Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Liptáková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/111/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010197
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5624010197.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 28. novembra 2024
prejednal sťažnosť podanú prokurátorom proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.
2T/13/2024 zo dňa 17.9.2024 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp. zn. 2T/13/2024 zo dňa 17.9.2024 podľa § 241 ods. 6
Tr. por., s použitím § 220 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že schvaľuje zmier uzavretý dňa 2.9.2024 medzi
obvineným A. B. a poškodeným A. C. a zastavuje trestné stíhanie obvineného A. B. pre skutok, že
„dňa 21.09.2023 v čase asi o 08.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Fiat Doblo, ev. č. D., po
ceste I/18 v smere od centra mesta D. A. E. na sídlisko B., pričom na križovatke cesty I/18 a cesty III/2338
nedal prednosť pri odbočovaní vľavo na cestu III/2338 oproti idúcemu cyklistovi A. C., ktorý išiel súbežne
s kolónou áut po ceste I/18 v smere z D. F. na centrum mesta D. A. a vošiel mu do jeho jazdnej dráhy,
následkom čoho došlo k nárazu A. C. do pravej časti motorového vozidla, pričom v dôsledku zrážky
A. C. utrpel zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s dislokáciou, tržnú ranu nazolabiálnej a hornej pery tváre,
zlomeninu zubov 11,12,21 a 22, čo ho obmedzovalo v obvyklom spôsobe života po dobu minimálne 8
týždňov; A. B. týmto svojím konaním porušil ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm.
c/, e/, § 19 ods. 4, s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c/, j/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
v platnom znení,“
čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
Dňa 23.9.2024 okresnému súdu bola doručená sťažnosť prokurátora s nasledovným textom:
„V označenej trestnej veci Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením sp. zn. 2T/13/2024 zo dňa
17.09.2024 schválil zmier podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku medzi obvineným A. B. a poškodeným
A. C. a poškodenou dotknutou právnickou osobou.
Proti predmetnému uzneseniu podávam sťažnosť, a to z nasledujúcich dôvodov:
V danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o schválení zmieru, a to
predovšetkým s prihliadnutím k osobe obvineného. V prípade obvineného jeho priestupková minulosť
(na úseku bezpečnosti dopravy) neumožňuje vyhodnotiť jeho osobu ako takú, u ktorej je schválenie
zmieru dostačujúce rozhodnutie. V prípade obvineného ide o osobu, u ktorej je nutné vykonať
štandardné trestné konanie a neprichádza do úvahy uplatňovať prostriedky restoratívnej justície.
Súd vychádzal z evidenčnej karty vodiča (ďalej len "EKV"), kde prihliadal len na 5 dopravných
priestupkov spáchaných posledných 5 rokov v porovnaní s reálnymi 9 priestupkami, ktoré obsahovalaEKV. Súd poukázal aj na konkrétne ustanovenia zák. č. 8/2009 Z. z. (§ 138a ods. 10 a § 139f ods. 10),
ktoré aplikoval pri hodnotení novej EKV.
Citované ustanovenia považujem za prekonané a v reálnej právnej praxi za nevykonateľné. Musím
konštatovať, že drvivá väčšina (dovolím si tvrdiť, že všetky) realizovaných iných trestných vecí obsahuje
EKV, ktorá správne odzrkadľuje celú priestupkovú genézu toho - ktorého vodiča (páchateľa), a to aj
omnoho dlhšiu ako posledných päť rokov pred spáchaním posledného priestupku a súdy a orgány činné
v trestnom konaní hodnotia EKV v celosti, nie posledných 5 rokov. Len takýto postup umožňuje orgánom
činným v trestnom konaní a následne potom aj súdu správne vyhodnotiť osobu páchateľa. Jedná sa
analogicky o podobný rozdiel ako medzi výpisom a odpisom z registra trestov.
Tým, že súd vychádzal z EKV len za posledných 5 rokov, uvedené nemohlo mať za následok, že ďalšie
4 priestupky, ktoré boli obsiahnuté v EKV, akože neboli spáchané. Práve naopak, tieto spáchané boli a
žiadny právny inštitút, napr. ako keby zahladenie, to nemôže dosiahnuť. Súd v rozpore s realitou chce
navodiť situáciu, že v prípade obvineného sa jedná fakticky o vzorného vodiča, aj keď realita je úplne
iná, o čom svedčí celá EKV, nie len jej časť, ktorú bral súd do úvahy.
Súdy aj v iných trestných veciach správne konštatovali, že zákon o priestupkoch nepozná inštitút
zahladenia. Postup, ktorý uplatnil prvostupňový súd, fakticky znamená uplatnenie inštitútu zahladenia.
Počet priestupkov v ich súhrne (9x), aj keď sú spáchané v dlhšom časovom úseku, je vysoko
nadpriemerným a z úradnej činnosti mi je známe, že existujú vodiči, ktorí nemajú v evidenčnej karte
vodiča žiadny záznam resp. minimálny počet. V prípade takýchto vodičov nemá prokuratúra žiadny
dôvod nesúhlasiť s uplatnením inštitútov restoratívnej justície, čo však nie je aktuálny prípad. Aj z
tohto dôvodu bola na obvineného podaná obžaloba. Takýto počet priestupkov nasvedčuje, že v prípade
obvineného sa jedná o vysoko nedisciplinovaného vodiča. Je realitou, že posledných 5 rokov mal
obvinený "len" 5 záznamov, ale tento fakt nič nemení na tom, že súd zbagatelizoval osobu obvineného
a bol k jeho kriminálnej minulosti veľmi nekritický. Počet priestupkov za ktoré bol postihnutý, nasvedčuje
tomu,žepriestupkovékonaniavminulostinemalinaobvinenéhožiadnyvýchovnývplyvatentopostupne
vystupňoval svoje konanie ako vodič až do spôsobenia dopravnej nehody. Prokuratúra si uvedomuje, že
mnohé z priestupkov nie sú závažného charakteru, avšak ich početnosť je tak nadpriemerná, že tento
fakt sa jednoducho nedá prehliadnuť.
Aktuálna trestná činnosť obvineného je opäť spáchaná v súvislosti s vedením motorového vozidla. Táto
skutočnosť aj s prihliadnutím k počtu spáchaných dopravných priestupkov vedú k záveru, že v prípade
obvineného sa jedná o páchateľa, pri ktorom je nutné zabezpečiť ochranu spoločnosti uložením okrem
iného aj trestu zákazu činnosti. Trestné konanie v tomto prípade musí splniť preventívnu funkciu, ale
aj represívnu.
Navrhujem, aby druhostupňový súd zrušil napadnuté rozhodnutie a uložil okresnému súdu, aby vo veci
opätovne konal a rozhodol.“
Dňa 16.10.2024 okresnému súdu bolo vyjadrenie obvineného k sťažnosti prokurátora a k jej
odôvodneniu, v ktorom obvinený uviedol:
„v trestnej veci obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX, v D. A., trvalé bytom G. D. XXX/X, D. A. vednej
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 2T/13/2024 pre prečin ublíženia na zdraví podľa ust,
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím ust. § 138 písm. h) Trestného zákona,
podal prokurátor sťažnosť zo dňa 20.09.2024 proti Uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo
dňa 17.09.2024, sp, zn. 2T/13/2024, ktorým súd schválil zmier uzatvorený vo veci medzi obvineným a
poškodeným A. C., nar. 03.12,2001 (ďalej len „napadnuté uznesenie").
Obvinenému bolo doručené odôvodnenie sťažnosti okresného prokurátora Okresnej prokuratúry
Liptovský Mikuláš, spolu s výzvou súdu adresovanej obvinenému vyjadriť sa k podanej sťažnosti v lehote
3 dni od jej doručenia. Nakoľko obvinený prevzal sťažnosť prokurátora dňa 12.10.2024 t. j. v sobotu pre
nedostatok času a potrebu zabezpečiť si v danom štádiu konania obhajcu podáva vyjadrenie k sťažnosti
prokurátora v lehote 3 pracovných dní od jej doručenia,
V zmysle predmetnej výzvy podávam k predmetnej sťažnosti okresného prokurátora Okresnej
prokuratúry Liptovský Mikuláš prostredníctvom zvolenej obhajkyne nasledovné
vyjadrenie:
So sťažnosťou okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš v celom rozsahu
nesúhlasím. Mám za to, že všetky ním uvádzané tvrdenia sú tendenčné a tak na ne nemožno prihliadať
a akceptovať ich v mojom prípade. Podanú sťažnosť považujem za nedôvodnú a neopodstatnenú.
Okresný súd Liptovský Mikuláš v danej trestnej veci správne zistil a vyhodnotil skutkový stav na
základe dôkazov vykonaných v prípravnom konaní. Na ich základe dospel súd k záveru, že sú splnenépodmienky pre postup podľa § 241 ods. 6 a § 220 ods, 1 Trestného poriadku, schválil zmier a zastavil
moje trestné stíhanie, Uznesenie súdu je vecne správne, je vydané na základe objektívne zisteného
skutkového stavu, je preskúmateľné, zrozumiteľné a presvedčivé. Samotné uznesenie je dostatočne
odôvodnené,pričomzjehoodôvodneniajezrejmé,oktorédôkazyaskutočnostisúdoprelsvojeskutkové
zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov a okolností prípadu spravoval a ktoré rozhodné
skutočnosti pri svojom rozhodovaní zvážil, vrátane tých, ktoré sťažnosťou napadá okresný prokurátor.
Plne sa s rozhodnutím súdu stotožňujem, ako aj s jeho skutkovými a právnymi zisteniami.
Okresný prokurátor podanie sťažnosti voči napadnutému uzneseniu argumentuje tým, že na vydanie
napadnutého uznesenia neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o schválení zmieru a to
vzhľadom na moju osobu, keď som sa dopustil v súhrne 9 priestupkov na úseku bezpečnosti dopravy.
Okresnýprokurátorvosvojejsťažnostiopomenuluviesť,žeideopriestupkyzamenejzávažnéporušenie
zákona a to za obdobie takmer 18 rokov. Ďalej prokurátor uviedol, že uvedenú skutočnosť spočívajúcu
v počte spáchaných priestupkov nemožno zľahčovať a že v iných prípadoch je karta vodiča prázdna.
Okresný prokurátor vo svojej sťažnosti tiež uvádza, že súd v rámci rozhodovania vychádzal len z
evidenčnej karty vodiča (ďalej len „EKV"), kde mal podľa názoru prokuratúra súd prihliadnuť len na 5
záznamov z posledných 5 rokov.
K uvedeným tvrdeniam prokurátora uvádzam, že súd sa v napadnuto uznesení vysporiadal so
skutočnosťou, ktorú namieta prokurátor týkajúcu sa počtu priestupkov spáchaných za obdobie od roku
2007 do 2023, keď uviedol, že záznamy o správnych deliktoch po uplynutí zákonom stanovenej doby í.
j. 5 rokov, od uhradenia pokuty prestávajú byť súčasťou EKV a tak na ne nie je možné prihliadať.
Ďalej považujem za potrebné uviesť, že využívam motorové vozidlo denne. Je to môj pracovný
prostriedok, bez ktorého je výkon mojej pracovnej činnosti nemožný, nakoľko zákazky zhotovujem v
drvivej väčšine u zákazníkov, t.j mimo sídla mojej spoločnosti (prevažne stavebná činnosť), kde si
vozím nie len pracovné náčinie, materiál a rôzne stroje, ale tiež zabezpečujem prepravu zamestnancov,
prípadne zabezpečujem iné potreby spoločnosti.
Okrem pracovných povinností využívam motorové vozidlo na účely zabezpečenia dopravy na početné
vyšetrenia mojej partnerky, ktorá má diagnostikovanú rakovinu, pričom ju sprevádzam na všetky jej
vyšetrenia a tiež jej na tieto vyšetrenia, ktoré sú spravidla realizované mimo okres zabezpečujem osobne
dopravu. Nakoľko moja partnerka vzhľadom na jej závažnú diagnózu postupuje náročné vyšetrenia, je
odkázaná na to, aby som s ňou tieto vyšetrenia absolvoval. Zároveň u mňa po prekonaní ochorenia
COVID 19 bola diagnostikovaná idopatická fibróza pľúc, pričom táto diagnóza si rovnako vyžaduje
absolvovanie početných vyšetrení a tiež liečení a procedúr. Na všetky vyšetrenia sa prepravujem
pomocou motorového vozidla osobne, V prípade, ak by odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a tým
vyhovel sťažnosti prokurátora, neviem si predstaviť, ako budem zabezpečovať zdravotnú starostlivosť
sebe no predovšetkým mojej partnerke. Za účelom preukázania tvrdených skutočností prikladám v
prílohe lekárske správy a čestné prehlásenie mojej partnerky Mgr. H. I..
Teda ročne najazdím počet kilometrov rádovo vyšší než bežný vodič, z čoho vyplýva, že aj možnosť
nehody či porušenia pravidiel na úseku cestnej premávky je u mňa značne vyššia, napriek tomu som
za posledných 5 rokov pri značnom počte najazdených kilometrov rádovo v desiatkach tisícoch, bol
potrestaný piatimi priestupkami na úseku cestnej premávky, pričom som žiadnu nehodu nespôsobil. Tiež
považujem za podstatné zviesť, že jedného z priestupkov som sa dopustil počas návratu z vyšetrenia
mojejpartnerky,keďmojejpartnerkeprišlonáhlenevoľnoataksombolnútenýodstaviťmotorovévozidlo
v mieste kde to dopravné značenie nepovoľuje, aby som jej poskytol potrenú pomoc, išlo o priestupok,
ktorý sa stal v J. J. dňa 25.03.2023. Preto porovnávať v mojom prípade, keď som denne na cestách s
vozidlom, počet priestupkov s inými osobami, u ktorých nie je preukázaný ani len porovnateľný rozsah
možností porušenia pravidiel cestnej premávky, nepovažujem za objektívne posúdenie mojej osoby.
Podľa prokuratúry, vzhľadom na počet priestupkov nie je možné schváliť zmier a je potrebné mi uložiť
okrem iného trestu aj trest zákazu činnosti a to za účelom splnenia funkcií trestania, konkrétne funkcie
preventívnej a represívnej, pričom primárne ide o funkcie tzv. retributívnej koncepcia trestanie. Mám
však za to, že v mojom prípade postačí aplikácia tzv. restoratívnej koncepcie trestania, ktorú aplikoval
aj prvostupňový súd, nakoľko poškodenému bude riadne nahradená spôsobená škoda prostredníctvom
zákonného poistenia a rovnako tak boli splnené všetky zákonné podmienky na schválenie zmieru resp.
na aplikáciu tzv. restoratívnej koncepcie trestania. V súvislosti s vyššie uvedeným chcem tiež poukázať
na skutočnosť, že poškodený dostane náhradu škody až v momente právoplatného skončenia veci, teda
je aj v jeho záujme, aby vec bola čo najskôr riadne skončená.
Rovnako sa stotožňujem s odôvodnením napadnutého uznesenia, keď prvostupňový súd pravdivo
uvádza, že voči mojej osobe nebolo nikde vedené trestné konania a pred súdom v trestnom konaní
stojím prvýkrát. Ďalej súd v napadnutom uznesení uvádza, že pre povahu a závažnosť spáchanéhoprečinu,skutkovéokolnostiamieruakouboltrestnýmčinomdotknutýverejnýzáujempovažujeuzavretie
a schválenie zmieru za dostačujúce na prevýchovu a účinnejšie z pohľadu ochrany práv poškodeného,
Súd tiež upriamil pozornosť na skutočnosť, že doposiaľ nemám evidované žiadne zadržanie vodičského
preukazu a ani žiadny záznam o zákaze viesť motorové vozidlá, rovnako ani jeden z priestupkov nebol
spáchaný závažnejším spôsobom konania. Podľa názoru súdu preto, nie je spravodlivé, aby hodnotenie
mojej osoby, ako účastníka cestnej premávky bolo obmedzené iba na počet evidovaných záznamov
priestupkoch v evidenčnej karte vodiča, ale potrebné skúmať a prihliadať na celkový spôsob a vedenie
môjho doterajšieho života. K uvedenému spôsobu života tiež upriamujem pozornosť na správu A. D. A.
o mojej povesti v zmysle, ktorej nebolo voči mojej osobe nikdy vedené priestupkové konanie.
Uvedeným postupom prvostupňový súd podľa môjho názoru správne aplikoval už vyššie spomínanú
restoratívnu koncepciu trestania.
Ďalej považujem za potrebné poukázať na skutočnosť, že prokurátor vo svoje sťažností absolútne
neprihliadol na skutkové okolnosti, ktoré súd rovnako správne vzal do úvahy pri rozhodovaní o schválení
zmieru a zároveň uviedol, že všetky skutkové zistenia v súhrne neodôvodňujú potrebu vykonania
riadneho trestného konania.
V súvislosti so skutkovými okolnosťami dávam do pozornosti odvolacieho súdu vyjadrenia svedkov A.
K. a B. L., ktorí zhodne uviedli, že kvôli pozícii oproti stojaceho nákladného auta, ktoré ma púšťalo
som nemohol vidieť do križovatky a tak ani prichádzajúceho cyklistu, ktorý mi následne pri prejazde cez
križovatku narazil do bočných dverí.
Skutočne ma skutok z 21.09.2023 mrzí, najmä to, že som z nedbanlivosti ublížil poškodenému pánovi
C., chvalabohu bez trvalých následkov. Nespochybňujem následok spôsobený z mojej nedbanlivosti
poškodenému a je mi to úprimne ľúto. Cyklisti sú, ako účastníci cestnej premávky zraniteľnejší, ako
vodiči motorových vozidiel a to viac ma daný skutok mrzí, Verím však, že v prípade, ak aby som mal
dostatočný výhľad do križovatky ku zrážke by nedošlo, nakoľko som opatrný vodič o čom svedčí aj už
vyššie uvedená skutočnosť, že vzhľadom na počet najazdených kilometrov ročne som pred súdom prvý
krát a spáchané priestupky neboli schádzané závažnejším spôsobom konania.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.
zn. 2T/13/2024, zo dňa 17.09.2024 súhlasím, považujem ho za zákonné a spravodlivé a navrhujem,
aby Krajský súd v Žiline, ako druhostupňový súd sťažnosť okresného prokurátora Okresnej prokuratúry
Liptovský Mikuláš zo dňa 20.09.2024 zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods, 1 písm. c) Trestného
poriadku.“
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.
a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,
bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú, alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu
konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo
kporušeniuTrestnéhozákona,Trestnéhoporiadkualeboinýchmimotrestnýchprávnychpredpisov,ktoré
sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.
Sťažnosť proti uzneseniu súdu je prípustná v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, 2 Tr. por., § 241 ods.
7 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1, 2 Tr. por. a v lehote stanovenej §
187 ods. 1 Tr. por., avšak táto nie je dôvodná.
Z hľadiska aplikácie hmotného práva sa krajský súd stotožnil s výrokmi napadnutého uznesenia, ktoré
zodpovedajú stavu veci a zákonu, a preto sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a v podstatnom dospel k záveru, že sú
splnené podmienky na schválenie zmieru medzi obvineným a poškodeným a na zastavenie trestného
stíhania obvineného A. B..Podľa § 220 ods. 1 Tr. por. v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného
rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,
b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, uzavrel s poškodeným alebo s jeho splnomocnencom
dohodu o náhrade škody alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo inak odstránil ujmu
vzniknutú trestným činom, a
c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú ministerstvu na
ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a táto peňažná suma nie je zrejme
neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu
a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý
verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob
rozhodnutia za dostačujúci.
Obvinený A. B. bol trestne stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zák., pri ktorom je možné uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Obvinený A.
B. a poškodený A. C. s takýmto ukončením trestnej veci prejavili súhlas. Obvinený A. B. vyhlásil, že
spáchal skutok, za ktorý bol stíhaný, a neboli odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo
vykonané slobodne, vážne a určito. Čo sa týka škody, poškodený A. C. si spôsobenú škodu na zdraví
a na majetku uplatní z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a poškodená spoločnosť M. – C., E. si spôsobenú škodu neuplatňuje, čo vyplýva
z obsahu schváleného zmieru zo dňa 2.9.2024. Obvinený zložil na účet súdu peňažnú sumu určenú
ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona vo výške 500 eur,
čo vyplýva z príjmového pokladničného dokladu na č. l. 181 spisu, a táto peňažná suma nie je zrejme
neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu.
Z uvedeného vyplýva, že obvinený A. B. teda splnil všetky formálne podmienky na ukončenie tejto
trestnej veci zmierom. Zároveň má krajský súd za to, že obvinený splnil aj materiálnu podmienku
ukončenia tejto trestnej veci zmierom, a to fakt, či vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu,
na mieru akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a
majetkové pomery, možno považovať takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.
Prokurátor v dôvodoch svojej sťažnosti namieta primárne to, že obvinený už bol v minulosti opakovane
uznaný za vinného z priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Má za to, že pri
hodnotení osoby obvineného ako disciplinovaného vodiča treba prihliadať aj na priestupky staršie ako
päť rokov. Podľa jeho názoru množstvo spáchaných priestupkov je vysoko nadpriemerným, okresný súd
kriminálnu minulosť obvineného bagatelizoval a k jeho minulosti bol veľmi nekritický.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci postupoval dôsledne a vytvoril si dostatočný skutkový základ
pre rozhodnutie, že v prípade obvineného A. B. je možné rozhodnúť o schválení zmieru a zastavení
trestného stíhania. Na tomto mieste nadriadený súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdov tvoria jednotu, a preto nadriadený súd v podrobnostiach poukazuje na dostatočne
odôvodnené uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré dôvody si v plnom rozsahu osvojuje.
V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
(II.US 78/05, III.US 264/08, IV.US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci F. v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).
Skutočnosť, že obvinený bol v minulosti opakovane uznaný za vinného zo spáchania priestupkov v
doprave, nemožno v každom prípade automaticky posudzovať ako dôvod, ktorý by bránil ukončeniu
konkrétnej trestnej veci zmierom. Tu treba rozlišovať závažnosť priestupkov, časový rozostup medzi
nimi, skutkové okolnosti, za ktorých boli priestupky spáchané, či sa jedná o aktívneho vodiča, či prejavujeľútosť nad spáchanými priestupkami, či obvinený má snahu viesť riadny život a napokon aj prístup
poškodeného a okolnosti, za ktorých mal byť spáchaný trestný čin, ktorý sa mu kladie za vinu.
Obvinený A. B. doposiaľ nebol súdne trestaný, v registri trestov nemá záznam. V evidenčnej karte
vodiča má obvinený od novembra 2019 celkovo päť záznamov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, pričom ani jeden z priestupkov nie je spáchaný závažnejším spôsobom. Tiež treba uviesť,
že obvinenému doposiaľ nebol zadržaný vodičský preukaz a ani uložený zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá. Obvinený sa od počiatku trestného stíhania priznáva, svoje konanie ľutuje, uvedomuje si
nepriaznivé následky jeho konania. Tiež treba poukázať na skutkové okolnosti prípadu a to, že obvinený
v čase keď odbáčal smerom doľava, tak mal obmedzený výhľad kvôli oproti idúcemu nákladnému
vozidlu. Sťažnostný súd sa nestotožňuje s názorom prokurátora, že päť priestupkov v doprave nie
závažného charakteru za obdobie piatich rokov je takou okolnosťou, ktorá by bránila ukončeniu tejto
trestnej veci zmierom. V ostatných neuvedených podrobnostiach krajský súd odkazuje na podrobné
odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil.
Sťažnostné argumenty prokurátora nie sú spôsobilé svojím obsahom zvrátiť stavu veci a zákonu
zodpovedajúce uznesenie súdu prvého stupňa napadnuté sťažnosťou prokurátora.
Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom uznesení, nemôže sama o sebe viesť nadriadený súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu v trestnom konaní neznamená,
aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktorá odmieta rozhodnutie
súdu prvého stupňa, ktorým bol schválený zmier medzi obvineným a poškodeným a zastavené trestné
stíhanie.
Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa,
ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm.
c) Tr. por. krajský súd sťažnosť prokurátora zamietol, pretože nie je dôvodná.
Toto rozhodnutie sťažnostného súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.