Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Csp/220/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117232115
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5117232115.19

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, v právnom spore žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpený: Advokátska kancelária Hagara-
Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému:
NN životná poisťovňa, a.s., IČO: 35 691 999, so sídlom Jesenského 4/C, 811 02 Bratislava, právne
zastúpený: CLS Čajovský & Partners, advokátska kancelária so sídlom Zochova 6 - 8, 811 03 Bratislava,

IČO: 36 854 972, o zaplatenie 10 530 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10 530 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 10 530 eur od 14.12.2016 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Slovenská republika má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.11.2017 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny vo výške 10.530 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.530 eur od
14.12.2016 do zaplatenia.

2. Podanú žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe poistnej zmluvy č. 1001730480
uzatvorenej medzi stranami, ktorej predmetom bolo životné poistenie žalobcu, si žalobca uplatnil
u žalovaného nárok na poistné plnenie v zmysle osobitných poistných podmienok pripoistenia
závažných chorôb II. a osobitných poistných podmienok pripoistenia práceneschopnosti KOMPLET,
a to na základe poistnej udalosti – náhrady srdcovej chlopne a dlhodobej práceneschopnosti.

Žalovaný vyjadrením k poistnej zmluve zo dňa 28.11.2016 žalobcovi oznámil, že pre porušenie § 793
odstupuje od pripoistenia závažných chorôb II., pripoistenia závažných chorôb pre mužov a pripoistenia
práceneschopnosti KOMPLET od 28. dňa podľa § 802, a že žalobcovi nevznikol nárok na poistné
plnenie z pripoistenia závažných chorôb II. a z pripoistenia práceneschopnosti od 28. dňa, pričom
svoje tvrdenia odôvodnil údajným vedomým uvedením nepravdivých, resp. neúplných odpovedí žalobcu
v dotazníku o zdravotnom stave. Žalobca dňa 15.08.2017 vyzval žalovaného prostredníctvom svojho

splnomocneného zástupcu InHelp s.r.o. na vyplatenia poistného plnenia, a to z dôvodu neplatnosti
odstúpenia od poistnej zmluvy. Žalovaný listom zo dňa 14.09.2017 zotrval na svojom stanovisku.
Žalobca považuje odstúpenie žalovaného od poistnej zmluvy za neplatné a neúčinné, a preto je nútený
sa so svojím nárokom obrátiť na súd. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca žiadnu z odpovedí
v dotazníku zdravotného stavu neuviedol vedome nepravdivo alebo neúplne, má žalobca za to, že
postup žalovaného je v rozpore s § 802 Obč. zákonníka, odbornou literatúrou i ustálenou súdnou praxou.

Podľa odbornej literatúry je jedným z predpokladov odstúpenia od poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 1
Obč. zákonníka skutočnosť, že poistiteľ sa dozvie o porušení povinnosti poistníka uvedenej v § 793 ods.1 Obč. zákonníka po uzavretí poistnej zmluvy, ale ešte pred vznikom poistnej udalosti. Pre prípad, že by
sa súčasne mýlila odborná literatúra i súdy Slovenskej republiky, poukazuje žalobca aj na ďalší dôvod,
pre ktorý nie je možné akceptovať odstúpenie žalovaného od poistnej zmluvy. Právo poistiteľa odstúpiť

od zmluvy podľa § 802 Obč. zákonníka viaže zákon aj na splnenie týchto predpokladov: a) poistiteľ svoje
právo odstúpiť od zmluvy uplatní do troch mesiacov odo dňa, keď zistil, že poistník porušil povinnosť
uvedenúv§793ods.1Obč.zákonníka,b)poistiteľbyvprípadeuvedeniapravdivýchaúplnýchokolností
poistnú zmluvu vôbec neuzavrel. Na preukázanie skutočnosti, že by k uzatvoreniu poistnej zmluvy
nedošlo, nestačí len jednoduché konštatovanie poistiteľa, ale je potrebné preukázať túto skutočnosť

objektívnymi dôvodmi, a to jednak z hľadiska medicínskeho (konkrétny negatívny vplyv na zdravotný
stav klienta) a jednak z praxe poisťovateľa (uvedením konkrétnych prípadov, v ktorých konal tak, ako
tvrdí, že by konal v prípade klienta, t.j. konkrétnych prípadov, kedy žalovaný odmietol uzatvoriť poistenie
sosobou,ktorábolavobdobnomzdravotnomstave,akožalobca).Vzmyslevyššieuvedenéhojezrejmé,
že v danom prípade došlo zo strany žalovaného k neplatnému odstúpeniu od poistnej zmluvy podľa §
802 ods. 1 Obč. zákonníka. Do úvahy by tak prichádzal ešte postup podľa § 802 ods. 2 Obč. zákonníka –

odmietnutie poistného plnenia. Podľa § 802 ods. 2 Obč. zákonníka, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej
udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol
zistiťpridojednávanípoisteniaaktorápreuzavretiepoistnejzmluvybolapodstatná,jeoprávnenýplnenie
z poistnej zmluvy odmietnuť. Zo zdravotnej dokumentácie, ktorú žalobca žalovanému predložil ako aj
z vyjadrení MUDr. Radovana Zacharovského zo dňa 31.10.2016 a 16.07.2017 jednoznačne vyplýva, že

príčinami poistných udalostí neboli v prípade žalobcu skutočnosti, ktoré žalovaný pre údajné vedomé
alebo neúplné odpovede žalobcu nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia, a preto nie je možné zo
strany žalovaného ani odmietnuť poistné plnenie. Výška nároku uplatňovaného žalobcom predstavuje
súčet poistných plnení za a) pripoistenie práceneschopnosti komplet od 28. dňa vo výške 2.530 eur (PN
žalobcu trvala v období od 29.03.2016 do 06.12.2016, t. j. 253 dni x 10 eur; bod 4.1, 3.5, 5.1 osobitných

poistných podmienok pripoistenia práceneschopnosti komplet) a b) závažné choroby II vo výške 8.000
eur (náhrada srdcovej chlopne; bod 7.1, 7.2, 8.1 pripoistenia závažných chorôb II). Podľa § 797 ods.
3 Obč. zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na
zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej
udalosti listom zo dňa 28.11.2016. Lehota na poskytnutie poistného plnenia podľa vyššie citovaného

zákonného ustanovenia teda uplynula dňa 13.12.2016, t. j. žalovaný je od 14.12.2016 v meškaní so
splnením svojej povinnosti.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (č.l. 53 spisu) uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu
neuznáva. Dňa 04.09.2015 uzatvoril žalovaný ako poisťovňa so žalobcom ako poistníkom a zároveň

poistením poistnú zmluvu poistného produktu Budúcnosť KOMPLET č. 1001730480. Technický
začiatok poistenia nastal v zmysle čl. 3 bodu 3.5 všeobecných poistných podmienok dňa 01.10.2015.
Neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy tvoria okrem iného všeobecné poistné podmienky pre životné
poistenie s účinnosťou od 04.03.2015. Osobitné poistné podmienky pripoistenia práceneschopnosti
KOMPLET s účinnosťou od 04.03.2015 a osobitné poistné podmienky pripoistenia závažných chorôb

II s účinnosťou od 01.10.2014. Na poistnej zmluve si žalovaný okrem iného dojednal pripoistenia
dlhodobej práceneschopnosti KOMPLET s minimálnou dobou trvania práce neschopnosti od 28. dňa,
ako aj pripoistenie závažných chorôb II. Žalovaný s prihliadnutím na vyššie uvedené uzatvára, že medzi
stranami sporu nie je vyššie špecifikovaný zmluvný vzťah a jeho vznik sporný. Dňa 12.09.2016 obdržal
žalovaný zo strany žalobcu hlásenie poistnej udalosti spolu s príslušnými lekárskymi správami. Žalovaný

následne informoval žalobcu o nevyhnutnosti kontaktovania ošetrujúceho lekára žalobcu, ktorému
bola zaslaná výzva na poskytnutie súčinnosti. Následne v nadväznosti na doručenú dokumentáciu
od ošetrujúceho lekára, ktorá obsahovala informácie o zdravotných problémoch žalobcu, pristúpil
žalovaný k vykonaniu spätného ocenenia zdravotného stavu žalobcu, a to ku dňu podpisu poistnej
zmluvy. V danom procese žalovaný reflektoval zdravotný stav a diagnózy žalobcu, ktoré mu pred

podpisom žalobca neoznámil s tým, že výsledkom procesu žalovaného bolo zistenie, že žalobcu
nebolo možné prijať do pripoistení Pripoistenie závažných chorôb II., Pripoistenie závažných chorôb
pre mužov a Pripoistenie práceneschopnosti KOMPLET od 28. dňa, t.j. v prípade, ak by žalovaný
o uvedenom stave žalobcu vedel pred podpisom poistnej zmluvy, k uzavretiu uvedených pripoistení by
nedošlo. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalovaný bezodkladne po doručení relevantnej zdravotnej

dokumentácie pristúpil ku komplexnému posudzovaniu zdravotného stavbu žalobcu, ktorý odôvodňoval
následnýpostupžalovanéhopodľaObč.zákonníka.Kšetreniupoistnejudalostižalobcubolapredložená
zdravotná dokumentácia žalobcu pozostávajúca z výpisu zo zdravotnej karty žalobcu od MUDr. Adriany
Papánkovej zo dňa 31.10.2016, prepúšťacej správy žalobcu zo dňa 18.01.2002, lekárskej správyz interného vyšetrenia zo dňa 09.06.2010, lekárskej správy z kardiologického vyšetrenia zo dňa
03.09.2010, ako aj zo dňa 16.06.2011. Z predložených dokumentov žalovaný počas šetrenia poistnej
udalosti zistil nasledovné skutočnosti, ktoré žalovaný popisuje v chronologickom poradí:

1. Prepúšťacia správa žalobcu zo dňa 18.01.2002 z hospitalizácie jasne uvádza: porucha vedomia
a bolesti hlavy aortálnej insuficiencia I stupňa. Odporúčaná kardiologická kontrola o pol roka.
2. Lekárska správa z interného vyšetrenia zo dňa 09.06.2010 popisuje interné vyšetrenie u C. C.
s rozobratím stavu žalobcu po príhode bezvedomia s uvedením – komorové extrasystoly 2-3 podľa
vyšetrenia EKG, arteriálna hypertenzia I stupňa. Odporúčanie špecialistu pre žalobcu spočívalo

v dočasnom užívaní betablokátrov, ako aj vyšetrení v ambulancii pre poruchy rytmu u kardiológa.
3. Lekárska správa z kardiologického vyšetrenia zo dňa 03.09.2010 popisuje kardiologické vyšetrenie
u C. F. s popisom stavu žalobcu po recidivujúcej príhode bezvedomia s uvedením aortálnej insuficiencie
I. až II. stupňa podľa echokardiografického vyšetrenia, komorových extrasystol I. – II.. Žalobcovi boli
zároveň odporúčané ďalšie vyšetrenia.
4. Echokardiografické vyšetrenie vykonané na kardiologickej ambulancii v roku 2010 C. G. H. preukázalo

na aortálnej chlopni regurgitáciu I –II stupňa (t. j. poškodenie) s možnou funkčnou etiológiou až ľahkou
dilatáciou koreňa aorty. Predmetná správa jasne popisuje dlhodobé poškodenie chlopne žalobcu.
5. Lekárska správa z kardiologického vyšetrenia zo dňa 16.06.2011 popisuje kardiologické vyšetrenie
u C. F. nasledovne: Stav po recidivujúcej príhode bezvedomia, aortálna insuficiencia I až II stupňa,
komorové extrasystoly I až II.. Doporučená liečba Concor, kontroly TK, objednaný na kontrolu

06.02.2012.
Zo špecifikovanej dokumentácie jasne vyplýva, že žalobca bol dlhodobo sledovaný u špecialistov
s diagnostickými závermi: aortálna insuficiencia I až II stupňa, komorové extrasystoly I až II., vysoký
krvný tlak stanovené na základe odborných vyšetrení, a to všetko ešte pred podpisom poistnej zmluvy
so žalovaným (t.j. dňom 04.09.2015). Žalobca uvedené v žalobe žiadnym spôsobom nepopiera, pričom

len bez ďalšie trvá na neplatnosti a neúčinnosti odstúpenia od pripoistení žalovaným. Medzi stranami je
tedaspornéprávneposúdenierelevancienesprávnychaleboneúplnýchodpovedížalobcuvzdravotnom
dotazníku, ako aj posúdenie platnosti a súčinnosti odstúpenia od pripoistení. Podľa ust. § 793 Obč.
zákonníka platí, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne
na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o

zmenu poistenia. Pri dojednávaní poistnej zmluvy bol žalobca povinný riadne vyplniť dotazník o svojom
zdravotnom stave. Z vyplneného zdravotného dotazníka nachádzajúceho sa v poistnej zmluve vyplýva,
že na otázky zdravotného dotazníka č. 4, 8, 12 a 13 v zdravotnom dotazníku žalobca bez ďalšieho
odpovedal nie. Jednalo sa o nasledovné otázky: Otázka č. 4a: Stratili ste niekedy vedomie? Otázka č.
8: Ste liečený alebo boli ste liečený na vysoký krvný tlak alebo srdcovocievne ochorenie? Otázka č. 12:

Ste liečený alebo bola Vám niekedy predpísaná liečba tabletami alebo injekciami? Otázka č. 13: Boli ste
hospitalizovaný v nemocnici alebo v inej liečebnej inštitúcii?Následne žalobca podpisom poistnej zmluvy
potvrdil, že všetky údaje uvedené v zdravotnom dotazníku sú úplné, pravdivé a aktuálne. Ako vyplýva
zo zdravotnej dokumentácie, ktorú žalovaný detailne popísal v bode 1 vyjadrenia, odpovede žalobcu
boli v úplnom rozpore so skutkovým stavom, keďže žalobca opakovane strácal vedomie, bol liečený

na vysoký krvný tlak i srdcovocievne ochorenie, mal predpísanú medikamentóznu liečbu a v minulosti
bol i hospitalizovaný. Vzhľadom na závažnosť zdravotného stavu žalobcu ako kardiologického
pacienta, lekársku observáciu a liečbu žalobca nemohol mať pochybnosť ako zodpovedať jednoduché
a adresné otázky týkajúce sa jeho zdravotného stavu uvádzané v zdravotnom dotazníku a zároveň
vylučujú možnosť, že by žalobca nemal vedomosť o danosti týchto diagnóz. Otázky žalovaného

naviac neboli ani odborného charakteru, t.j. tieto sú formulované tak, aby mohli byť bez ťažkostí
dotknutou poistenou osobou zodpovedané. Sumarizujúc právnu úpravu ako aj ustálenú súdnu prax
právnypredpisukladázmluvnejstranevpozíciipoistníka/poistenéhopovinnosťriadne(pravdivoaúplne)
reagovať na otázky poisťovateľa, t.j. za riadnosť odpovedí zodpovedá poistník/poistený s tým, že za
nedodržanie tejto povinnosti hrozia osobe dojednávajúcej poistenie s poisťovateľom konzekvencie,

ktorých sa jednostranne nemôže zbaviť. Opačný názor by zároveň viedol k absurdným dôsledkom,
nakoľko vedomé porušenie zákona žalobcom nie je spôsobilé požívať právnu ochranu, keďže by bolo
v úplnom rozpore so základnými právnymi princípmi, ako aj s premisou týkajúcu sa výkonu práv
a povinností v súlade s dobrými mravmi a s cieľom nezasahovania do práv a oprávnených záujmov iných
subjektov. S ohľadom na popísané porušenie povinnosti žalobcom žalovaný pristúpil na odstúpenie od

pripoistení (pripoistenia závažných chorôb II, pripoistenia závažných chorôb pre mužov, pripoistenia
práceneschopnosti KOMPLET od 28. dňa), a to v súlade s ust. § 802 ods. 1 Obč. zákonníka. Žalovaný
zdôrazňuje, že na vykonanie odstúpenia existovali závažné dôvody spočívajúce v porušení povinnosti
žalobcu riadne zodpovedať otázky žalovaného pri uzatváraní poistnej zmluvy. Nakoľko žalobca v žalobespochybňuje relevantnosťodstúpeniažalovaného,žalovanýuvádza,žemalpredvykonanímodstúpenia
za preukázané, že a) žalobca porušil svoje povinnosti podľa § 793 Obč. zákonníka, b) v prípade
uvedenia pravdivých a úplných okolností by žalovaný pripoistenia neuzavrel. Za predpokladu riadneho

zodpovedania otázok žalobcom by žalovaný pripoistenia, titulom ktorých žalobca odôvodňuje svoj nárok
na poistené plnenie, neuzavrel, a to z dôvodu závažnosti zdravotného stavu, ktoré pre žalovaného
indikuje vysoké poistné riziko a nepoistiteľnosť žalobcu na riziká uvádzané v dotknutých pripoisteniach.
Žalobca v žalobe taktiež prezentuje právny názor o nemožnosti odstúpenia žalovaným, a to podľa § 802
ods. 1 Obč. zákonníka s tým, že bez ďalšieho dané odôvodnenie je momentom vzniku poistnej udalosti.

Žalovaný v danej súvislosti akcentuje, že z gramatického ako ani zo systematického výkladu ust. § 802
Obč. zákonníka nevyplýva, že by inštitút odstúpenia nemohol byť aplikovaný aj po poistnej udalosti. Ust.
§ 802 ods. 1 Obč. zákonníka nie je viazané na žiaden časový okamih uplatnenia práva na odstúpenie
od zmluvy. Komparáciou § 802 ods. 1 Obč. zákonníka a § 802 ods. 2 Obč. zákonníka je možné
dospieť k záveru, že zákonodarca pojmovo rozlišuje okolnosti, pre ktoré by poisťovateľ poistnú zmluvu
neuzavrel v zmysle § 802 ods. 1 Obč. zákonníka a okolnosti, ktoré sú pre uzavretie poistnej zmluvy

podstatné v zmysle § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Názor žalovaného na možnosť použitia
inštitútu odstúpenia od zmluvy po poistnej udalosti je súladné aj s obdobnou literatúrou, ktorá uvádza:
Z ustanovení ods. 1 a 2 nevyplýva tiež, že by poistiteľ nemohol niekedy odstúpiť od zmluvy aj v takom
prípade, v ktorom by mohol spôsobiť zánik poistenia podľa ods. 2, keď sa po poistnej udalosti dozvedel,
že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé údaje alebo neúplné odpovede nemohol zistiť

pri dojednávaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie zmluvy podstatná. V takom prípade však zo strany
poistiteľa bude spravodlivé, najmä ak pôjde o prvú poistnú udalosť od uzavretia zmluvy, aby od zmluvy
odstúpil a tomu, kto s ním uzavrel zmluvu (prípadne jeho dedičom), vrátil zaplatené poistné. Ak by sa
však poistiteľ po poistnej udalosti, ktorej príčinou nebola skutočnosť, ktorá by bola pre uzavretie zmluvy
podstatná, dozvedel, že poistený nepravdivými alebo neúplnými odpoveďami spôsobil uzavretie zmluvy,

ktorú by poistiteľ pri pravdivom zodpovedaní otázky nebol uzavrel, v takom prípade poistiteľ nemôže
spôsobiť zánik poistenia odmietnutím plnenia podľa ods. 2, ale môže od zmluvy odstúpiť podľa ods.
1. Na záver žalovaný uvádza, že z dokumentácie, ktorá bola žalovanému predložená v rámci šetrenia
poistnej udalosti zo strany žalobcu, vyplýva, že žalobca dlhodobo trpel zdravotnými problémami, ktoré
žalovanému zamlčal. Uvedené neinformovanie žalovaného spôsobilo, že žalovaný pri šetrení poistnej

udalosti dospel k záveru, že sú dané validné podmienky na využitie práva na odstúpenie od pripoistení.
Realizáciou svojho práva odstúpiť, žalovaný ukončil zmienené pripoistenia a následne vyplatil žalobcovi
dovtedy uhradené poistné za pripoistenia, čím došlo riadne k vyporiadaniu práv a povinností strán
sporu z dôvodu daných pripoistení. Prihliadajúc na uvedené je teda zrejmé, že žalobcovi nemohol a ani
nevznikol nárok na poistné plnenie titulom pripoistení, pripoistenia závažných chorôb II a pripoistenia

práceneschopnosti KOMPLET ako uvádza v žalobe. Žalovaný opakovane poukazuje na skutočnosť, že
porušenie povinnosti podľa § 793 Obč. zákonníka žalobcom ako poisteným konštituuje po následnej
realizácii právneho úkonu poisťovateľa formou odstúpenia v dôsledku intenciách § 802 ods. 1 Obč.
zákonníka. Z právneho hľadiska ďalej žalovaný upriamuje pozornosť na skutočnosť, že vedomé
porušenie zákona žalobcom nie je spôsobilé požívať právnu ochranu, nakoľko dané by bolo v úplnom

rozpore so základnými právnymi princípmi, ako aj s premisou týkajúcou sa výkonu práv a povinností
v súlade s dobrými mravmi a s cieľom nezasahovania do práv a oprávnených záujmov. Vzhľadom na
uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu
trov konania.

4. Žalobca v replike zo dňa 16.02.2018 (č.l. 87) uviedol, že postup žalovaného bol v rozpore s § 802
OZ, odbornou literatúrou i ustálenou súdnou praxou. Podľa odbornej literatúry je jedným z predpokladov
odstúpenia od poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 1 OZ skutočnosť, že poistiteľ sa dozvie o porušení
povinnosti poistníka uvedenej v § 793 ods. 1 OZ po uzavretí poistnej zmluvy, ale ešte pred vznikom
poistnej udalosti. K rovnakému záveru ako citovaná odborná literatúra dospel aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ktorý v rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/45/2003, zo dňa 01.09.2004 konštatoval, že: „Niet pochýb, že
pokiaľ už došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, zakladalo by uvedenie vedome nepravdivých údajov (zistené
pred poistnou udalosťou) právo poistiteľa odstúpiť od poistnej zmluvy“ i napr. Krajský súd v Bratislave
v rozhodnutí, spis. zn. 1Cob/163/2015, zo dňa 20.10.2016 uviedol: „Žalovaný nesprávne aplikoval na
vzniknutú situáciu prvý odstavec § 802. Toto ustanovenie sa týka odstúpenia od zmluvy pred vznikom

poistnej udalosti, čo vyplýva zo znenia aj kontextu celého § 802. Keďže žalovaný od zmluvy odstúpil
až po vzniku poistnej udalosti, mohol tak spraviť len v režime podľa ods. 2 § 802 OZ, avšak len za
predpokladu, že práve vedomé porušenie povinnosti poistníka spôsobilo poistnú udalosť. Za daného
prípadu by poistná zmluva zanikla odmietnutím poistného plnenia.“ V zmysle vyššie uvedeného jezrejmé, že v danom prípade došlo zo strany žalovaného k neplatnému odstúpeniu od poistnej zmluvy
podľa § 802 ods. 1 OZ. Do úvahy by tak prichádzal ešte postup podľa § 802 ods. 2 OZ - odmietnutie
poistného plnenia. Zo zdravotnej dokumentácie, ktorú žalobca žalovanému predložil, ako aj z vyjadrení

C. E. I. zo dňa 31.10.2016 a 16.07.2017 jednoznačne vyplýva, že príčinami poistných udalostí neboli
v prípade žalobcu skutočnosti, ktoré žalovaný pre údajné vedomé alebo neúplné odpovede žalobcu
nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia, a preto nie je možné zo strany žalovaného ani odmietnuť
poistné plnenie. Vzhľadom na uvedené žalobca zotrval na podanej žalobe.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 08.03.2018 (č.l. 96) uviedol, že naďalej nárok žalobcu v celom rozsahu
neuznáva. Pre zosumarizovanie poukázal na skutočnosť, že žalobca dlhodobo trpel zdravotnými
problémami, ktoré žalovanému pri dojednaní poistenia zamlčal. V danom kontexte žalovaný zdôraznil,
že žalobca bol povinný riadne vyplniť dotazník o svojom zdravotnom stave. Z vyplneného zdravotného
dotazníka nachádzajúceho sa v poistnej zmluve vyplýva, že na otázky zdravotného dotazníka č. 4, 8, 12
a 13 žalobca bez ďalšieho odpovedal nie. Jedná sa o otázky 4a: Stratili ste niekedy vedomie? Otázka

8: Ste liečený alebo boli ste liečený na vysoký krvný tlak alebo srdcovo cievne ochorenie? Otázka 12:
Ste liečený alebo bola Vám niekedy predpísaná liečba tabletami alebo injekciami? Otázka 13: Boli ste
hospitalizovaný v nemocnici alebo inej liečebnej inštitúcii? Následne žalobca podpisom poistnej zmluvy
potvrdil, že všetky údaje uvedené v zdravotnom dotazníku sú úplné, pravdivé a aktuálne. Ako vyplýva zo
zdravotnej dokumentácie, ktorú už žalovaný detailne podpísal, odpovede žalobcu boli v úplnom rozpore

so skutkovým stavom, keďže žalobca opakovane strácal vedomie, bol liečený na vysoký krvný tlak i
srdcovo cievne ochorenie, mal predpísanú medikamentóznu liečbu a v minulosti bol i hospitalizovaný.
Vzhľadom na závažnosť zdravotného stavu žalobcu ako kardiologického pacienta, lekársku observáciu
a liečbu, žaloba nemohol mať pochybnosť ako zodpovedať jednoduché adresné otázky týkajúce sa
jeho zdravotného stavu uvádzané v zdravotnom dotazníku. Z dokumentácie, ktorú žalovaný podrobne

rozobral vo vyjadrení vyplýva, že žalobca bol dlhodobo sledovaný u špecialistov s diagnostickými
závermi: Aortálna insuficiencia I až II stupňa, komorové extrasystoly I až II, vysoký krvný tlak stanovený
nazákladeodbornýchvyšetrení,atovšetkoeštepredpodpisompoistnejzmluvysožalovaným(t.j.dňom
04.09.2015). Žalobca uvedené v replike žiadnym spôsobom nepopiera, pričom len bez ďalšieho trvá
na neplatnosti a neúčinnosti odstúpenia od pripoistení žalovaným. Zároveň odkaz žalobcu v replike na

správu C. I. je v daných súvislostiach mätúci, keďže uvedená správa nepopisuje a nereflektuje zdravotný
stav žalobcu pred uzatvorením poistnej zmluvy. Realizáciou svojho práva odstúpiť, žalovaný ukončil
zmienené pripoistenie a následne vyplatil žalobcovi dovtedy uhradené poistné za pripoistenia, čím došlo
k riadnemu vyporiadaniu práv a povinností strán sporu z dôvodu daných pripoistení. Prihliadajúc na
uvedenéjetedazrejmé,žežalobcovinemoholaninevznikolnároknapoistnéplnenietitulomuvádzaných

pripoistení, ako ani na tvrdený úrok z omeškania. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Súd uvádza, že žalovaný bol výzvou zo dňa 21.02.2018 (č.l. 90), t.j. pred doručením dupliky zo dňa
08.03.2018(č.l.96spisu)poučenýopovinnostiuplatneniaprostriedkovprocesnéhoútokuaprostriedkov

procesnej obrany včas s následným uplatnením sudcovskej koncentrácie v spore v zmysle § 153 CSP
v spojení s § 149 CSP, ako aj § 154 CSP.

7. Následne žalovaný súdu doručil vyjadrenie zo dňa 03.10.2019 (č.l. 112), kde uviedol, že podaním
žalovaného zo dňa 06.09.2019 označením ako - Vyjadrenie k poistnej udalosti poistnej zmluvy č.

1001730480 (ďalej aj ako odmietnutie poistného plnenia), žalovaný podľa § 802 ods. 2 OZ odmietol
poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Odmietnutie poistného plnenia bolo žalovanému doručené dňa
20.09.2019, ale do sféry jeho dispozície sa dostalo dňa 11.09.2019, kedy bolo uložené na pošte,
dôkazom čoho je doručenka k odmietnutiu poistného plnenia. Žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi
poistnéplneniezdôvodu,žežalobcaprivstupedopoisteniaporušilsvojuinformačnúpovinnosťvzmysle

ust. § 793 OZ, keď žalovanému zamlčal významné skutočnosti týkajúce sa jeho zdravotného stavu:
chronická srdcovo-cievna choroba – aortálna insuficiencia I. a II. stupňa, extrasystoly, hypertenzia,
aortálna hypertenzia, opakované straty vedomia. V rámci likvidácie poistnej udalosti žalobcu, žalovaný
zo zdravotnej dokumentácie žalobcu zistil, že už dňa 18.01.2002 bola žalobcovi diagnostikovaná
aortálna insuficiencia a zároveň mu bolo doporučené pravidelné odborné sledovanie v kardiologickej

ambulancie. Dňa 25.05.2010 sa u žalobcu opakovane vyskytol stav bezvedomia, pričom následne
žalobca absolvoval odborné kardiologické vyšetrenie, EKG holter, echo vyšetrenie. Dňa 09.06.2010 bol
žalobca vyšetrený internistom C. G. C. s diagnostickým záverom aortálnej insuficiencie I. až II. stupňa,
extrasystoly, hypertenzia, aortálna hypertenzia. Dňa 03.09.2010 bol žalobca vyšetrený kardiológom C.G. F. pre recidivujúce stavy bezvedomia s diagnostickým záverom aortálna insuficiencia, extrasystoly,
doporučená liečba betablokátormi, kontroly krvného tlaku, pulzu, pravidelné kontroly v ambulancii pre
poruchy rytmu. Dňa 16.06.2011 absolvoval žalobca ďalšie kardiologické vyšetrenie u C. G. F., v ktorom

lekár u žalobcu konštatoval stav po recidivujúcej príhode bezvedomia, aortálna insuficiencia I. až II.
stupňa, komorové extrasystoly prvého až druhého a odporučil liečbu Concor, kontroly TK a ďalšiu
kontrolu naplánoval na 06.02.2012. Dňa 04.09.2015 bola medzi žalobcom ako poisteným a žalovaným
ako poisťovňou uzavretá poistná zmluva, vrátane súvisiaceho pripoistenia. Pri uzatváraní poistnej
zmluvy bol zo strany poisteného vyplnený aj súvisiaci dotazník o zdravotnom stave. Dňa 26.07.2016

sa žalobca podrobil operácii z dôvodu závažnej choroby – náhrada srdcovej chlopne, pričom PN bol
odo dňa 29.03.2016 do 06.12.2016. Z vyššie uvedenej časovej postupnosti jednoznačne vyplýva, že
žalobca v čase uzavretia poistnej udalosti mal vedomosť o svojom zdravotnom stave, o jeho povahe,
rozsahu a následkoch, opakovane absolvoval lekárske vyšetrenia, ktoré zhodne potvrdili diagnostické
závery ohľadom zdravotného stavu žalobcu. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu má žalovaný za
preukázané, že poistná udalosť nastala v priamej príčinnej súvislosti so zatajenými skutočnosťami

týkajúcimi sa zdravotného stavu žalobcu, tzv. náhrada srdcovej chlopne a PN žalobcu boli v priamej
príčinnej súvislosti s chronickým srdcovocievnym ochorením (aortálna insuficiencia I. až II. stupňa,
extrasystoly, hypertenzia, aortálna hypertenzia a s tým súvisiace opakované strany vedomia), ktoré
boli žalobcovi diagnostikované pred uzavretím poistnej zmluvy (prvá preukázaná diagnostika daných
ochorení bola vykonaná v roku 2002), pričom k uzavretiu poistnej zmluvy došlo s odstupom cca 13 rokov,

počas ktorých žalobca opakovane absolvoval lekárske vyšetrenia, bol príslušnými lekármi sledovaný
a bola mu predpísaná aj medikamentózna liečba a na ktoré sa liečil pred uzavretím poistnej zmluvy,
resp. na ktoré v čase uzavretia poistnej zmluvy trpel a z toho dôvodu bol pod lekárskym dohľadom.
Keby žalovaný mal informácie o týchto ochoreniach žalobcu v čase uzatvárania poistnej zmluvy, poistnú
zmluvu pre pripoistenie závažných chorôb II, pripoistenie závažných chorôb pre mužov a pripoistenie

práceneschopnosti KOMPLET od 28. dňa by so žalobcom vôbec neuzavrel. Vzhľadom na to, že pri
uzatváraní poistnej zmluvy bol žalovaný uvedený do omylu vyhlásením žalobu o tom, že nemá zdravotné
problémy, nie je možno pričítať na ťarchu žalovanému, že nevykonal v čase uzavretia poistnej zmluvy
ďalšie alebo podrobnejšie prešetrenie zdravotného stavu žalobcu.

8. Tunajší súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 24.10.2019 (č.l. 119), ktoré pojednávanie bolo
odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Uznesením zo dňa 04.09.2020 tunajší súd
pokračoval v konaní s novým žalovaným z dôvodu, že pôvodný žalovaný ako spoločnosť AEGON
životná poisťovňa a.s. bola z obchodného registra vymazaná, nakoľko zanikla v dôsledku zlúčenia
s obchodnou spoločnosťou NN životná poisťovňa a.s., uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

07.09.2020. Uznesením zo dňa 22.04.2022 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie kardiológia (č.l. 268 spisu), keď za znalca ustanovil C. C. D., Ph.D.,
MBA., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 5/2022 (č.l. 278 spisu).

9. Dňa 30.09.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku (č.l. 312 spisu),

v ktorom žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením znalca C. C. D., Ph.D., MBA, že primárnym
dôvodom vykonania operácie (t.j. operácie zo dňa 26.7.2016, pri ktorej bola žalobcovi vymenená
aortálna a mitrálna chlopňa) bola výmena (iba) mitrálnej chlopne a aortálna chlopňa (ktorá bola
poškodená pred poistením – chronické ochorenie Ao. insuficiencia I. – II. st.) bola pri tejto operácii
vymieňaná z dôvodu “hospodárnosti” tohto liečebného procesu, nakoľko by jej výmena bola v krátkom

čase nutná (viď odpoveď na otázku č. 5 a č. 15). V tejto súvislosti znalec C. C. D., B., C. v znaleckom
posudku vyslovene uviedol (viď odpoveď na otázku č. 5): “Výmena aortálnej chlopne bola realizovaná
v rámci tejto operácie vzhľadom k už významnej nedomykavosti chlopne v dôsledku progresie jej
chronického vrodeného deficitu a perspektíve nutnosti jej náhrady v horizonte nasledujúcich mesiacov”).
Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu však takýto záver nevyplýva. Žalovanému preto nie je zrejmé, ako

znalec C. C. D., Ph.D., MBA k takémuto konštatovaniu dospel a z čoho pri formulovaní tohto záveru
vychádzal. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že jej súčasťou boli vyšetrenia, ktoré potvrdili
zlyhávanie žalobcovho srdca, čo sa u neho aj symptomaticky prejavovalo a všade v jeho zdravotnej
dokumentácii sa píše o komplexnej výmene oboch chlopní. Na tomto mieste žalovaný poukázal na
Konziliárne kardiologické vyšetrenie zo dňa 22.7.2016, v ktorom sa ako záver uvádza včasná náhrada/

rekonštrukcia aortálnej a mitrálnej chlopne. V zdravotnej dokumentácii žalobcu nie je záznam o tom, že
by dôvodom operačného riešenia bola len výmena mitrálnej chlopne. V zdravotnej dokumentácii žalobcu
je vždy uvedené, za účelom operácie dňa 26.7.2016 bolo riešenie Aortálnej a Mitrálnej regurgitácie.
Taktiež z operačného protokolu zo dňa 26.7.2016 vyplýva, že diagnózy pre ktoré bol vykonaný operačnýzákrok boli Insuficiencia aortálnej chlopne, ťažký stupeň a Insuficiencia mitrálnej chlopne, ťažký stupeň.
Z doloženej zdravotnej dokumentácie žalobcu nevyplýva tvrdenie znalca C. C. D., B., C., že výmena
aortálnej chlopne bola realizovaná, len v rámci operácie mitrálnej chlopne. Rovnako žalovaný nesúhlasí

a má výhrady k odpovedi znalca C. C. D., B., C. na otázku č. 15, nakoľko s ohľadom na obsah zdravotnej
dokumentácie žalobcu je uvedené tvrdenie o absencii kauzálnej súvislosti medzi žalovaným uvádzanými
diagnózami a náhradou srdcových chlopní medicínsky nepodložené. Znalec C. C. D., Ph.D., MBA v
znaleckom posudku potvrdil (viď odpoveď na otázku č. 1), že v zdravotnej dokumentácii žalobcu bol
v čase pred jeho prijatím do sporeného pripoistenia prítomný záznam zo dňa 9.6.2010 s diagnózami

hypertenzia, aortálna insuficiencia, komorové extrasystoly a synkopa (porucha vedomia). Na tomto
mieste si žalovaný dovoľuje poukázať aj na ďalšie lekárske správy, ktoré uvedené diagnózy konštatujú,
konkrétne: - Lekárska správa z obdobia 10.01.2002 - 18.01.2002 – prepúšťacia správa z hospitalizácie
pre poruchu vedomia, kde bolo žalobcovi diagnostikované chronické ochorenie – Aortálna insuficiencia
I. st. . Odporučená mu bola kardiologická kontrola o pol roka. - Lekárska správa zo dňa 09.06.2010 –
interné vyšetrenie u C. C. pre stav po príhode bezvedomia, kde boli popisované Komorové extrasystoly

II – III podľa vyšetrenia 24 hodinového EKG, Akteriálna hypertenzia I. st. podľa 24 hodinového EKG. Do
liečby bolo odporučené nasadiť nízke dávky betablokátorov a vyšetrenie v ambulancii pre poruchy rytmu
u C. F.. - Lekárska správa zo dňa 03.09.2010 – žalobca podstúpil kardiologické vyšetrenie u C. F., ako
stav po recidívujúcej príhode bezvedomia. Podľa Echokardiografického vyšetrenia potvrdená Aortálna
insuficiencia I. – II stupňa a Komorové extrasystoly I – II podľa LOWN. Odporučené boli žalobcovi ďalšie

vyšetrenia. Znalec C. C. D., Ph.D., MBA v znaleckom posudku potvrdil (viď odpoveď na otázku č. 1), že
žalobcovi bola v súvislosti s vyššie popisovanými diagnózami odporúčaná medikamentózna liečba, a to
napriek tomu, že sa (podľa vyjadrenia znalca C. C. D., B., C.) v tom čase nejednalo o diagnózy akútneho
charakteru. Znaleckým dokazovaním bolo potvrdené, že žalobcovi v súvislosti s jeho chronickým
zdravotným stavom bola doporučená medikamentózna liečba, o čom však žalovaného pri uzatváraní

sporného pripoistenia neinformoval. Znalec C. C. D., Ph.D., MBA v znaleckom posudku potvrdil skutkové
tvrdenia žalovaného v tomto konaní, konkrétne, že ochorenie diagnostikované žalobcovi v roku 2002
ako diagnóza Arteriálna insuficiencia bolo ochorením chronickým (nakoľko – ako uvádza znalec C. C.
D., Ph.D., MBA v odpovedi na otázku č. 2 – táto diagnóza bola dôsledkom vrodenej abnormality aortálnej
chlopne). Znaleckým dokazovaním bolo potvrdené, že žalobcovi v čase pred prijatím do sporného

pripoistenia, bolo diagnostikované chronické ochorenie a bola mu nariadená / odporúčaná liečba. O
tomto chronickom ochorení žalobca žalovaného v čase prijímania do sporného poistenia neinformoval. V
zmysle záverov prepúšťacej správy z hospitalizácie v období odo dňa 10.1.2002 do dňa 18.01.2002 bolo
na základe Echokardiografického vyšetrenia žalobcovi diagnostikované chronické ochorenie Aortálnej
chlopne – insuficiencia I. stupňa. Podľa dokumentácie bolo toto ochorenie zaradené do sledovania a

odporučená bola kontrola u kardiológa o pol roka. Napriek uvedenému – vychádzajúc z odpovede znalca
C. C. D., B., C. na otázku č. 3 – nebol žalobca pod lekárskym dohľadom. V tomto smere žalovaný
vníma nezrovnalosť medzi tvrdením znalca C. C. D., B., C. a medicínskym odporúčaním ošetrujúcich
lekárov žalobcu, ošetrujúcich ho počas jeho hospitalizácie v roku 2002, pričom táto nezrovnalosť by
mala byť odstránená výsluchom žalobcu, ako aj samotného znalca C. C. D., B., C.. Za významné

v súvislosti s otázku č. 3 považuje žalovaný konštatovanie znalca C. C. D., Ph.D., MBA o progresii
ochorenia žalobcu diagnostikovaného v roku 2002, t.j. o progresii Aortálnej insuficiencie u žalobcu
(funkcia chlopne sa postupne zhoršovala; uvedené znalec C. C. D., Ph.D., MBA naznačil v odpovedi
na otázku č. 3 a následne explicitne potvrdil v odpovedi na otázku č. 4). Žalovaný sa stotožňuje s
konštatovaním znalca o progredujúcom ochorení u žalobcu. Tento záver potvrdzuje tvrdenia žalovaného

v tomto konaní, konkrétne tvrdenia, že v roku 2002 bola žalobcovi diagnostikovaná Aortálna insuficienciu
I. st., v roku 2010 o Aortálnu insuficienciu I. – II. st. a pri operácii v roku 2016, z operačného protokolu
vyplýva, že stav na chlopni bol – Insufitientio valvae aortae gravis, t.j. insuficiencia aort. chlopne
ťažkého stupňa. Znaleckým dokazovaním bola preukázaná pravdivosť skutkových tvrdení žalovaného
o progredujúcom ochorení u žalobcu v čase pred jeho prijatím do sporného poistenia. Znalec C. C. D.,

Ph.D., MBA v znaleckom posudku potvrdil (viď odpoveď na otázku č. 6), že operácia zo dňa 26.7.2016
bola súčasťou liečby ochorenia žalobcu diagnostikovaného v roku 2002 (t.j. súčasťou liečby diagnózy
arteriálna insuficiencia, ktoré bolo žalobcovi diagnostikované pred prijatím do sporného pripoistenia).
Uvedené potvrdzuje skutkové tvrdenia žalovaného v tomto konaní, a to existenciu príčinnej súvislosti
medzi žalobcom zamlčanou podstatnou skutočnosťou týkajúcou sa jeho zdravotného stavu (arteriálna

insuficiencia) a poistnou udalosťou (výmena srdcovej chlopne). Ako už žalovaný naznačil v texte vyššie
prianalýzeodpovedeznalcaC.C.D.,Ph.D.,MBAnaotázkuč.5,medicínskyzávertohtoznalcauvedený
v odpovedi na otázku č. 7 nie je podložený dostupnou zdravotnou dokumentáciou žalobcu. Žalovanému
nie je zrejmé, ako znalec C. C. D., Ph.D., MBA k postulátom uvedeným v odpovedi na otázku č. 7 dospel.Za účelom odstránenia tohto nedostatku znaleckého posudku navrhuje žalovaný vykonať výsluch znalca
C. C. D., B., C.. Žalovaný nemá výhrady k odpovedi znalca C. C. D., B., C. J. otázku č. 8, č. 10 a
č. XX. Žalovaný však má výhrady k odpovedi znalca C. C. D., B., C. na otázku č. 9, č. 12, č. 13 a

č. 14, a to konkrétne vo vzťahu k tvrdeniu tohto znalca o dôvodoch pracovnej neschopnosti žalobcu
v období júl – august 2016, nakoľko išlo o pokračujúcu pracovnú neschopnosť z dôvodu prítomnosti
symptómov u žalobcu (prijatý pre dušnosť) poškodenia aortálnej chlopne (podľa anamnézy) a mitrálnej
chlopne, kde následne bol vykonaný sled vyšetrení a následnou náhradou aortálnej a mitrálnej chlopne.
Na margo dôvodov práceneschopnosti žalobcu v období od júla 2016 žalovaný dopĺňa, že jeho pracovná

neschopnosťbolazdôvoduprítomnostisymptómovpoškodeniachlopní(ao.ami.),kdeaortálnechlopňa
užpredpoistenímbolapoškodená,prítomnáregurgitácia.Tátoskutočnosťnebolaprivstupedopoistenia
uvedená. Pracovná neschopnosť ďalej pokračovala pre prebiehajúce vyšetrenia, ktoré následne vyústili
do operačného riešenia – výmeny aortálnej chlopne a mitrálnej chlopne. PN následne pokračovala pre
pooperačnú liečbu a rekonvalescenciu. Ak teda znalec C. C. D., B., C. v odpovedi na otázku č. 11 tvrdí,
že v čase uzavretia pripoistenia trpel žalobca na aortálnu insuficienciu neznámeho stupňa, žalovaným

uvádzané lekárske správy stupeň závažnosti tohto ochorenia vymedzujú. Rovnako uvedené lekárske
správy potvrdzujú, že u žalobcu boli vykonané vyšetrenia (pri ktorých boli zistené vyššie uvádzané
diagnózy) v nadväznosti na opakovane straty vedomia.

10. Následne bolo súdu dňa 07.10.2022 doručené vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku C. C.

D., B., C. (č.l. 317 spisu), v ktorom uviedol, že nemá námietky k predloženému znaleckému posudku
Podľa § 802 ods. 2 OZ ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť,
ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a
ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť.
Podľa vyjadrenia žalovaného prezentovaného napr. na pojednávaní dňa 24.10.2019 žalovaný pristúpil

k odmietnutiu poistného plnenia v zmysle § 802 ods. 2 OZ, pretože poisťovňa má zo zdravotnej
dokumentácie preukázané, že žalobca trpel pred uzatvorením poistnej zmluvy viacerými ochoreniami
(aortálna insuficiencia I. - II. stupňa, extrasystoly, hypertenzia, aortálna hypertenzia a s tým súvisiace
opakované straty vedomia] a tieto ochorenia sú v priamej príčinnej súvislosti so vznikom poistných
udalostí (PN od 29.03.2016 do 06.12.2016, náhrada srdcovej chlopne]. Žalobca zastáva názor, že

znalec C. C. D., Ph.D., MBA. v Znaleckom posudku č. 5/2022 jasne a zrozumiteľne zodpovedal
všetky otázky položené stranami a súčasne jednoznačne potvrdil argumentáciu žalobcu, že príčinami
poistných udalostí neboli v prípade žalobcu ochorenia, ktoré žalovaný pre údajné vedomé alebo neúplné
odpovede žalobcu nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia, a preto nie je možné zo strany žalovaného
ani odmietnuť poistné plnenie. Podľa názoru znalca na základe dostupných informácii nie je možné

preukázať príčinnú súvislosť medzi žalovaným namietanými diagnózami žalobcu (aortálna insuficiencia
1. - II. stupňa, extrasystoly, hypertenzia, aortálna hypertenzia a s tým súvisiace opakované straty
vedomia) a vznikom a trvaním práceneschopnosti žalobcu trvajúcej od 29.03.2016 do 06.12.2016.
(Záver Znaleckého posudku - odpoveď na otázku č. 14]. Bezprostrednou príčinou operácie pána B.
dňa 26.7.2016 bola mitrálna regurgitácia v dôsledku ruptúry závesného aparátu mitrálnej chlopne s

kardiálnou dekompenzáciou. K ruptúre závesného aparátu mitrálnej chlopne došlo v dôsledku tupej
traumy hrudníka pri páde na ľavú stranu, pri ktorom si pán B. okrem iného zlomil zápästie ľavej ruky
a poranil slezinu. (Záver Znaleckého posudku - odpoveď na otázku č. 5). Ochorenie, ktoré priamo
viedlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu bolo zlyhanie srdca v dôsledku poškodenia mitrálnej
chlopne.Kauzálnusúvislosťmedziuvádzanýmidiagnózamižalobcu(aortálnainsuficiencia,extrasystoly,

hypertenzia) a náhradou srdcových chlopní dňa 26.7.2016 nie je možné preukázať.
(Záver Znaleckého posudku - odpoveď na otázku č. 15).

11. Podaním zo dňa 12.07.2023 (č.l. 347 spisu) žalovaný súdu predložil súkromný ZP č. 4/2023 zo dňa
10.0.72023, ktorý vypracoval znalec C. K. L., B. (č.l. 348 spisu).

12. Tunajší súd po zmene zákonného sudcu vykonal dňa 29.09.2023 pojednávanie (č.l. 372 spisu), na
ktorom pojednávaní vypočul znalca C. C. D. a znalca C. K. L. B., oboch súčasne za účelom konfrontácie
znalcov k vyjadreniam vyplývajúcich z ich znaleckých posudkov.

13. Tunajší súd následne vykonal ďalšie pojednávania dňa 16.11.2023 (č.l. 412 spisu) a dňa 18.01.2024
(č.l. 444 spisu), na ktorom pojednávaní vykonal výsluch žalobcu, ako aj výsluch svedka C. E. I..
Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že uzatváranie poistnej zmluvy prebiehalo takým spôsobom že, k nemu
prišiel jeho známy a poisťovák, ktorý žalobcovi ukázal návrh zmluvy k pripoisteniam a jediné čo saho spýtal, bolo, či sa posledných 5 rokov liečil alebo užíval nejaké lieky. Nakoľko žalobca žiadne lieky
neužíval, ani dovtedy doktorov nenavštevoval, tak povedal, že nie. Poisťovák neskôr potom prišiel ku
nemu domov už s normálnym návrhom poistnej zmluvy, kde mu bola predložená celá zmluva. Zmluvu

osobne nečítal. Údaje uvedené v zmluve – napríklad údaj o výške a váhe v danom čase nesedia. Lekára
poisťovákovi uviedol. V zmluve je uvedené, že je ľavák, ale pritom zmluvu podpisoval žalobca pravou
rukou. Zmluvu podpísal tam, kde mu poisťovák, ukázal. Vo vzťahu k strate vedomia v roku 2022 uviedol,
že mal vtedy 13 alebo 14 rokov, presne si tú udalosť nepamätá, ale od rodičov vie, že boli s bratom
doma zo školy a sa naháňali a hrali a on vtedy spadol, ale či odpadol, to nevie. Na druhý deň išli

teda so žalobcom mama alebo oco k doktorovi s tým, že mu spraví nejakú kontrolu, pamätá si len
toľko, že mu urobili nejaké vyšetrenia a viac to neriešili lebo tam nebolo nič také. O svojich diagnózach
v spojení s ich názvami prakticky nevedel, teda to znamená hypertenzia a aortálna insuficiencia, ale
v roku 2010, ako mal v práci nehodu, tak mu robili nejaké vyšetrenia a zistili nejaké diagnózy. Žalobca
sa pýtal svojho krstného, ktorý je lekár v Čechách k tým diagnózam a on mu povedal iba, že je to nejaký
zvýšený krvný tlak a nejaký malý šelest. Po tej nehode mal nejaké kontroly, kam chodil a tam mu doktor

predpísal aj lieky na tlak. Dal mu aj ďalšiu kontrolu, lieky na tlak začal užívať, ale bolo mu po nich
zle, preto ich prestal užívať. Následne na ďalšej kontrole mu boli predpísané lieky, ak by sa mu stal
zhoršil. Stav sa žalobcovi nezhoršil, preto lieky ani nezačal užívať. Jedná sa o kontrolu dňa 06.02.2012.
Od roku 2010 do roku 2015 ho žiadny lekár nevyšetroval po zistení aortálnej insuficiencii. Z výsluchu
C. I., ako operujúceho lekára žalobcu vyplynulo, že u žalobcu bola vykonaná operácia, ktorá bola

indikovaná na základe echokardiografického vyšetrenia, kde bola dokázaná nedomykavosť mitrálnej aj
aortálnej chlopne. Infekcia mitrálnej chlopne bola vo vzťahu k nedomykavosti možná príčina. Svedok
uviedol, že primárnou príčinou vykonanej operácie bola operácia mitrálnej chlopne. Samotné postihnutie
aortálnej chlopne nebolo také závažné, že by viedlo k nutnej, urgentnej operácii. Kdežto postihnutie
mitrálnej chlopne viedlo k zlyhaniu srdca. Súčasťou operácie bola výmena aortálnej chlopne, lebo

aortálna chlopňa bola vrodene poškodená a bola nedovieravá. To znamená samotnou operáciou došlo
k vyriešeniu obidvoch chlopní. Pokiaľ by pri operácii nepristúpili aj k výmere aortálnej chlopne, takýto
postup by bol non lege argis a v časom horizonte možno 1-2 rokov by taktiež došlo k zlyhaniu srdca.
Dôvodom zlyhania mitrálnej chlopne bolo jednoznačne roztrhnutie závesného aparátu, ktoré spôsobilo
nedovieravosť chlopne. Možný zdroj zápalu, ktorý by mohol byť dôvodom roztrhnutia závesného aparátu

nebol zistený napriek tomu, že ho pred operáciou zisťovali. Z výsluchu ďalej vyplynulo, že časový úsek
6 rokov od hypertenzie zistenej u žalobcu v roku 2010 po vznik náhleho stavu nedomykavosti mitrálnej
chlopne nesvedčí, že by medzi nimi bola príčinná súvislosť, keď by až po 6 rokoch malo dôjsť k takej
masívnej ruptúre.

14. Na pojednávaní dňa 20.09.2024 (č.l. 505 spisu) sudkyňa oboznámila ďalší postup vo veci, ako aj
skutočnosť, že vo veci nebude nariadené kontrolné znalecké dokazovanie v zmysle predchádzajúceho
usmernenia.

15. Na poslednom pojednávaní dňa 31.10.2024 vykonal súd oboznamovanie s listinami nachádzajúcimi

sa v súdnom spise a vyzval strany na záverečné reči. Na predmetnom pojednávaní zamietol
návrh na vykonanie kontrolného znaleckého posudku, ktoré nevykonanie už oznámil stranám na
predchádzajúcom pojednávaní. Zároveň vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za
účelom vyhlásenia rozsudku na termín 28.11.2023.

16.Súdvovecivykonaldokazovanie,zistilnasledovnýskutkovýstav,naktorýaplikovalzmienenéprávne
ustanovenia.

17. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej aj ako „občiansky zákonník“), neplatný
je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči

dobrým mravom.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo
na jej účet.20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci

svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.

21. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno

len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

22. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

25. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

26. Podľa § 790 Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia,
zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú
osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej
udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne

zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

27. Podľa § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný
odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia.
To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

28. Podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v
ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní
otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď
takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

29. Podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej
príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri
dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z
poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

30. Predmetom sporu je nárok žalobcu na vyplatenie poistného plnenia žalovaným v zmysle osobitných
poistných podmienok pripoistenia závažných chorôb II a osobitných poistných podmienok pripoistenia
práceneschopnosti KOMPLET, a to na základe poistnej udalosti – náhrady srdcovej chlopne a dlhodobej
práceneschopnosti.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, ktorá skutočnosť v konaní ani nebola
sporná, že medzi žalobcom ako poistníkom a právnym predchodcom žalovaného ako poisťovňou
bola dňa 04.09.2015 uzatvorená poistná zmluva poistného produktu Budúcnosť KOMPLET č.
1001730480 (č.l. 5 spisu) s technickým začiatkom poistenia 01.10.2015. Uzatvorenou poistnou

zmluvou bolo medzi stranami mimo iné, v prospech žalobcu dojednané, pripoistenie dlhodobej
práceneschopnosti KOMPLET s minimálnou dobou trvania práce neschopnosti od 28. dňa, ako aj
pripoistenie závažných chorôb II. Neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy tvoria okrem iného všeobecné
poistné podmienky pre životné poistenie s účinnosťou od 04.03.2015, osobitné poistné podmienkypripoistenia práceneschopnosti KOMPLET s účinnosťou od 04.03.2015 (č.l. 14 spisu) a osobitné poistné
podmienky pripoistenia závažných chorôb II s účinnosťou od 01.10.2014 (č.l. 16 spisu).

32. V danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 občianskeho zákonníka,
nakoľko právny predchodca žalovaného pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, preto je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 občianskeho zákonníka považovať za
obchodníka a žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy konal ako fyzická osoba, preto je ho v zmysle § 52
ods. 4 občianskeho zákonníka potrebné považovať za spotrebiteľa.

33. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalobca bol práceneschopný v čase od 29.03.2016 do 06.12.2016,
t.j. 253 dní. V zmysle bodu 3.5 článku 3 Osobitných podmienok pripoistenia práceneschopnosti
KOMPLET (PPNK) sa za dobu trvania práceneschopnosti považuje počet kalendárnych dní od
prvého dňa práceneschopnosti (vrátane) po deň ukončenia práceneschopnosti (vrátane). Trvanie doby
práceneschopnosti pritom vyplýva aj z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalobcu (č.l. 27 spisu).

Zároveň v konaní nebolo sporným, že u žalobcu v priebehu hospitalizácie došlo k výmene srdcovej
chlopne, ktorá náhrada srdcovej chlopne je s poukazom na bod 7, bodu 4.1 článku 4 Osobitných
poistných podmienok pripoistenia závažných chorôb II. považovaná za závažnú chorobu u poistného
predstavujúcu poistnú udalosť.

34. V konaní rovnako nebolo sporné uplatnenie náhrady poistného plnenia zo strany žalobcu u právneho
predchodcu žalovaného.

35. V zmysle čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

36. V zmysle § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

37. Žalovaný v konaní uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, avšak osobitným (v súlade

s § 151 ods. 2 CSP účinným) spôsobom nerozporoval výpočet žalovanej istiny, ktorá má podľa žalobcu
v časti 2 530 eur predstavovať nároky z pripoistenia práceneschopnosti KOMPLET od 28. dňa a v časti
sumy8000eurpredstavujenárokzpoistnejudalosti–náhradysrdcovejchlopne.Žalovanýďalejvkonaní
nenamietal samotnú dobu trvania práceneschopnosti žalobcu.

38. V konaní bolo sporným, či žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia z dôvodu trvania
práceneschopnosti, ako aj z dôvodu vzniku poistnej udalosti – náhrady srdcovej chlopne.

39. Žalobca v konaní predložil Vyjadrenie k poistnej zmluve 1001730480 zo dňa 28.11.2016 (č.l. 20
spisu), z ktorého vyjadrenia vyplýva, že zo strany žalovaného došlo k odstúpeniu od uzatvorenej poistnej

zmluvysožalobcomvzmysle§802ods.1občianskehozákonníkaatopreporušenie§793občianskeho
zákonníka. Zobsahuvyjadreniažalovanéhozodňa28.11.2016vyplýva,žežalovanýodstúpilodpoistnej
zmluvy po uplatnení nároku na poistné plnenie zo strany žalobcu, keď žalovaný zo strany žalobcu dňa
12.09.2016 obdržal Hlásenie poistnej udalosti spolu s príslušnými lekárskymi správami (č.l. 54 spisu).

40. Žalovaný v konaní vo vyjadrení v žalobe zotrval na skutkových tvrdeniach prezentovaných pred
začatím konania žalobcovi a teda že nedošlo k vyplateniu poistného plnenia z dôvodu, že žalovaný,
resp.jehoprávnypredchodcariadnymspôsobomodstúpiloduzatvorenejpoistnejzmluvyprenesplnenie
žalobcu ako poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce
sa dojednávaného poistenia a to pred uzatvorením poistnej zmluvy, v súlade s § 793 občianskeho

zákonníka.

41. Po postupe podľa 167 ods. 3 CSP a po poučení o následkoch sudcovskej koncentrácie konania
v zmysle § 153 CSP žalovaný súdu doručil repliku, kde výslovne uviedol, že realizáciou svojho práva
odstúpiť,žalovanýukončilzmienenépripoistenieanáslednevyplatilžalobcovidovtedyuhradenépoistné

za pripoistenia, čím došlo k riadnemu vyporiadaniu práv a povinností strán sporu z dôvodu daných
pripoistení, tzn. opätovne zotrval na svojich skutkových tvrdeniach produkovaných v konaní s tým, že
odstúpil od uzatvorenej poistnej zmluvy v zmysle § 802 ods. 1 CSP.42. Následne žalovaný súdu doručil ďalšie vyjadrenie, kde bez bližšieho zdôvodnenia zmenil svoje
skutkové tvrdenia uvádzané v konaní, ako aj pred začatím konania žalobcovi a uviedol, že z jeho
strany došlo k odmietnutiu poskytnutého poistného plnenia v súlade s § 802 ods. 2 CSP a to novým

vyjadrením zo dňa 06.09.2019 zaslaným žalobcovi. K tomu súd uvádza, že v civilnom procese platí
zásada iura novit curia, tzn. súd pozná právo. Z uvedeného vyplýva, že nie je povinnosťou strany
sporu právne kvalifikovať svoj tvrdený nárok, či hmotnoprávne postavenie. Je však na strane konania,
aby uviedla rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu
právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej

právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či
tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré
bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. V predmetnom prípade však nastala situácia, kedy žalovaný
nielen že iným spôsobom právne kvalifikoval nevyplatenie poistného plnenia, ale zmenil svoje pôvodné
skutkové tvrdenia, keď uviedol, že z jeho strany došlo k odmietnutiu poistného plnenia a nedošlo
k odstúpeniu od zmluvy, ako to pôvodne v konaní uvádzal. Tvrdenia žalovaného sú pritom v priamom

rozpore s pôvodne predloženými dôkaznými prostriedkami v konaní, keď žalobca v konaní predložil
odstúpeniežalovanéhooduzatvorenejpoistnejzmluvy.Žalovanýnijakýmspôsobomnezdôvodnilzmenu
skutkových tvrdení, nerozporoval listinu – Vyjadrenie k poistnej zmluve 1001730480 zo dňa 28.11.2016,
z obsahu ktorej vyplýva, že sa jedná o odstúpenie od poistnej zmluvy. Prílohou vyjadrenia žalovaného
zo dňa 03.10.2019 (č.l. 112 spisu) je však nové Vyjadrenie k poistnej udalosti poistnej zmluvy číslo

1001730480 zo dňa 06.09.2019, z ktorého vyplýva odmietnutie plnenia z poistnej udalosti. Nové
skutkovétvrdeniažalovanéhotakvyplývajúzexistencienovýchdôkaznýchprostriedkov,ktorévzhľadom
na vyhotovenie vyjadrenia až dňa 06.09.2019 nemohli byť v konaní predložené skôr. Vzhľadom na stav
a priebeh konania, keď pred zmenou zákonného sudcu došlo k vykonávaniu znaleckého dokazovania
v súlade s tvrdením žalovaného o neposkytnutí poistného plnenia v zmysle § 802 ods. 2 CSP z dôvodov

tam uvedených, súd na neskoršie skutkové tvrdenia žalovaného prihliadol.

43. Tak, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku, žalovaný v konaní pôvodne tvrdil, že z jeho strany
došlo k odstúpeniu od zmluvy, čo bolo dôvodom nevyplatenia poistného plnenia a to v súlade s § 802
ods. 1 občianskeho zákonníka po tom, čo žalobca požiadal o vyplatenie poistného plnenia.

44. V zmysle § 802 ods. 1 občianskeho zákonníka platí, že poistiteľ môže od poistnej zmluvy odstúpiť do
troch mesiacov odkedy sa dozvedel, že poistník vedome porušil povinnosť uvedenú v ustanovení § 793
občianskeho zákonníka, a to za okolnosti, že by pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok poistnú
zmluvu neuzavrel. Možnosť poistiteľa odstúpiť od zmluvy je viazaná na dve podmienky: 1. musí ísť o

vedomé porušenie povinností uvedených v § 793 občianskeho zákonníka a 2. pri pravdivom a úplnom
zodpovedaní otázok by poistiteľ zmluvu neuzavrel.

45. V § 793 ods. 1 OZ je zakotvená informačná povinnosť poistníka/poisteného, ktorá je jeho základnou
povinnosťou. Obsahom tejto povinnosti je opísať pravdivo a úplne rozsah poistného nebezpečenstva,

ktoré má byť predmetom poistnej zmluvy (pozri R 73/1967). Otázky poisťovateľa smerujú k zisteniu
objektívne existujúcich skutočností, ktoré sú podstatné buď pre vznik poistenia, alebo aspoň pre
určenie výšky poistného. Ide pritom o skutočnosti, ktoré nie sú a nemôžu byť poistiteľovi známe, alebo
ktoré nemôže bezpečne zistiť bez pravdivej a úplnej odpovede na tieto otázky. Zmyslom informačnej
povinnosti je umožniť poisťovateľovi, aby sa rozhodol, či je dané riziko preňho prijateľné, a aby ho

mohol v kladnom prípade oceniť a správne určiť výšku poistného. Ak záujemca o poistenie nesplní svoju
informačnú povinnosť riadne, stíhajú ho zodpovednostné následky po uzavretí poistnej zmluvy. Zákon
spája s uvedením vedome nepravdivých a neúplných údajov pri uzavieraní poistnej zmluvy tri druhy
sankcii : 1/ zníženie poistného plnenia ( § 798 OZ), 2/ odstúpenie od poistnej zmluvy (§ 802 ods.1 OZ)
a 3/ odmietnutie poistného plnenia ( § 802 ods. 2 OZ).

46. Žalobca v konaní tvrdil, že uplatnil možnosť odstúpenia od zmluvy v súlade s § 802 ods. 1
občianskeho zákonníka. V konaní potom bolo sporné, či došlo k splneniu podmienok pre aplikáciu
uvedeného odstúpenia od zmluvy. Žalobca v konaní rozporoval vedomé porušenie povinnosti v zmysle
§ 793 občianskeho zákonníka ako aj nemožnosť odstúpenia od poistnej zmluvy z dôvodu, že zo strany

žalovaného malo dôjsť k odstúpeniu od poistnej zmluvy až po vzniku poistnej udalosti, ktorá skutočnosť
v konaní nebola sporná. Odstúpením poisťovateľa od poistnej zmluvy sa poistná zmluva zrušuje s
účinkami ex tunc (od začiatku, t. j. k momentu uzavretia zmluvy).47. Ako § 802 ods.1 OZ, tak aj § 802 ods. 2 OZ riešia právnu situáciu zániku poistenia, pri ktorej poistník
vedome poruší svoju informačnú povinnosť v zmysle § 793 OZ, pričom ide o informáciu, ktorá má
podstatný význam pre uzavretie poistnej zmluvy, a pri vedomosti ktorej by poisťovateľ poistnú zmluvu

neuzavrel, avšak s tým rozdielom, kedy sa o tejto skutočnosti poisťovateľ dozvie. V prípade ak sa tak
stane po uzavretí poistnej zmluvy, avšak pred vznikom poistnej udalosti, má poisťovateľ právo od tejto
zmluvy odstúpiť v zmysle § 802 ods.1 OZ, a to za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok.
Ak sa tak stane po poistnej udalosti, tak má poisťovateľ právo poistné plnenie poistníkovi/poistenému
odmietnuť.

48. K tomu súd poukazuje na aktuálne právne závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 2 Cdo 106/2022, kde Najvyšší súd uviedol, že „ak sa poistiteľ až po poistnej udalosti dozvie, že jej
príčinou bola taká skutočnosť podstatná pre uzavretie poistnej zmluvy, ktorú pre vedome nepravdivé
alebo neúplné odpovede poistníka nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia, môže iba odmietnuť plnenie
podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie však od poistnej zmluvy odstúpiť podľa § 802 ods. 1

tohto zákonníka (ZSP 44/2024). Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.11.2016 vyplýva, že sa o porušení
povinnosti podľa § 793 občianskeho zákonníka dozvedel v súvislosti so šetrením uplatneného nároku
žalobcu na poistné plnenie, tzn. po vzniku poistnej udalosti. Listom zo dňa 28.11.2016 žalovaný odstúpil
od poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 1 občianskeho zákonníka, ktoré odstúpenie doručil žalobcovi.
V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalovaného svoje právo na odstúpenie od poistnej

zmluvy využil až po poistnej udalosti, ktorým momentom žalovanému ako poisťovni zaniklo právo na
odstúpenie od poistnej zmluvy v zmysle § 802 ods. 1 občianskeho zákonníka, nakoľko uvedené právo na
odstúpenie od poistnej zmluvy je možné v zmysle aj vyššie uvedených záverov využiť len do momentu
vzniku poistnej udalosti. Odstúpenie od poistnej zmluvy zo strany žalobcu je teda potrebné považovať
za neplatné v zmysle § 39 občianskeho zákonníka, nakoľko je v rozpore so zákonom, a to konkrétne

§ 802 ods. 1 občianskeho zákonníka. Týmto neplatným právnym úkonom žalovaného preto nedošlo k
ukončeniu poistnej zmluvy na základe deklarovaného odstúpenia od zmluvy.

49. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že z jeho strany došlo k odstúpeniu od zmluvy, ktorá skutočnosť
zakladá nevyplatenie poistného plnenia súd uzatvára, že z dôvodu, že nedošlo k platnému odstúpeniu

od zmluvy, nevzniklo žalovanému právo na nevyplatenie poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy
a obchodných podmienok.

50. Žalovaný neskôr v konaní zmenil svoje pôvodne produkované skutkové tvrdenia a uviedol, že
podaním zo dňa 06.09.2019 došlo k odmietnutiu poistného plnenia v zmysle § 802 ods. 2 občianskeho

zákonníka, ktoré odmietnutie poistného plnenia bolo žalobcovi doručené dňa 20.09.2019 (č.l. 114 spisu).
Občiansky zákonník na rozdiel od uplatnenia § 802 ods. 1 občianskeho zákonníka, aplikáciu § 802
ods. 2 občianskeho zákonníka nepodmieňuje uplatnením v určenej lehote. Trojmesačnú lehotu na
odstúpenie od zmluvy podľa § 802 ods. 1 OZ nemožno analogicky aplikovať na odmietnutie plnenia
v zmysle § 802 ods. 2 OZ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Cdo 2249/1999). Na vznik

práva na odmietnutie plnenia je potrebné, aby sa poisťovňa v dôsledku nepravdivých alebo neúplných
odpovedí dozvedela o skutočnosti, ktorá bola nakoniec príčinou vzniknutej poistnej udalosti. Poisťovňa
môže právo na odmietnutie plnenia potom využiť kedykoľvek a jediné časové obmedzenie spočíva
v premlčaní. Právo odmietnuť poistné plnenie sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe
(§ 101 občianskeho zákonníka), ktorá začína plynúť dňom, keď poisťovňa svoje právo na odmietnutie

mohla vykonať po prvý raz, t. j. keď sa po poistnej udalosti dozvedela, že jej príčinou je skutočnosť,
ktorúprevedomenepravdivéaleboneúplnéodpovedezáujemcuopoistenienemohlazistiťpridojednaní
poistenia a ktorá bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná. S odmietnutím plnenia sa spája zánik
poistenia. V súlade so všeobecnou požiadavkou obsiahnutou v § 791 občianskeho zákonníka má mať
tento právny úkon písomnú formu s tým, že ide o adresný právny úkon, t. j. na nadobudnutie jeho

účinkov sa vyžaduje jeho doručenie. V predmetnom prípade z vyjadrenia k poistnej zmluve zo dňa
28.11.2016 (č.l. 20 spisu) vyplýva, že najneskôr uvedeným dňom (po ukončení poistného šetrenia)
mal žalovaný vedomosť o tvrdenom postupe žalovaného v rozpore s § 793 občianskeho zákonníka.
V konaní nevyplynuli, ani neboli tvrdené také skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol ustáliť
skoršiuvedomosťprávnehopredchodcužalovanéhoovedomomuvedenínepravdivýchaleboneúplných

odpovedízáujemcuopoistenie.Vkonaníbolosícenespornepreukázané,žežalovanémubolodoručené
Hlásenie poistnej udalosti už dňa 12.09.2016, avšak až po tomto dni došlo k vykonávaniu šetrenia, ktoré
boloukončenédňa28.11.2016.Podanímzodňa06.09.2019doručenýmžalobcovidňa20.09.2019,ktorú
skutočnosť žalobca v konaní nerozporoval, žalovaný žalobcovi oznámil odmietnutie poistného plnenia.Žalovaný tak odmietol poistné plnenie v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorú súd skúmal ex offo
s prihliadnutím na § 54a občianskeho zákonníka. S ohľadom na konštatované neplatné odstúpenie od
zmluvy zo strany žalovaného v súlade s § 802 ods. 1 občianskeho zákonníka, žalovaný mal za splnenia

zákonných podmienok definovaných v § 802 ods. 2 občianskeho zákonníka možnosť využiť právo na
odmietnutie poistného plnenia v zmysle § 802 ods. 2 občianskeho zákonníka.

51. Ako je uvedené vyššie v rozsudku, žalovaný v konaní ako dôvod nevyplatenia poistného uviedol
odmietnutie poistného plnenia, oznámené žalobcovi listom zo dňa 06.09.2019. S poukazom na uvedené

skutočnosti súd v konaní skúmal, či boli splnené podmienky na odmietnutie poistného plnenia v súlade
s § 802 ods. 2 občianskeho zákonníka, alternatívne či na strane žalovaného existovala povinnosť
poskytnúť žalobcovi poistné plnenie.

52. Žalovaný v konaní uviedol, že dôvodom pre odmietnutie poistného plnenia je skutočnosť, že žalobca
priuzatváranípoistnejzmluvyporušilsvojuinformačnúpovinnosťvzmysle§793občianskehozákonníka

a to pokiaľ sa týka významných skutočností týkajúcich sa jeho zdravotného stavu. Žalovaný je toho
názoru, že poistná udalosť nastala v priamej príčinnej súvislosti so zatajenými skutočnosťami týkajúcimi
sa zdravotného stavu žalobcu, tzv. náhrada srdcovej chlopne a PN žalobcu boli v priamej príčinnej
súvislosti s chronickým srdcovocievnym ochorením (aortálna insuficiencia I. až II. stupňa, extrasystoly,
hypertenzia, aortálna hypertenzia a s tým súvisiace opakované strany vedomia), ktoré boli žalobcovi

diagnostikované pred uzavretím poistnej zmluvy (prvá preukázaná diagnostika daných ochorení bola
vykonaná v roku 2002), pričom k uzavretiu poistnej zmluvy došlo s odstupom cca 13 rokov, počas
ktorých žalobca opakovane absolvoval lekárske vyšetrenia, bol príslušnými lekármi sledovaný a bola
mu predpísaná aj medikamentózna liečba a na ktoré sa liečil pred uzavretím poistnej zmluvy, resp. na
ktoré v čase uzavretia poistnej zmluvy trpel a z toho dôvodu bol pod lekárskym dohľadom. Žalovaný

v konaní tvrdil, že bol pri uzatváraní poistnej zmluvy uvedený do omylu vyhlásením žalobcu o tom, že
nemá zdravotné problémy.

53. Sankcia v podobe odmietnutia poistného plnenia teda prichádza do úvahy až po vzniku poistnej
udalosti, ak sa poistiteľ dozvie, že jej príčinou je skutočnosť, 1. ktorú pre vedome nepravdivé alebo

neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia, a 2. ktorá bola pre uzavretie zmluvy
podstatná. Je nutné teda poukázať na to, že aj odmietnutie poistného plnenia je možné len pre také
vedomé porušenie povinností zo strany poistníka/poisteného zakotvených v § 793 OZ, pre ktoré by
v prípade ich pravdivého uvedenia, poisťovateľ zmluvu neuzavrel. Ide teda o informáciu, ktorá má
podstatný význam pre uzavretie poistnej zmluvy, a pri vedomosti ktorej by poisťovateľ poistnú zmluvu

neuzavrel. Aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 45/20003 vyplýva, že oprávnenie poistiteľa
odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka je vo všeobecnosti,
preto rovnako aj v prípade životného poistenia, viazané na kumulatívne splnenie viacerých podmienok.
Odmietnuť plnenie je tu podmienené tým, že poistiteľ sa až po poistnej udalosti (v prípade poistenia pre
prípad smrti je ňou smrť poistenej osoby) dozvie, že 1. príčinou (tejto) poistnej udalosti je skutočnosť,

ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a 2.
tá, ktorá bola podstatná pre uzavretie poistnej zmluvy. Zo zákonom zvolenej koncepcie, ktorá uvedené
právo poistiteľa podmieňuje súčasným splnením všetkých uvedených podmienok, možno vyvodiť, že už
pri nesplnení čo aj len jednej z nich nevzniká právo poistiteľa odmietnuť poistné plnenie.

54. Súdna prax pri posudzovaní vzťahu poistnej udalosti a skutočnosti, ktorú poisťovňa nemohla pri
dojednávaní poistenia zistiť, dospela k názoru, že „medzi poistnou udalosťou a ‚skutočnosťou' musí
byť taký kauzálny vzťah, v rámci ktorého by k poistnej udalosti nedošlo, ak by táto ‚skutočnosť nebola
nastala'. Z toho možno vyvodiť, že pre poistnú udalosť je právne relevantná len tá ‚skutočnosť', ktorá
ju vyvolala“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 45/2003). Ak sa teda poisťovňa dozvie

o skutočnostiach, ktoré boli pre uzavretie poistnej zmluvy podstatné a pre ktoré by inak poistnú zmluvu
neuzatvorila, ale tieto skutočnosti neboli v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti, nevzniká jej
právo na odmietnutie plnenia. Zároveň je povinnosťou poisťovne (v predmetnom prípade žalovaného)
v takomto prípade odmietnutia preukázať, že sa jedná o vedomé neuvedenie takej skutočnosti, ktorá
bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná, tzn. pri pravdivom uvedení danej skutočnosti by zo strany

žalovanéhokuzatvoreniupoistnejzmluvyvôbecnedošlo.Uvedenézisteniasúvkonanípodstatnéztoho
dôvodu, že ak by sa v prípade uvedenia správnych a úplných odpovedí poisťovňa o tejto skutočnosti
dozvedela, ale aj pri tejto vedomosti by poistnú zmluvu uzavrela so zahrnutím udalostí vyplývajúcichz tejto skutočnosti so zvýšeným poistným, nepatrí jej právo na odmietnutie plnenia, ale môže využiť
právo na primerané zníženie poistného plnenia podľa § 798 občianskeho zákonníka.

55. Žalovaný v konaní tvrdil, že pokiaľ by žalobca neuviedol žalovaného do omylu v otázkach pod bodom
č. 4a), č. 8, č. 12 a č. 13 zdravotného dotazníka, nedošlo by k uzatvoreniu poistnej zmluvy, čím je daná
významnosť správnej/nesprávnej odpovede. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zmienenej
podmienky a teda skutočnosť, že sa jednalo o takú skutočnosť, ktorá bola pre uzatvorenie poistnej
zmluvy podstatná, je v predmetnom prípade na žalovanom. Totiž platí, že ak by poisťovňa pri poznaní

pravdivého stavu poistnú zmluvu uzavrela, avšak s určitou prirážkou k bežnej sadzbe poistného, v tom
prípade poisťovňa nemôže odstúpiť od zmluvy, môže však primerane znížiť výšku poistného plnenia
(§ 798).

56. Žalovaný v konaní dňa 09.01.2024 (č.l. 426 spisu a násl.) predložil interné usmernenie „Ocenenie
zdravotného rizika, športovej činnosti a profesie“, ktoré bolo vydané dňa 30.09.2015 poisťovňou AEGON

Životná poisťovňa a výpisy z interného systému MIRA poisťovne AEGON označené ako „Risk Synopsis
General Data“ zo dňa 05.01.2018. Uvedené dôkazné prostriedky už boli súčasťou súdneho spisu (č.l.
41 rub a násl., 47 rub a násl.). Okrem toho žalovaný v konaní predložil nové, dovtedy nepredložené
dôkazné prostriedky a to Dokument žalovaného „REUW PZ č. 1001730480 k dátumu 04.09.2015“.
Žalobca v podaní zo dňa 09.01.2024 uviedol, že zo záverov (novo)predloženého spätného ocenenia

REUW vyplýva, že pokiaľ by žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy a súvisiacich pripoistení uviedol
pravdivé odpovede na otázky v poistnej zmluve, nebol by prijatý do pripoistení – závažných chorôb (ZCH
II.) a KOMPLET (PPNK).

57. V zmysle čl. 6 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere

možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

58. V zmysle § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

59. V zmysle § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,

ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

60. V zmysle § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

61. Súd v konaní neprihliadol na nové dôkazné prostriedky predložené žalovaným dňa 09.01.2024,
keď ustálil, že uvedené dôkazy neboli súdu predložené včas. Súd má za to, že v konaní s ochranou
slabšej strany je potrebné s väčšou ingerenciou súdu prihliadať na včasnú nutnosť predkladania
dôkazných prostriedkov. V predmetnom prípade bolo konanie začaté podanou žalobou dňa 09.11.2017,

keď žalovaný, vrátane jeho právneho predchodcu sa v konaní aktívne bránil, nie je potom odôvodnené
predloženie podstatných dôkazných prostriedkov s odstupom viac ako 6-tich rokov. Skutočnosť, že by
žalovaný so žalobcom neuzatvoril poistnú zmluvu v prípade, že by žalobca odpovedal pravdivo na
predložené otázky v konaní nebola preukázaná, keď predmetné skutočnosti boli súdu preukazované
a zdôvodnené žalovaným až v podaní zo dňa 09.01.2024, na ktoré súd neprihliadol. K tomu je nutné

uviesť, že bolo povinnosťou žalovaného v konaní preukázať podstatnosť skutočnosti v súlade s §
802 ods. 2 občianskeho zákonníka. Preukázanie, že žalobca pri uzavieraní poistnej zmluvy uviedol
také nepravdivé údaje, ktoré boli z hľadiska poistenia podstatné, lebo sa týkali okolnosti, pre ktorú by
žalovaný so žalobcom zmluvu vôbec neuzatvoril je možné rôznymi spôsobmi a to napríklad aj internými
smernicami. Z predmetných, súdu predložených smerníc (č.l. 41 a 47 spisu) však uvedené skutočnosti

priamo nevyplývajú, pričom žalovaný neprodukoval včas skutkové tvrdenia, ktorými by s poukazom na
predloženésmernicezdôvodnilpožadovanýzáver.Ažvovyjadrenízodňa09.01.2024žalovanýpredložil
nový dôkaz, ktorý mal preukázať v tomto vyjadrení tvrdené skutočnosti, na ktoré nové skutkové tvrdenia
anovýdôkazužvzhľadomnaskutočnosť,žemohlibyťvkonanípredloženéskôr(sodstupomniekoľkýchrokov), súd neprihliadol. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca trpel
takým ochorením (aortálna insuficiencia 1. - II. stupňa, extrasystoly, hypertenzia, aortálna hypertenzia
a s tým súvisiace opakované straty vedomia), ktoré viedlo k potrebe náhrady srdcovej chlopne a ktoré

je u žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu považované za vysoko rizikové, so zreteľom na čo
s nimi poisťovateľ, tzn. žalovaný neuzatvára poistné zmluvy. V konaní bolo včas predložené Interné
usmernenie – AEGON Životná poisťovňa s účinnosťou usmernenia 01.10.2015, z ktorého vyplýva
zoznam neprijateľných chorôb do poistenia (bod 3.4, článku 3), avšak z ktorého nevyplýva ochorenie
žalobcu, ktorým mal trpieť, ako uvádza žalovaný opakovane vo svojich vyjadreniach (napr. č.l. 53

spisu). V konaní teda nebolo preukázané splnenie podmienky definovanej v § 802 ods. 2 občianskeho
zákonníka a to pokiaľ sa týka preukázania podstatnej skutočnosti pre uzatvorenie, resp. neuzatvorenie
zmluvy, ktorá bola príčinou poistnej udalosti.

62. V zmysle záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 33/2021,, publikovaného v
Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR pod č. 70/2021 účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom

konaní (§ 153 a § 154 Civilného sporového poriadku) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej
ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu,
aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla
vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v diskrečnej
právomoci súdu, či omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení alebo nie. V predmetnom prípade

súdvovzťahuknovémudôkazupredloženéhovkonanísodstupomniekoľkýchrokovodzačatiakonania
tak, ako je uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uplatnil sudcovskú koncentráciu konania.
Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho
kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana nemohla predložiť
už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať

(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 530/2018).

63. Okrem vyššie zmieneného nesplnenia jednej z podmienok definovanej v § 802 ods. 2 občianskeho
zákonníka súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané ani splnenie podmienky príčinnej súvislosti
medzi „skutočnosťou“ a poistnou udalosťou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príčinou poistnej

udalosti žalobcu nebolo ani jedno z jeho ochorení zaznamenaných do uzavretia zmluvy v jeho zdravotnej
dokumentácii, teda žiadne z ochorení, ktoré neuviedol v odpovediach na otázky o jeho zdravotnom stave
(§ 793 ods. 1 OZ).

64. Uvedená skutočnosť vyplýva zo znaleckého posudku vypracovaného C. C. D., B., C., ktorý

v znaleckom posudku č. 5/2022 (č.l. 278 spisu) v odpovedi na otázku č. 14 uviedol, že nie je možné
preukázať príčinnú súvislosť medzi žalovaným namietanými diagnózami žalobcu (aortálna insuficiencia
1. - II. stupňa, extrasystoly, hypertenzia, aortálna hypertenzia a s tým súvisiace opakované straty
vedomia) a vznikom a trvaním práceneschopnosti žalobcu trvajúcej od 29.03.2016 do 06.12.2016. Ďalej
z predloženého znaleckého posudku (odpoveď na otázku č. 5) vyplýva, že bezprostrednou príčinou

operácie žalobcu dňa 26.7.2016 bola mitrálna regurgitácia v dôsledku ruptúry závesného aparátu
mitrálnej chlopne s kardiálnou dekompenzáciou. K ruptúre závesného aparátu mitrálnej chlopne došlo
v dôsledku tupej traumy hrudníka pri páde na ľavú stranu, pri ktorom si žalobca okrem iného zlomil
zápästie ľavej ruky a poranil slezinu. Ochorenie, ktoré priamo viedlo k zhoršeniu zdravotného stavu
žalobcu bolo zlyhanie srdca v dôsledku poškodenia mitrálnej chlopne. Znalec v znaleckom posudku

jednoznačne konštatoval, že kauzálnu súvislosť medzi uvádzanými diagnózami žalobcu (aortálna
insuficiencia, extrasystoly, hypertenzia) a náhradou srdcových chlopní dňa 26.7.2016 nie je možné
preukázať (odpoveď na otázku č. 14). Vo vzťahu k úvodnej diagnóze žalobcovej práceneschopnosti
(gastritída) znalec uviedol, že nenachádza kauzálnu súvislosť medzi gastritídou – zápalom žalúdku,
progresiou aortálnei insuficiencie a následným kardiochirurgickým výkonom dňa 26.07.2016. Z výsluchu

znalca C. D. na pojednávaní dňa 29.09.2023 vyplynulo, že žalobca bol v máji alebo v júni 2016
hospitalizovaný akútne, pričom pri echokardioagrafickom vyšetrení bol zistený nový nález – ruptúra, t.z.
prasknutie závesného aparátu mitrálnej chlopne, ktoré spôsobilo akútne srdcové zlyhanie,. Z uvedeného
dôvodu znalec dospel k záveru, že primárnou príčinou hospitalizácie bolo náhle poškodenie funkcie
mitrálnej chlopne (z dôvodu ruptúry závesného aparátu mitrálnej chopne), poškodenie aortálnej chlopne

bolochronické,pomalysavyvíjajúceochorenie,naktorésasrdcežalobcupostupnedokázaloadaptovať,
čiže kompenzovalo túto vadu, avšak nebolo pripravené na náhle vzniknutú nedomykavosť mitrálnej
chlopne, ktorá spôsobila toto srdcové zlyhanie. Výmena aortálnej chlopne u žalobcu teda podľa
znalca bola realizovaná v jednom operačnom zákroku spolu s výmenou mitrálnej chlopne z dôvodumedicínskeho. Platí, že pokiaľ je postihnutá jedna chlopňa závažne a druhá stredne závažne alebo
závažne s perspektívou ďalšieho zhoršovania ich funkcie, vymieňajú sa obidve chlopne pri jednom
operačnom zákroku, keď v predmetnom prípade u žalobcu bola indikovaná potreba výmeny aortálnej

chlopne v horizonte niekoľkých mesiacov. Uvedenú skutočnosť s rovnakým záverom potvrdil C. I.,
lekár, ktorý operoval žalobcu, keď pri svojom výsluchu uviedol, že operácia bola vykonaná z dôvodu
nedomykavosti mitrálnej chlopne, čo bolo takého závažného charakteru, že by bez operácie mohlo
dôjsť k zlyhaniu srdca. Podľa vyjadrenia C. I., dôvodom zlyhania mitrálnej chlopne bolo jednoznačne
roztrhnutie závesného aparátu, ktoré spôsobilo nedovieravosť chlopne. Výmera aortálnej chlopne bola

vykonaná spoločne, lebo takýto postup je lege artis za okolnosti, pokiaľ je indikované, že v priebehu
blízkeho časového obdobia (1 – 2 rokov) by bolo aortálnu chlopňu vymeniť. Lekár zároveň konštatoval,
že vzhľadom na časový úsek 6 rokov je skôr nepravdepodobné, aby bola príčinná súvislosť medzi
hypertenziou a nedomykavosťou mitrálnej chlopne.

65.Okremvyššiezmienenéhoznaleckéhoposudkubolsúduzostranyžalovanéhopredloženýsúkromný

znalecký posudok znalca C. K. L., B.. M. 4/2023 (č.l. 348 spisu). V predmetnom znaleckom posudku
znalec odpovedal na rovnaké otázky, ako tie, ktoré boli predložené súdom ustanovenému znalcovi
C. D.. Uvedený znalecký posudok bol síce vyhotovený v priebehu konania (dňa 10.07.2023), avšak
bez nahliadnutia do súdneho spisu, keď o to strana nepožiadala, tzn. v tomto smere nebol zachovaný
postup v zmysle § 209 ods. 3 CSP. Znalecký posudok v súlade s § 209 ods. 2 CSP obsahuje

doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Zároveň
však súd uvádza, že z predloženého znaleckého posudku C. L. nevyplýva, čo bolo podkladom pre
vypracovanie predmetného znaleckého posudku, aké konkrétne listiny boli znalcovi poskytnuté pre
vypracovanie znaleckého posudku. Z prílohy č. 6 vyhlášky č. 228/2018 vyplýva osnova znaleckého
posudku,keďznaleckýposudokmávúvodeobsahovať1/úlohaznalcaapredmetznaleckéhoskúmania,

2/ účel znaleckého posudku, 3/ dátum, ku ktorému je znalecký posudok vypracovaný a 4/ podklady
na vypracovanie znaleckého posudku. Zo súkromného znaleckého posudku znalca C. L. vyplýva, že
podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku bola: zdravotná dokumentácia, ktorá tvorí súčasť
súdneho spisu OS Žilina pod sp. zn. 2Csp/220/2017, výpis z účtu poistenca VŠZP a.s., keď uvedené
podklady boli podľa znalca postačujúce na vypracovanie znaleckého posudku. Znalcovi C. L. nebol

súdom predložený súdny spis vedený pod sp. zn. 2Csp/220/2017, keď o to žalovaný, ako zadávateľ, ani
znalec nepožiadali. Potom nie je zrejmé, ktoré konkrétne listiny mali byť podkladom pre vypracovanie
predmetného znaleckého posudku a či súčasťou boli všetky listiny nachádzajúce sa v súdnom spise,
ako aj dokumentácie predloženej žalobcom v konaní. Dokonca z časti II. znaleckého posudku C. L.
vyplýva, že pre vypracovanie posudku mu bola k dispozícii zdravotná dokumentácia poskytnutá iba

žalovaným. K tomu súd poukazuje na znalecký posudok vypracovaný v súdnom konaní C. D., ktorý
v časti 1. Nálezová časť posudku podrobne popísal zoznam listín, ktoré boli podkladom pre vypracovanie
znaleckého posudku.

66. Súd neprihliadol na znalecký posudok znalca C. L. z dôvodu, že mal pochybnosti o vypracovanom

znaleckom posudku z hľadiska komplexnosti znaleckého posudku a to s poukazom na poskytnuté
podklady pre vypracovanie znaleckého posudku, keď sporné otázky neboli znalcom C. L. zrozumiteľným
a jednoznačným spôsobom dovysvetlené ani v rámci výsluchu pred súdom. Zároveň súd uvádza,
že z predloženého znaleckého posudku znalca C. L. vyplýva, že znalec reagoval aj nad rámec
položených otázok, bez bližšieho súvisu s konkrétnou otázkou, čo v predmetnom prípade pôsobí

potrebou dovysvetlenia tých vecí, ktoré by boli, resp. sú v neprospech žalobcu (napríklad odpoveď na
otázku č. 1, či odpoveď na otázku č. 6).

67. Vo vzťahu k rozporom v znaleckých posudkoch súd uvádza, že sa zaoberal ako jednotlivými
odpoveďami znalcov na konkrétne položené otázky, tak aj komplexnosťou predložených znaleckých

posudkov na základe čoho vyhodnotil potrebu prihliadania na závery znaleckého posudku súdom
ustanoveného znalca C. D..

68. Zo znaleckého posudku znalca C. L. a to pokiaľ sa týka odpovede na otázku č. 5 znaleckého
posudku vyplýva, že operácia srdca s potrebou náhrady aortálnej a mitrálnej chlopne bola realizovaná

ako dôsledok postupnej progresie základného ochorenia dvojcípej aortálnej chlopne s aortálnou
regurgitáciou. Znalec sa priamo nevyjadril k priamej otázke, či operácia žalobcu dňa 26.07.2016
bola realizovaná ako bezprostredný dôsledok jeho zdravotného stavu v súvislosti s dg. Aortálna
insuficiencia. Znalec v predmetnom prípade na konkrétnu otázku uvažuje o možných dôsledkocha vplyvoch zdravotného stavu žalobcu v súvislosti s jeho operáciou dňa 26.07.2016 za použitia pojmov
„mohol“, „pravdepodobne“ či „eventuálne“. Naproti tomu zo znaleckého posudku znalca C. D. vyplýva
jednoznačná odpoveď na priamu otázku s vysvetlením potreby realizácie operácie.

69. Je nutné uviesť, že obaja znalci zhodne v znaleckých posudkoch potvrdili, že operačný zákrok
realizovaný dňa 26.07.2016 je možné považovať za súčasť liečby pri aortálnej insuficiencii (odpoveď
na otázku č. 6). Znalci rovnako zhodne potvrdili, že žalobca bol dňa 29.03.2016 uznaný dočasne
práceneschopným z dôvodu vstupnej diagnózy K29 (gastritída). Zo znaleckého posudku znalca C.

D. (odpoveď na otázku č. 10) ďalej vyplýva, že znalec nenašiel kauzálnu súvislosť medzi gastritídou
(zápalom žalúdka), progresiou aortálnej insuficiencie a následným kardiochirurgickým výkonom dňa
26.07.2016. Rovnako zo znaleckého posudku C. L. z odpovede na zadanú otázku vyplýva, že nie
je možné vyjadriť sa k príčinnej súvislosti, ktorá sa určiť nedá. Znalec okrem odpovede na otázku
č. 10 opätovne nad rámec položenej otázky konštatoval eventuálnu možnosť súvisu prekonaného
infarktu obličky (nie gastritídy) s prebiehajúcou infekčnou endokarditídou. Znalec však v žiadnom

prípade nekonštatoval, že tu existuje príčinná súvislosť, medzi ochorením žalobcu a vznikom aortálnej
insuficiencie a následným kardiochirurgickým výkonom dňa 26.07.2016.

70. Znalec C. L. v odpovedi na otázku č. 11 uviedol, že žalobca v čase uzatvorenia poistnej zmluvy
dňa 04.09.2015 trpel vysokým krvným tlakom, komorou extrasystóliou a aortálnou regurgitáciou a to

i napriek tomu, že v predmetnom znaleckom posudku v odpovedi na otázku č. 3 uviedol, že od
poslednej kontroly u kardiológa C. F. dňa 16.06.2011 nie je v zdravotnej dokumentácii žalobcu,
ani vo výpise z účtu poistenca VŠZP záznam o absolvovaní kardiologického vyšetrenia alebo
ultrasonografického zhodnotenia samotnej chlopňovej chyby. Napriek uvedenej skutočnosti znalec bez
akýchkoľvek pochybností uviedol, že v čase uzatvorenia poistnej zmluvy dňa 04.09.2015 žalobca trpel

uvedenými ochoreniami (vysokým krvným tlakom, komorou extrasystóliou a aortálnou regurgitáciou).
K otázke týkajúcej sa straty vedomia sa znalec C. L. bez odôvodnenia v znaleckom posudku nevyjadril.
Skutočnosť, že nie je súvislosť medzi diagnózami extrasystoly arteriálna hypertenzia a tým súvisiacimi
opakovanými stratami vedomia vyplynula až z výsluchu znalca Farkaša na pojednávaní, keď potvrdil
v tomto smere závery znalca C. D.. Naproti tomu znalec C. D. na položenú otázku č. 11 konštatoval,

že hypertenzia a extrasystoly boli žalobcovi diagnostikované v roku 2010 a od roku 2012 do roku
2015 sa v zdravotnej dokumentácii žalobcu tieto diagnózy neobjavovali. Od roku 2011 do roku 2015
žalobca neužíval žiadne lieky na uvedené diagnózy. Znalec C. D. zároveň na položenú otázku aj
s opakovaným stratám vedomia uviedol, že nebola preukázaná kauzálna súvislosť medzi uvedenými
diagnózami a stratou vedomia u žalobcu.

71. Žalovaný v konaní namietal, že predložené znalecké posudky sú v zjavnom rozpore. Preto súd
v konaní vykonal na návrh výsluch a konfrontáciu oboch znalcov, ktorí boli vzájomne prítomní pri svojom
výsluchu, na základe čoho každý zo znalcov priamo reagoval na vyjadrenie druhého znalca. Takýto
postup súdna prax považuje za najhospodárnejší postup pri predložení dvoch rozdielnych znaleckých

posudkov, keď súd sa snaží odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadné námietky strán výsluchom znalca
a položením doplňujúcich otázok (viď Civilný sporový poriadok Veľké komentáre Števček M., Ficová S.,
Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. str. 772).

72. Z výsluchov znalcov na pojednávaní dňa 31.10.2024 vyplynuli rozdielne závery znalcov v otázke

predmetu sporu. Súd v konaní ustálil dôvodnosť žalobou požadovaného záveru, keď zo záverov znalca
C. C. D., B.. C. vyplynulo, že nie je možné ustáliť existenciu príčinnej súvislosti medzi predchádzajúcimi
ochoreniami žalobcu, ktoré žalobca nepravdivo, resp. neúplne uviedol v rámci zdravotného dotazníka
a výmenou srdcovej chlopne a práceneschopnosti žalobcu. K tomu súd uvádza, že výpoveď znalca C.
D. súd vyhodnotil vo vzťahu k zadaným otázkam, s prihliadnutím aj na jeho výpoveď na pojednávaní ako

presvedčivý, a to oproti záverom znalca C. L., ktorý v konaní vypracoval súkromný znalecký posudok bez
toho, aby nahliadol do súdneho spisu. Z výsluchu znalca MUDr. Farkaša vyplynulo, že záver znaleckého
posudku vychádza z teoretických možných úvah, ktoré by za niektorých okolností mohli niekedy nastať
(keď však ich existencia nebola objektívne preukázaná). Prevažná väčšina úvah vypočúvaného znalca
C. L. na konkrétne otázky pokladané pri výsluchu znalcov začínala pojmami „mohlo, pravdepodobne,

mohlo sa stať..“. Súd na základe výsluchu uvedeného znalca C. L., pri vysvetlení záverov znaleckého
posudku znalca C. D. dospel k záveru, že znalec C. L. dostatočným spôsobom neobhájil svoje závery
prezentované v znaleckom posudku a to v porovnaní so závermi znalca C. D., ktorý svoj záver
vysvetlil logicky, podrobne a úplne čo do zadania znaleckej úlohy. K tomu súd poukazuje na záveryNajvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení, sp. zn. 7Cdo/41/2010 uviedol, že pokiaľ ide o hodnotenie
znaleckého posudku ako dôkazu, dovolací súd vo všeobecnosti uvádza, že pravidlá hodnotenia dôkazov
sú upravené v článku 15 ako aj v § 191 CSP a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy

a tvrdenia strán spolu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon. Pri
hodnoteníznaleckéhoposudkujevovšeobecnostiprijímanýzáver,žehodnoteniunepodliehajúznalecké
závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti
vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými
dôkazmi. V súlade s uvedeným je zásadným aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v ktorom sa Najvyšší

súd SR vyjadril k vyhodnocovaniu znaleckého posudku ako dôkazu, keď uviedol, že aj keď má znalecké
dokazovanie špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami, zostáva jeden
zmožnýchdôkazov.Takakoostatnédôkazyiznaleckýposudoksúdmusípodrobiťhodnoteniu.Znalecký
posudok preto musí spojovať vysokú odbornosť so zrozumiteľnosťou slovného vyjadrenia, záveru a
postupu, akým k nemu dospel, aby súd, prípadne iný orgán, pre ktorý je posudok určený, bol schopný
pochopiťjehodôkaznývýzvam,ajkeďsámnemalodbornévedomosti.Aksauvedenézásadynedodržia,

prestal byť rozsudok, či iné rozhodnutie, výsledkom rozhodovania súdu (sudcu), ale ide iba o "znalecké
rozhodnutie", kde súd len deklaruje za svoj záver niekoho iného. Je nutné zdôrazniť, že závery znalca
C. D. boli potvrdené pri výsluchu C. I., ktorý vykonával operáciu žalobcu, ktorý vyslovene uviedol, že
indikátorom operácie bolo ochorenie mitrálnej chlopne, nie aj aortálnej, ako v konaní pri svojom výsluchu
(č.l.379spisu)uviedolC.L.,keďvýmenaaortálnejchlopnebymuselabyťuskutočnenáďalšouoperáciou

v blízkej (1 – 2 roky) dobe.

73. Žalovaný v konaní tvrdil, že nedošlo k odstráneniu rozporov medzi znaleckými posudkami. K tomu
súd uvádza, že sa s takýmto názorom nestotožňuje. Znalec C. D. podľa názoru súdu dostatočným
spôsobom vyvrátil tvrdenie znalca C. L. o tom, že príčinou ruptúry závesného aparátu mitrálnej chlopne

nebola trauma (úraz). Znalec C. L. pri výsluchu uviedol, že sa domnieva, že príčinou ruptúry bola
samotná progresia ochorenia aortálnej insufiencie pravdepodobne po prekonaní endokarditídy (západu
chlopne). Znalec C. L. dokonca pri výsluchu uviedol, že k tomu, že šlo o zápal aortálnej aj mitrálnej
chlopne sa je možné prikloniť aj na základe vyjadrenia C. I., ktorý vykonal náhradu obidvoch chlopní,
kde popisuje, že chlopne sú zmenené pravdepodobne zápalom (č.l. 380 spisu), keď z výsluchu C. I.

vyslovene vyplynulo, že náhradu aortálnej chlopne vykonal iba s prihliadnutím na potrebu postupovať
ex lege, keď z medicínskeho hľadiska je nutné pristúpiť k výmene aortálnej chlopne, ktorej výmena je
indikovaná neskôr, a to už pri operácii mitrálnej chlopne. Teda presne tak, ako to uviedol znalec C. D..
Znalec C. D. v reakcii na vyjadrenie znalca C. L. uviedol, že všeobecne je možné uvažovať o bakteriálnej
endokarditíde ako o jednej z príčin ruptúry závesného aparátu mitrálnej chlopne, avšak u žalobcu

neexistuje žiadny objektívny dôkaz ani výsledok vyšetrenia, ktorý by túto úvahu podporil. Znalec
poukázal na vykonanie transezofagiálneho vyšetrenia (vyšetrenie cez žalúdok), kde sa nepotvrdila
bakteriálna endokarditída. Pokiaľ potom znalec C. L. uviedol svoj záver, v predmetnom prípade takýto
záver nebol potvrdený žiadnym objektívnym dôkazom, znalec vychádzal iba z možných prípadov, ktoré
kedykoľvek môžu nastať, ktorá skutočnosť vyplynula aj z výsluchu znalcov. Súd k tomu však zdôrazňuje,

že v predmetnom prípade, pre zamietnutie žalobného nároku by musel existovať taký dôkaz, ktorý by bol
objektívne preukázaný pre závery znalca, nielen tvrdenie o tom, že by teoreticky aj taká situácia mohla
nastať. Ak nie je riadne preukázaná príčinná súvislosť v konaní, platí, že súd musí rozhodnúť spôsobom,
akoby príčinná súvislosť neexistovala. Znalec C. L. pri svojom výsluchu v reakcii na vyjadrenie znalca
C. D. (č.l. 387 spisu), ktorý zdôraznil, že nikdy nebola potvrdená bakteriálna endokarditída zo strany

lekárov kardiochirurgického pracoviska v Ústave srdcových chorôb, keď žalobca ležal celkom na troch
oddeleniach, uviedol, že „ani ju nevylúčili“ (č.l. 387 spisu). Aj z tohto vyjadrenia vyplýva záver, že znalec
pri svojom znaleckom závere nevychádzal z objektívne predložených dôkazov, ale z možných teórií.

74. Ďalej súd poukazuje na závery znalca C. L., ktorý pri svojom výsluchu uviedol a teda, že v čase

vykonania náhrady mitrálnej a aortálnej chlopne sa žalobca z hľadiska aortálnej insuficiencie nachádzal
na hranici potreby operácie náhrady srdcovej chlopne. V tom čase nie je možné tvrdiť, že potreboval
náhradu srdcovej chlopne, mohlo to byť v horizonte aj niekoľkých mesiacov ďalej, to znamená, že
súhlasím v tomto smere s C. D., avšak vzhľadom na fakt, že žalobca sa nezúčastňoval vyšetrení, je
ťažké predpokladať, kedy by bola vyžadovaná tá operácia (č.l. 382 spisu). Znalec C. L. sám potvrdil,

že nie je možné tvrdiť, že v čase operácie potreboval žalobca aj náhradu srdcovej chlopne, ktorú
skutočnosť opakovane v konaní uvádzal znalec C. D., keď uviedol že dôvodom operácie bola ruptúra
závesného aparátu mitrálnej chlopne a výmena aortálnej chlopne bola iba pridružená a ktorá skutočnosť
vyplynula aj z výsluchu C. I.. Znalec C. L. v konaní pri svojom výsluchu uviedol, že náhrada srdcovýchchlopní bola daná progresiou ochorenia nedomykavosti aortálnej chlopne, ktorá mohla byť zhoršená
neliečenou arteriálnou hypertenziou (č.l. 384 spisu). K takýmto tvrdeniam sa vyjadril zároveň C. L., ktorý
uviedol, že vrodené poškodenie aortálnej chlopne môže progredovať alebo progreduje bez ohľadu na

to, či pacient má alebo nemá hypertenziu. Vzhľadom k skutočnosti, že nemáme dokumentované žiadne
hodnoty krvného tlaku v období od 2011 do 2016, v teoretickej rovine môžeme vysloviť predpoklad, že
hypertenzia mala negatívny dopad na funkciu aortálnej chlopne, avšak objektívne preukázať kauzálnu
súvislosť na základe dokumentovaných vysokých hodnôt krvného tlaku žalobcu nedokážeme (č.l.
384 spisu). Znalec C. L. v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že je „možné predpokladať“, že

arteriálna hypertenzia bola prítomná v čase príjmu žalobcu na JIS interného oddelenia (č.l. 385 spisu),
na čo C. D. uviedol, že z prijímacej správy vyplýva vstupný tlak 145/85, čo je tlak na hranici normy.
Uvedené skutočnosti znalec C. L. nepoprel, je teda nutné konštatovať, že nebolo preukázané, že by
žalobca trpel vysokými hodnotami krvného tlaku v rozhodnom čase, čo by mohlo byť dôvodom pre
ochorenie nedomykavosti aortálnej chlopne, ako na to poukazoval znalec C. L., ktorý však vychádzal
iba z teoretickej možnej roviny, bez skutočností zistených zo zdravotnej dokumentácie žalobcu.

75. V zmysle § 207 ods. 3 CSP, návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je
prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak
závery znalcov sú v zrejmom rozpore.

76. Vzhľadom na rozdielne závery znaleckých posudkov navrhoval žalovaný v konaní vykonať kontrolné
znalecké dokazovanie. Súd na pojednávaní dňa 20.09.2024 oznámil stranám, že navrhované znalecké
dokazovanie nevykoná a to i napriek tej skutočnosti, že pôvodne uznesením zo dňa 07.06.2024 nariadil
znaleckédokazovanie,ktorýmprocesnýmpostupomvšaksohľadomna§237ods.2CSPniejeviazaný.
Jetomutakpreto,žezostranysúdubolovpriebehukonaniazistené,ženaúzemíSlovenskejrepublikyje

jediný znalecký ústav, ktorý vykonáva znalecké dokazovanie v odbore zdravotníctvo, farmácia, odvetvie
kardiológia a to znalecký ústav forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o.. Jedným
zo znalcov, ktorí pôsobia v predmetnom znaleckom ústave je aj znalec C. C. D., Ph.D., MBA, ktorý
v konaní vypracoval znalecký posudok č. 5/2022 na základe znaleckého dokazovania nariadeného
súdom. Z uvedeného dôvodu súd vylúčil znalca C. C. D., B., C., z vypracovania znaleckého posudku

a to aj s poukazom na námietky žalovaného. Z vyjadrenia znaleckého ústavu (č.l. 495 spisu) vyplýva,
že C. C. D., Ph.D. MBA je jediný znalec znaleckého ústavu, ktorý pre znalecký ústav vypracováva
znalecké posudky z odvetvia Kardiológie. S poukazom na uvedené skutočnosti, keď znalec, ktorý už
v konaní vypracoval znalecký posudok, by z pozície znaleckého ústavu vypracoval ďalší znalecký
posudok, ktorým by overoval rozpory medzi dvoma znaleckými posudkami, z ktorých dvoch znaleckých

posudkov vypracoval jeden on sám, súd rozhodol tak, že znalecký ústav forensic.sk Inštitút forenzných
medicínskychexpertízs.r.o.vylúčilzoznaleckejúlohy(č.l.499spisu).Zuvedenéhodôvodusúdnemohol
pristúpiť k vykonaniu kontrolného znaleckého posudku cestou ustanovenia slovenského znaleckého
ústavu.

77. Súdu je známa činnosť iných súdov, kedy z rôznych dôvodov žiadajú o možnosť vypracovania
znaleckého posudku znalecké organizácie iných štátov, predovšetkým Českej republiky. Súd za tým
účelom oslovil (č.l. 522 a násl. spisu) znalecké ústavy v Českej republike – Nemocnice Na Homolce,
Ústřední vojenská nemocnice – Vojenská fakultní nemocnice Praha, ktoré odmietli vypracovať znalecké
posudky v súdenej veci. V zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. platí nemožnosť bezdôvodného odmietnutia

vypracovania znaleckého posudku, ak sa jedná o znalca zapísaného v zozname a ustanoveného súdom
(§ 12 zákona č. 382/2004 Z.z.). Viazanosť zákonom č. 382/2004 Z.z. sa vzťahuje len na znalcov
zapísaných do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Súd nemôže „prinútiť“ znalcov či znalecké
ústavypodnikajúcenaúzemíČeskejrepublikykvypracovaniuznaleckéhoposudkunaúzemíSlovenskej
republiky, pokiaľ im takáto povinnosť nevyplýva zo zákona, ktorým sú viazaný. Z uvedeného dôvodu

súd nemohol pristúpiť k vykonaniu kontrolného znaleckého posudku cestou ustanovenia zahraničného
znaleckého ústavu.

78. Žalovaný v konaní navrhoval uplatnenie postupu podľa § 15 zákona č. 382/2004 Z.z., podľa
ktorého v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka

alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má potrebné predpoklady, súhlasí
s ustanovením a podľa písm. a) v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba
alebo podľa písm. b) osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo
spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi. Súd k uvedenému návrhu nepristúpil v prvomrade s ohľadom na tú skutočnosť, že v predmetnom prípade žalovaný navrhoval vykonať kontrolné
znalecké dokazovanie vzhľadom na závery znalcov, ktoré sú v zjavnom rozpore. Pripustenie znalca
ad hoc v predmetnom prípade by znamenalo, že rozpor medzi znalcami bude posudzovať osoba

nezapísaná v zozname znalcov, pričom samotný zákon možnosť, resp. oprávnenie posúdiť rozpory
medzi znaleckými posudkami priznáva len znaleckému ústavu a nedáva ju teda ani znalcom riadne
zapísaným v zozname znalcov, o to viac nie osobám, ktoré nie sú zapísané v zozname znalcov. Podľa
názoru súdu využitie postupu podľa § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. je adekvátne pre prípad potreby
ustanovenia znalca v konaní, nie znaleckého ústavu. Okrem toho súd uvádza, že žalovaný v konaní

síce navrhoval kontrolné znalecké dokazovanie napríklad cestou vysokej školy, keď však v konaní
nepredložil ani len predbežný súhlas konkrétnej vysokej školy, ktorá by k vykonaniu takéhoto znaleckého
dokazovania bola schopná a ochotná pristúpiť. Podmienka súhlasu je nevyhnutnou podmienkou,
ktorá reflektuje právo zakotvené v čl. 18 Ústavy, podľa ktorého nikoho nemožno poslať na nútené
práce alebo nútené služby. Súd zároveň zdôrazňuje, že v každom štádiu konania musí postupovať
s ohľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania, keď v predmetnom prípade je nutné prihliadnuť

na tú skutočnosť, že daný spotrebiteľský spor sa začal podanou žalobou dňa 09.11.2017, kedy do
posledného návrhu žalovaného k vypracovaniu kontrolného znaleckého posudku cestou oslovenia
vysokej školy, alebo univerzity (návrh doručený súdu dňa 25.09.2024) nebolo vo veci rozhodnuté.
Odročovanie pojednávania v takomto prípade, keď znalecký posudok je v konaní len jedným z dôkazov,
za situácie, že súd mienil vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, k čoho nakoniec z dôvodu

nemožnosti vypracovania kontrolného znaleckého posudku jediným slovenským znaleckým ústavom
nedošlo, s ohľadom na priebeh a stav konania, sa súdu javí ako v rozpore s vyššie uvedenými
zásadami rýchlosti a hospodárnosti konania. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď
v konaní vykonaným dokazovaním mal dostatočne preukázané skutkové tvrdenia žalobcu, zamietol
návrhnavykonaniedokazovaniecestoukontrolnéhoznaleckéhoposudku.Súdpritomzároveňustálil,že

kontrolnéznaleckédokazovaniebybolovpredmetnomprípadenadbytočnésohľadomnatúskutočnosť,
že doterajším konaním boli skutkové tvrdenia strán sporu bez dôvodných pochybností zistené. Ako už
bolo vyššie v rozsudku uvedené, podkladom pre záver súdu nie je len znalecké dokazovanie, ktorý
znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov. Závery súdu vychádzajú ako zo záverov
znaleckého posudku, tak aj z ostatných, v konaní vykonaných dôkazov.

79. Súd k tomu uvádza, že zo záverov Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Obdo/53/2021 vyplýva, že v
zmysle § 185 ods. 1 CSP patrí do právomoci súdu rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná, resp. nevykoná, a preto súd nemusí v prípade dvoch protichodných záverov v znaleckých
posudkoch nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, ak zváži jeho nehospodárnosť vo vzťahu k skutkovým

okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov.

80. V zmysle čl. 15 ods. 1, 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

81. V zmysle § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

82. Je potrebné zdôrazniť, že v konaní nebolo potrebné pristúpiť ku vykonaniu kontrolného znaleckého

dokazovania, keď súd dospel k záveru, že z výsluchov znalcov vyplynulo, že závery znalca C. L.
nevychádzajú z konkrétnych, objektívne zistených skutočností zo zdravotnej dokumentácie žalobcu,
ale ilustrujú, ako mohli dôvody pre uskutočnenie operácie žalobcu prebiehať. Je potom nutné
prihliadnuť na ten záver vyplývajúci zo znaleckého dokazovania, ktorý vychádza z objektívnych
„merateľných“ parametrov tak, ako tomu bolo u znalca C. D.. Tak, ako je uvedené vyššie, súd pri

hodnotení oboch znaleckých posudkom prihliadal na komplexnosť oboch posudkov aj s poukazom
na dovysvetlenie vyplývajúce z výsluchov znalcov a ustálil, že znalec C. L. dostatočným spôsobom
neobjasnil svoje závery, ktoré v znaleckom posudku predložil, keď neuviedol, z ktorých konkrétnych
informácií vyplývajúcich zo zdravotnej dokumentácie dospel k záveru, že u žalobcu vznikla bakteriálna
endokartritída (ktorej dôsledkom mala byť ruptúra mitrálnej chlopne), keď táto nikdy u žalobcu zo strany

ošetrujúcich lekárov nebola potvrdená (nevyplýva zo zdravotnej dokumentácie). Rovnako znalec C. L.
dostatočným spôsobom neobjasnil závery o vplyve hypertenzie na potrebu operácie, keď u žalobcu
nebola hypertenzia v čase operácie preukázaná.83. Súd ďalej zdôrazňuje, že žalovaný v konaní tvrdil porušenie povinnosti v zmysle § 793 občianskeho
zákonníka. Dôkazné bremeno ohľadne vedomého porušenia povinnosti odpovedať pravdivo a úplne
na otázky poisťovateľa zaťažuje poisťovateľa. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že kontraktačný proces

uzatvárania poistnej zmluvy prebiehal takým spôsobom, že žalobca si ani neprečítal obsah zmluvy,
keď iba reagoval na poisťovacieho agenta žalovaného a dôveroval mu, že zmluva bude obsahovať tie
ustanovenia, na ktorých sa dojednali. Zároveň vo vzťahu k odpovediam žalobcu na dotazník žalovaného
žalobca uviedol, že predmetný dotazník bol vypísaný iba v reakcii na otázku poisťovacieho agenta
žalovaného v tom zmysle, že či sa posledných 5 rokov liečil alebo užíval nejaké lieky. Nakoľko žalobca

žiadne lieky neužíval, ani dovtedy doktorov nenavštevoval, tak povedal, že nie. V konaní nebolo síce
ani len tvrdené, že by žalobca nebol osobou s bežnými rozumovými schopnosťami, na základe ktorej
by mal vyhodnotiť potrebu prečítania zmluvy, ktorú podpisuje. Je však nutné uviesť, že žalobca poistnú
zmluvu podpisoval v postavení slabšej strany, keď zmluvu obdobného typu dovtedy uzatvorenú nemal.
Bolo povinnosťou žalovaného vysvetliť a objasniť žalobcovi obsah zmluvy, vrátane potreby odpovede
na položené otázky, pravdivo. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že zmluva obsahuje nepravdivé údaje a to

napríklad v otázke výšky žalobcu, v čase podpisu aj váhy, či v tom, že je ľavák, i keď je v skutočnosti
pravák (uvedená skutočnosť v konaní spochybnená zo strany žalovaného nebola). Potom je nutné
konštatovať aj pochybnosť ohľadom kontraktačného procesu, keď nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli
vpisované na základe údajov žalobcu, alebo iba prostým vyplnením poisťovacieho agenta žalovaného.
Skutočnosť, že žalobca uviedol odpovede na predmetné otázky vedome však musí v konaní preukázať

žalovaný. S ohľadom na odstup času, odkedy boli u žalovaného zistené niektoré choroby (v roku 2010),
keď následne podpisoval poistnú zmluvu v roku 2015 (po 5-tich rokoch), totiž spolu s tvrdením žalobcu
o uvedenie chorôb v posledných 5-tich rokoch evokuje záver, že odpovede žalobcu neboli uvedené
nepravdivo vedome tak, ako to vyplýva z § 793 občianskeho zákonníka.

84. S poukazom na v rozsudku uvedené skutočnosti súd ustálil, že v konaní nebolo preukázané splnenie
podmienok pre odstúpenie od zmluvy žalovaného v zmysle § 802 ods. 1 občianskeho zákonníka, ako ani
splneniepodmienokpreodmietnutiepoistnéhoplneniavzmysle§802ods.2občianskehozákonníka,za
okolností, keď žalovaný v konaní nerozporoval výpočet poistného plnenia súd teda zaviazal žalovaného
na zaplatenie žalobou požadovaného nároku vo výške 10 530 eur.

85. Žalobca v konaní požadoval aj zaplatenie úrokov z omeškania a to od 14.12.2016 z dôvodu, že
žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti listom zo dňa 28.11.2016. Lehota
na poskytnutie poistného plnenia podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia teda uplynula dňa
13.12.2016, t. j. žalovaný je od 14.12.2016 v meškaní so splnením svojej povinnosti. Vzhľadom na

neposkytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného do 15 dní odo dňa ukončenia poistného šetrenia
(13.12.2016), dostal sa žalovaný dňom 14.12.2016 do omeškania. Na základe uvedeného súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy od 14.12.2016.

86. Súd uvádza, že aj s ohľadom na právny záver Ústavného súdu vyslovený v náleze I. ÚS 736/2016,

všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, preto sa súd
zaoberal podstatnými argumentmi strán produkovanými v konaní.

87. Záverom súd konštatuje, že je jeho povinnosťou v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade
so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov CSP
o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.

ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04)

88. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

89. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.90. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní.

91. Vo vzťahu k žalobcovi súd uvádza, že tento bol v konaní plnom rozsahu úspešný, tzn. jeho
procesný úspech je 100 %. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd výrokom II. tohto rozsudku zaviazal
žalovaného, ako neúspešnú stranu, na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov rozhodne súdu po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

92. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

93. Dôvodová správa k citovanému zákonnému ustanoveniu (§ 259 CSP) uvádza, že predmetné
zákonné ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Štát sa tak stáva subjektom, ktorému
v konaní vznikli preukázané a účelne vynaložené výdavky, na ktorých náhradu má nárok voči stranám

sporu, a to podľa pomeru ich neúspechu v konaní. Nakoľko v konaní bol v plnom rozsahu úspešný
žalobca (čistý úspech v konaní v rozsahu 100 %), súd výrokom III. rozsudku zaviazal žalovaného na
náhradu trov štátu – Slovenskej republike, ktoré jej v konaní vznikli a to v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.