Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. september 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121202737
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2121202737.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobkyne: B. H., Z..

XX.X.XXXX, K. B. T. A. XX, K., zastúpená: JUDr. Ivana Slaninová, LL.M, advokátka so sídlom Horné
Bašty 8943/25, Trnava, proti žalovanej: I. X., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. T. A. XX, K., zastúpená: Mgr. Ing.
Juraj Trokan, advokát so sídlom Vajanského 10, Trnava, o žalobnom návrhu na ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zabezpečiť odstránenie všetkých zverejnených statusov a videí, v ktorých
žalovaná uvádza nepravdivé a difamujúce skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky o žalobkyni,
obsahujúce tvrdenia, že žalobkyňa 20 rokov šikanuje žalovanú; žalobkyňa 2 x fyzicky napadla žalovanú
a tretí krát sa žalovanú pokúsila napadnúť spolu so svojim synom K.; žalobkyňa žalovanej vulgárne

nadáva; žalobkyňa spolu so susedom vládne bytovému domu železnou rukou a o všetkom sami
rozhodujú bez konania schôdze vlastníkov bytov; žalobkyňa fyzicky napáda susedov; žalobkyňa o
žalovanej vynáša informácie zo súdu, čím pácha trestnú činnosť; žalobkyňa o žalovanej píše, že je
chorá žena a že sa má duševne vyliečiť; žalobkyňa utýrala dve susedy, p. O., ktorej mala zlomiť ruku,
a pani Mgr. Š., ktorej mala tak nadávať, až ju nakoniec mala vyštvať z bytového domu; žalobkyňa
sa mala pokúsiť o prisvojenie si časti spoločných priestorov bytového domu bez vyplatenia ostatných
vlastníkov v bytovom dome za účelom ich prestavby na 2-izbový byt, na ktorý účel mala mať žalobkyňa

už objednaného statika, a na ktorý účel mala žalobkyňa zneužiť aj svoje postavenie pracovníčky na
okresnom súde; žalobkyňa, keďže jej to štát umožňuje, pácha trestnú činnosť s cieľom získať byt
žalovanej; žalobkyňa sa mala 3x pokúsiť žalovanej predať byt za účelom získania spoločných priestorov;
žalobkyňa je overovateľkou podpisov, zmlúv a ich dodatkov; žalobkyňa sa, ak nie je s niečím spokojná,
vyjadruje kreslením symbolov ženského prirodzenia na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu; žalobkyňa dala kľúče od vchodu do bytového domu bezdomovcom; žalobkyňa mala na súde
vybaviť, že pán F. - bezdomovec, bol za asistencie policajtov vyvedený z bytového domu a vinou
žalobkyne sa ocitol na ulici; žalobkyňa je súčasťou bytovej mafie; žalobkyňa sa podieľala na trestnej

činnosti Bytového družstva so sídlom v Trnave; žalobkyňa sa dopustila trestného činu krivej výpovede,
keď pred vyšetrovateľom uviedla, že žalovaná bola v priestupkovom konaní právoplatne uznaná vinnou
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, žalobkyňa rozkrádala fond prevádzky,
údržby a opráv bytového domu; žalobkyňa vypačovala v spoločných priestoroch kľučky z okien, aby
ostatní vlastníci bytov v bytovom dome nemohli vetrať v sušiarni a zalepovala otvory, aby nemohli použiť
náhradné kľučky; žalobkyňa núti žiť ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome v špine; žalovanej bol
odborníkmi venujúcimi sa psychológii a psychiatrii potvrdené, že žalobkyňa je psychopat; žalobkyňa je

agresívna, psychopatická klamárka, u ktorej existuje obrovské podozrenie z korupcie a klientelizmu; že
žalobkyňa zamestnanie na súde získala, „lebo ocko"; že orgány činné v trestnom konaní trestnú činnosť
žalobkyne nevyšetrujú pre jej rozsiahle kontakty na súde a prokuratúre a iné obdobné tvrdenia.

II. Žalovaná je povinná zdržať sa rozširovania a zverejňovania akýchkoľvek nepravdivých a difamujúcich
skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov o žalobkyni.III. Žalovaná je povinná ospravedlniť sa žalobkyni za neoprávnený zásah do jej práva na ochranu
osobnosti do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to formou zverejnenia nasledovného
statusu na profile žalovanej na sociálnej sieti Facebook:

„Ja, I. X., sa týmto ospravedlňujem Vám, pani B. H., za moje nepravdivé tvrdenia zverejňované na
sociálnej sieti Facebook a prednášané na verejných priestranstvách, a to za tvrdenia, že
· ste ma mali 20 rokov šikanovať,
· ste ma mali 2 x fyzicky napadnúť a tretí krát ste sa mali o napadnutie mojej osoby pokúsiť spolu so

svojim synom K.,
· mi vulgárne nadávate,
· máte spolu so susedom vládnuť bytovému domu železnou rukou a o všetkom sami rozhodovať bez
konania schôdze vlastníkov bytov,
· máte fyzicky napádať susedov,
· mne máte vynášať informácie zo súdu,

· ste o mne mali napísať, že som chorá žena a že sa mám duševne vyliečiť,
· ste mali utýrať dve susedy, p. O., ktorej ste mali zlomiť ruku, a pani Mgr. Š., ktorej ste mali tak nadávať,
až ste ju nakoniec mali vyštvať z bytového domu,
· ste sa mali pokúsiť o prisvojenie si časti spoločných priestorov bytového domu bez vyplatenia ostatných
vlastníkov v bytovom dome za účelom ich prestavby na 2-izbový byt, na ktorý účel ste si mali objednať

statika, a na ktorý účel ste mali zneužiť aj svoje postavenie pracovníčky na okresnom súde,
· páchate trestnú činnosť s cieľom získať môj byt,
· ste sa mali 3x pokúsiť predať môj byt za účelom získania spoločných priestorov,
· ste overovateľkou podpisov, zmlúv a ich dodatkov,
· ste sa mali vyjadrovať kreslením symbolov ženského prirodzenia na spoločných častiach a

zariadeniach bytového domu,
· ste mali dať kľúče od vchodu do bytového domu bezdomovcom,
· ste mali na súde vybaviť, že pán F. - bezdomovec, bol za asistencie policajtov vyvedený z bytového
domu a Vašou vinou sa ocitol na ulici,
· ste mali alebo máte byť súčasťou bytovej mafie,

· ste sa mali podieľať na trestnej činnosti Bytového družstva so sídlom v Trnave,
· ste sa mali dopustiť trestného činu krivej výpovede, keď ste pred vyšetrovateľom uviedli, že som
bola v priestupkovom konaní právoplatne uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu,
· ste mali rozkrádať fond prevádzky, údržby a opráv bytového domu,

· ste mali vypačovať v spoločných priestoroch kľučky z okien, aby ostatní vlastníci bytov v bytovom dome
nemohli vetrať v sušiarni a zalepovať otvory, aby nemohli použiť náhradné kľučky
· nútite ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome žiť v špine,
· mi malo byť odborníkmi venujúcimi sa psychológii a psychiatrii potvrdené, že ste psychopat, pretože
žiadne z týchto tvrdení nie je pravdivé.

Zároveň sa Vám týmto ospravedlňujem za všetky nepravdivé a urážlivé hodnotiace úsudky, za
vyjadrenia, že ste agresívna, psychopatická klamárka, u ktorej existuje obrovské podozrenie z korupcie
a klientelizmu, že ste zamestnanie na súde mali získať, „lebo ocko" a že orgány činné v trestnom
konaní Vašu trestnú činnosť nevyšetrujú pre Vaše rozsiahle kontakty na súde a prokuratúre, keďže

som zverejnením týchto nepravdivých a urážlivých hodnotiacich úsudkov zasiahla do Vášho práva na
ochranu osobnosti."

IV. Žalovaná je povinná pod týmto statusom zverejniť video, v ktorom prečíta vyššie uvedený text
písomnéhostatusu. Žalovanájepovinnáponechaťtentostatusatotovideozverejnenénasvojomprofile

na sociálnej sieti Facebook po dobu 60 dní odo dňa ich zverejnenia.

V. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 500,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, a to do 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VI. Vo zvyšnej časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy súd žalobný návrh zamieta.

VII. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov súdneho konania proti žalovanej v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 05. 05. 2021 bolo Okresnému súdu Trnava doručené podanie označené ako „žaloba na ochranu
osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorými sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej povinnosti zabezpečiť odstránenie všetkých
zverejnených statusov a videí, v ktorých žalovaná uvádza nepravdivé a difamujúce skutkové tvrdenia
a hodnotiace úsudky o žalobkyni v úplnom znení ako je uvedené vo výroku uznesenia, ako aj
zdržať sa rozširovania a zverejňovania akýchkoľvek nepravdivých a difamujúcich skutkových tvrdení a
hodnotiacich úsudkov o žalobkyni, ospravedlnenia v úplnom znení ako je uvedené vo výroku uznesenia,
ako aj nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 1.500,- eur.

2. Žalobkyňa v návrhu uvádza, že problémy so žalovanou začali v októbri 2017, kedy v listoch
adresovaných Bytovému družstvu v Trnave uvádzala o žalobkyni nepravdivé tvrdenia, že žalobkyňa a
syn zástupcu vlastníkov bytov majú intímny vzťah, navzájom sa kryjú pri rozkrádaní fondu prevádzky
údržby a opráv bytového domu, neoprávnene využívajú pre vlastné potreby spoločné priestory a

zariadeniabytovéhodomupatriacevšetkýmvlastníkombytovvbytovomdome,žežalobkyňamázáujem
a robí konkrétne kroky (údajne si na tento účel mala objednať statikov) k privlastneniu si časti spoločných
priestorov bez riadneho vyplatenia ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome a ich prerobeniu na 2-
izbový byt. Zároveň v listoch tvrdila, že žalobkyňa ju s manželom šikanovali, roznášali o nej dôverné
informácie z okresného súdu, kde je zamestnaná. Žalovaná tiež dňa 26. 9. 2018 uvádzala verejne o

žalobkyni nepravdivé informácie pred pracovníkmi Mestskej trnavskej televízie - pani O. a jej kolegyňou,
že žalobkyňa mala spreneveriť peniaze z fondu prevádzky, údržby a opráv, že neoprávnene užíva
spoločné priestory bytového domu a má z toho finančný prospech, že vedie intímny život so synom
zástupcu vlastníkov bytov - pánom K. E.. V konaní pokračovala aj dňa 15. 10. 2018 cca o 17:30 hod. vo
vestibule bytového domu pred vlastníkmi bytov pani X., X., pánom B. a pani E.. Žalobkyňa v novembri

2018 podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania, vedené pod Č.:
H.-XXXX/X-V.-K., toto bolo odovzdané odboru všeobecnej vnútornej správy OÚ Trnava na prejednanie
priestupku. O výsledku nemá žalobkyňa do dnešného dňa vedomosť.

3. Vlastníci bytov zastúpení správcom - Bytovým družstvom so sídlom v Trnave, z dôvodu

neprimeraného správania sa žalovanej podali na žalovanú žalobu, ktorou sa domáhali nariadenia
predaja jej bytu na základe § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, konanie je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/4/2020. Rovnako podali na
žalovanú trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci
podľa § 246 Trestného zákona a trestného činu ohovárania podľa § 373 Trestného zákona. Trestné

oznámenia boli odovzdané OÚ Trnava na prejednanie priestupku, konanie je vedené pod č. H.-K.-
H.-XXXX/XXXXXX, dňa 19. 10.2020 bolo vydané rozhodnutie, právoplatné dňom 1. 12. 2020 a
vykonateľné dňom 16. 12. 2020, žalovaná bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti majetku
podľa § 50 ods. 1 zákona 372/1990 Zb. a tiež zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (o.i. aj za vyjadrenia, že žalobkyňa

mala rozkrádať fond prevádzky, údržby a opráv a manipulovať zápisnice). Bola jej uložená sankcia vo
výške 100,- Eur.
4. V auguste 2019 žalovaná žalobkyňu fyzicky napadla pri výmene poškodených zámkov na dverách do
spoločných priestorov bytového domu pracovníkom Bytového družstva so sídlom v Trnave. Toto konanie
žalovanej je predmetom priestupkového konania na OÚ Trnava pod č. spisu H.-K.-H.-XXXX/XXXXX-

XXX pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. O výsledku tohto priestupkového konania
doposiaľ nebola žalobkyňa vyrozumená.

5. Od februára 2021 začala žalovaná intenzívne zverejňovať nepravdivé tvrdenia o žalobkyni
prostredníctvom sociálnej siete Facebook, ide o rôzne statusy, videá a živé vysielania, v ktorých útočí na

žalobkyňu a jej rodinných príslušníkov. Dňa 4. 2. 2021 zverejnila žalovaná status, v ktorom o.i. uviedla: ...
„B. H., pracovníčka Okresného súdu v Trnave, lebo ocko, ďalej pokračuje so svojim najvulgárnejším
susedom P.. E. na našom sídlisku a na čele s Bytovým družstvom na prednádraží vo svojej 20 ročnej
šikane voči mne...",...„No a okrem toho, že som B. H. a P.. E. bola 2x fyzicky napadnutá, tak že som
skončila na pohotovosti, no veci obrátili, tak, že ja som ich napadla." ... „Vážení pre peniaze B.. H. je

schopná úplne všetkého. Mala na dosah spoločné priestory, ktoré skoro získala zdarma bez vyplatenianás majiteľov bytov a NP, až na jednu osobu, ktorou som bola ja. To, že mi nepovie ináč, ako ty pi...,ku...,
je tiež o nej." Status mal v čase stiahnutia 15 komentárov a 54 zdieľaní. Vyššie uvedené tvrdenia
žalovaná s určitými obmenami opakovala v statusoch, prípadne statusoch a videách zo dňa 05.02.2021,

09.02.2021, 10.02.2021, 24.02.2021, 10.03.2021, 11.03.2021, 12.03.2021, 13.03.2021,15.03.2021,
16.03.2021,19.03.2021,22.03.2021,25.03.2021,10.04.2021,15.2.2021,19.2.2021,19.3.2021,21.3.2021,
24.3.2021,29.3.2021,31.3.2021,6.4. 2021,11.4.2021,12.4.2021.

6. Dňa 14. 4. 2021 podala žalobkyňa na žalovanú z dôvodu vyššie uvedených statusov a videí trestné

oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestných činov nebezpečného prenasledovania, ohovárania,
porušenia dôvernosti ústneho prejavu alebo iného prejavu osobnej povahy a trestného činu krivého
obvinenia.Popodanítohtotrestnéhooznámeniažalovanázverejnilaajďalšiestatusyavideásrovnakým
alebo obdobným obsahom, ako je uvedený vyššie, a to dňa: 14.4.2021 a 27. 4. 2021.

7. Žalovaná je susedou žalobkyne bývajúcou so žalobkyňou v tom istom bytovom dome, aj vchode.

Žalobkyňa je zamestnankyňou Okresného súdu Trnava v štátnozamestnaneckom pracovnom pomere.
Žalovaná prejavuje antipatie voči žalobkyni už niekoľko rokov (konkrétne od r. 2017), sú vedené viaceré
priestupkové konania, žalovaná svoje nepriateľské správanie sa voči žalovanej nielenže nezmiernila,
naopak,vystupňovalahodoabsurdnýchaneprijateľnýchrozmerov,odfebruára2021začalanasociálnej
sieti Facebook v rámci svojho verejne dostupného profilu zverejňovať Statusy a Videá, v ktorých o

žalobkyni opakovane uvádza nepravdivé skutkové tvrdenia o tom, že, žalobkyňa 20 rokov šikanuje
žalovanú • Žalobkyňa 2 x fyzicky napadla žalovanú a tretí krát sa žalovanú pokúsila napadnúť spolu so
svojim synom K. • Žalobkyňa žalovanej vulgárne nadáva a nepovie jej inak ako : „ty pi... ku..." • Žalobkyňa
spolu so susedom vládne bytovému domu železnou rukou a o všetkom sami rozhodujú bez konania
schôdze vlastníkov bytov Žalobkyňa fyzicky napáda susedov • Žalobkyňa o žalovanej unáša informácie

zo súdu, čím pácha trestnú činnosť • Žalobkyňa o žalovanej píše, že je chorá žena a že sa má duševne
vyliečiť • Žalobkyňa utýrala dve susedy, p. O., ktorej mala zlomiť ruku, a pani Mgr. Š., ktorej mala tak
nadávať, až ju nakoniec mala vyštvať z bytového domu • Žalobkyňa sa mala pokúsiť o prisvojenie si časti
spoločných priestorov bytového domu bez vyplatenia ostatných vlastníkov v bytovom dome za účelom
ich prestavby na 2-izbový byt, na ktorý účel mala mať žalobkyňa už objednaného statika, a na ktorý účel

mala žalobkyňa zneužiť aj svoje postavenie pracovníčky na okresnom súde • Žalobkyňa, keďže jej to štát
umožňuje, pácha trestnú činnosť s cieľom získať byt žalovanej • Žalobkyňa sa mala 3x pokúsiť žalovanej
predať byt za účelom získania spoločných priestorov • Žalobkyňa je overovateľkou podpisov, zmlúv
a ich dodatkov • Žalobkyňa sa, ak nie je s niečím spokojná, vyjadruje kreslením symbolov ženského
prirodzenia na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, Žalobkyňa dala kľúče od vchodu

do bytového domu bezdomovcom Žalobkyňa mala na súde vybaviť, že pán F. - bezdomovec, bol za
asistencie policajtov vyvedený z bytového domu a vinou žalobkyne sa ocitol na ulici • Žalobkyňa je
súčasťou bytovej mafie • Žalobkyňa sa podiel'ala na trestnej činnosti Bytového družstva so sídlom
v Trnave • Žalobkyňa sa dopustila trestného činu krivej výpovede, keď pred vyšetrovateľom uviedla,
že žalovaná bola v priestupkovom konaní právoplatne uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu • Žalobkyňa rozkrádala fond prevádzky, údržby a opráv bytového domu •
Žalobkyňa vypačovala v spoločných priestoroch kľučky z okien, aby ostatní vlastníci bytov v bytovom
dome nemohli vetrať v sušiarni a zalepovala otvory, aby nemohli použiť náhradné kľučky • Žalobkyňa
núti žiť ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome v špine Žalovanej bol odborníkmi venujúcimi sa
psychológii a psychiatrii potvrdené, že žalobkyňa je psychopat a zároveň vynáša o žalobkyni difamujúce

hodnotiace úsudky, že žalobkyňa je agresívna, psychopatická a patologická klamárka, u ktorej existuje
obrovské podozrenie z korupcie a klientelizmu, že zamestnanie na súde mala žalobkyňa tiež získať,
„lebo ocko" a že orgány činné v trestnom konaní jej trestnú činnosť nevyšetrujú pre jej rozsiahle kontakty
na súde a prokuratúre.

8. Podľa žalobkyne uvedené difamujúce skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky neprimeraným
spôsobom zasahujú do práva žalobkyne na česť, dôstojnosť a vážnosť žalobkyne v spoločnosti. Tým, že
žalovaná do svojich tvrdení vťahuje aj rodinných príslušníkov žalobkyne, o ktorých si aktívne vyhľadáva
informácie, zasahuje aj do práva na súkromie a rodinný život. Žalovaná bez súhlasu žalobkyne zhotovila
jej fotografiu v spoločných častiach bytového domu a túto následne zverejnila za účelom stotožnenia

žalobkyne s jej menom, priezviskom, adresou bydliska a tiež zamestnávateľom a difamujúcimi opismi
osobnosti žalovanej. Rovnako tak bez súhlasu žalobkyne, alebo jej brata, stiahla z jeho profilu ich
spoločnú fotografiu, ktorú následne opätovne zneužila a sprístupnila tretím osobám na sociálnej sieti zaúčelom umožnenia priamej identifikácie žalobkyne a jej brata ako osôb, na ktoré sa vzťahujú difamujúce
skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky prezentované žalovanou.

9. Žalovaná si s ohľadom na prebiehajúce, aj ukončené priestupkové konania musí byť vedomá
nepravdivosti svojich skutkových tvrdení, ako aj toho, že nemajú žiaden objektívny základ. Žalovaná
cielenevyvolávaožalobkyninegatívnyacelkomzrejmenepravdivýanesprávnyobrazscieľompoškodiť
jej dobré meno, česť a dôstojnosť. S obsahom videí a statusov boli oboznámení nielen neznámi ľudia,
ale aj priatelia, susedia, rodina a spolupracovníci žalobkyne, čím zasiahla do jej profesijnej sféry, keďže

žalobkyňa je štátnym zamestnancom a pre výkon jej funkcie je potrebný aj určitý morálny kredit. Statusy
a videá sú od ich zverejnenia stále dostupné, pričom žalovaná zverejňuje stále ďalšie statusy a videá.

10. Žalovaná navyše tieto svoje tvrdenia uvádza aj v podaniach adresovaných zamestnávateľovi
žalobkyne.Dôstojnosťavážnosťžalobkynevspoločnostitakbolazníženávznačnejmiere,žalobkyňapri

vzhliadnutí videí a čítaní statusov prežívala značný stres, pocit frustrácie, nespravodlivosti, bezmocnosti
a obáv, kam ešte žalovaná môže svoje správanie sa vystupňovať. Žalobkyňa sa vzhľadom na nenávistné
prejavy a intenzitu týchto „verejných útokov" dôvodne obáva aj o svoje zdravie, keď hrozí riziko, že
táto nenávisť prerastie až do fyzických útokov voči žalobkyni. Žalovaná permanentne striehne na
žalobkyňu s mobilným telefónom, pričom žalobkyňa tak prežíva stres pri každom vstupe do spoločných

priestorov domu alebo pri pohybe v okolí. Žalobkyňa si preto uplatňuje aj nárok v zmysle § 13 ods.2
OZ na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.500,- eur, ktorá je primeraná s ohľadom na majetkové
pomery žalovanej a na závažnosť a intenzitu jej konania, bude mať aj preventívny charakter, zabráni v
budúcnosti zverejňovať obdobné tvrdenia a úsudky a zneužívaniu sociálnej siete. Prílohami návrhu boli:
uznesenie ORPZ v Trnave Č.:H.-XXX/X-V.-K.-XXXX zo dňa 11. 6. 2020, rozhodnutie OÚ Trnava odboru

všeobecnej vnútornej správy č. H.-K.-H.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 19.10.2020, trestné oznámenie zo
dňa 14.04.2021, statusy a videá zverejňované žalovanou (č.l. 36 - 71).

11. Vo veci súd nariadil neodkladné opatrenie č.k. 17C/19/2021- 76 zo dňa 25.05.2021, ktorým návrhu
žalobkyne vyhovel v časti uloženia povinnosti zabezpečiť odstránenie všetkých zverejnených statusov

a videí, v ktorých žalovaná uvádza nepravdivé a difamujúce skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky
o žalobkyni s obsahom totožným v zmysle podaného návrhu, zároveň žalovanej uložil povinnosť
zdržať sa rozširovania a zverejňovania akýchkoľvek nepravdivých a difamujúcich skutkových tvrdení
a hodnotiacich úsudkov o žalobkyni. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2021 a
vykonateľnosť dňa 31.05.2021, a to v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave pod č.k.

23Co/66/2021-339 zo dňa 06.08.2021.

12. Odvolanie žalovanej (č.l. 86 spisu) bolo Krajským súdom Trnava pod č.k. 23Co/66/2021-339 zo dňa
odmietnuté ako oneskorené, pričom žalovaná spolu s odvolaním podaným dňa 28.06.2021 nazvaným
ako: „Odvolanie voči všetkým podaniam od vašej zamestnankyne, ako napr. sp.zn. 17C/19/2021,

21C/4/2020, voči žalobe o ochrane osobnosti...atď. zo strany B. H....“ založila do spisu listiny tvoriace
obsah spisu č.l. 86 až 327 bez ich bližšej špecifikácie, tzn. bez toho, aby k uvedeným listinám uviedla
skutkové tvrdenia.

13. V uvedenom rozsiahlom podaní žalovanej sa nachádzali kópie týchto listín: rozhodnutie sociálnej

poisťovne zo dňa 19.11.2014, list predsedovi súdu zo dňa 29.05.2021, uznesenie OR PZ Trnava
zo dňa 11.06.2020, trestné oznámenie voči B. H. zo dňa 23.03.2021, mailová komunikácia medzi
žalovanou a p. T. F., sťažnosť adresovaná OR PZ Trnava zo dňa 29.05.2021, informácia kontrolnej
komisie pre delegátov BD Trnava, uznesenie OR PZ Trnava zo dňa 11.06.2020 (duplicitne),
zápisnica o výsluchu KR PZ Trenčín zo dňa 08.04.2021, odstúpenie trestného oznámenia MV

SR odbor kriminálnej polície zo dňa 14.04.2021, upovedomenie o odstúpení KP Trnava zo dňa
04.06.2021, upovedomenie o odstúpení OR PZ Trnava zo dňa 21.05.2021, zápisnica o výsluchu
OR PZ Trnava zo dňa 06.04.2021, upovedomenie OP Trnava zo dňa 28.01.2021, potvrdenie o
oznámení OR PZ zo dňa 29.05.2021, sťažnosť žalovanej zo dňa 20.09.2017, potvrdenie OR PZ
Trnava zo dňa 26.09.2018, zo dňa 12.02.2019, zo dňa 06.03.2019, zo dňa 06.04.2019, zo dňa

08.08.2019, lekárska správa zo dňa 08.08.2019 MUDr. B., správa traumatologickej ambulancie FN
Trnava, lekárska správa zo dňa 13.08.2019, zisťovanie podkladov k nepracovnému úrazu VšZP,
lekárska správa zo dňa 13.08.2019 (duplicitne), upovedomenie OR PZ Trnava zo dňa 18.06.2019,
zápisnica o trestnom oznámení OP Trnava zo dňa 15.07.2019, zápisnica o trestom oznámení KRTrnava zo dňa 15.07.2019, potvrdenie o oznámení OR PZ Trnava zo dňa 17.07.2019 (duplicitne),
upovedomenie OP Trnava zo dňa 31.07.2019 (duplicitne), potvrdenie o oznámení OR PZ Trnava
zo dňa 05.08.2019, 06.08.2019, zápisnica o podaní KP Trnava zo dňa 21.01.2020, potvrdenie o

oznámení OR PZ Trnava zo dňa 04.02.2020, zápisnica o trestnom oznámení KP Trnava zo dňa
04.02.2020, potvrdenie o oznámení zo dňa 04.02.2020 (duplicitne), záznam OR PZ Trnava zo dňa
11.02.2020, upovedomenie OP Trnava zo dňa 14.02.2020, potvrdenie o oznámení OR PZ Trnava
zo dňa 19.02.2020, záznam OR PZ Trnava zo dňa 19.02.2020, 23.02.2020, 25.02.2020 (duplicitne),
potvrdenie o oznámení OR PZ Trnava zo dňa 07.03.2020, 17.03.2020, vyrozumenie KP Trnava zo dňa

07.04.2020, uznesenie OR PZ Trnava zo dňa 23.04.2020, potvrdenie OR PZ Trnava zo dňa 03.06.2020,
23.06.2020, vyrozumenie KP Trnava zo dňa 27.08.2020, mailová komunikácia medzi žalovanou
a zástupcami BD (čl. 185 - 242), mailová komunikácia žalovanej [email protected]
, mailová komunikácia
[email protected] , mailová komunikácia s prednostom OÚ Trnava a
zamestnancami MV ([email protected] ), [email protected] ,

žiadosť - prosba adresovaná predsedovi OS TT zo dňa 16.04.2020, komunikácia žalovanej s BD zo dňa
22.12.2017, 07.02.2018, 22.12.2017, 08.12.2017, 20.11.2017, 29.09.2017, 20.09.2017, uznesenie OR
PZ Trnava zo dňa 11.06.2020 (duplicitne), odstúpenie MV SR zo dňa 14.04.2021, podanie žalovanej
vo veci návrhu na začatie konania voči B.. H. zo dňa 29.04.2021, 14.03.2021, 15.11.2019 (k veci
31C/36/2019) zo dňa 31.10.2019, podanie na Ústavný súd zo dňa 19.09.2019, odloženie podania zo

dňa 04.10.2019 ÚS SR. Obdobné rozsiahla podania doložila žalovaná do spisu dňa 14.03.2023, ide o
č.l. 758-847 spisu a dňa 13.04.2023 ide o č.l. 861-962 spisu.

14. V podaní adresovanom predsedovi súdu zo dňa 29.05.2021 (č.l. 90) žiada predsedu súdu, aby
konečne„dohovoril“zamestnankyniB.H.,ktoráju2krátnapadla,vykonávatrestnúčinnosť,B.H.nazýva

morálne rozloženou osobou so psychopatickými sklonmi, nebezpečnou pre okolie. Spochybňuje, ako
môže pracovať na súde. Opisuje príhodu s mužom, ktorý bol oblečený celý v čiernom, ktorý jej pod
vyhrážkou, ak neprestane vysielať živé videá, ukázal prekrížené ruky s tým, že sa postarajú o to, že
si „poležká“ na psychiatrii v Ružomberku“, následne uvádza, že po incidente volala políciu. V podaní
píše o veľkej korupcii, ktorá vládne, o tom, že nie je možné sa domôcť spravodlivosti, to je dôvod, prečo

si ona všetko nahráva.

15. V mailovom podaní zo dňa 14.08.2021 (č.l. 344) adresovanom viacerým inštitúciám ako
Európskemu súdu pre ľudské práva, Generálnej prokuratúre Bratislava, Krajskému súdu, Okresnému
súdu, Krajskému riaditeľstvu PZ a iným inštitúciám, vrátane konajúcim sudcom Krajského a Okresného

súdu uvádza, že nie je vôbec povinná reagovať na uznesenie konajúceho súdu zo dňa 25.05.2021,
nakoľko JUDr. Máčajová (konajúci sudca- pzn.súdu) porušila prezumpciu neviny, keď tvrdí, že ona
uvádza nepravdivé skutkové tvrdenia, zneužila právomoc verejného činiteľa, postavila sa proti čl.
32 Ústavy, Listine základných práv a slobôd, Medzinárodným zmluvám a dohovorom. Zároveň
uviedla, že na sudkyňu podáva trestné oznámenie, nakoľko naplnila skutkovú podstatu „Zločinu proti

ľudskosti“. Ohľadne osoby žalobkyne uvádza, že ide tu
„ o obrovskú korupciu a klientelizmus zo strany zamestnankyne súdu, je to podvodníčka neskutočných
rozmerov, fyzicky ju 3x napadla so svojou rodinou, 3x sa snažila predať jej byt, neskutočne ju týra a mučí
a aj iných susedov“. Bude trvať na finančnom odškodnení za neskutočné duševné týranie a mučenie od
B. H., jej komplicov, ktorí spolupracujú ako geng, zločinecká skupina, bytová mafia, vie to dokázať, ale

úrady to odmietajú riadne prešetriť. Z toho dôvodu bude aj naďalej robiť živé videá, je to jediná cesta,
ako sa vyrovnať s obrovskými podvodmi B. H., s ich agresiou, vulgaritami, zločineckou skupinou, pokiaľ
to súdy riadne neprešetria.

16. Uznesením č.l. 355 zo dňa 27.01.2022 bola žalobkyňa vyzvaná na vyjadrenie k žalobe, zásielka

súdu sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, následne jej súd žalobu doručoval v zmysle § 116
ods.2 CSP na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke a následne vo veci nariadil pojednávanie.

17. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní konanom dňa
28.09.2022, 13.02.2023, 17.05.2023 a 06.09.2023, vypočul prednesy zástupcov, vykonal dokazovanie

oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žalobný návrh, vyjadrenie žalovanej zo dňa 13.10.2022,
vyjadrenie žalobkyne- replika zo dňa 07.11.2022, rozhodnutie OÚ Trnava, odbor všeobecnej vnútornej
správy, oddelenie priestupkov zo dňa 19. 10.2020 č. H.-K.-H.-XXXX/XXXXXX-XXX, rozhodnutia OÚ
Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov zo dňa 28. 6. 2021 č.: H.-K.-XXXX/XXXXXX-XXX, rozhodnutia OÚ Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov zo
dňa 1. 7. 2021 č.: H.-K.-H.-XXXX/XXXXXX-XXX, rozhodnutie OÚ Trnava, odbor všeobecnej vnútornej
správy, oddelenie priestupkov zo dňa 21.12.2021 č.:H.-K.-H.- XXXX/XXXXXX-XXX, Potvrdenie o

bezodplatnom výkone funkcie, potvrdenia Psychiatrickej nemocnice PP Pezinok, uznesenia Okresnej
prokuratúry Trnava č. 1Pv 522/20/2207-52 zo dňa 11.11.2022, č. 2PV 37/23/2207-20 zo dňa 18.07.2023,
oboznámením sa so statusmi a prehratím videí, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom
spise, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

18.Odfebruára2021žalovanázverejňujeprostredníctvomsociálnejsieteFacebookrôznestatusy,videá
a živé vysielania, pričom o žalobkyni a jej rodinných príslušníkoch uvádza skutočnosti, že ju žalobkyňa
dlhodobošikanuje,2xjufyzickynapadla,žejej vulgárnenadávaanepoviejejinakako:„typi...,ku...",že
žalobkyňa o žalovanej vynáša informácie zo súdu, že žalobkyňa utýrala dve susedy, že sa mala pokúsiť
o prisvojenie si časti spoločných priestorov bytového domu bez vyplatenia ostatných vlastníkov, že
žalobkyňa je súčasťou bytovej mafie, že rozkrádala fond prevádzky, údržby a opráv bytového domu, že

žalobkyňa pácha trestnú činnosť, je agresívna, psychopatická a patologická klamárka, u ktorej existuje
obrovské podozrenie z korupcie a klientelizmu, ...atď.

19. Rozhodnutím OÚ Trnava odboru všeobecnej vnútornej správy č. H.-K.-H.-XXXX/XXXXXX-XXX zo
dňa 19. 10.2020 bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1

zákona 372/1990 Zb. a tiež zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (okrem iného aj za vyjadrenia, že žalobkyňa mala
rozkrádať fond prevádzky, údržby a opráv a manipulovať zápisnice, čím jej ublížila na cti a urazila ju ),
bola jej uložená sankcia vo výške 100,- Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 1. 12. 2020
a vykonateľnosť dňom 16.12.2020.

20. Dňa 14. 4. 2021 podala žalobkyňa na Okresnú prokuratúru Trnava na žalovanú trestné oznámenie
pre podozrenie zo spáchania trestných činov nebezpečného prenasledovania, ohovárania, porušenia
dôvernosti ústneho prejavu alebo iného prejavu osobnej povahy a trestného činu krivého obvinenia.

21. Rozhodnutím OÚ Trnava odboru všeobecnej vnútornej správy č. H.-K.-H.-XXXX/XXXXXX-XXX
zo dňa 28. 06.2021 bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1písm. d zákona 372/1990 Zb. (za napadnutie B. H.- žalobkyne dňa
13.08.2019 ), bola jej uložená sankcia vo výške 20,- Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom
22. 07. 2021 a vykonateľnosť dňom 06.08.2021.

22. Rozhodnutím OÚ Trnava odboru všeobecnej vnútornej správy č. H.-K.-H.-XXXX/XXXXXX-XXX
zo dňa 01. 07.2021 bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1písm. a zákona 372/1990 Zb. (za to, že v roku 2020 v spoločných
priestoroch na adrese T..A. XX, K., vypisovala nepravdivé tvrdenia o B.. H. (žalobkyni) a P..E. a

opakovane ich cielene na sociálnej sieti- Facebook urážala a rozširovala nepravdivé tvrdenia), bola
jej uložená sankcia vo výške 30,- Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 22. 07. 2021 a
vykonateľnosť dňom 06.08.2021.

23. Rozhodnutím OÚ Trnava odboru všeobecnej vnútornej správy č. H.-K.-H.-XXXX/XXXXXX-XXX zo

dňa 21. 12.2021 bolo zastavené konanie z dôvodu nepreukázania uvedeného skutku proti K. H. ( syn
žalobkyne) týkajúceho sa podozrenia zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1písm. d zákona 372/1990 Zb. (za napadnutie I. X.- žalovanej dňa 08.08.2021 ) a tiež
priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona 372/1990 Zb. (za spôsobenie škody na majetku I. X.-
žalovanej dňa 08.08.2021). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 26. 01. 2022.

24. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 28.09.2022 (č.l. 434), zástupca žalobkyne sa pri
prednese pridržiaval podanej žaloby, jej dôvodnosť považuje za preukázanú predloženými listinami, ako
aj tým, že žalovaná naďalej nerešpektuje ani nariadené neodkladné opatrenie, ani exekúciu na nútené
plnenie povinnosti vyplývajúcej z neodkladného opatrenie, na sociálnych sieťach opakovane deklaruje,

že bude v namietanom konaní pokračovať a rozhodnutia súdov nebude rešpektovať. Od nariadenia
neodkladného opatrenia zverejnila asi 162 statusov a videí, v ktorých sa hanlivo vyjadruje na adresu
žalobkyne, žalobkyňu obmedzuje v jej každodennom živote, prakticky na ňu striehne, každý jej krok,
či návštevu komentuje prostredníctvom zverejnenia statusu či videa, žalobkyňu následne kontaktujúpriatelia či známi. Nepravdivosť tvrdení uvádzaných žalovanou vyplýva z rozhodnutí OÚ Trnava, odbor
všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov č.: H.-K.-H.- XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 1. 7. 2021
ač.:H.-K.-H.-XXXX/XXXXXX-XXXzodňa21.12.2021.Ohľadnetvrdeniaopsychickomstavežalovanej

zástupcažalobkyneuviedol,žezuzneseniaORPZTrnava-Č..H.-XXX/X-V.-K.-XXXXzodňa04.02.2021
zo str.2 odôvodnenia, s odkazom na spis vedený OO PZ Trnava- Č..H.-XXX/XX- K.-XXXX, vyplýva
diagnóza zo znaleckého posudku č.55/2021 MUDr. L. F. na posúdenie psychického stavu žalovanej, ide
o diagnózu F 22.0- trvalá porucha s bludmi. V konaní navrhujú výsluch žalovanej.

25. Zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 28.09.2022 uviedol, že žalobu považujú za nedôvodnú,
navrhujú ju zamietnuť. Nespochybňujú zverejňovanie statusov na sociálnej sieti, popierajú to, že by
tieto obsahovali nepravdivé informácie a že by boli spôsobilé zasiahnuť do osobnej sféry žalobkyne v
takej miere, ktorá by odôvodňovala podanú žalobu. Súd zároveň zástupcu žalovanej na pojednávaní
vyzval na relevantné vyjadrenie sa k žalobe, nakoľko toto doposiaľ zo strany žalovanej súdu doručené
nebolo (žaloba bola doručená na web a úradnú tabuľu súdu v zmysle § 116 ods.2 CSP). Zároveň na

pojednávaní bola žalovaná súdom vyzvaná na rešpektovanie neodkladného opatrenia nariadeného dňa
25.05.2021, ktoré je vykonateľné a právoplatné.

26.Žalovanávovyjadreníkpodanejžalobezodňa13.10.2022(č.l.610spisu)cestouprávnehozástupcu
uvádza, že nepopiera, že zverejňuje rozličné statusy na sociálnej sieti, popiera, že tieto obsahujú

nepravdivéinformácie,rovnakopopiera,žetietoprivodilialebosúspôsobiléprivodiťžalobkyniakúkoľvek
ujmu. Zverejňované statusy obsahujú pravdivé informácie a nie sú spôsobilé zasahovať do osobnej
alebo osobnostnej sféry žalobkyne. Ako vyplýva aj zo žaloby, sú to práve niektorí ostatní vlastníci v
bytovom dome a správca, ktorí šikanujú žalovanú a snažia sa dosiahnuť nariadenie predaja jej bytu
podľa § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Spis z uvedeného

konania sp.zn. 21C/4/2020 navrhuje pripojiť k tomuto konaniu a oboznámiť jeho obsah. Nie je pravdou,
že by žalovaná žalobkyňu v auguste 2019 fyzicky napadla; je to práve žalobkyňa (spolu s P. E.), ktorá
napáda žalovanú a žalovaná z toho dôvodu musela navštíviť pohotovosť. Žalobkyňa sa pravidelne
vulgárne vyjadruje na adresu žalovanej. Väčšina statusov má obsahovať informáciu, že žalobkyňa je
zamestnankyňou Okresného súdu Trnava, z vyjadrení žalobkyne, aj zo skutočností súdu známych z

jeho úradnej činnosti vyplýva, že táto informácia je pravdivá. Ak žalovaná vo svojich statusoch poukazuje
na agresívne a vulgárne správanie žalobkyne a na jej pracovné zaradenie, tieto tvrdenia žalovanej
v statusoch sú pravdivé a nie sú spôsobilé žalobkyni spôsobiť akúkoľvek ujmu. Žalovaná navrhuje v
rámci dokazovania prehrať a oboznámiť aj dĺžku video statusov, na ktoré žalobkyňa v žalobe poukazuje.
Statusy nie sú žiadnym spôsobom aktívne publikované, ako napr. reklamné príspevky, zobrazia sa len

osobám, ktoré si zobrazia internetovú stránku žalovanej alebo konkrétny status priamo vyhľadávajú.
Počet pozretí uvádzaný žalobkyňou znamená počet osôb, ktorí daný status začali prehrávať; v žiadnom
prípade to nevypovedá o tom, že tento počet osôb si status aj pozrelo a oboznámili sa s jeho obsahom.
Žalovaná mnohé zo svojich tvrdení, napriek tomu, že je presvedčená o ich pravdivosti, prezentuje
len ako „podozrenia“. Tvrdenia, týkajúce sa osoby P. E. a otca žalobkyne nie sú predmetom tohto

konania. Žalovaná navrhuje v rámci dokazovania: oboznámiť zvukové, obrazové a zvukovo-obrazové
záznamy, ktoré predložila dňa 13.10.2022, ktoré vypovedajú o správaní žalobkyne voči žalovanej,
vypočuť strany konania. Žalovaná považuje žalobu za neurčitú, v časti nemajetkovej ujmy nie je
preukázaná, ani naznačená intenzita zásahu podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvádzaných
dôvodov považuje žalovaná žalobu za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť. Žalovaná oznámila súdu,

že priebeh pojednávaní si bude zaznamenávať prostredníctvom technického zariadenia určeného na
zaznamenávanie zvuku.

27. Zástupca žalobkyne v rámci repliky vo svojom podaní zo dňa 07.11.2022 (č.l. 637 spisu) uviedol,
že žalovaná aj naďalej napriek právoplatnému a vykonateľnému neodkladnému opatreniu zverejňuje

statusy a videá s namietaným obsahom. Podľa žalobkyne žalovaná nepopiera zverejňovanie statusov
na sociálnych sieťach, uvádza však, že statusy a videá majú byť pravdivé a nie sú spôsobilé zasiahnuť
do osobnostnej sféry žalobkyne. Nešpecifikuje, z akých skutkových okolností ich pravdivosť vyvodzuje
a ani nenavrhuje dôkazy, ktoré by mali pravdivosť jednotlivých výrokov preukazovať. Žalovaná ako
šikanu vníma a prezentuje skutočnosť, že vlastníci bytov v bytovom dome uplatňujú svoje zákonne

právo z ust. § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytový ch priestorov v znení
neskorších predpisov. To, že žalovaná poškodila spoločné časti a zariadenia bytového domu vyplýva tiež
z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornejsprávy, oddelenie priestupkov zo dňa 19. 10. 2020, č.: H.-K.-H.-XXXX/XXXXXX-XXX, právoplatného
dňom 1. 12. 2020.
Ohľadne konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 21C/4/2020 uvádza, že žaloba o nariadenie

predaja bytu je zákonný spôsob kreovaný platnými právnymi predpismi na ochranu vlastníckych
práv ostatných vlastníkov bytov pred neprispôsobivým vlastníkom zasahujúcim do ich práv v zákone
špecifikovaným spôsobom. Konanie žalovanej nemôže byť samo o sebe dôvodom na obranu voči
žalobkyni cestou verejných útokov na jej osobu. Výsledok konania pod sp.zn. 21C/4/2020 nemá vplyv
na toto konanie, nesúhlasí s pripájaním a oboznamovaním s uvedeným konaním, návrh je rozporný so

zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania.
K tvrdeniu žalovanej o napadnutí žalobkyňou, žalobkyňa predložila rozhodnutie OÚ Trnava, odbor
všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov zo dňa 28. 6. 2021 č.: H.-K.-XXXX/XXXXXX-
XXX, právoplatné dňom 22.7.2021, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustila dňa 13. 8. 2019 tým, že fyzicky napadla žalobkyňu
tak, že ju oboma rukami sotila do boku tela, na čo žalobkyňa narazila do dverí, následne ju žalovaná

kopla jedenkrát do ľavého členka, pričom žalovaná žalobkyni spôsobila zranenie, a to podvrtnutie
ľavého kolena, zmliaždenie ľavého členku (ľahký stupeň), podvrtnutie ľavého zápästia (ľahký stupeň )
s dobou liečenia 7-10 dní, žalovanej bola uložená pokuta vo výške 20,- Eur. Nepravdivé a ničím
nepodložené je tvrdenie, že žalobkyňa sa mala na adresu žalovanej vulgárne vyjadrovať. Žalobkyňa
sa snaží žalovanej vyhýbať, častokrát musí stretnutia s priateľmi, s rodinou realizovať mimo dohľad

žalovanej (resp. mimo bytového domu), aby sa tak vyhla na sociálnych sieťach fabuláciam žalovanej
ohľadom „nových známostí“ žalobkyne. Prakticky všetky osoby udržiavajúce kontakt so žalobkyňou sa
obávajú akéhokoľvek stretnutia so žalovanou a majú obavu, aby sa žalovaná nedozvedela ich meno
(resp. ďalšie identifikačne údaje), a aby sa následne nestali aj oni predmetom statusov a videí žalovanej,
ako sa to doteraz stalo už aj sudcom konajúcim vo veciach žalovanej, prokurátorke, vyšetrovateľom, či

súdnemu exekútorovi.
Žalobkyni neprekáža zverejnenie informácie, že je zamestnancom Okresného sudu Trnava, za
vyjadrenia zasahujúce do jej osobnostnej sféry považuje tvrdenia žalovanej, že toto zamestnanie získala
“lebo ocko“ a z dôvodu veľkého klientelizmu a korupcie a tiež vyjadrenia žalovanej, že by žalobkyňa mala
pri výkone svojho povolania postupovať v rozpore s platnými právnymi predpismi. Rovnako obťažujúce

sú aj neustále podania žalovanej adresované zamestnávateľovi žalobkyne, ktorých cieľom je pripraviť
žalobkyňu o zamestnanie jej ohovorením, resp. zdiskreditovaním u zamestnávateľa, a tým aj poškodiť
žalobkyňu v jej majetkovej sfére. Poukazujú na predložené zápisnice z výsluchov p. O. a p. Š., ktoré
dokladujú priebeh výmeny zámkov na spoločných priestoroch bytového domu T.. A. XX V. K. a z ktorých
vyplýva, že žalobkyňa nespôsobila p. O. žiadne zranenie (a už vôbec nie zlomeninu ruky). Z ďalších

listín preukazujú reálny skutkový stav týkajúci sa problémov s užívaním spoločných priestorov bytového
domu T.. A. XX V. K., že tento nebol vyvolaný správaním sa žalobkyne, ale mal pôvod v zmluvách o
prevode vlastníctva jednotlivých bytov, kde po ich podpise došlo bez súhlasu nadobúdateľov k výmene
strán a neoprávnenému vloženiu ustanovení o zriadení vecného bremena v prospech vlastníkov bytov
vo vedľajšom bytovom dome so súp.č. XXXX.

Tvrdenia žalovanej nie sú prezentované len ako podozrenia, žalovaná svojich sledovateľov intenzívne
a systematicky presviedča, že žalobkyňa nemá dostatočný morálny kredit pre výkon svojho povolania,
tvrdí, že žalobkyňa okráda bytový dom, vypláca si odmeny za výkon funkcie delegáta a pozmeňuje
zápisnice, čo samo o sebe s ohľadom na intenzitu a počet sledovateľov predstavuje neprípustný zásah
do osobnostných práv žalobkyne.

Ohľadne námietky žalovanej, že v žalobe nie je preukázaná intenzita zásahu do osobnostných práv
žalobkyne v časti nemajetkovej ujmy, poukazujú nielen na obsah statusov a videí, ale predovšetkým
na intenzitu ich zverejňovania, žalovaná od pojednávania zverejnila ďalších 21 statusov a videí, a to
napriek nariadenému neodkladnému opatreniu a výzve súdu na jeho rešpektovanie zo dňa 28. 9. 2022.
V jednom z posledných statusov sa žalovaná na adresu žalobkyne o.i. vyjadruje ako o „žumpe H.“ a

„psychopatke H.“, žalobkyni polepila schránku, opätovne pozbierala cigaretové ohorky a odpadky po
sídlisku a nahádzala ich do vestibulu.
Aj z výpovede žalovanej vyplynulo, že statusy a videa zverejňuje s cieľom oboznámiť verejnosť s jej
názorom na žalobkyňu, toto je jej spôsob obrany, ktorého sa nemieni vzdať, potom však samotné
zverejnenie ospravedlnenia nie je dostačujúce, nakoľko žalovaná sa takto správa cielene, s úmyslom

poškodiť povesť žalobkyne v najväčšom rozsahu, pričom nemieni dodržiavať ani rozhodnutie súdu v
tejtoveci.Správaniežalovanejžalobkyňuobmedzujenadennejbáze,keďžežalovanákomentujetakmer
každý krok žalobkyne, každého muža, ktorého v spoločnosti žalobkyne vidí, automaticky prezentuje ako
jej „nového“ či „ďalšieho“ partnera, dokonca komentuje aj oblečenie žalobkyne spôsobom, že toto bolozakúpene z peňazí bytového domu, či na úkor vlastníkov bytov, svoje správanie stupňuje, čo je zrejme
predovšetkým z jej verbálneho prejavu, obavy a stres prežíva žalobkyňa na dennej báze.
K podaniam, fotografiam a listinným dôkazom predloženým žalovanou v období po prvom pojednávaní

vo veci samej uvádzajú, že tieto podania sú chaotické, zmätočné, neobsahujú skutkové tvrdenia v
zmysle CSP. Uvedené podania len potvrdzujú, že sa stav žalovanej postupne zhoršuje a odmietanie
nezmyselných podaní rôznymi inštitúciami u nej len stupňuje jej vnútornú frustráciu, ktorú si následne
ventiluje útokmi na žalobkyňu, resp. na ostatné osoby, s ktorými sa dostane do vymysleného konfliktu.
Žalovaná predložila súdu spisový materiál z veľkej časti nesúvisiaci s týmto konaním, žalovaná ani

cestou svojho právneho zástupcu neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by chcela predloženými
dôkazmi preukázať. Správanie žalovanej a tiež aj jej následne konanie už dávno prekročilo akúkoľvek
akceptovateľnú mieru a vzhľadom na jeho intenzitu považujú nároky žalobkyne za dôvodné a
preukázané. Navrhuje žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.

28. Žalovaná v rámci dupliky sa na výzvu súdu nevyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu, avšak

naďalej do spisu dokladala početné listinné dôkazy ( mnohé opakovane ako uvedené v bode 13
odôvodnenia), bez uvádzania konkrétnych skutkových tvrdení, ktoré majú byť dokladanými listinami
preukazované.

29. Na pojednávaní dňa 13.02.2023 (č.l 739) zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaná naďalej

porušuje právoplatné a vykonateľné neodkladné opatrenie, od jeho nariadenia zverejnila približne
230 statusov a videí, krátkou cestou založili do spisu výber zo statusov. V exekučnom konaní
bola podľa obsahu podaná žalovanou sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie
exekúcie vo vzťahu k exekučnému titulu- k neodkladnému opatreniu. Ohľadne trestného stíhania vo
veci prečinu poškodzovania cudzej veci, toto bolo zastavené pre nepríčetnosť žalovanej. Bol tiež

podaný návrh prokuratúry na uloženie psychiatrického liečenia žalovanej (konanie vedené pod sp.zn. ) .
Žalobca na výsluchu žalovanej netrvá, netrvá ani na výsluchoch svedkov za účelom preukazovania
nemajetkovej ujmy, a to z dôvodov, že by ich žalovaná bola schopná prenasledovať rovnako ako
žalobkyňu. Poukazujú na reakciu p. F. I., ktorý príkladmo na statusy reaguje a negatívne hodnotí
na základe statusov osobu žalobkyne. Po poslednom pojednávaní boli zverejnené asi aj 3-4 videá o

konajúcej sudkyni, o poslednom pojednávaní. Žalobca na uvedenom pojednávaní navrhol doplnenie
petitu o nový výrok I., ktorým žiadal uložiť povinnosť zabezpečiť odstránenie statusov a videí ( v
presnom znení ako je vo výroku tohto rozsudku), nakoľko žalovaná nesplnila ani túto povinnosť uloženú
právoplatným a vykonateľným neodkladným opatrením, pričom platnosť neodkladného opatrenia je
limitovaná právoplatnosťou rozsudku, rovnako do pôvodného výroku I. (k výrok rozsudku II.) doplnil

žalobca pred pojem skutkových tvrdení chýbajúce slová „a difamujúcich“ . Súd takto navrhnutú zmenu
petitu prijal uznesením na pojednávaní za prítomnosti oboch strán sporu.

30. Zástupca žalovanej na uvedenom pojednávaní dňa 13.02.2023 opätovne uvádzal, že
tvrdenia žalovanej vychádzajú z pravdivých informácií, trvá na výsluchu strán a na oboznámení s

videozáznamami.

31. Súd na uvedenom pojednávaní opätovne vyzval právneho zástupcu na koordinovanie dokladania
listínžalovanoudospisu,nakoľkoideopočetnéaduplicitnépodaniamnohokrátsvecouaninesúvisiace.
Uvedené usmernenie voči žalovanej súd už učinil v uznesení zo dňa 10.11.2022, kde bol zároveň

vyzvaný na dupliku v zmysle ust. § 167 ods.4 CSP a osobitne na uvedenie skutkových tvrdení k
predkladaným listinám osobne zo strany žalovanej, a to konkrétne v súvislosti s početnými listinami
doloženými do spisu žalovanou dňa 04.10.2022, podania zažurnalizované v spise pod č.l. 437-600,
602-609, a dňa 13.10.2022, podania zažurnalizované pod č.l. 614-634.

32. Uznesením súdu č.k. 17C/19/2021-1004 zo dňa 23.05.2023 bolo podanie žalovanej doručené súdu
mailom dňa 09.10.2022, doplnené písomne dňa 17.10.2022, vylúčené na samostatné konanie, nakoľko
z jeho obsahu vyplýva, že by mohlo ísť o samostatný návrh žalovanej, pričom uvedené nebolo možné
prejednať v rámci tohto konania, nakoľko okruh strán sporu, ako aj predmet konania je iný. Uvedené
podanie tak bolo zapísané pod novou sp.zn. 17C/26/2023.

33. Na ďalšom nariadenom pojednávaní dňa 17.05.2023, na ktorom súd neakceptoval ospravedlnenie
žalovanej, žalobkyňa spochybnila údajnú hospitalizáciu žalovanej, nakoľko táto sa dňa 05.05.2023
nachádzala v priestoroch bytového domu, kde si púšťala hlasno hudbu, odstránila oznam vlastníkovbytov,kdejužiadali,abynepoškodzovalaspoločnýmajetok.Napojednávaníbolinanávrhstranyžalobcu
prehraté príkladné videá - vzorky asi 3-4 videí. Vo videu č. 127 žalovaná prezentuje, že videá nezmaže,
všetky ňou zverejňované videá považuje za pravdivé, že nebude rešpektovať ani nariadené neodkladné

opatrenie. Uvedené video bolo napr. natočené dňa 18.02.2023, t.j. deň po odročení predchádzajúceho
pojednávania nariadeného na deň 17.05.2023, o ktoré odročenie požiadala žalovaná zo zdravotných
dôvodov, ktorej žiadosti súd z uvedeného dôvodu vyhovel. V ďalšej časti videa žalobca poukazuje na
invektívynaadresužalobkyne,akoajnajejrodinnýchpríslušníkov-synaaotca,žalobkyňajeobviňovaná
zklientelizmuakorupcie,vďalšomvideuč.150žalovanáuvádza,žesaodmietazúčastňovaťnasúdnych

procesoch so „psychopatkou H.“. V inej časti uvedeného videa žalovaná obviňuje žalobkyňu, že kvôli
zmocneniu sa nebytových priestorov je žalobkyňa schopná aj zabiť. V inom videu žalovaná komentuje
pojednávanie ako aj postup konajúceho sudcu.

34. Zástupca žalovanej má za to, že uvedené prehraté časti videí (výber žalobkyne) žiadnym
spôsobom nezasahujú do osobnostných práv žalobkyne. V podaní zo dňa 25.05.2023 (č.l 1008)

poukazuje na objektívnu nespôsobilosť zásahu spôsobiť ujmu, konanie žalovanej považuje za kritiku
protispoločenského konania žalobkyne s poukazom na R 103/1963.

35. Z potvrdenia Psychiatrickej nemocnice PP Pezinok zo dňa 26.06.2023 a 24.08.2023 bolo na žiadosť
súduoznámené,žežalovanáboladňa19.06.2023znemocnice prepustená,aktuálnejehospitalizovaná

od 04.08.2023, ide o hospitalizáciu štandardným spôsobom, t.č. je žalovaná na B oddelení, čo znamená,
že jej boli umožnené samostatné vychádzky, má povolenie mať po celý čas mobilný telefón.

36. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava č. 2PV 37/23/2207-20 zo dňa 18.07.2023 (č.l. 1038 spisu)
vyplýva, že trestné stíhanie proti obvinenej I. X. vedené pre trestný čin ohovárania podľa § 373 ods.1 TZ ,

nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b ods.1a TZ za to, že najmenej za obdobie od
2/2021 až doposiaľ zverejňovaním statusov a videí na sociálnej sieti Facebook šíri verejne nepravdivé
informácie a difamujúce tvrdenia o B. H. (ide o zhodné tvrdenia a difamačné úsudky, ako sú namietané v
tomto konaní), bolo zastavené podľa § 215 ods.1 písm.e Trestného poriadku, nakoľko obvinená nebola
v čase spáchania činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedná. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia

vyplýva, že dňa 23.02.2023 vydal Okresný súd Trnava pod sp. zn. 10Tp/11/2023 podľa § 148 ds.2 TP
príkaz na vyšetrenie duševného stavu obvinenej. Vo veci bol pribratý znalec z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, pričom zo záverov znaleckého posudku č. 90/2023 vyplynulo, že
obvinená (žalovaná v tomto konaní) trpí trvalou duševnou poruchou- bludovou poruchou dlhodobo,
možno aj od roku 2010, ochorenie bude prítomné do konca jej života, porucha nie je v podstate

liečbou ovplyvniteľná, liečbou je možné len parciálne utlmiť jej prejavy. Vzhľadom k uvedenému v
dobe spáchania skutku žalovaná nemohla svoje konanie ovládnuť v žiadnom rozsahu z hľadiska
psychiatrického. V uvedenom čase aktuálne absolvovala psychiatrické liečenie, je stabilizovaná, na
slobode aktuálne nie je nebezpečná, avšak je potrebné jej nutne nariadiť ochrannú psychiatrickú liečbu
ambulantným spôsobom.

37. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava č. 1Pv 522/20/2207-52 zo dňa 11.11.2022 (č.l. 724 spisu)
vyplýva, že trestné stíhanie proti obvinenej I. X. vedené pre trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa
§ 246 ods.1 TZ, za to, že najmenej za obdobie najmenej od 10.02.2020 úmyselne poškodzuje spoločné
priestoryvbytovomdomeT..A.XXXX/XX,Trnava,pričompriuvedenomskutkubolaajprichytenájedným

z vlastníkov bytu, ku skutku sa žalovaná aj priznala, bolo zastavené podľa § 215 ods.1 písm.e Trestného
poriadku, nakoľko obvinená nebola v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedná. V danej veci bol
rovnako skúmaný duševný stav obvinenej I. X., so záverom, že žalovaná trpí trvalou duševnou poruchou
s bludmi, nie je schopná rozpoznať svoj stav ako duševnú poruchu, znalkyňa navrhla uložiť ochranné
psychiatrické liečenie ústavnou formou.

38.Naostatnomnariadenompojednávanídňa06.09.2023žalobkyňapoukázalanato,žežalovanávdeň
predchádzajúceho termínu pojednávania- dňa 26.6.2023, ktoré bolo na jej žiadosť odročené z dôvodu jej
údajnejhospitalizácie,hospitalizovanáreálnenebola,atedapojednávaniasamohlazúčastniť,úmyselne
zmarila pojednávanie. Aktuálne je na FB zverejnených približne 370 statusov a videí, ktoré neboli

odstránené, dňa 28.05.2023 „pripla“ k svojmu hlavnému profilu príspevok, a to video so statusom, kde
žalobkyňu uráža, identifikuje ju fotografiou, ktorú vyhotovila proti vôli žalobkyne, video má cca 750
prezretí. Poukazuje na zastavenie trestného stíhania pre nepríčetnosť žalovanej, skutok sa stal, má
všetky znaky trestného činu, avšak bola zistená znaleckým posudkom nepríčetnosť žalovanej. Okresnáprokuratúra podala dňa 18.08.2023 návrh na uloženie ochranného psychiatrického liečenia, vec je
vedená pod sp.zn. 4Nt/35/2023. Vo veci skôr podaného návrhu na uloženie ochranného psychiatrického
liečenia pod sp.zn. 35Nt/66/2022 je vytýčený termín pojednávania 13.10.2023. Exekučné konanie u

súdneho exekútora JUDr. Ľ. Pekára pod sp.zn. Ex 597/2022 na vymoženie povinnosti uloženej žalovanej
neodkladným konaním stále prebieha, plnenie povinnosti doteraz nebolo vymožené. Statusy a videá
žalovanej sú stále zverejnené a dohľadateľné. Pri ustálení nemajetkovej ujmy žalobkyňa vychádzala z
rozsahu a intenzity zásahu, žalobkyňa je obmedzovaná v bežnom živote, musí selektovať, s kým príde
domov, prežíva obavy, aký to bude mať dopad, že ju vôbec žalovaná vzhliadne, zohľadnili aj sociálne

postavenie žalovanej, ktorá bola príležitostne zamestnaná, ale zase je vlastníčkou bytu, aby žalovanej
nespôsobila neúnosnú finančnú stratu, a aby zároveň plnila aj nejakú sankčnú a primárne preventívnu
funkciu. Žalobkyňa poukazuje, že už len dokladanie množstva listín do všetkých spisov stojí nemalé
peniaze, nie je dôvod, že nemá na náhradu nemajetkovej ujmy. Vraj sa dokonca mali vyjadriť, že byt
chcú predať. V rámci záverečných rečí sa pridržiavajú svojich písomných podaní a vyjadrení, žiadajú
žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.

39. Na ostatnom nariadenom pojednávaní dňa 06.09.2023 zástupca žalovanej nevedel uviesť, či je
žalovanáhospitalizovanádobrovoľne,skutočnosťohľadnehospitalizáciemužalovanáoznámilamailom,
uviedol, že mu to neformulovala v znení, že by žiadala aj odročenie z uvedeného dôvodu. Podľa neho
z uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava č. 2PV 37/23/2207-20 zo dňa 18.07.2023 nevyplýva, že

žalovaná sa mala dopustiť uvedených skutkov, keďže išlo iba o štádium vznesenia obvinenia. V rámci
záverečných rečí sa pridržiaval svojich písomných podaní a vyjadrení, žalobný návrh žiadal zamietnuť.

40. Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej „Občiansky

zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy

Podľa § 12 Občianskeho zákonníka, (1) Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a
obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú

vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. (2) Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú
písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy
na úradné účely na základe zákona. (3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy
sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké
a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však

nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie

podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3)
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 150 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a

rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

41. Samotný článok 19 ods.2 ústavy zaručuje ochranu súkromného a rodinného života len pred takým
zasahovaním, ktoré je neoprávnené; pod neoprávneným zasahovaním je potrebné rozumieť také
zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a
zmyselobmedzovanéhozákladnéhoprávaaslobodyaleboniejenevyhnutnýmaprimeranýmopatrením

na dosiahnutie legitímneho cieľa (nález Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS 55/1998 zo dňa 18.10.2001).

42. Osobnostné práva možno zaradiť do skupiny osobných práv nemajetkovej povahy. Občiansky
zákonník ich upravuje ako súhrn subjektívnych práv, ktoré slúžia na ochranu jednotlivých zložiek
osobnosti človeka. V ustanovení § 11 Občiansky zákonník upravuje demonštratívny výpočet jednotlivých

chránených stránok osobnosti človeka, ktorý umožňuje popri práve na ochranu života, zdravia,
občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej povahy zahrnúť aj iné práva, ktoré sa týkajú osobnosti
človeka, najmä právo na ochranu osobnej slobody, meno, slobodu prejavu, ľudskú dôstojnosť a vážnosť
osoby, rešpektovanie rodinného života, ochranu osobného súkromia, ochranu prejavov osobnej povahy,
ochrany svojej podoby, ochranu vnútornej a intímnej stránky osobnosti, zdravé životné prostredie,

ochranu tela zahrňujúcu oblasť medicíny a ochranu pred klamlivou reklamou. Osobnosť fyzickej osoby
môže byť vo všeobecnosti dotknutá buď tak, že sa zasiahne len do jednej jej súčasť tvoriacej hodnoty
(napríklad len právo na ochranu mena), alebo tiež tak, že jedným zásahom sa súčasne porušia alebo
ohrozia viaceré hodnoty osobnosti (právo na vážnosť a dôstojnosť spolu s právom na ochranu súkromia,
príp. osobnej slobody).

43. Do rámca vymedzeného ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka patrí ako integrálna súčasť
všeobecného práva na ochranu osobnosti tiež právo na súkromie, ktoré zahŕňa širokú oblasť súkromia
fyzickej osoby, najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového
a citového života. Súkromie je považované za najvlastnejšiu, najvnútornejšiu a najintímnejšiu sféru

človeka. Takto chápané právo na ochranu súkromia bráni osobnosť pred vonkajším neoprávneným
zasahovaním, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje rozvoj jej fyzickej, ale aj psychickej, morálnej a sociálnej
integrity. Vnútorná sféra človeka nie je izolovaná od vonkajšieho sveta, dianie vo vonkajšom svete
bezpochyby dopadá aj na vnútro človeka, sféru jeho emócií, myšlienok, predstáv, postojov, názorov a
vyvoláva v ňom pozitívne i negatívne reakcie. Negatívny zásah do tejto sféry pôsobí neraz zraňujúco,

znevažujúco, človeka zbavuje istoty a spôsobuje mu rozličné ujmy. Potreba diskrétnosti a intimity
je univerzálnou vlastnosťou každej ľudskej bytosti. Táto potreba vyžaduje účinnú ochranu, normy
občianskeho práva v rámci ochrany osobnosti poskytujú teda ochranu aj takto chápaného súkromia
fyzickej osoby (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 5Co/8/2016 zo dňa 16.11.2016).

44. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom
do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú: a) existencia
zásahu, ktorý vyvolal alebo bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo
ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, b) neoprávnený
(protiprávny) charakter tohto zásahu, c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou

ujmou. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa
ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka.45. Prvým zo znakov uvedených vyššie je objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu
spočívajúcu buď v porušení alebo i len v ohrození osobnosti fyzickej osoby. Znak objektívnej spôsobilosti
zasiahnuť do chránených osobnostných práv je daný vždy vtedy, ak ide o také konanie, ktorého dôsledky

by v rovnakej situácii negatívne pôsobili na každú inú fyzickú osobu ako nebezpečenstvo zníženia
jej vážnosti u spoluobčanov, a tým aj nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jej uplatnenia v
spoločnosti.

46. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje

práva chráneného ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Bez významu je skutočnosť, či
pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo či išlo iba o nedbanlivé preberanie
poznatkov a ich rozširovanie. Neoprávneným zásahom však dokonca môže byť aj tvrdenie pravdivé,
ktoré sa dotýka intímnej sféry života človeka, lebo tá je rovnako chránená ust. § 11 Občianskeho
zákonníka ako jedna z nie menej významných zložiek osobnosti človeka, potrebná pre jeho rozvoj a jeho
uplatnenie v spoločnosti. Pritom intímnu sféru netvorí iba intímny život človeka v najužšom slova zmysle,

ale tiež život rodinný. Neoprávneným zásahom je teda konanie, ktoré svojím obsahom, formou a cieľom
zasahuje do práv chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a je teda objektívne spôsobilé
uvedené chránené práva ohroziť alebo narušiť. Zásah pritom môže byť urobený ústne, písomne alebo
aj iným spôsobom, ak je možné zistiť jeho význam a zmysel.

47. Z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov Slovenskej republiky, vrátane Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyvyplýva,žeobjektívnespôsobilýniejetakýzásah,kuktorémudošlovneprítomnosti
iných osôb, prípadne ak sa nepreukázalo, že by sa tieto výroky dotýkajúce sa osobnosti občana dostali
na známosť iným osobám. O objektívnu spôsobilosť vyvolať tieto následky predpokladané ust. § 11 OZ
nejde vtedy, ak došlo k zásahu napríklad pri rozhovore len medzi dvomi osobami, ak sa však dostanú

prednesené výroky na verejnosť, alebo ak sa na verejnosť dostať môžu, je daná objektívna spôsobilosť
tieto následky vyvolať.

48. Je nepochybné v súdenej veci, a uvedenú skutočnosť nepopiera ani žalovaná, že v rozhodnom
období od februára 2021 žalovaná intenzívne zverejňovala rôzne statusy, videá a živé vysielania o

žalobkyni prostredníctvom sociálnej siete Facebook, v ktorých zverejňuje tvrdenia ohľadne žalobkyne
a jej rodinných príslušníkoch. Z prehľadu statusov ako aj videí poskytnutých žalobkyňou vyplýva, že
tieto obsahujú opakované tvrdenia žalovanej o tom, že: ... „žalobkyňa 20 rokov šikanuje žalovanú;
žalobkyňa 2 x fyzicky napadla žalovanú, tretíkrát sa žalovanú pokúsila napadnúť spolu so svojim synom
K.;žalobkyňažalovanejvulgárnenadáva;žalobkyňaspolusosusedomvládnebytovémudomuželeznou

rukou, všetkom sami rozhodujú bez konania schôdze vlastníkov bytov; žalobkyňa fyzicky napáda
susedov; žalobkyňa o žalovanej vynáša informácie zo súdu, čím pácha trestnú činnosť; žalobkyňa
utýrala dve susedy, p. O., ktorej mala zlomiť ruku, a pani F.. Š., ktorej mala tak nadávať, až ju nakoniec
mala vyštvať z bytového domu; žalobkyňa sa mala pokúsiť o prisvojenie si časti spoločných priestorov
bytového domu bez vyplatenia ostatných vlastníkov, žalobkyňa mala zneužiť aj svoje postavenie

pracovníčky na okresnom súde; žalobkyňa, pácha trestnú činnosť s cieľom získať byt žalovanej;
žalobkyňa je súčasťou bytovej mafie; žalobkyňa sa podieľala na trestnej činnosti Bytového družstva
so sídlom v Trnave; žalobkyňa sa dopustila trestného činu krivej výpovede, žalobkyňa rozkrádala fond
prevádzky, údržby a opráv bytového domu; žalobkyňa je agresívna, psychopatická klamárka, u ktorej
existuje obrovské podozrenie z korupcie a klientelizmu; že žalobkyňa zamestnanie na súde získala,

„lebo ocko"; že orgány činné v trestnom konaní trestnú činnosť žalobkyne nevyšetrujú pre jej rozsiahle
kontakty na súde a prokuratúre a iné obdobné tvrdenia. Počet uvedených statusov a videí dosiahol počet
370, uvedené statusy sú stále zverejnené a dohľadateľné, z toho vyplýva, že je naplnená aj podmienka,
že k zásahu nedošlo v neprítomnosti iných osôb, a že sa zásah dostal na známosť aj iným osobám.
Argumentácia strany žalovanej, že počet vzhliadnutí uvedených statusov, či videí nie je relevantný,

nakoľko z počtu nevyplýva, či si osoby celý status aj dopozerali, uvedená argumentácia je účelová a vo
veci bezpredmetná. Rovnako tak aj argumentácia, že statusy nie sú aktívne publikované ako reklamy, a
zobrazia sa len tým, ktorý stránku žalovanej aktívne vyhľadajú. Počet vzhliadnutí je dostatočný na to, že
súd mohol skonštatovať, že nešlo o komunikáciu „medzi 4 očami“ (video zverejnené napr. 28.05.2023
má cca 750 prezretí), za splnenia ostatných podmienok je tak daná objektívna spôsobilosť namietaného

zásahu vyvolať ujmu na osobnostných právach.

49. Je zrejmé, že uvedenými videami a statusmi žalovaná obviňuje žalobkyňu z protispoločenského
konania, konkrétne z rozkrádanie bytového fondu údržby a opráv, z neoprávneného užívania spoločnýchpriestorov, privlastňovania si ich, obviňuje ju z korupcie, klientelizmu, z páchania trestnej činnosti, že
je súčasťou mafie, zneužíva postavenie pracovníčky na okresnom súde....Rovnako boli zverejnené
statusy, v ktorých žalovaná označovala žalobkyňu ako „žumpu a psychopatku H.“ a inými vulgarizmami.

Je nepochybné, že takéto vyjadrenia spĺňajú znak objektívnej spôsobilosti vyvolať nemajetkovú ujmu
spočívajúcu buď v porušení alebo i len v ohrození osobnosti fyzickej osoby. Súd má za to, že takého
vyjadrenia by v rovnakej situácii negatívne pôsobili na každú inú fyzickú osobu a predstavovali by
zníženie jej vážnosti a dôstojnosti u iných spoluobčanov, ako aj nepriaznivé ovplyvnenie jej uplatnenia
v spoločnosti, prípadne na pracovisku. Uvedené neustále a pravidelné zverejňovanie takýchto statusov

bezpochyby zasahovalo a neustále zasahuje do práva žalobkyne na súkromie zahŕňajúce širokú
oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného života intímnej a rodinnej sféry, vnútorného
myšlienkového a citového života). V najširšom zmysle sa toto právo týka aj života v rodine a
manželských, partnerských alebo priateľských či obdobných vzťahoch. Taktiež k uvedeným statusom
žalovaná zverejňovala fotografie žalobkyne bez jej súhlasu, čím ju stotožnila pre osoby žalobkyňu
doposiaľ nepoznajúce.

50. Ako už bolo vyššie uvedené, neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo
obvinenie, ktoré zasahuje do práva chráneného ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala pravdivosť tvrdení ňou zverejňovaných v statusoch a živých
videách na sociálnych sieťach. Dôkazné bremeno zaťažovalo práve žalovanú, aby v súdnom konaní

osvedčila pravdivosť tvrdení uvádzaných v predmetných statusoch a videách.

51. Žalovaná existenciu ňou zverejnených videí a statusov nesporovala, uvedená skutočnosť tak nie je
sporná. Tvrdila však, že uvedené statusy sa zakladajú na pravde, avšak toto ničím nepreukázala. Ak
napríklad tvrdila, že žalobkyňa sa dopúšťa trestnej činnosti, rozkráda fond prevádzky, fyzicky napáda

žalovanú, resp. utýrala iné susedy, pácha, resp. sa podieľa na trestnej činnosti, je súčasťou bytovej
mafie, zneužíva postavenie zamestnankyne na súde, vynáša informácie zo súdu; ide o skutkové
tvrdenia, ktoré nemajú žiaden vecný podklad, ktorý by potvrdzoval ich pravdivosť. Žalovaná súdu síce
predložila desiatky strán listín, avšak k uvedeným predloženým dôkazom neuviedla žiadne skutkové
tvrdenia, ktoré by mali byť predloženými listinami preukázané. Tvrdenie žalovanej, že ide len „o

podozrenia“, nie je účinnou obranou, nakoľko formulácie väčšiny jej tvrdení, tak ako sa nachádzajú
v statusoch (viď bod 46 odôvodnenia) nezodpovedá úmyslu uvádzať iba podozrenia, ide zjavne o
skutkové tvrdenia bez vecného základu a opodstatnenosti. Rovnako je neúčinná obrana o tom, že je
pravdivé tvrdenie, že žalobkyňa je zamestnancom Okresnom súde, nakoľko toto tvrdenie žalobkyňa ani
nenamietala, namietala tvrdenia o spájaní osoby žalobkyne s korupciou a klientelizmom v súvislosti s

výkonom jej práce na Okresnom súde. Ak teda pravdivosť uvedených tvrdení žalovaná nepreukázala,
potom je zrejmé, že zverejnenie nepravdivých skutkových tvrdení s daným obsahom objektívne
spôsobilo žalobkyni ujmu na jej osobnostných právach.

52. Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu

súdu pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. Strany sú povinné tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Platí, že strana
sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v
spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik
jehopovinnosti.Jetedapotrebnéuviesťtvrdeniarelevantnézhľadiskahmotnéhopráva.Povinnosťtvrdiť

takéto skutočnosti má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť,
ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Musí však ísť o substancované
tvrdenie, to je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu
a je k nemu možné vykonať dokazovanie.

53. Aj keď civilný proces je ovládaný prejednávacím princípom, prísne formálne následky nesplnenia
povinnosti tvrdiť je možné zmierniť tak, že súd vyzve účastníka, aby skutkové tvrdenia doplnil, a to v
zmysle § 150 ods. 2 CSP. Súd teda vyzýva stranu sporu, ktorá má bremeno tvrdenia, na doplnenie
tvrdení najmä vtedy, keď strana sporu predložila nedostatočne substancované tvrdenia. Citované
ustanovenie zo strany súdu predstavuje materiálne vedenie sporu, zásadu, ktorá je materiálnym

korektívom prísne kontradiktórneho konania.

54. Z obsahu spisu vyplýva, že ohľadne obrany žalovanej, pokiaľ ide o pravdivosť tvrdení v statusoch
a videách ňou zverejňovaných, žalovaná skutočne neposkytla skutkové tvrdenie, z ktorých pravdivosťtvrdení vyvodzuje, taktiež neposkytla žiaden dôkaz pravdivosť tvrdení preukazujúci. Ak súdu chýbajú
podstatné rozhodujúce skutočnosti, môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia, čo sa stalo v
danom prípade, keď súd nemá dostatočnú informáciu, z čoho pravdivosť tvrdení v statusoch a videách

žalovaná odvodzuje. Ako bolo uvedené, žalovaná bola vyzvaná uznesením zo dňa 10.11.2022 na
relevantné skutkové tvrdenia. Rovnako na pojednávaní dňa 13.02.2023 bol zástupca žalovanej vyzvaný
na koordináciu postupu so žalovanou, vzhľadom na rozsiahlosť dokladania listín žalovanou s vecou
nesúvisiacou, požadované substancované tvrdenia napriek výzve súdu nebolo doplnené.

55.Ohľadnepravdivostihodnotiacichúsudkovsúddávadopozornosti,žeajkeďpravdivosťhodnotiacich
úsudkov nie je možno preukázať, na rozdiel od faktických tvrdení, avšak aj tie musia vychádzať z
dostatočného faktického základu. Aj Európsky súd pre ľudské práva opakovane judikoval, že hodnotiaci
úsudok bez dostatočného faktického základu môže byť tak excesívny, a teda z toho dôvodu nepožívajúci
ochranu podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (viď NS SR, sp.zn. 2Cdo
80/2015). Z uvedeného je zrejmé, že ak by aj šlo o kritiku zo strany žalovanej, táto nevychádza z

pravdivých východiskových podkladov, zvolenými formuláciami prekračuje medze prípustnej kritiky a
navyše má difamačný charakter sledujúci cieľ ohovárania, znevažovania, urážania, až škandalizácie
osoby žalobkyne.

56. Zverejňovanie statusov a videí s vyššie uvedeným urážlivým, hanlivým obsahom, týkajúcim sa

súkromnej sféry žalobkyne, navyše keď pravdivosť tvrdení v nich obsiahnutých nebola preukázaná,
nemožno považovať za dovolené konanie. V konaní bolo preukázané, že samotná žalovaná bola v
priebehu súdneho konania za svoje správanie rozhodnutím OÚ Trnava, odboru všeobecnej vnútornej
správy č. H.-K.-H.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 01. 07.2021 uznaná za vinnú aj právoplatným
rozhodnutím v priestupkovom konaní, a to za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu

podľa § 49 ods. 1písm. a zákona 372/1990 Zb. (za to, že v roku 2020 v spoločných priestoroch na
adrese T..A. XX, K., vypisovala nepravdivé tvrdenia o žalobkyni a P..E. a opakovane ich cielene na
sociálnej sieti-Facebook urážala a rozširovala nepravdivé tvrdenia), pričom jej bola uložená sankcia vo
výške 30,- Eur.

57. Ak žalovaná použila na svoju argumentáciu obranu, že práve žalobkyňa ju napádala, šikanovala,
vulgárne oslovovala, ani toto jej tvrdenie nebolo ničím preukázané, práve naopak, samotná žalovaná
bola právoplatným rozhodnutím OÚ Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. H.-K.-H.-XXXX/
XXXXXX-XXX zo dňa 28. 06.2021 uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1písm. d zákona 372/1990 Zb. (za napadnutie B. H.- žalobkyne dňa

13.08.2019), pričom jej bola uložená sankcia vo výške 20,- Eur.

58. Ak žalovaná tvrdila, že žalobkyňa jej vulgárne nadávala, z právoplatného rozhodnutia OÚ Trnava,
odboru všeobecnej vnútornej správy č. H.-K.-H.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 09. 10.2020 vyplýva opak
uvedeného,nakoľkouvedenýmrozhodnutímbolažalovanáuznanávinnouzospáchaniapriestupkuproti

občianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1písm.dzákona372/1990Zb.(zato,ževulgárnenadávala
B. H. slovami: „ jeb..., sprostá krava, sprostá pi...“, a to dňa 08.08.2019), pričom jej bola uložená sankcia
vo výške 20,- Eur.

59. Z právoplatného rozhodnutia OÚ Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. H.-K.-H.-

XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 24. 03.2023 vyplýva, že konanie voči žalobkyni ako obvinenej zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1písm. d zákona 372/1990
Zb. (za to, že mala napísať na dvierka vo vestibule bytového domu „X. nepoškodzujte neustále
majetok obyvateľov bytového domu“) bolo zastavené, nakoľko spáchanie uvedeného priestupku nebolo
obvinenej preukázané. Z uvedeného tak vyplýva, že tvrdenie žalovanej o poškodzovaní majetku

bytového domu nebolo preukázané.

60. Obdobne, ak aj namietala žalovaná napadnutie synom žalobkyne, z právoplatného rozhodnutia
OÚ Trnava odboru všeobecnej vnútornej správy č. H.-K.-H.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 21. 12.2021
vyplýva, že bolo zastavené konanie proti K. H. ( syn žalobkyne) týkajúceho sa podozrenia zo spáchania

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1písm. d zákona 372/1990 Zb. (za
napadnutie I. X.- žalovanej dňa 08.08.2021 ) a tiež priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona
372/1990Zb.(zaspôsobenieškodynamajetkuI.X.-žalovanejdňa08.08.2021)zdôvodunepreukázania
uvedeného skutku.61.ZpotvrdeniabytovéhodružstvaTrnava,LudvikavanBeethovenač.XXzodňa12.07.2022vyplýva,že
delegátivykonávajúsvojufunkciubezplatne,beznárokunafinančnúodmenu.B..H.nikdy nevykonávala

a ani nevykonáva funkciu delegáta zástupcu vlastníkov bytu v bytovom dome v K. Z. R.. T.. A. XX, a
teda nepoberala žiadnu finančnú odmenu. Uvedené potvrdenie vyvracia tvrdenia žalovanej ohľadne tzv.
vládnutia „železnou rukou“, o všetkom rozhoduje bez konania schôdze vlastníkov bytov.

62. Pri priznaní niektorej z foriem zadosťučinenia v zmysle ust. § 13 Občianskeho zákonníka je potrebné

zvoliť takú jeho formu, ktorá je podľa okolností každého konkrétneho prípadu primeraná a postačujúca
na relatívnu sanáciu nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom, a ktorá tak súčasne bude
aj účinná. Súd pri úvahe o primeranosti požadovanej satisfakcie musí predovšetkým vychádzať tak z
celkovej povahy, ako aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu, teda musí prihliadnuť na intenzitu,
povahu a spôsob neoprávneného zásahu, na charakter a rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti, ako aj
na trvanie a šírku vzniknutej nemajetkovej ujmy.

63. Žalobným návrhom (vrátane jeho rozšírenia na pojednávaní dňa 13.02.2023) sa žalobkyňa voči
žalovanej domáhala uloženia povinnosti odstrániť všetky už zverejnené nepravdivé a difamujúce
skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky o žalobkyni a povinnosti zdržať sa ďalšieho rozširovania a
zverejňovania akýchkoľvek nepravdivých a difamujúcich skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov o

žalobkyni.

64. Základným predpokladom pre úspešné uplatnenie si nároku na odstránenie a zdržanie sa od
neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby je, aby neoprávnený zásah trval poprípade, aby
existovalo bezprostredné nebezpečenstvo jeho uskutočnenia, či opakovania v budúcnosti. Nakoľko

uvedené predpoklady boli splnené, keďže nepravdivé a difamujúce skutkové tvrdenia a hodnotiace
úsudky o žalobkyni sú na sociálnej sieti stále dohľadateľné, pričom žalovaná v priebehu celého konania
pokračovalavrozširovaníazverejňovanínepravdivýchadifamujúcichskutkovýchtvrdeníahodnotiacich
úsudkov o žalobkyni (iba pri poslednom pojednávaní bolo uvádzané, že žalovaná „pripla“ na svoj profil
už existujúci status), uvedený nárok na odstránenie a zdržanie sa uvedených zásahov bol preto dôvodný

a preto mu súd vyhovel v bode I. a II. výroku rozsudku v znení, tak ako ho žalobkyňa v plnom znení
požadovala.

65. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že protiprávnym konaním žalovanej došlo
k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne, preto súd vyhovel žalobe aj v časti, ktorou

sa žalobkyňa domáhala morálneho zadosťučinenia formou zverejnenia ospravedlňujúceho statusu
na profile žalovanej na sociálnej sieti Facebook, ktorého obsah v plnom rozsahu korešponduje s
navrhnutým znením tak, ako je uvedený vo výrokovej časti III. rozsudku, vrátane povinnosti zverejnenia
videa, v ktorom žalovaná prečíta uvedený text písomného statusu, s tým, že ponechá uvedený status a
video zverejnené na svojom profile na sociálnej sieti Facebook po dobu 60 dní odo dňa ich zverejnenia.

66. Žalobkyňa zároveň žiadala priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1.500 eur.
Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti na individuálnych
okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú
fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie

alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity,
ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá
iná fyzická osoba. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah
závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby
spoločnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.6.2011 pod sp. zn. 4Cdo/232/2010).

67. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobkyňa
domáhala) môže súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere

znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v
tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá
postačujúce (uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/137/2008 zo dňa 18.02.2010). Pokiaľ sa
v ďalšom texte tohto ustanovenia uvádzajú slová „najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti“, ide iba o príklad následku neoprávneného

zásahu, v ktorom je táto podmienka splnená. Znamená to teda, že tento uvedený dôsledok nie je jediným
právom požadovaným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe. Z uvedeného dôvodu ani
nevzniká osobe, ktorej bola spôsobená ujma, procesná povinnosť preukazovať, že neoprávnený zásah
mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti.

68. Uvedené vyplýva aj z nálezu ÚS SR zo 06.11.2014 pod sp. zn. II ÚS/424/2012, kde je
konštatované, že ust. § 13 ods. 2 OZ predstavuje iba demonštratívny výpočet dôvodov priznania
peňažnej satisfakcie, keď uvádza jednak zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti. Už pri
jazykovej analýze uvedeného spojenia možno dospieť k záveru, že pojem „dôstojnosť“ sa neviaže so
spojením „v spoločnosti“, s ktorým sa viaže jedine slovo „vážnosť“. Predpokladom priznania peňažného
zadosťučinenia je tak najmä situácia, ak zásah do osobnosti bol takej povahy, intenzity alebo takého

trvania, že v jeho dôsledku došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby. Potom je irelevantné, či k zníženiu
dôstojnosti došlo v spoločnosti alebo inde, podstatné je, že išlo o taký zásah, ktorý podstatne zníži
dôstojnosť dotknutej osoby.

69. V konaní o ochranu osobnosti má žalobca bremeno tvrdenia v tom, že žalovaný zasiahol do

jeho osobnosti a že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu na chránených osobnostných
právach; pokiaľ sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy, musí v rámci svojich tvrdení uviesť, aká ujma
mu vznikla. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobcu vyplýva dôkazné bremeno preukázať skutočnosti
svedčiace o existencii zásahu; v prípade, že sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy, musí na
konkrétnych skutkových okolnostiach preukázať, že zásah nielen mohol, ale aj skutočne vyvolal

následné reakcie, napríklad v jeho rodinnom, pracovnom, či inom prostredí. Len ak sú tieto skutočnosti
preukázané, môže súd konštatovať, že žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

70. Z prednesu zástupcu žalobkyne ako aj z výsluchu žalobkyne na pojednávaní súd správanie
žalovanej vyhodnotil ako formu „stalkingu“ predstavujúce systematické a excesívne obťažovanie a
prenasledovanie konkrétnej osoby nevyžiadanými prejavmi záujmu či pozornosti. Stalking predstavuje
sériu incidentov, ktoré môžu spočívať v neželaných, nevyžiadaných kontaktoch, vrátane zasielania listov
a textových správ, v slovnom napádaní alebo ponižovaní osoby na verejnosti, v neustálom pozorovaní.

Konanie žalovanej, vzhľadom na jeho trvanie a intenzitu, pre žalobkyňu predstavuje takéto systematické
prenasledovanie a obťažovanie, u žalobkyne znižuje kvalitu jej života, nakoľko žalovaná, ako bolo
uvádzané, komentuje takmer každý krok žalobkyne, každého muža, ktorého v spoločnosti žalobkyne
vidí, automaticky prezentuje ako jej „nového“ či „ďalšieho“ partnera, komentuje aj oblečenie žalobkyne
spôsobom, že toto bolo zakúpene z peňazí bytového domu, či na úkor vlastníkov bytov, žalobkyňa

pri každom príchode domov, keďže žijú v jednom bytovom dome, cíti nervozitu, obťažovanie alebo
nebezpečenstvo, či až strach, keď je opakovane kontaktovaná, má pocit sledovania, ohrozenia. Svoje
správanie žalovaná stupňuje, čo je zrejme predovšetkým z jej verbálneho prejavu, žalobkyňu tak
obmedzuje na dennej báze. Pre žalobkyňu je to pomerne stresujúca situácia, pri ktorej sa kumulujú
negatívne pocity nielen zo samotného pocitu prenasledovania, straty súkromia, ako aj následnej reakcie

v podobe zverejnenia ďalšieho statusu či videa. Je zrejmé, že statusy či videá boli a sú zámerne
formulované urážlivo, s cieľom dotknúť sa žalobkyne, znepríjemniť jej život. Stalking má zároveň
významný nepriaznivý vplyv aj na sociálny či profesionálny život obete, nakoľko žalovaná navyše
tieto svoje tvrdenia uvádza aj v podaniach adresovaných zamestnávateľovi žalobkyne, následne je
žalobkyňa s uvedeným konfrontovaná aj v práci.

71. Z uvedeného dôvodu súd ujmu, ktorú žalobkyňa utrpela, vyhodnotil ako závažnú, prejavujúcu sa tak
v súkromnom každodennom bytí, rovnako aj v pracovnom prostredí žalobkyne, keď žalovaná sa svojimi
podaniami obracia aj na zamestnávateľa žalobkyne, pričom žalobkyňa uvedené nepravdivé skutočnosti
uvádzané žalovanou musela viackrát vysvetľovať na pracovisku. Obdobne tomu tak je aj pri výsluchoch

v súvislosti s trestnými podaniami, prípadne s podaniami súvisiacimi s objasňovaním priestupkov medzi
stranami sporu.72. Berúc tak do úvahy obsah zverejnených statusov či videí, ich počet, časové obdobie, v ktorom
boli zverejnené, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok na poskytnutie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch je dôvodný. Narušenie súkromnej sféry žalobkyne je zjavné, nevyžiadané, obťažujúce

a urážajúce statusy či videá jednoznačne narušujú pohodu a pokoj v živote žalobkyne, spôsobujú
bezmocnosť vychádzajúcu z bezvýslednej snahy domôcť sa odstránenia nežiaducej aktivity žalovanej.
Konanie žalovanej spôsobuje zhoršenie kvality života žalobkyne či už v bežnom živote, ako aj v
pracovnej sfére. Nárok na priznanie nemajetkovej ujmy tak súd uznal za preukázaný a dôvodný.

73. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR pod sp. zn. III. ÚS 280/2017 dňa 05.12.2017 pri určovaní sumy
nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a
teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by
tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.

74. Pri určovaní primeranej výšky náhrady súd vychádzal z toho, že zákonom č. 215/2006 Z.z. o

odškodňovaní osôb poškodených trestnými činmi je upravené jednorazové finančné odškodnenie osôb,
ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov spôsobená ujma na zdraví. Zákon
rieši najzávažnejšie následky násilnej trestnej činnosti, vrátane smrti, a uvádza, že celková suma
odškodnenia nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy, uvedené prichádza do úvahy pri
najzávažnejších následkoch zásahov. Podľa nar. vl. SR č. 297/2014 Z.z. minimálna mzda na rok 2023 je

700,-eur.Priposudzovanízávažnostiujmy,ktorúžalobkyňautrpelavosvojejsúkromnej,akoajpracovnej
sfére, na psychike a celkovej pohode, súd dospel k záveru, že 500,- eur náhrady nemajetkovej ujmy
zodpovedá závažnosti následku, ktorý u žalobkyne nastal, s prihliadnutím aj na sociálne postavenie
žalovanej, viď. lustrácia v Sociálnej poisťovni, (žalovaná je poberateľkou invalidného dôchodku, iba
občasne si privyrobí brigádnicky). Súd je toho názoru, že takto priznaná výška nemajetkovej ujmy je v

súlade so zásadou proporcionality, spravodlivosti a primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj v
súlade so súdnou praxou. Prisúdená čiastka u žalobkyne plní svoju satisfakčnú funkciu, čo je účelom
tohto odškodnenia. Nakoľko žalobkyňa žiadala náhradu ujmy vo výške 1.500,- eur, vo zvyšku súd
uvedený nárok zamietol.

75. Ohľadne neodročenia pojednávania dňa 06.09.2023, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, pričom
súd nevykonal výsluch žalovanej na pojednávaní nezúčastnenej, súd postup zdôvodňuje takto: Na deň
26.6.2023 bol nariadený termín pojednávania, kde mal byť vykonaný výsluch žalovanej, na ktorom
dôkaze trval zástupca žalovanej, na iných doposiaľ navrhovaných dôkazoch už netrval (napr. prehratie
videí). Súd uvedený termín pojednávania odročil, a to na žiadosť žalovanej z dôvodu, že táto mala byť

podľa jej vyjadrení hospitalizovaná. Súd tak uvedený dôvod odročenia akceptoval, avšak pri nariadení
už ďalšieho termín pojednávania (06.09.2023) žalovanú zároveň upozornil, že na žiadosť o odročenie
z rovnakého dôvodu už nebude prihliadať, nakoľko žalovaná je v konaní riadne zastúpená advokátom.
Do spisu bolo založené potvrdenie o hospitalizácii žalovanej zo Psychiatrickej nemocnice PP Pezinok
zo dňa 09.06.2023 o tom, že od 21.04.2023 hospitalizácia žalovanej trvá. Súd následne dopytom

od Psychiatrickej nemocnice PP Pezinok zistil, že žalovaná bola dňa 19.06.2023 prepustená (termín
pojednávania bol dňa 26.06.2023), aktuálne je hospitalizovaná od 04.08.2023 (list je z 24.08.2023), ide o
hospitalizáciu štandardným spôsobom, t.č. je žalovaná na B oddelení, čo znamená, že jej boli umožnené
samostatné vychádzky, má povolenie mať po celý čas mobilný telefón. Z uvedeného tak vyplýva,
že dňa 26.06.2023, kedy žalovaná tvrdila, že bola hospitalizovaná, toto jej tvrdenie sa nezakladalo

na pravde, pričom z dôvodu vyhovenia jej žiadosti o odročenie, došlo k zmareniu pojednávania,
na ktorom mala byť vypočutá, o uvedenom bola výslovne upovedomená pri odročení pojednávania.
Rovnako bola upozornená, že súd ďalšie návrhy na odročenie pojednávania z rovnakého dôvodu
(hospitalizácia, či zdravotné dôvody) už nebude akceptovať. Súd preto ostatné pojednávanie nariadené
na deň 06.09.2023 neodročil a rozhodol, a to aj bez vypočutia žalovanej, nakoľko táto mohla byť

vypočutá na predchádzajúcom pojednávaní, pričom dôvod jej žiadosti o odročenie sa dodatočne ukázal
ako nepravdivý. Súd dáva do pozornosti, že z dôvodu zdravotných obmedzení bolo konanie viackrát
odročené na žiadosť žalovanej (23.11.2023, 18.01.2023- č.l. 710, 17.04.2023- č.l. 868), pričom je
zrejmé, že napriek nepriaznivému zdravotnému stavu, ktorý žalovaná deklarovala, tento jej nebránil v
aktivitách smerujúcich v ďalšom zverejňovaní videí a statusov, a to aj počas hospitalizácií, pričom ako

bolo oznámené, pri poslednej hospitalizácii mala žalovaná navyše režim s povolenými vychádzkami,
a teda súd nevidel dôvod na odročenie, keď sa pojednávania mohla zúčastniť (nebola hospitalizovaná
na uzatvorenom oddelení). Súd dáva do pozornosti aj viaceré vyjadrenia žalovanej v jej statusoch,prípadnevjejpočetnýchpodaniach,kdesavyjadrovalaonasama,žesapojednávaní sB..H.aninemieni
zúčastňovať, prípadne že nebude dodržiavať uznesenia súdu.

76. Rovnako súd nevykonal ani iné navrhnuté dôkazy, a to pripojenie a oboznamovanie so spisom
sp.zn.21C/4/2020. Výsledok konania vedeného pod sp.zn. 21C/4/2020 (spor o nariadenie predaja
bytu žalovanej podľa § 11 ods.5 zákona č. 183/1993 Z.z. o vlastníctve bytov) nemá vplyv na toto
konanie, pričom súd súhlasí s argumentáciou žalobkyne, že namietané konanie žalovanej spočívajúce
vo verejných útokoch na osobu žalobkyne nemôže predstavovať jej legálnu obranu, ak má za to, že

konanie žalobkyne by mohlo predstavovať protispoločenské konanie, existujú iné dostupné spôsoby,
avšak nie cestou zverejňovania spomínaných nedovolených statusov a videí.

77. Ohľadne argumentácie zástupcu žalovanej o neurčitosti žaloby, ako aj nepreukázaní majetkovej
ujmy, súd má za to, že ani uvedené argumenty neobstoja, nakoľko žalobný návrh je dostatočne
určitý, odkazuje na konkrétne statusy, či videá, ktoré sú súčasťou spisu (ich kópie, či prepisy, CD

nosič), ich presné znenia sú napokon aj súčasťou navrhovaného petitu a následne prevzaté do
výroku rozsudku. Závažnosť ujmy súd rovnako považuje za preukázanú, viď bod 70 odôvodnenia, súd
nepovažoval za nutné predvolávať svedkov z dôvodu uvádzaných žalobkyňou, že títo by sa rovnako
stali terčom obdobných útokov žalovanej, ako mal súd možnosť uvedené si overiť z konania žalovanej,
ktorá za svoje ciele kritiky učinila okruh osôb, s ktorými má dočinenia, vrátane konajúceho sudcu, či

prokurátora, súdnych úradníkov, znalcov, atď. Dôkazom uvedeného bola aj napr. tá skutočnosť, že
po nariadenom pojednávaní dňa 29.9.2022 žalovaná po odchode zo súdu zverejnila video, v ktorom
komentovala postup konajúceho sudcu, na ktorú skutočnosť bola sudkyňa upozornená zamestnancami
súdu, t.j. nezainteresovanými osobami, z čoho je zrejmé, že dostupnosť videí či statusov zverejňovaných
žalovanou má verejný dosah. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za nutné do sporu zaťahovať na

preukazovanie ujmy iné osoby, keď napokon má za to, že nárok na nemajetkovú ujmu je daný.

78. Množstvo dokumentov zakladaných do spisu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, najmä ak chýbali skutkové tvrdenia zo strany
žalovanej k uvedeným listinám. Rovnako tak podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj

nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak
sa teda súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

79. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,

s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné

a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa
odseku 1.80. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy civilného procesu (úprava OSP), nová právna úprava
(CSP) už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty rozhodovania o trovách konania, ale len dve. Na
prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný,

platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje
teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo
veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého
posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň
časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou

za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (str.906 Komentára k CSP, C.
H. Beck).

81. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i

systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom
bude, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy.

Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez
interpretáciu pojmu úspech vo veci, keďže ten sa skúma čo do právneho základu, a nie čo do výšky
priznaného nároku.

82. Súd tak aj vo vzťahu k výroku o priznanie nemajetkovej ujmy v rámci rozhodovania o celkovom

nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni voči neúspešnej
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

83. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v spore o ochranu osobnosti, ktorého výška
závisela od úvahy súdu, bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov konania ako úspešnej strane

sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. Pri vyčíslení trov konania v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy tak
súd bude vychádzať zo sumy zodpovedajúcej prisúdenej nemajetkovej ujmy.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.