Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoE/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323204092
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323204092.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci oprávnenej A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XX, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária LWL s.r.o., Šafárikova 431/4, Galanta, proti
povinnému D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpenému spoločnosťou Baranyay Law Firm
s.r.o., Žihárec 801, v konaní o návrhu oprávnenej na výkon rozhodnutia Okresného súdu Galanta

č.k. 12P/16/2023-125 zo dňa 27.06.2023 o úprave styku matky s maloletým G. E., nar. XX.X.XXXX,
zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, Staničná 5,
Galanta, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č.k. 12Em/7/2023-56 zo dňa
19.3.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 19.3.2024 súd prvého stupňa nariadil výkon rozhodnutia – uznesenia Okresného
súdu Galanta, č.k. 12P/16/2023-125 zo dňa 27.6.2023, podľa ktorého matka má právo stretávať sa s
maloletým G. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 17,00 hod. do nedele do 17,00
hod. s tým, že maloletého si v určený čas prevezme pred bydliskom otca a po skončení styku maloletého

otcovi na tom istom mieste v určenom čase odovzdá. Otec je povinný maloleté dieťa na styk s matkou
riadne pripraviť a matke styk umožniť.
Podľa odôvodnenia uznesenia matka svoj návrh odôvodnila tým, že ona riadne dodržiava súdom
nariadené neodkladné oparenie, maloletého H. na styk s otcom riadne pripravuje, avšak od nariadenia
neodkladného opatrenia jej povinný ani raz neumožnil styk s maloletým G.. V stanovený čas ide pre
maloletého G. do F., kde otec žije u partnerky, avšak povinný namiesto toho, aby maloletého G. pripravil,

vyjde z domu spolu s maloletým a začne riešiť dôvody, pre ktoré sa rozišli, všetko pred maloletým G..
Otec styk matke nikdy neumožnil, nútil maloletého G., aby uviedol, že nechce ísť s matkou a následne
uvádzal, že on iba rešpektuje názor 9 ročného G.. Oprávnená dúfala, že súdom nariadené výchovné
opatrenie pomôže, avšak zatiaľ nepomáha, a preto podala návrh na výkon rozhodnutia. Otec maloletého
G. ovplyvňuje, kupuje mu drahé veci, oblečenie, elektroniku. Maloletý G. jej raz dokonca napísal, že
príde k nej len vtedy, keď mu kúpi nový iPhone. Oprávnená je presvedčená, že keby sa s maloletým G.

mohla stýkať aspoň v rozsahu uvedenom v neodkladnom opatrení, maloletému by to pomohlo, nebol by
taký agresívny a nesprával by sa voči nej tak arogantne, ako sa správa voči nej povinný.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rozhodnutie o úprave styku, ktoré oprávnená
žiada nútene vykonať, nadobudlo vykonateľnosť dňa 24.07.2023. Bol ním upravený rozsah styku
matky s maloletým G. a otcovi bola uložená povinnosť maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a styk
matke umožniť s tým, že matka si maloleté dieťa v určený čas prevezme pred bydliskom otca a

po skončení styku maloleté dieťa otcovi na tom istom mieste v určenom čase odovzdá. Predmetné
neodkladné opatrenie doposiaľ súdom zrušené nebolo a ani iným spôsobom nepominuli jeho účinky.Prostredníctvom kolízneho opatrníka súd zisťoval skutočnosť, či maloleté dieťa má ochotu stretávať sa
s matkou alebo odmieta stretávanie, čo v podstate aj bolo potvrdené. Súd má za to, že vo vykonávacom
konaní nie je súd oprávnený zisťovať vhodnosť stretávania sa maloletého dieťaťa s rodičom, toto môže

byť iba predmetom dokazovania vo veci samej. Keďže nariadené neodkalené opatrenie, ktoré je v tomto
konaní exekučným titulom naďalej existuje, z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že nariadené
neodkladnéopatreniemástáleúčinkyvykonateľnéhorozhodnutiaamožnonajehopodkladeviesťvýkon
rozhodnutia, a preto súd výkon rozhodnutia nariadil.
Súd poukazoval na to, že je povinnosťou rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti, pripraviť dieťa na styk

s druhým rodičom. Maloleté dieťa je potrebné motivovať, podporovať jeho pozitívny vzťah k druhému
rodičovi a neustále ho utvrdzovať, že napriek vzájomným nezhodám medzi rodičmi, naviac, keď spolu
už nebývajú, stále zostávajú jeho rodičmi. V tejto súvislosti nemôže povinný odmietanie maloletého
dieťaťa stretnúť sa s oprávnenou využívať ako dôvod nerešpektovania súdneho rozhodnutia, pretože
je jeho povinnosťou pôsobiť na maloletého G. takým spôsobom, aby bol maloletý pozitívne motivovaný
k stretávaniu s oprávnenou. Obaja rodičia sú zodpovední za vytvorenie takých podmienok stretnutia

rodičov s maloletými deťmi, v ktorých nebude dochádzať k žiadnym konfliktom traumatizujúcim maloleté
dieťa.
Súd na základe všetkých uvedených skutočností a zákonných ustanovení dospel k záveru, že povinný/
otec dobrovoľne dôsledne neplní právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie o úprave styku, keďže
styk oprávnenej s maloletým G. sa nerealizuje a preto návrh oprávnenej/matky na nariadenie výkonu

rozhodnutia súd považoval za dôvodne podaný.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný otec maloletého v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
uvádzal, že vo vyjadrení k návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, ako aj na pojednávaní pred súdom
dňa 19.3.2021 prezentoval svoje stanovisko, že sám plní všetky svoje povinnosti, ktoré mu z uznesenia o

nariadeníneodkladnéhoopatrenia(exekučnéhotitulu)vyplývajú,uskutočneniustykumatkysmaloletým
G. nijakým spôsobom nebráni. Maloletého na styk v súdom určených termínoch stretnutí riadne pripraví,
maloletý je v stanovenom čase na súdom určenom mieste - na verejne dostupnom mieste pred
otcovou domácnosťou a maloletého matke zakaždým aj odovzdá, t.j. maloletý je vždy v bezprostrednom
osobnom kontakte s matkou. Matka na styk prichádza osobným autom, ku ktorému sa snaží aj spolu s

maloletým odísť – v niektorých prípadoch sa jej to podarilo aj docieliť, avšak maloletý do auta matky v
dobe od nariadenia neodkladného opatrenia ani raz nenasadol a teda styk maloletého s matkou bol zo
strany matky zatiaľ vždy ukončený tak, že do svojej domácnosti odcestovala sama. Otec matke žiadne,
fyzické ani verbálne prekážky nekladie v tom, aby sa stretnutia matky s maloletým uskutočňovali v
celom rozsahu podľa neodkladného opatrenia, maloletému pred príchodom matky dohovára, aby určené

časové úseky – víkendy strávil u matky. Maloletý je teda zakaždým v určených termínoch začiatku ich
styku vo fyzickej moci matky. Uvedené skutočnosti v konaní o výkon rozhodnutia boli preukázané a
neboli spochybnené ani zo strany matky ( s výnimkou dohovárania maloletému zo strany otca ). Ak sa
teda ich styk neuskutočňuje v celom rozsahu tak, ako to vyplýva z nariadeného neodkladného opatrenia,
v žiadnom prípade to nie je možné klásť za vinu otcovi.

Podľa odvolateľa je vzťah matky s maloletým vážne narušený a z uvedeného dôvodu aj záverečná
správa ÚPSVaR Galanta zo dňa 25.1.2024, podaná k nariadenému výchovnému opatreniu v konaní
OS Galanta sp. zn. 12P/16/2023 (ktorá bola oboznámená aj v tomto konaní) matke odporúča, aby k
maloletému zvolila citlivé a postupné kroky, aby došlo k obnoveniu dôvery maloletého k matke, a aby až
následne došlo k uskutočňovaniu ich styku v širšom rozsahu. Z uvedeného je zrejmé, že uskutočňovanie

styku matky s maloletým G. je v súčasnosti z pohľadu zákonom a účastníkmi sledovaného cieľa, t.j.
aby maloletý G. neodmietal pobyt v domácnosti matky, kontraproduktívne. Kolízny opatrovník sa vo veci
taktiež vyjadril tak, že nie je v záujme maloletého dieťaťa nariadiť výkon rozhodnutia. Tieto dôvody sú
zároveň aj dostatočným dôvodom na zrušenie alebo prinajmenšom podstatnú zmenu neodkladného
opatrenia(exekučnéhotitulu)včastitýkajúcejsastykumatkysmaloletýmG.,kčomusmerujeajosobitné

podanie otca vo veci vedenom pred Okresným súdom Galanta sp. zn. 12P/16/2023.

3. Oprávnená vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdiť.
Uvádzala, okrem iného, že maloletý naďalej používa slovník svojho otca, oslovuje ju „A.“, styk v rozsahu

nariadeného neodkladného opatrenia jej nie je umožňovaný, naďalej prebieha tak, že keď sa ona
v stanovený čas dostaví k domu, v ktorom býva maloletý s otcom, príde maloletý pred dom evidentne
nepripravený na cestu do bydliska matky a to vždy v sprievode otca alebo jeho súčasnej družky.Podľa nej je evidentné, že otec maloletého nielen, že nemotivuje, aby išiel s matkou, ale ním aj
manipuluje a vychováva ho proti matke, obmedzuje jeho telefonickú komunikáciu s matkou.

4. V následnom písomnom vyjadrení povinný uvádzal, že styk matky s maloletým sa síce uskutočňuje
pravidelne, ale iba vo výrazne kratšom rozsahu, maximálne niekoľko desiatok minút pred bydliskom
otca, bez prespania v domácnosti matky.
On, resp. jeho partnerka maloletého na styk vždy riadne pripraví, skutočnosti teda nezodpovedá tvrdenie
matky, že by maloletému bránil alebo ho odhováral od styku s matkou, naopak snaží sa syna ku styku

s matkou verbálne motivovať. Nebráni maloletému v komunikácii s matkou prostredníctvom mobilného
telefónu, ak by sa aj pokúsil o zablokovanie jeho kontaktov v niektorých aplikáciách, maloletý by si mohol
kontakty kedykoľvek odblokovať nakoľko otec sa počas pracovného týždňa zdržiava v Rakúsku a mobil
je v dispozícii maloletého.
Podľa neho internetová komunikácia medzi maloletým naďalej prebieha a v minulosti nie otec, ale
maloletý pristúpil k dočasnému zablokovaniu kontaktu s matkou vo svojom telefóne.

Odvolateľ má za to, že sa matka snaží na neho preniesť zodpovednosť za neuskutočňovanie styku,
pričom však neprihliada na závery správy psychologickej poradne v základnom súdnom konaní sp.zn.
12P/16/2023, podľa ktorých realizácia styku maloletého s matkou v rozsahu určenom nariadeným
neodkladným opatrením nie je v najlepšom záujme maloletého, ktorý sa v neprítomnosti otca vyjadril,
že matke neverí a nevie si predstaviť svoj pobyt v jej domácnosti

5. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti opravného prostriedku
povinného, keď v okolnostiach prípadu nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu jeho záverov. S odôvodnením napadnutého

rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, a v podrobnostiach naň odkazuje.

6. Pokiaľ má byť zachované základné právo maloletého na starostlivosť zo strany oboch rodičov ( jeho
význam pre maloletého nie je potrebné na tomto mieste vysvetľovať ), je nevyhnutné, aby maloletý mal
zabezpečený pravidelný styk s oboma rodičmi. Ak jeden z rodičov druhému rodičovi styk s dieťaťom

opakovane neumožňuje, je legitímne, že sa druhý rodič realizácie rozhodnutím súdu priznaného styku
domáha.
Výkon vykonateľného rozhodnutia súdu je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré zahŕňa aj možnosť núteným spôsobom proti
vôli povinného realizovať súdom uloženú povinnosť, ktorá nebola splnená dobrovoľne.

7. V danom prípade je vykonateľným rozhodnutím – exekučným titulom neodkladné opatrenie
priznávajúce matke právo styku s maloletým dieťaťom, protipólom ktorého ( práva) je povinnosť otca,
v osobnej starostlivosti ktorého sa dieťa nachádza, dieťa na styk pripraviť a v súdom stanovený čas
ho matke odovzdať.

V rozpore s názorom otca pritom na splnenie tejto jeho povinnosti nepostačuje, že uskutočneniu styku
maloletého s matkou nebráni, prípadne, že ho na styk materiálne pripraví . Príprava musí spočívať aj
v pôsobení na maloletého, a to nie len krátkodobo pred stanoveným časom styku, aby matku vnímal
pozitívne, vedel, že stretnutia s ňou mu môžu byť prínosom a aby im preto bol prístupný.
Povinný jednoducho nemôže nerealizovanie styku vysvetliť odmietaním či nechcením maloletého

stretnúť sa so svojou matkou, a takto prenášať zodpovednosť za nerealizovanie styku, či jeho
realizovanie v podstatne obmedzenom rozsahu, na maloletého. Ako otec je povinný maloletého na
styk s matkou psychicky pripraviť tak, aby jeho prípadné negatívne nastavenie voči matke odstránil
a vzbudil v ňom záujem a ochotu stráviť s matkou súdom vymedzený čas. Otec tak môže a aj musí
prispieť k zdravému a harmonickému vývoju maloletého práve tým, že zaujme vecný a racionálny

prístup k budovaniu vzťahov matky s maloletým, v danom prípade naviac aj k budovaniu a upevňovaniu
súrodeneckéhovzťahukmaloletémuH.,ktorýjevosobnejstarostlivostimatkyavprípaderešpektovania
súdom stanoveného rozsahu styku matky s maloletým G. v domácnosti matky by tak bol jeho súčasťou.

8. Rozhodovanie o styku s matkou s ohľadom na vek maloletého a s ním súvisiacu (ne)schopnosť

objektívne chápať význam rodinných vzťahov a svoj vlastný záujem v tomto smere, odhliadnuc už od
jeho možného ovplyvnenia postojmi rodiča, v starostlivosti ktorého sa nachádza, nemožno ponechať na
maloletého. Jeho právom je vyjadriť svoj názor vo veci, ktorá sa ho bezprostredne dotýka, posúdenie,či je styk s rodičom v záujme maloletého, je však na súde, ktorý musí vziať do úvahy všetky relevantné
okolnosti prípadu.
Právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, keď

rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, čo však v danom prípade na strane matky nebolo preukázané.
V konaní nebolo preukázané, že by sa v živote maloletého odohralo niečo také, zásadné, čo by malo
mať za následok tak negatívny vývoj jeho vzťahu k matke a čo by matku malo diskvalifikovať v možnosti
vývoj maloletého svojou starostlivosťou o neho ovplyvňovať.
Na strane druhej, pokiaľ sa otec skutočne pokúša o zabezpečenie realizácie doposiaľ právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia o styku matky s maloletým, ako to tvrdí, bližšie nekonkretizovanou
verbálnou motiváciou, je táto jeho snaha zjavne nedostatočná ( nemožno vylúčiť, že to má súvislosť
s pravidelným pobytom otca počas pracovných dní mimo domácnosti ) a nemôže byť preto dôvodom
pre odopretie možnosti matky ako oprávnenej domáhať sa výkonu svojho práva vyplývajúceho
z vykonateľného rozhodnutia súdu.

9. Z vyjadrení účastníkov konania a obsahu spisového materiálu odvolací súd nezistil existenciu takých
okolností, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik z neho vyplývajúcej
povinnosti, rovnako ako existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré by sa povinný bez svojho
zavinenia nemohol vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu podrobiť
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nezistil ani žiaden relevantný dôvod pre vyhovenie odvolaniu

otca maloletého, konštatoval správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie a napadnuté
uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).