Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/88/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721010320
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6721010320.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Michaely Bucekovej, PhD., A. a B. C. D., C., v trestnej veci obžalovaných E. F. a ml. C. G., stíhaných pre
zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. d) Tr. zák. a na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 23. októbra
2024 o odvolaní obžalovaných E. F. a ml. C. G. a poškodeného H. F. proti rozsudku Okresného súdu

Zvolen sp. zn. 2T/88/2021 zo dňa 03.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných E. F. a ml. C. G. z a m i e t a j ú .

Podľa § 322 ods. 2 Tr. por. vec vracia súdu prvého stupňa bez zrušenia napadnutého rozsudku s tým,
aby o chýbajúcom výroku o náhrade škody rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/88/2021 zo dňa 03.05.2023 boli obžalovaní E. F. a ml.
C. G. uznaní vinnými zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a),
písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom
skutkovom základe že,

E. F., ml. C. G. a B. F., spoločným konaním dňa 24.07.2019 v čase po 21,00 hod. v meste Zvolen, na

ulici H. C. I. pri reštaurácii „Viktorka", zastavili s osobným motorovým vozidlom, v ktorom sa viezli a ktoré
šoféroval E. F. pri poškodenom ml. H. F., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom Zvolen, Pribinova 178, prechodne
Zvolen, A. Hlinku 53, ktorý tam sedel na múriku, po krátkom rozhovore s poškodeným vystúpili z vozidla
E. F. a ml. C. G. a chytili poškodeného za ruku a plece a bez jeho súhlasu, násilím ho posadili do auta, na
zadné sedadlo a viezli ho v aute na sídlisko Podborová, kde počas jazdy sa mu všetci vyhrážali bitkou a
následne ho zaviezli pred Nemocnicu Zvolen, kde obvinení z motorového vozidla vystúpili, poškodeného

nechali sedieť v aute a toto uzamkli, po čase k nemu opätovne nastúpili do vozidla aj s J. F. a odviezli sa
na ulicu Sokolskú, pred bytovku s popisným číslom 107, kde mu prikázali z vozidla vystúpiť a ísť zavolať
svojho kamaráta ml. B. K., čo on urobil a ušiel do bytu kamaráta, kde všetko porozprával jeho mame
a následne bola privolaná hliadka polície, ktorá prišla na miesto, pričom obvinený E. F. sa poškodenému
počas celej doby, ako sedel v motorovom vozidle slovne vyhrážal, že ho zbije, zabije a že ho zakopú.

Za toto konanie okresný súd obžalovanému E. F. uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, pričom
mu výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jeho správaním
v skúšobnej dobe na 3 roky.

Súčasne podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. f) Tr. zák. súd obžalovanému E. F. uložil osobne
sa ospravedlniť poškodenému H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., C. XXX, prechodne bytom L.,

M. D. XX.Obžalovanému ml. C. G. podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 117 Tr. zák. uložil trest
odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pričom mu podľa § 119 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere

18 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný E. F., a to prostredníctvom svojej
obhajkyne. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že toto smerovalo proti výrokom
o vine, treste a náhrade škody. V tomto smere obhajoba poukázala na to, že prvostupňový súd založil

svoje rozhodnutie o vine obžalovaného E. F. na základe výpovede poškodeného H. F. a jeho mamy N.
F. a jeho strýka N. F. s poukazom na závery znaleckých posudkov C. K. D.. Naproti tomu súd neuveril
výpovediam samotných obžalovaných a očitých svedkov – J. F., J. F., K. O. a P. G., v dôsledku čoho
súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnemu záveru o vine obžalovaného E. F..

V tejto súvislosti obhajoba hodnotila výpovede poškodeného a vyššie uvedených svedkov, pričom

dospela k záveru, že v prejednávanej veci boli vykonané také dôkazy, ktoré jednoznačným spôsobom
vyvrátili výpoveď svedka poškodeného. Obhajoba teda spochybnila hodnotenie dôkazov vykonané
okresným súdom. S ohľadom na zásadu „in dubio pro reo“ nebolo totiž možné vo veci vysloviť záver
o vine obžalovaného.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, obhajobe nie je zrejmé, či si poškodený uplatnil nárok na náhradu
škody riadne a včas. Súd nemohol poškodenému priznať nárok na náhradu škody bez riadneho
a včasného uplatnenia.

Z uvedeného dôvodu obhajoba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného v zmysle § 285

písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodiť.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie aj obžalovaný ml. C. G. proti všetkým jeho
výrokom. Podstatou odvolania bola žiadosť obhajoby, aby napadnutý rozsudok bol zrušený a vec bola
súduprvéhostupňavrátenánaopätovnéprejednaniearozhodnutie,alternatívne,abyodvolacísúdzrušil

napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Ďalej obhajoba hodnotila vykonané dôkazy, najmä rozpornosť výpovedí poškodeného s ostatnými
dôkazmi. Dospela k záveru, že nie je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by C. G. sa mal
dopustiť predmetného skutku. Obhajoba sa s nesprávnym právnym hodnotením prvostupňového súdu,

„že vykonané dôkazy vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov“, nestotožnila, preto navrhla, aby obžalovaného
C. G. súd spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a), c) Tr. por.

Odvolanie proti tomuto rozsudku podal aj poškodený H. F., a to proti chýbajúcemu výroku o náhrade
škody.

V rámci prípravného konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil nárok na náhradu
škody vo výške 1.000,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy. Na tomto nároku zotrval aj na
hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2022. Okresný súd mu nárok na náhradu škody nepriznal, pričom
prostredníctvom splnomocnenca poškodeného v lehote podal odvolanie. Ďalej poškodený poukázal

na to, že okresný súd v odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil nepriznanie nemajetkovej ujmy
1.000,- Eur poškodenému. Preto požiadal súd, aby obžalovanému E. F. uložil aj povinnosť nahradiť
škodu poškodenému vo výške 1.000,- Eur. Obhajca obžalovaného ml. C. G. na verejnom zasadnutí
uviedol, že sa pridržiavajú písomných dôvodov ich odvolania, z toho dôvodu navrhol, aby krajský súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol, alternatívne, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku rozhodol sám tak, že
obžalovaného C. G. oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. a), c) Tr. por. Vo vzťahu k poškodenému
jeho odvolanie navrhol zamietnuť, keďže zo spisového materiálu nevyplýva, že návrh poškodeného na
náhradu škody bol riadne uplatnený a hlavne ho považujú za nedôvodný vzhľadom k ich odvolaniu.

Obhajca E. F. na verejnom zasadnutí sa pridržiaval písomných dôvodov ich odvolania a z toho dôvodu
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného E. F. oslobodiť spod obžaloby v zmysle § 285 písm.
a) Tr. por. Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného, toto navrhol zamietnuť.Obhajca ml. C. G. na verejnom zasadnutí sa pridržiaval písomných dôvodov ich odvolania, preto navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol, alternatívne, aby po zrušení napadnutého rozsudku obžalovaného ml. C. G. v zmysle § 285

písm. a), c) Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že oni odvolanie nepodali, napadnutý
rozsudok považujú za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, z toho dôvodu navrhol odvolanie
oboch obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné a čo sa týka odvolania poškodeného, to ponecháva na

rozhodnutie krajského súdu.

Splnomocnenec poškodeného na verejnom zasadnutí poukázal na ich písomné odvolanie a z toho
dôvodu navrhol, aby krajský súd vyhovel tomuto odvolaniu a odvolania oboch obžalovaných zamietol
ako nedôvodné.

Obžalovaný ml. C. G. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa cíti byť nevinný, tento skutok sa nestal.

Obžalovaný E. F. sa na verejné zasadnutie nedostavil, lehotu na prípravu mal zachovanú a menovaný
prostredníctvom svojho obhajcu doručil súdu súhlas s vykonaním verejného zasadnutia v jeho
neprospech, preto odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného E. F.

a poškodeného H. F., keďže na to mal splnené zákonné podmienky.

Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania

obžalovaného E. F. a ml. C. G. sú nedôvodné a odvolanie poškodeného H. F. je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k skutkovému stavu je zrejmé, že oboch obžalovaných
zo spáchania žalovanej trestnej činnosti jednoznačne usvedčuje výpoveď poškodeného H. F., ktorý
opísal priebeh skutku ako na č.l. 3 a 4 napadnutého rozsudku. Jeho výpovedi korešpondovala

výpoveď svedkyne N. F. – matky obžalovaného a svedka N. F. – strýka obžalovaného. Obhajoba
oboch obžalovaných spochybňovala výpoveď svedka poškodeného H. F., preto odvolací súd vykonal
test dôveryhodnosti výpovedi poškodeného F., pričom musel v zhode so záverom prvostupňového
súdu konštatovať, že zo záverov znaleckého posudku PhDr. Marty Halášovej vyplynulo, že znalkyňa
u poškodeného nezistila tendenciu k vedomému klamstvu. Jeho schopnosti správne a úplne vnímať

udalosti, zapamätať si ich a reprodukovať výrazmi primeranými jeho veku, súd celkovo podpriemerné.
Dôveryhodnosť výpovedí poškodeného podporovali aj svedkovia N. F., N. F. ako aj svedok B. K., ktorý
potvrdil, že keď prišiel domov v uvedený deň, poškodený bol u nich a uviedol mu, že ho uniesol brat K.
F., ktorého mali napadnúť, a že sa mu mali vyhrážať.

V tomto smere okresný súd vyhodnotil dôkazy na strane 5 a 6 napadnutého rozsudku v súlade so
zásadami hodnotenia dôkazov podľa ust. § 2 ods. 12 Tr. por., s ktorým hodnotením sa oproti obhajobe
odvolací súd stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Krajský súd sa nestotožnil s hodnotením dôkazov vykonaného obhajobou oboch obžalovaných, keďže

táto bola vykonaná v rozpore so zisteným skutkovým stavom a účelovo v snahe zbaviť oboch
obžalovaných trestnej zodpovednosti za ich konanie.

V tejto súvislosti ani odvolací súd nemohol uveriť skupine svedkov vypovedajúcich v prospech oboch
obžalovaných, nielen z dôvodu, že boli príbuzní obžalovaných, ale hlavne preto, že ich výpovede boli

v rozpore so zisteným skutkovým stavom vo veci. Absurdne vyznievajú tvrdenia obžalovaného F. a G.,
že „ poškodený si mal dobrovoľne prisadnúť do auta a vyviesť sa s nimi k nemocnici“. K tomuto je
potrebné dodať, že obžalovaní mali motív ísť za poškodeným z dôvodu pátrania po osobe, čo napadla
brata obžalovaného F., a nie naopak. Poškodený F. dovtedy obžalovaných nepoznal, v čase skutku
čakal na odvoz do práce, do ktorej sa z dôvodu spáchania skutku na ňom nedostavil. Do auta ho

vtiahli nasilu, vo vozidle sa mu vyhrážali bitkou, poškodený bol ticho, bál sa použiť telefón. Práve tieto
skutočnosti potvrdili svedkovia N. F. - matka poškodeného, ktorá uviedla, že sa mala stretnúť so synom
pred Európou vo Zvolene, syn tam nebol a nemohla sa mu dovolať ani z nočnej, mal vypnutý mobil.
Podobne vypovedal aj svedok N. F.. Tieto skutočnosti potvrdzovali to, čo vypovedal poškodený F.. Pretoani odvolací súd nemal dôvod vyhodnotiť výpoveď poškodeného ako nedôveryhodnú. Rovnako bolo
spochybnené tvrdenie obžalovaných, že poškodený pred nemocnicou vystúpil z auta a slobodne sa
tam pohyboval a dokonca sa rozprával s inými ľuďmi. Poškodený v tomto smere uviedol, že chvíľu bol

z auta vonku, ale nedalo sa mu odísť, boli pri ňom, a ani telefonovať nemohol. Navyše svedok B. K.
potvrdil prítomnosť poškodeného u nich doma, ktorý mu uviedol, že ho uniesol brat K. F., ktorého mali
napadnúť. Motívom konania obžalovaných bola pomsta osobám, ktoré napadli brata obžalovaného E.
F.. Túto skutočnosť mal súd nepochybne preukázanú. Z uvedeného dôvodu obhajobe obžalovaných
a výpovedí svedkov vypovedajúcich v prospech obžalovaných, nebolo možné uveriť a preto ani odvolací

súd na ne pri hodnotení dôkazov neprihliadol.

Vo vzťahu k záverom znaleckého posudku PhDr. Marty Halášovej č. 78/2019 týkajúcich sa vyšetrení
poškodeného a vierohodnosti výpovedí obžalovaného F., G. a svedkov B. F., J. F. a J. F., ktorých
vierohodnosť znalkyňa vyhodnotila ako zníženú, je potrebné uviesť, že znalkyňa nevychádzala
len z porovnávania jednotlivých výpovedí, ale aj zo samotného vyšetrenia jednotlivých osôb, a to

štandardnými psychologickými postupmi. Preto odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na tieto odvolacie
námietky spochybňujúce závery predmetného znaleckého posudku.

Podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím
slobody na 6 mesiacov až 3 roky.

Podľa § 183 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. odňatím slobody na 3 roky až 8 rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe.

Podľa § 138 písm. d) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo inej ťažkej ujmy.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. chránenou osobou sa rozumie dieťa.

Vzhľadom na zistený skutkový stav prvostupňový súd potom konanie obžalovaných správne právne

kvalifikoval ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože spoločným
konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu, a taký čin spáchali závažnejším
spôsobom konania – násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo inej ťažkej ujmy a taký čin spáchali
na chránenej osobe - dieťati.

Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestov obom obžalovaným. Pri jeho ukladaní prihliadol
na všetky skutočnosti, na ktoré podľa zákona bol povinný prihliadnuť. Správne vyhodnotil osoby
obžalovaných, ako aj možnosti ich nápravy a pomery ( str. 6 až 7 napadnutého rozsudku). Pri osobe
obžalovaného C. G., ktorý bol súdený ako mladistvý, správne zohľadnil túto okolnosť pri ukladaní trestu

podľa § 117 Tr. zák. znížením trestnej sadzby na jednu polovicu. Za predmetné konanie obžalovaným
Trestný zákon umožňoval uložiť trest odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe od 3
rokov do 8 rokov, pričom obžalovanému E. F. uložil trest odňatia slobody na samej spodnej hranici
trestnej sadzby, teda vo výmere 3 roky vzhľadom k osobe obžalovaného, keďže doposiaľ nebol trestaný.
Súd nepovažoval za potrebné pôsobiť na obžalovaného prísnejším trestom, z uvedeného dôvodu mu

podmienečne odložil výkon trestu na skúšobnú dobu 3 roky a zároveň mu uložil probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe. U obžalovaného ml. C. G. vyššie citovanú trestnú sadzbu v rozmedzí
3 rokov až 8 rokov znížil na polovicu a trest odňatia slobody mu uložil na spodnej hranici trestnej sadzby
vo výmere 18 mesiacov a rovnako ako u prvého obžalovaného vzhľadom k osobe, ktorý takisto nebol
doposiaľ súdne trestaný. Výkon trestu odňatia slobody tomuto obžalovanému podmienečne odložil na

skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Takto uložené tresty aj odvolací súd považoval za zákonné
a spravodlivé, ktoré zodpovedajú zákonným podmienkam pre individuálnu a generálnu prevenciu.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom krajský súd pri nezistení dôvodu na zmenu napadnutého rozsudku
odvolanie obžalovaných E. F. a ml. C. G. ako nedôvodné zamietol postupom podľa § 319 Tr. por. Vo
vzťahukchýbajúcemuvýrokuonáhradeškodyodvolacísúdvzmysle §322ods. 2Tr.por.vecvrátilsúdu
prvého stupňa bez zrušenia napadnutého rozsudku s tým, aby o chýbajúcom výroku o náhrade škodyrozhodol, keďže poškodený si nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 1.000,- Eur riadne a včas uplatnil.
Splnomocnenec poškodeného tak urobil v prípravnom konaní pri preštudovaní spisového materiálu dňa
18.05.2021 a samotný poškodený na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2022, v oboch prípadoch išlo

o uplatnenie nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- Eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.