Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9CdoPr/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622200698
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4622200698.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej

a sudcov JUDr. Martina Holiča a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v spore žalobkyne H.. P. Y., narodenej
XX. P. XXXX, K., Z. XXXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o.,
Bratislava, Laurinská 4, IČO: 36 833 533, proti žalovanému LEDVANCE s.r.o., Nitra, Štúrova 22, IČO:
50 197 011, zastúpenému advokátskou kanceláriou ČECHOVÁ & PARTNERS s. r. o., Bratislava,
Staromestská 3, IČO: 47 249 129, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu
mzdy, vedenom na Okresnom súde Topoľčany, v súčasnosti na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
TO-6Cpr/7/2022, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 19. októbra 2023 sp.

zn. 9CoPr/9/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 26. októbra
2022 č. k. 6Cpr/7/2022 - 126 zamietol žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru
danej žalobkyni listom žalovaného zo dňa 26. 10. 2021, ktorý deň si žalobkyňa túto výpoveď aj prevzala.
Žalobkyňa považovala výpoveď za neplatnú pre nedostatok prejavu vôle žalovaného, ktorá podľa jej

názoru pri podpisovaní nebola vážna, keď konatelia, ktorí podpísali výpoveď, nemali žiadnu vôľu, túto
ponechali na jej vôli a jednalo sa len o formálny podpis a až na základe jej vyjadrenia sa žalovaný mal
dozvedieť, že nemá vôľu skončiť pracovný pomer dohodou a že jeho vôľa má byť ukončiť pracovný
pomer jednostranne. Ďalší dôvod neplatnosti výpovede videla žalobkyňa v nedostatočne skutkovo
vymedzenom dôvode dania výpovede, ako aj v tom, že žalovaný nepostupoval v zmysle § 74 Zákonníka
práce, keď vopred nedošlo k prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov.
1.1. Súd sa zaoberal dôvodom neplatnosti právneho úkonu - výpovede, tak ako to tvrdila žalobkyňa,

vzhľadom na tvrdený nedostatok prejavu vôle zo strany žalovaného, ktorý bol ponechaný na vôli
žalobkyni, keď jej boli doručené dve listiny, a to dohoda o skončení pracovného pomeru a výpoveď
z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Z rozhodovacej praxe súdov je
zrejmé, že v prípade, že zamestnávateľ sa rozhodne skončiť so zamestnancom pracovný pomer, môže
mu dať na výber skončenie pracovného pomeru. V danom prípade na stretnutí dňa 21. 10. 2021, po
tom, ako bola žalobkyňa oboznámená s rozhodnutím o prijatí organizačnej zmeny a ponuke vhodných
pracovných pozícií, boli jej predložené dve listiny, a to dohoda o skončení pracovného pomeru a výpoveď

z pracovného pomeru, v obidvoch prípadoch z dôvodu ukončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce. Pokiaľ sa žalobkyňa rozhodla pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou,
tak ako to uviedla na stretnutí dňa 27. 10. 2021 a následne jej bola doručená výpoveď z pracovného
pomeru, bola tým splnená jedna z formálnych náležitostí, t. j. že išlo o písomnú formu pracovnej zmluvya jej riadne doručenie (zrejme omylom v písaní malo byť uvedené o písomnú formu výpovede). Tým
žalovaný ako zamestnávateľ prejavil svoju vôľu rozviazať so žalobkyňou ako zamestnancom pracovný
pomer výpoveďou, pretože vzhľadom na rozhodnutie o organizačnej zmene by jej nemohol prideľovať

prácu. V danom prípade preto mal za to, že žalovaný prejavil vôľu rozviazať pracovný pomer so
žalobkyňou výpoveďou v okamžiku, keď jej túto doručil, a to dňa 27. 10. 2021. Uvedenú výpoveď
posudzoval z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu, pričom bolo preukázané, že výpoveď
bola podpísaná oprávnenými osobami, riadne datovaná a nič na tom nezmenila ani tá skutočnosť, že
listina týkajúca sa výpovede z pracovného pomeru, ako aj návrh dohody, boli predložené žalobkyni na to,

aby sa rozhodla, akým spôsobom má byť skončený s ňou pracovný pomer u žalovaného. Rozhodujúce
bolo, že boli dodržané formálno-právne podmienky platnosti právneho úkonu v zmysle § 61 ods. 1
Zákonníka práce. Súd nezistil nedostatky predmetnej výpovede ani z hľadiska všeobecných náležitostí,
ktoré musí spĺňať každý právny úkon, a to predovšetkým, že musí byť urobený slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne, tak ako to vyplýva aj z výpovede konateľa žalovaného na druhom stretnutí so žalobkyňou,
t. j. dňa 27. 10. 2021. Vzhľadom na uvedené, súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že samotná

skutočnosť, že dal žalobkyni na výber medzi dvoma alternatívami, sama o sebe vážnosť jeho vôle nijako
nespochybnila.
1.2. V danej veci žalovaný prijal rozhodnutie o organizačnej zmene dňa 18. 10. 2021, a teda bola splnená
podmienka, že v čase dania výpovede žalovaným žalobkyni bolo o organizačnej zmene rozhodnuté.
Svedčí o tom aj text samotnej výpovede. Prijatie rozhodnutia dňa 18. 10. 2021 bolo preukázané aj

výpoveďou konateľa G. X., ako aj svedkyne H.. X. I., ktorá uviedla, že žalobkyni oznámila skutočnosť
o zrušení jej pracovného miesta, že daná pozícia zaniká, nakoľko SAP projekt bol pozastavený a
nie je možné ďalej zamestnanca zamestnávateľ na danej pozícii. Svedkyňa potvrdila, že rozhodnutie
o organizačnej zmene pripravovala a sama ho dávala na podpis konateľom. Splnenie ponukovej
povinnosti vhodnej práce v zmysle § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce vyplýva zo samotného obsahu

výpovede, ako aj z výpovede žalobkyne, v ktorej uviedla ...“že chcela zotrvať na adekvátnej pozícii,
pretože na pozíciách, ktoré jej boli ponúknuté, by nemohla využiť vedomosti, ktoré doposiaľ nadobudla,
boli to úplne iné činnosti“. Splnenie ponukovej povinnosti vyplynulo aj z výpovede svedkyne H.. X. I..
1.3. Ďalej sa súd zaoberal namietaným dôvodom neplatnosti výpovede, ktorú žalobkyňa nepovažovala
za dostatočne skutkovo vymedzenú. Poukázal v tejto súvislosti aj na stanovisko NS SR vo veci

5Cdo/111/2016. V danom prípade už v samotnej výpovedi žalovaný uviedol, že dňa 18. 10. 2021
prijal písomné rozhodnutie o organizačnej zmene spočívajúcej v znížení stavu zamestnancov zrušením
pracovnej pozície žalobkyne s účinnosťou od 01. 02. 2022, čím sa žalobkyňa stala nadbytočnou.
V uvedenom liste označenom ako Výpoveď z pracovného pomeru je uvedené, na základe akého
zákonného ustanovenia žalovaný dáva výpoveď žalobkyni, t. j. podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce, ktorý obsahuje jediný výpovedný dôvod, t. j. nadbytočnosť zamestnanca, vzhľadom k rozhodnutiu
o organizačnej zmene. Prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene vyplynulo z dokazovania, žalobkyňa
bola oboznámená o organizačnej zmene na stretnutí dňa 21. 10. 2021 a najneskôr v texte výpovede
doručenej dňa 27. 10. 2021. Z uvedených okolností je teda zrejmé, aký výpovedný dôvod bol žalovaným
použitý. V neposlednom rade súd poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov, ako aj na rozhodnutie

Najvyššieho súdu z 19. júna 2019 sp. zn. 8Cdo/92/2018. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že dôvod výpovede bol skutkovo vymedzený tak, že ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom. Dňa 18. 10. 2021 žalovaný prijal rozhodnutie o organizačnej zmene, na základe ktorej
sa stala žalobkyňa nadbytočnou, keď došlo k zrušeniu jej pracovnej pozície a po neprijatí ponuky
prejsť na iné pracovného miesto sa stala pre žalovaného nadbytočnou. Z dokazovania súd dospel k

záveru, že organizačná zmena uskutočnená žalovaným nebola účelová, s cieľom zbaviť sa žalobkyni
daním výpovede, ale bola daná z dôvodu zníženia stavu zamestnancov, s cieľom znížiť náklady
žalovaného. Bolo vo výlučnej kompetencii žalovaného, kedy a na základe akej skutočnosti pristúpi k
prijatiu rozhodnutia o organizačnej zmene. Z výpovede svedkyne H.. X. I. vyplynulo, že SAP projekt
bol pozastavený a do budúcna túto pozíciu neplánujú už otvoriť. Žalovaný v konaní preukázal splnenie

predpokladov pre uplatnenie výpovedného dôvodu nadbytočnosti žalobkyne, t. j. prijatie písomného
rozhodnutia o organizačnej zmene, ako aj príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím o organizačnej zmene
a nadbytočnosti žalobkyne. Keďže u žalovaného nepôsobila žiadna forma zastúpenia zamestnancov,
nebol dôvod vo veci posudzovať podmienku prerokovania výpovede danej žalobkyni. Súd v konaní
nezistil, že by pri výpovedi žalobkyne došlo k jej diskriminácii. O tom by bolo možné hovoriť vtedy, keby

v dôsledku prijatia organizačnej zmeny došlo k nadbytočnosti viacerých zamestnancov a zamestnávateľ
by zohľadnil jemu priaznivejšiu osobu a výpoveď dal tomu, s kým má negatívny vzťah. O takýto prípad v
danej veci nešlo a za diskrimináciu nemožno považovať tvrdenie žalobkyne, že jej konateľ žalovanéhoodobral kľúče, diaľkové ovládanie od brán a firemný mobil. Z vyššie uvedených dôvodov súd potom
žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ,,odvolací súd“) rozsudkom z 19. októbra 2023 sp. zn. 9CoPr/9/2022
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnej výške. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa dôsledne vyporiadal so všetkými
námietkami,ktoréžalobkyňavpriebehukonaniapredsúdomprvejinštancieuvádzala,pričomtýmitosav
dôvodoch rozhodnutia aj náležite vyporiadal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia.
2.1. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní uvádzala, že výpoveď jej bola doručená na stretnutí dňa
21. 10. 2021 a to súčasne s dohodou o ukončení pracovného pomeru, z obsahu spisu, najmä z
podanej žaloby nepochybne vyplynulo, že žalobkyni dňa 21. 10. 2021 bolo žalovaným oznámené, že
sa zrušuje jej pracovné miesto a v tejto súvislosti jej boli doručené dva právne úkony žalovaného,
a to výpoveď z pracovného pomeru bez dátumu, podpísaná konateľmi G. X. a Q. E., a súčasne

dohoda o skončení pracovného pomeru s tým, aby si vybrala, ktorý z týchto právnych úkonov chce
uzavrieť. Žalobkyňa v podanej žalobe ďalej tvrdila, že dňa 27. 10. 2021 si vybrala listinu označenú ako
výpoveď a podpísala jej prevzatie dátumom 27. 10. 2021. Na pojednávaní dňa 28. 09. 2022 žalobkyňa
vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 27. 10. 2021 sa uskutočnilo druhé stretnutie, kde sa pýtala, či je
nejaká možnosť zotrvať na projekte SAP, a keďže jej bolo povedané, že nie, nemala inú možnosť, ako

podpísať prevzatie výpovede. Súčasne uviedla aj tú skutočnosť, že ponúknuté práce nevzala práve
kvôli ohodnoteniu týchto pracovných ponúk. Chcela zotrvať na adekvátnej pozícii, na pozíciách, ktoré
jej boli ponúknuté, by nemohla využiť svoje vedomosti, ktoré doposiaľ nadobudla, boli to úplne iné
činnosti. Konateľ žalovaného G. X. vo svojej výpovedi uviedol, že vedením spoločnosti LEDVANCE, s. r.
o. bolo rozhodnuté zrušenie pozície SAP špecialistu pre oddelenie účtovníctva. Z tohto dôvodu pozvali

dňa 21. 10. 2021 žalobkyňu na stretnutie, kde žalobkyňu informoval o tejto zmene a zrušení daného
projektu. Z ich strany bolo žalobkyni ponúknutých viac možností, pričom sa žalobkyňa záväzne nevedela
vyjadriť, či podpíše dohodu alebo ukončenie pracovného pomeru výpoveďou, rozišli sa s ňou s tým, že
ona si dokumenty zoberie a preverí možnosti dodatočných benefitov, ktoré by jej LEDVANCE, s. r. o.
ešte ponúkol. Na druhom stretnutí žalobkyňa požadovala 8 mesačných platov nad rámec zákonného

nároku. Vzhľadom na to, že táto požiadavka bola pre žalovaného nerealizovateľná, bol žalovaný nútený
pristúpiť k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou, ktorá bola žalobkyňou podpísaná. Alternatívne
pracovné pozície boli odmietnuté a tým sa stretnutie so žalobkyňou aj skončilo. Uvedené skutočnosti
v konaní potvrdila vypočutá svedkyňa H.. X. I., ktorá potvrdila, že rozhodnutie o organizačnej zmene
bolo podpísané dňa 18. 10. 2021, pretože ho sama pripravovala a dávala ho na podpis konateľom.

Keďže vedením spoločnosti LEDVANCE, s. r. o. bolo rozhodnuté zrušiť pozíciu SAP špecialistu pre
oddelenie účtovníctva, žalobkyňu dňa 21. 10. 2021 pozvali na stretnutie, ktorého sa zúčastnila, oznámili
jej zrušenie pracovného miesta a boli jej poskytnuté dve možnosti, a to skončiť pracovný pomer
výpoveďou alebo dohodou. Zároveň jej ponúkli aj momentálne otvorené pracovné miesta a dali jej
možnosť na rozmyslenie, ktorú z týchto ponúk by chcela prijať. Stretnutie dňa 21. 10. 2021 sa ukončilo

s tým, že žalobkyňa dá vedieť, ako sa rozhodla. Následné stretnutie bolo potom 27. 10. 2021, kedy
žalobkyňa dohodu neakceptovala, resp. povedala, že by chcela dostať 8-mesačné odstupné, čo bolo
pre žalovaného neakceptovateľné, a preto museli pristúpiť k výpovedi z pracovného pomeru. Žalobkyňa
výpoveď podpísala a taktiež podpísala neprijatie ostatných otvorených pozícií a následne sa rozišli.
Uvedený postup žalovaného, ohľadne skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, potvrdzuje aj

záznam o obsahu rokovaní ohľadom skončenia pracovného pomeru, a to z rokovaní zo dňa 21. 10. 2021
a 27. 10. 2021 (na č. l. 56 - 57 spisu).
2.2. V rozpore s doposiaľ zisteným skutkovým stavom na základe vykonaného dokazovania žalobkyňa
v podanom odvolaní tvrdila, že dňa 26. 10. 2022, kedy sa rozhodla dať si overiť výpoveď o skončení
pracovného pomeru u notára, a takto overenú výpoveď mala doručiť žalovanému na stretnutí dňa

27. 10. 2022, v podanom odvolaní tvrdí po prvýkrát. Takúto argumentáciu žalobkyňa neuvádzala ani
v podanej žalobe, ale ani pri jej výsluchu. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu kategoricky
popiera, že by mu bola doručená notársky overená kópia výpovede zo strany žalobkyne. Celkovo logicky
potom vyznieva obrana žalovaného v tom smere, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že už dňa 26. 10. 2021 sa
rozhodla ukončiť pracovný pomer prevzatím výpovede, je nelogické, aby následne na druhý deň ďalej

rokovala o podmienkach skončenia pracovného pomeru, keď vo vzťahu k žalovanému vzniesla ďalšie
požiadavky ohľadne mzdových nárokov. Žalobkyňa nedôvodne rozporovala záver súdu, že žalovaný
sa rozhodol ukončiť pracovný pomer výpoveďou až dňa 27. 10. 2022, v čom vidí rozpor s logikou, keď
tvrdí, že rozhodnutie bolo doručené a prijaté už dňa 21. 10. 2021. Odvolací súd poukázal na podrobnúvýpoveď H.. I., ktorá podrobne vysvetlila obe rokovania, ktoré prebehli so žalobkyňou ohľadne ukončenia
pracovného pomeru a vysvetlila na otázku právneho zástupcu žalobkyne, že na prvom stretnutí dňa 21.
10. 2021 bola žalobkyni daná k dispozícii písomne vypracovaná výpoveď, ako aj dohoda o ukončení

pracovného pomeru, ktoré listiny si žalobkyňa zobrala so sebou, resp. jej ponúkli, nech si ich zoberie so
sebou na preštudovanie. Považovali to za štandard, ktorý robí zamestnávateľ pri ukončení pracovného
pomeru, ak má zamestnanec na výber, či chce skončiť pracovný pomer dohodou alebo výpoveďou.
Na druhé stretnutie, ktoré prebehlo dňa 27. 10. 2021, strana žalovaného priniesla výpoveď, ako aj
spomínanú dohodu o ukončení pracovného pomeru, pretože žalobkyňa ich nemala, s tým, že žalobkyňa

povedala, že ponuku neprijíma, nakoľko chcela navyše 8 mesačných platov, na čo sa jej svedkyňa
spýtala, či je ochotná podpísať výpoveď, pričom žalobkyňa odpovedala, že ak ju majú vytlačenú, tak
áno. Následne svedkyňa doniesla výpoveď a žalobkyňa ju podpísala. Tieto skutočnosti žalobkyňa
nerozporovala, rovnako ako ani jej právny zástupca, ktorý kládol svedkyni otázky, avšak táto skutočnosť
zostala nesporná. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu spisu a s poukazom na vyššie uvedené, dospel
k záveru, že bol správne vytvorený skutkový základ, súdne rozhodnutie netrpí skutkovými vadami a súd

prvej inštancie sa nedopustil nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov.
2.3. Žalobkyňa v podanom odvolaní, ale aj v priebehu konania, namietala, že žalovaný v čase doručenia
výpovede nemal v skutočnosti vôľu ukončiť pracovný pomer výpoveďou, ale ponechal na ňu, aby za
neho rozhodla, akú mal v čase doručenia výpovede skutočnú vôľu. Namietala, že súd prvej inštancie
neprihliadol na tak závažný nedostatok prejavu vôle na strane žalovaného a neposúdil uvedenú výpoveď

ako neplatný právny úkon.
V danej veci žalobkyni žalovaný na stretnutí dňa 21. 10. 2021 doručil výpoveď z pracovného pomeru, ako
aj ukončenie pracovného pomeru dohodou s tým, že si má vybrať jednu z alternatív. Žalobkyňa tvrdila,
že to bola ona, kto dňa 27. 10. 2021 sa rozhodla podpísať výpoveď, a teda žalovaný ponechal na ňu,
aby rozhodla za neho, akú mal v čase doručenia výpovede skutočnú vôľu. Z vykonaného dokazovania

bolo nesporne preukázané, že vôľou žalovaného bolo ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou. Pri
rokovaní so žalobkyňou dňa 21. 10. 2021 bolo žalobkyni dané na výber, či chce ukončiť pracovný pomer
dohodou, alebo výpoveďou. Tieto dokumenty si žalobkyňa zobrala domov s tým, že v primeranej lehote
zváži svoje rozhodnutie. Žalobkyňa na ďalšom rokovaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 27. 10. 2021, pre
neakceptovanie jej podmienok zo strany žalovaného pristúpila na výpoveď z pracovného pomeru zo

strany žalovaného, ktorú podpísala a prevzala. Uvedená skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu
nespochybnila vážnosť vôle zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou ku dňu 27. 10.
2021, i keď tomu predchádzali rokovania, v rámci ktorých bola daná žalobkyni možnosť rozhodnúť
sa pre jeden zo spôsobov ukončenia pracovného pomeru. Odvolací súd považoval za rozhodné pri
posudzovaní vážnosti vôle žalovaného ako zamestnávateľa tú skutočnosť, že jeho vôľou bolo ukončenie

pracovného pomeru so žalobkyňou, k čomu aj došlo zákonom predpísaným spôsobom, a to výpoveďou.
Žalovaný tak doručením výpovede žalobkyni prejavil vôľu okamžiku, keď jej túto doručil.
2.4.Žalovanáďalejnamietalanedostatočnévymedzenievýpovednéhodôvodu,včomvidelaďalšídôvod
na vyhovenie svojej žaloby.
Odvolací súd uviedol, že z výpovede zo dňa 27. 10. 2021 jednoznačne vyplynulo, že dňa 18. 10.

2021 zamestnávateľ (žalovaný) prijal písomné rozhodnutie o organizačnej zmene spočívajúcej v znížení
stavu zamestnancov zrušením pozície žalobkyni s účinnosťou od 01. 02. 2022. Nakoľko v dôsledku
rozhodnutia zaniká súčasná pracovná pozícia (žalobkyni), stali ste sa ako zamestnanec nadbytočným.
Zamestnávateľ vám ponúkol v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce inú vhodnú prácu, túto ponuku
ste však odmietli. Z uvedených dôvodov žalovaný dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru, a to

z dôvodu uvedeného v ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Odvolací súd z takto formulovanej
písomnej výpovede mal za to, že boli splnené formálne náležitosti výpovede, ako aj bolo preukázané
jej doručenie v zmysle § 61 ods. 1 Zákonníka práce, a ďalej mal za preukázané, že dňa 18. 10. 2021
došlo k rozhodnutiu o organizačnej zmene, v zmysle ktorej sa s účinnosťou k 01. 02. 2022 zrušuje
pracovné miesto na pracovnej pozícii s názvom „SAP Project Implemetation Support - Accounting

function“.Zamestnancipracujúcinazrušenejpracovnejpozíciisastávajúnadbytočnými.Zhľadiskatohto
rozhodnutia bolo možné len posúdiť tú skutočnosť, či k rozhodnutiu o organizačnej zmene skutočne
došlo, a či je medzi rozhodnutím a nadbytočnosťou zamestnancov príčinná súvislosť. Táto skutočnosť
nebola v konaní rozporovaná, a preto sa stala nespornou.
2.5. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní namietala rozhodnutie žalovaného o zrušení jej pracovnej

pozície zo dňa 18. 10. 2021 a považovala ho za účelové, túto obranu odvolací súd považuje za
nedôvodnú. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa pred súdom prvej inštancie nenamietala, nepoprela, že
došlo k zrušeniu jej pracovného miesta na pozícii s názvom „SAP Project Implemetation Support -
Accounting function“. Z hľadiska právnej povahy rozhodnutia o organizačnej zmene takéto rozhodnutiev zmysle judikatúry nemá povahu právneho úkonu, z čoho vyplýva právny dôsledok spočívajúci v
tom, že účastník pracovného pomeru nemôže na súde žiadať, aby súd rozhodol o jej neplatnosti.
Ide o formu rozhodnutia o organizačnej zmene, pričom Zákonník práce vyžaduje písomnú formu

rozhodnutia. Jej nedodržanie nepostihuje neplatnosťou. Medzi takouto organizačnou zmenou a
nadbytočnosťou musí byť príčinný vzťah, ktorý v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ.
Výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi. Žalovaný ako zamestnávateľ
preukázal, že pred skončením pracovného pomeru prijal rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku
ktorého zaniká pracovná pozícia žalobkyni, ktorá sa viazala výhradne k špecifickému SAP projektu,

pričom došlo k zrušeniu tohto projektu SAP implementácie v pôvodne plánovanej forme. Vzhľadom na
uvedené, nebolo možné konštatovať účelové zrušenie pracovnej pozície žalobkyni a nebolo možné ani
konštatovať účelovosť a formálnosť rozhodnutia zamestnávateľa z 18. 10. 2021.
2.6. Žalobkyňa napokon namietala nesprávny procesný postup a nevykonanie navrhnutých dôkazov,
keď dôvodila tým, že súd prvej inštancie po záverečných rečiach vyhlásil dokazovanie, pokiaľ ide o
neplatnosťvýpovede,zaskončené,následnevšaknevydaločakávanýmedzitýmnyrozsudok,aleodročil

pojednávanie na vyhlásenie rozsudku na deň 26. 10. 2022 a od žalovaného vyžiadal mzdové listy
žalobkyni. Namietala, že nebol vykonaný dôkaz, a to mzdovými listami a k týmto sa nemohla ani vyjadriť.
K uvedenému odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu, a najmä zo zápisnice o pojednávaní pred
súdom prvej inštancie zo dňa 28. 09. 2022 vyplýva, že právny zástupca žalobkyne ďalšie návrhy
na dokazovanie, pokiaľ ide o neplatnosť výpovede, nemal, dodal, pokiaľ ide o mzdové listy, že súd

môže rozhodnúť aj medzitýmnym rozsudkom. Právny zástupca žalovaného nemal návrhy na doplnenie
dokazovania. Súd prvej inštancie udelil stranám sporu právo na záverečné vyjadrenie a vyhlásil
dokazovanie v časti o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru za skončené, s tým, že
pojednávanie odročil na deň 26. 10. 2022 na 14. hod. za účelom vyhlásenia rozsudku a žalovanému
uložil povinnosť predložiť mzdové listy žalobkyne v lehote 14 dní za rozhodné obdobie. Súd prvej

inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom nerozhodoval medzitýmnym
rozsudkom. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o veci konečným rozsudkom tak, že žalobu o vyslovenie
neplatnostiskončeniapracovnéhopomeruzamietol,nebolopotrebnévykonávaťdokazovaniemzdovými
listami, pretože nešlo o dôkazy, ktoré sa týkali rozhodných skutočností. Mzdové listy ako listinný dôkaz
by boli podstatným dôkazom vtedy, keby súd prvej inštancie vyslovil skončenie pracovného pomeru zo

strany žalovaného za neplatné a rozhodoval by aj o výške náhrady mzdy. Keďže súd prvej inštancie
považoval skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného za platné, pracovný pomer
u žalobkyni skončil uplynutím výpovednej doby, a preto rozhodovanie o mzdových nárokoch do budúcna
bolo už absolútne bezpredmetné.

3. Proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá napadla rozhodnutie odvolacieho
súdu v celom rozsahu, pričom prípustnosť dovolania vyvodzoval s poukazom na § 420 písm. f) Civilného
sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), § 420 písm. e) CSP a súčasne § 421 ods. 1 písm. a) CSP.
Žalobkyňa v dovolaní´ namietala, že sa jedna´ o :“ arbitrárne rozhodnutie súdu II. inštancie, ktoré´
predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý´ súdny proces, a preto je logická

´, funkčná´ a teleologická´ konzistentnosť hodnotenia dôkazov súdu II. inštancie preskúmateľná´ aj v
dovolacom konaní´ v rámci § 420 pi´sm. f/ CSP . Dovolací´ súd ma´ možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či
konanie nie je postihnuté´ rôznymi za´vazˇny´mi deficitmi v dokazovaní´ .“ Vytýkala súdu : „ porušenie
zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.“), a tiež, dávala do pozornosti či „konajúcimi súdmi prijate
´ závery nie sú´ svojvoľne´, neudržateľné´ alebo prijate´ v zrejmom omyle, ktorý´ poprel zmysel a

podstatu práva na spravodlivý´ proces, čím by mohlo dôjsť k vade zma¨tocˇnosti v zmysle § 420 pi
´sm. f/ CSP. Žalobkyňa ďalej namietala, že : „ pokiaľ súd II. inštancie v rozhodnutí ´ poukazuje na časť
výpovede svedkyne I., súdna prax zavedená´ Civilným sporovým poriadkom je taká, že dokazovanie v
sporovom konaní´ nemá´ slúžiť na to, aby si sám súd z dôkazov strán vyvodzoval a zisťoval rozhodujúce
skutočnosti. Návrhmi na vykonanie dôkazov strana sporu plní svoju dôkaznú povinnosť, keď dôkazná

povinnosť strany nadväzuje na povinnosť tvrdenia. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť
označiť potrebne´ dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej
povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti´ stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Žalobkyňa preto namietala :“
svojvoľnosť a neudržateľnosť záverov súdu II. inštancie, ktorý nerešpektoval, že zamestnávateľ ako
žalovaný nesie dôkazne´ bremeno v pracovnom spore preukazovať platnosť výpovede. Žalobkyňa

podrobne namietala podľa nej opomenuté dôkazy, keď uzˇ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo 4.
5. 2022, pred končiacou koncentráciou konania, sa domáhala vykonania dôkazov, predloženia všetkých
pracovných zmlúv zamestnancov k 27. 10. 2022, správy zo Sociálnej poisťovne k oznámeniu mien
zamestnancov k tomuto dátumu, či nedošlo k pochybeniu nerešpektovaním § 74 ZP a v nadväznosti,nakoľko bola daná´ výpoveď podľa § 63 odst. 1 pi´sm. b) ZP, a znovu neotvoril počas 2 mesiacov
zrušené pracovne´ miesto - u´cˇtovni´ka a či neprijal na toto miesto iného zamestnanca. Túto povinnosť
preskúmavaťukladásúdu§61odst.3ZP,avšaknebolažalobkynidanáprocesnámožnosťnevykonaním

dôkazov tento dôvod neplatnosti u´spešne namietať. Tým, že súd nevykonal dôkaz, nezistil reálnych
zamestnancov ku dňu výpovede (toto zostalo nečinnosťou súdu utajene´), nebolo ani možné preto už
následne ani zisťovať, ktorí noví nastúpili.
Žalobkyňa namietla nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na § 421 ods. 1 písm. a) CSP,
keď mala za to, že sa odvolací súd pri riešení právnej otázky odklonil od ustálenej praxe dovolacieho

súdu. „ Právna otázka, ktorú mal súd vyriešiť, či je zamestnávateľ povinný skutkovo vymedziť výpoveď
tak, že bude z obsahu výpovede nepochybné, ktorý zo štyroch alternatív § 63 odst. 1 písm. b) ZP
ako dôvod výpovede použil, pričom sa odklonil v tom, že postačí uviesť len § 63 odst. 1 písm. b) ZP.
Ďalšia právna otázka, ktorú mal súd vyriešiť, či je zamestnávateľ povinný skutkovo vymedziť výpoveď
tak, že bude len z obsahu výpovede nepochybné, ktorý dôvod výpovede použil alebo je možné tento
dôvod zisťovať aj z obsahu iných, do súdneho sporu predložených listín, ktoré neboli spojenou súčasťou

listiny o výpovedi. Právnou otázkou je, či je zamestnávateľ povinný skutkovo vymedziť výpoveď tak, že
bude z obsahu výpovede nepochybné, k akej konkrétnej organizačnej zmene vzhľadom na štruktúru
zamestnancov organizácie dochádza, napr. pri akom druhu práce sa znižuje stav zamestnancov (napr.
účtovník, šofér), vyplývajúcej zo zmeny úloh alebo zmeny technického vybavenia alebo znižovania
stavu zamestnancov, alebo iné organizačné zmeny, aby bolo možné aj preskúmať reálnosť existencie

nadbytočnosti konkrétneho prepusteného zamestnanca s identifikovanou konkrétnou organizačnou
zmenou, či spôsob jeho výberu nebol v rozpore s princípmi a zásadami Zákonníka práce.
Záverom mala žalobkyňa za to, že odvolací súd bol nesprávne obsadený. Odvolací súd podľa rozvrhu
práce pracuje v zložení Mgr. Ingrid Radošicka´ Vallová, Mgr. Andrea Szombathova´ - Polákova´, JUDr.
Katari´na Marčekova´. Senát mal naštudovanú´ vec, avšak v deň vyhlásenia rozhodnutia členka senátu

JUDr. Marčeková z dôvodu práceneschopnosti neočakávane neprišla do práce. Predsedníčka senátu
nepreložila vyhlásenie na iný deň, ale prizvala na vyhlásenie JUDr. Renátu Patrovičovu´ zastupujúcu
členku senátu len v deň vyhlásenia rozhodnutia. Nakoľko vyhlásenie rozsudku sa konalo dňa 19. 10.
2023 o 11.00 hod., JUDr. Patrovičová nemala časový priestor na dostatočné naštudovanie veci, ktorú
mala rozhodovať JUDr. Marčekova´ a jej účasť v senáte, kde sa neoboznamoval spis, musela byť

pri hlasovaní 3:0 len formálna. Namietala, že v takomto zložení len za účelom vyhlásenia, bol senát
nesprávne obsadený, čím došlo k porušeniu § 420 písm. e) CSP.

Navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho navrhol zamietnuť, keď uviedol, že ho považuje

za nadmieru zmätočné/nezrozumiteľné a (čisto šikanózne). Žiadal preto dovolanie ako nedôvodné
zamietnuť a priznať trovy dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po
zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu - žalobkyňa (ďalej

aj ,,dovolateľka“), v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, skúmal
prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie
žalobkyne je potrebné zamietnuť.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.

Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach
§ 420 a § 421 ods. 1 CSP.

7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným
spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade

je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných
prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a
slobôd.

8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných

prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z
akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými

podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže
byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;
namieste je skôr zdržanlivý prístup.
Dovolací súd opakovane konštatuje aj v súlade so závermi ústavného súdu, že dovolacie konanie
má povahu typického „advokátskeho procesu“, a to nielen vzhľadom na znenie sporového poriadku.

Spracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát, dovolateľ, ktorý má
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale aj zamestnanec dovolateľa, ktorý je právnická osoba,
nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní s predchádzajúcou právnou
úpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je
teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až
§ 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania,
nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v
dovolacom konaní.

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v
dovolaní náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti neskúma dovolací
súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v

dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

11. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania v prvom rade na základe ustanovenia
§ 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

12. Dovolateľka v súvislosti s vadou § 420 písm. f) CSP odvolaciemu súdu (výraz súd II. inštancie
procesné právo nepozná, pozn. dovolacieho súdu) vytýkala arbitrárnosť jeho rozhodnutia. Mala za to,

že vzhľadom na opomenutie vykonania dokazovania, jeho nelogické a nekonzistentné vyhodnotenie
odvolacím súdom, sa otvára možnosť dovolaciemu súdu tieto vady prehodnotiť, a to najmä z hľadiska
dôkaznej povinnosti žalovanej strany vzhľadom na charakter sporu, kde bolo povinnosťou žalovaného
preukazovať neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

13. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu
pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody,
na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými
stranami sporu (účastníkmi konania) a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov,
a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr.

Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

14.Ajnajvyššísúdužvminulostivoviacerýchsvojichrozhodnutiach,právepodvplyvomjudikatúryESĽP
aústavnéhosúdu,zaujalstanovisko,žemedziprávastranycivilnéhoprocesu/účastníkamimosporového
konania na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne

aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je
totiž odrazom práva strany sporu/účastníka konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj
špecifickými námietkami strany sporu/účastníka konania. Porušením uvedeného práva strany sporu/

účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu/účastníkovi
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma
možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdnehorozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania
podľa § 420 písm. f) CSP.

15. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľky, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
súdu je arbitrárne, prípadne, že vyhodnotenie dôkazov odvolacím súdom, ktorý je viazaný skutkovým
stavom, ktorý ustálil súd prvej inštancie, by bolo nelogickým a nekonzistentným. Odvolací súd
zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; pričom
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie,

ktorý odvolací súd potvrdil, spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Odvolací
súd sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami. Dovolaním napádaný rozsudok uvádza
skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne
názory vysvetlené v odôvodnení.

16. Dovolací súd pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv dovolateľa
nezistil také nedostatky v postupe súdov, ktoré by odôvodňovali záver, že má dovolací súd zaujať
dovolateľkou navrhovaný záver o opomenutých, resp. nevykonaných dôkazoch. Dovolací súd vo svojich
rozhodnutiachkonštantneuvádza,ževykonaniedokazovaniapatrídoprávomocisúdov,asúdrozhodne,
ktorý dôkaz vykoná. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie poskytol dostatočný a procesne

správny priestor žalobkyni na uplatnenie jej procesných práv. Pokiaľ sa týka namietaného prenosu
dôkazného bremena na stranu žalovaného v pracovnoprávnych sporoch, sama skutočnosť, že bola
žalobkyňa tzv. slabšou stranou sporu, avšak zastúpenou kvalifikovaným zástupcom (advokátom) ju
nezbavilo povinnosti preukázania svojich tvrdení. V tomto smere právne závery uvedené v dovolaní
nie súd správne, tak isto ako skutočnosť ohľadom procesného (podľa dovolateľky nepríspustného)

postupu súdu pri vykonaní dôkazu výsluchom svedkyne, na ktorom bola zúčastnená ako strana sporu s
možnosťou kladenia otázok, čo využila, ako je zrejmé zo zápisnice o pojednávaní súdu prvej inštancie
28. septembra 2022.

17. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je podľa §

420 písm. f) CSP prípustné, nakoľko konaním súdov nedošlo k porušeniu procesných práv žalobkyne v
takej miere, že by jej bolo odopreté právo na spravodlivý proces.

18. Dovolateľka v dovolaní uviedla, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, pričom prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a)

CSP. K tomuto uplatnenému dovolaciemu dôvodu dovolací súd uvádza nasledovné:

19. Aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie
odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady

prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem
iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným
v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté
rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť, len ak sú

splnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právna úprava dovolacieho
konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť
a dôvodnosť dovolania. Otázkou relevantnou podľa tohto ustanovenia môže byť len právna otázka,
na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázky síce riešené súdmi v priebehu konania,
avšak netvoriace základ ich rozhodnutí, nemajú relevanciu v zmysle tohto ustanovenia. Predmetná

otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky, dovolateľom v
dovolanínenastolenéanepomenované,nemajúrelevanciuzhľadiskaprípustnostidovolaniapodľatohto
ustanovenia.

20.Preprávnuotázku,ktorúmánamysli§421ods.1písm.a)CSP,jecharakteristickýodklonjejriešenia,

ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v
ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací
súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Najvyšší
súd konštante vo svojich rozhodnutiach uvádza, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z §421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom
a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo
rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od

ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.

21. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, sa dovolací súd zameriava
na zistenie a posúdenie vzťahu medzi dovolateľom označeným existujúcim rozhodnutím dovolacieho
súdu , ktoré tvorí súčasť jeho ustálenej rozhodovacej praxe, a novým prípadom. Vychádzajúc z kontextu

skoršiehorozhodnutia(judikátu)ajehoskutkovéhovymedzeniapritomzapomociabstrakcieinterpretuje
v judikáte vyjadrené právne pravidlo (ratio). Táto činnosť dovolacieho súdu je zameraná na prijatie
záveru, či nový prípad je s ohľadom na jeho skutkový rámec v relevantných otázkach podobný alebo
odlišný od skoršieho prípadu.

22. I keď spôsob vymedzenia dovolacích otázok nie je možné považovať vo svetle uvedeného za

procesne bezchybný, dovolací súd zvolil konštruktívny prístup, ústretový k dovolateľovi a dovolanie
vecne prejednal.

23. Dovolateľka, vychádzajúc z obsahu dovolania, namietala, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej
praxe dovolacieho súdu v prípade riešenia právnej otázky platnosti skončenia pracovného pomeru

výpoveďou v nadväznosti na , či je zamestnávateľ povinný skutkovo vymedziť výpoveď tak, že bude z
obsahu výpovede nepochybné, ktorý zo štyroch alternatív § 63 odst. 1 písm. b) ZP ako dôvod výpovede
použil, pričom sa odklonil v tom, že postačí uviesť len § 63 odst. 1 písm. b) ZP. Ďalšia právna otázka,
ktorúmalsúdvyriešiť,čijezamestnávateľpovinnýskutkovovymedziťvýpoveďtak,žebudelenzobsahu
výpovede nepochybné, ktorý dôvod výpovede použil alebo je možné tento dôvod zisťovať aj z obsahu

iných, do súdneho sporu predložených listín, ktoré neboli spojenou súčasťou listiny o výpovedi. Právnou
otázkou je, či je zamestnávateľ povinný skutkovo vymedziť výpoveď tak, že bude z obsahu výpovede
nepochybné, k akej konkrétnej organizačnej zmene vzhľadom na štruktúru zamestnancov organizácie
dochádza, napr. pri akom druhu práce sa znižuje stav zamestnancov (napr. účtovník, šofér), vyplývajúcej
zo zmeny úloh alebo zmeny technického vybavenia alebo znižovania stavu zamestnancov, alebo iné

organizačné zmeny, aby bolo možné aj preskúmať reálnosť existencie nadbytočnosti konkrétneho
prepusteného zamestnanca s identifikovanou konkrétnou organizačnou zmenou, či spôsob jeho výberu
nebol v rozpore s princípmi a zásadami Zákonníka práce.

24. Dovolací súd uvádza, že Zákonníka práce v § 61 ods. 1, veta druhá, uvádza k skončeniu pracovného

pomeru výpoveďou, že výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. V § 61 ods. 2 , veta
druhá, dopĺňa, že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná.
Tieto právne vymedzenia obsahu výpovede z pracovného pomeru s konkrétne nadviazanou sankciou
neplatnosti v sebe obsahujú podmienky, ktoré musí tento jednostranný právny úkon spĺňať. Z hľadiska

obsahu § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, i keď je vymedzený veľmi široko, tento výpovedný dôvod
nadbytočnosti je založený na kumulatívnom splnení predpokladov a to rozhodnutia o organizačných
zmenách, nadbytočnosti zamestnanca a vzájomnej príčinnej súvislosti. Zákonník práce v tomto
ustanovení síce „ ponúka alternatívy, s označením alebo“, avšak nie v zmysle, že ich presným
konkrétnym neuvedením vo výpovedi, by sa stávala neplatnou. Pre platnosť výpovede je rozhodujúce,

že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dovolateľka nesprávne uvádza ako odklon od ustálenej praxe, že
odvolací súd sa mal odkloniť tým, že zaujal záver, že postačí len uvedenie § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Z textu výpovede je zrejmé, že žalovaný, zamestnávateľ, uviedol tak rozhodnutie o organizačnej
zmene, týkajúcej sa pracovnej pozície žalobkyne ako aj vzťah, príčinnú súvislosť s jej nadbytočnosťou.

Takto vymedzený dôvod výpovede je jednoznačný a nie je možné ho zameniť s iným.

25. Ďalšie dovolateľkou vymedzené právne otázky sú len rozvíjaním problematiky vymedzenia
výpovedného dôvodu, a nemajú z hľadiska hore uvedeného, právnu relevanciu k predmetu sporu,
naviac, odvolací súd tieto otázky vo svojom rozhodnutí neriešil a nezaložil na nich svoje právne závery.

26. Napokon k dovolateľkou nastolenej prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 písm. e) CSP, dovolací
súd uvádza, že táto námietka nemá opodstatnenie, nakoľko súdna prax predpokladá zastupovanie v
senáte, senát podľa zápisnice rozhodoval o 11 hodine, preto mal pred poradou senátu a vyhlásenímrozsudkuodvolaciehosúdu,dostatočnýpriestornaoboznámeniesasospisom,keďdvezčlenieksenátu
boli so spisom v rámci prípravy pojednávania odvolacieho súdu oboznámené a nepochybne poskytli
relevantné závery aj zastupujúcej sudkyni. Obsah tejto námietky dovolateľky, ktorá predkladá ničím

neoverené skutočnosti, v snahe uviesť dôvody prípustnosti dovolania, je potrebné odmietnuť.

27. S poukazom na uvedené dovolací súd v predmetnej veci nezistil dôležitý dôvod, pre ktorý by sa mal
odchýliť od pre toto konanie relevantných záverov dotknutých súdov, preto dovolanie ako nedôvodné
zamietol podľa § 448 CSP.

28. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok
na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.