Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12Csp/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123266520
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:6123266520.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31335004, so sídlom

Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: A. B., XX.X.XXXX, C. D. E. XXX a žalovanej v 2.
rade: F. B., XX.XX.XXXX, C. D. E. XXX, o zaplatenie 30.179,01 eura s príslušenstvom, sudkyňou JUDr.
Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 12Csp/72/2023 vedie konanie v spore žalobcu: Prvá
stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31335004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovanému v 1.

rade: A. B., XX.X.XXXX, C. D. E. XXX a žalovanej v 2. rade: F. B., XX.XX.XXXX, C. D. E. XXX,
o zaplatenie 30.179,01 eura s príslušenstvom. Toto súdne konanie začalo dňa 15.3.2023, kedy bola
žaloba žalobcom doručená Okresnému súdu Banská Bystrica.

2. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne k zaplateniu
istiny 30.179,01 eura, úroku z úveru vo výške 5% ročne zo sumy 27.125,38 eura od 3.3.2022 do
zaplatenia, úroku z omeškania 8,75% ročne zo sumy 27.125,38 eura od 3.3.2022 do zaplatenia

a k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že a základe Zmluvy o stavebnom sporení č.
3055246 5 03 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o úvere č. 3055246 5 03 zo dňa 30.10.2013 (ďalej
len ,,zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 30.000,00
eura. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate
medziúverutak,žecelkovávýškavyplatenéhomedziúverubolazníženáovýškutohtopoplatku.Žalovaní
sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 208,95 eura, ktoré boli povinní
uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na

konto sporenia vo výške 47,70 eura; 6,69 % p. a. úrok za medziúver vo výške 167,25 eura, pričom sa
uspokojovali v poradí úroky z medziúveru, poplatok za poistenie a vklady na konto sporenia. Žalobca
vklad prijatý na konto stavebného sporenia, ako splátku úroku z medziúveru a poplatok za prijatie do
poistenia, preúčtoval na konto medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou
poradiauspokojovaniavsúladesčl.V.,bod5.3.zmluvyoúverevspojenísdodatkom.Splátkysúsplatné
k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru.
Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom

zo dňa 20.01.2021 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných
zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať
splatenieceléhozostatkuúveruspríslušenstvompreddohodnutoudobousplatnosti.Nakoľkoomeškané
splátky neboli doplatené, žalobca dňa 17.03.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru spríslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 22.12.2022 vyzval žalovaných na plnenie, no žalovaní dlžnú
sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo
výške 2.662,54 eura so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 30.000,00 eura (poskytnuté úverové

prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 27.337,46 eura (istina). Dlžná suma, t. j. dlžná suma ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (17.03.2021), predstavuje sumu vo výške 27.348,12 eura,
pričom pozostáva z istiny vo výške 27 337,46 EUR; z nezaplatených 6,69 % p. a. úrokov za medziúver zo
sumy 30.000,00 eura do 17.03.2021 spolu vo výške 27.348,12 eura. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že
v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov celkovo vo výške 330,00 eura. Uvedené poplatky

boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 17.03.2021 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo dňa 17.03.2021. Žalovaná suma pozostáva z 27.678,12 eura – 330,00 eura = 27.348,12 eura.

3. Žalobca ďalej uviedol, že požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká,
žalobca v zmysle čl. X. bod 10.19.3 úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 6,69 % p. a. úrokom za
úver a v zmysle čl. IX. bod 9.3. zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
(t. j. od 18.03.2021). Po vyhlásení mimoriadnej žalobca prijal na konto medziúveru vklad vo výške 208,95
eura a bolo zrealizované čiastočné započítanie vo výške 3,13 eura, t.j. spolu 212,08 eura. Žalovaná
suma vo výške 30.179,01 eura vyčíslená k 2.3.2022 pozostáva z:
§ istiny 27.125,38 eura– istina vo výške 27.337,46 eura znížená o vklady vo výške 212,08 eura;

§ nezaplatených 6,69 % p. a. úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (17.03.2021)
vo výške 10,66 eura;
§ 6,69 % p. a. úroku za úver od 18.03.2021 do 2.3.2022 vo výške 1.741,44 eura;
§ 5,00 % p. a. úroku z omeškania od 18.03.2021 do 2.3.2022 vo výške 1.301,53 eura.

4. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom k 30.10.2013) (ďalej ako
ZoSÚ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

6. Podľa § 2 a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

7. Podľa § 2 d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

8. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

9. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

10. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej „OZ“) (v znení účinnom k 30.10.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.11. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

14. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

19. Na základe prevedeného dokazovania, oboznámením sa so žalobou, s listinnými dôkazmi, súd zistil
tento skutkový a právny stav:

20. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal vo veci dňa 26.5.2023 pod č.k.
17Up/436/2023 – platobný rozkaz, ktorým uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa
doručenia platobného rozkazu istinu 27.125,38 eura, úrok vo výške 10,66 eura, úrok od 18.3.2021
do 2.3.2022 v sume 1.741,44 eura, úrok z omeškania vo výške 1.301,53 eura od 18.3.2021 do

2.3.2022 v sume 1.741,44 eura, úrok 6,69% ročne zo sumy 27.125,38 eura od 3.3.2022 do zaplatenia
maximálne vo výške 30.025,93 eura, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 27.125,38 eura od 3.3.2022
do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Taktiež ich zaviazal k úhrade trov konania. Proti
tomuto platobnému rozkazu podali obaja žalovaní odpor, a to v zákonnej lehote, a preto žalobca navrhol
pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci, pričom sa platobný rozkaz zrušil v zmysle

§ 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.

21. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaní uviedli, že žalobca v žalobe nepreukázal
žiadnu číselnú hodnotu čiastky plnenia žalobcu v prospech žalovaných, ale nepreukázal ani žiadnu
číselnú hodnotu plnení žalovaných v prospech veriteľa. Žalovaní uviedli, že Uplatnený nárok žalobcu

v celom rozsahu neuznávajú čo do dôvodu a výšky, žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako
nedôvodnú a žiadajú priznať bezdôvodné obohatenie a úžeru. Za prioritné v tomto spore považujú
zákonnú povinnosť žalobcu, aby za každých okolností splnil svoju povinnosť tvrdenia súčasne aj
s dôkaznou povinnosťou. Podľa žalovaných v žalobe predložené neočíslované a neusporiadané
doklady žalobcu a dôkazmi nepreukázané finančné údaje o vzájomných plneniach sporných strán je

preukázateľným dôkazom „hyenizmu“ právnikov voči žalovaným. Žalovaní uviedli, že takýto arogantný
právnický „hyenizmus“ žalobcu cielene ráta s tým, aby do dokazovania o vzájomných plneniach účelovo
vtiahol slabšiu stranu sporu, spotrebiteľa. Žalovaní preto očakávajú, že súd identifikuje v tejto žalobe
nesplnenie povinnosti tvrdenia o výške reálnych vzájomných finančných plnení, čo súd následneposúdi ako neunesenie bremena tvrdenia žalobcu s následkom nepriaznivého rozhodnutia pre žalobcu.
Podľa názoru žalovaných je uplatňovaný nárok žalobcu je neurčitý, nezrozumiteľný, nešpecifikovaný
a nedokázaný. Žalovaní majú za to, že sa jedná o spotrebiteľský spor, pričom predmetom sporu je

spotrebiteľská úverová zmluva medzi stranami sporu, ktorá je plná neprijateľných zmluvných podmienok
a následné dlžné plnenia za úver poskytnutý veriteľom/žalobcom (jeho právnym predchodcom ), pričom
veriteľ/žalobca zatajuje pred žalovanými aj výšku reálnych vzájomných plnení istiny. Žalovaní zdôraznili,
že veriteľa aj jeho „vymáhačov“ písomne žiadali viackrát o písomné potvrdenie o vzájomných plneniach
v rámci predmetnej zmluvy, ale veriteľ/ žalobca ani jeho „vymáhači“ im žiadne potvrdenie o finančnom

plnení žalovaných v prospech veriteľa/žalobcu doteraz nevydali. Podľa zákona č.160/2015 Z.z. CSP
žalovaní popierajú skutkové tvrdenia protistrany v celom rozsahu a uvádzajú vlastné tvrdenia. Nárok
protistrany neuznávajú čo do výšky a dôvodu. Nárok protistrany je sporný a pre spravodlivé rozhodnutie
vo veci súd nemôže nárok priznať. Z opatrnosti žalovaní vzniesli námietku premlčania.
Žalobca žiada, aby mu súd priznal nárok bez právneho dôvodu a úžeru, čo je v právnom štáte
neprípustné. Žalovaní ďalej uvádzajú, že žalobca svoj nárok neosvedčil relevantnými dôkazmi,

priložené listiny neosvedčujú uplatňovaný nárok (ani len matematicky nepreukázal odôvodnenie svojho
finančného nároku, ani neuviedol odkontrolovateľný výpočet a postup žalobcom nárokovanej čiastky
27.125,38 eura), priložené listiny neosvedčujú uplatňovaný nárok. Žalobca aj v samotnom žalobnom
návrhu uprednostňuje preukazovanie výpočtov úrokov a úrokov z omeškania pred preukázaním
presných finančných údajov o vzájomných plneniach. Žalobca predložil súdu a žalovaným na posúdenie

neočíslované a logicky neusporiadané prílohy s finančnými ukazovateľmi bez návodu na ich čítanie,
analýzu a identifikáciu. Žalovaní vyjadrili presvedčenie, že žalobcom predložené údaje dokáže
identifikovať iba kvalifikovaný finančný špecialista. Žalovaní žiadajú, aby súd aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka v ich prospech. Taktiež žiadajú, aby súd vykonal dôkazy prečítaním a aby
podrobil zmluvu, od ktorej si žalobca odvodzuje nárok, súdnej kontrole. Zároveň žiadajú, aby súd žalobu

žalobcu zamietol v celom rozsahu a zaviazal protistranu na úhradu trov konania. Žalovaní sa vyjadrili, že
chcú mať vyriešenú otázku, či zmluva na poskytnutý úver má neprijateľné zmluvné podmienky, a teda
akúsumusú,resp.boližalovanípovinnízaposkytnutýúververiteľovi/žalobcoviuhradiť.Žalovaníuviedli,
že následkom nesplnenia povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver
je strata práva požadovať splatenie úveru jednorazovo v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch (rovnako tiež podľa § 15 ods. 2 zákona o úveroch na bývanie). Žalovaní tiež poukázali na to, že
Smernica Únie ( Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 0 zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, s. 66) ukladá veriteľovi
informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenia, ktoré umožnia dlžníkovi prijať pri uzatvorení
úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje overiť úverovú bonitu spotrebiteľa.

Žalovaní ďalej argumentovali tým, že veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných
povinností poskytnutia informácií a overenia úverovej bonity spotrebiteľa. Pričom zásada efektivity v
sporoch je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia povinností veriteľa zaťažuje spotrebiteľa. Tento
totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať že veriteľ mu neposkytol informácie
a neoveril jeho úverovú bonitu. Naopak zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom

preukázať správny výkon svojich predzmluvných povinností: obozretný veriteľ si musí byt' vedomý
nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti
poskytnúť vysvetlenia.
Dohoda o úrokoch má pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch (bez ohľadu na konkrétnu formu
spotrebiteľského úveru) výlučne zmluvný charakter, a to aj v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme úveru. Argument, že povinnosť platiť (riadne, zmluvne dohodnuté) úroky je výlučne predmetom
zmluvnej dohody, podporujú aj odborné občiansko-právne publikácie, v zmysle ktorých „ Dohodnuté
(zmluvné) úroky (napr. podľa §685 alebo §779 OZ) predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti
tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti-nedodržanie dohodnutej doby splatnosti.
Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo

v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so
splnením dlhu." Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa v zmysle ust. §565 OZ zmluva
o spotrebiteľskom úvere zaniká [táto úprava je systematicky zaradená v ôsmej časti (záväzkové právo)
druhej hlave, šiestom oddiele (Zánik záväzkov) OZ]. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý

spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie (riadne, v zaniknutej
zmluve dohodnuté) úroky. OZ pre tento prípad omeškania dlžníka stanovuje v ust.§517 ods. 2 špecifické
právo veriteľa, a to právo požadovať popri plnení (nezaplatená istina a úroky splatné ku dňu predčasnej
splatnosti spotrebiteľského úveru) úroky z omeškania: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažnéhodlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto
zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.". Vzhľadom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa

záväzok spotrebiteľa vrátiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky zmení a popri povinnosti vrátiť
tieto peňažné prostriedky mu vzniká povinnosť platiť aj úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky.
Podľa verejne dostupných zdrojov majú žalovaní za to, že je povinnosťou súdu v spotrebiteľských
sporoch sa „ex offo" ako predbežnou otázkou zaoberať sa neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve, čo od súdu žalovaní aj očakávajú. Veriteľ, ako skúsený dodávateľ

na finančnom trhu, podľa žalovaných úmyselne koná a formuluje do svojich „vadných“ adhéznych zmlúv
so spotrebiteľmi (ako aj do tej, ktorá je súčasťou spisu) neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore
s platnými právnymi normami a následne nekalými obchodnými praktikami ich cielene a úmyselne
presadilužalovanýchajvtomtoprípade.Podľažalovanýchjenesporné,žeobsahspotrebiteľskejzmluvy
spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a preukázateľne neboli dojednané individuálne.
Žalovaní ako spotrebitelia majú za to, že tento spor má dve roviny, a to právnu a finančnú. Žalobca/veriteľ

imvosvojej„adhéznej“Zmluveoúvereč.3055246503zodňa30.10.2013eštepredjejpodpisomnastavil
veľmi„sofistikovanéprávnicképasce“,ktorébežnýspotrebiteľnedokážeidentifikovať,atedaaniodborne
pochopiť. Zmluvu s „právnickými pascami“, t.j. neprijateľnými zmluvnými podmienkami, im dal veriteľ
podpísať s tým vedomím, že zmluva je v súlade so zákonmi, ale už vedia (podľa svojho vyjadrenia),
že veriteľ im mal klamať od prvého kontaktu. Žalovaní majú za to, že žalobca nepredložil tú relevantnú

zmluvu ako dôkaz nášho zmluvného vzťahu (chýbajú ďalšie doklady, ktoré im dal žalobca podpísať a
nedal im z nich ani kópie; žalovaní predpokladajú, že sa jedná o dojednania o rozhodcovskom súde).
Žalovaní ďalej argumentovali, že finančné plnenia sa kvôli matematickej presnosti musia popisovať
presnýmičíselnýmiúdajmiotom,akúfinančnúčiastkuveriteľreálnepožičalspotrebiteľoviaakúfinančnú
čiastku spotrebiteľ veriteľovi preukázateľne vrátil. Žalovaní poukázali na „číselné fakty“ z obsahu žaloby

žalobcu: výška úveru/požičanei istinv - vždy je podstatná spotrebiteľom odsúhlasená výška- podľa
zmluvy o medziúvere (ktorá však nie je súčasťou žaloby) je to 30.000,00 eura, ale žalobca požičanie
tejto čiastky ani len nepreukázal výpisom z bankového účtu. Žalobca ani len nepreukázal, ani nedokázal,
teda nepredložil priamy dôkaz súdu o výške reálne požičanej čiastky úveru/istiny (veritelia si obvykle
pred reálnym prevodom čiastky úveru v prospech účtu spotrebiteľa stiahnu svoj poplatok, alebo aj prvú

splátku,pretozazmluvnenávýškaúverunemusíbyťtotožnásreálnepožičanoučiastkouúveru)(žalobca
súdupredložillensvojinternývýpiszúveru,podľaktoréhosapracnýmspôsobomdávylúštiť,žežalovaní
uhradili veriteľovi spolu 27.337,46 eura, čo je ale len podľa interného dokladu veriteľa a nie je možné
predložené doklady považovať za relevantný dôkaz. Poplatky účtované veriteľom považujú žalovaní
za neprijateľnú zmluvnú podmienku veriteľa (podľa interného výpisu z úveru od veriteľa sú poplatky

preukázateľné a následne aj zmluvné pokuty za omeškanie). Za neprijateľnú zmluvnú podmienku
považujú žalovaní aj poplatok za spracovanie úveru v čiastke 360,00 eura. Podľa žalovaných veriteľ aj
napriek svojej priebežnej verejne prezentovanej reklamnej kampani o svojej „úžasnosti" preukázateľne
porušuje spotrebiteľské zákony. Žalovaní tiež zastávajú názor, že sú podstatné aj plnenia žalovaných
v prospech žalobcu- žalobca v žalobe ani len neuviedol čiastku plnení žalovaných v prospech veriteľa.

Absencia vyššie opísaných číselných údajov v žalobe vedie spravidla k matematickým nepresnostiam
a následne k finančnému klamstvu žalobcu priamo v súdnom konaní.
Zhrnutie úverových finančných údajov uvedených v predmetnej žalobe: zazmluvnená výška úveru/istiny:
asi 30.000,00 eura, ale predložený text zmluvy nie je kompletný, pretože chýba zmluva na sporný
medziúver, preto ho považujú za nerelevantný dôkaz a za klamlivé konanie žalobcu. Reálne poskytnutá

výška úveru /istiny je neznáma, žalobcom dôkazom nepreukázaná. Suma plnení žalovaného v prospech
veriteľa: pravdepodobne 27.337,46 eura, ale nedokázané žiadnym výpisom z banky veriteľa, preto
žalovaní čiastku rozporujú, keďže môže byt' aj vyššia. Žalobcom nárokovaná čiastka: 27.125,38 eura-
chýba ale relevantný dôkaz žalobcu o vzájomných plneniach, a preto žalovaní popierajú žalobcom
nárokovanú čiastku. Predpokladaný finančný záver: ak predpokladaná výška žalobcom poskytnutej

istiny v prospech žalovaného je 30.000,00 eura (prípadne menej o poplatok vo výške 360,00 eura),
súčasne, ak je pravda že žalovaní uhradili žalobcovi len (27.337,46 eura), potom pri rešpektovaní
existencie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve veriteľa (aj nekompletná zmluva) by mal
žalobca vrátiť žalovaným podľa výpočtu 30.000 mínus (27.337,46) = 30.000 mínus 360 mínus 27.337,46
sa rovná 2.302,54 eura. Dlh by mal byť teda v čiastke 2.302,54 eura (ak nie ešte aj menej, nakoľko nie je

dôkazmi preukázaná reálna výška požičanej istiny, ani výška plnení žalovaných v prospech žalobcu) a
žalobca tak klame súd návrhom o zaplatenie až 27.125,38 eura. Celý nárok žalobcu o finančné plnenie
je, podľa žalovaných, len vymysleným a „nastreleným“ želaním žalobcu bez logického a matematického
odôvodnenia. Výslovne preto žalovaní popierajú všetky v žalobe uvedené skutkové tvrdenia protistranya uvádzajú vlastné skutkové tvrdenia s dôrazom, že na rozdiel od žalobcu oni rešpektujú zákony, ktoré
v tomto odpore aj citovali.
Žalovaní opakovane zdôraznili, že v žalobe absentuje aj finančné zhrnutie čiastky žalobcom reálne

požičanej istiny žalovaným, absentuje sumár úrokov, absentuje sumár poplatkov, sumár nákladov
vymáhania do aj po vyhlásení okamžitej splatnosti. Podľa žalovaných je príkladná ukážka klamstva
veriteľa preukázateľná vo Výzvach, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Taktiež je preukázateľné klamstvo
aj v Pokuse o zmier, ktorý doručil žalobca žalovaným, kde nie je ani slovná zmienka o výške vzájomných
plnení a navyše finančné údaje o výške dlhu sú úplne odlišné od údajov uvedených v žalobe žalobcu,

až 33.101,92 eura. Konanie žalobcu je podľa žalovaných preukázateľne zmätočné a klamlivé a žaloba
žalobcu je teda postavená na klamlivých finančných údajoch. Navyše je rozdiel aj v uvedení žalovanej
sumyvtextežaloby-30.179,01euraavtextePlatobnéhorozkazu-27.125,38eura.Pretožalobužalobcu
považujú v celom rozsahu za zmätočnú, za nedôvodnú, nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu
vrátane trov konania neuznávajú. K podpore uvedených vyjadrení upozornili žalovaní súd na nedostatky
v predmetnom podaní žalobcu, nakoľko žalobca súdu nepredložil: - celú Zmluvu o úvere aj so zmluvou

o medziúvere, aj s podpisom žalovaných, lebo je tam len podpis dlžníka, ale žalovaní dňa 30.10.2013
(v deň podpisu zmluvy) neboli veriteľovi žiadnym dlžníkom; - Splátkový kalendár; - Potvrdenie/ dôkaz
o vzájomných plneniach (predložená tabuľka čerpania, splátok a úhrad je len interný doklad žalobcu a
nie je akceptovateľný ako dôkaz; - Doručenku o zaslaní Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti-
ďalší kľúčový nedostatok konania žalobcu; - Obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami; -

splnomocnenie veriteľa na podpis zmluvy splnomocnencom, zástupcom alebo zamestnancom veriteľa
(zmluvu veriteľa podpísal niekto, kto sa nepreukázal splnomocnením veriteľa, čo považujú žalovaní za
sporné konanie veriteľa).
Žalovaní poukázali na to, že jednou z povinností veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery je
povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver. Povinnosť veriteľom

vyplývaz§7ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Identickú povinnosť majú aj veritelia poskytujúci
úvery na bývanie v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Následkom nesplnenia povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
dlžníka splácať úver je strata práva požadovať splatenie úveru jednorazovo v zmysle § 11 ods. 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch (identicky tiež podľa § 15 ods. 2 zákona o úveroch na bývanie).
Žalovaní uviedli, že „vymáhači“ žalobcu otravovali žalovaného osobne, ale aj SMS správami do
mobilného telefónu, aj počas sviatkov, aj po 18 hod., čo je v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj
v rozpore so zákonom č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaní uviedli, že veriteľa aj jeho
„vymáhačov“ písomne žiadal viac krát o písomné potvrdenie o vzájomných plneniach v rámci predmetnej

zmluvy, ale veriteľ/žalobca ani jeho „vymáhači“ im žiadne potvrdenie o finančnom plnení žalovaných v
prospech veriteľa/žalobcu nevydali.
Žalovaní uviedli, že ak žalobca preukáže súdu podpísanú zmluvu medzi spornými stranami, tak majú
za to, že sa jedná o spotrebiteľský spor plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy spracovanej a predloženej na
podpis žalobcom. Podľa žalovaných zmluva veriteľa má preukázateľné neprijateľné zmluvné podmienky

v rozpore so zákonom č. 40/ 1964 Z. z . Občiansky zákonník, lebo zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
podľa § 53 ods.1 a ods.2.. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považujú napríklad aj obsah bodu 5.
Splácanie, časť 5.2. Obchodných podmienok pôvodného veriteľa, kde výslovne v prospech pôvodného
veriteľa je naformulované poradie zaúčtovania splátok od žalovaných v prospech prvotného veriteľa.

Podľa žalovaných zo zákona nie je prípustné účtovať si zo splátok spotrebiteľa ako prvé poplatky a úroky
a ako posledné istinu. Zmluva nemá náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, podľa § 9 ods. 1 a ods.2. Veriteľ finančne klame spotrebiteľa od prvého momentu reálneho
požičania istiny spotrebiteľovi, cez klamlivé finančné úkony veriteľa v čase trvania zmluvy, až po jeho
nárokovanie nezákonných poplatkov, pokút a úrokov v prospech veriteľa (viď. ďalej v texte ).

Žalovaní vyjadrili záujem o splatenie veriteľom poskytnutého úveru/istiny, ale len v súlade s platnou
právnou úpravou v súlade s Ústavou SR, v súlade so Smernicou Rady č.93/13/EHS z 5.apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a Občianskym zákonníkom- zvlášť ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach v nich podľa § 53, ale aj iných spotrebiteľa
chrániace ustanovení, a v súlade so zákonmi účinnými v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy.

Žalovaní majú naliehavý právny záujem na súdnu ochranu ohrozeného spotrebiteľa, lebo v
spotrebiteľskej zmluve podpísanej medzi veriteľom a žalovanými absentujú náležitosti v súlade s
Ústavou SR a so zákonmi účinnými v čase podpisu zmlúv. Žalobca v rozpore s CSP preukázateľne
klame súd a veriteľ aj žalovaných od momentu prvého vzájomného kontaktu žalovaných s veriteľom.Žalovaní majú za to, že nakoľko spor je o peniazoch, tak vyjadrenia o vzájomných plneniach musia
byt' presné. Je, podľa nich, neprijateľné zahmlievať finančné informácie a klamať súd aj protistranu tak,
ako to robí žalobca. Na základe vyššie uvedeného veriteľ/žalobca porušil svoje zákonné povinnosti,

následkom čoho sú, podľa žalovaných, predmetné zmluvné podmienky zo zákona neplatné. Preto
finančné nároky žalobcu sú preukázateľne bez právneho titulu a sú bezdôvodným obohacovaním sa
žalobcu vo finančný neprospech žalovaných. Podľa žalovaných predmetný úver splnil všetky znaky
o bezúročnosti a a bezpoplatkovosti. Žalovaní zastávajú názor, že z neplatných právnych úkonov
nemôžu vzniknúť platné právne účinky, preto konanie žalobcu považujú za neoprávnené. Zmluvu s

prvotným veriteľom považujú za bezúročnú a bezpoplatkovú.
Žalovaní majú za to, že právne postavenie žalovaných je ohrozené hrubo nemorálnym postupom
žalobcu/veriteľa, nakoľko zneužívajúci zmluvný vzťah medzi nimi a veriteľom obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky a konanie veriteľa a má nekalé obchodné praktiky (Uznesenie Ústavného súdu
SR zn.li ÚS 229/2017-15 - kde v obdobnej veci o vzťahu spotrebiteľa a dodávateľa píše ako o „vzťahu
obete a páchateľa"). Žalovaní popierajú skutkové tvrdenia protistrany a uvádza vlastné, preto týmto

odporom žalovaní osvedčujú súdu: 1. nárok, podľa ktorého sa má žalovanému poskytnúť ochrana,2.
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, 3. neplatnosť zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú
spornosť práva medzi stranami sporu a očakáva od súdu jeho spravodlivé konanie.
NeprijateľnosťzmluvnýchpodmienokajehodôsledkypodľaČl.6ods.1SmerniceRady93/13/EHSmusí
súd vyhodnotiť so zreteľom na Čl. 4 ods. 1 tejto smernice, podľa ktorého: „1. Bez toho, aby boli dotknuté

ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí." Výklad
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv musí byt' vždy v prospech spotrebiteľa.
Žalovaní navrhli súdu, aby z úradnej moci a z úradnej povinnosti podrobil predmetnú zmluvnú

dokumentáciu medzi veriteľom a žalovanými súdnej kontrole a predbežnému právnemu posúdeniu.
Navrhli v tejto súvislosti vyžiadať si od žalobcu všetky dôkazy o tom, že aké komplexné informácie mal
žalobca o žalovaných k dispozícii pri zisťovaní a overovaní schopnosti žalovaných splácať úver. Za
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a pre náležité objasnenie veci žalovaní navrhli vykonať dôkazy-
Kvitanciu o tom, že za predmetnú zmluvu bol dlh zo strany žalovaných úplne alebo čiastočne splnený. S

ohľadom na vyššie uvedené považujú žalovaní konanie žalobcu za rozporné so zákonom, za klamlivé,
za nekorektné, zavádzajúce a hrubo odporujúce dobrým mravom, a preto sa domáhajú toho, aby súd
žalobužalobcuzamietavcelomrozsahu.Vyjadrilisa,žeodmietajúplatiťakékoľveknáhradytrovkonania
žalobcovi.

22. K odporu žalovaných žalobca uviedol, že všetky relevantné skutočnosti dostatočne a zrozumiteľne
vyjadril v podanej žalobe a v doložených prílohách. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd
zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 30.179,01 eura s príslušenstvom na základe Zmluvy o úvere
č. 3055246 5 03 zo dňa 30.10.2013 (ďalej už len „zmluva o úvere“) v súlade s ktorou poskytol žalobca
žalovaným ako solidárnym dlžníkom medziúver č. 3055146 2 04, a to v celkovej výške 30.000,00 eura.

Finančné prostriedky boli Žalovaným vyplatené v troch výplatách, a to dňa 06.11.2013 vo výške 6.835,28
eura, dňa 14.11.2013 vo výške 17.164,72 eura a dňa 23.12.2013 vo výške 5.640,00 eura. Žalobca v
zmysle zmluvných podmienok zaúčtoval za spracovanie úveru poplatok vo výške 360,00 eura o ktorý sa
znížila vyplatená suma, keďže poplatok za spracovanie úveru bol splatný pri prvej výplate medziúveru.
Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 208,95 eura. Z dôvodu,

že žalovaní prestali splácať úver, ktorý im bol poskytnutý, žalobca v súlade so zmluvnými podmienkami
vyhlásil dňa 17.03.2021 mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobcovi tak ku dňu 02.03.2022 vznikla voči
žalovaným pohľadávka vo výške 30.179,01 eura, ktorá pozostáva z istiny vo výške 27.125,38 eura,
nezaplatených úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 10,66 eura, nezaplatených úrokov
z úveru 6,69 % p.a. vo výške 1.741,44 eura a nezaplatených úrokov z omeškania 5,00 % p.a. vo výške

1.301,53 eura. Aby žalobca zosúladil na základe výzvy súdu svoj návrh s rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2020, spis. zn. 5Cdo/42/2020, kde NS SR zdôrazňuje, že
žiadna zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná a že v prípade vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník
zaplatil ako cenu peňazí, žalobca opravil svoj návrh v časti istiny a uplatňovaných úrokov. Okresný súd

Banská Bystrica žalobcovi vyhovel a v nižšie uvedenom znení petitu vydal Platobný rozkaz: v časti istiny
vo výške 27.125,38 eura, v časti úrokov vo výške 10,66 eura, v časti nezaplatených úrokov za úver
od 18.03.2021 do 02.03.2022 vo výške 1.741,44 eura, v časti nezaplatených úrokov z omeškania od
18.03.2021do02.03.2022vovýške1.301,53eura,včastiúrokovzaúver6,69%p.a.zosumy27.125,38eura od 03.03.2022 do zaplatenia, maximálne vo výške 30.025,93 eura, v časti úrokov z omeškania
vo výške 5,00 % p. a. zo sumy 27.125,38 eura od 03.03.2022 do zaplatenia, trovy konania. Žalobca v
žalobe a súvisiacich podaniach v priebehu konania podrobne opísal priebeh zmluvného vzťahu aj to,

z čoho pozostáva žalovaná suma. Žalovaní v odpore uvádzajú, že žalobca konal v hrubom rozpore
s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej už len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Žalobca má za
to, že konal pri uzatváraní úverovej zmluvy s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti

žalovaných splácať poskytnutý úver, vykonal šetrenie, ktoré mu vyplýva z jeho zákonnej povinnosti.
Prezentované názory žalovaných v odpore žalobca považuje za absolútne nesprávne, pričom nemá
podklad ani v opísaných rozhodujúcich skutočnostiach a dôkazoch, ktoré Žalobca uviedol vo svojich
podaniach v konaní. Žalobca uviedol, že svoje povinnosti si splnil v súlade s ich zákonným vymedzením.
Žalobca predložil dôkazy preukazujúce splnenie jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, a
to Žiadosť o úver, Potvrdenie o príjme žalovaného v 1. rade, ako aj Výpisy zo Spoločného registra

bankových informácií ohľadom žalovaných. Žalobca vychádzal pri posudzovaní bonity žalovaných z
vyššie uvedených dokumentov, pričom dôležitým faktom, na ktorý, okrem iného, prihliadal, je to, že v
čase schvaľovania žiadosti o úver nemali žalovaní v Spoločnom registri bankových informácií (ďalej
aj len „SRBI“) evidované žiadne upomienky. Rovnako výška ich príjmu uvedená v Žiadosti o úver
zodpovedala potvrdeniu o príjme od zamestnávateľa Žalovaného v 1. rade. Bonita žalovaných teda

bola podľa žalobcu preverená dostatočne, pričom sa nespoliehal len na informácie tvrdené žalovanými
v postavení žiadateľov o úver, ale poskytnuté informácie o výške príjmov aj preveril prostredníctvom
potvrdenia o príjme od zamestnávateľa žalovaného v 1. rade, ako aj potvrdenia zo Sociálnej poisťovne
u žalovanej v. rade.
Žalobca na posúdenie bonity žalovaných využil tri zdroje informácií– žiadosť o úver, v ktorej boli uvedené

príjmy žalovaných, a to v súlade s ust. § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej žalobca
pri plnení svojej povinnosti vychádzal z potvrdenia o príjme žalovaných, ktorými preveril informácie
tvrdené žalovanými v žiadosti o úver a nespoliehal sa len na informácie tvrdené spotrebiteľom v
súlade s ustálenou judikatúrou súdov. Z iniciatívy žalobcu teda došlo k overeniu informácií využitím
niekoľkých zdrojov informácií, čím považuje žalobca svoju povinnosť v plnom rozsahu za splnenú,

nakoľko s odbornou starostlivosťou posúdil bonitu žalovaných, a teda plne postupoval v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj svojimi internými smernicami a pravidlami. Žalobca
preveroval bonitu žalovaných prostredníctvom výpisu z registra SRBI, z ktorého vyplynulo, že k dátumu
podania žiadosti nemali evidovanú žiadnu omeškanú splátku, z čoho žalobca mohol vyvodiť, že žalovaní
dodržiavajú platobnú disciplínu a všetky svoje záväzky plnia riadne a včas. Žalobca novým úverom

refinancoval úver žalovaných v G. H., a. s.. Tiež bola dodržaná podmienka vyhovujúcej platobnej
disciplíny na splácanom úvere žalovaných v G. H., a. s.. Žalobca považuje podaný odpor za vecne a
obsahovo neodôvodnený a neopodstatnený a trvá na podanej žalobe voči žalovaným v celom rozsahu
a navrhuje, aby Okresný súd odpor podaný žalovanými ako vecne nedôvodný zamietol.

23. Následne boli žalovaní vyzvaní v zmysle § 167 ods. 4 CSP na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu
k odporu podanému žalovanými. Požadované vyjadrenie doručili súdu dňa 23.8.2024, v ktorom uviedla
tvrdenia a argumenty zhodné s tými vyjadrenými v odpore proti platobnému rozkazu, a preto ich súd
nebude opakovane uvádzať.

24. Žalobca doručil dňa 19.9.2023, na výzvu súdu, písomné podanie, v ktorom objasnil ako bola
vyhodnotená bonita žalovaných v 1 a 2 rade. Žalobca uviedol, že schválený úver č. 3055246 5 03
a 3055246 2 04 zo dňa 30.10.2013 je zabezpečený dvomi dlžníkmi: A. B. a F. B. s tým, že žalobca
preveril ich príjmy. Dlžníčka F. B. predložila podklady k príjmu – rozhodnutie o poberaní invalidného
dôchodku vo výške 126,40 eura. Dlžník A. B. predložil podklady k príjmu– rozhodnutie o poberaní

invalidného dôchodku vo výške 205,90 eura a potvrdenie o príjme pre zamestnancov od zamestnávateľa
BRACCHI LOGISTIC s. r. o. , IČO 44855885. Zamestnávateľ potvrdil pánovi A. B. čistý príjem za
posledných 12 mesiacov vo výške 7.965,60 eura= priemerný čistý príjem 663,80 eura. Potvrdený príjem
od zamestnávateľa bol verifikovaný a potvrdený Sociálnej poisťovni. Dlžníci mali existujúce záväzky s
mesačnými splátkami vo výške 360,68 eura, ktoré žalobca verifikoval v centrálnom registri bankových

informácií. Výpočet príjmu: Príjem pani B. 126,40 eura + príjem pána B. 205,90 eura + 663,80 eura
= 996,10 eura– životné náklady na 2 dospelé osoby v domácnosti 370,00 eura– splátky existujúcich
záväzkov 360,68 eura– splátka žiadaného úveru v G. 208,95 eura= Zostatok bonity + 56,47 eura. Po
vyhodnotenípríjmovavýdavkovaodrátanísplátkyžiadanéhoúveruboliklientidostatočnebonitní.Klientispĺňali aj tzv. vyhovujúcu platobnú disciplínu nakoľko posledných 12 mesiacov splácali všetky svoje
záväzky riadne a včas.

25. Žalobca doručil dňa 19.12.2023, na výzvu súdu, písomné podanie, v ktorom doplnil skutkové
tvrdenie, a to, ktorá neuhradená splátka vyvolala mimoriadne zosplatnenie úveru zo dňa 17.03.2021 s
poukazom na vznesenú námietku premlčania žalovaných. Žalobca uviedol, že žalovaní sa dostali do
omeškania so splátkami stavebného sporenia s tým, že omeškanosť nastala od 16.04.2020, takže k
zosplatneniu úveru žalovaných došlo pre nezaplatenú splátku sporenia splatnú do 15.04.2020, pričom

s touto splátkou sa dostali žalovaní prvýkrát do omeškania, ktoré nastalo od 16.04.2020. Žaloba bola
podaná dňa 15.03.2023, teda v trojročnej premlčacej lehote od omeškania.

26. Dňa 16.2.2024 bolo súdu doručené stanovisko Národnej banky Slovenska k RPMN, ktoré NBS
vypracovala na základe žiadosti súdu o verifikovanie ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej ako
„RPMN“)vúverovejzmluveč.3055246503zodňa30.10.2013.Odborochranyfinančnýchspotrebiteľov

NBS (ďalej ako „OFS“) pri kontrolnom prepočte RPMN postupoval v súlade s § 19 a Prílohou č. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmlúv [ďalej len „zákon č. 129/2010
Z. z."). Podľa Zmluvy čl. V. Úročenie, splatnosť a splácanie: 5.9. „Vklady na účte stavebného sporenia
slúžia na vytvorenie kapitálu vo forme nasporenej sumy, ktorý bude použitý ako jednorazová splátka

medziúveru pri pridelení cieľovej sumy, pričom nezaručuje splatenie celkovej výšky úveru poskytnutého
podľa tejto zmluvy.“ Podľa Zmluvy čl. VIII. Poplatky a náklady dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky
a náklady súvisiace s úverom podľa platného Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby, predovšetkým:
8.1. „Poplatok za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov
úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto

poplatku.“ (v zmysle Sadzobníka vo výške 1,2 % z cieľovej sumy) 8.2. „Poplatok za uzatvorenie zmluvy
o stavebnom sporení, ktorý je dlžník povinný uhradiť najneskôr ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy.“ Podľa
Amortizačnej tabuľky celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť pozostáva okrem iného z poplatkov vo
výške 360,00 eura a z pomernej časti poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení pripadajúcej
na fázu stavebného úveru vo výške 12,00 eura. V dokumente Predpoklady na výpočet RPMN sú

uvedené nasledovné predpoklady, ktoré veriteľ použil pri výpočte RPMN: - celá výška úveru bude
čerpaná jednorazovo posledný deň v mesiaci, v ktorom je medziúver, resp. stavebný úver schválený;
- mesačné splátky úroku z medziúveru, istiny a úroku zo stavebného úveru budú realizované 1. deň v
mesiaci, od mesiaca nasledujúceho po čerpaní úveru; - poplatok za spracovanie úveru bude realizovaný
z čerpanej čiastky úveru pri poukázaní finančných prostriedkov úveru; - pomernú časť zaplateného

poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení pripočíta veriteľ k nákladom na účet stavebného
úveru pri čerpaní úveru. V čl. I. Zmluvy veriteľ uvádza hodnotu RPMN zvlášť pre medziúver a zvlášť pre
stavebný úver. Podľa tohto rozdelenia vykonal OFS NBS prvý kontrolný prepočet hodnôt RPMN (RPMN
pre fázu medziúveru a RPMN pre fázu stavebného úveru) v zmysle § 19 a Prílohy č. 2 ZoSÚ v znení
platnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy. Do prepočtu RPMN vstupovali údaje uvedené a vyplývajúce z Vami

predloženej dokumentácie. Hodnota RPMN pre fázu medziúveru, ktorú určil OFS NBS dosadením do
základnej rovnice je vypočítaná za nasledovných predpokladov: - celková výška úveru 30 000 € znížená
o poplatok za spracovanie úveru vo výške 360,00 eura (t.j. 29.640,00 eura) je načerpaná jednorazovo
ku dňu 31.10.2013, t.j. posledný deň v mesiaci, v ktorom je medziúver, resp. stavebný úver schválený;
- prvá splátka medziúveru sa uskutoční 01.11.2013 t.j. 1. deň v mesiaci nasledujúceho po čerpaní

úveru, a to vo výške 167,25 eura (úroky z medziúveru), každá ďalšia splátka medziúveru je splatná k
1. dňu kalendárneho mesiaca v rovnakej výške, pričom posledná 258. splátka sa uskutoční k dátumu
31.03.2035 v dohodnutej výške medziúveru t.j. 30.000,00 eura. Na základe vykonaného kontrolného
prepočtu RPMN pre fázu medziúveru môže OFS NBS konštatovať, že jeho výsledkom je RPMN vo
výške 7,05 %. Hodnota RPMN pre fázu stavebného úveru, ktorú určil OFS NBS dosadením do základnej

rovnice je vypočítaná za týchto predpokladov: - výška stavebného úveru 17.785,22 eura je načerpaná
jednorazovo ku dňu 31.03.2035, t.j. dátum uvedený v Amortizačnej tabuľke; - pomerná časť poplatku
za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení vo výške 12,00 eura je zohľadnená k dátumu čerpania
stavebnéhoúveru;-prvásplátkastavebnéhoúverusauskutoční01.04.2035vovýške208,95eura(istina
a úroky stavebného úveru), každá ďalšia splátka stavebného úveru je splatná k 1. dňu kalendárneho

mesiaca v rovnakej výške, pričom posledná 104. splátka sa uskutoční k dátumu 01.11.2043 vo výške
2,23 eura. Na základe vykonaného kontrolného prepočtu RPMN pre fázu stavebného úveru môže OFS
NBS konštatovať, že jeho výsledkom je RPMN vo výške 4,77 %.Po preskúmaní predloženej zmluvnej dokumentácie môže OFS NBS konštatovať, že veriteľ poskytol
medziúver a stavebný úver súhrnne ako jeden úver na bývanie na základe jedinej Zmluvy (medziúver
a stavebný úver neboli poskytnuté ako samostatné úvery). Z tohto dôvodu nie je uvádzanie hodnoty

RPMN zvlášť pre fázu medziúveru a zvlášť pre fázu stavebného úveru v súlade s uvedeným princípom
poskytovania a splácania úverov, ktorý uplatňuje veriteľ. Vzhľadom na to OFS NBS zastáva názor, že v
Zmluve by mal byť uvedený údaj o výške RPMN predpokladajúci zjednotenie medziúveru a stavebného
úveru do jedného úveru na bývanie. Týmto nie je dotknuté poskytovanie informácií spotrebiteľovi o
výške RPMN aj pre jednotlivé fázy úveru (medziúver a stavebný úver). Na základe vyššie uvedeného

zistenia sa OFS NBS rozhodol vykonať druhý kontrolný prepočet hodnoty RPMN pre jeden úver na
bývanie v zmysle § 19 a Prílohy č. 2 ZoSÚ v znení platnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy. Do prepočtu
RPMN vstupovali údaje uvedené a vyplývajúce z Vami predloženej dokumentácie. Hodnota RPMN pre
úver na bývanie, ktorú určil OFS NBS dosadením do základnej rovnice je vypočítaná za nasledovných
predpokladov: - výška úveru znížená o poplatok za spracovanie úveru vo výške 29.640,00 eura je
načerpaná jednorazovo ku dňu 31.10.2013; - prvá splátka medziúveru sa uskutoční 01.11.2013 vo výške

167,25 eura, každá ďalšia splátka medziúveru je splatná k 1. dňu kalendárneho mesiaca v rovnakej
výške, pričom 258. splátka sa uskutoční k dátumu 31.03.2035 vo výške 12.226,78 eura (nasporená
suma pri pridelení cieľovej sumy + pomerná časť poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení);
- prvá splátka stavebného úveru sa uskutoční 01.04.2035 vo výške 208,95 eura, každá ďalšia splátka
stavebného úveru je splatná k 1. dňu kalendárneho mesiaca v rovnakej výške, pričom posledná 362.

splátka sa uskutoční k dátumu 01.11.2043 vo výške 2,23 eura. Na základe vykonaného kontrolného
prepočtu RPMN pre úver na bývanie môže OFS NBS konštatovať, že jeho výsledkom je RPMN vo výške
6,95 %.

27. Žalobca doručil dňa 1.3.2024 súdu písomné podanie, v ktorom sa vyjadril k verifikovaniu RPMN

v úverovej zmluve č. 3055246 5 03 zo dňa 30.10.2013 Národnou bankou Slovenska. Uviedol, že v
predmetnom vyjadrení NBS konštatuje, že na základe kontrolného prepočtu RPMN pre fázu medziúveru
je RPMN 7,05 %. a pre fázu stavebného úveru je RPMN vo výške 4,77 %. (tak ako je uvedené v Zmluve
o úvere). Avšak vo vyjadrení NBS zároveň tvrdí, že RPMN by nemalo byť takto rozdelené na 2 fázy,
ale súhrnne ako jeden úver na bývanie a teda uvádzanie hodnoty RPMN zvlášť pre fázu medziúveru

a zvlášť pre fázu stavebného úveru nie je v súlade s princípom poskytovania a splácania úverov. NBS
preto vykonala kontrolný prepočet hodnoty RPMN pre jeden úver na bývanie platnom ku dňu uzatvorenia
Zmluvy, ktorého výsledkom je RPMN vo výške 6,95 %. Žalobca namieta prepočet NBS vykonaný pre
jeden úver na bývanie a to z dôvodu, že v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere ešte nebol Zákon o úveroch
na bývanie platný ani účinný. NBS preto nemôže posudzovať RPMN pre jeden úver na bývanie, lebo

to nemalo v danom čase oporu v zákone. Na základe vyššie uvedeného žalobca považuje stanovisko
NBS za nesprávne a právne irelevantné.

28. Žalobca doručil dňa 29.4.2024 súdu písomné podanie, v ktorom, na výzvu súdu, špecifikoval
vyplatenie finančných prostriedkov dňa 06.11.2013 vo výške 6.835,20 eura, dňa 14.11.2013 vo výške

17.164,72 eura a dňa 23.12.2013 vo výške 5.640,00 eura a vyšpecifikoval výpočet RPMN v zmysle
úverovej zmluvy. Žalobca predložil súdu dokument zvaný „Clearing“ ako doklad o vyplatení úverových
prostriedkov v splátkach dňa 06.11.2013 vo výške 6.835,20 eura, dňa 14.11.2013 vo výške 17.164,72
eura a dňa 23.12.2013 vo výške 5.640,00 eura. Výpočet RPMN upresnil žalobca v písomnom podaní
doručenom súdu dňa 3.5.2024.

29. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 24.10.2024 rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaných,
ktorí neúčasť ospravedlnili.

30. Žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že jeho predmetom
činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov.

31. Žalovaní zmluvu uzatvárali ako spotrebitelia, keďže sa jedná o fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonali v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom

posudzovaní danej veci súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi zmluvnými stranami
na základe Zmluvy o úvere č. 3055246503 zo dňa 30.10.2013 je vzťahom občianskoprávnym a jepotrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom
č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

32. Dňa 30.10.2013 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere č. 3055246503, v súlade s ktorou
poskytol žalobca žalovaným spotrebiteľský medziúver vo výške 30.000,00 eura, pričom prostriedky
z tohto úveru mali byť prednostne použité na splatenie úveru č. 9856542787 v G. H., a.s. (bod 4.2.1.2

Zmluvy o úvere č. 3055246503) a ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 257-ich mesačných splátkach
vo výške 208,95 eura. Celková čiastka medziúveru, ktorú musia dlžníci splatiť je 77.094,12 eura.
Konečnásplatnosťmedziúverbolastanovenána15.11.2043,t.j.dobatrvaniamedziúveruje30,08rokov.
Splatnosť splátok bola stanovená k 15. dňu v mesiaci, RPMN pri medziúvere činila 7,05% p.a., úroková
sadzba stavebného úveru 4,75% p.a., úroková sadzba stavebného úveru 6,69% p.a..

33. V danom prípade bola medzi žalobcom a žalovanými uzatvorená písomná úverová zmluva,
platnosť ktorej nebola spochybnená. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je preto potrebné
vychádzať predovšetkým z obsahu úverovej zmluvy, vychádzajúc tak zo zásady zmluvnej slobody, ktorá
je základnou zásadou nielen obchodného, ale aj občianskeho práva. Táto zmluva upravila práva a
povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov z úveru vyplývajúcich,

najmä úrokov z úveru. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej
zmluvy, pokiaľ ide o platné dojednanie. Samozrejme, jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú z
hľadiska ochrany spotrebiteľa kontrole prijateľnosti. Až v prípade, pokiaľ zmluva úpravu neobsahuje,
alebo sú jej podmienky neprijateľné, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami
Obchodného, prípadne Občianskeho zákonníka.

34. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanými ako
dlžníkmi Zmluvu o úvere č. 3055246503 dňa 30.10.2013, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou,
na základe ktorej im poskytol medziúver vo výške 30.000,00 eura, ktoré sa žalovaní zaviazali vrátiť
v pravidelných mesačných splátkach. Žalobca si žalovanú sumu uplatňuje podľa Zmluvy o úvere.

Žalovaní neplnili svoju povinnosť riadne splácať splátky úveru a dostali sa do omeškania. Preskúmaním
uvedenej zmluvy mal súd za to, že je platnou a spĺňa všetky obligatórne náležitosti podľa zákona, bola
uzatvorenou v písomnej podobe, bola podpísaná, žalovaní boli oboznámený s úverovými podmienkami.
Súdpreskúmalzmluvuoúvereazistil,žeobsahujevšetkynáležitostipodľa§9ods.2zákonač.129/2010
Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

35. Žalobca najprv upozornil žalovaných listom zo dňa 20.1.2021- „Upozornenie na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti", že ak do 31.1.2021 neuhradia vklad na účte stavebného sporenia, resp.
omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac január 2021 v sume 417,90 eura

na bankový účet žalobcu, bude žalobca oprávneným úver zosplatniť. t.j. vydá Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru. Predmetné upozornenie bolo obom žalovaným doručené dňa 25.1.2021.
Následne žalobca listom zo dňa 17.3.2021 poskytnutý úver ku dňu 17.3.2021 zosplatnil. Predmetné
oznámenie bolo obom žalovaným doručené dňa 9.4.2021. Predžalobnou výzvou zo dňa 22.12.2022,
ktorá bola obom žalovaným doručená dňa 3.1.2023 žalobca vyzval žalovaných na okamžitú úhradu

dlžnej sumy 33.101,92 eura (istina s príslušenstvom ku dňu 22.12.2022). Pokiaľ ide o vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti, súd má za to, že príslušné ustanovenia zákona dávajú veriteľovi možnosť,
nie povinnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, a to za predpokladu, že sú v danom prípade
splnené zákonné podmienky na takýto postup. Aj z Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
zo dňa 20.1.2021 vyplýva upozornenie na oprávnenie veriteľa úver zosplatniť a nie na jeho automatické

vyhlásenie v prípade, že zo strany žalovaného nedôjde k úhrade. Zároveň, ak ide o vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti, v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v prípade plnenia v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, najneskôr do splatnosti
najbližšieho nasledujúcej splátky.

36. Súd skúmal aj dodržanie postupu v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch s
ohľadom na dodržanie odbornej starostlivosti pri skúmaní schopnosti žalovaného splácať úver, nakoľko
splnenie tejto povinnosti preukazuje dodávateľ. Posúdením bonity spotrebiteľa pred uzatvorením zmluvy
o úvere sa zaoberal aj Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 5. marca 2020, v ktorom uviedol, že články8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti v čl. 8
smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzatvorením zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a

vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve. Rovnako aj v
rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 18. decembra 2014, sp. zn. C-449/13 uvádza, že ustanovenia
predmetnej smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že jednak bránia vnútroštátnej úprave, podľa
ktorej dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 tejto smernice zaťažuje
spotrebiteľa a jednak bránia skutočnosti, aby sa súd z dôvodu štandardného ustanovenia musel

domnievať, že spotrebiteľ uznal úplné a správne vykonanie veriteľom jeho predzmluvných povinností,
pričom toto ustanovenie má aj za následok prenesenie dôkazného bremena o vykonaní uvedených
povinností, ktoré môže narušiť účinnosť práv priznaných smernicou 2008/48. V zmysle dôvodovej
správy k ustanoveniu § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch touto je ustanovená povinnosť
veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na
základe relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak, napr. v prípade

banky, zo spoločného bankového registra. Toto ustanovenie má zabezpečiť záujem veriteľov správne
odhadnúť schopnosť spotrebiteľ splácať a správať sa obozretne, a to jednak z pohľadu návratnosti
úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. Zo zákonnej
úpravy upravujúcej povinnosť skúmať bonitu a dôsledkov nedodržania tohto postupu možno vyvodiť
zámer zákonodarcu o snahu efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov. Z normatívneho textu

vyplýva, že informácie pre rozhodnutie veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy si má zabezpečiť veriteľ
sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
o príjmoch a výdavkoch ďalej verifikovať, pričom za dostatočné sa považujú iba také informácie o
príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej
situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje, táto

povinnosť však veriteľa neliberuje o povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a teda je povinný si
od spotrebiteľa vyžiadať potrebné informácie, ale zároveň aj aktívne zabezpečovať ďalšie primerané
a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a tieto riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa
splácaťspotrebiteľskýúvertaktrebachápaťakosituáciu,keďvzávislostinafrekvenciisplácaniazostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez

akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške.

37. Žalobca do súdneho spisu doložil Potvrdenie o príjme pre zamestnancov zo dňa 20.9.2013, v ktorom
zamestnávateľ žalovaného v 1. rade- BRACCHI LOGISTIK, s. r. o., IČO 44 855 885 (toho času pod
obchodným menom G.R.E. Logistik, s. r. o.) potvrdil, že žalovaný v 1. rade mal za posledných 12

mesiacov čistý príjem zo závislej činnosti v sume. K tomuto potvrdeniu pripojil tiež výplatné pásky
žalovaného v 1. rade, a to za mesiace júl 2013 a august 2013. Z výplatnej pásky za mesiac júl 2013
vyplýva, že žalovaný mal hrubú mzdu v sume 910,42 eura a čistú mzdu v sume 712,55 eura. Z výplatnej
pásky za mesiac august 2013 vyplýva, že žalovaný mal hrubú mzdu v sume 878,95 eura a čistú mzdu
v sume 689,98 eura. Čo sa týka žalobcom tvrdeného príjmu žalovaného v 1. rade, a to invalidného

dôchodku vo výške 205,90 eura, o ktorom mal žalovaný v 1. rade predložiž žalobcovi rozhodnutie, súd
zo súdnho spisu zistil, že toto rozhodnutie žalobca neŽalobca ďalej predložil súdu Rozhodnutie Sociálnej
poisťovne č. XXX XXX XXXX zo dňa 6.12.2012, ktorým bol žalovanej v 2. rade zvýšený invalidný
dôchodok na sumu 126,40 eura mesačne. Pokiaľ ide o výdavky, zo Žiadosti o úver zo dňa 25.9.2013,
ktorý predložil súdu žalobca, nevyplývajú žiadne výdavky žalovaných, ktoré by mali okrem výdavkov

na splátky existujúcich a budúcich úverov. Žalobca nezisťoval, či výšku mesačných nákladov na bežný
život žalovaných, či na mimoriadne výdavky ako lieky, zdravotnícke pomôcky a podobne. Žalobca vo
svojom vyjadrení iba uviedol, že žalovaný v 1. rade z titulu zamestnania a doložených výplatných
pások preukázal výšku mesačného príjmu a že bonita bola preverovaná cez Sociálnu poisťovňu, no
bez predloženia akýchkoľvek podkladov a dôkazov potvrdzujúcich preverovanie cez Sociálnu poisťovňu

a potvrdzujúcich výdavky žalovaných, prípadne dôkazu o nahliadnutí veriteľa do príslušnej databázy
údajov o spotrebiteľoch, v dôsledku čoho v tomto smere žalobca podľa názoru súdu neuniesol dôkazné
bremeno, a preto jeho konanie nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. Ak veriteľ pri
posudzovaníbonitynekonásodbornoustarostlivosťou,zákonospotrebiteľskýchúverochtosankcionuje
nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a preto žalobca

ani nemohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že nedošlo a
ani nemohlo prísť k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, a preto súd považoval žalobu ako podanú
predčasne, čo bolo hlavným dôvodom, pre ktorý súd zamietol žalobu žalobcu v tomto spore.38. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným priznal plnú náhradu
trov konania v rozsahu 100%, keďže mali v konaní plný úspech. O výške náhrady trov bude v zmysle

§ 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2, 3 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.