Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/109/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216135
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3814216135.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu Obec A., IČO: XXXXXXXX, XXX XX A.
XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Dolným, Matice slovenskej č. 8, Prievidza proti žalovaným 1/ B. C.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. XXX/X, 3/ G. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. A. C. I. XXX, 4/ J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C., K. XXX/X, zastúpenej B.

C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, 5/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. I. XX, zastúpenému B. C.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, 6/ B. M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, zastúpenej O. P. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. I. X, zastúpenej B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, 7/ P. G., nar.
XX.XX.XXXX,bytomH.A.C.XXX,8/E.R.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.XXX,zastúpenémuB.C.D.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, 9/ J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. I. XXX, 10/ J. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX S. J. S., B., J., 018 35 MA, Spojené štáty americké, 11/ P. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXX, 12/ P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - T., F. XXXX/XX, zastúpenej B. C. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A. XXX, XX/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., K. XXXX/X a 16/ C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. C., zastúpenému opatrovníkom H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpenému B. C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolania žalovaných 1/,
8/, 10/ a 13/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. júna 2021 č.k. 18C/165/2014-500, takto

r o z h o d o l :

Odvolania žalovaných 1/ a 8/ o d m i e t a .

Rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastiourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostizapísanej
na V. W. G., kat. území H. A. A., obec A., okres G. na parcele reg. „E“ KN, a to na LV č. XXX parc. EKN
č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 3955 m2 v 167/480-inách p o t v r d z u j e .

Rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastiourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostizapísanej
na V. W. G., kat. území H. A. A., obec A., okres G. na parcele reg. „E“ KN, a to na LV č. XXX parc. EKN č.
XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 879 m2 v 1/24-inách a o trovách konania proti žalovanej 13/

z r u š u j ea vec v tejto častiv r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/, 8/ a 10/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 29. júna 2021 č.k. 18C/165/2014-500 súd prvej inštancie určil, že žalobca
je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na V. W. G., katastrálnom odbore, v katastrálnom území H.
A. A., obec A., okres G. na parcelách reg. ,,E“ KN a to: - na LV č. XXXX parc. EKN č. XXX/X, druh

pozemku: orná pôda o výmere 557 m2 v 1-ici; - na LV č. XXX parc. EKN č. XXX/X, druh pozemku:
orná pôda o výmere 571 m2 v X/XX-XXXXX; - na LV č. XXX parc. EKN č. XXX/X, druh pozemku:
orná pôda o výmere 2272 m2 v 1-ici; - na LV č. XXX parc. EKN č. XXX/X, druh pozemku: orná pôdao výmere 2252 m2 v 89/576-inách; - na LV č. XXX parc. EKN č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda
o výmere 616 m2 v 2/6-inách a parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 2747
m2 v 2/6-inách; - na LV č. XXX parc. EKN č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 3955 m2 v

167/480-inách; - na LV č. XXXX parc. EKN č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere
684 m2 v 1/5-ine; - na LV č. XXXX parc. EKN č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o
výmere 578 m2 v 4/5-inách; - na LV č. XXX parc. EKN č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o
výmere 879 m2 v 1/24-inách; - na LV č. XXX parc. EKN č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere
228 m2 v X/XX-XXX a žalobcovi voči žalovaným 1/ až 13/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Vodôvodnenísúdprvejinštancieuviedol,ževdanomprípadeurčovacejžalobyjedanýnaliehavýprávny
záujem tým, že žalobca je ako vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností popri žalovaných,
ide o duplicitný zápis. Považoval za nesporné, že zápisom rozhodnutia ROEP č. 6/2013 z 26.11.2013
vzniklo na sporných parcelách duplicitné vlastníctvo fyzických osôb s obcou A.. V konaní vyhodnotil, že
vyvlastňovacie rozhodnutie V. A. C., V. C. C. G. pod zn. Výst. 5542/1967-Ga vo veci D. O. W. B. B. o
vyvlastnení nehnuteľností pod výstavbu 9/14-triednej školy v obci A. zo dňa 30.12.1967 je ako správny

akt jednoznačne platným právnym aktom, ktorý nadobudnutím právoplatnosti vyvolal právne účinky
vyvlastnenia sporných nehnuteľností, špecifikovaných v predmetnom rozhodnutí o vyvlastnení
pre k.ú. obce A.. Konštatoval, že tieto nehnuteľnosti boli odňaté z vlastníctva právneho predchodcu
žalovaných vo vyvlastňovacom konaní a teda patria do vlastníctva žalobcu. K obrane žalovaných, že
žalobca v spore nepreukázal vyplatenie náhrad za vyvlastnenie ich právnym predchodcom, čím podľa

nich nemohlo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva na právneho predchodcu žalobcu, uviedol, že ide o
plnenie, ktorého sa mohli žalovaní resp. jeho právni predchodcovia domáhať ako reštitučného nároku
t.j. ako vyplatenia finančného plnenia za vyvlastnenie podľa osobitného zákona (zákon č. 87/1958 Zb.).
Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 24.10.1968 Krajský investorský útvar B. B. ako platiteľ poslal
Q. S. G. S. XX.XXX,XX D. za účelom náhrady za pozemky, vyvl. Rozhodnutím ONV odb. C. G. zo

dňa 30.12.1967 č.j. Výst. 5542/1967 - Ga pod výstavbu 9/14 tr. školy A. a to podľa vyhl. č. 104/1966
Zb. do depozitu Q. A. C. G.. Z rozhodnutia Q. A. C. G. zo dňa 06.04.1971 vydaného P. M., štátnym
notárom vyplýva, že sumu 10.256,30 Kčs zloženú vyvlastniteľom u Q. S. C. G. prijíma do notárskeho
depozitu, bol vytýčený termín rozvrhového pojednávania vo veci rozdelenia náhrady za nehnuteľnosti
vyvlastnené rozhodnutím V. C. G. č. Výst. Č. 5542/67-G zo dňa 30.12.1967. Z uznesenia Q. A. C. G. zo

dňa 06.01.1971 (06.04.1971-oprava pozn. odvolacieho súdu) v depozitnej veci V. A. C. C.
G. o 10.256,30 Kčs vyplýva, že Q. A. C. G. aj prijalo túto sumu do notárskej úschovy a upravilo S. Q. S.
C. G., aby túto sumu spravovala až do ďalšej úpravy. Potvrdil, že žalobca v spore neuniesol
dôkazné bremeno vyplatenia náhrad vyvlastňovaným osobám, k tomu však uviedol, že tí mali zákonnú
možnosť priznanú § 21 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku domáhať sa návrhom zrušenia

vyvlastnenia, ak im neboli tieto náhrady vyplatené, no žiadny takýto úkon z vykonaného dokazovania
nevyplynul. Ak nie je dôvod pochybovať, že sa určité veci v dobe dávno minulej t.j. keď časový odstup od
rozhodných skutočností podstatne prekračuje aj vydržacie lehoty alebo lehoty skartačné, diali obvyklým
alebo pravidelným spôsobom, resp. úradným postupom, je dôkazné bremeno o tom, že v danom
prípade to tak nebolo, na tom, kto to tvrdí (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 03.02.2005, sp. zn. 22Cdo

1400/2004). K tomu súd uviedol, že preukázanie vyplatenia náhrad vo vyvlastňovacom konaní všetkým
právnym predchodcom žalovaným nemôže mať vplyv na vlastnícky stav, pretože v poukazom
na § 135 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vyvlastňovacieho konania, nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení dňa 13.08.1968 sa konštituuje nový právny stav. Ohľadom
ďalšej námietky o neperfektnosti vyvlastňovacieho konania v tom smere, že v konaní nebol preukázaný

zápis do evidencie nehnuteľností v zmysle zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľnosti,
súd prvej inštancie konštatoval, že podľa právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase v prípade, ak išlo
o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, toto vlastníctvo sa nadobúda dňom v ňom
určeným a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia (viď § 135 Občianskeho zákonníka). Z
doručenky zo dňa 13.08.1968 je preukázané, že V. A. C. G., odbor výstavby dňa 13.08.1968 skutočne

doručil S. K. G. rozhodnutie č. Výst. 395/1968-NC vyvlast. 5542/1967-Ga (splnil tak zákonný postup
podľa § 4 ods. 3 vyhl.č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľnosti). Dôvod, pre ktorý
S. K. G. následne nepostupovalo v zmysle § 4 ods. 1, 2 vyhl.č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností
a nevykonalo zápis do evidencie nehnuteľností, sa dokazovaním nepodarilo zistiť, pričom žalobca
konkrétny dôvod ani netvrdil. Skutočnosť, že žalobca nepreukázal samotný zápis zmeny vlastníckeho

práva do evidencie nehnuteľností, vyhodnotil tak, že nepredstavuje v konkrétnej veci takú
vadu, ktorá by znamenala, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam neprešlo na právneho predchodcu
žalobcu. Samotná právoplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia nebola v konaní spochybnená, žalovaní
ju nerozporovali, Žalobca v tomto smere uniesol dôkazné bremeno, keď právoplatnosť vyvlastňovaciehorozhodnutia preukázal potvrdením Obce A. z 13.10.2018 o tom, že rozhodnutie býv. V. - V. C. G. zo
dňa 30.12.1967 zn. Výst. 5542/1967- Ga nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.1968. Súd napriek tomu,
že žalovaní tento dôkaz nerozporovali, (vzhľadom na postavenie Obce A. v danom spore zároveň aj

ako orgánu, ktorý toto potvrdenie vydal) považoval ako relevantný dôkaz o preukázaní právoplatnosti
vyvlastňovacieho rozhodnutia listinu predloženú žalobcom - Protokol V. W. X. o prechode vlastníckeho
práva k nehnuteľnému majetku štátu na Obec A. zo dňa 28.11.2012, v ktorom sa v čl. I. v jeho
texte uvádza ako deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení deň 13.08.1968. Námietku
žalovaných, že ich právni predchodcovia boli v danom režime donútení resp. v skutočnosti nedali svoj

súhlas na vyvlastnenie, súd vyhodnotil ako nedôvodnú a právne irelevantnú, keď vyvlastnenie nie je
podmienené súhlasom vyvlastňovanej osoby, musí však byť v zhode so zámermi a cieľmi územného
plánu a môže sa vykonať len v nevyhnutnom rozsahu. K procesnej obrane žalovaných, že majú
nárok na náhrady v zmysle aktuálne platných cenových predpisov, uviedol, že reštitučné náhrady či
iné plnenia nie sú predmetom tohto sporu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a preto
neboli ani predmetnom vykonávaného dokazovania. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení zoberal aj

vydržaním s odôvodnením, že žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
titulom vydržania a dospel k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo aj titulom vydržania
sporných nehnuteľností. Konštatoval, že v roku 1968 sporné nehnuteľnosti na základe vyvlastňovacích
rozhodnutí nadobudol bývalý Československý štát a užíval nerušene ako areál základnej školy, že dňa
01.01.1991 v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sporné pozemky prešli do vlastníctva

Slovenskej republiky, správy ONV Školskej správy a že dňa 28.11.2012 štát Slovenská republika
zastúpená Obvodným úradom v X. previedol delimitačným protokolom pozemky do vlastníctva obce,
t.j. žalobcu. Poukázal, že od roku 1968 sa nikto z právnych predchodcov žalovaných
nedomáhal vlastníckeho práva, vyplatenia náhrady či už v správnom, administratívnom konaní alebo na
súde, pričom v predmetnom spore nebolo spochybnené tvrdenie žalobcu, že jeho právneho predchodcu

t.j. Československú socialistickú republiku, následne Česko-slovenskú federatívnu republiku, Slovenskú
republiku a od roku 2012 ani žalobcu samotného vo faktickom užívaní nehnuteľností nikto nerušil, čím je
podľa súdu prvej inštancie naplnená zákonná podmienka uplynutia 10-ročnej vydržacej doby. Poukázal,
že žalovaní v spore uviedli, že nespochybňujú vyvlastňovací protokol z tej doby ani to, že tie pozemky
žalobca užíval, ale žalovaní si preto nenárokovali nájomné, či náhradné pozemky, lebo si boli vedomí

toho, že je to škola, ktorá slúži všetkým. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu postupoval s
náležitou mierou opatrnosti, keď po nadobudnutí právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia toto spolu
s príslušným geometrickým plánom doručil dňa 13.08.1968 S. K. G. v súlade s postupom podľa § 4 ods.
3 vyhlášky č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľnosti. Dôvod, prečo S. K. G. následne nepostupovalo
v zmysle § 4 ods. 1, 2 vyhl. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností a nevykonalo zápis vlastníckeho

práva v prospech právneho predchodcu žalobcu do evidencie nehnuteľností nebol zistený, nemožno
však tento stav pričítať na ťarchu žalobcovi a kvalifikovať ho ako omyl neospravedlniteľný. Vo veci citoval
§ 137 písm. c/ C.s.p., § 131 ods. 1 a 2, § 132 ods. 1, § 133 , § 135, § 134 ods. 1, 2, § 868 ods. 6, §
129 ods. 2, § 130 ods. 1, § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 18 ods. 1, 2 a 4, § 19 ods. 1, § 20
ods. 1 zákona č. 87/1928 (správne 1958-pozn. odvolacieho súdu) Zb. o stavebnom poriadku účinného v

čase vyvlastňovacieho konania, § 3, § 4 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností
účinnej v čase vyvlastňovacieho konania.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/, 8/, 10/ a 13/ odvolanie.

3. Skôr, než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku, zaoberal sa
včasnosťou a náležitosťami podaných odvolaní.

4. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, o čom bol žalovaný v písomnom vyhotovení rozsudku riadne

poučený.

5. Podľa § 121 ods. 2, 4, 5 C.s.p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty (v danom prípade doručenie rozsudku žalovanému). Ak koniec
lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci

pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými
prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.6. Napadnutý rozsudok bol podľa doručenky doručený žalovanému 1/ dňa 01.10.2021. Pätnásťdňová
lehota na podanie odvolania začala plynúť 02.10.2021, posledným dňom lehoty bol 18.10.2021.
Žalovaný 1/ podal odvolanie dňa 25. 10. 2021, teda po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty. Zároveň

súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.05.2022 č.k. 18C/165/2014-558 neodpustil žalovanému
1/ zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
11.06.2022.

7. Podľa § 386 písm. a/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

8. Za tejto situácie odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ bez vecného prejednania ako oneskorene
podané odmietol.

9. Žalovanému 8/ bol podľa doručenky napadnutý rozsudok doručený dňa 30.09.2021. Pätnásťdňová
lehota na podanie odvolania začala plynúť 01.10.2021, posledným dňom lehoty bol 15.10.2021.

Žalovaný 8/ podal odvolanie po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, avšak súd prvej inštancie mu
uznesením zo dňa 20.05.2022 č.k. 18C/165/2014-557 odpustil zmeškanie lehoty na podanie odvolania
proti rozsudku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2022.

10. Žalovaný 8/ vo svojom odvolaní uviedol len jednu vetu, že sa odvoláva proti rozhodnutiu okresného

súdu, proti rozsudku, a že zároveň žiada o prešetrenie celého sporu.

11. Podľa § 386 písm. d) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

12. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

13. Odvolací súd musí konštatovať nedostatok obsahového vymedzenia odvolania žalovaného 8/,

pretože odvolaciu argumentáciu neuviedol tak, aby umožnil odvolaciemu súdu preskúmať správnosť
napadnutého rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolaní žalovaný 8/ neuvádza, v čom vidí
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu, teda neuvádza odvolacie dôvody (tieto
dôvody neuviedol do času rozhodnutia odvolacieho súdu), pričom podľa § 373 ods. 1 veta druhá
C.s.p. súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov, odvolací súd bez vecného prejednania a bez

predchádzajúcej výzvy na doplnenie a poučenia o následkoch neodstránenia vád odvolanie
žalovaného 8/ podľa § 386 písm. d) C.s.p. odmietol, pretože pre vady odvolania nemožno v odvolacom
konaní pokračovať. Rozhodol tak v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.02.2018 sp.
zn. 6Cdo/175/2017, podľa ktorého odvolateľ nesie procesné riziko, že súd prvej inštancie bez toho, aby
ho vyzýval na odstránenie uvedenej vady, môže po uplynutí lehoty na podanie odvolania bezodkladne

predložiť vec odvolaciemu súdu a ten môže bezodkladne rozhodnúť o odmietnutí odvolania podľa § 386
písm. d) C.s.p.

14. Žalovaný 10/ podal odvolanie proti rozsudku v rozsahu určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
ktorá sa ho týka, (zapísanej na V. W. G., kat. území H. A. A., obec A., V. G. na parcele reg. „E“ KN,

a to na LV č. XXX parc. EKN č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 3955 m2 v 167/480-inách),
včas a žiadal cit. „vrátiť rozsudok na prešetrenie sporu za doposiaľ nevyplatenú náhradu a tým za
nezákonne obohatenie ab initio ex nunc na úkor vlastníka (mňa J. N.) zo zneužitia.“ V odvolaní uviedol,
že cit. „Spravodlivé rozhodnutie vyšších úradov proti odobratiu nehnuteľnosti vlastníkom v rozsudku OS
PD už ako quantum meruit po stáročia je dôležitým úkonom a účinkom vysporiadania sporu. Dohodou

o náhrade sa zákonne odstráni (okrem morálnej nápravy krívd a zla vtedajšieho systému) duplicitne
vlastníctvo nadobudnutím vlastníckeho práva výlučne pre obec A.. Povinnosť finančného vysporiadania
z duplicity resp. vydania náhradných pozemkov zo skutku je morálny aspekt štátu voči vlastníkom/
občanom. Podľa neho cit. „sporne pozemky bezsudne obišli zákon ex lege bez vyriešenia sporu v r.
1991 do vlastníctva Sl. republiky resp. školskej správy. My majitelia od začiatku v nádeji v spravodlivosť

apelujeme na abinito ex nunc, a nedotknuteľnosť vlastníctva, na ktoré nemal nikto pre nesúhlas =
bez podpisu a náhrady právne podklady odobrať vlastníkom“. „Nezákonne ich odobral nedemokraticky
komunisticky protokol v 1969 roku počas socialistického systému, a zrazu sa spravodlivosť „dnešnejjurisdikacie“ akosi vyhyba krivdám v novom ústavnom a slobodnopravnom zriadení?“. Uviedol, že cit.
„obec nemá legitímne doklady s podpismi súhlasu ani podpismi prevzatia odmeny.“

15. Žalovaná 13/ podala odvolanie proti rozsudku v rozsahu určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
ktorá sa jej týka (zapísanej na V. W. G., kat. území H. A. A., obec A., V. G. na parcele reg. „E“ KN,
a to na LV č. XXX parc. EKN č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 879 m2 v 1/24-inách)
včas. Žalovaná 13/ prevzala rozsudok dňa 18.10.2021 (viď č.l. 541 spisu). V ten deň prevzala aj
uznesenie zo dňa 18.06.2021 č.k. 18C/165/2014-429, ktorým jej bol ustanovený „spoločný“ zástupca-

žalovaný 1/. Doručovanie predmetného uznesenia o spoločnom zástupcovi podľa úpravy z č.l. 462 spisu
(doručovanie emailom na elektronickú adresu žalovanej 13/) nebolo riadnym doručovaním rozhodnutia
súdu strane sporu, pretože neboli splnené podmienky pre takéto doručovanie podľa § 105 ods. 2 C.s.p.
Jednak šlo o písomnosť určenú na doručovanie do vlastných rúk (viď č.l. 131) a jednak a predovšetkým
sa v spise nenachádza žiadosť žalovanej 13/ o doručovanie súdnych rozhodnutí takýmto spôsobom.
Preto sa rozsudok nemohol považovať za doručený žalovanej 13/ dňom, keď bol doručený spoločnému

zástupcovi-žalovanému1/ (27.09.2023),akosadomnievasúdprvejinštancie(viďpredkladaciaspráva),
ale až dňom, keď bol doručený do vlastných rúk žalovanej 13/ (18.10.2021). Odvolanie žalovaná 13/
podala dňa 29.10.2021 teda v zákonnej lehote, a nie oneskorene, ako sa domnieva súd prvej inštancie
(viď predkladacia správa).

16. Žalovaná 13/ žiadala v odvolaní o nové prejednanie sporu. Namietala voči postupu súdu, pretože
nebola predvolaná na pojednávanie dňa 29.07.2021, uviedla, že predvolanie jej bolo zaslané len 3 dni
pred pojednávaním a to e -mailom a nie zákonnou formou t.j. poštou do vlastných rúk. Rozhodnutie
dostala až po vyžiadaní dňa 18.10.2021. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu a žiada uznanie pozemkov
pôvodných vlastníkov resp. vyrovnanie vo finančnej podobe, pretože neboli predložené žiadne dôkazy

o vyplatení pôvodných vlastníkov. Nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu, pretože
„ je tam viac nejasností“.

17. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a k odvolaniam žalovaných 10/ a 13/
uviedol zhodne, že ich považuje za právne neopodstatnené. Dôvody odvolaní podľa neho vychádzajú z

neznalosti legislatívy a právnych predpisov SR a týkajú sa aj vecí nesúvisiacich s predmetom konania.
Odvolatelia podľa neho nechápu, že toto súdne konanie nie je konaním o náhrade za vyvlastnené
pozemky, o akomsi odškodnení, ale o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v areáli
ZŠ A.. Uviedol, že žalovaný 10/ neustále opakuje svoje nesprávne právne názory o tzv. právoplatnosti
rozhodnutia o vyvlastnení, o dôkaze o vyplatení, atď. K odvolaniu žalovanej 13/ uviedol, že žalovaná

sa ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní dňa 29.7. 2021 s tým, že súhlasí, aby súd vo veci konal
a rozhodol bez jej prítomnosti. Žalovaná 13/ podľa neho vedela od začiatku súdneho konania, čo je
predmetom konania, nakoľko v predložených vyjadreniach žalovaných je aj jej podpis. Jej
odvolanie považuje za právne neurčité, veľmi všeobecné a právne nedôvodné.

18. Žalovaný 10/ sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril a uviedol, že on je cit. „právoplatným a zákonným
vlastníkom od roku 2007 po smrti matky.“, že „jeho predkovia neprijali žiadnu finančnú ponuku či už z
dôvodu morálneho hľadiska (generačná hodnota rodiny pre potomstva) a odmietali svoju nehnuteľnosť
predať“. Podľa neho cit. „násilne odobratie nehnuteľnosti na výstavbu školy je dôkazom, že nemáte
náležite dokumenty o právnom vyporiadaní. Žiadny dôkaz súhlasu, kúpy a odmeny od mojich predkov

neexistuje.Nikto,aniprávnyzástupca,anisúdnictvonemáprávo‘určiťvlastníctvo’bezsúhlasumajiteľa.“

19. Žalovaná 13/ k vyjadreniu žalobcu uviedla, že jej nejde o „akési odškodnenie“, ale „odškodnenie sa
odvíja od určenia vlastníka pozemku a jedno na druhé nadväzuje.“ Označila za závažnú chybu ROEPU,
žesaobjaviltzv.duplicitnývlastník.Namietala,žedôkazyovyplatenínebolinikomupredložené,pretoich

podľa nej kataster stále viedol ako majiteľov pozemkov. Peniaze sa podľa nej dostali len do sporiteľne
a tam zmizli. K namietanému postupu súdu uviedla, že bola ospravedlnená iba na jednom pojednávaní,
a to zo dňa 20.11.2019 zo zdravotných dôvodov, pričom nešlo o generálne ospravedlnenie. Predvolanie
na29.07.2021jejnebolodoručenépoštoudovlastnýchrúk,alemailom3dnipredpojednávaním.Počítač
mala poškodený, takže o tom nevedela a dozvedela sa to od iných účastníkov konania.

20. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolaní žalovaných 10/
a 13/ podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudoksúdu prvej inštancie je potrebné v rozsahu napadnutom odvolaním žalovaného 10/ podľa 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správny potvrdiť a v rozsahu napadnutom odvolaním žalovanej 13/ podľa § 389 ods.
1 písm. b/ C.s.p. zrušiť z nasledujúcich dôvodov:

21. Žalovaná 13/ namietala, že nebola predvolaná riadne a včas na pojednávanie dňa 29.07.2021, na
ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku. Z úpravy súdu z č.l. 462 vyplýva, že žalovaná 13/ bola volaná
prostredníctvom elektronickej správy doručovanej súdom na jej elektronickú adresu a podľa názoru súdu
prvej inštancie jej predvolanie bolo doručené dňa 26.07.2021. Aj v prípade, ak by sa tak stalo v daný deň

(26.07.2021), je zrejmé, že nebola zachovaná 5-dňová lehota na prípravu na pojednávanie (29.07.2021)
v zmysle § 178 ods. 2 C.s.p.

22. Zároveň s predvolaním súd prvej inštancie žalovanej 13/ oznámil, že jej ospravedlnenie z
pojednávania zo dňa 20.11.2019 považuje za generálne ospravedlnenie zo všetkých pojednávaní.
Ako uviedla žalovaná 13/ vo svojom odvolaní, nešlo o generálne ospravedlnenie. Takýto záver

nemožno vyvodiť ani z obsahu tohto podania zo dňa 20.11.2019 (č.l.241 spisu), v ktorom žalovaná
13/ ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní po tom, čo jej bolo doručené predvolanie na
pojednávanie na deň 27.11.2019. Nešlo o generálne ospravedlnenie, žalovaná 13/ sa ním svojej účasti
na ďalšom inom pojednávaní nevzdala.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že konajúci súd vykonal pojednávanie dňa 29.07.2021, na ktorom vyhlásil
napadnutý rozsudok, v neprítomnosti žalovanej 13/ napriek tomu, že žalovaná 13/ nemala riadne a včas
doručené predvolanie na toto pojednávanie a napriek tomu, že na svojej účasti trvala, nevzdala sa jej.

24. Ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní sa zabezpečuje tak, že ukladá súdu,

ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň strany
sporu (§ 177 ods. 1 C.s.p.) tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred
dňom, keď sa má pojednávanie konať. Zúčastniť sa právnej veci pred súdom je neodňateľným právom
strany sporu, a to v každom štádiu prvoinštančného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, a ak na
tom práve strana trvá. Súd prvej inštancie svojím postupom, ktorým včas nepredvolal žalovanú 13/ na

pojednávanie, odňal žalovanej 13/ právo zúčastniť sa pojednávania, zúčastniť sa vykonávania dôkazov,
právo vypočuť si prednesy subjektov sporu a následne sa k nim vyjadriť a prípadne navrhnúť, označiť a
predložiť ďalšie dôkazy, právo záverečnej reči i právo vypočuť si vyhlásený rozsudok. Súd prvej inštancie
tak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v časti konania proti žalovanej 13/ vrátane závislého výroku o trovách konania zrušil a vec v tomto
rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods.1 písm. b/ a § 391

ods. 1 C.s.p.) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

26. Po vrátení veci súdu prvej inštancie bude potrebné napraviť zistený nedostatok a umožniť žalovanej
13/ realizáciu jej patriaceho práva osobnej účasti na pojednávaní.
27. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 10/, odvolací súd súhlasí s vyjadrením žalobcu, že jeho odvolanie

i ďalšie podania sú z obsahovej stránky ťažko zrozumiteľné, zmätočné, nesúrodé a značne nekonkrétne.
Je však možné z odvolania vyvodiť, že žalovaný 10/ namieta nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej
jednak z dôvodu neudeleného súhlasu jeho predchodcov s prechodom vlastníctva na žalobcu resp. jeho
právneho predchodcu - štát s poukazom na nedemokratický štátny režim v čase vykonania
aktu vyvlastnenia, jednak z dôvodu nevykonania zápisu zmeny vlastníctva na právneho predchodcu

žalobcu v evidencii nehnuteľností (vrátane námietky nesprávneho postupu súdu v zmysle nezistenia
dôvodu nevykonania tohto zápisu) a tiež z dôvodu nevyplatenia finančnej náhrady za vyvlastnenie jeho
právnym predchodcom resp. dožadovania sa vyplatenia náhrady za vyvlastnenie (vo výške aktuálnej
trhovej ceny označených nehnuteľností).

28. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku správne a úplne vyporiadal so všetkými uvedenými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody prezentoval žalovaný 10/ už počas konania pred súdom prvej inštancie.29. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci žalovaného 10/, dospel k správnym
skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec v napadnutom rozsahu správne

skutkovo i právne posúdil.

30. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade dňom 13.08.1968
(deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia) podľa § 135 Občianskeho zákonníka účinného
do 30.06.1969 nadobudol vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam vrátane nehnuteľností

žalovaného 10/ právny predchodca žalobcu (štát) a to na základe rozhodnutia stavebného úradu
o vyvlastnení podľa vtedy platného a účinného § 18 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom
poriadku (rozhodnutie ONV odb. C. G. zo dňa 30.12.1967 č.j. Výst. 5542/1967 - Ga pod výstavbu 9/14
tr. školy A.).

31. K námietkam žalovaného 10/ o nedemokratickom spôsobe odňatia vlastníckeho práva s odkazom

na komunistický režim a o nezákonnosti prechodu vlastníctva na štát z dôvodu neudelenia súhlasu
majiteľov pozemkov (jeho právnych predchodcov), odvolací súd upozorňuje na potrebu pochopenia
inštitútu vyvlastnenia, ktorý inštitút je aj v súčasnosti súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky
(viď § 128 Občianskeho zákonníka, stavebný zákon a špeciálne predpisy, banský zákon, vodný zákon
atď.). Vyvlastnenie je vždy násilné a vždy proti vôli vlastníka vykonanie zmeny vlastníckeho práva

a to tým, že doterajšiemu vlastníkovi jeho vlastnícke právo zanikne (bez jeho súhlasu). Štátne orgány
zasahujú do vlastníckeho práva a rušia ho aj v iných prípadoch, keď ale nejde o vyvlastnenie (konfiškácie
napr. v trestnom konaní ako súčasť trestného rozsudku, alebo na základe špeciálnych konfiškačných
zákonov po II. sv. vojne dekrétmi prezidenta republiky), znárodnenie po II. sv. vojne dekrétmi prezidenta
v roku 1945 až 1948, pozemkové reformy vykonávané zákonmi z rokov 1919 a 1920, 1947 a 1948. Tieto

prípady nie sú vyvlastnením. Vyvlastňovanie nehnuteľností je u nás aj v ostatných štátoch známe už
od 19. storočia a je tomu tak doteraz prakticky vo všetkých vyspelých štátoch. Napriek maximálnemu
chráneniu vlastníckeho práva treba z hľadiska verejného záujmu umožniť vlastnícke zmeny za účelom
výstavby a budovania verejných zariadení, cestných sietí, osvetlenia, plynofikácie, vodovodov, ciest
a zabezpečenia aspektov urbanisticky, budovania škôl a školských zariadení, ako sa tomu stalo

v danom prípade. Zákon sám považuje akt vyvlastnenia za rozhodnutie proti vôli vlastníka, lenže verejný
záujem je dôležitejší a doterajší vlastník sa musí tomuto záujmu podriadiť. Pokiaľ právni predchodcovia
žalovaného 10/ neudelili súhlas a neuzavreli dohodu o prevode vlastníctva, ako tvrdí žalovaný 10/,
potom krajský investorský útvar musel podať návrh na vyvlastnenie, ako sa aj stalo. Súd nie je v tomto
konaní oprávnený preskúmavať rozhodnutie o vyvlastnení. Z vyššie uvedených dôvodov sú námietky

žalovaného 10/ o neudelení súhlasu jeho právnymi predchodcami a o nedemokratickom režime v tom
čase bez právneho významu.

32. K námietke žalovaného 10/ o nemožnosti prechodu vlastníctva z dôvodu nevyplatenia náhrady
za vyvlastnenie jeho právnym predchodcom resp. z dôvodu nevykonania zápisu prechodu vlastníctva

do evidencie nehnuteľností, odvolací súd odkazuje na správne konštatovanie súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsudku, že „preukázanie vyplatenia náhrad vo vyvlastňovacom konaní všetkým
právnym predchodcom žalovaných nemôže mať vplyv na vlastnícky stav, pretože s poukazom na § 135
Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčasevyvlastňovaciehokonanianadobudnutímprávoplatnosti
rozhodnutia o vyvlastnení dňa 13.08.1968 sa konštituuje nový právny stav“. Teda bez ohľadu na

to, či právni predchodcovia žalovaného 10/ prevzali alebo neprevzali náhrady, ktoré mal navrhovateľ
vyvlastnenia D. O. W. B. B. vyplácať vyvlastniteľom v hotovosti resp. ktoré v prípadoch dedičstva
a tiarch mal zložiť a aj preukázateľne zložil do Štátnej sporiteľne v Prievidzi (viď listinný dôkaz-
príkaz č. 613151 zo dňa 24.10.1968 v spojení s rozhodnutím o vyvlastnení) a mal požiadať a aj
požiadal o prijatie do úschovy (depozitu) Q. A. C. G., ktoré notárstvo následne preukázateľne vykonávalo

rozvrhové pojednávania v depozitnej veci rozdelenia náhrady za nehnuteľnosti (viď
listinné dôkazy - rozhodnutia Q. A. C. G. zo dňa 06.04.1971), dňom nadobudnutia právoplatnosti
vyvlastňovacieho rozhodnutia došlo k zániku vlastníckeho práva právnych predchodcov žalovaného
10/ a k vzniku vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu t.j. štátu (Československý socialistický
štát) teda došlo k prechodu vlastníckeho práva vyvlastnením, keďže vlastnícke právo sa podľa § 135

Občianskeho zákonníka účinného do 30.06.1969 nadobúdalo rozhodnutím štátneho orgánu dňom v
ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Podmienkou prechodu vlastníckeho
práva teda nebolo vyplatenie náhrady za vyvlastnené pozemky.33. Z rovnakého dôvodu odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že cit. „skutočnosť,
že žalobca nepreukázal zápis zmeny vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností, ku ktorému malo
dôjsť v roku 1968, nepredstavuje v konkrétnej veci takú vadu, ktorá by znamenala, že vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam neprešlo na právneho predchodcu žalobcu“. Odvolací súd poukazuje, že od účinnosti
Občianskeho zákonníka zákona č. 141/1950 Zb., stratil zápis v pozemkovej knihe jeho ustanovením §
114 konštitutívnu povahu i v prípadoch prechodu vlastníckeho práva výrokom súdu, úradu alebo orgánu
verejnej správy. Dňom účinnosti Občianskeho zákonníka zákona č. 141/1950 Zb. t.j. dňom 1.1.1951 bol
v našom právnom poriadku výslovne opustený intabulačný princíp (uznesenie Ústavného súdu ČR Pl.

ÚS 1/95). Podobne po prijatí zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník sa na nadobudnutie vlastníckeho
práva rozhodnutím štátneho orgánu nevyžadoval zápis rozhodnutia do evidencie nehnuteľností. Preto
zápis rozhodnutia o vyvlastnení do evidencie nehnuteľností nebol podmienkou prechodu vlastníctva na
štát, s týmto zápisom sa nespájali konštitutívne účinky. Bez ohľadu na nezapísanie zmeny vlastníctva
označených nehnuteľností v evidencii nehnuteľností na základe rozhodnutia o vyvlastnení, skutočným
vlastníkom zapísaných nehnuteľností sa na základe výroku stavebného úradu (ONV, odbor výstavby

v G.) stal štát a neskôr žalobca ako jeho právny nástupca. Preto pre rozhodnutie súdu nebolo potrebné
zisťovať dôvod nevykonania zápisu zmeny vlastníctva do evidencie nehnuteľností.

34. Odvolacienámietkyžalovaného10/týkajúcesanevyplateniaresp.nepreukázaniavyplatenianáhrad
za vyvlastnenie a nevykonania zápisu v evidencii nehnuteľností sú tak bez právneho významu.

35. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, predmetom tohto sporu nie je žaloba o vyplatenie náhrady
za vyvlastnenie, ako sa v odvolaní dožaduje aj žalovaný 10/. Predmetom tohto sporu na základe
podanej žaloby žalobcu je určenie, ktorý z v katastri nehnuteľností zapísaných vlastníkov je skutočným
vlastníkom označených nehnuteľností. Vychádzajúc z rozhodnutia o vyvlastnení a z § 135 Občianskeho

zákonníka účinného do 30.06.1969 a následných zákonných úprav (zákon č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí, zákon č. 254/2007 Z.z. o zrušení krajských úradov) a delimitačného protokolu je ním žalobca.

36. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu

potvrdiť.

37. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

38. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

39. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podaného
žalovaným 10/, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutom odvolaním žalovaného
10/ tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255
ods.1 a§256ods.1C.s.p.,ktoréupravujeproblematikusvojoupovahoučodoobsahuaúčelunajbližšiu
odmietnutiu odvolania (čl 4. ods. 1 C.s.p.). Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol
v odvolacom konaní proti žalovanému 10/ úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo

na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému 10/, a že žalovaní 1/ a 8/
oneskoreným podaním odvolania resp. podaním odvolania bez náležitostí procesne zavinili odmietnutie
odvolaní, a preto žalobcovi v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovaným 1/ a 8/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

41. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).