Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123260805
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6123260805.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom
B. XXX, zastúpený JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou, so sídlom ul. Mieru 312 Námestovo, proti
žalovanému: KOLOMIX s.r.o., so sídlom Bratislavská cesta 2946/24 Nitra, IČO: 46 939 547, zastúpený
JUDr. Mgr. Andreou Pállovou, LL.M., advokátkou so sídlom Podzámska 2959/18A Nitra, IČO: 33 986
665, o zaplatenie 6 400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nitra (ďalej „súd prvej inštancie“) zo dňa 11. decembra 2023 č.k. 16Csp/49/2023-139 (ďalej „rozsudok
súdu prvej inštancie“), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 6 400 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 6400 eur od 02. 12. 2022 do
zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak,
že žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že dňa 26. 07. 2019 došlo k predaju ojazdeného
motorového vozidla zn. C. D., VIN: E., rok výroby 2007, červená metalíza (ďalej len „predmetné
vozidlo“), za kúpnu cenu 6 400 eur. Predávajúcim bol žalovaný a kupujúcim žalobca. V zmluve
predávajúci prehlásil, že na predmete kúpy neviaznu žiadne dlhy, ani iné právne povinnosti (záložné
právo, predkupné právo a pod.). Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvný vzťah sa riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka.
1.1.1. Následne dňa 23. 04. 2021 žalobca ako predávajúci predmetné motorové vozidlo odpredal

spoločnosti Veselovci s.r.o. za kúpnu cenu 5 500 eur.
1.1.2. Žalobca dňa 16. 11. 2022 odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26. 07. 2019 so žalovaným.
Dôvodom odstúpenia bola skutočnosť, že žalovaný, ako predávajúci vyhlásil v kúpnej zmluve, že na
predmet kúpy sa neviažu žiadne dlhy, ani iné právne povinnosti, ktoré vyhlásenie sa ukázalo ako
nepravdivé. V článku III. ods. 2 zmluvy je vyslovene uvedené, že za právne vady zodpovedá predávajúci
bez časového obmedzenia. Z centrálneho registra záložných práv vyplynulo, že na predmete zmluvy
viazne záložné právo, ktoré je registrované v registri záložných práv, pričom záložným veriteľom bola

Leasingová spoločnosť Autoleasing SK, s.r.o..
1.1.3. Spoločnosť E. F. odstúpila od kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom dňa 03. 11. 2022 a zároveň
žiadala žalobcu vrátiť kúpnu cenu vo výške 5 500 eur s tým, že vozidlo vrátiť nemôže, nakoľko bolo
zaistené políciou. Ako dôvod odstúpenia uviedla nepravdivosť prehlásenia uvedeného v čl. IV. zmluvy.1.1.4. Žalobca listom zo dňa 23. 01. 2023 vyzval žalovaného na vrátenie kúpnej ceny.
1.1.5. Žalovaný s nárokom žalobcu nesúhlasil.
1.1.6. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že predmetné vozidlo bolo uložené do úschovy

Okresného riaditeľa PZ Nitra a to v trestnej veci vedenej pre prečin sprenevery.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 345 ods. 2, § 409 ods.
1, § 433 ods. 1, § 435 ods. 1, ods. 2, § 436 ods. 1 písm. d/, § 441 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného
zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 48, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3,
ods. 4, Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).

1.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že medzi stranami nebolo
sporné, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, nebola sporná kúpna cena a ani skutočnosť, že predmetné
motorové vozidlo sa nachádza v úschove policajného zboru. Sporným bola platnosť odstúpenia od
kúpnej zmluvy, ako aj aktívna vecná legitimácia. Konštatoval, že ide o zmluvu uzavretú podľa § 409 ods.
1 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení jednotlivých dôkazov dospel súd prvej inštancie

k záveru, že odstúpenie spoločnosti Veselovci s.r.o. od kúpnej zmluvy so žalobcom bolo platné a to
najmä z dôvodu, že prehlásenie predávajúceho, že na vozidle neviaznu žiadne ťarchy, sa ukázalo ako
nepravdivé, keďže vozidlo bolo zaťažené záložným právom. Právo spoločnosti Veselovci s.r.o.. odstúpiť
od kúpnej zmluvy bolo realizované počas plynutia premlčacej lehoty, nakoľko k uzavretiu kúpnej zmluvy
došlo dňa 23. 04. 2021 a spoločnosť odstúpila dňa 04. 11. 2022, t.j. v trojročnej premlčacej lehote.

1.4. Následné odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 16. 11. 2022 súd prvej
inštancie vyhodnotil ako platné, nakoľko prehlásenie žalovaného v kúpnej zmluve, že na predmetnom
vozidle neviaznu žiadne ťarchy, sa ukázalo ako nepravdivé. Žalovaný namietal nesplnenie notifikačnej
povinnosti v zmysle ustanovenia § 435 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca si túto povinnosť splnil, nakoľko nebol účastníkom v trestnom konaní a už podaním

zo dňa 29. 09. 2022 si uplatnil od žalovaného vrátenie kúpnej ceny po zistení, že spoločnosť E. s.r.o.
žiada vrátenie kúpnej ceny. Zároveň súd prvej inštancie prihliadol aj na ustanovenie čl. III. bod 2 kúpnej
zmluvy, podľa ktorej za právne vady zodpovedá kupujúci bez časového obmedzenia. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca si splnil notifikačnú povinnosť včas
a zároveň, že zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný zodpovedá za vady bez časového obmedzenia.

1.5. Dospel tiež k záveru, že v danom prípade došlo k podstatnému porušeniu zmluvy, pretože žalovaný
pri uzatváraní kúpnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ, ktorý mal v predmete svojej činnosti zapísanej
v Obchodnom registri aj kúpu, predaj, sprostredkovanie predaja ojazdených motorových vozidiel. Bol
to práve žalovaný, ktorý celú situáciu spôsobil, pretože v prvom rade uviedol od počiatku absolútne
nepravdivé zmluvné dojednanie, obsiahnuté v článku III. bod 2 a síce, že na predmete kúpy neviaznu

žiadne dlhy, ani iné právne povinnosti (záložné právo, predkupné právo a pod.). Žalovaný tak opomenul
postupovaťsodbornoustarostlivosťou,ktorúboloodnehomožnéspravodlivopožadovať,pretožepokiaľ
má v predmete činnosti zapísaný predaj a kúpu áut, potom je jeho prvoradou povinnosťou preverovať,
či už kúpené alebo aj predávané autá nie sú založené ťarchou tretej osoby, t. j. záložným právom ako
v tejto veci. Žalovaný sa svoje zlyhanie snaží prenášať na žalobcu, ktorý tento stav žiadnym spôsobom

nezavinil, preto je absurdné, aby dôsledky podstatného porušenia kúpnej zmluvy boli prenášané na
žalobcu. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca mal právo odstúpiť od zmluvy, toto preukázateľne
realizoval,pričomodstúpenieboloučinenépísomne,dňa16.11.2022bolodoručenéžalovanému.Právo
odstúpiť od zmluvy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 100 ods. 2 a § 101 OZ),
ktorá plynie od momentu, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (keď nastala právna skutočnosť

odôvodňujúca jeho uplatnenie). Žalobca mohol odstúpiť od zmluvy preukázateľne najskôr v roku 2022
(žaloba bola podaná v roku 2023), preto je možné uzavrieť, že odstúpenie od zmluvy bolo realizované
riadne a včas, t. j. v rámci plynutia premlčacej doby. Žalobca je preto vecne aktívne legitimovaný na
uplatnenie svojho práva.
1.6. Žalovaný namietal synalagmatickú povahu zmluvného vzťahu, z čoho vyplýva podmienenosť

vzájomných plnení, čo podľa jeho názoru má za následok nesprávnosť formulácie petitu. Sám žalobca
už v žalobe poukázal na synalagmatický charakter záväzku podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Súd prvej inštancie, zaoberajúc sa touto námietkou, dospel k záveru, že nie je možné zo strany žalobcu
vzájomneplniť,pretoževozidlonemákdispozíciiatotobolozaistenéorgánmičinnýmivtrestnomkonaní.
Takýtoprávnynázorjeudržateľný,pretožežalobcanemoholformulovaťpetit,ktorýbyzakladalabsolútnu

nemožnosť plnenia zo strany žalobcu, ktorý nemôže robiť akúkoľvek dispozíciu s uvedeným motorovým
vozidlom, pretože je uložené do úschovy.
1.7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že ide o odstrániteľnú právnu vadu.
Vyhodnotil právnu vadu ako neodstrániteľnú, ktorej existenciu nemôžu ovplyvniť ani samotné stranykonania. Táto skutočnosť bola zavinená práve v dôsledku opomenutia žalovaného konať s odbornou
starostlivosťou. Nie je možné, aby sa žalovaný, ako subjekt podnikajúci na trhu s predajom a kúpou
vozidla spoľahol len na vyhlásenie osoby v zmluve. Pokiaľ tak urobil, musí ísť na jeho ťarchu, ak si voči

nemu, v súlade so zákonom budú uplatňovať nároky z vád tovaru osoby, ktoré s ním mali zmluvný vzťah.
Pretože išlo o neodstrániteľnú právnu vadu, žalobca má právo na odstúpenie od zmluvy, pričom voľbu
medzi jednotlivými nárokmi pri dodaní tovaru s vadami má kupujúci – žalobca.
1.8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou žalovaného, že žalobca mohol maximálne
žiadaťzľavuzkúpnejceny,respektíveposkytnúťmuprimeranúlehotunaodstránenietejtovady.Žalobca

tak podľa názoru súdu aj urobil, čo vyplýva aj listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29. 09. 2022, v
ktorom žalobca oznamoval neplatnosť kúpnej zmluvy a vyzval žalovaného na vrátenie kúpnej ceny. Aj
podľa súčasnej judikatúry, môže oprávnená strana odstúpiť od zmluvy aj bez poskytnutia dodatočnej
lehoty, pri splnení notifikačnej povinnosti. V tejto súvislosti poukázalo na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3Obdo/6/2010.
1.9. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj ďalšou námietkou žalovaného, že žalobca nezohľadnil

opotrebenie vozidla, ktoré užíval viac ako tri roky. Nestotožnil sa s týmto názorom žalovaného dôvodiac,
ževdôsledkuodstúpeniaodzmluvyzanikáajprávoveriteľadomáhaťsazmluvnéhoplnenia,naktorému
do doby odstúpenia od zmluvy vznikol len zmluvný nárok. Peňažná náhrada pri vzájomnom vyporiadaní
záväzkového vzťahu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú je strana povinná zaplatiť druhej
strane za plnenie prijaté pred odstúpením od zmluvy, zodpovedá cene pôvodne zmluvne dohodnutého

plnenia – uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/80/2019 – R 63/2020. Tieto závery potvrdzujú
aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to sp.zn. 1MObdoV/2/2007, ako aj rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 32Cdo/2799/2007.
1.10. Žalovaný v priebehu konania namietal tiež pasivitu spoločnosti Veselovci s.r.o. pri uplatňovaní
práv v trestnom konaní. Túto námietku súd prvej inštancie vyhodnotil ako irelevantnú, pretože uvedená

spoločnosť nie je stranou sporu.
1.11. Súd prvej inštancie zamietol návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedka G.,
ako aj výsluchom záložného veriteľa a vyžiadaním správy o zostatku zabezpečenej pohľadávky. Dôvodil
tým,ževykonanietakéhotodokazovaniabybolovzhľadomnazistenýskutkovýstavabsolútneneúčelné,
nehospodárne a nadbytočné.

1.12. Záverom súd prvej inštancie dodal, že konanie žalobcu nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože
je výsledkom odstúpení od zmluvy, ktoré svojím konaním preukázateľne zavinil žalovaný. Porušovania
dobrých mravov sa teda nemôže dovolávať tá strana konania, ktorá výrazne prispela k uvedenému
právnemu stavu. Výsledok tohto civilného konanie podľa názoru súdu práveže prispeje k spravodlivému
usporiadaniu vzťahov sporových strán, pretože v prípade zamietnutia žaloby by rozhodnutie bolo nielen

nezákonné, ale aj hrubo nespravodlivé voči žalobcovi, ktorý sa domáhal ochrany svojich práv zákonným
spôsobom.
1.13. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 8% z dlžnej sumy
v súlade s ustanovením § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 1 ods.
2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Úroky z omeškania poskytol žalobcovi odo dňa
02. 12. 2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dňovej lehoty na vrátenie kúpnej ceny.
1.14. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo
160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100%, pričom žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v prejednávanom spore

nevzhliadol.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1
písm. e/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h/ CSP) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP).
2.1. Odvolateľ považuje rozsudok súdu prvej inštancie za predčasný, keď nevykonal ním navrhnuté

dôkazy a tieto zamietol, pričom rozhodol na prvom pojednávaní. Strohé odôvodnenie nevykonania
dôkazov obsiahnuté v napadnutom rozsudku nepovažuje za dostatočné a presvedčivé. Rozsudok je
predčasný, vydaný bez toho, aby bol náležite zistený a objasnený skutkový stav.2.2. Žalovaný upriamil pozornosť odvolacieho súdu na nespornú skutočnosť, že kúpna zmluva bola
medzi sporovými stranami uzavretá dňa 26. 07. 2019, pričom žalobca odstúpil od zmluvy až dňa 16.
11. 2022, teda viac ako tri roky od jej uzavretia. Do tejto doby žalobca ani raz neuplatnil u žalovaného

nárok zo zodpovednosti za právne vady predmetu kúpy, hoci tieto boli od času predaja vozidla zjavné.
S poukazom na ustanovenie § 435 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka nie je právne možné a ani
spravodlivé priznať žalobcovi v tomto spore akékoľvek nároky voči žalovanému z titulu zodpovednosti za
právne vady predanej veci. Žalovaný už v podanom odpore namietal nesplnenie notifikačnej povinnosti
žalobcu.

2.3. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, nakoľko súd nesprávne aplikoval a interpretoval ustanovenie § 435 Obchodného zákonníka, keď
v rozpore s listinnými dôkazmi a právnou argumentáciou žalovaného nelogicky uzavrel, že žalobca
i splnil bezodkladne svoju notifikačnú povinnosť voči žalovanému. Oznámenie právnych vád predmetu
kúpy po viac ako troch rokoch od uzavretia zmluvy, nie je v žiadnom prípade možné považovať za
bezodkladné splnenie notifikačnej povinnosti zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie rozhodol v príkrom

rozpore s odbornými publikáciami, na ktoré sám v bode 40 poukazuje, keď tieto nepochopiteľne
a contrario interpretoval v neprospech žalovaného.
2.3.1. Súd prvej inštancie aj nesprávne právne posúdil platnosť odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy,
keď neaplikoval pri rozhodovaní ustanovenie § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu. Vyhlásenie žalovaného

v kúpnej zmluve, že spoločnosť zodpovedá za právne vady bez časového obmedzenia v žiadnom
rozsahu nezbavuje žalobcu zákonnej povinnosti oznámiť právne vady včas. Úvaha súdu prvej inštancie
obsiahnutá v bode 41. odôvodnenia rozsudku je nesprávna a právne nesúladná, nakoľko predmetné
ustanovenia Obchodného zákonníka nerozlišujú medzi zmluvnými a zákonnými záručnými lehotami.
2.4. Odvolateľ poukazuje na nesprávny záver súdu prvej inštancie obsiahnutý v bode 44. rozsudku,

vktoromuvádza,žežalobcamoholodstúpiťodzmluvynajskôrvroku2022.Poukázalnaobsahtrestného
spisu,ktorýbolpripojenývsúdnomspise,zktoréhozlistuč.162vyplýva,žežalobcabolvypočutývoveci
trestného činu sprenevery už dňa 04. 11. 2021 a teda preukázateľne už od tohto dátumu mal vedomosť
o existencii záložného práva, t.j. právnej vady predmetu kúpy, avšak od zmluvy odstúpil až po vyše roku
od vykonania predmetného výsluchu. Táto skutočnosť len potvrdzuje tvrdenia žalovaného o dôvodnosti

aplikácieustanovenia§435ods.2Obchodnéhozákonníkanatentoprípad.Tvrdí,žežalovanémužiadna
objektívna skutočnosť nebránila si včas uplatniť nárok zo zodpovednosti za právne vady predmetu kúpy.
Dodal, že ak by sa nárok žalobcu posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, bol by tento
nárok premlčaný, keďže prvýkrát si mohol žalobca tento nárok uplatniť ihneď po uzavretí kúpnej zmluvy
dňa 26. 07. 2019.

2.5. Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie o podstatnom porušení kúpnej zmluvy,
alebo že by záložné právo predstavovalo neodstrániteľnú právnu vadu spôsobujúcu neupotrebiteľnosť
predmetu kúpy. Žalobca má právo sa nanajvýš domáhať zľavy z kúpnej ceny v rozsahu aktuálneho
zostatku zabezpečenej pohľadávky, ktorý sa žalovaný snažil v konaní preukázať návrhom na vykonanie
dokazovania, avšak súd prvej inštancie tomuto návrhu nevyhovel a dôkaz nevykonal.

2.6. Odvolateľ sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie o posúdení platnosti odstúpenia od
kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Veselovci s.r.o. a považuje ho za rozporný
s platnou legislatívou. Žalobca uznal a akceptoval na úkor žalovaného prekludovaný nárok spoločnosti
Veselovci s.r.o., ktorá si po uplynutí prekluzívnej lehoty zakotvenej v ustanovení § 504 Občianskeho
zákonníka uplatnil a u žalobcu nároky z právnych vád predmetu kúpy a od zmluvy odstúpila. Pre platnosť

odstúpenia od zmluvy je potrebné riadne a včasné uplatnenie nárokov z vád predmetu kúpy. Nárok
na odstúpenie od zmluvy sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote, avšak táto lehota začína
plynúť až od platného, riadne a včasne uplatneného nároku zo zodpovednosti za vady predanej veci.
Spoločnosť Veselovci s.r.o. si nárok zo zodpovednosti za vady neuplatnil na žalobcu v prekluzívnej
lehote 6 mesiacov od uzavretia zmluvy, akékoľvek nároky z titulu zodpovednosti predávajúceho za vady

predanej veci zanikli. Žalovaný je presvedčený, že odstúpenie od zmluvy zo strany spoločnosti Veselovci
s.r.o. bolo realizované len formálne, bez vzniku reálnych účinkov odstúpenia od zmluvy, nakoľko nebolo
preukázané vrátenie kúpnej ceny zo strany žalobcu a zároveň predmet kúpy je stále evidovaný na
spoločnosť Veselovci s.r.o.
2.6.1. Žalobca si začal od žalovaného uplatňovať sporné nároky už od septembra 2022, pričom

žalobca, ako aj spoločnosť Veselovci s.r.o. oznámili odstúpenie od kúpnych zmlúv OČTK až v januári
2023. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že tak spoločnosť Veselovci s.r.o, ako aj žalobca musel mať
vedomosť o úkonoch v trestnom konaní a o potrebe včasného oznámenia OČTK o odstúpení od kúpnej
zmluvy. Žalobca včasné splnenie tejto povinnosti odignoroval a tiež neinformoval žalovaného o potrebepodania žaloby v trestnom konaní, pričom skutočnosť, že bolo pristúpené k odstúpeniu od zmluvy,
žalobca oznámil OČTK až dva mesiace po tejto skutočnosti. Nie je preto možné súhlasiť s názorom
súdu prvej inštancie, že žalobca nezavinil nemožnosť vrátenia predmetu kúpy, práve naopak, žalobca

svojou ľahostajnosťou a nepretržitým porušovaním povinností aktívne sa zaujímať o ochranu svojich
práv spôsobil, že žalovaný sa v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku, zrejme nikdy nedostane
k predmetu kúpy.
2.7. Odmieta tiež záver súdu prvej inštancie o tom, že by žalobca poskytol žalovanému primeranú lehotu
na odstránenie právnych vád predmetu kúpy. Z obsahu listiny zo dňa 29. 09. 2022 totiž žiadna lehota

nevyplýva, práve naopak, žalobca okamžite požadoval od žalovaného vrátenie celej kúpnej ceny.
2.8. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, priznať žalovanému náhradu
trov konania. Alternatívne navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vec súdu prvej inštancie vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie nepovažuje za dôvodné.

Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav, na základe
ktorého dospel k správnym právnym záverom. Napadnuté rozhodnutie nie je dôvodné považovať za
predčasné a ani za vydané v rozpore so zákazom prekvapivých rozhodnutí. Žalovaný mal v rámci
konaniavytvorenýpriestorpreprodukovaniesvojejprocesnejobrany.Súdprvejinštanciesasprocesnou
obranou žalovaného, ktorá je totožná s odvolacími dôvodmi, riadne vysporiadal, svoje rozhodnutie

riadne odôvodnil a žalobca sa s ním stotožnil. Odvolacie dôvody žalovaného sú založené na tých
istých tvrdeniach, ktoré namietal už v rámci prvoinštančného konania a súd prvej inštancie sa s nimi
v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal.
3.1. Žalovaný namieta oneskorené odstúpenie od kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti žalobca poukazuje
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 40., 41., 42. a zároveň na zmluvné dojednanie

v článku III. bod 2., v ktorom sa žalovaný výslovne zaviazal, že za právne vady zodpovedá bez časového
obmedzenia. Nesúhlasí s názorom žalovaného o premlčaní nároku na odstúpenie od zmluvy. Námietku
premlčania považuje za nedôvodnú a navrhuje na ňu neprihliadnuť, nakoľko ju vzniesol až v podanom
odvolaní a taktiež pre jej nedôvodnosť a pre rozpor s dobrými mravmi. Spor vyvolal a situáciu spôsobil
práve žalovaný, ktorý predal žalobcovi vozidlo zaťažené právnou vadou, ubezpečil žalobcu, že na

predmete kúpy neviaznu žiadne dlhy, ani iné právne povinnosti, čím mu poskytol nepravdivé zmluvné
dojednanie, na ktoré sa žalobca, ako fyzická osoba, spoľahol. Navyše žalovaný sa dlhodobo zaoberá
predajom vozidiel.
3.2. Žalovaný namieta nesplnenie notifikačnej povinnosti zo strany žalobcu. S týmto tvrdením žalobca
nesúhlasí, nakoľko je toho názoru, že túto povinnosť si splnil riadne a včas. Aj s touto odvolacou

námietkou sa súd prvej inštancie vysporiadal v napadnutom rozsudku. Žalobca oznámil žalovanému
vady vozidla bezodkladne po tom, ako ho spoločnosť Veselovci s.r.o. vyzvala na vydanie zaplatenej
kúpnej ceny z dôvodu viaznucich vád na vozidle. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že akceptoval
odstúpenie od zmluvy spoločnosťou Veselovci, s.r.o. a že mal uznať prekludovaný nárok. Žalobca
akceptoval odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany spoločnosti Veselovci, s.r.o. a to v zmysle kúpnej

zmluvy, v ktorej si vymienili právo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak sa preukáže čo i len jedno prehlásenie
predávajúceho ako nepravdivé.
3.3. Žalobca je toho názoru, že si svoju notifikačnú povinnosť voči žalovanému splnil riadne a včas.
Ak žalovaný tvrdí, že žalobca sa mohol skutočnosti ohľadom viaznuceho záložného práva na vozidle
dozvedieť už skôr, počas vedeného trestného konania, bol povinný túto skutočnosť preukázať, navyše

za situácie, že v trestnom konaní bol vypočutý ako svedok a len na okolnosti nadobudnutia motorového
vozidla od žalovaného. Žalobca bezodkladne po tom, ako ho spoločnosť Veselovci s.r.o. vyzvala na
vrátenie kúpnej ceny z dôvodu, že na vozidle viaznu právne vady, oznámil tieto skutočnosti žalovanému
a vyzval ho na vrátenie kúpnej ceny. Aj konateľ žalovaného bol vypočutý v predmetnej trestnej veci ako
svedok,navyšežalobcanebolstranouvtrestnomkonaní.Odkúpnejzmluvyžalobcaodstúpilpotom,ako

odstúpila od kúpnej zmluvy spoločnosť Veselovci s.r.o.. Žalobca, keďže bol žalovaným ubezpečený, že
na predmete zmluvy neviaznu žiadne práva tretích osôb, a toto ubezpečenie sa ukázalo ako nepravdivé,
mal právo od kúpnej zmluvy odstúpiť z dôvodu podstatného porušenia zmluvy.
3.4. K námietke žalovaného o nedodržaní synalagmatického záväzku žalobca iba poznamenal, že
vozidlo žalovanému nemôže objektívne vydať z dôvodu jeho zaistenia a úschovy OČTK v rámci

prebiehajúceho trestného konania.
3.5. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania.4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojho odvolania,
v ktorom dostatočným a právne relevantným spôsobom preukázal vecnú nesprávnosť rozsudku. Vo
vzťahu k premlčaniu nároku žalobcu na odstúpenie od zmluvy žalovaný poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/120/2009, z ktorého vyplýva, že námietka premlčania môže byť
uplatnená v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Opätovne poukázal na
nepochybné nesplnenie si notifikačnej povinnosti žalobcu oznámiť žalovanému zjavné právne vady
riadne a včas, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatného odstúpenia od
zmluvy zo strany spoločnosti Veselovci s.r.o., nesprávne formulovaný žalobný návrh neodzrkadľujúci

synalagmatickú povahu právneho vzťahu, nesprávne vyhodnotenie existencie záložného práva ako
údajne neodstrániteľnej právnej vady predmetu kúpy a ďalšie zrejmé právne nesprávnosti a vady
rozsudku, uvedené v odvolaní. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť,
alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Predmetom konania v danej veci je žalobcom uplatnený nárok na vrátenie kúpnej ceny motorového
vozidla, ktoré odkúpil od žalovaného na základe kúpnej zmluvy, nakoľko bolo nepochybne zistené, že
na vozidle viaznu právne vady, za ktoré v zmysle zmluvy zodpovedá žalovaný ako predávajúci, bez

časového obmedzenia. Žalobca dňa 26. 07. 2019 kúpnou zmluvou odkúpil od žalovaného predmetné
motorové vozidlo za kúpnu cenu 6 400 eur. Dňa 23. 04. 2021 žalobca predmetné motorové vozidlo
odpredal spoločnosti Veselovci s.r.o. za kúpnu cenu 5 500 eur. Predmetná spoločnosť od kúpnej zmluvy
odstúpila dňa 03. 11. 2022, žiadala vrátenie kúpnej ceny s tým, že vozidlo nemôže vydať, pretože bolo
zaistené políciou. Dôvodom odstúpenia bola nepravdivosť prehlásenia o tom, že na vozidle neviaznu

žiadne ťarchy, ktorá skutočnosť sa ukázala ako nepravdivá, nakoľko na predmetom vozidle viazlo
záložné právo. Následne dňa 16. 11. 2022 žalobca z toho istého dôvodu odstúpil od kúpnej zmluvy so
žalovaným.
6.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov napadnutým rozsudkom
žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Dôvodil jednak platnosťou odstúpenia od zmluvy tak

spoločnosťou Veselovci s.r.o., ako aj žalobcom, splnením notifikačnej povinnosti zo strany žalobcu
a dôvodnosťou podanej žaloby.
6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalovaný. Namietal nesplnenie notifikačnej
povinnosti žalobcu riadne a včas, nedostatkom vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku
neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo strany spoločnosti Veselovci s.r.o., premlčaním nároku na

odstúpenie od zmluvy zo strany tejto spoločnosti, nesprávnym formulovaným výrokom žaloby,
neodzrkadľujúcim synalagmatický záväzok, nesprávnym vyhodnotením existencie záložného práva ako
neodstrániteľnej právnej vady a navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, resp.
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.8.1. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný predovšetkým v danej veci rozsahom
a dôvodmi odvolania, sa v merite veci plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko
bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade

s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu,
ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so
zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri
rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako
rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len

do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 380
ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého

stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací
súd na tieto vady neprihliadne.
8.2. V danej veci odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo, nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, súc viazaný rozsahom a dôvodmi tohto
odvolania, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu
predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav, stanoviská strán

sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery podrobne
a relevantne vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého

stupňa nestotožnil, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť
rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie jasne, zrozumiteľným
spôsobom a po odbornej stránke relevantným spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia. Odvolací
súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa
§ 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje. Vzhľadom na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, odvolací

súd v plnom rozsahu na dôvody napadnutého rozsudku poukazuje.

10. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd iba dodáva, že z vykonaného dokazovania nepochybne
vyplýva, že kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo predmetné motorové
vozidlo, bola uzatvorená platne. V predmetnej veci ide o záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami.

Obsahom každého záväzkového vzťahu, a teda aj vzťahu, ktorý je predmetom konania, je súhrn
subjektívnych práv a povinností jeho účastníkov. Tieto práva a povinnosti sa nevyhnutne viažu na určité
ľudské správanie. Z povahy záväzkového vzťahu vyplýva, že veriteľ dlžníkovi niečo dal, resp. niečo
konal, v dôsledku čoho má dlžník povinnosť voči veriteľovi plniť a tejto povinnosti musí vždy zodpovedať
oprávnenie veriteľa plnenie požadovať. Otázka platnosti kúpnej zmluvy medzi stranami sporu sporná

nebola. Spornou zostala otázka platnosti odstúpenia žalobcu od tejto kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie
sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj so spornými otázkami, ktoré vyvstali v priebehu konania.
10.1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil svoje úvahy, ktoré ho viedli
k samotnému rozhodnutiu, dostatočným spôsobom odôvodnil svoj záver týkajúci sa jednak platnosti
kúpnej zmluvy, ako aj platnosti odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy, zdôvodnil vecnú aktívnu

legitimáciu žalobcu. Taktiež sa podrobným spôsobom zaoberal aj námietkou žalovaného týkajúcej
sa synalagmatickej povahy zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a uviedol dôvod, prečo
žalobca nemôže vrátiť predmetné motorové vozidlo žalovanému. Súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku sa zaoberal aj námietkou žalovaného týkajúcej sa právnej vady, ktorú žalovaný považuje
za odstrániteľnú. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia vyšších súdnych autorít. Zaoberal

sa a tiež a zdôvodnil v rozsudku aj neakceptovanie námietky žalovaného týkajúcej sa nezohľadnenia
opotrebovania vozidla, pričom poukázal aj na viaceré rozhodnutia jednak Najvyššieho súdu SR a tiež
aj Najvyššieho súdu ČR. Súd prvej inštancie vyhodnotil aj námietku žalovaného týkajúcu sa pasivity
spoločnosti Veselovci s.r.o., zdôvodnil tiež nevykonanie dokazovania navrhnutého žalovaným.10.2. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku zaoberal tiež aj otázkou a vznesenou námietkou
premlčania zo strany žalovaného. Riadnym spôsobom zdôvodnil, prečo predmetnú námietku premlčania
neakceptoval. Odvolací súd sa s týmto zdôvodnením stotožnil a ďalej poukazuje na správnosť

rozhodnutia aj v tejto časti.
10.3. Súd prvej inštancie sa zaoberal predmetnou zmluvou aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa, pričom
vyhodnotil,ženeobsahujeustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Odvolací súd sa s týmto záverom

stotožnil.
10.4. Odvolací súd po preskúmaní jednak napadnutého rozsudku, ako aj celého konania na súde
prvej inštancie, obsahu spisu, môže iba konštatovať, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom
vysporiadal so všetkými námietkami prednesenými žalovaným v priebehu konania, neakceptovanie
týchto námietok riadnym, dostatočným a jasným spôsobom aj zdôvodnil. Odvolací súd na tieto dôvody
uvedené v napadnutom rozsudku ďalej iba poukazuje a dodáva, že na ich doplnenie a zdôraznenie

nedodáva žiadne upresnenia ani iné skutočnosti.

11. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť vysporiadať sa s podstatnými
námietkami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní.

12. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.
12.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces), je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane
znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej
miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala
bezzbytočnýchprieťahov,vjehoprítomnostiaabysamoholvyjadriťkuvšetkýmvykonávanýmdôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré

z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre

ľudské práva (ESĽP) opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania),
t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok,
ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie
zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo
vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval

Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne
otázky súvisiace s predmetom sporu.
12.2. Odvolateľ tento odvolací dôvod vidí predovšetkým v tom, že súd prvej inštancie zamietol návrhy
žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchmi svedkov a vyžiadaním si listín od záložného veriteľa

a tretích osôb. Je nesporné, že žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie predniesol návrhy
na doplnenie dokazovania a to výsluchom svedka G. (žalovaný od neho odkúpil predmetné motorové
vozidlo), výsluchom záložného veriteľa a vyžiadaním si správy o zostatku zabezpečenej pohľadávky.
12.2.1.Nevykonanie týchto dôkazov súd prvej inštancie odôvodnil v napadnutom rozsudku (konkrétne
v bode 55.). Tým, že vzhľadom na zistený skutkový stav by vykonanie týchto dôkazov bolo neúčelné,

nehospodárne a nadbytočné, navyše nebolo potrebné v danom prípade zisťovať výšku zostatku
zabezpečenej pohľadávky, pretože z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že ťarcha viazla
na predmete kúpy v čase predaja vozidla žalobcovi. Ani vykonaním navrhovaných dôkazov by sa
právne posúdenie žiadnym spôsobom nezmenilo, taktiež ani zisťovanie výšky zostatku zabezpečenejpohľadávky by nemal žiadny dopad na právne posúdenie veci. Výsluch svedka G. a zabezpečeného
veriteľa boli v tejto veci dôležité, pretože primárne bolo potrebné posúdiť platnosť odstúpení od zmluvy.
12.2.2.Odvolacísúdsastýmtozdôvodnenímnevykonanianavrhovanýchdôkazovzostranyžalovaného

súdom prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, akceptoval toto zdôvodnenie a taktiež je toho názoru,
že pre rozhodnutie v danej veci nebolo podstatné vykonanie týchto dôkazov a zisťovanie výšky
zostatku zabezpečenej pohľadávky, či výsluchy svedka G., ktorý odpredal predmetné motorové vozidlo
žalovanému a ktorý by sa primárne nevedel a nemohol vyjadriť k ďalším skutočnostiam, ktoré nastali
po odpredaji tohto vozidla žalovanému. Z listinných dôkazov jednoznačne v konaní vyplynulo, že

ťarcha záložného práva viazla na predmetom vozidlo už v čase predaja vozidla žalovaným žalobcovi
a vykonaním navrhovaných dôkazov by sa právne posúdenie v danej veci nezmenilo. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd tento odvolací dôvod vyhodnotil ako účelový a nedôvodný.

13. Odvolateľ v podanom odvolaní ďalej namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP).

13.1. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania
je úlohu a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je
spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto
postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej
dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

13.2. V danej veci súd prvej inštancie nepochybil, keď žalovaným navrhované dôkazy nevykonal. Týmto
odvolacím dôvodom sa už zaoberal súd prvej inštancie, ktorý v napadnutom rozsudku v bode 55. uviedol
dôvody, pre ktoré návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol. Odvolací súd sa s týmito
dôvodmi stotožnil a svoje dôvody uviedol v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, konkrétne v bode 12.

14. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie predmetnej veci.
14.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
14.2. Odvolateľ tento odvolací dôvod vidí v tom, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď nesprávne aplikoval a interpretoval ustanovenie § 435 Obchodného

zákonníka na tento prípad. Súd prvej inštancie mal v rozpore s listinnými dôkazmi a právnou
argumentáciou žalovaného nelogicky uzavrieť, že žalobca si splnil bezodkladne svoju notifikačnú
povinnosť voči žalovanému, keď právne vady oznámil v odstúpení od zmluvy po viac ako troch rokoch od
uzavretia zmluvy, čo nie je možné považovať za bezodkladné splnenie notifikačnej povinnosti žalobcu.
14.3. Súd prvej inštancie sa touto námietkou odvolateľa podrobne zaoberal, nakoľko žalovaný

predmetnú námietku vzniesol už v priebehu konania na súde prvej inštancie. V napadnutom rozsudku
sa s touto odvolacou námietkou podrobne vyporiadal v bodoch 40. a nasl. napadnutého rozsudku.
Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, konštatuje, že súd prvej inštancie
podrobným spôsobom ozrejmil, vysvetlil svoje úvahy a skutočnosť, že tento záver súdu prvej inštancie
sa nestotožňuje s úvahami a závermi žalovaného, nemôže byť nesprávnym právnym posúdením veci.

Súd prvej inštancie správne aplikoval a interpretoval ustanovenie § 435 Obchodného zákonníka a na
tomto základe vec aj správne právne posúdil.
14.3.1. Odvolací súd iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva, že
z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa skutočne o právnej vade predmetnej kúpnej zmluvy (zo dňa
26. 07. 2019) dozvedel až dňa 03. 11. 2022, kedy spoločnosť E. F. odstúpila práve z dôvodu právnej

vady kúpnej zmluvy spočívajúcej v tom, že na predmetom vozidle viazlo záložné právo a vozidlo
bolo zaistené policajnými orgánmi, od kúpnej zmluvy so žalobcom. Žalobca bezodkladne, následne
dňa 16. 11. 2022 odstúpil od kúpnej zmluvy so žalovaným. Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že
žalobca bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o právnej vade, od kúpnej zmluvy odstúpil. Skutočnosť,že to bolo takmer po troch rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy, nič na splnení notifikačnej povinnosti
žalobcu riadne a včas oznámiť žalovanému právne vady, nemení. Z daného skutkového stavu logicky
vyplýva, že žalobca nemal vedomosť o právnej vade viaznúcej na predmete kúpy (predmetné motorové

vozidlo) do doby, kedy mu túto skutočnosť spoločnosť Veselovci s.r.o. v odstúpení od zmluvy neoznámila
a ktorá spoločnosť sa túto skutočnosť dozvedela od polície, ktorá predmetné vozidla spoločnosti odňala
a zaistila pre potreby trestného konania. Námietka žalovaného, že žalobca musel o tejto skutočnosti
vedieť skôr, nakoľko bol v trestnom konaní vypočutý ako svedok, podľa názoru odvolacieho súdu nie je
právne relevantná, nakoľko ako svedok nemusel a nemusel byť informovaný o tom, že na vozidle viazne

ťarcha v podobe záložného práva. Predmetná skutočnosť vyplýva z trestného spisu, ktorý je pripojený
k spisu a ktorý súd prvej inštancie oboznámil. Navyše žalovaný o svojom tvrdení žiadny dôkaz súdu prvej
inštancie nepredložil. Odvolací súd iba dodáva, že bol to práve žalovaný, ktorý mohol a mal o ťarche
v podobe záložného práva na predmetnom vozidle, vzhľadom najmä na jeho predmet činnosti, vedieť
a mal s ním oboznámiť pri predaji vozidla žalobcu.

15. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, ktorým odvolateľ v podanom odvolaní
dôvodí, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti)

zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia Civilného sporového poriadku o
vykonávaní dokazovania.
15.1. Predmetná námietka odvolateľa bola vznesená už pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie
sa s touto námietkou vyporiadal už v odôvodnení napadnutého rozsudku, konkrétne v bode 55. Odvolací

súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožnil. Odvolací súd iba poukazuje na právnu úpravu,
podľa ktorej súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú
v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (ustanovenie § 185 ods. 1 CSP). Ak strana sporu
navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať. Súd
nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností

predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Súd nie je viazaný
návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich v rámci dokazovania budú
vykonané, je vždy vecou súdu. O tom, či súd vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz nevydáva
žiadne rozhodnutie, má iba povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu

navrhovaný dôkaz nevykonal (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/50/2008, 2Cdo
242/2013, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 372/2006). Súd prvej inštancie vychádzajúc
z uvedených záverov vyšších súdnych autorít v napadnutom rozsudku zdôvodnil, prečo navrhované
dôkazy žalovaným nevykonal. Odvolací súd sa s týmto zdôvodním stotožnil, nakoľko zdôvodnenie bolo
dostatočné vychádzajúce z vykonaného dokazovania. Dodáva iba, že výsluch záložného veriteľa, ako

aj vyžiadanie správy o zostatku zabezpečenej pohľadávky by v danom prípade nemali žiadny vplyv na
iné rozhodnutie vo veci samej, nakoľko podstatnou skutočnosťou v danej veci bolo vyriešenie spornej
otázky jednak platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a tiež otázka platnosti
odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy so žalovaným ako aj otázky, či došlo k právnej vade veci alebo
nie. Vzhľadom na vyriešenie týchto otázok súdom prvej inštancie napadnutým rozsudkom, s ktorým sa

odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, nebol dôvod na vykonanie týchto dôkazov.

16. Odvolateľ v podanom odvolaní tiež namieta záver súdu prvej inštancie o platnom odstúpení
spoločnosti Veselovci s.r.o. od kúpnej zmluvy so žalobcom. Namieta, že žalobca jednoznačne uznal
a akceptoval na úkor žalovaného prekludovaný nárok spoločnosti Veselovci s.r.o., ktorá po uplynutí

prekluzívnej lehoty uplatnila u žalobcu nároky z právnych vád predmetu kúpy a od zmluvy odstúpila.
Namieta, že toto odstúpenie od zmluvy bolo iba formálne bez vzniku reálnych účinkov odstúpenia od
zmluvy.16.1. Odvolací súd, zaoberajúc sa aj touto námietkou odvolateľa, dospel k záveru o jej nedôvodnosti
a účelovosti. Súd prvej inštancie a tiež aj odvolací súd nemali inú možnosť, ako akceptovať odstúpenie
spoločnosti Veselovci s.r.o. od kúpnej zmluvy so žalobcom, nakoľko sám žalobca toto odstúpenie

akceptoval a keďže spoločnosť Veselovci s.r.o. nebola stranou v tomto spore, nemohol súd prvej
inštancie a následne ani odvolací súd reálne posudzovať platnosť tohto odstúpenia od zmluvy, iba prijať,
že žalobca toto odstúpenie akceptoval. Nestotožnil sa ani s námietkou, že odstúpenie bolo iba formálne,
nakoľko žalobca, ako sám prehlásil, vyplatil kúpnu cenu spoločnosti Veselovci s.r.o..

17. Odvolací súd záverom iba dodáva, že tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že súdne rozhodnutia musia v
dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby

na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis
c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu
vyplývaajpovinnosťsúduzaoberaťsaúčinnenámietkami,argumentmianávrhminavykonaniedôkazov
strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c/a Švajčiarsko rozhodnutie Ústavného súdu

SR sp.zn. II. ÚS 410/06).
17.1. Rozhodujúcimi a podstatnými okolnosťami pre rozhodnutie v danej veci bolo posúdenie platnosti/
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, posúdenie platnosti/neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy. Tieto sporné otázky súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd posúdil,
vyhodnotil a dal na ne relevantné odpovede. Ak aj súd prvej inštancie, resp. aj odvolací súd nedal

odpovede na ďalšie námietky a otázky žalovaného, ktoré namietal, nie je to možné považovať za
vadu konania, nakoľko podstatné otázky a sporné skutočnosti boli zodpovedané. Navyše odvolací
súd, zhodne so súdom prvej inštancie iba dodáva, že konanie žalobcu, ako aj celá podaná žalobca
nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože je výsledkom odstúpenia od zmluvy, v dôsledku konania,
ktoré je potrebné pripísať na ťarchu žalovanému, nakoľko neoboznámil žalobcu s ťarchami, ktoré na

predmetnom vozidle viazli. Porušovania dobrých mravov sa teda nemôže dovolávať tá strana konania,
ktorá výrazne prispela k zistenému skutkovému a právnemu stavu. Výsledok tohto civilného konania
podľa názoru súdu prvej inštancie prispeje k spravodlivému usporiadaniu vzťahov sporových strán,
pretože v prípade zamietnutia žaloby by rozhodnutie bolo nielen nezákonné, ale aj hrubo nespravodlivé
voči žalobcovi, ktorý sa domáhal ochrany svojich práv zákonným spôsobom.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd námietky žalovaného uvedené v podanom
odvolaní vyhodnotil ako účelové, nedôvodné a neopodstatnené a z tohto dôvodu jeho odvolaniu
nevyhovel.

19. S odkazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj na dôvody tohto
rozhodnutiaodvolaciehosúdu,odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Záverom odvolací súd dodáva, že v priebehu konania, po rozhodnutí súdu prvej inštancie, došlo

na strane žalovaného k zmene obchodného mena, ktorú odvolací súd zistil z výpisu z obchodného
registra. Pôvodné obchodné meno žalovaného: Peter Páll – AUTO – PÁLL s.r.o., so sídlom Bratislavská
cesta 2946/24 Nitra, IČO: 46 939 547 bolo dňa 05. 04. 2024 zmenené na KOLOMIX s.r.o., so sídlom
Bratislavská cesta 2946/24 Nitra, IČO: 46 939 547. Z tohto dôvodu odvolací súd v úvode tohto
rozhodnutia uviedol už nové obchodné meno žalovaného.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 CSP
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému v plnom rozsahu, keďže odvolaniu žalovaného nevyhovel. O výške trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím podľa § 262 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).