Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010615
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3824010615.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Tomáša Brinčíka a JUDr. Juraja Valáška proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
D., A. E. F. X/X, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhanému pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) v spojení s § 138 písm. d) a § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 14. novembra 2024 prejednal odvolanie
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. septembra 2024, sp. zn. 1T/65/2024
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), odsek 2 Trestného poriadku zrušujú sa výroky napadnutého rozsudku

o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, s tým, že ostatné výroky napadnutého
rozsudku týmto zrušením nie sú dotknuté.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
D., A. E. F. X/X, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava,

o d s u d z u j e

podľa § 360 odsek 2, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona v znení
účinnom v čase spáchania činu na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania činu sa obžalovaný
zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. septembra 2024, sp. zn. 1T/65/2024, bol obžalovaný
A.B.uznanývinnýmzospáchaniaprečinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písm.a),

b)vspojenís§138písm.d)a§139ods.1písm.c)Trestnéhozákonačíslo300/2005Z.z.vznenízákona
číslo 40/2024 na tom skutkovom základe, že „dňa 15. mája 2024 v čase po 17:00 hodine v Prievidzi na
ulici A. E. F. X/X, po tom, ako prišiel so svojou družkou – poškodenou G. B. a ich spoločnou maloletou
dcérou vo večerných hodinách domov, jej začal hrubo vulgárne nadávať a vyhrážať sa jej zabitím a to
tak, že ju chytí a pred zrkadlom ju podreže a počas toho, ako poškodená sedela na gauči, je neustále
aj fyzicky napádal spôsobom, že do nej sácal, ťahal ju za vlasy, na čo mu poškodená povedala, že čo
jej zas vyčíta nadáva, že už má toho dosť a pôjde na „Políciu“, na čo jej obžalovaný spolu s vulgárnymi

nadávkami odpovedal v znení: „len choď, ja si to odsedím a keď prídem z basy, aj tak ťa zabijem“,
následne jej dlaňou pravej ruky dal facku, kde takýmto spôsobom ju udrel celkovo štyrikrát do oblasti
tváre, kedy sa poškodenej G. B. v dôsledku toho pustila krv z nosa a úst a začala sa brániť v snahe sa
od obžalovaného odtrhnúť, pričom ho aj ona jedenkrát udrela do tváre, na čo jej obžalovaný A. B. začalopätovne vulgárne nadávať, začal na ňu pľuť a ako sedela na gauči, tak ju kopal do nôh, čím spôsobil
poškodenej G. B. oderku ľavej strany nosa, oderku pri pravom kútiku úst, pomliaždenie ľavého ramena
s krvným výronom, krvácanie z nosa, hematómy na nohách, ktoré si síce nevyžiadali lekárske ošetrenie,

ale konanie obžalovaného v súhrne vyvolalo u poškodenej obavu o jej život a zdravie.“

Za to bol obžalovaný okresným súdom odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37
písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov nepodmienečne.

Obžalovaný bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu
odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie
nasledovne:

„S Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. č. 1T/65/2024 zo dňa 30.09.2024 som sa nestotožnil
v časti uloženého trestu, preto hneď po jeho vyhlásení som priamo do zápisnice zahlásil odvolanie, na

ktorom trvám.

Navrhujem, aby odvolací súd pre dôvody podľa §-u 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku rozhodnutie
I. stupňového súdu zrušil a podľa ust. §-u 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol rozsudkom vo veci sám a uložil
mi miernejší trest.

Obžalovaný sa zo spáchania vyššie uvedeného trestného činu nebezpečného vyhrážania cítim byť
vinným, tohto som sa dopustil tak, ako je uvedené v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Prievidza, sp. zn. č. 1Pv 209/24/3307-48.

Za svoje konanie som sa poškodenej ospravedlnil, táto mi odpustila, navzájom udržiavame vzťah
a obidvaja máme záujem aj naďalej žiť spolu.

Už v prípravnom konaní som sa vo svojom výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 14.06.2024 ku skutku,
ktorý mi je kladený za vinu v celom rozsahu doznal a na svojom postoji som zotrval.

V priebehu konania Okresný súd Trestným rozkazom zo dňa 29.07.2024 uznal moju vinu za vyššie
uvedený skutok, pričom mi uložil trest vo výmere šesť mesiacov nepodmienečne so zaradením pre
výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, voči ktorému som podal odpor, nakoľko som
trest vnímal ako prísny.

Uvedomujem si nesprávnosť svojho konania a toto ma veľmi mrzí.

Svoj postoj a priznanie som vyjadril aj na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2024, kedy som urobil
vyhlásenie o svojej vine podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré prvostupňový súd prijal.

Som toho názoru, že moje vyhlásenie pred súdom, kedy som neodvolateľne prijal všetky účinky uznania
viny odôvodňujú zhovievavejší prístup súdu pri ukladaní trestu.

Myslím si, že moje vyhlásenie o vine možno považovať tiež za okolnosti prípadu podľa ustanovenia §

39 ods. 1 Trestného zákona, ktoré odôvodňujú prípadné zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prehlásenie mojej družky, poškodenej G. B. zo dňa 12.06.2024
založené v spise na č. l. 159 a jej prehlásenie zo dňa 7.8.2024 doručené Krajskému súdu v Trenčíne,

založené v spise OS Prievidza sp. zn. č. 1T 65/2024- na č. l. 248, ktorým potvrdila skutočnosť, že máme
spolu malé dieťa, o ktoré som sa riadne staral a obidve sú na mňa odkázané výživou, ktorú skutočnosť je
možné za určitých okolností považovať za moje pomery páchateľa v zmysle § 39 odstavec 1 Trestného
zákona.Obžalovaný vnímam trest uložený mi Okresným súdom v Prievidzi dňa 30.09.2024 ako nespravodlivý.

Uvedomujem si, že po podaní odporu voči trestnému rozkazu nie je súd viazaný svojim predchádzajúcim
rozhodnutím a teda môže uložiť páchateľovi aj prísnejší trest, ako trest uložený trestným rozkazom,
avšak po podaní odporu voči citovanému trestnému rozkazu nenastala žiadna skutočnosť, ktorá by
uloženie prísnejšieho trestu oproti trestnému rozkazu odôvodňovala, naopak som presvedčený o tom,
že s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti, predovšetkým prijaté vyhlásenie o vine, ktoré je

predpokladom pre uplatnenie § 39 ods. 5 Trestného zákona a následné zníženie trestnej sadzby pod jej
dolnú hranicu, by uloženie nižšieho trestu bolo z môjho pohľadu spravodlivejšie.

Obžalovaný prosím odvolací súd o prehodnotenie trestu za moje konanie, pričom sľubujem, že viacej
sa trestnej činnosti nedopustím a urobím všetko preto, aby som žil usporiadaným spôsobom života.“

Prokurátor sa do dňa konania verejného zasadnutia k podanému odvolaniu obžalovaného písomne
nevyjadril.
Na verejnom zasadnutí konanom o podanom odvolaní obžalovaného prokurátor navrhol odvolanie
obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Obžalovaný zotrval na dôvodoch svojho odvolania
uvedených v písomnom odôvodnení podaného odvolania.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (v texte
rozsudku aj len „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu
a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku
okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť

odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že podané
odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva,
že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd
nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr.
por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu

sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania
správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste
obžalovanému.

Z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu

odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní druhu
a výmery trestu u obžalovaného nesprávne zistil len jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l)
Tr. zák., pričom pri správnom postupe mal v predmetnej trestnej veci zistiť dve poľahčujúce okolnosti,

a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne
oľutoval a podľa § 36 písm. n) Tr. zák., teda že napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej
činnosti. Okresný súd potom správne konštatoval u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Tr. zák., teda že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. V posudzovanej trestnej
veci tak u obžalovaného nebol pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností vyrovnaný,

ale prevažoval u neho pomer poľahčujúcich okolností.

Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným zistením považuje za potrebné uviesť, že v zmysle svojej
ustálenej rozhodovacej praxe v otázke aplikácie ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák. naďalej zotrvávana právnom názore, podľa ktorého poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní svojej
trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ napomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, čo však
neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým orgánom, ktoré sú príslušné

na vykonanie jednotlivých štádií trestného stíhania v konkrétnej veci. Podľa názoru odvolacieho súdu
platná právna úprava, rešpektujúca zásadu kontradiktórnosti a nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kladie ťažisko dokazovania v trestnom stíhaní
na konanie pred súdom, pričom prípravné konanie v zásade slúži len na prípravu dôkazov, ktoré majú
byť vykonané v konaní pred súdom, teda najmä na prípravu dôkazov, o ktoré chce prokurátor v konaní

pred súdom oprieť svoje skutkové tvrdenia v obžalobe. Ak obžalovaný v konaní pred súdom podľa
zákona vyhlási svoju vinu zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba a súd podľa §
257 ods. 7, 8 Tr. por. takéto vyhlásenie obžalovaného príjme s následkom, že dokazovanie v rozsahu
priznaného skutku sa nebude vykonávať, primárne tým uľahčuje najmä činnosť prokurátora v trestnom
stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor už nemusí pred súdom navrhovať
a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe,

z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje
dôkazné bremeno. V súlade s týmto názorom sú aj právne názory, vyslovené v uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 4 Tdo 63/2016, na obsah odôvodnenia ktorého
uznesenia tento senát týmto poukazuje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v danom prípade nesprávne
aplikoval ustanovenie § 36 písm. n) Tr. zák., keď v prejednávanom prípade nepriznal obžalovanému túto
poľahčujúcu okolnosť, čím je daný dôvod pre rozhodnutie podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Na druhej strane však odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade aj

napriek napomáhaniu obžalovaného pri objasňovaní trestnej činnosti uvedeným spôsobom nie sú
v prejednávanom prípade dané podmienky pre ukladanie trestu odňatia slobody pod zákonom
ustanovenú trestnú sadzbu. Je tomu tak preto, že obžalovaný napriek vlastnej skúsenosti
s predchádzajúcim výkonom trestov odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť, ktorý výkon trestov
ho podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. mal viesť k tomu, aby už viedol len riadny život, sa opätovne dopustil

úmyselnej trestnej činnosti, naviac počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za inú
jeho trestnú činnosť.

S poukazom na uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Keďže odvolací súd dospel k

záveru, že v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. je možné rozhodnúť na podklade skutkového stavu, ktorý bol
v napadnutom rozsudku správne zistený, pristúpil sám k rozhodnutiu o uložení trestu obžalovanému.
Vychádzajúc zo správnych skutkových zistení okresného súdu a zo správnych úvah z nich vyvodených,
tiež vychádzajúc z prevahy poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, odvolací súd ukladal
trest odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, ustanovenej v § 360 ods. 2

Tr. zák. Vzhľadom na recidívu obžalovaného, predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody za úmyselnú
trestnú činnosť a skutočnosť, že sa skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia, aj odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému je nevyhnutné uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody. Odvolací súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.). Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.