Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200118
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200118.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša v právnej
veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX D., občan Slovenskej republiky, právne
zast.: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, so sídlom Daniela Dlabača 978/2, 010 01 Žilina, IČO: 42 218 969,
proti žalovanému: Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor, so sídlom Mierové námestie 81/18, 019 01
Ilava, IČO: 00 151 866, za účasti ďalšej účastníčky konania: E. B., bytom C. XXXX, XXX XX D., občianka
Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. X 3/2023 zo dňa 02. februára
2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalšej účastníčke konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor (ďalej len „žalovaný“) vykonal prešetrenie v súbore popisných

informácií katastra nehnuteľností, v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností a v zbierke
listín, pričom zistil, že je chybne vykonaný zákres priebehu hranice zastavaného územia obce vo
vektorovej katastrálnej mape pri parcele registra C KN č. 1015 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX
v katastrálnom území F.. Technickým podkladom bol prevzatý elaborát vyhotovenia hranice zastavaného
územia pre katastrálne územie F., z ktorého bol vyhotovený záznam napísaný dňa 18.01.1993 členmi
pracovnej skupiny, ktorí vykonali rekognoskáciu v teréne pôvodného priebehu hranice zastavaného
územia obce z roku 1966, a to na základe Metodický pokynov č. 9919/1985 – PF Ministerstva

poľnohospodárstva a výživy SSR, Slovenského úradu geodézie a kartografie, Slovenskej komisie pre
vedecko-technický a investičný rozvoj. Na základe tohto technického elaborátu bol vyhotovený nový
zákres priebehu zastavaného územia do analógovej mapy z roku 1975, pričom pôvodný priebeh hranice
zastavanéhoúzemiabolzrušený.Uvedenýnovýzákresnazákladetechnickejčastioperátuzastavaného
územia pre obec F. však bol podľa zistení žalovaného prevzatý nesprávne, a teda tento je podľa
žalovaného chybne vykonaný v časti, v ktorej sa nachádza parcela registra C KN č. 1015, zapísaná
na LV č. XXX.

2. Žalovaný na základe uvedených skutočností vykonal opravu chyby v katastrálnom operáte podľa §
59 ods. 2 písm. a) v spojení s § 59 ods. 5 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov(ďalej len „katastrálny zákon“ alebo „zákon č. 162/1995 Z. z.“), o čom vyhotovil Protokol o oprave
chyby v katastrálnom operáte č. X 3/2023 zo dňa 02.02.2023 (ďalej len „opatrenie žalovaného“ alebo
„napadnuté opatrenie“ alebo „Protokol“), v ktorom uviedol skutočnosti, pre ktoré vykonal predmetnú

opravu, ako aj pôvodný (chybný) údaj a navrhovaný (správny) údaj, a to tak, že:
oprava v súbore popisných informácií
- Súčasný stav v katastrálnom operáte (chybný údaj)
Pozemok parcela registra C KN 1015, orná pôda o výmere 2 299m2, LV č. XXX, umiestnenie pozemku
1 – pozemok je umiestnený v zastavanom území obce

- Navrhovaný stav (správne znenie údaja)
Pozemok parcela registra C KN 1015, orná pôda o výmere 2 299m2, LV č. XXX, umiestnenie pozemku
2 – pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce
Oprava v súbore geodetických informácií
- Súčasný stav v katastrálnom operáte (chybný údaj)
Nesprávny zákres priebehu hranice zastavaného územia obce F. vo vektorovej katastrálnej mape

číselnej pri parcele registra C KN 1015 zapísanej v liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území F.,
(Príloha č. 1)
- Navrhovaný stav (správne znenie údaja)
Správny zákres priebehu hranice zastavaného územia obce F. vo vektorovej katastrálnej mape číselnej
pri parcele registra C KN 1015 zapísanej v liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území F., (Príloha č. 2).

O oprave chyby v katastrálnom operáte žalovaný upovedomil žalobcu a ďalšiu účastníčku konania
oznámením zo dňa 03.02.2023.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

3. Žalobca v zákonnej lehote podal proti opatreniu žalovaného správnu žalobu, v ktorej žiadal, aby
správny súd preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného, aby ho zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Podľa žalobcu, napadnutým opatrením došlo
k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Tento zásah predstavuje reálne zníženie
hodnoty pozemku z dôvodu jeho preradenia z intravilánu do extravilánu, a tiež súčasne sa obmedzili

možnosti žalobcu a ďalšej účastníčky konania nakladať s týmto pozemkom, ktorí žalobca a ďalšia
účastníčka konania plánovali rozdeliť. V budúcnosti už nebude možné pozemok rozdeliť, nakoľko by
došlo k porušeniu § 23 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) a takýto právny
úkon by bol neplatný. Podľa žalobcu sa tiež uvedeným postupom oslabilo jeho vlastnícke právo napr.

v tom smere, že držiteľ povolenia (v oblasti energetiky a plynárenstva) alebo nim poverená osoba v
nevyhnutnomrozsahuavoverejnomzáujmepodľa§1lods.1písm.f)zákonač.251/2012Z.z.zriaďovať
na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické
zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej
siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo

havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb.

4. Žalobca následne opísal skutkový stav a žalobné dôvody, v ktorých uviedol, že napadnuté opatrenie
trpí vadami podľa § l9l ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“) nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. S poukazom
na§2písm.i)zákonač.220/2004Z.z.žalobcakonštatoval,žekonanieoopravebolovyvolanénájdením
archívnych dokumentov, z ktorých žalovaný následne vychádzal, a to konkrétne listiny (dokumentu),

ktorá nie je podpísaná a datovaná, pri ktorej žalovaný používa pojem elaborát, a z listiny zo dňa
18.01.1993,ktorébolipostupompodľazákonač.307/1992Zb.oochranepoľnohospodárskehopôdneho
fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 307/1992 Zb.“ alebo „zákon o ochrane
poľnohospodárskehopôdnehofondu“),čovyplývazlistinyzodna20.01.1993č.4-85/1993.Zuvedených
dokumentov podľa žalobcu vyplýva, že došlo k činnosti správnych orgánov, kedy korigovali stav hranice

zastavaného územia podľa stavu v čase vykonania ohliadky. Konštatoval, že z obsahu kópií máp, ktoré
boli súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že pozemok parcela KN-C č. 1015 bola zakreslená do
uvedeného času podľa lomových bodov v intraviláne (zastavanom území) obce.5. Žalobca ďalej uviedol, že od účinnosti zákona č. 220/2004 Z. z., ktorým bol zrušený zákon č.
307/1992 Zb., je hranicou zastavaného územia obce hranica vytýčená lomovými bodmi, premietnutými
do odtlačkov katastrálnych máp k 01.01.1990. Podľa žalobcu bol žalovaný povinný v čase vykonávania

opravypostupovaťpodľaplatnýchaúčinnýchpredpisov,pričomplatnýzákonč.220/2004Z.z.stanovuje,
že hranice zastavaného územia majú byť podľa stavu k 01.01.1990. Žalovaný takto podľa žalobcu
nepostupoval a zohľadnil listiny a dokumenty, ktoré boli následného dáta a nezodpovedali zakresleniu
hranice podľa stavu k 01.01.1990 v evidovaných mapách, pričom neaplikoval platný a účinný zákon č.
220/2004 Z.z. na posudzovanú vec, a preto vec nesprávne právne posúdil.

6. Žalobca mal súčasne za to, že z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú závery žalovaného o
priebehu hranice zastavaného územia obce, keď v kópiách nachádzajúcich sa v administratívnom spise
je pozemok KN-C č. 1015 zakreslený v intraviláne, a to podľa stavu k 01.01.1990. Žalobca rozporoval
záver na podklade pripojenej kópie elaborátu (popisu), nakoľko tento dokument nie je podpísaný ani
datovaný, a preto tento nie je spôsobilý vyvolať právne účinky, ktoré mu priznal žalovaný. Opatrenie

žalovaného je z uvedených dôvodov zaťažené vadou, kedy zistený skutkový stav nemá oporu v
administratívnom spise. Súčasne tiež podľa žalobcu možno dospieť k záveru, že skutkový stav nebol
žalovaným dostatočne zistený na riadne posúdenie veci, keď vychádzal z čiastkových informácií a
dokumentov vzniknutých po 01.01.1993, ktoré nie sú použiteľné s ohľadom na súčasné znenie zákona
č. 220/2004 Z. z..

7. Na záver žalobca uviedol, že napadnuté opatrenie považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov v časti, v ktorej žalovaný odkazuje na nový priebeh hraníc zastavaného územia obce, keď z
obsahu kópií máp nachádzajúcich sa v administratívnom spise a viažucich sa k rozhodnému obdobiu
takýto záver nevyplýva. Ako dôkazy predložil kópie dokumentov z administratívneho spisu a navrhol

tento pripojiť a vykonať ako dôkaz.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zopakoval priebeh a skutkové okolnosti veci, opísal napadnuté

opatrenie žalovaného a jeho odôvodnenie, ako aj dôvody žaloby, ku ktorej sa následne vyjadril.
Uviedol, že v Protokole bolo uvedené, že ako technický podklad slúžil prevzatý elaborát vyhotovenia
hranice zastavaného územia pre katastrálne územie F., z ktorého bol vyhotovený záznam napísaný
dňa 18.01.1993... Táto formulácia podľa žalovaného mohla vzbudiť dojem, že podklady, z ktorých
sa vychádzalo v predmetnom konaní, boli vyhotovené dňa 18.01.1993, teda až po 01.01.1990. Tieto

podklady však boli schválené dňa 15.11.1988. Dátum 18.1.1993 bol len dňom, kedy boli zápisnice
určujúce zastavané územie obcí skompletizované a 4 chýbajúce zápisnice boli Katastrálnemu úradu v
Považskej Bystrici odovzdané zástupcami Obvodného úradu v Považskej Bystrici.

9. Podľa žalovaného, hranice zastavaného územia obce boli pôvodne prešetrené v roku 1966 a takto boli

zakreslené do katastrálnych máp. Podľa tohto stavu bola časť parcely C KN 1015 v intraviláne a časť v
extraviláne. Po prijatí Metodického pokynu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR, Slovenského
úradu geodézie a kartografie a Slovenskej komisie pre vedecko-technický a investičný rozvoj č.
9919/1985-PF z 11.12.1985 mali obecné a okresné zložky miestnej štátnej správy za spoluúčasti ďalších
rezortov určiť, zidentifikovať a rozšíriť hranicu zastavaného územia, pričom do zastavaného územia boli

začleňované plochy na základe zistenia skutočného stavu v teréne a o tomto zakreslení priebehu hraníc
boli pracovnou komisiou vyhotovené záznamy, ktoré prevzali príslušné strediská geodézie a príslušné
orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

10. Následne sa dňa 06.01.1993 uskutočnilo rokovanie pracovníkov Úradu geodézie, kartografie a

katastra Slovenskej republiky a Ministerstva pôdohospodárstva SR za účelom doriešenia problematiky
hraníc zastavaných území obcí a na základe nariadenia vlády, schváleného 15.12.1992, o základných
sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy a ustanovení vyhlášky SÚGKK č. 594/1992
Zb. bolo dohodnuté, že riaditelia správ katastra preveria existenciu výsledných elaborátov na správe
katastra. Pokiaľ tieto podklady na správe katastra neboli, mali zabezpečiť prednostovia okresných a

obvodných úradov ich dodanie na pracoviská správ katastra a spísať o tom záznam alebo dodací
list. Následne sa dňa 18.01.1993 uskutočnilo stretnutie Katastrálneho úradu Považská Bystrica a
Obvodného úradu Považská Bystrica, podľa ktorého boli odovzdané katastrálnemu úradu 4 chýbajúce
zápisnice určujúce zastavané územie obcí, o čom bol spísaný záznam. Na Katastrálnom úradePovažská Bystrica sa tak po doplnení ku dňu 18.01.1993 nachádzali všetky mapové podklady - odtlačky
katastrálnych máp so zákresom zastavaných území obcí, ako i zápisnice s určením zastavaného územia
obce. V archíve Okresného úradu Ilava, katastrálneho odboru sa nachádza vo všetkých katastrálnych

územiach spolu 28 listín označených ako Popis hraníc zastavaného územia, ktoré boli vyhotovené pre
všetky katastrálne územia v okrese Ilava. Všetky sú pritom bez podpisov a dátumu, okrem jednej, na
ktorejjeuvedenýdátumschváleniahraníc15.11.1988.TaktoboliprevzatézObvodnéhoúraduPovažská
Bystrica.

11. Žalovaný uviedol, že mal snahu zistiť dátum vyhotovenia výsledných elaborátov, a preto žiadal
Okresný úrad Považská Bystrica o vyhľadanie originálov a súvisiacej dokumentácie v ich archíve, avšak
podľa odpovede žiadna taká dokumentácia v archíve nie je. Žalovaný preto požiadal o súčinnosť aj
Okresný úrad Púchov, keďže jeho územie takisto patrilo v uvedenom čase pod Katastrálny úrad v
PovažskejBystrici,atentopotvrdil,žePopisyhraníczastavanéhoúzemia,ktorémápresvojekatastrálne
územia, sú vyhotovené rovnakým spôsobom vyhotovenia bez dátumu alebo tiež s dátumom schválenia

15.11.1988. Podľa žalovaného tak Popisy hraníc zastavaného územia vo všetkých katastrálnych
územiach boli schválené dňa 15.11.1988. Podľa žalovaného, členom pracovnej skupiny v každom
katastrálnom území aj zamestnanec miestneho národného výboru (ďalej len „MNV“), a keďže zákonom
č. 369/1990 Zb. prešla pôsobnosť MNV na obce, nemohol byť predmetný Popis vyhotovený v roku 1993.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa Popisu hraníc zastavaného územia obce F. okres Považská
Bystrica bolo pochôdzkou zistené, že hranica zastavaných území obcí k 01.09.1966 sa len v časti
zhoduje so skutočne zastavanými pozemkami, a preto bol podľa skutočného stavu v prírode definovaný
priebeh hraníc zastavaného územia popisom ako aj v odtlačkoch katastrálnych máp tvoriacich elaborát
zastavaného územia obce v tzv. príložnej mape. Následne žalovaný citoval popis týkajúci sa predmetnej

parcely, pričom uzavrel, že podľa popisu ako aj podľa odtlačkov katastrálnych máp, ktoré tvorili
súčasť výsledného elaborátu zastavaného územia obce tzv. príložnej mapy sa parc. č. 1015 nachádza
v extraviláne.

13. Katastrálny úrad v Považskej Bystrici teda odo dňa 18.01.1993 disponoval výsledným elaborátom

zastavaného územia obce - Popisom hraníc zastavaného územia obce ako aj odtlačkami katastrálnych
máp, do ktorých boli premietnuté hranice zastavaného územia obce schválené 18.11.1988. Orgány
na úseku katastra však v tej dobe nemali povinnosť hranicu zastavaného územia obce premietnuť
do aktuálnych katastrálnych máp, ale už boli premietnuté do odtlačkov katastrálnych máp výsledného
elaborátu, ktoré tvorili súčasť katastrálneho operátu. Po prijatí zákona č. 162/1995 Z. z. s účinnosťou

od 1.1.1996 sa z dôvodu novej právnej úpravy dňa 24.04.1996 uskutočnilo rokovanie Pracovnej
skupiny na riešenie otázok katastra nehnuteľností, v ktorom bolo stanovené poradie naliehavosti úloh
katastra nehnuteľností, pričom ako najnaliehavejšia úloha bola prijatá úloha zákresu hraníc zastavaných
častí obce do platných katastrálnych máp s časovým plnením do konca r. 1996, nakoľko dovtedy
boli premietnuté hranice zastavaného územia obcí len do odtlačkov katastrálnych máp výsledného

elaborátu, ktoré tvorili súčasť katastrálneho operátu. V roku 1996 boli preto na základe príslušných
popisov hraníc zastavaného územia a odtlačkov katastrálnych máp so zákresom zastavaných hraníc
obcí vyhotovených podľa Metodických pokynov č. 9919/1985-PF zakreslené hranice zastavaného
územia obcí do platných katastrálnych máp. K zákresu došlo v roku 1996 vzhľadom na nový katastrálny
zákon, avšak bol zakreslený stav, ktorý bol schválený k 15.11.1988. Vzhľadom na to, že k žiadnym

ďalším zmenám nedošlo, jedná sa o stav k 1.1.1990, ktorý tiež predpokladá ustanovenie § 2 písm. i)
zákona č. 220/2004 Z. z..

14. V prípade pozemku C-KN parc. č. 1015 bol zákres podľa žalovaného vykonaný nesprávne, a
síce C-KN parc. č. 1015 bola zakreslená v intraviláne, čo bolo v rozpore s popisom aj s odtlačkami

katastrálnych máp so zákresom zastavaných hraníc obcí. Bola preto vykonaná oprava kódu umiestnenia
pozemku v súbore popisných informácií a zákresu priebehu hranice zastavaného územia obce F.
vo vektorovej katastrálnej mape tak, aby bola v súlade s podkladmi, na základe ktorých bola v r.
1996 zakreslená hranica zastavaného územia obce do platných katastrálnych máp a zapísané kódy
umiestnenia pozemkov.

15. K tvrdeniu žalobcu, že C-KN parc. č. 1015 bola do vykonania zákresu podľa Metodických pokynov
č. 9919/1985-PF v intraviláne, žalovaný uviedol, že podľa pôvodného zákresu k 01.09.1966 bola
predmetná parcela delená hranicou zastavaného územia obce, čo znamená, že časť C-KN parcely č.1015 bola v intraviláne a časť parcely č. 1015 bola v extraviláne. Podľa novej hranice zastavaného
územia obce určenej podľa skutočného stavu v prírode podľa Metodických pokynov č. 9919/1985-PF,
premietnutej do odtlačkov katastrálnych máp tvoriacich elaborát zastavaného územia obce, súčasne s

vyhotovením Popisu sa parc. č. 1015 nachádza v extraviláne. Žalovaný konštatoval, že konal v súlade s
právnymi predpismi, v súlade s pokynmi nadriadených orgánov a v súlade s listinami, ktorými disponuje.
Žiadal predmetnú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika)

16. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.10.2023 (replika) uviedol, že zotrváva na všetkých skutočnostiach
a dôvodoch, uvedených v žalobe. Ďalej na doplnenie uviedol, že pred podaním správnej žaloby si
dvakrát fotil administratívny spis s výnimkou doručeniek, pričom listina označená| ako príloha č. 6 (listina
datovaná 15.11.1988, pripadne jej fotokópia) sa v administratívnom spise nenachádzala, pričom ani táto
listina nie je podpísaná, a preto podľa žalobcu trpí vadou, ktorá bráni tomu, aby mohla byť podkladom

pre vykonanie opráv v katastrálnom operáte tak, ako boli vykonané. Tiež poukázal na to, že v Protokole
sa o uvedenej listine nič nepíše.

17. Podľa žalobcu, príloha č. 6 (listina datovaná dňom 15.11.1988) nepreukazuje skutočnosti tak, ako ich
žalovaný vykonal v Protokole o oprave chyby v katastrálnom operáte, pričom skutočnosti v tejto listine

sa týkajú úplne iného katastrálneho konania, a to G. H. I.. Podľa žalobcu, takáto nepodpísaná listina zo
dňa 15.11.1988, nemôže preukazovať stav katastrálneho územia F. k 01.01.1990.

18. Podľa žalobcu tiež žalovaný rozhodol v rozpore so znením § 2 písm. i) zákona č. 220/2004 Z. z.,
nakoľko vychádzal zo záznamov napísaných dňa l8.0l.1993, ktoré neobsahujú základné náležitosti v

podobe dátumu a podpisu zodpovedných osôb, ani dátum vykonaných meraní a na základe takýchto
podkladov je protokol nezákonný. Konštatoval, že príloha č. I ako aj príloha č. 7 nepreukazujú stav
katastra nehnuteľností k 01.01.1990. Ak žalovaný poukázal na konštatovanie odtlačkov katastrálnych
máp, ktoré mali byť prílohou výsledného elaborátu, tak žalobca namietal, že by tieto boli súčasťou
priloženého elaborátu, a teda podkladom napadnutého Protokolu. Podľa žalobcu, ani jedna listina,

predložená žalovaným, nepreukazuje, že stav katastra nehnuteľností k 01.01.1990 do priebehu hraníc
zastavaného územia bol taký, ako ho prijal žalovaný. Žalovaným uvádzané skutočnosti o roku 1996
nemohli mať vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu na vec vplyv, nakoľko nie je podstatné, že bolo
postupované podľa metodického pokynu z roku 1985, ale podstatným je, ako boli hranice zastaveného
územia zakreslené k 01.01.1990.

19. K argumentácii žalovaného, že na podklade dopytov a zisťovaných informácií: „Sa dá predpokladať,
že popisy hraníc zastavaného územia obce F. boli schválené dňa 15.11.1988“ uviedol, že nie je možné
postupovať zo strany štátnych orgánov na základe predpokladov a dohadov, ak sa zasahuje do práv
tretích osôb. Protokol žalovaného predstavuje zásah do vlastníckych práv žalobcu v podobe oslabenia

jeho vlastníckeho práva a umožnenia zásahov tretích osôb do jeho vlastníctva bez jeho súhlasu. Ak
žalovaný ako správny orgán chce zasiahnuť do práv žalobcu, tak to môže urobiť len v riadne zistenom
a preukázanom stave. Ak takýto stav preukázaný na podklade listín nemá, tak takto konať nemôže. Vo
zvyšku žalobca poukázal na odôvodnenie podanej žaloby.

Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu (Duplika)

20. Žalovaný v podanej duplike uviedol, že vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.10.2023 opísal
postup, akým došlo k zákresu hraníc zastavaného územia do katastrálnych máp. Uvedený postup bol
jednotný pre celé územie Slovenskej republiky.

21. K tvrdeniam žalobcu uviedol, že v súlade s Metodickým pokynom Ministerstva poľnohospodárstva a
výživy SSR, Slovenského úradu geodézie a kartografie a Slovenskej komisie pre vedecko-technický a
investičný rozvoj č. 9919/1985-PF z 11.12.1985 boli vykonané pochôdzky, kde sa zisťoval skutočný stav
v teréne. Obecné a okresné zložky miestnej štátnej správy mali za spoluúčasti ďalších rezortov určiť,

zidentifikovať a rozšíriť hranicu zastavaného územia, hoci hranica zastavaného územia sa nemusela len
rozšíriť. Prioritou bolo zistenie skutočného stavu v teréne, na základe čoho boli vyhotovované zákresy
zastavaného územia do odtlačkov katastrálnych máp, a to v aktuálnom čase. O zisťovaniach vo všetkýchkatastrálnych územiach sa v tom istom čase vyhotovili zápisnice, resp. Popisy, ktoré prevzali príslušné
strediská geodézie a príslušné orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

22. Dňa 18.1.1993 bol vyhotovený záznam o tom, že Katastrálny úrad Považská Bystrica má
skompletizované podklady, ktoré sú výsledkom zisťovania v teréne v súlade s metodickým pokynom z
roku 1985. Tento záznam bol podpísaný s dátumom 18.1.1993. Z ustanovenia § 2 písm. i) zákona č.
220/2004 Z. z. nevyplýva skutočnosť, ktorú tvrdí žalobca. V ustanovení sa neuvádza, že tieto hranice boli
zakreslené v katastrálnej mape k 1.1.1990. Avšak toto ustanovenie definuje, že hranicou zastavaného

územia sa rozumie práve stav, ktorý bol zistený vyššie popísaným postupom a síce, zistený pochôdzkou
v teréne a premietnutý do odtlačkov katastrálnych máp. Zápisnice o pochôdzkach a premietnutí hranice
zastavaného územia do odtlačkov katastrálnych máp boli schválené dňa 15.11.1988 podľa dátumov
na niektorých z listín (správny orgán opakovane uvádza. že boli vyhotovené súčasne v rámci jednej
štátnej úlohy) a tvoria jeden celok za všetky katastrálne územia. Teda pred 1.1.1990. V roku 1996
bola vyhlásená štátna úloha vykonať zákresy do aktuálnych katastrálnych máp na základe uvedených

podkladov. Vzhľadom na to, že tieto listiny boli vyhotovené naraz v rámci jednej úlohy, správny orgán
ako prílohu 6 vyjadrenia predložil zápisnicu z katastrálneho územia G. H. I. na podporu svojich tvrdení,
pričom táto listina nie je súčasťou administratívneho spisu X3/2023.

23. Žalovaný ďalej konštatoval, že po 01.01.1990 bol takto zistený stav iba zakreslený do aktuálnych

katastrálnych máp, a to podľa zákresu, ktorý bol vykonaný do odtlačkov katastrálnych máp pred
1.1.1990. O tom, že uvedený popis a zákres v odtlačkoch katastrálnych máp nemohol byt' vyhotovený v
roku 1993 svedčí fakt, že členom pracovnej skupiny bol v každom katastrálnom území aj zamestnanec
MNV, ktorých pôsobnosť prešla zákonom č. 369/1990 Zb. na obce.

24. Uzavrel, že postup, akým v tejto veci konal žalovaný, bol jednotný pre územie celej Slovenskej
republiky. Spochybnením postupu Katastrálneho úradu Považská Bystrica, neskôr Okresného úradu
Ilava, katastrálny odbor, by došlo k spochybneniu zákresu hraníc zastavaného územia vo všetkých
katastrálnych územiach nielen v okrese Ilava, nakoľko vykonanie zákresov podľa týchto podkladov
bola úloha pre celé Slovensko. Zdôrazňujeme, že je to jediný operát k zastavanému územiu

obcí, ktorým katastrálny odbor disponuje, iným operátom, ktorý by tento spochybňoval, katastrálny
odbor nedisponuje. Tento operát bol podkladom pri rôznych úlohách - pri vyhotovovaní registrov
obnovenej evidencie pozemkov, k dopracovaniu a vyhláseniu vektorových katastrálnych máp, príp. pri
pozemkových úpravách.

Konanie pred správnym súdom

25. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej
Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023

z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde
v Trenčíne pod spisovou značkou 11S/41/2023, prešla od 1. júna 2023 do pôsobnosti Správneho súdu
v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou spisovou značkou: TN-11S/41/2023.

26. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa §
13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej
správy vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, vec prejednal na pojednávaní nariadenom
podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na 20.11.2024, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca. Správny

súd následne pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 116 SSP na
deň 18.12.2024. Keďže na vyhlásenie rozsudku dňa 18.12.2024 sa nikto nedostavil, rozsudok bol dňa
18.12.2024 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia
bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu.

Relevantná právna úprava27. Podľa § 2 ods. 1 SSP; V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 2ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,

b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

31. Podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona; Okresný úrad opraví údaje katastra uvedené v §
7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe
ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa § 42 ods. 6.

32. Podľa § 59 ods. 5 písm. b) katastrálneho zákona; Na konanie o oprave chyby sa nevzťahuje správny
poriadok, ak ide o opravu údajov katastra, ktoré sú zapísané v liste vlastníctva, a to titulu, mena,
priezviska, rodného priezviska, dátumu narodenia, rodného čísla a ak ide o cudzinca iného identifikátora,
miesta trvalého pobytu, názvu alebo obchodného mena právnickej osoby, sídla právnickej osoby,
identifikačného čísla organizácie, titulu nadobudnutia práva k nehnuteľnosti, bližších identifikačných

údajov o nehnuteľnostiach ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom.

33. Podľa § 59 ods. 8 katastrálneho zákona; O oprave chyby podľa odseku 5 okresný úrad vyhotoví
protokol o oprave chyby. Ak ide o opravu chyby podľa odseku 5 písm. d) na základe zápisu
geometrického plánu, protokol o oprave chyby sa nevyhotovuje.

34. Podľa § 59a ods. 1 katastrálneho zákona; Ak sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods. 2
splnené, okresný úrad rozhodne o oprave chyby alebo vyhotoví protokol o oprave chyby.

35. Podľa § 59b ods. 3 katastrálneho zákona; Vykonanie opravy chyby na základe protokolu o oprave

chyby okresný úrad oznámi osobe dotknutej opravou chyby do 15 dní odo dňa vykonania opravy chyby
v katastri.

36. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 220/2004 Z. z.; Na účely tohto zákona sa rozumie hranicou
zastavaného územia obce hranica územia vytýčeného lomovými bodmi zastavaného územia obce, ktoré

boli premietnuté do odtlačkov katastrálnych máp k 1. januáru 1990.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

37. Správny súd na základe podanej správnej žaloby a žalobných bodov v nej uvedených preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pričom dospel
k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.38. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom v tejto veci je opatrenie žalovaného – Protokol,
ktorým bola opravená chyba v katastrálnom operáte tak, že pozemok registra C KN parc. č. 1015, orná
pôda o výmere 2 299m2, zapísaný na LV č. XXX, v katastrálnom území F., bol vyňatý z intravilánu obce a

zapísanýmimozastavanéhoúzemia(doextravilánu)obce.Žalobcapovažovaltakýtopostupžalovaného
za nezákonný a zasahujúci do jeho vlastníckych práv, a preto podal predmetnú správnu žalobu.

39. Žalobca namietal, že žalovaný porušil § 2 písm. i) zákona č. 220/2004 Z. z., že vychádzal z
dokumentu (elaborátu), ktorý nie je podpísaný a datovaný, a z listiny zo dňa 18.01.1993, ktorá podľa

žalobcu nie je relevantná a nepreukazuje žalovaným tvrdené skutočnosti. Podľa žalobcu, žalovaný
korigoval stav hranice zastavaného územia podľa stavu v čase vykonania ohliadky a nie podľa stavu
k 01.01.1990, ako vyplýva zo zákona č. 220/2004 Z. z., čím vec nesprávne právne posúdil. Žalobca mal
súčasne za to, že z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú závery žalovaného o priebehu hranice
zastavaného územia obce, keď v kópiách nachádzajúcich sa v administratívnom spise je pozemok C
KN č. 1015 zakreslený v intraviláne, a to podľa stavu k 01.01.1990. Namietal, že opatrenie žalovaného

je zaťažené vadou, kedy zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise. Súčasne tiež
podľa žalobcu možno dospieť k záveru, že skutkový stav nebol žalovaným dostatočne zistený na riadne
posúdenie veci, keď vychádzal z čiastkových informácií a dokumentov vzniknutých po 01.01.1993,
ktoré nie sú použiteľné s ohľadom na súčasné znenie zákona č. 220/2004 Z. z.. Žalobca považoval
napadnuté opatrenie za nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov v časti, v ktorej žalovaný odkazuje

na nový priebeh hraníc zastavaného územia obce, keď z obsahu kópií máp nachádzajúcich sa v
administratívnom spise a viažucich sa k rozhodnému obdobiu takýto záver podľa žalobcu nevyplýva.

40. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní
zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach

rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho
aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s

procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom do 30.06.2023). Preto v
správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je

nevyhnutnénapreskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia,t.j.jehorozsahjeobmedzenýúčelom
správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť
správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či
správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej
veci nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi

dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie
správnej žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body napr. v replike, resp. ďalších podaniach žalobcu,
alebo prednesené na pojednávaní, správny súd neprihliada.

41. Správny súd preskúmaním veci zistil, že v roku 1966 boli prešetrené hranice zastavaného územia

obce a podľa toho boli tieto hranice následne zakreslené do katastrálnych máp. Podľa vtedy zisteného
stavuhraníctakbolačasťparcelyCKNč.1015vintraviláneačasťvextraviláne,čovyplývaajzPodkladu
č. 2 v administratívnom spise.

42. Dňa 11.12.1985 bol prijatý Metodický pokyn Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR,

Slovenského úradu geodézie a kartografie a Slovenskej komisie pre vedecko-technický a investičný
rozvojč.9919/1985-PF(ďalejlen„Metodickýpokynz11.12.1985“),podľaktoréhomaliobecnéaokresné
zložky miestnej štátnej správy za spoluúčasti ďalších rezortov skompletizovať (určiť, zidentifikovať)
hranicu zastavaného územia obcí na základe zistenia skutočného stavu týchto hraníc v teréne. Na
základe tohto Metodického pokynu preto pracovné skupiny, ktorých členmi boli aj členovia MNV

a zástupcovia geodézie, robili pochôdzky v teréne, pričom zisťovali reálny stav hraníc zastavaného
územia obcí a o zistených skutočnostiach vyhotovovali elaboráty a záznamy, ktoré následne prevzali
príslušné strediská geodézie a príslušné orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu (Popis
elaborátu, zahŕňajúci pozemok parc. č. 1015 v k. ú. F., je Podkladom č. 1 v administratívnom spise).Uvedené elaboráty sa na základe Metodického pokynu z 11.12.1985 vypracovávali a schvaľovali naraz
na celom území Slovenskej republiky, keďže išlo o celoštátnu úlohu zahŕňajúcu celé územie štátu
a jednotný postup pri zisťovaní hraníc zastavaného územia obcí, pričom žiadny z nich nie je podpísaný

a len niektoré majú uvedený dátum schválenia, a to deň 15.11.1988. Je však potrebné zdôrazniť, že išlo
o úlohu zistiť skutočný stav hraníc zastavaných území (ich reálnym prejdením v teréne) naraz v celom
štáte a vypracovať o tom záznamy (elaboráty), ktoré sa následne schvaľovali okresnými koordinačnými
komisiami, a preto je z uvedeného možné vyvodiť záver, že tieto boli vypracované a schvaľované
v rovnakom čase.

43. Dňa 06.01.1993 sa konalo rokovanie pracovníkov Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky a Ministerstva pôdohospodárstva SR za účelom doriešenia problematiky hraníc zastavaných
území obcí. Toto rokovanie bolo vyvolané v dôsledku vzniku legislatívneho vákua v tejto oblasti po
prijatí zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Na základe nariadenia
vlády, schváleného 15.12.1992, o základných sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy,

a ustanovení vyhlášky SÚGKK č. 594/1992 Zb., sa na uvedenom rokovaní dňa 06.01.1993 dohodlo,
že 1) „prednostovia okresných a obvodných úradov nadviažu kontakt s riaditeľmi správ katastra za
účelom preverenia existencie výsledných elaborátov (odtlačkov katastr. máp so zákresom zastavaných
hraníc obcí vyhotovených podľa Metodických pokynov č. 9919/1985-PF) na správe katastra“. Tiež sa
dohodlo, že v prípade, že tieto podklady na správe katastra nie sú, majú zabezpečiť prednostovia

okresných a obvodných úradov ich dodanie na pracoviská správ katastra a spísať o tom záznam alebo
vyhotoviť dodací list. O uvedenom rokovaní, konanom dňa 06.01.1993, je spísaný záznam zo dňa
20.01.1993, založený v administratívnom spise. Z úloh dohodnutých na tomto rokovaní je zrejmé, že
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ako aj Ministerstvo pôdohospodárstva SR,
zakladalivyriešenieotázkyhraníczastavanýchúzemíobcínazákladeelaborátov,ktorébolivypracované

a schválené v roku 1988 na základe Metodického pokynu z 11.12.1985 (aj keď neboli podpísané
a datované), a teda popisovali reálny stav hraníc zastavaného územia obcí od roku 1988, pričom tieto
elaboráty boli súčasťou Zbierky listín katastra nehnuteľností.

44. Keďže na Katastrálnom úrade Považská Bystrica sa nenachádzali všetky zápisnice (popisy)

určujúce zastavané územie obcí, tieto bolo v zmysle dohodnutých úloh na rokovaní konanom dňa
06.01.1993 potrebné doplniť, a preto sa dňa 18.01.1993 uskutočnilo stretnutie Katastrálneho úradu
Považská Bystrica a Obvodného úradu Považská Bystrica, ktoré sa týkalo odovzdania podkladov na
určenie hraníc zastavaných území obcí. V tento deň boli odovzdané katastrálnemu úradu 4 chýbajúce
zápisnice určujúce zastavané územie obcí, o čom bol spísaný záznam zo dňa 18.01.1993 (založený

v administratívnom spise). K tomuto dátumu sa tak na Katastrálnom úrade Považská Bystrica nachádzali
všetky mapové podklady všetkých katastrálnych území okresu Považská Bystrica so zakreslením
zastavaného územia obcí, ako aj zápisnice s určením zastavaného územia obcí. Týmto boli teda
skompletizované výsledné elaboráty zastavaného územia obcí, nachádzajúcich sa v katastrálnych
územiach okresu Považská Bystrica, ktoré boli prevzaté z Obvodného úradu Považská Bystrica, a medzi

ktoré patrí aj elaborát – Popis hraníc zastavaného územia obce F., okres Považská Bystrica.

45. Z Popisu hraníc zastavaného územia obce F., okres Považská Bystrica, vyplýva, že pochôdzkou
v prírode bolo zistené, že hranica zastavaného územia obce F. k 01.09.1966 sa len v časti zhoduje
so skutočne zastavanými pozemkami, a preto bol v súlade s Metodickým pokynom z 11.12.1985,

podľa skutočného stavu v prírode, definovaný priebeh hraníc zastavaného územia obce F., týkajúci sa
predmetného pozemku žalobcu a ďalšej účastníčky konania, popisom: „Tam sa lomí SZ smerom po
hranici par. č. 1020 do bodu č. 50. Odtiaľ pokračuje JZ smerom po hranici par. č. 1020 do bodu č.
51. Južným smerom pokračuje po hranici par. č. 1020 do bodu č. 52, ktorý je na okraji MK č. 986.
Odtiaľ pokračuje SZ smerom po hranici MK 986 po hranici potoka č. 98 do bodu č. 53." (viď. str. 2

predmetného Popisu). Takto bol aj zakreslený do príložnej mapy, t. j. hranica zastavaného územia sa
zakreslila mapovou značkou určenou pre zákres hranice zastavaného územia obce, a to „krížikmi" (viď.
Podklad č. 5 v administratívnom spise). Správny súd má za to, že podľa predmetného elaborátu, kde
sú hranice zastavaného územia obce F. popísané, ako aj podľa odtlačkov katastrálnych máp, ktoré
tvorili súčasť tohto výsledného elaborátu zastavaného územia obce, tzv. príložnej mapy, sa parc. č. 1015

nachádzala v extraviláne obce.

46. Keďže dňa 27.06.1995 bol prijatý zákon č. 162/1995 Z. z. s účinnosťou od 01.01.1996, ktorý
obsahoval novú právnu úpravu, konalo sa dňa 24.04.1996 rokovanie Pracovnej skupiny na riešenieotázok katastra nehnuteľností, na ktorom bolo v rámci bodu 3 stanovené poradie naliehavosti úloh
katastra nehnuteľností, pričom ako najnaliehavejšia úloha bola prijatá úloha zákresu hraníc zastavaných
častí obce do platných katastrálnych máp s časovým plnením od 1995 do 1996. Na základe uvedeného

boli preto v roku 1996 na základe príslušných elaborátov - popisov hraníc zastavaného územia a
odtlačkov katastrálnych máp so zákresom zastavaných hraníc obcí vyhotovených podľa Metodického
pokynu z 11.12.1985 zakreslené hranice zastavaného územia obcí aj do platných katastrálnych máp.
Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že k tomuto zákresu hraníc síce došlo v roku 1996 (s
ohľadom na prijatie nového katastrálneho zákona), avšak zapisoval sa stav zistený v roku 1988 na

základe Metodického pokynu z 11.12.1985, t. j. stav podľa elaborátu – Popisu hraníc zastavaného
územia obce F., schváleného aj s ostatnými elaborátmi dňa 15.11.1988. Keďže k iným zmenám zápisu
hraníc zastavaného územia obcí od roku 1988 do roku 1996 nedošlo, zapisoval sa stav, ktorý bol zistený
v roku 1988 a pretrvával aj k dátumu 01.01.1990, ktorý je uvedený v ustanovení § 2 písm. i) zákona č.
220/2004 Z. z.. Nie je tak dôvodná námietka žalobcu, že žalovaný vychádzal z čiastkových informácií a
dokumentov vzniknutých po 01.01.1993, ktoré nie sú použiteľné s ohľadom na súčasné znenie zákona

č. 220/2004 Z. z.. Správny súd má za to, že žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené postupoval v
súlade so zákonom a v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 220/2004 Z. z. do katastrálnej mapy zakreslil
stav hraníc zastavaných častí obce, ktoré platili k dátumu 01.01.1990. Z uvedeného ustanovenia totiž
nevyplýva, že by sa mali byť hranice zapísané, resp. premietnuté do odtlačkov katastrálnych máp práve
dňa 01.01.1990, ale je zrejmé, že ide o hranice, ktoré boli premietnuté do odtlačkov katastrálnych máp

a platili k dátumu 01.01.1990.

47. V prípade pozemku žalobcu a ďalšej účastníčky konania, parcely C-KN č. 1015, bol v roku 1996
tiež vykonaný zákres hraníc zastavaných častí obce F. na základe príslušného elaborátu a odtlačkov
katastrálnych máp zastavaných hraníc obcí, avšak bol vykonaný nesprávne. V zmysle príslušného

elaborátumalahranicaodjužnéholomovéhoboduč.52pokračovaťseverozápadnýmsmerompohranici
MK 986 pozdĺž potoka č. 98 do bodu č. 53. Táto hranica však bola nesprávne zakreslená, a to po
spoločnej hranici s parcelou č. 1016 a až následne smerovala k lomovému bodu č. 53. Uvedené vyplýva
z Podkladu č. 6 v administratívnom spise. Takýmto spôsobom bola parcela C-KN č. 1015 začlenená
nesprávne do intravilánu obce. Z uvedeného vyplýva, že správa katastra urobila pri zápise hraníc

zastavaného územia obce F. do katastrálnej mapy v roku 1996 chybu, keď viedla nesprávne hranicu
zastavaného územia obce F., čoho dôsledkom bolo, že pozemok C KN č. 1015 zapísaný na LV XXX v k.
ú. F. bol namiesto extravilánu zakreslený do intravilánu obce F.. Zo súvisiaceho elaborátu a jeho Popisu
totiž jednoznačne vyplýva, že predmetný pozemok je súčasťou extravilánu obce.

48. Správny súd poukazuje na ust. § 59 katastrálneho zákona, podľa ktorého okresný úrad opraví údaje
katastra ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do
katastra, pričom o oprave chyby vyhotoví protokol o oprave chyby. Z napadnutého opatrenia žalovaného
vyplýva, že žalovaný vykonal prešetrenie v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností, v súbore
geodetických informácií katastra nehnuteľností a v zbierke listín, pričom zistil vyššie uvedenú chybu,

t. j. vykonaný nesprávny zákres priebehu hranice zastavaného územia obce vo vektorovej katastrálnej
mape pri parcele registra C KN č. 1015, zapísanej na LV č. XXX, v k. ú. F., a preto v zmysle § 59 ods.
2 písm. a) v spojení s § 59 ods. 5 písm. b) katastrálneho zákona vykonal opravu chyby v katastrálnom
operáte, o čom vyhotovil Protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 3/2023 zo dňa 02.02.2023,
t. j. napadnuté opatrenie. V uvedenom Protokole uviedol skutočnosti, pre ktoré vykonal predmetnú

opravu, ako aj pôvodný (chybný) údaj a navrhovaný (správny) údaj. Správny súd poukazuje na ust. §
59 ods. 5 písm. b) katastrálneho zákona, podľa ktorého sa na toto konanie o oprave chyby nevzťahuje
správny poriadok. Pokiaľ teda došlo k vydaniu opatrenia o oprave chyby v katastrálnom operáte,
zákon odôvodnenie tohto opatrenia nepredpisuje. Pokiaľ by správny orgán v opatrení odôvodnenie
uviedol, takýto postup by nebol v rozpore so zákonom, pretože by účastníkom priznal viac práv, ako

im priznáva právna úprava v súlade so všeobecnou požiadavkou dobrej verejnej správy. Pokiaľ teda
zákon nepredpisuje odôvodnenie opatrenia o oprave chyby v katastrálnom operáte a žalovaný vydal
napadnuté opatrenie so stručným odôvodnením tam uvedeným, neporušil tým žiadnu právnu normu
aniejemožnétakétoopatreniezrušiťzdôvodujehonepreskúmateľnostiprenedostatočnéodôvodnenie.
Námietka žalobcu je tak nedôvodná. O oprave chyby v katastrálnom operáte žalovaný upovedomil

žalobcuaďalšiuúčastníčkukonaniaoznámenímzodňa03.02.2023.Žalovanýtakpodľasprávnehosúdu
postupoval v súlade s katastrálnym zákonom a napadnutým opatrením len napravil chybu vzniknutú
vlastným nesprávnym zápisom hranice zastavaného územia obce F. do katastra nehnuteľností v roku
1996.49. Ohľadom námietky žalobcu, že parcela C KN č. 1015 bola do vykonania zákresu podľa Metodického
pokynu z 11.12.1985 v intraviláne, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle vyššie uvedeného

bola podľa pôvodného zákresu k 01.09.1966 predmetná parcela rozdelená hranicou zastavaného
územia obce tak, že časť parcely C KN č. 1015 bola v intraviláne a časť parcely C KN č. 1015 bola
v extraviláne. Podľa novej hranice zastavaného územia obce určenej v zmysle Metodického pokynu
z 11.12.1985 podľa skutočného stavu v prírode, ktorá bola premietnutá do odtlačkov katastrálnych máp
tvoriacich elaborát zastavaného územia obce, sa parcela C KN č. 1015 nachádza v extraviláne. Parcela

C KN č. 1015 sa tak nikdy skutočne nenachádzala v intraviláne obce F.. Ani táto námietka žalobcu tak
nie je dôvodná.

50. Správny súd konštatuje, že pokiaľ žalobca namietal, že listina datovaná 15.11.1988, ktorú predložil
žalovaný ako Prílohu č. 6 do súdneho konania, sa v administratívnom spise nenachádza a nemôže byť
podkladom pre vykonanie opráv v katastrálnom operáte tak, ako boli vykonané, pretože nepreukazuje

skutočnosti tak, ako ich žalovaný vykonal v napadnutom opatrení, pretože skutočnosti v tejto listine sa
týkajú úplne iného katastrálneho konania, a to G. H. I., ide o nedôvodnú námietku. Predmetnú listinu
žalovaný predložil len na podporu svojej argumentácie, a to z dôvodu, že zápisnice o pochôdzkach a
premietnutí hranice zastavaného územia do odtlačkov katastrálnych máp boli schválené dňa 15.11.1988
podľa dátumov na niektorých z listín, ktoré boli vyhotovené súčasne v rámci jednej štátnej úlohy a

tvoria jeden celok za všetky katastrálne územia. Z uvedeného dôvodu predmetná listina ani nemohla
byť súčasťou administratívneho spisu X3/2023, keďže sa netýka predmetného katastrálneho územia.
Správny súd tiež poukazuje na to, že rovnako predložil žalovaný na pojednávaní na podporu svojej
argumentácie aj územný plán J. F. z roku 2021, z ktorého vyplýva, že predmetný pozemok patriaci
žalobcovi a ďalšej účastníčke konania je zahrnutý do extravilánu obce, teda tak, ako to zapísal aj

žalovaný napadnutým opatrením 02.02.2023, t. j. o dva roky neskôr ako bol zverejnený uvedený územný
plán obce F..

51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia
žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že táto

žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190
SSP žalobu zamietol.

52. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo
výroku rozsudku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (a

contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom
správnysúdnezistilžiadnevýnimočnédôvody,prektorébymumalibyťtrovykonaniavočineúspešnému
žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo
požadovať.

53. Ďalšej účastníčke konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania
podľa § 169 SSP, pretože jej neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by jej vznikli trovy
a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by jej mali byť voči žalobcovi priznané
iné uplatnené trovy konania.

54. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP

a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť

podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.