Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123219221
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123219221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu ČSOB
Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704
713, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711
proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zast. JUDr. Boris Štanglovič,
advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa a JUDr. Ivana Halahijová, advokátka, so sídlom
Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava o zaplatenie 29.938,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozhodnutiu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14Cb/16/2023-110 zo dňa 2. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14Cb/16/2023-110 zo dňa 2. februára 2024 vo výroku
I. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 29.938,43 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 11 % ročne zo sumy 29.938,43 Eur od 29.11.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky 40,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením žalovaného
zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť plniť spoločnosti MultiDeal s.r.o., so sídlom Vajanského 1353,
Nové Mesto nad Váhom, IČO: 47 444 649, ktorá bola k tejto povinnosti zaviazaná platobným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Up/179/2023 zo dňa 08.02.2023 a plnením spoločnosti

MultiDeal s.r.o., so sídlom Vajanského 1353, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 47 444 649, ktorá bola k tejto
povinnosti zaviazaná platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Up/179/2023 zo
dňa 08.02.2023 zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť plniť žalovanému.

II. Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14Cb/16/2023-110 zo dňa 2. februára 2024 vo výroku
II. p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vo výroku I. napadnutého rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 29.938,43 EUR s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 29.938,43 Eur od 29.11.2022
do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením žalovaného zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť plniť
spoločnosti MultiDeal s.r.o., IČO: 47 444 649, so sídlom Vajanského 1353, Nové Mesto nad Váhom,
ktorá bola k tejto povinnosti zaviazaná platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
22Up/179/2023 zo dňa 08.02.2023. Vo výroku II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % proti žalovanému.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa pôvodne domáhal vydania
platobného rozkazu v upomínacom konaní, ktorým mala byť zaviazaná spoločnosť MultiDeal, s.r.o., sosídlom Vajanského 1353, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 47 444 649 (ďalej aj „pôvodne žalovaný 1/“
alebo „MultiDeal, s.r.o.“) a A. B., t.j. žalovaný (pôvodne označený ako „žalovaný 2/“) zaplatiť žalobcovi
sumu 29.938,43 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 05.02.2020 uzavrel

ako leasingový prenajímateľ s pôvodne označeným žalovaným 1/ ako leasingovým nájomcom Zmluvu
o operatívnom leasingu číslo LZO/20/00699 (ďalej aj „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
aj Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu (ďalej aj „VZP“). Podľa zmluvy sa žalobca
zaviazal poskytnúť pôvodne žalovanému 1/ operatívny leasing, ktorého účelom bolo umožniť za úhradu
leasingovému nájomcovi užívanie zvoleného a treťou osobou dodaného motorového vozidla, ktorého

sa žalobca stal vlastníkom, vrátane poskytnutia dohodnutých služieb a zároveň záväzok pôvodne
označeného žalovaného 1/ platiť pravidelné mesačné splátky po dobu 60 mesiacov od prevzatia
predmetu leasingu. Predmetom leasingu bolo motorové vozidlo ŠKODA Superb Scout 2.0 TSI 4x4,
ktoré MultiDeal, s.r.o. prevzal na základe Protokolu o prevzatí predmetu nájmu k zmluve o operatívnom
leasingu. Dňa 05.02.2020 bola spísaná aj Ručiteľská listina č. ZIN/20/01025, v ktorej ručiteľ, t.j. žalovaný
(pôvodne označený ako „žalovaný 2/“) prehlásil žalobcovi, že ho uspokojí, ak dlžník, t.j. MultiDeal,

s.r.o., nesplní svoj záväzok zaplatiť žalobcovi niektorú z pohľadávok na základe zmluvy. Žalobca dňa
03.11.2022 vypovedal uvedenú leasingovú zmluvu z dôvodu omeškania úhrad splátok o viac ako
31 dní. V súvislosti s predčasným ukončením zmluvy vystavil žalobca spoločnosti MultiDeal, s.r.o.
finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej leasingovej zmluvy, v ktorom celkový nedoplatok vyčíslil na
sumu 29.938,43 Eur, ktorý mal byť uhradený do 28.11.2022. Uvedená suma uhradená nebola. Dňa

03.11.2022 zaslal žalobca žalovanému ako ručiteľovi informáciu o vypovedaní leasingovej zmluvy a
pretože spoločnosť MultiDeal, s.r.o. svoj záväzok nesplnila, žalovaný ako ručiteľ z ručiteľskej listiny je
zaviazaný na zaplatenie sumy 29.938,43 Eur. Žalobca zaslal žalovanému dňa 20.12.2022 výzvu na
plnenie, na ktorú žalovaný nereagoval.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací
súd vydal vo veci platobný rozkaz dňa 08.02.2023, ktorým zaviazal pôvodne označených žalovaných
1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu a trovy konania, pričom uvedený platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť voči pôvodne označenému žalovanému 1/ dňa 14.03.2023.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný (pôvodne označený ako „žalovaný
2/“) podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom nepoprel uzavretie leasingovej zmluvy, ani spísanie
Ručiteľskej listiny dňa 05.02.2020. Odpor odôvodnil tým, že žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu
zo zmluvy o operatívnom leasingu voči spoločnosti MultiDeal, s.r.o., a to umožniť jej užívanie vozidla
ŠKODA Superb Scout a zároveň namietal, že uplatnená suma nezodpovedá uzavretej zmluve o

operatívnom leasingu. Žalobu preto považoval za nedôvodnú v celom rozsahu.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného
uviedol, že MultiDeal, s.r.o. prostredníctvom svojho konateľa, ktorým je žalovaný, si dňa 15.02.2020
prevzal predmet leasingu, a je to práve táto spoločnosť, ktorá porušila zmluvné povinnosti tým, že

riadne a včas neplatila dohodnuté splátky. Z dôvodu minimalizácie škôd žalobca vypovedal leasingovú
zmluvu, pričom žalovaný (pôvodne označený ako „žalovaný 2/“) bol jediným spoločníkom a konateľom
leasingového nájomcu MultiDeal, s.r.o. do dňa 09.05.2022. Podľa žalobcu neuviedol žalovaný v
odpore žiadne skutkové či právne tvrdenia, z ktorých by vyplynulo, že nárok žalobcu spochybňuje
alebo v čom ho považuje za nedôvodný. Vo vyjadrení žalobca poukázal na to, že umožnil užívanie

predmetu leasingu spoločnosti MultiDeal, s.r.o., ktorá však porušila svoje povinnosti a neplatila riadne
a včas dohodnuté splátky a z tohto dôvodu žalobca vypovedal dňa 03.11.2022 leasingovú zmluvu.
V súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami dňa 08.11.2022 pri predčasnom ukončení zmluvy
vystavil finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy s vyúčtovaním celkového nedoplatku voči
spoločnosti MultiDeal, s.r.o. vo výške 29.938,43 Eur, ktorá suma mala byť uhradená do 26.11.2022.

Poukázal na to, že pripojil k žalobe vysvetlenie položiek finančného vyúčtovania a uplatnený nárok
žalobcu pozostáva z dobropisu na sumu 790,18 Eur, ďalej z nezaplatených splátok celkovo vo výške
4.011,70 Eur, pričom sa jednalo o splátky vo výške 790,18 Eur splatné dňa 15.07.2022, 15.08.2022,
15.09.2022, 15.10.2022, 15.11.2022 a zo sumy 60,80 Eur, ktorá bola splatná dňa 25.08.2022. Nárok
pozostával aj z čiastky 26.707,37 Eur ako rozdielu medzi zostatkovou hodnotou (26.707,37 Eur) a

predajnou cenou predmetu leasingu s tým, že predajná cena predstavovala 0,- Eur, pretože žalovaný
vozidlo nevrátil. Predmetom nároku bola aj suma 9,54 Eur z titulu doúčtovania dane z motorových
vozidiel. Celkovo potom predstavuje žalobcom uplatnený nárok 29.938,43 Eur.6. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vytýčil vo veci pojednávanie na deň 02.02.2024
a jeden deň pred termínom pojednávania dňa 01.02.2024 požiadala právna zástupkyňa žalovaného
o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia vyplýva, že okresný súd tejto žiadosti nevyhovel, pretože ju nepovažoval za podanú včas
a ani za riadne preukázanú. Potvrdenie o práceneschopnosti bolo rovnaké ako už bolo predložené
okresnému súdu skôr - dňa 30.11.2023 so žiadosťou o odročenie pojednávania tiež podanú v deň
pred pojednávaním, ktoré sa malo konať dňa 01.12.2023. Okresný súd poukázal na to, že tejto prvej
žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania vyhovel, ale pri opätovne podanej žiadosti o odročenie

pojednávania (vytýčeného na 02.02.2024) nebolo preukázané, že práceneschopnosť žalovaného trvá,
keď nebol predložený doklad o predĺžení trvania práceneschopnosti a nebolo preukázané, kedy sa
žalovanýdozvedel,žejehopráceneschopnosťstáletrváabudetrvaťajvčasepojednávania.Sodkazom
na ustanovenie § 183 ods. 3 CSP nemal okresný súd preukázané, že dôvod, pre ktorý žiadal žalovaný
odročiť pojednávanie, nastal krátko pred pojednávaním. Okresný súd preto pojednávanie neodročil a v
zmysle § 183 ods. 2 CSP bolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní

nechal zastúpiť, pričom žalovaný je od začiatku v konaní zastúpený advokátkou, ktorej bolo obratom
telefonicky aj elektronickou poštou oznámené, že súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že na pojednávaní dňa 02.02.2024
právna zástupkyňa žalovaného namietla faktúru číslo 2000699801, v ktorej je fakturovaný rozdiel

medzi zostatkovou hodnotou a predajnou cenou vozidla z dôvodu, že táto suma podľa nie je ničím
podložená ani preukázaná. Uviedla, že je zrejmé ako bola určená predtým cena, avšak nie je zrejmé,
ako bola určená zostatková hodnota a ako žalobca dospel k tejto sume. Namietala, že v dokumente
označenom ako vysvetlenie položiek finančného vyúčtovania je tiež uvedené len to, že ide o rozdiel
medzi zostatkovou hodnotou a predajnou cenou. Ide teda len o fakturovanú sumu bez podopretia

relevantnými dôkazmi. Navrhla ako dôkaz vykonať výsluch žalovaného a pripojiť trestný spis Krajského
riaditeľstva PZ Bratislava za účelom preukázania, či bolo vozidlo vrátené žalobcovi, a či týmto vrátením
nebola v prípade žalobcu kompenzovaná hodnota motorového vozidla.

8. Po vykonanom dokazovaní okresný súd žalobe vyhovel. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia

poukázal na to, že žalobca sa domáhal svojho nároku voči žalovanému z titulu ručenia, keď nebolo
sporné,ženazákladeZmluvyooperatívnomleasinguč.LZO/20/00699zodňa05.02.2020,ktorúuzavrel
žalobca ako leasingový prenajímateľ so spoločnosťou MultiDeal, s.r.o. ako leasingovým nájomcom,
vznikol hlavný záväzok. Tento spočíval v povinnosti žalobcu umožniť leasingovému nájomcovi, t.j.
spoločnosti MultiDeal, s.r.o. trvalé užívanie osobného motorového vozidla ŠKODA Superb Scout a

tomu zodpovedajúce povinnosti tejto spoločnosti platiť žalobcovi mesačné splátky v dohodnutej výške
a počte. Sporný podľa okresného súdu nebol ani ručiteľský záväzok žalovaného (pôvodne označeného
ako „žalovaný 2/“), ktorý vznikol prehlásením žalovaného na Ručiteľskej listine zo dňa 05.02.2022, že
uspokojí žalobcu, ak dlžník - spoločnosť MultiDeal, s.r.o. nesplní svoj záväzok zaplatiť žalobcovi ako
veriteľovi niektorú z pohľadávok vzniknutých zo zmluvy o operatívnom leasingu.

9. Okresný súd poukázal na to, že v odpore podanom žalovaným tento namietal len dve skutkové
okolnosti a to, že žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z leasingovej zmluvy voči pôvodne
označenému žalovanému 1/ umožniť mu užívanie vozidla ŠKODA Superb Scout a že suma uplatnená
žalobcom nezodpovedá uzavretej zmluve o operatívnom leasingu.

10. Vo vzťahu k prvej námietke okresný súd poukázal na predložené listinné doklady z ktorých vyplýva,
že predmet leasingu, t.j. motorové vozidlo, bolo leasingovému nájomcovi riadne odovzdané, tak ako to
vyplýva z Protokolu o prevzatí predmetu nájmu k zmluve o operatívnom leasingu zo dňa 15.02.2020,
pričom za leasingového nájomcu MultiDeal, s.r.o. podpísal protokol práve žalovaný. Žalobca si preto

splnil povinnosť a vozidlo odovzdal leasingovému nájomcovi a na túto výhradu okresný súd neprihliadol.

11.Okresnýsúdďalejkonštatoval,žezvykonanéhodokazovaniabolopreukázanépredčasnéukončenie
zmluvydňa03.11.2022,t.j.viacako33mesiacovpojejuzavretízdôvoduneplateniasplátokleasingovým
nájomcom. V uplatnenej sume sú obsiahnuté neuhradené splátky splatné od júla 2022 do novembra

2022 a keďže zmluva bola uzavretá už 05.02.2020, okresný súd nemal pochybnosti o tom, že leasingový
nájomca až do júna 2022 leasingové splátky riadne uhrádzal a vozidlo užíval.12. K druhej k výhrade uvedenej žalovaným v odpore, že suma uplatnená žalobcom nezodpovedá
uzavretej zmluve, okresný súd uviedol, že toto tvrdenie vyhodnotil ako popretie skutkových tvrdení
žalobcu. Žalobca však na toto popretie reagoval ďalšími skutkovými tvrdeniami, ktoré uviedol vo

vyjadrení k odporu žalovaného, kde skutkovo podrobne odôvodnil, t.j. aj vyčíslil svoj nárok uplatnený
žalobou a rozčlenil ho na jednotlivé položky. Žalobca na podporu svojho nároku uviedol ďalšie skutkové
tvrdenia k listinným dokladom, ktoré už boli pripojené k žalobe. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný
v odpore nenavrhol žiadne dôkazy na podporu svojej argumentácie. Vyjadrenie žalobcu k odporu
bolo zástupkyni žalovaného doručené dňa 28.03.2023, od ktorého dátumu až do pojednávania dňa

02.02.2024 uplynul takmer rok, ale žalovaný nevyužil v tomto období možnosť uplatniť prostriedky
procesnej obrany a nenavrhol ani žiadne dôkazy. Nové dôkazy navrhol (a to výsluch žalovaného a
návrh na pripojenie trestného spisu) a popretie skutkových tvrdení žalobcu (keď tvrdil, že nie je zrejmé
ako žalobca určil zostatkovú hodnotu vozidla) uviedol žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne
žalovaného až na pojednávaní dňa 02.02.2022 (správne malo byť uvedené „02.02.2024“). Takto
uplatnené prostriedky procesnej obrany okresný súd nepovažoval ako predložené včas a v zmysle

zásady sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP na ne neprihliadol.

13. Okresný súd poukázal na to, že návrhmi na vykonanie dôkazu strana sporu plní svoju dôkaznú
povinnosť, ktorá nadväzuje na povinnosť tvrdenia. Povinnosťou strán sporu je označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podporiť svoje tvrdenia dôkazmi, čo patrí k základným princípom

civilného sporového konania podľa článku 8 CSP. Úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej
aktivity strany sporu. Strany sporu sú podľa § 153 ods. 1 CSP povinné uplatniť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas, a tieto nie sú uplatnené včas vtedy, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ak nie
sú tieto prostriedky procesného útoku a obrany uplatnené včas, súd v zmysle zásady sudcovskej

koncentrácie konania nemusí na ne prihliadnuť, pričom cieľom a účelom koncentrácie konania je
dosiahnuť stav, aby strany nezdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi a návrhmi, a
teda zabrániť tomu, aby strana sporu rozhodovala, v ktorom štádiu, resp. okamihu civilného sporového
konania tieto prostriedky uplatní a aby ich neuplatňovala so zámerom „prekvapiť“ protistranu. Aplikácia
sudcovskej koncentrácie konania je namieste vtedy, ak by uplatnenie prostriedkov procesného útoku

a procesnej obrany vyžadovalo odročenie pojednávania alebo ďalších úkonov, ale aj vtedy, ak v
konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci strana zjavne nekonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

14. Na základe uvedeného okresný súd nevyhovel návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu, a to

výsluchu žalovaného, ktorý dôkazný návrh považoval za oneskorene podaný. Zároveň poukázal na to,
že výsluch žalovaného nie je možné stotožňovať s jeho účasťou na pojednávaní. Okresný súd neodročil
pojednávanie ani pre neúčasť žalovaného z dôvodu podľa § 183 ods. 2 CSP, pričom na druhej strane
výsluch žalovaného je podľa § 187 ods. 2 CSP dôkazným prostriedkom a takýto dôkazný návrh je
potrebné uplatniť včas, čo v danom prípade splnené nebolo. V zmysle sudcovskej koncentrácie preto

tomuto dôkaznému návrhu okresný súd nevyhovel.

15. Okresný súd poukázal na to, že právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 02.02.2024
uviedla, že nie je zrejmé ako bola určená zostatková hodnota vozidla vo faktúre č. 2000699801. Toto
vyjadrenie posúdil okresný súd ako prostriedok procesnej obrany žalovaného, a to popretie skutkových

tvrdení protistrany. Podľa okresného súdu aj tento prostriedok procesnej obrany bolo možné uplatniť
skôr, pričom žalovaný v odpore nenamietal zostatkovú hodnotu vozidla, ale uplatnenú sumu ako celok
s tým, že jeho obrana bola neurčitá. Naopak, žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol ďalšie
skutkové tvrdenia, pričom žalovaný už neuvádzal žiadne konkrétnejšie skutkové tvrdenia, ktorým by
uvedenú sumu spochybnil, resp. nekonkretizoval, prečo je táto suma nesprávna. Nenavrhol žiadne

dôkazy, ktoré by vyvrátili skutkové tvrdenia žalobcu. Okresný súd preto prostriedky procesnej obrany
žalovanéhouplatnenénapojednávanínepovažovalzauplatnenévčas.Taktiežpokiaľžalovanýnamietal,
že nedisponoval s predmetným vozidlom, odkázal okresný súd na článok 2.3.1 Všeobecných zmluvných
podmienok operatívneho leasingu žalobcu, podľa ktorého leasingový nájomca, t.j. žalovaný, nesie riziko
výskytu vád, vrátane odcudzenia predmetu leasingu a v prípade existencie takejto skutočnosti bol

leasingový nájomca povinný o tom žalobcu informovať a naďalej platiť splátky riadne a včas až do
ukončenia zmluvy. Ak by došlo k odcudzeniu alebo zničeniu vozidla, bol leasingový nájomca sám
povinný informovať žalobcu o tejto skutočnosti, čo ho nezbavovalo povinnosti platiť leasingové splátky.16. Okresný súd poukázal na existenciu hlavného záväzku vyplývajúceho z leasingovej zmluvy a
ručiteľského záväzku žalovaného, čo sporné v konaní nebolo. Dospel preto k záveru, že návrh je
dôvodný, ktorý považoval aj za dostatočne odôvodnený a preukázaný pripojenými dôkazmi, pričom

žalovanému sa nepodarilo svojou procesnou obranou vyvrátiť tvrdenia žalobcu v žalobe a preto žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Keďže splatnosť uplatneného nároku nastala dňa 28.11.2022, priznal žalobcovi
aj 11 % úrok z omeškania, t.j. v zákonnej sadzbe odo dňa nasledujúceho, t.j. od 29.11.2022 ako aj
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur podľa § 369c ods.
1 ObZ.

17. Vzhľadom k tomu, že na strane žalovaného ide o spoločný záväzok s pôvodným leasingovým
nájomcom, okresný súd vo výroku určil, že plnením žalovaného zanikne v rozsahu tohto plnenia
povinnosť spoločnosti MultiDeal, s.r.o., ktorá bola na túto povinnosť zaviazaná platobným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Up/179/2023 zo dňa 08.02.2023.

18. Okresný súd ďalej uviedol, že nepripustil ani vykonanie ďalšieho dôkazu, a to pripojenie trestného
spisu z trestného konania vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ SR v Bratislave za trestný čin
sprenevery, ktorého sa mal dopustiť konateľ spoločnosti MultiDeal, s.r.o. Uviedol, že podľa právnej
zástupkyne žalovaného malo byť dôvodom na vykonanie tohto dôkazu to, že z trestného spisu by
bolo možné zistiť, či bolo motorové vozidlo žalobcovi vrátené a či si uplatnil škodu voči poisťovni.

Okresný súd uviedol, že vychádzal zo skutkového tvrdenia žalobcu, že predmet leasingu, t.j. motorové
vozidlo, mu vrátené nebolo, pričom ani žalovaný netvrdil, že toto vozidlo žalobcovi vrátil a je zrejmé,
že dôvodom podania trestného oznámenia žalobcom bola práve skutočnosť, že vozidlom nedisponuje.
Podľa okresného súdu preto žalovaným navrhovaný dôkaz bol nadbytočný a nehospodárny.

19. V súlade so zásadou úspechu priznal žalobcovi ako strane úspešnej nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu voči žalovanému ako neúspešnému v konaní.

20. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

21. Nesprávne právne posúdenie videl v tom, že okresný súd prijal do napadnutého rozhodnutia
právne závery zo žalobcom tvrdených skutočností, ktoré sa v konaní ani skutkovo a ani právne
nepotvrdili a vzhľadom na skutkový stav a aplikovateľnú právnu úpravu a príslušný výklad súdnej praxe v

obdobných veciach ani logicky nemohli právne a skutkovo potvrdiť predmetným odôvodnením rozsudku.
Poukazoval na to, že žalovaný splácal predmet leasingu 21 mesiacov, tento zostal vo vlastníctve žalobcu
a v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/47/2020 zo dňa 24.09.2020 by priznaním
žalovanejsumydošlokbezdôvodnémuobohateniunastranežalobcu,právevosvetlespornejdispozície
žalobcu s predmetom leasingu, k čomu okresný súd nevykonal náležité a navrhované dokazovanie.

22. Vo vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam žalovaný uviedol, že okresný súd nekriticky
prevzal tvrdenie žalobcu o nevrátení predmetného vozidla, pričom v zmysle výsledku vyhľadávania
odcudzených vozidiel bolo toto vozidlo nájdené dňa 09.03.2023 a teda nepochybne vrátené žalobcovi,
ako to vyplýva z výsledku vyhľadávania odcudzených vozidiel, ktorý doklad žalovaný priložil k odvolaniu

a k čomu smeroval aj návrh na vykonanie dokazovania zo strany žalovaného.

23. Zopakoval, že žalovaný namietal fakturovaný rozdiel medzi zostatkovou hodnotou a predajnou
cenou vozidla, ktorá suma nie je ničím podložená a preukázaná. Nie je zrejmé, akým spôsobom bola
určená zostatková hodnota vozidla, keďže sa má jednať o účtovnú zostatkovú hodnotu. V dokumente

označenom ako „Vysvetlenie položiek finančného vyúčtovania“ je uvedené len to, že ide o rozdiel
medzi zostatkovou hodnotou vozidla a jeho predajnou cenou. Toto tvrdenie nebolo podopreté žiadnymi
dôkazmi. Vo vzťahu k zostatkovej hodnote osobných motorových vozidiel žalovaný poukázal na § 27
ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého sa motorové vozidlo odpisuje počas doby štyroch rokov
a pokiaľ ho žalobca nadobudol vo februári 2020 a k ukončeniu leasingu došlo v novembri 2022, potom

mal žalobca predmetné vozidlo po dobu 21 mesiacov a jeho maximálna účtovná hodnota mohla byť v
sume 21.656,25 Eur, čo nekorešponduje s nárokom uplatneným žalobcom.24. Žalovaný ďalej namietal nevykonanie navrhovaného dokazovania a nepripojením trestného spisu vo
veciodcudzeniapredmetnéhomotorovéhovozidlazmarilokresnýsúddostatočnézistenierozhodujúcich
skutkových okolností na úkor žalovaného, kedy z dokazovania nie je zrejmé, či bolo vozidlo žalobcovi

vrátené a vo svetle ukončenia pátrania po predmetnom vozidle je minimálne pravdepodobné, že vozidlo
sa dostalo späť do dispozície žalobcu.

25. Žalovaný namietal porušenie svojho práva na spravodlivý proces, keď okresný súd svojím
nesprávnym procesným postupom znemožnil realizáciu jeho procesných práv v takej intenzite, ktorú

nemožno zdôvodniť, ani ospravedlniť.

26. Vytýkal napadnutému rozhodnutiu arbitrárnosť a svojvôľu, okresný súd sa nevysporiadal s
argumentáciou žalovaného, najmä s otázkou držby predmetného vozidla, nevykonal dokazovanie
pripojením trestného spisu a prevzal žalobcom nezdokladovanú výšku jeho nároku, nerešpektoval
zákonnú úpravu a charakter záväzkového vzťahu, čím porušil princíp právnej istoty vo vzťahoch k

rozhodovacej praxi súdov s odkazom na rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo/47/2020. Žalovaný namietal,
že nebol ani pri jednom predvolaní na pojednávanie riadne poučený podľa CSP, pričom v predvolaní na
prvé pojednávanie vytýčené na deň 24.10.2023 bol poučený o povinnosti priniesť si občiansky preukaz a
ďalšie predvolania obsahovali odkaz na poučenie z predchádzajúcich pojednávaní. Žalovaný teda nebol
súdom riadne poučený o náležitostiach ospravedlnenia svojej neúčasti na pojednávaní.

27. Ak žalovaným uvedené dôvody možno považovať za inú vadu konania, žiadal, aby boli takto
aj posudzované. Namietal, že výrok rozsudku je zmätočný, keďže z neho síce vyplýva, že plnením
žalovaného zaniká povinnosť plniť spoločnosti MultiDeal, s.r.o., ktorá bola zaviazaná na túto povinnosť
uvedeným platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, avšak okresný súd sa nijako

nevysporiadal s eventualitou plnenia spoločnosti MultiDeal, s.r.o. voči povinnosti plnenia žalovaného.

28. V odvolaní poukázal na to, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia
musia smerovať k spravodlivému výsledku a pri výklade právnej normy treba vychádzať z materiálneho
hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom

prevládnuť a odkázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 21/96. V odvolacej lehote žalovaný
doručil doplnenie odvolania v ktorom uviedol, že zmysle VZP žalobcu bolo vozidlo havarijne poistené,
čoho súčasťou bolo aj poistenie proti krádeži a ak by vozidlo nebolo v dispozícii žalobcu, tento by
mal nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia a priznaním žalovaného nároku by sa žalobca
bezdôvodne obohatil nad rámec poistného plnenia.

29. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16.05.2024 v ktorom navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a priznal mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Argumentáciu žalovaného v odvolaní považoval za účelovú a tendenčnú v snahe
oddialiť a vyhnúť sa zaplateniu dlžného nároku. Podľa žalobcu sa okresný súd vysporiadal so všetkými

skutkovými a právnymi argumentami strán sporu a k tomu predloženým dôkazom, pričom žalovaný mal
dostatok času, aby produkoval pravdivé skutkové a právne relevantné tvrdenia a podložil ich dôkazmi,
čo žalovaný neurobil. Zopakoval tvrdenia žalovaného uvedené v odpore proti vydanému platobnému
rozkazu, v ktorom žalovaný neuviedol, v čom mal žalobca porušiť zmluvu. Poukázal na vyjadrenie
žalobcu k odporu, v ktorom sa komplexne vyjadril z čoho pozostáva uplatnený nárok žalobcu. Žalovaný

sa už k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaného nevyjadril, neprodukoval žiadne dôkazy na podporu
svojej argumentácie a nevyužil všetky prostriedky procesnej obrany.

30. Poukázal na to, že vo výpovedi z leasingovej zmluvy žiadal žalobca pristaviť vozidlo do sídla žalobcu,
avšak leasingový nájomca žalobcovi vozidlo nevrátil. Žalobca preto poveril externú spoločnosť na

vyhľadanie vozidla a zo správy tejto spoločnosti vyplýva, že žalovaný opakovane zavádzal pri pokusoch
o prevzatie vozidla, keď uvádzal, že vie zabezpečiť pristavenie vozidla, následne uvádzal, že vozidlo je
v zahraničí vo Švédsku a v Litve a podľa ďalšieho tvrdenia v Litve na polícii. Vozidlo však nepristavil.
Preto žalobca podal trestné oznámenie.

31. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 185 CSP oprávňujúce súd rozhodnúť, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná. Poukazoval na spôsob, charakter a účel dokazovania, na procesnú zodpovednosť
strán sporu v civilnom sporovom konaní a na obmedzenie aktivity súdu pri navrhovaní a vykonávaní
dôkazov. Vymedzenie predmetu dokazovania závisí od účastníkov konania, ich povinnosti tvrdenia adôkaznej povinnosti, pričom účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. V prípade,
ak účastníci zostanú pasívni, môže to priniesť negatívne dôsledky, napríklad prehru sporu alebo
stratu procesného úkonu, ak ho nevykonali včas. Ak strana sporu navrhne vykonanie dôkazu, je

povinná uviesť, ktoré skutočnosti sa ním majú preukázať, inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná
dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhnutého dôkazu. Súd však nie je viazaný
návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy s
odkazom na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/262/2009.

32. Žalobca poukázal na ustanovenie článku 15 CSP, § 181 ods. 2 CSP, na § 150 ods. 1, § 191 CSP,
pričom sankciou za nesplnenie konkrétnych procesných povinností je aj strata sporu, keď sudca môže
a zároveň musí prihliadnuť na porušenie procesných povinností stranou sporu. Ak strana sporu nesplní
povinnosť podľa § 150 ods. 1 CSP, t.j. pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu, porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne má za následok prehru sporu.
Poukázal na právnu úpravu sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP, na uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15.11.2018, podľa ktorého spadá do kompetencie sudcu
rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať. Jedná sa teda o právo
sudcu, či využije sudcovskú koncentráciu konania alebo pristúpi len k zákonnej koncentrácii konania
podľa § 154 CSP. Podľa žalobcu okresný súd rozhodol po vyhodnotení všetkých dôkazov a tvrdení strán

správne. Namietal absurdnú argumentáciu žalovaného, že výrok rozsudku sa nevysporiadal so vzťahom
so spoločnosťou MultiDeal, s.r.o., keďže táto už v konaní vôbec nevystupovala.

33. Pokiaľ žalovaný predložil v odvolacom konaní informáciu z vyhľadávania odcudzených vozidiel
a tendenčne udáva, že je možné sa domnievať, že vozidlo sa dostalo späť do dispozície žalobcu,

nepredložil žiaden dôkaz, že vozidlo sa skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalobcu, a to ani pred
okresným súdom, ani v odvolacom konaní a uvedený dokument nič nepreukazuje, pretože vozidlo
sa nikdy nedostalo späť do dispozičnej sféry žalobcu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/81/2010 z 31.5.2010 z ktorého vyplýva, že na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby
preukázal neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Pokiaľ teda žalovaný má informácie, že žalobca

obdržal vozidlo späť od spoločnosti MultiDeal, s.r.o. alebo od žalovaného, mal možnosť toto tvrdenie
preukázať preberacím protokolom, čo však neurobil. Na druhej strane žalobca preukázal, že vozidlo po
podpise leasingovej zmluvy prevzala spoločnosť MultiDeal, s.r.o. Žalovaný teda nepreukázal, že by sa
vozidlo dostalo do dispozičnej sféry žalobcu po ukončení leasingovej zmluvy.

34. Vozidlo síce bolo havarijne poistené, ale len počas trvania leasingovej zmluvy, ale nie pre prípad
neodovzdania vozidla zo strany leasingového nájomcu po výpovedi zmluvy. Počas trvania leasingovej
zmluvy zo strany leasingového nájomcu spoločnosti MultiDeal, s.r.o., ale ani žalovaného, nedošlo
k nahláseniu poistnej udalosti vozidla, napríklad krádeže a takýto dôkaz žalovaný ani nepredložil.
Poisťovňa preto nemá dôvod plniť, ak leasingový nájomca vozidlo neodovzdá.

35. Podľa žalobcu odvolací súd nemal prihliadať na tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní, ktoré
mohol už uviesť pred súdom prvej inštancie a doložiť ich dôkazmi s ohľadom na koncentráciu konania.
Na takto navrhnuté dôkazy sa neprihliada, ak ich žalovaný mal možnosť kedykoľvek počas konania pred
okresným súdom predložiť. Odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 33/2021, ktoré sa zaoberá

výkladom sudcovskej koncentrácie konania, a to s prihliadnutím na možnosť vykonania procesného
úkonu včas, ak ho strana mohla vykonať (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne
hľadisko).

36. Podľa žalobcu preto odvolanie nespĺňa náležitosti odvolania podľa § 363 CSP, keď nie nie sú

uvedené dôvody, pre ktoré sa rozhodnutie považuje za nesprávne. Podľa žalobcu nepostačuje v
odvolaní uviesť len označenie § 365 CSP a jeho jednotlivých písmen, t.j. všetkých odvolacích dôvodov,
keďže zo žiadneho ustanovenia nevyplýva vyhľadávacia povinnosť odvolacieho súdu vyhľadávať
dôvody odvolania, ak ich sám žalovaný neoznačí a neuvedie, v čom považuje rozhodnutie za nesprávne,
pričom odvolacie dôvody je možné rozšíriť len do uplynutia odvolacej lehoty. Taktiež odkaz odvolateľa

na obsah podaní urobených v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno považovať za uvedenie
dôvodov, z akých sa napáda prvoinštančné rozhodnutie.37. Právo na súdnu ochranu obsahuje v sebe aj právo strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na otázky právne a skutkovo relevantné,
súvisiace s predmetom súdnej ochrany (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04), avšak

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Právo
na súdnu ochranu preto nemožno chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
podrobná odpoveď, pričom s odkazom na judikatúru ESĽP táto nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

38. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

39. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa
domáhal pôvodne od dvoch žalovaných, a to spoločnosti MultiDeal, s.r.o., IČO: 47 444 649 ako pôvodne
označeného žalovaného 1/ a žalovaného ako pôvodne označeného žalovaného 2/ zaplatenia sumy
29.938,43 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe uzavretej Leasingovej zmluvy

o operatívnom leasingu zo dňa 05.02.2020 poskytol za dohodnutých podmienok predmet leasingu
(motorové vozidlo) do užívania pôvodne označenému žalovanému 1/, ktorý sa ako leasingový nájomca
zaviazal na riadne a včasné uhrádzanie dohodnutých leasingových splátok po dobu 60 mesiacov.
Nárok voči pôvodne označenému žalovanému 2/, t.j. žalovanému, uplatnil z dôvodu ním podpísaného
ručiteľského vyhlásenia zo dňa 05.02.2020, v ktorom sa žalovaný (pôvodne označený ako žalovaný 2/)

zaviazal, že uspokojí žalobcu, ak dlžník, t.j. MultiDeal, s.r.o., nesplní svoj záväzok zaplatiť žalobcovi
niektorú z pohľadávok na základe zmluvy o operatívnom leasingu č. LZO/20/00669. Nárok žalobca
odôvodnil tým, že z dôvodu riadneho a včasného neuhrádzania leasingových splátok dňa 03.11.2022
vypovedal leasingovú zmluvu a o tejto skutočnosti informoval aj žalovaného ako ručiteľa. V zmysle
dohodnutých zmluvných podmienok si vyúčtoval nároky spojené s predčasným ukončením leasingovej

zmluvy v celkovej výške 29.938,43 Eur. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 1/ voči vydanému
platobnému rozkazu odpor nepodal a žalovaný (pôvodne označený ako žalovaný 2/) v odpore namietal
nesplnenie povinnosti žalobcu zo zmluvy o operatívnom leasingu umožniť užívanie predmetu nájmu
leasingovému nájomcovi, t.j pôvodne označenému žalovanému 1/ a zároveň namietal, že uplatnená
suma nezodpovedá zmluve o operatívnom leasingu. Z obsahu spisu vyplýva, že na odpor žalovaného

reagoval žalobca písomným vyjadrením zo dňa 23.03.2023, v ktorom ďalšími skutkovými tvrdeniami
odôvodnil jednotlivé položky ním uplatneného nároku (konkrétne dlžné splátky leasingu k dátumu
predčasného ukončenia zmluvy, rozdiel medzi zostatkovou hodnotou a predajnou cenou predmetu
leasingu, doúčtovaná daň z motorových vozidiel) s tým, že z dôvodu nevrátenia predmetu leasingu zo
strana leasingového nájomcu žalobcovi nebola zo zostatkovej hodnoty odčítaná žiadna predajná cena

predmetu leasingu. Právna zástupkyňa žalovaného prevzala uvedené písomné vyjadrenie žalobcu dňa
28.03.2023. Z obsahu spisu vyplýva, že až do pojednávania dňa 02.02.2024 žiadne ďalšie skutkové
tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov zo strany žalovaného uplatnené neboli.

40. Vzhľadom na takúto procesnú situáciu, a to nevyjadrenia sa žalovaného po dobu takmer jedného

roka k tvrdeniam žalobcu uvedeným vo vyjadrení zo dňa 23.03.2023, okresný súd žalovaným
navrhované dôkazy, a to výsluch žalovaného a pripojenie trestného spisu, nevykonal z dôvodu
uplatnenia zásady sudcovskej koncentrácie konania. Z toho istého dôvodu neprihliadol ani námietku
nedostatočnej špecifikácie zostatkovej hodnoty predmetu vozidla uplatnenú na pojednávaní dňa
02.02.2024, ktorú posúdil ako popretie skutkových tvrdení žalobcu, keďže ani tento prostriedok

procesnej obrany žalovaného nebol uplatnený včas. Keďže bola nesporná existencia zmluvného vzťahu
na základe zmluvy o operatívnom leasingu, ako aj ručiteľský záväzok žalovaného a pretože nedošlo k
účinnému popretiu žalobcom tvrdených skutočností ohľadne vzniku nároku ako aj jeho výšky z dôvodu
predčasného ukončenia leasingu, žalobe v celom rozsahu vyhovel.

41. Podľa § 303 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“) kto veriteľovi písomne
vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.42. Podľa § 306 ods. 1 ObZ veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade,
že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto
vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj

záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

43. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilných sporoch poriadok (ďalej aj „CSP“) (1) Strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť

už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

44. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

45. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

46. Odvolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v
podanom odvolaní. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne posúdil vzťah medzi žalobcom a

žalovaným ako obchodnoprávny, založený na základe ručenia v zmysle ručiteľskej listiny podpísanej
žalovanýmdňa05.02.2020vktorejsažalovanýzaviazalžalobcovinaúhradutýchzáväzkov,ktoréztitulu
uzavretej zmluvy o operatívnom leasingu neuspokojí a neuhradí leasingový nájomca, t.j. spoločnosť
MultiDeals.r.o.Existenciazmluvyooperatívnomleasingu,akoaniručiteľskýzáväzokžalovanéhosporné
neboli.

47.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiavyplýva,žeokresnýsúdzaviazalžalovanéhonazaplatenie
dlžnej sumy, pričom v prvom výroku napadnutého rozhodnutia mienil vyjadriť vzťah medzi leasingovým
nájomcom ako hlavným dlžníkom a žalovaným ako ručiteľom leasingového nájomcu.

48. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd aplikoval zásadu sudcovskej
koncentrácie konania a na prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktoré boli uplatnené na
pojednávaní dňa 02.02.2024 neprihliadol, pričom sa jednalo o popretie skutkových tvrdení žalobcu o
zostatkovej hodnote predmetu leasingu a o návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného a
predloženímtrestnéhospisuKrajskéhoriaditeľstvapolicajnéhozboruvBratislave. Stakýmtoprocesným

vyhodnotením skutkového a procesného stavu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a dodáva
nasledovné.

49. Odvolací súd konštatuje, ako to správne uviedol okresný súd v napadnutom rozhodnutí, že
v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietal žalovaný „len“ dve skutočnosti, a to nesplnenie

povinnosti žalobcu umožniť leasingovému nájomcovi užívanie predmetu leasingu a že suma uplatnená
žalobcom nezodpovedá uzavretej zmluve.

50. Okresný súd prvú námietku o neumožnení užívať predmet leasingu správne považoval za
nedôvodnú, keďže z dokladov predložených žalobcom, a to Protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla

vyplýva, že leasingový nájomca predmet leasingu prevzal dňa 15.02.2022. Vo vzťahu k ďalšej námietke
o tom, že uplatnená suma nezodpovedá uzavretej zmluve, okresný súd správne konštatoval, že sa
jednalo o všeobecné tvrdenie, ktoré je neurčité a neumožňuje okresnému súdu konkrétne posúdenie
skutkových tvrdení vo vzťahu ku konkrétne uplatnenému nároku.

51. Odvolací súd konštatuje, že zmysle § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení protistrany.

52. Pokiaľ mieni strana sporu poprieť skutkové tvrdenia žalobcu (v danom prípade smerovala námietka
žalovaného k sume uplatnenej žalobcom, keď všeobecne tvrdil, že nevyplýva zo zmluvy), potom je jej

povinnosťou,aksamápopretieskutkovýchokolnostípovažovaťzaúčinné,t.j.ktorémávyvolaťspornosť
konkrétneho skutkového tvrdenia protistrany, v danom prípade žalobcu o správnosti ním uplatnenej
sumy, uviesť vlastné skutkové tvrdenia, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 2 CSP). Výslovné popretie
skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu buď vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie nie jepravdivé a súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach,
alebo predloženia iba iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, alebo iba
vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé. Ak však strana sporu len vyhlási,

že skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, bez predloženia iného skutkového tvrdenia by takéto
popretie bolo účinné len vtedy, ak by nemala možnosť uviesť iné skutkové tvrdenia, pretože ich nepozná,
objektívne nie je možné ho určiť alebo vyhodnotiť. Pokiaľ však žalovaný v odpore namietal, že uplatnená
suma nezodpovedá zmluve, jedná sa o také tvrdenie, ktoré nemá povahu účinného popretia žalobcom
konkrétnevyčíslenéhonároku,keďženeobsahuježiadnevlastnéskutkovétvrdeniaazpriebehukonania

nevyplynulo, že by žalovanému akákoľvek okolnosť objektívne bránila špecifikovať a identifikovať
konkrétnu výhradu a námietku voči žalobcom uplatnenej peňažnej sume z titulu predčasného ukončenia
leasingu, na úhradu pohľadávky ktorej sa žalovaný zaviazal ako ručiteľ leasingového nájomcu.

53. Pokiaľ preto prvá výhrada uvedená žalovaným v odpore bola vyvrátená tvrdením žalobcu a
predloženímdokladuoprevzatípredmetuleasingu,druhávýhradaotom,žesumanezodpovedázmluve,

nemala povahu účinného popretia skutkového tvrdenia žalobcu o správnosti ním uplatneného nároku
v konkrétnej výške z dôvodu predčasného ukončenia leasingu a okresný súd ju správne posúdil ako
neurčitú (bod 28. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

54. Pokiaľ nedôjde k účinnému popretiu konkrétneho skutkového tvrdenia, potom konkrétne skutkové

tvrdeniesapovažujezanespornéajednásaozákladskutkovéhostavu,zktoréhookresnýsúdvychádza
v zmysle § 186 ods. 2 CSP.

55. Z obsahu spisu vyplýva, ako to uviedol aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí, že po takto
podanom odpore žalovaným žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.03.2023 uviedol ďalšie skutkové

tvrdenia a odôvodnil, z ktorých konkrétnych položiek a v akých sumách pozostáva ním uplatnený nárok
voči žalobcovi v celkovej výške 29.938,43 Eur, okrem iného pozostávajúci aj zo sumy 26.707,37 Eur, ako
zostatkovej hodnoty predmetu nájmu, ktorá mala byť znížená o predajnú cenu, k zníženiu ktorej však
nedošlo z dôvodu nevrátenia predmetu leasingu po ukončení zmluvy. Právna zástupkyňa žalovaného
prevzala toto vyjadrenie dňa 28.03.2023 (doručenka spise na č.l. 73). Okresný súd následne vytýčil

pojednávanie na deň 03.10.2023, 24.10.2023, 01.02.2023 (ktoré boli odročené pred ich začatím) a
následne na deň 02.02.2024. Až do termínu posledného pojednávania dňa 02.02.2024 žiadne skutkové
tvrdenia a vyjadrenia zo strany žalovaného neboli okresnému súdu doručené, neboli predložené žiadne
návrhy na vykonanie dokazovania a ani označené žiadne dôkazy.

56. Odvolací súd preto konštatuje, že pokiaľ až na pojednávaní dňa 02.02.2024 právna zástupkyňa
žalovaného navrhla vykonať výsluch žalovaného a pripojiť trestný spis Krajského riaditeľstva PZ v
Bratislave a zároveň namietala nepreskúmateľnosť zostatkovej hodnoty vozidla, potom okresný súd
správne v bode 25. ako aj 28. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na tieto prostriedky procesnej
obrany neprihliadol, pretože neboli uplatnené včas.

57. Odvolací súd poukazuje na to, že návrh na výsluch žalovaného a návrh na pripojenie trestného spisu,
sú návrhmi na vykonanie dokazovania, ktoré sa považujú za prostriedok procesnej obrany podľa § 149
CSP. Aj skutkové tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného na tomto pojednávaní, ktorým spochybňovala
a namietala nepreskúmateľnosť výšky zostatkovej hodnoty predmetu leasingu, okresný súd správne

posúdil ako popretie žalobcom tvrdeného nároku a jeho dôvodnosti, a teda jedná sa tiež o prostriedok
procesnej obrany. Keďže právnej zástupkyni žalovaného bolo doručené písomné vyjadrenie žalobcu
obsahujúce skutkové tvrdenia odôvodňujúce jednotlivé zložky uplatneného nároku, vrátane uvedenia
zostatkovej ceny predmetu leasingu už dňa 28.03.2023 a keďže právna zástupkyňa žalovaného až
na pojednávaní dňa 02.02.2024 uplatnila vyššie uvedené prostriedky procesnej obrany (návrhy na

vykonanie dokazovanie a popretie skutkového tvrdenia o výške zostatkovej hodnoty predmetu leasingu),
t.j. po viac ako desiatich mesiacoch, okresný súd správne posúdil takto uplatnené prostriedky procesnej
obrany ako neuplatnené včas v zmysle sudcovskej koncentrácie konania.

58. Zmyslom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť hospodárnosť a rýchlosť civilného

sporového konania. Tomuto účelu zodpovedá aj uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a obrany,
ktoré majú byť v zmysle Civilného sporového poriadku uplatňované v konkrétnom štádiu a nie
kedykoľvek podľa rozhodnutia strán sporu. V ustanovení § 167 ods. 3, 4 CSP je určená konkrétna lehota
v rámci repliky a dupliky strán sporu, kedy súd určí lehotu na uplatnenie prostriedkov procesnej obranya útoku. Ustanovenie § 153 ods. 1 druhá veta CSP obsahuje všeobecnú úpravu definujúcu, kedy sa
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nepovažujú za uplatnené včas, a to vtedy, ak ich
strana mohla predložiť skôr, ak by starostlivo konala vzhľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

59. Žalovaný na pojednávaní dňa 02.02.2024 neuviedol, čo mu bránilo skôr uplatniť tie prostriedky
procesnej obrany, ktoré na tomto pojednávaní uplatnil, hoci disponoval s vyjadrením žalobcu
obsahujúcim skutkové tvrdenia o výške zostatkovej hodnoty motorového vozidla od 28.03.2023.
Všeobecne sa považuje za oneskorené uplatnenie prostriedku procesného útoku a obrany vtedy, ak

sa uplatnia až na pojednávaní a zároveň by to vyžadovalo odročenie pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov. Nejedná sa však o jediné kritérium. Posúdenie včasného uplatnenia prostriedkov
procesnej obrany a útoku podľa § 153 ods. 1 CSP je všeobecne viazané na hľadisko, či ich mohla
strana uplatniť skôr, ak by konala starostlivo. Žiadne prekážky, ktoré by bránili žalovanému uplatniť
tie prostriedky procesnej obrany, ktoré uplatnil na pojednávaní dňa 02.02.2024, žalovaný ani v konaní
pred okresným súdom, ani v odvolacom konaní neuviedol. Pokiaľ preto okresný súd aplikujúc zásadu

sudcovskej koncentrácie neprihliadol na prostriedky procesnej obrany, ktoré boli vykonané viac ako
10 mesiacov po doručení písomného vyjadrenia žalobcu, v ktorom bol odôvodňovaný nárok žalobcu
podľa jednotlivých položiek (vrátane zostatkovej hodnoty predmetu leasingu), potom uplatnenie týchto
prostriedkov procesnej obrany až na pojednávaní dňa 02.02.2024 nebolo včasné. Okresný súd preto
postupoval správne, keď na tieto prostriedky procesnej obrany neprihliadol.

60. Civilný sporový poriadok je založený na zásade hospodárnosti konania (článok 17 CSP), ktorá sa v
procesnom postupe súdu prejavuje v zásade rozhodnúť vec spravidla na jedinom pojednávaní (§ 179
ods. 1 CSP). Uplatňovaniu tejto zásady bráni taký postup žalovaného, ktorý bol realizovaný v tomto
konaní, keď napriek určeniu štyroch pojednávaní, žalovaný až na štvrtom pojednávaní dňa 02.02.2024

uplatnil konkrétne prostriedky procesnej obrany, t.j. takmer jeden rok po doručení písomného vyjadrenia
žalobcu(soskutkovýmitvrdeniamiodôvodňujúcimiuplatnenýnárok)atakýtooneskorenýpostupnijakým
spôsobom neodôvodnil.

61. Ako bolo uvedené, okresný súd sa dôsledne riadil zásadou sudcovskej koncentrácie a správne s

prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci neprihliadol na prostriedky procesnej obrany
žalovaného uplatnené až na pojednávaní dňa 02.02.2024, keď žalovaný mal dostatok času (takmer
jeden rok) reagovať na skutkové tvrdenia a odôvodnenia žalobcom uplatneného nároku, čo však
neurobil.

62. V tomto smere odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
okresného súdu, ktorý správne aplikoval sudcovskú koncentráciu konania.

63. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom už pri prvom úkone, ktorý
mu patril, t.j. pri podávaní odporu a v tom prípade sa neaplikuje ani všeobecná poučovacia povinnosť

súdu v zmysle § 160 CSP.

64. K jednotlivým dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné.

65.Žalovanýnapadnutémurozhodnutiuvytýkal,žepriznanímžalovanejsumybydošlokbezdôvodnému

obohateniunastranežalobcu,najmävosvetlespornejdispozíciespredmetomleasingu,kčomuokresný
súd nevykonal náležité a navrhované dokazovanie. S takýmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.

66. Podľa odvolacieho súdu žalovaným uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Obdo/47/2020 zo dňa 24.09.2020 sa týka iného skutkového základu a nie je na prejednávanú vec

aplikovateľné. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva v uvedenom konaní nesporná
okolnosť, že v čase rozhodovania okresného súdu bol leasingový nájomca nesporne osobou, v ktorého
držbe a dispozícii bol predmet leasingu. Vo veci, ktorá je predmetom tohto konania však takéto okolnosti
neboli ani len tvrdené a teda ani preukázané.

67. Už v žalobe, ako aj vo vyjadrení zo dňa 23.03.2023 žalobca tvrdil, že leasingový nájomca mu po
predčasnom ukončení zmluvy predmet leasingu nevrátil. Žalovaný na tieto tvrdenia nijako nereagoval, a
teda bolo nesporné, že napriek ukončeniu zmluvného vzťahu žalobca nedisponuje predmetom leasingu
a žalovaný neprodukoval žiadne tvrdenia o tom, či predmetom leasingu disponoval aspoň žalovaný.Nesporné bolo len to (vzhľadom na nepopreté tvrdenia žalobcu), že leasingový nájomca žalobcovi
predmet leasingu nevrátil. Aplikácia vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu by pripadala do
úvahy, pokiaľ by z tvrdení a dôkazov vyplynul skutkový záver o tom, že leasingový nájomca alebo

akákoľvek iná tretia osoba s predmetom leasingu reálne disponuje, t.j. že vôbec ku dňu rozhodnutia
súdu prvej inštancie existuje. Žiadne takéto tvrdenia pred začatím pojednávania dňa 02.02.2024 neboli
zo strany žalovaného uvádzané.

68.Pokiaľžalovanýažnapojednávanídňa02.02.2024navrholpripojiťtrestnýspisKrajskéhoriaditeľstva

PZ SR v Bratislave za účelom preukázania, či bolo vozidlo vrátené žalobcovi, okresný súd správne
posúdil takýto návrh na vykonanie dokazovania ako prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený
včas. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, ale ani v odvolaní, ani len netvrdil, čo žalovanému
bránilo skôr uplatniť takýto návrh na vykonanie dokazovania. Toto tvrdenie žalovaného má teda dve
roviny, a to tvrdenie spochybňujúce dispozíciu s predmetom leasingu zo strany žalobcu a zároveň v sebe
obsahuje aj návrh na vykonanie dokazovania. Obidve roviny tohto tvrdenia, teda návrh na dokazovanie,

ako aj pochybnosti o možnej dispozícii s predmetom leasingu zo strany žalobcu, ako prostriedky
procesnej obrany žalovaného neboli uplatnené včas. Aby vôbec bolo možné uvažovať o prípadnej
aplikácii vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu, potom by v prejednávanej veci musela tomu
zodpovedať aj totožná, resp. aspoň obdobná, skutková situácia. V predmetnej veci tomu tak nebolo.
Ako tvrdenie spochybňujúce dispozíciu žalobcu s predmetom leasingu, tak aj návrh žalovaného na

vykonanie dôkazu pripojením trestného spisu, boli uplatnené neskoro, ako to správne posúdil aj súd
prvej inštancie. Na prípadnú aplikáciu záverov z rozhodnutia NS SR 1Obdo/47/2020 by bolo nevyhnutné
mať preukázané včasné tvrdenie žalovaného o prípadnej dispozícii s predmetom leasingu zo strany
samotného žalobcu. Takéto tvrdenie však v prejednávanej veci nebolo uplatnené včas a nebolo teda ani
preukázané. Žalovaným ďalej nebolo ani len tvrdené, že by nemohol túto procesnú obranu uplatniť skôr.

Odvolací súd preto na tieto tvrdenia žalovaného v odvolaní neprihliadol.

69. Ako bolo uvedené, vzhľadom na správnu aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania bol preto
skutkový stav okresným súdom vymedzený k okamihu začatia pojednávania dňa 02.02.2024, dokedy
neboli uplatnené zo strany žalovaného žiadne tvrdenia ohľadne držby vozidla a ani námietky voči výške

uplatňovanej sumy, konkrétne zostatkovej hodnote predmetu leasingu. Okresný súd vychádzajúc z
nepopretých tvrdení žalobcu tvoriacich skutkový stav a správne neprihliadajúc na oneskorenú procesnú
obranu žalovaného, preto nemal dôvod zaoberať sa oneskorenými tvrdeniami spochybňujúcimi držbu
žalobcu s predmetom leasingu.

70. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd nekriticky prevzal tvrdenie žalobcu o nevrátení
predmetu leasingu, pričom z priloženého výsledku vyhľadávania odcudzených vozidiel pripojeného
k odvolaniu vyplýva, že vozidlo bolo nájdené dňa 09.03.2023. S týmto tvrdením sa odvolací súd
nestotožnil.

71. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný ku dňu začatia pojednávania 02.02.2024 (ku ktorému okamihu
okresný súd správne ohraničil možnosť uplatnenia prostriedkov procesnej obrany) neuviedol žiadne
skutkové tvrdenie o nájdení predmetu leasingu, o prípadnej dispozícii zo strany žalobcu s predmetom
leasingu. Odvolací súd žalovaným predložený listinný doklad (výsledky vyhľadávania odcudzených
vozidiel v spise na č.l. 116), z ktorého vyplývajú údaje o odcudzení predmetu leasingu do 09.03.2023,

posúdil ako neprípustnú novotu v odvolacom konaní nielen z hľadiska samotnej listiny ako nového
dôkazu, ale aj z hľadiska tvrdenia žalovaného, z ktorého má vyplývať, že vozidlo bolo nájdené dňa
09.03.2023.Tedaakosamotnýlistinnýdoklad,takajtvrdeniaznehovyplývajúceauplatnenéžalovaným,
odvolací súd posúdil ako neprípustnú novotu podľa § 366 CSP. Žalovaný v odvolaní neuviedol, či jeho
tvrdenie a ním predložený doklad je takou novotou, ktorú bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní

pred súdom prvej inštancie. Neuviedol žiadnu objektívnu, ale ani len subjektívnu prekážku, ktorá by mu
bránila uvedený doklad a z neho vyplývajúce tvrdenie o nájdení motorového vozidla ku dňu 09.03.2023
uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Z dôvodu zákonnej koncentrácie konania podľa § 154
CSP ohraničenej uznesením okresného súdu zo dňa 02.02.2024 o skončení dokazovania, odvolací súd
toto tvrdenie o údajnom nájdení vozidla ku dňu 09.03.2023, ako aj doklad, z ktorého to má vyplývať (v

spise na č.l. 116), posúdil ako neprípustnú novotu, na ktorú neprihliadol.

72. Napriek uvedenému nad rámec týchto záverov o neprípustnej novote odvolací súd musí konštatovať,
že z takto k odvolaniu predloženého dokladu nevyplýva tvrdenie žalovaného o tom, že motorové vozidlomalo byť nájdené dňa 09.03.2023 a teda nepochybne malo byť vrátené žalobcovi. Z tohto dokladu
nevyplývatvrdeniežalovaného,ževozidlobolonájdené(mohlobyťskončenépátranieajzinéhodôvodu)
a už vôbec z neho nevyplýva tvrdenie žalovaného, že bolo nepochybne vrátené žalobcovi. Jedná sa

o ničím nepodložený dohad a predpoklad. Teda nad rámec neprípustnej novoty, závery, ktoré urobil
žalovaný z tohto dokladu, sú nepodloženými dohadmi a predpokladmi.

73. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že namietal fakturovaný rozdiel medzi zostatkovou hodnotou a predajnou
cenou a poukazoval na skutočnosť, že ak by sa malo jednať o nárok na účtovnú zostatkovú hodnotu,

potom by sa malo jednať o sumu 21.656,25 Eur a nie o sumu, ktorú uviedol žalobca vo výške 26.707,37
Eur. S týmto tvrdením sa opäť odvolací súd nestotožnil.

74. Okresný súd správne v bode 28. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že námietka
žalovaného uplatnená na pojednávaní dňa 02.02.2024, v ktorej uviedol, že nie je zrejmé ako bola určená
zostatková hodnota vyčíslená žalobcom, t.j. tento prostriedok procesnej obrany spochybňujúci časť

uplatneného nároku žalobcu bol uplatnený neskoro. Okresný súd správne posúdil toto tvrdenie ako
prostriedok procesnej obrany, pretože žalovaný namietal spôsob, t.j. zistiteľnosť a určiteľnosť jednej
časti zo žalobcom uplatneného nároku. Ako však okresný súd správne uviedol, žalovaný mal dostatok
času (takmer jeden rok), aby na skutkové tvrdenia žalobcu odôvodňujúce uplatnený nárok (vrátane
zostatkovej hodnoty predmetu leasingu) uvedené v podaní doručenom právnej zástupkyni žalovaného

dňa 28.03.2023 mohol včas reagovať a túto námietku uplatniť, čo však včas neurobil a jej uplatnenie po
takmer roku správne okresný súd posúdil ako uplatnenú neskoro.

75. Pokiaľ ďalej v odvolaní žalovaný poukazoval na účtovnú zostatkovú hodnotu v sume 21.656,24
Eur z dôvodu odpisových pravidiel motorových vozidiel, jedná sa o nové skutkové tvrdenie, ktoré je

uplatnené žalovaným prvý raz až v odvolaní a preto opätovne odvolací súd aplikujúc zásadu § 366
CSP na tento prostriedok procesnej obrany prihliadnuť nemohol, pretože žalovaný ani len netvrdil,
že nemohol takéto vyčíslenie podľa neho správnej výšky zostatkovej hodnoty urobiť už skôr, a to či
už do uplynutia sudcovskej koncentrácie konania alebo v rámci zákonnej koncentrácie konania, t.j.
do vyhlásenia uznesenia okresného súdu o skončení dokazovania. Ani na túto výhradu z dôvodu

neprípustnej novoty podľa § 366 CSP odvolací súd neprihliadol.

76. Žalovaný vo včas podanom doplnení odvolania poukazoval aj na tú skutočnosť, že v zmysle
všeobecných zmluvných podmienok bolo predmetné vozidlo havarijne poistené nepochybne aj proti
krádeži. Tvrdil, že ak by vozidlo nebolo v dispozícii žalobcu tento by mal nárok na poistné plnenie z

havarijného poistenia a priznaním žalovaného nároku by sa žalobca bezdôvodne obohatil nad rámec
tohto poistného plnenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené tvrdenie o existencii poistenia a o
nároku na poistné plnenie je novým skutkový tvrdením, t.j. novým prostriedkom procesnej obrany
žalovaného, ktorý nebol uplatnený v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Zo zápisnice o
priebehu pojednávania zo dňa 02.02.2024 v spise na č. l. 105 až 106 a ani zo zvukového záznamu o

priebehu tohto pojednávania nevyplýva žiadne tvrdenie žalovaného o existencii poistenia a prípadného
vplyvu poistného plnenia na uplatnený nárok žalobcu. Jedná sa preto o prostriedok procesnej obrany
uplatnený prvý raz až v odvolacom konaní, t.j. po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie o skončení
dokazovania a teda bol uplatnený neskoro v rozpore so zásadou zákonnej koncentrácie konania
podľa § 154 CSP. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré mu bránili uplatniť tento prostriedok

procesnej obrany už v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu preto neboli splnené
predpoklady novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP a aj tento prostriedok procesnej obrany
uplatnený v odvolaní považoval odvolací súd za uplatnený neskoro a na toto tvrdenie ako na neprípustnú
novotu preto neprihliadol.

77. Žalovaný namietal nevykonanie navrhovaného dokazovania, a to nepripojenie trestného spisu vo
veciodcudzeniapredmetnéhomotorovéhovozidla,čímpodľažalovanéhomalodôjsťkzmareniuzistenia
rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil.

78. Ako už odvolací súd uviedol, tento procesný návrh ako prostriedok procesnej obrany žalovaného bol

uplatnený neskoro, ako to správne posúdil okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Navyše odvolací súd
poukazuje na to, že v konaní ani len nebola tvrdená existencia trestného konania vo veci odcudzenia
predmetného motorového vozidla, pretože žalobcom bolo predložené uznesenie o začatí trestného
stíhania nie vo veci odcudzenia motorového vozidla, ale sprenevery, ktorej sa mal dopustiť konateľspoločnosti MultiDeal, s.r.o. Tvrdenie žalovaného, že je nevyhnutné vykonanie tohto dôkazu z dôvodu
pravdepodobnosti vrátenia vozidla späť do dispozície žalobcu z dôvodu ukončenia pátrania, je opätovne
len dohadom na základe nepreukázaných a neosvedčených tvrdení.

79. Odvolací súd navyše poukazuje na to, že okresný súd zamietol návrh na vykonanie tohto dôkazu
pripojením trestného spisu nielen z dôvodu oneskoreného uplatnenia tohto prostriedku procesnej obrany
(bod 25. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), ale aj z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti
tohto dôkazu. Okresný súd vychádzajúc z tvrdenia žalobcu uviedol, že vozidlo nebolo žalobcovi vrátené,

žalovaný ani netvrdil, že ho žalobcovi vrátil, pričom dôvodom podania trestného oznámenia zo strany
žalobcu bola práve skutočnosť, že týmto vozidlom nedisponuje. Odvolací súd sa v celom rozsahu aj s
týmto dôvodom zamietnutia návrhu na pripojenie trestného spisu stotožnil.

80. Odvolací súd pripomína, že nemohol prihliadnuť na výsledky vyhľadávania odcudzených vozidiel,
ktorýdokladžalovanýpredložilsodvolaním.Pokiaľvšakžalovanýpoukazovalnato,žemotorovévozidlo

malo byť nájdené dňa 09.03.2023, ako už bolo uvedené, tento záver z tohto dokladu nevyplýva, pretože
údaj „Dátum a čas odcudzenia do: 09.03.2023“ nemusí znamenať, že vozidlo bolo nájdené a už vôbec
nemusí znamenať, že bolo vrátené žalobcovi. Navyše žalovaný poukazuje na ním tvrdené nájdenie
vozidla dňa 09.03.2023, pričom z uznesenia o začatí trestného stíhania pre trestný čin sprenevery
konateľom spoločnosti MultiDeal, s.r.o. vyplýva, že ku dňu vydania tohto uznesenia o začatí trestného

stíhania, t.j. ku dňu 12.05.2023 (viac ako dva mesiace po tom, ako podľa žalovaného malo byť motorové
vozidlo nájdené), žalobca s týmto vozidlom nedisponoval, keďže dôvodom začatia trestného stíhania
bolo nevrátenie predmetného vozidla. Aj z tohto dôvodu preto na uvedené tvrdenia žalovaného odvolací
súd neprihliadol.

81. Žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu arbitrárnosti a svojvôle
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil.

82. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania,
správne zistil skutkový stav vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ktoré neboli včas a účinne zo strany

žalovaného popreté vo vzťahu k tvrdeniu o vzniku nároku a jeho výške z titulu predčasného ukončenia
leasingovej zmluvy.

83. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že okresný súd sa nevysporiadal s
tvrdenou držbou vozidla žalobcom a nevykonal navrhnuté dokazovanie. Ako bolo uvedené vyššie z

dôvodu oneskoreného uplatnenia týchto prostriedkov procesnej obrany okresný súd sa s nimi správne
nezaoberal.

84. Pokiaľ žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu porušenia zásady právnej
istoty, keďže okresný súd nerešpektoval právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 2Obdo/47/2020, ako bolo uvedené vyššie, uvedené rozhodnutie vzhľadom na odlišný skutkový stav
a dôkaznú situáciu nebolo v danej veci pre okresný súd aplikovateľné.

85. Žalovaný ďalej namietal, že nebol poučený v predvolaní na termín pojednávania o náležitostiach
ospravedlnenia jeho neúčasti na pojednávaní. Odvolací súd na tieto tvrdenia neprihliadol, pretože ako

bolo uvedené vyššie, žalovaný bol od prvého procesného úkonu, ktorý mu patril, riadne zastúpený
advokátkou, ktorá zastupuje práva svojho klienta a voči ktorej sa neaplikuje poučovacia povinnosť podľa
§ 160 CSP. Aj keď je pravdou, že žalovaný popri svojej právnej zástupkyni bol predvolávaný na všetky
štyripojednávaniaavžiadnompredvolanínapojednávanienebolpoučenýosvojichprocesnýchprávach
a povinnostiach (okrem povinnosti predloženia občianskeho preukazu), nemá táto skutočnosť vplyv na

správny procesný postup okresného súdu.

86. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný síce namietal absenciu jeho poučenia o náležitostiach
ospravedlnenia, avšak žiaden procesný dôsledok z absencie takéhoto poučenia v odvolaní nevyvodil.
Keďže žiadne iné skutočnosti v odvolacích dôvodoch nevymedzil vo vzťahu k neúčasti žalovaného

na pojednávaní, odvolací súd ani na tento odvolací dôvod neprehliadol. Uvedené tvrdenie odvolací
súd považoval za všeobecne formulované, ktoré nesmerovalo k tvrdeniu o porušení konkrétneho
procesného práva žalovaného. Konštatovanie o tom, že žalovaný nebol poučený o náležitostiach
ospravedlnenia bez toho, aby z tohto tvrdenia vyvodil konkrétny dôsledok a porušenie konkrétnehoprocesného práva, na ktorom bol ukrátený alebo ktoré mu bolo porušené, je len vo všeobecnej rovine,
ktoré neumožňuje odvolaciemu súdu, aby na základe takéhoto všeobecného konštatovania mal vyvodiť,
aké konkrétne procesné právo žalovaného (právo účasti, právo navrhovať dôkazy, dôkazná povinnosť,

zistenie skutkového stavu) malo byť postupom okresného súdu porušené. Ani na tento odvolací dôvod
preto odvolací súd neprihliadol.

87. Odvolací súd musí konštatovať, že napriek tomu, že žalovaný v odvolaní namietal nevykonanie
dôkazu, a to nepripojenie trestného spisu, namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s jeho tvrdením

o spochybňovaní výšky uplatneného nároku, keď nebolo zrejmé z čoho vychádza zostatková hodnota
určená žalobcom, žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval na dôvod, pre ktorý okresný súd na tieto
prostriedky procesnej obrany neprihliadol. Odvolací súd tým mieni zdôrazniť, že okresný súd jasne
v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na tieto prostriedky procesnej obrany neprihliadol z dôvodu
aplikácie zásady sudcovskej koncentrácie konania a oneskoreného uplatnenia týchto prostriedkov
procesnej obrany. Žiadne odvolacie dôvody voči takémuto spôsobu aplikácie sudcovskej koncentrácie

konania žalovaný v odvolaní neuviedol. Napriek absencii odvolacích dôvodov voči aplikácii sudcovskej
koncentrácie konania okresným súdom, odvolací súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k spôsobu
aplikácie sudcovskej koncentrácie okresným súdom, vzhľadom na výhrady žalovaného o nevykonaní
ním navrhovaného dokazovania.

88. Žalovaný vytýkal okresnému súdu inú vadu a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, pretože výrok
rozsudku nezohľadňuje eventualitu plnenia spoločnosťou MultiDeal, s.r.o. voči žalovanému. S týmto
odvolacím dôvodom sa odvolací súd stotožnil.

89. Ako bolo uvedené vyššie, predmetom konania bol nárok žalobcu pôvodne voči dvom žalovaným, a

to priamo voči zmluvnému dlžníkovi spoločnosti MultiDeal, s.r.o. a žalovanému ako ručiteľovi dlžníka.
Samotný žalobca v žalobe žiadal pôvodne označených žalovaných 1/ a 2/ zaviazať na zaplatenie
dlžnej sumy tak, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého
žalovaného.

90. Procesnou osobitosťou tohto konania bola situácia, keď na základe takto navrhnutého spôsobu
plnenia voči žalovaným 1/ a 2/ bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému však podal odvolanie len
žalovaný, pôvodne označený ako žalovaný 2/, t.j. ručiteľ. Odpor proti platobnému rozkazu dlžník
MultiDeal, s.r.o. nepodal a voči nemu nadobudol platobný rozkaz dňa 14.03.2023 právoplatnosť.

91.Odvolacísúdsapretomuselvysporiadaťsprocesnýmpostavenímpôvodneoznačenéhožalovaného
1/ a žalovaného 2/ z dôvodu, aby mohol vecne rozhodnúť o výhrade žalovaného voči zneniu výroku
napadnutého rozhodnutia, ktorý nezohľadňoval jeho postavenie ručiteľa vo vzťahu k hlavnému dlžníkovi.

92. Odvolací súd poukazuje na to, že vzťah medzi dlžníkom a ručiteľom dlžníka nie je solidárnym

záväzkom. Ručenie, ktorého úprava pre obchodnozáväzkové vzťahy je komplexne upravená v § 303
až 313 ObZ je svojou povahou zabezpečovacím prostriedkom, ktorý zvyšuje právnu istotu veriteľa
tým, že okrem dlžníka sa zaväzuje na úhradu konkrétneho záväzku aj ručiteľ, ak si tento záväzok
nesplní dlžník. Z takejto zabezpečovacej povahy ručiteľského záväzku vyplýva jeho akcesorická a
subsidiárna povaha. Ručiteľský záväzok z titulu akcesorickej povahu je teda vedľajším záväzkom a

riadi sa obsahom hlavného (primárneho) záväzku, ktorému je podriadený. Subsidiarita ručiteľského
záväzku k hlavnému záväzku znamená, že povinnosť ručiteľa splniť dlh nastupuje vtedy, ak tento dlh
nesplnil dlžník, hoci bol na to veriteľom vyzvaný (§ 306 ods. 1 ObZ). Akcesorita ručenia znamená, že
medzi ručiteľom a dlžníkom z hlavného záväzku nejde o spoludlžnícky vzťah, na rozdiel od inštitútu
pristúpenia k dlhu podľa § 533 Občianskeho zákonníka, ale že ručiteľ je iba v postavení „vedľajšieho“

dlžníka (Patakyová a kol.: Obchodný zákonník, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2022, strana 1271). Z
takejto povahy ručiteľského záväzku vyplýva, že sa nejedná o „spoludlžníka“ pre účely vymedzenia
solidárneho postavenia dlžníka a ručiteľa, čo vyplýva aj z definičného vymedzenia § 303 ObZ, podľa
ktorého „kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok,
stáva sa dlžníkovým ručiteľom“. Nestáva sa teda spoludlžníkom popri hlavnom dlžníkovi, ale ručiteľom,

ktorého postavenie je akcesorické a subsidiárne vo vzťahu k postaveniu „hlavného“ dlžníka. Tento
charakteristický vzťah medzi dlžníkom a ručiteľom, ktorých postavenie nemá povahu solidarity, právna
prax riešila vo vzťahu k formulácii žalobných petitov tak, že za správny je potrebné považovať taký petit
žaloby, ktorý znie tak, že „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi konkrétnu pohľadávku s tým, že plnenímjedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného“. V takto formulovanom
výroku sa prejavuje vzájomné postavenie dlžníka a ručiteľa, ktoré je nevyhnutné v žalobných petitoch
vymedziť tak, aby sa zabránilo dvojitému plneniu v prospech veriteľa, a to ako dlžníkom, tak aj veriteľom.

Nejedná sa však o vzťah solidarity, t.j. solidárneho záväzku (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík Sedlačko,
Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník II, Veľké komentáre, 2. vydanie, C. H. Beck 2019, strana 2045).

93. Z vyššie uvedeného vzťahu hlavného dlžníka a ručiteľa vyplýva preto aj súdnou praxou potvrdzujúci
stav vo vzťahu k formulácii výrokov tak, že tento vzťah je náležite zohľadnený tým, pokiaľ sa zaviaže

dlžník s ručiteľom na konkrétne plnenie s tým, že plnením povinnosti jedného z nich zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého. Jedná sa teda o právnu istotu vo vzťahu k dlžníkovi a ručiteľovi, aby
veriteľ neobdržal plnenie dvakrát, raz z titulu plnenia hlavného záväzku a raz z titulu ručenia.

94. Žalobca týmto spôsobom aj postupoval a v žalobe navrhol plnenie, kde spôsob plnenia vyjadril voči
ručiteľovi a dlžníkovi tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ďalšieho.

95. Keďže platobný rozkaz upomínacieho súdu sp. zn. 22UP/179/2023 zo dňa 08.02.2023 nadobudol
právoplatnosť len voči hlavnému dlžníkovi MuldiDeal, s.r.o. a voči nemu sa rozhodnutie stalo
právoplatným, potom pokiaľ stranou sporu v ďalšom konaní ostal len žalovaný ako ručiteľ, bolo
nevyhnutné zohľadniť túto osobitnú procesnú situáciu (už právoplatný platobný rozkaz voči hlavnému

dlžníkovi) aj voči žalovanému ako ručiteľovi. Okresný súd mienil týmto spôsobom postupovať, keď vo
výroku I. napadnutého rozhodnutia uviedol, že plnením žalovaného zanikne v rozsahu tohto plnenia
povinnosť plniť spoločnosti MultiDeal, s.r.o. Žalovaný však správne v odvolaní poukázal na to, že sa
jedná o nezohľadnenie spôsobu plnenia voči žalovanému, keď napadnuté rozhodnutie z dôvodu právnej
istoty musí zohľadňovať aj prípadné plnenie hlavného dlžníka voči žalobcovi, čo má mať za následok

zánik povinnosti plnenia aj samotného žalovaného ako ručiteľa vo vzťahu k žalobcovi. V tejto časti bolo
preto odvolanie dôvodné.

96. Hoci prvý výrok napadnutého rozhodnutia okresného súdu o uložení povinnosti voči žalovanému
na zaplatenie konkrétnej sumy predstavujúcej nárok po predčasnom ukončení leasingu, vrátane

príslušenstva, je správny a správny bol aj v časti spôsobu zaviazania tejto sumy tak, že uhradením
dlžnej sumy, na ktorú bol žalovaný zaviazaný, zaniká v rozsahu tohto plnenia aj povinnosť hlavnému
dlžníkovi spoločnosti MultiDeal, s.r.o., avšak neobsahuje zohľadnenie celého vzájomného vzťahu,
t.j. nezohľadňuje prípad plnenia hlavného dlžníka voči žalovanému. Vzhľadom na dôvodnosť tohto
odvolacieho dôvodu, keďže uplatnený nárok bol preukázaný ako oprávnený aj voči žalovanému ako

ručiteľovi, ale keďže spôsob plnenia, na ktorý bol žalovaný zaviazaný, nezodpovedá v celom rozsahu
vzťahu ručiteľa a dlžníka a ich právnej istote, aby nebola pohľadávka žalobcovi uhradená dvakrát a
keďže nebol dôvod na zrušenie a ani na potvrdenie napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na neúplnosť
spôsobu úhrady priznanej sumy, potom odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil výrok I. napadnutého
rozhodnutia tak, aby spôsob plnenia, na ktorý bol žalovaný ako ručiteľ zaviazaný, zohľadňoval nielen

to, že plnením žalovaného ako ručiteľa zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť hlavného dlžníka
MultiDeal, s.r.o., ale zároveň, aby plnenie spoločnosti MultiDeal, s.r.o. v prospech žalobcu znamenalo
v rozsahu tohto plnenia zánik povinnosti plniť aj žalovanému. Odvolací súd preto zmenil výrok I.
napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia odvolacieho súdu.

97. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj v časti výroku o
náhrade trov konania. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol žalovaný
zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, bolo vecne správne a ku zmene napadnutého
rozhodnutia nedošlo vo vzťahu k rozsahu, t.j. k výške tohto plnenia, t.j. istiny a príslušenstva, ale len
vo vzťahu k spôsobu plnenia zohľadňujúceho aj prípadné plnenie hlavného dlžníka voči žalovanému.

Vzhľadom k tomu, že rozsah plnenia, výška istiny a príslušenstva sa zmenou výroku o spôsobe
plnenia nemení, bol žalobca v konaní pred okresným súdom z procesného hľadiska úspešný v celom
rozsahu. Pokiaľ preto okresný súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
celom rozsahu podľa zásady úspechu, postupoval správne. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie
v druhom výroku potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

98. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením § 396 ods.
1 s použitím § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Ako bolo uvedené, z dôvodu, že okresný súd
správne zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, vrátane príslušenstva, pričom zmenou výrokuI. napadnutého rozhodnutia nedošlo k zníženiu alebo obmedzeniu povinnosti žalovaného na zaplatenie
konkrétnej sumy s príslušenstvom, ale došlo len k zmene vo vzťahu k spôsobu plnenia žalovaným,
potom bol žalobca aj v odvolacom konaní úspešný, keďže ostala zachovaná povinnosť žalovaného na

zaplatenie tej istej sumy ako uviedol okresný súd, vrátane príslušenstva. Zmena spôsobu zaplatenia
dlžnej sumy zohľadňujúcej vzťah medzi žalovaným ako ručiteľom a hlavným dlžníkom nemala vplyv na
výšku a rozsah priznanej dlžnej sumy súdom prvej inštancie. Žalobca bol preto z procesného hľadiska
úspešný v odvolacom konaní a odvolací súd mu preto priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %.

99. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).