobie“, „Kontrolná činnosť pri
poskytovaní ekonomických a účtovných služieb“, „Celomesačná asist. admin. prác v rozsahu prislúch.
ku kontrolnej činnosti“ podľa správneho súdu vyplýva, že v prípade fakturovaných služieb sa malo jednať
o opakovanú, resp. dlhšie trvajúcu činnosť (nejednalo sa o jednorazovú činnosť), ktorej rozsah nemožno

identifikovať (ako v prípade fakturácie tovaru) v merných jednotkách na kusy. Služba je charakterizovaná
určitým druhom prác, výkonov, či činností, pričom z použitého slovného označenia predmetu fakturácie
na faktúrach jasne nevyplýva, čo presne bolo žalobcovi spoločnosťou Hvezora s.r.o. ako dodávateľom
poskytnuté, kedy, kým a v akom rozsahu a žalobca neposkytol daňovým orgánom iné relevantné doklady
preukazujúce rozsah a obsah služieb poskytnutých dodávateľom, teda hmotne zachytený výsledok jeho

činnosti.

28. Pokiaľ žalobca v rámci bodu I. správnej žaloby ďalej poukazoval i na Metodický pokyn MF SR,
správny súd uvádza, že metodický pokyn je interným predpisom orgánu verejnej správy a ako taký
nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu, a preto ním nemožno ani založiť žiadne práva

či povinnosti ohľadom fakturácie podľa Zákona o DPH. Argumentáciu poukazom na Metodický pokyn
MF SR vyhodnotil preto správny súd ako nedôvodnú s tým, že rozhodnutia daňových orgánov (ako
už bolo správnym súdom vyššie uvedené) nie sú ani založené na nesplnení obsahových náležitostí
dodávateľských faktúr v zmysle Zákona o DPH. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný na základeprílišného formalizmu žalobcovi neuznal faktúry od spoločnosti Hvezora s.r.o., správny súd uvádza,
že predmetné tvrdenie nemá oporu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktoré nie je založené
ani na neuznaní faktúr od dodávateľskej spoločnosti. Súčasne správny súd uvádza, že poukaz žalobcu

v správnej žalobe na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 zo dňa 31.
08. 2017 a Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/22/2018 zo dňa 21. 11.
2018 je všeobecný bez toho, aby žalobca v prvom rade ozrejmil právny a skutkový základ citovaných
rozhodnutí, súvislosť s prejednávanou vecou, relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Správny

súd navyše uvádza, že má za to, že sa v posudzovanom prípade nepriznania práva žalobcovi na
odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti Hvezora s.r.o. nejedná (ako to interpretuje žalobca
v podanej správnej žalobe) o „prílišný formalizmus“ zo strany daňových orgánov, ale o otázku výkladu
obsahu účtovného prípadu označeného na sporných faktúrach, ktorý správny súd nepovažuje v danom
prípade za nezákonný, či nesúladný s pravidlami logického uvažovania.

29. Žalobca v rámci II. bodu správnej žaloby označeného ako „II. Nedostatočné zistenie skutkového
stavu veci“ namietal, že žalovaný ako ani správca dane neskúmali reálnosť poskytnutých služieb.
Správny súd uvádza, že predmetné tvrdenia žalobcu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní
a ani v samotnom odôvodnení napadnutých rozhodnutí daňových orgánov. Správny súd z obsahu
administratívneho spisu zistil, že správca dane po predložení správcom dane požadovaných dokladov

žalobcom v zmysle Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 06. 11. 2020 preveroval u spoločnosti
MRP-Company, spol. s r.o. licenciu na účtovný softvér č. YGFSEIM 1900086, ktorým boli vystavené
dodávateľské faktúry, ako i finančné toky prostredníctvom analýzy bankových účtov žalobcu,
dodávateľskej spoločnosti Hvezora s.r.o. a subdodávateľskej spoločnosti (Settup s.r.o.), realizoval výzvu
na spoločnosť Hvezora s.r.o. na predloženie účtovných dokladov za obdobie 08/2020 a 09/2020,

avšak bez odpovede, predvolal svedka p. A. B. - konateľa dodávateľa na výsluch s tým, že predvolanie
sa správcovi dane vrátilo späť s poznámkou „adresát je neznámy“, vyzval splnomocneného zástupcu
žalobcu na oznámenie telefonického kontaktu na p. A. B. a následne realizoval výzvu na mobilného
operátora O2 ohľadom identifikácie používateľa žalobcom oznámeného telefónneho čísla (ktorým bol
p. B.) a uvedenia telekomunikačnej prevádzky na telefónnom čísle v mesiacoch 08/2020 a 09/2020

(prvá telekomunikačná prevádzka používateľom tel. čísla p. B. bola zaznamenaná až v mesiaci
10/2020), analyzoval výstupy z analytického systému kontrolných výkazov DPH žalobcu, dodávateľa
i subdodávateľa (Settup s.r.o.), pričom správca dane vo vyrubovacom konaní na základe návrhu žalobcu
v rámci jeho vyjadrenia k Protokolu vykonal dňa 26. 08. 2021 aj samotný výsluch svedka A. B.
(konateľ dodávateľa od 29. 04. 2020 do 29. 12. 2020) a o vypočutí svedka riadne upovedomil žalobcu

prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorý sa výsluchu svedka nezúčastnil. Z takto vykonaného
dokazovaniajezrejmé,žesprávcadaneskúmalreálnosťposkytnutýchslužieb,apretožalobnúnámietku
správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

30. Pokiaľ žalobca namietal, že nikto nerozporoval poskytnutie služieb, ktoré boli predmetom fakturácie

zo strany dodávateľa Hvezora s.r.o., a teda konateľka žalobcu nemala dôvod detailne riešiť, kto služby
vykonal, správny súd uvádza, že samotná skutočnosť, že účastníci obchodno-právneho vzťahu
nerozporujú dodanie služieb nezbavuje žalobcu dôkazného bremena v tom smere, že si má zabezpečiť
dôkazy na preukázanie splnenia podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Správny súd
aj na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno splnenia podmienok

na odpočítanie DPH je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie DPH uplatňuje s tým, že unesenie
dôkazného bremena nespočíva iba v jeho formálnej deklarácii predložením formálnych dokladov, ale
doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a musia byť ako právna
skutočnosť aj preukázané.

31. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že žalovaný ako ani správca dane nevykonali žalobcom
navrhované dokazovanie, správny súd i túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu
administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca vo vyjadrení k Protokolu navrhoval výsluch
svedka A. B., pričom tento bol vo vyrubovacom konaní zo strany správcu dane vykonaný. Pokiaľ
žalobca vo vyjadrení k Protokolu uviedol, že „nevypočutie svedka B. a od neho získaných ďalších

svedkov“ viedlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci, správny súd konštatuje, že takto
uplatnený návrh na vykonanie dokazovania výsluchom ďalších svedkov nebol dostatočne konkrétny.
Návrh na zabezpečenie výsluchu svedkov, a to F. G. a H. B. F. formou medzinárodnej výmeny informácií,
žalobca konkrétne vzniesol až v podanom odvolaní, a preto nemožno pričítať na ťarchu správcu dane,že ich nevykonal. Súčasne správny súd uvádza, že hoci v rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán(žalovaný)podľa§74ods.2tretiavetaDaňovéhoporiadkuvýsledkydaňovéhokonaniadoplňovať,
uvedené automaticky neznamená, že žalovaný je povinný vyhovieť každému návrhu na dokazovanie

uplatnenémuvodvolaníprotiprvostupňovémurozhodnutiusprávcudane.Odvolacíorgánmôžepristúpiť
k tomu, že vznesené návrhy na dokazovanie zo strany daňového subjektu nevykoná, keďže podľa
§ 74 ods. 3 prvá veta Daňového poriadku odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho
konania dokazovanie vtedy, ak to považuje za potrebné. Pokiaľ odvolací orgán nepovažuje vykonávanie
dokazovania v odvolacom konaní za potrebné napriek návrhom na dokazovanie zo strany daňového

subjektu (ako tomu bolo aj v uvedenom prípade), uvedie aké návrhy na dokazovanie boli daňovým
subjektom vznesené a zdôvodní, prečo tieto navrhnuté dôkazy nevykonal. Správny súd konštatuje,
že v uvedenom prípade žalovaný predmetným spôsobom postupoval a s návrhmi žalobcu na vykonanie
dokazovania vznesenými v odvolaní sa vysporiadal na strane 11 napadnutého rozhodnutia. Správny súd
súčasne pre úplnosť dodáva, že žalobca v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu síce
uvádzalkontaktnéúdajenasvedkov,avšaknijakoneidentifikovalvrámcinávrhunavýsluchmenovaných

svedkov (konateľov subdodávateľských spoločností) tvrdenia ani okolnosti, na ktoré majú byť vypočutí
a aké skutočnosti majú byť ich výpoveďou preukázané.

32. Správny súd uvádza, že ako nedôvodnú vyhodnotil i žalobnú námietku, že žalobcovi nemôže
byť pričítaná na ťarchu nesúčinnosť obchodných partnerov aktuálneho konateľa spoločnosti

Hvezora s.r.o.. Správca dane a ani žalovaný žalobcovi zodpovednosť za jeho dodávateľov, resp.
subdodávateľov nepričítali na ťarchu a ani napadnuté rozhodnutia daňové orgány nezaložili výlučne
na skutočnostiach „nesúčinnosti obchodných partnerov aktuálneho konateľa Hvezora s. r. o.“. Správca
dane v posudzovanom prípade ustálil (a žalovaný jeho prvostupňové rozhodnutie potvrdil), že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k druhej hmotnoprávnej podmienke, t.j. nepreukázal reálnosť

fakturovaných zdaniteľných plnení, pričom dôkazné bremeno spočívalo na daňovom subjekte, ktorý má
okrem povinnosti tvrdenia aj povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Daňové orgány ani nijako nerozširovali
dôkazné bremeno žalobcu na skutočnosti, ktoré sa ho netýkajú.

33. Žalobca ďalej poukazoval na body 34. a 35. Uznesenia veľkého senátu správneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2022 zo dňa 18. 05. 2021, s ktorými sa stotožňoval
a konštatoval ich relevanciu na prejednávanú vec. Správny súd uvádza, že takýto odkaz na citované
Uznesenie veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepostačuje. Na
jeho účinné použitie bolo potrebné, aby žalobca ozrejmil jeho právny a skutkový základ, jeho súvislosť
s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákonov, relevantné právne závery s analýzou ich

dopadu na skutkové a právne okolnosti dané predmetom súdneho prieskumu (napadnutým rozhodnutím
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím), ktoré v zásade nikdy nie sú úplne zhodné
a aby uviedol konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uvedené rovnako
platí aj pokiaľ ide o odkaz žalobcu na bod 23. Rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/17/2016
zo dňa 04. 05. 2017 (ktorý navyše pre správny súd nepredstavuje záväzný právny názor), ako i o odkaz

na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16. 12. 2015. Správny
súd ďalej uvádza, že s ohľadom na pasívny prístup žalobcu k splneniu jeho dôkaznej povinnosti
v priebehu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, keď tento vzniesol konkrétnym spôsobom prvýkrát
návrhy na výsluch konateľov subdodávateľských spoločností (bez uvedenia okolností, na ktoré majú byť
vypočutí) až v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, nemožno konštatovať, že správca

dane pochybil, ak navrhované dôkazy nevykonal. Nemožno konštatovať ani to, že žalovaný nezjednal
nápravu vo forme zrušenia prvostupňového rozhodnutia a tým porušil § 3 ods. 1, 2, 3 a § 24 ods. 2
Daňového poriadku, nakoľko žalovaný ako odvolací orgán rozhoduje, ktoré dôkazy v odvolacom konaní
vykoná a ktoré nevykoná, pričom nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté daňovým subjektom
v odvolaní, avšak nevykonanie dôkazu musí odôvodniť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je

zrejmé, že žalovaný sa návrhmi na dokazovanie výsluchom konateľov subdodávateľských spoločností
prostredníctvom MVI zaoberal, vysporiadal sa s nimi a ich nevykonanie odôvodnil.

34. Žalobca v rámci III. bodu správnej žaloby označeného ako „III. Porušenie základných zásad správy
daní“namietalporušenie§45ods.1písm.f)Daňovéhoporiadkuakoaj§3ods.1a2Daňovéhoporiadku

tým, že Oznámenie správcu dane zo dňa 13. 04. 2021 neobsahovalo výzvu s lehotou, dokedy sa môže
žalobca k zisteniam správcu dane vyjadriť. Správny súd primárne uvádza, že z obsahu Oznámenia je
zrejmé materiálne oboznámenie sa žalobcu s pochybnosťami správcu dane v priebehu daňovej kontroly
pred vydaním Protokolu, pričom doručenie Oznámenia žalobcovi dňa 15. 04. 2021 nebolo sporné. Pokiaľžalobca namietal absenciu výslovnej výzvy v Oznámení na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu
dane, správny súd konštatuje, že žalobca neozrejmil aký vplyv má predmetná skutočnosť vo vzťahu
k zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd v tomto smere považuje za potrebné uviesť, že

nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v správnej žalobe podľa obsahu administratívneho
spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať.

35. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa absencie uvedenia lehoty v Oznámení na vyjadrenie sa

žalobcu k zisteniam správcu dane, správny súd uvádza, že samotné ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového
poriadku neurčuje lehotu, v ktorej sa má daňový subjekt vyjadriť, resp. v ktorej má doplniť údaje, vysvetliť
nejasnosti, opraviť nepravdivé údaje alebo preukázať ich pravdivosť. Z obsahu administratívneho
spisu správny súd zistil, že správca dane prejavil svoje pochybnosti v priebehu daňovej kontroly
predmetným Oznámením a preukázateľne o nich informoval žalobcu s tým, že daňový subjekt má
právo sa k pochybnostiam správcu dane vyjadriť a tieto pochybnosti odstrániť alebo vyvrátiť až do dňa

ukončeniadaňovejkontroly,t.j.dodňadoručeniaProtokolu(03.05.2021).Zpodstatysamotnéhoobsahu
Oznámenia a výslovného poukazu na § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v texte Oznámenia
vyplynula možnosť žalobcu vyjadriť sa k Oznámeniu. Správny súd uvádza, že pokiaľ by aj správca
dane v súlade s § 27 ods. 1 Daňového poriadku žalobcovi určil primeranú lehotu na vyjadrenie sa
k Oznámeniu, túto by bolo možné považovať len za poriadkovú (nie prekluzívnu), a preto ak by žalobca

využil právo vyjadriť sa, hoci aj po uplynutí lehoty určenej správcom dane, správca dane by bol povinný
sa s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení žalobcu v Protokole vysporiadať. Žalobca žiadne vyjadrenie
do ukončenia daňovej kontroly správcovi dane nedoručil. Samotné neustanovenie poriadkovej lehoty
vOznámení(ustanoveniektorejsavzmysle§46ods.5Daňovéhoporiadkuaniobligatórnenevyžaduje),
nie je preto relevantným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v režime správneho súdnictva z dôvodu porušenia § 45
ods. 1 písm. f), § 3 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené správny súd i túto
žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobcove právo na vyjadrenie sa k Oznámeniu nebolo
žalobcovi odňaté a ani nedošlo k porušeniu § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Žalobca sa mohol aj
bez výslovného uvedenia lehoty v Oznámení k zisteniam a pochybnostiam správcu dane od okamihu

doručenia Oznámenia jeho splnomocnenému právnemu zástupcovi dňa 15. 04. 2021 vyjadriť.

36. Neopodstatnená je i žalobná námietka, že neexistoval žiaden objektívny dôvod, prečo vydať Protokol
v tak krátkej lehote po doručení Oznámenia, keď jednoročná lehota na skončenie daňovej kontroly
uplynula až dňa 18. 11. 2021. Správny súd uvádza, že jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly

podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je maximálnou lehotou, pričom nie je protizákonné vydať Protokol
aukončiťdaňovúkontrolusprávcomdaneskôr.VydanímProtokolupreduplynutímzákonnejjednoročnej
lehoty na vykonanie daňovej kontroly nebolo žiadne procesné právo žalobcovi ako daňovému subjektu
upreté.

37. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností správny súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré im
predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové
rozhodnutie o vyrubení rozdielu DPH, je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

38. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania
nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania
v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd
nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože správny súd nezistil podmienky pre priznanie
práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP.

39. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.